Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3P/26/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci maloletého Y. G., B.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., dieťaťa rodičov: matky P.G. G., B.. XX.X.XXXX, X. Y. XX a otca neuvedeného, za účasti Y. J., B.. XX.X.XXXX, O. X. O., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody V. B. L., U. U. J. I. X, V. B. L. ako muža, ktorého otcovstvo má byť určené, na návrh matky o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, t a k t o

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že Y. J., B.. XX.X.XXXX, trvale bytom O. j e otcom maloletého Y. G., B.. XX.X.XXXX z matky P. G., B.. XX.X.XXXX.

II. Maloletý Y. G., B.. XX.X.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky P. G., B.. XX.X.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec Y. J., B.. XX.X.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Y. G., B.. XX.X.XXXX mesačne sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona počnúc mesiacom, v ktorom nadobudne rozsudok právoplatnosť, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky P. G., B.. XX.X.XXXX.

IV. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 17.2.2012 sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Y. J., B.. XX.X.XXXX (ďalej len ,,domnelý otec“) je otcom maloletého dieťaťa a ktorým by upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a to tak, aby dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom narodenia dieťaťa. Matka si uplatnila aj náhradu trov konania.

2. Návrh matka odôvodnila tvrdeniami, že maloletý Y. pochádza z mimomanželského vzťahu. Matka sa s domnelým otcom zoznámila v Č., kde obaja pracovali, zblížili sa a začali intímne spolu žiť. Domnelý otec sľúbil matke, že si ju zoberie, že je vdovec. Pohlavný styk asi trikrát mali v ubytovni, kde žili. Bol to prvý partner matky, s ktorým sa pohlavne stýkala. V máji 2008 domnelý otec odišiel domov z dôvodu, že má choré deti a viac sa už nevrátil. Matka zistila, že je tehotná asi v novembri 2008. Dňa 23.1.2009 sa jej narodil syn Y.. Oznámila to domnelému otcovi, ale ten jej neveril, že dieťa je jeho. Po celú dobu známosti s domnelým otcom, a teda aj v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa, sa matka pohlavne nestýkala so žiadnym iným mužom, len s ním. Otcom maloletého Jozefa nemôže byť nik iný ako on. Ďalej matka v návrhu uviedla, že je nezamestnaná, v súčasnosti je jej príjmom prídavok na 1 nezaopatrené maloleté dieťa. Vybavuje si dávku v hmotnej núdzi. Matka spolu s dieťaťom býva u svojich rodičov v murovanom rodinnom dome, ktorý pozostáva z 3 izieb a kuchyne s príslušenstvom. S dieťaťom má

jednu izbu. Náklady na bývanie uhrádzajú rodičia matky. Maloleté dieťa je v celodennej starostlivosti matky, je zdravé. Domnelý otec na dieťa neprispieva, dieťa nebol osobne navštíviť, o dieťa sa vôbec nezaujíma. Návrh na určenie otcovstva matka už podala dňa 4.2.2010, konanie sa viedlo na Okresnom súde Kežmarok pod spisovou značkou 8C/66/2011. Dňa 25.5.2011 bola predvolaná na výsluch, kedy do zápisnice súdu oznámila, že svoj návrh berie v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť. Uznesením z 30.6.2011 súd konanie zastavil.

3. Uznesením č. k. 3P/26/2012-6 z 1.3.2012 súd ustanovil maloletému dieťaťu na zastupovanie v konaní opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny W..

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom opatrovníka dieťaťa a listinnými dôkazmi, najmä oboznámením sa s návrhom matky na začatie konania, so správami o prešetrení rodinného prostredia účastníkov konania a so zápisnicou Okresného súdu O. o výsluchu domnelého otca.

5. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W. z 15.3.2012 o prešetrení pomerov v rodine súd zistil, že matka býva s dieťaťom u svojich rodičov v rodinnom dome, ktorý pozostáva z jednej izby, kuchyne bez príslušenstva. V dome je zavedená elektrina, bez vody, pec na tuhé palivo je v kuchyni. Náklady na bývanie predstavuje mesačne suma 54,- eur za elektrinu. Rodina má náklady aj na zakupovanie dreva na zimné obdobie, kde náklady ročne činia 400,- eur. Matka je v súčasnosti nezamestnaná. Jej príjmom je len prídavok na dieťa 22,54 eur. Iný príjem matka nemá. Finančne matke vypomáhajú jej rodičia, ktorí sú starobní dôchodcovia. Maloleté dieťa je v celodennej starostlivosti matky. Dieťa je zdravé, prekonáva iba bežné detské ochorenia. Matka má vyživovaciu povinnosť len k maloletému Y..

6. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O. z 7.5.2012 domnelý otec žil v čase šetrenia so svojou družkou a so 4 maloletými deťmi v spoločnej domácnosti v O.. Žili v podnájme v 2-izbovom byte. Domnelý otec bol nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Jeho mesačný príjmom bola dávka v hmotnej núdzi 103,50 eur, prídavky na deti 45,08 eur a náhradné výživné za sirotský dôchodok 52,- eur. Náklady s bývaním predstavovala mesačne suma 80,- eur. Domnelý otec mal ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej J. Z., ktorej uhrádzal výživné v sume 45,- eur mesačne.

7. Dňa 20.11.2015 uznesením č. k. 3P/26/2012-48 súd konanie prerušil na dobu zistenia aktuálneho pobytu domnelého otca.

8. Dňa 12.5.2016 súd zistil aktuálny pobyt domnelého otca. Domnelý otec od 30.3.2015 vykonáva trest odňatia slobody a toho času sa nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v V. B. L.. Domnelý otec bol k veci vypočutý dožiadaným Okresným súdom Trnava dňa 1.6.2016, kedy mu bol do vlastných rúk doručený návrh na začatie konania. Domnelý otec vypovedal, že s návrhom na určenie otcovstva k maloletému Y. súhlasí, otcovstvo uznáva a súhlasí, aby bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasí však s výškou výživného. Vie si predstaviť platiť len minimálne zákonné výživné. Domnelý otec je vdovec, jeho zdravotný stav je dobrý, má učňovské vzdelanie bez maturity a pracoval ako holič. V ústave na výkon trestu je pracovne zaradený a jeho mesačný príjem je cca 4,- eur. Nepoberá sociálne dávky, ani invalidný dôchodok, ani vdovecký dôchodok, živnosť nemá. Okrem maloletého Y. má ešte 5 detí. Príjem od roku 2009 do súčasnosti uviesť nevie, ale bol nízky, cca do 100,- eur. Stáleho zamestnávateľa domnelý otec nemal, poberal len sociálne dávky ohľadom opatery detí. Doklady ohľadne príjmu od roku 2009 žiadne nemá.

9. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

11. Podľa § 31 súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

12. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 20.10.2016, na ktoré sa dostavila matka a opatrovník dieťaťa. Domnelý otec sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil. Každé konanie súdu o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom musí byť predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa nepochybne bolo, aby súd rozhodol vo veci určenia otcovstva a vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému čo najrýchlejšie. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti domnelého otca.

13. Na pojednávaní konanom dňa 20.10.2016 matka vypovedala, že trvá na podanom návrhu a žiada, aby súd určil, že Y. J. je otcom maloletého Y. G., že maloleté dieťa sa zveruje do jej osobnej starostlivosti a aby súd určil zákonné minimálne výživné.

14. Opatrovník dieťaťa sa k veci vyjadril tak, že vzhľadom na to, že označovaný otec otcovstvo k maloletému Y. priznal, doporučuje, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a určiť výživné v minimálnej výške od právoplatnosti rozsudku.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 23.1.2009 sa matke narodil maloletý Y. G.. Ako otca dieťaťa matka v návrhu označila Y. J., B.. XX.X.XXXX, s ktorým žila v roku 2008 v Čechách, kde obaja pracovali, zblížili sa a začali sa intímne stýkať. V máji 2008 Y. J. odišiel a viac sa nevrátil. V novembri 2008 matka zistila, že je tehotná a dňa 23.1.2009 sa narodil maloletý Y. G.. Y. J., B.. XX.X.XXXX pred dožiadaným Okresným súdom Trnava vypovedal, že otcovstvo k maloletému Y. v plnom rozsahu uznáva. Zároveň uviedol, že súhlasí aj s úpravou výkonu práv a povinnosti k maloletému dieťaťu tak, ako navrhla matka, s výnimkou navrhovaného výživného, nakoľko nie je schopný platiť vyššie výživné ako minimálne zákonné, keďže je toho času vo výkone trestu odňatia slobody, kde je pracovne zaradený, ale jeho mesačný príjem je vo výške len cca 4,- eur.

16. Podľa § 84 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

17. Podľa § 90 Zákona o rodine ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

18. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

19. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

20. V ustanovení § 94 Zákona o rodine je upravená tretia posledná vyvrátiteľná domnienka otcovstva, podľa ktorej prislúcha súdu určiť otcovstvo na základe návrhu, ak sa dieťa narodilo mimo manželstva, otcovstvo nebolo určené súhlasným vyhlásením rodičov a ak sa preukážu skutočností uvedené v citovanom zákonnom ustanovení.

21. V prejednávanej veci otcovstvo k maloletému Y. nebolo určené zákonnou domnienkou manžela matky a rovnako nebolo určené ani súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Preto v zmysle citovanej právnej úpravy § 94 Zákona o rodine v danej veci nastúpila domnienka otcovstva muža, ktorý s matkou maloletého dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, a to za predpokladu, že túto domnienku nevylučujú závažné okolnosti. Na základe výpovede matkou označovaného otca a matky maloletého dieťaťa súd v danej veci považoval za nesporne preukázané, že mali intímne styky v rozhodnom čase (28.3.2008 - 26.7.2008), a to minimálne do mája 2008. Matka prehlásila, že udržiavala intímny styk iba s označovaným otcom dieťaťa. On sám vypovedal, že uznáva otcovstvo k maloletému Y.. Otcovstvo Y. J. v konaní nebolo nijakým dôkazom vylúčené. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd návrhu matky vyhovel a za otca maloletého Jozefa Romana, narodeného 23.1.2009 určil Y. J.Ž., narodeného XX.X.XXXX (výrok I.).

22. Podľa § 110 s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

23. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

24. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

25. V danej veci súd mal preukázané, že rodičia maloletého Y. spolu nežijú. Súd vyhovel návrhu matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti (výrok II.), nakoľko na základe správy zo šetrenia rodinného prostredia maloletého kolíznym opatrovníkom, výsluchu matky, otca a kolízneho opatrovníka prijal záver, že maloletý Y., ktorý žije spolu s matkou a starými rodičmi v rodinnom dome v obci Jurské, má v tomto prostredí vytvorené vhodné podmienky pre svoj zdravý vývin. Súd považoval za preukázané, že matka zabezpečuje všestrannú starostlivosť a opateru maloletého podľa svojich možností a schopností. Naviac, otec neprejavil záujem o osobnú starostlivosť o syna a s ponechaním maloletého Jozefa vo výchovnom prostredí matky súhlasil.

26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

28. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

29. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

30. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

31. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

33. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

34. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku.

35. Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.

36. Súd za výživné primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t. j. veku a potrebám maloleté dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, považoval minimálne zákonné výživné (III. výrok), t. j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa mesačne, nakoľko vyššie výživné presahuje toho času reálne možnosti a schopnosti otca, ktorý vykonáva trest odňatia slobody a v ústave na výkon trestu odňatia slobody je pracovne zaradený, ale jeho mesačný príjem je vo výške len cca 4,- eur. Aktuálna suma minimálneho výživného je vo výške 27,13 eur. Zároveň súd dodáva, že ak sa zmenia pomery, rozhodnutie o výživnom možno zmeniť.

37. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

39. Podľa § 53 v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

40. Matka a maloleté dieťa mali v konaní o určenie otcovstva plný úspech, preto v súlade s ustanovením § 53 by im súd mohol priznať náhradu trov účelne vynaložených na uplatnenie svojho práva v konaní za predpokladu, že to možno spravodlivo požadovať. Vzhľadom na to, že matke a maloletému dieťaťu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že im nárok na náhradu trov konania nepriznal (IV. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.. (§ 62 ods. 2 Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.