Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10Cpr-2-2015.pdf
PDF · 178.91 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cpr/2/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci žalobkyne: H.. H. W., K.. X.X.XXXX, Na S. XX B. O., zastúpená advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom, AK Černyševského 26 v Bratislave, proti žalovanému: SAG Elektrovod, a.s., Prievozská 4C v Bratislave, IČO: 36 863 513, zastúpený Advokátskou kanceláriou KRAHULEC, s.r.o., Hlavná 25 v Trnave, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 6.3.2015 domáhala, aby súd určil, že výpoveď podaná žalovaným 21.11.2014 je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá. Ďalej žiadala, aby súd určil, že žalobkyňa vykonáva u žalovaného prácu na funkcii riaditeľ pre ekonomiku a financie, že výpoveďou z pracovného pomeru, jej odvolaním z funkcie riaditeľa pre ekonomiku a financie a jej odvolaním z funkcie člena predstavenstva akciovej spoločnosti, boli dotknuté jej práva a právom chránené záujmy porušením zásady rovnakého zaobchádzania.
2. Žalobu zdôvodnila tým, že u odporcu pracovala od 1.12.2012 a jej pracovný pomer bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 30.11.2012 s pracovnou pozíciou riaditeľ pre ekonomiku a financie, do ktorej bola dňa 30.11.2012 vymenovaná. V súvislosti s touto pozíciou bola s účinnosťou od 15.2.2013 vymenovaná aj do funkcie členky predstavenstva žalovaného.
3. Dňa 9.3.2014 odišla na materskú dovolenku a dňa 9.4.2013 sa jej narodilo dieťa. Na základe rozhodnutia akcionára bola s účinnosťou od 20.3.2014 odvolaná z funkcie členky predstavenstva, pričom dôvodom jej odvolania z funkcie bol jej odchod na materskú dovolenku. Listom zo dňa 10.7.2014 bola žalobkyňa odvolaná aj z funkcie riaditeľa pre ekonomiku a financie.
4. Listom zo dňa 27.8.2014 žalobkyňa žalovanému oznámila, že dňom 1.10.2014 nastupuje do práce. Dňa 1.10.2014 písomne žalovaného upozornila na prekážky v práci. Žalovaný jej v rovnaký deň ponúkol náhradné pracovné miesto, predložil jej Dohodu o zmene pracovnej zmluvy a návrh zmluvy o mzdových podmienkach a profesiogram pracovnej pozície, s čím prejavila nesúhlas. V dňoch od 1.10.2014 do 12.11.2014 čerpala žalobkyňa dovolenku, počas ktorej získavala informácie o navrhnutej pracovnej pozícii. Listom zo dňa 6.11.2014 túto pozíciu odmietla.
5. Listom zo dňa 21.11.2014 dal žalovaný žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce. Dňa 8.12.2014 žalobkyňa písomne oznámila, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní. Svoj postoj zdôvodnila § 64 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Žalobkyňa je slobodnou matkou, žije s maloletou dcérou sama, preto má postavenie osamelej matky podľa § 40 ods. 1 a § 64 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Ďalej sa žalobkyňa domnieva, že postupom zamestnávateľa boli prelomené jej práva na rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k ostatným zamestnancom. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobkyňa bola odvolaná z funkcie členky predstavenstva a bol s ňou rozviazaný pracovný pomer z dôvodu jej materstva.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu 31.8.2015 namietol, že žalobkyňa počas celého trvania pracovného pomeru nikdy nevystupovala ako osamelá zamestnankyňa, od začiatku označovala za svojho životného partnera p. U., ktorý je aj otcom jej dcéry J. U.. Žalobkyňa krátko po nástupe do zamestnania kontaktovala generálneho riaditeľa p. S. so žiadosťou, aby jej partnera pomohol u žalovaného zamestnať. S rovnakou požiadavkou sa obrátila aj na zástupcu materskej spoločnosti v dozornej rade p. S.. Žalobkyňa sa napríklad dňa 19.12.2013 zúčastnila s p. U. v Istropolise Teatro Wustenroth spoločenského podujatia, ktoré organizoval žalovaný pri príležitosti 65.výročia svojho vzniku. Ako svojho partnera ho predstavila napr. generálnemu riaditeľovi H.. S. s manželkou, riaditeľovi divízie 4000 H.. Q. E. s manželkou, projektovému manažérovi divízie 5000 H.. I. S. s manželkou a špecialistke pre odmeňovanie Z. D.. Dňa 30.1.2015 doručil p. U. žalovanému Čestné prehlásenie o tom, že si za r. 2014 neuplatnil daňový bonus na spoločnú dcéru so žalobkyňou. Keďže daňový bonus si môže uplatniť len jeden z daňovníkov, ktorí vyživujú dieťa v domácnosti (§ 33 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z.z.), musí druhý daňovník vyhlásiť, že si daňový bonus neuplatnil. Ak by žalobkyňa nežila v domácnosti s p. U., k uplatneniu dňového bonusu by stačilo len jej prehlásenie, že svoju dcéru vyživuje v domácnosti sama. Aj z toho možno usudzovať, že žalobkyňa nie je osamelá.
7. K odvolaniu žalobkyne z funkcie členky predstavenstva a údajnému porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania žalovaný uviedol, že išlo o obchodnoprávny vzťah, na ktorý sa Antidiskriminačný zákon a ani Zákonník práce, nevzťahuje. Žalovaný napriek tomu uvádza, že žalobkyňa bola z funkcie členky predstavenstva odvolaná rozhodnutím jediného akcionára a to bez uvedenia dôvodu, lebo žiadny právny predpis pri tomto postupe uvedenie dôvodu ani nevyžaduje a Zápisnica o priebehu a rozhodnutia jediného akcionára zo dňa 20.3.2014 takýto dôvod ani neobsahuje. Tvrdenie žalobkyne, že z tejto funkcie bola odvolaná v súvislosti s materstvom teda nie je pravdivé. Zamestnanci žalovaného, ktorí koncipovali list zo dňa 20.3.2014, odvolanie žalobkyne z funkcie členky predstavenstva nesprávne interpretovali a dali ho do súvislosti s jej odchodom na materskú dovolenku. Odporca zaobchádzal so žalobkyňou ako členkou predstavenstva rovnako, ako zaobchádzal aj s ostatnými na tejto pozícii. Ak niektorý člen predstavenstva nemohol plnohodnotne denne vykonávať túto funkciu (podpisovanie dokumentov súčasne najmenej dvomi členmi predstavenstva), bol z tejto funkcie odvolaný a nahradený osobou, ktorá tak robiť mohla. Napríklad v čase od 16.6.2010 do 31.5.2012 bol členom predstavenstva H.. H. O. a tiež H.. I. Q., ktorí po ich odchode zo zamestnania, boli z tejto funkcie odvolaní, rovnako ako aj H.. U. S.. Žalobkyni i žalovanému bolo jasné, že po jej odchode na materskú dovolenku, nebude ani ona denne dochádzať do zamestnania, teda pre plnú funkčnosť predstavenstva vznikne potreba ju na tejto pozícii nahradiť. Dôvodom jej odvolania ale nebol jej odchod na materskú dovolenku, ale jej dennodenná neprítomnosť na pracovisku v súvislosti s potrebou podpisovania dokumentov a vykonávania iných činností predstavenstva.
8. Žalobkyňa od 1.12.2012 zastávala pracovnú pozíciu riaditeľ pre ekonomiku a financie. Do tejto funkcie bola dňa 30.11.2012 vymenovaná predstavenstvom spoločnosti. Podľa bodu 1.7.2 Organizačného poriadku generálny riaditeľ, riaditeľ pre ekonomiku a financie, riaditelia divízií, vedúci organizačnej zložky v Brne, riaditeľ organizačnej zložky Island a riaditeľ organizačnej zložky Grónsko, sú menovaní a odvolávaní predstavenstvom spoločnosti. Žalobkyňa, ktorá sa zúčastnila výberového konania, prevzala listinu o menovaní do funkcie riaditeľa pre ekonomiku a financie a následne uzatvorila so žalovaným Pracovnú zmluvu a Zmluvu o mzdových podmienkach, o tejto skutočnosti dobre vedela. Proti svojmu odvolaniu z funkcie nič nenamietala a v liste zo dňa 6.11.2014 dokonca vyzvala žalovaného, aby dodržiaval právny stav v súvislosti s jej odvolaním z funkcie. Z emailovej komunikácie žalobkyne s p. S., ktorú súdu predložila, nevyplývajú žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať, že v súvislosti s jej odvolaním z funkcie došlo zo strany žalovaného k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobkyňa bola odvolaná z funkcie bez uvedenia dôvodu, teda dôvodom jej odvolania nebol jej odchod na materskú dovolenku, ale riadne a plynulé zabezpečenie výkonu tejto funkcie. Okrem
toho bol žalovaný podriadenými žalobkyne informovaný aj o ďalších skutočnostiach, ktoré by musel riešiť, i keď by na materskú dovolenku neodišla. Žalovaný obdržal list, v ktorom ho podriadení žalobkyne informovali o jej neschopnosti vykonávať túto riadiacu funkciu pre narušenie ich vzájomných
vzťahov a jej prístup k nim. Žalobkyňa nesplnila ani očakávania žalovaného, ktorý ani po roku a pol jej práce, nebol s plnením jej úloh na ňou riadenom úseku spokojný, čoho výsledkom bolo aj krátenie odmien. Žalovaný začal hľadať iného vhodného kandidáta na túto funkciu, nechcel však žalobkyňu stresovať, pretože už bola v tom čase tehotná a dal sa očakávať jej odchod na materskú dovolenku. Preto prišlo k odvolaniu z jej funkcie až dňom 10.7.2014.
9. Odvolaním z funkcie sa však pracovný pomer žalobkyne neskončil a táto nestratila svoj zdroj príjmov. Keď mu oznámila svoj nástup do práce, čo neočakával, ponúkol jej novovytvorenú pracovnú pozíciu poradcu GR pre oblasť ekonomiky s rovnakými mzdovými podmienkami, pretože jej pôvodná pracovná pozícia už bola obsadená p. W.. Žalobkyňa však túto novú pre ňu vhodnú prácu neprijala a tak žalovanému nezostávalo nič iné, než s ňou rozviazať pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce.
10. Po podaní žaloby prejavila žalobkyňa ochotu sa so žalovaným mimosúdne dohodnúť, mala však neprijateľné nároky, keď požadovala zaplatenie 461.783 €.
11. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
12. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného v písomnom podaní doručenom súdu 11.11.2015 (keď podanie jej PZ doručené súdu 6.11.2015 neautorizovala) uviedla, že vzťah s p. U. ukončila v máji 2014. O svojom statuse osamelého zamestnanca informovala generálneho riaditeľa H.. S. ešte pred daním výpovede. Riaditeľ na ňu spočiatku, keď ohlásila svoj nástup do práce, vyvíjal nátlak, aby skočila pracovný pomer dohodou, pretože pre ňu nemal žiadne voľné miesto. Až keď mu oznámila, že je osamelá, zmenil svoj názor a vytvoril pre ňu novú pracovnú pozíciu, čím uznal jej status. Za dobu od 1.10. do 21.11.2014 uznal žalovaný aj prekážky v práci a vyplatil jej za toto obdobie náhradu mzdy.
13. Čo sa týka jej účasti na spoločenskom podujatí v Istropolise, žalobkyňa považovala za neprijateľné, aby na túto akciu išla vo vysokom štádiu tehotenstva sama a bez partnera. Preto presvedčila p. U., aby s ňou na toto podujatie išiel. V tom čase boli ešte partnermi.
14. Žalobkyňa požiadala o uplatnenie daňového bonusu za rok 2014, lebo vyživuje svoju dcéru sama. O predloženie čestného prehlásenia p. U., požiadala mzdová účtovníčka žalovaného. Skutočnosť, že si žalobkyňa uplatnila daňový bonus na dieťa je potvrdením toho, že sama vyživuje svoju dcéru.
15. K vyjadreniu žalovaného o jej odvolaní z funkcie členky predstavenstva žalobkyňa uviedla, že bola schopná túto funkciu vykonávať aj z domáceho prostredia. Žalovaný jej mohol dokumenty na podpis doručiť na jej domácu adresu (tento postup sa realizoval v marci 2014), alebo mohla na ich podpísanie splnomocniť inú osobu. Po oznámení svojho tehotenstva dala H.. S. návrh, že funkciu členky predstavenstva bude zastávať aj počas materskej dovolenky. Ten však na jej návrh nijako nereagoval.
16. Vzťah žalovaného a žalobkyne ako členky predstavenstva je možné považovať za obdobný vzťah k vzťahu pracovnoprávnemu preto sa naň antidiskriminačný zákon vzťahuje (dennodenné podpisovanie zmlúv, prítomnosť na pracovisku). Žalovaný tvrdí, že dôvodom odvolania žalobkyne z funkcie členky predstavenstva bola jej neprítomnosť na pracovisku. Z toho vyplýva, že po jej nástupe do práce dňom 1.10.2014 mala byť do tejto funkcie znova vymenovaná pri zachovaní jej pôvodnej (či obdobnej)pracovnej pozície, toto sa však nestalo.
17. Na dôvody odvolania žalobkyne z pozície riaditeľa pre ekonomiku a financie jej generálny riaditeľ uviedol, že táto pozícia je v pôsobnosti centrály SAG v Nemecku. Y. S. z tejto centrály jej v emailovej komunikácii uviedol, že je neprípustné, aby táto pozícia zostala neobsadená počas jej materskej dovolenky. Napriek tomu, že sa do práce vrátila, žalovaný ju do tejto pozície opätovne
nemenoval. Z toho vyplýva, že došlo k diskriminácii žalobkyne kvôli jej neprítomnosti na pracovisku počas materskej dovolenky.
18. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol aj iné dôvody, ktoré mali byť príčinou jej odvolania z funkcie. Jednou z nich bola nespokojnosť žalovaného s výsledkami jej práce. Je vylúčené, aby žalovaný mohol byť s jej prácou nespokojný. Žalobkyňa už predtým pracovala na pozícii riaditeľky pre ekonomiku a financie v rôznych medzinárodných spoločnostiach, keď túto funkciu (rovnako ako u žalovaného) získala transparentným a náročným výberovým konaním. Okrem toho u žalovaného manažovala veľmi náročný projekt fúzie piatich firiem (vrátane cezhraničnej fúzie) a žalovaný s jej prácou nevyslovil žiadnu podstatnú nespokojnosť. Je celkom možné, že generálny riaditeľ H.. S. nevie posúdiť odbornosť, kvalifikáciu a prax žalobkyne, keď on pracoval len v jednej takejto spoločnosti a svoju pozíciu nezískal transparentným výberovým konaním, keď v tejto funkcii nahradil svojho otca. Žalobkyňa bola v júni 2013 na spoločenskej akcii v Modre predstavená zákazníkom a partnerom spoločnosti. Absolvovala aj týždenný pobyt v centrále SAG, kde bola zoznámená s jej zamestnancami. Okrem toho bola odbornou porotou zaradená medzi finálovú desiatku top manažérok na Slovensku v rámci projektu Hospodárskych novín.
19. Čo sa týka listu zamestnancov zo dňa 24.10.2013, je zvláštne, že tento list s ňou nebol nikdy prerokovaný. Žalobkyňa mala korektné vzťahy so všetkými zamestnancami žalovaného. Žalovaný uvádza tri rôzne dôvody jej odvolania z funkcie, ani jeden z nich však neobstojí. Skutočným dôvodom jej odvolania bolo len jej materstvo.
20. Žalovaný ďalej uviedol, že ponúkol žalobkyni pracovnú pozíciu poradca GR pre oblasť ekonomiky. Ide o pracovnú pozíciu, ktorá nezodpovedá kvalifikácii žalobkyne a nemá ani zďaleka takú zodpovednosť akú mala jej dovtedajšia funkcia. Na rozdiel od riaditeľa pre ekonomiku a financie, ktorý robí vážne rozhodnutia v oblasti hospodárenia firmy, poradca len radí bez akejkoľvek zodpovednosti. Poradca nemá ani žiadnych podriadených, nevyužíva jazykové znalosti, nezastupuje spoločnosť navonok, teda táto pozícia by pre žalobkyňu znamenala degradáciu.
21. Pri návrhu na mimosúdnu dohodu brala žalobkyňa do úvahy obdobie do apríla 2017, v ktorom platí zákaz výpovede pre ňu ako osamelú zamestnankyňu. Na tento návrh nedostala žiadnu odpoveď.
22. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného, svedkov U. U. U. a H.. U. S., obsahom pripojeného spisu pod sp. zn. 61P/27/2015 ako aj obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
23. Predstavenstvo SAG Elektrovod, a.s. dňa 30.11.2012 menovalo žalobkyňu s účinnosťou od 1.12.2012 do funkcie riaditeľa pre ekonomiku a financie. Na základe tohto vymenovania bola so žalobkyňou v ten istý deň uzatvorená Pracovná zmluva, s dňom nástupu do práce dňa 1.12.2012, na pracovnú pozíciu riaditeľ pre ekonomiku a financie. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Podľa Zmluvy o pracovných podmienkach bol základný ročný príjem žalobkyne 72.000 €, čo je 6.000 € mesačne.
24. Podľa rozhodnutia jediného akcionára žalovaného uskutočneného pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spísaného dňa 11.2.2013 do Notárskej zápisnice pod sp. zn. N 100/2013, Nz 4312/2013, NCRIs 4479/2013 bola žalobkyňa vymenovaná za členku predstavenstva spoločnosti.
25. Dňa 24.10.2013 napísali siedmi zamestnanci žalovaného generálnemu riaditeľovi H.. S. list, v ktorom ho požiadali o pomoc pri riešení problému, ktorý vyvstal v súvislosti s nástupom novej finančnej riaditeľky. Uviedli, že riaditeľka doteraz nerozumie procesom a pracovnej náplni ľudí na jednotlivých pozíciách. Svojou veľkou potrebou riadiť vnáša do dobre fungujúceho systému iba obrovský chaos. Ako členka predstavenstva nezískava informácie od sebe zodpovedajúcich partnerov, ale od radových zamestnancov. Rozhovory prebiehajú nátlakovou formou a hraničia až s psychickým šikanovaním, vystupuje pri nich z pozície moci. Obsah ňou kladených otázok nezriedka poukazuje na hrubú neznalosť ekonomických a finančných pojmov. Často vytrháva informácie z kontextu a porovnáva neporovnateľné. Následne obviňuje zamestnancov zo zatajovania dát, prípadne z ich manipulácie. Núti zamestnanca jeho názor zmeniť v jej prospech, i keď je jej názor nezmyselný. Pri situáciách, ktoré vyžadujú jej rozhodnutie, sa snaží za každú cenu preniesť svoju zodpovednosť na podriadených. Na schválenie podkladov čakajú
zamestnanci neprimerane dlho, až do limitného termínu a potom musia finálne podklady spracovávať po pracovnom čase, z domu, prípadne cez víkendy. Zamestnanci uzavreli, že práca v takejto atmosfére je dlhodobo neudržateľná.
26. Žalobkyňa listom zo dňa 26.11.2013 zamestnávateľovi oznámila, že je tehotná. Predpokladaný dátum odchodu na materskú dovolenku je 3.3.2014 a predpokladaný termín pôrodu bol stanovený na apríl 2014.
27. Dňa 9.4.2014 sa žalobkyni narodila dcéra J. U.. Ako otec dieťaťa je v Rodnom liste zapísaný U. U. U..
28. Dňa 20.3.2014 rozhodol jediný akcionár spoločnosti SAG Elektrovod, a.s. o odvolaní žalobkyne z funkcie členky predstavenstva a do tejto funkcie menoval H.. Z. S., čo vyplýva zo Zápisnice o priebehu a rozhodnutiach jediného akcionára spoločnosti.
29. Listom z toho istého dňa zástupcovia akcionára túto skutočnosť žalobkyni oznámili. V liste je uvedené, že odvolanie sa uskutočnilo v súvislosti s jej odchodom na materskú dovolenku.
30. Dňa 10.7.2014 žalobkyňu predstavenstvo spoločnosti odvolalo aj z funkcie riaditeľa pre ekonomiku a financie. V liste je uvedené, že odvolanie sa uskutočnilo v súvislosti s ukončením výberového konania na túto pozíciu.
31. Listom zo dňa 27.8.2014 žalobkyňa žalovanému oznámila, že dňom 1.10.2014 nastupuje do práce. Dňa 1.10. 2014 oznámila, že z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa, je tento povinný platiť jej náhradu mzdy. Počas tejto doby nie je povinná chodiť do práce. Žalovaný listom zo dňa 1.10.2014 ponúkol žalobkyni pracovnú pozíciu špecialista - poradca GR pre oblasť ekonomiky v úseku stratégie s rovnakými platovými podmienkami, aké mala na predchádzajúcej pozícii. Vyzval ju, aby nastúpila do práce a plnila úlohy podľa pokynov generálneho riaditeľa. K listu bola priložená Dohoda o zmene pracovnej zmluvy a Harmonogram pracovnej pozície. Žalobkyňa v ten istý deň ohlásila nástup na riadnu dovolenku. Dňa 6.11.2014 písomne oznámila, že ponúknutú novú pracovnú pozíciu odmieta a trvá na prideľovaní práce podľa Pracovnej zmluvy.
32. V odpovedi na e-mail žalobkyne zástupca žalovaného Y. S. 23.10. a 31.10.2013 uviedol, že ešte pred jej odchodom na materskú dovolenku jej povedal, že nenechá dôležitú pozíciu riaditeľa pre ekonomiku a financie prázdnu a že bude hľadať nástupcu na finančného riaditeľa, ale aj v predstavenstve.
33. Dňa 21.11.2014 obdržala žalobkyňa výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce. Vo výpovedi žalovaný uviedol, že výpoveď jej dáva z dôvodu, že po odvolaní z funkcie riaditeľa pre ekonomiku a financie , odmietla ponúknutú inú vhodnú prácu - špecialistu- poradcu GR pre oblasť ekonomiky.
34. Žalobkyňa listom zo dňa 8.12.2014 žalovanému oznámila, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní. Výpoveď jej bola daná počas ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, t.j. počas doby, kedy sa ako osamelá zamestnankyňa stará o dieťa mladšie ako 3 roky. V prípade záujmu je otvorená diskusii ohľadne ukončenia pracovného pomeru dohodou.
35. Z Čestného prehlásenia U. U. U. zo dňa 30.1.2015 adresovaného žalovanému vyplýva, že za rok 2014 si neuplatňuje daňový bonus na dieťa J. U. podľa § 33 zákona o dani z príjmov.
36. Na pojednávaní dňa 19.4.2016 sa žalobkyňa pridržala písomne podanej žaloby. Doplnila, že od mája 2014 žije sama. Otec jej dcéry platí výživné 130 € mesačne na základe rozhodnutia súdu pod sp. zn. 61P/27/2015. Výpoveď teda dostala ako osamelá zamestnankyňa. Ponúknutú novú pracovnú pozíciu odmietla aj preto, lebo je zvyknutá riadiť ľudí a niesť za svoje rozhodnutia zodpovednosť. Poradca nemá pod sebou kolektív, ktorý by riadil a nenesie žiadnu zodpovednosť. Táto pozícia sa dá veľmi ľahko zrušiť, kým pozícia finančného riaditeľa sa tak ľahko zrušiť nedá. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalovaný dal jeho klientku sledovať súkromnou bezpečnostnou službou, preto bolo podané aj trestné oznámenie. Žalobkyňa nemohla byť odvolaná z funkcie finančnej riaditeľky, pretože ju mala uvedenú
v pracovnej zmluve. Nevidí žiadny dôvod, prečo by nemohla mať po nástupe do práce z materskej dovolenky nárok na svoje pôvodné pracovné zaradenie.
37. Žalovaný sa tiež pridržal svojho písomného vyjadrenia k žalobe. Mal za to, že v čase dania výpovede, nebola žalobkyňa osamelá. Od počiatku vedela, že z funkcií, do ktorých bola menovaná, môže byť kedykoľvek odvolaná. Príčinou jej odvolania nebola jej materská dovolenka, ale zachovanie funkčnosti predstavenstva i ekonomickej a finančnej oblasti, ktorú riadila. Žalobkyňa manipuluje s faktami a prispôsobuje ich svojim potrebám. Napríklad tvrdí, že žalovaný akceptoval prekážky v práci, i jej status osamelej zamestnankyne, čo nie je pravdou. Nesprávne interpretuje aj jej odvolanie z funkcie členky predstavenstva. To, že žalovaný bude takto postupovať, jej bolo známe už pred jej nástupom na materskú dovolenku. Žalobkyňa mohla byť zo svojej funkcie finančnej riaditeľky odvolaná i napriek tomu, že ju mala uvedenú v pracovnej zmluve. Zákonník práce po novele takýto postup vyžaduje aj umožňuje.
38. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 14.5.2015 pod č.k. 61P/27/2015 bola schválená dohoda rodičov maloletého dieťaťa J. U. tak, že otec sa zaviazal platiť na jej výživu sumu 130 € mesačne.
39. Z Uznesenia ORPZ Bratislava II pod Č. : R.-XXX/TK-O.-XXXX zo dňa 12.3.2015 súd zistil, že vec podozrenia zo spáchania úmyselného prečinu nebezpečného prenasledovania poškodenej žalobkyne bola odmietnutá s tým, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Vypočutý bol konateľ Pemar Security, s.r.o., ktorý uviedol, že vykonávali detektívnu činnosť so zameraním na preverenie pobytu žalobkyne. Na detektívnu činnosť majú vydanú platnú licenciu.
40. Sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa bola prokurátorkou Okresnej prokuratúry Bratislava II zamietnutá ako nedôvodná Uznesením zo dňa 22.5.2015 pod č.k. 1Pn 389/14/1102-7, pretože konaním zamestnancov detektívnej služby neboli naplnené zákonné znaky žiadneho trestného činu ani prečinu. Išlo o činnosť vykonávanú v súlade so zákonom.
41. Podľa bodu 1.7.2 Organizačného poriadku žalovaného výkonný manažment spoločnosti tvorí: manažér úseku stratégie, generálny riaditeľ, riaditeľ pre ekonomiku a financie, riaditeľ Divízie elektromontáží, riaditeľ Divízie elektrických vedení, vedúci organizačnej zložky Brno (ČR), vedúci organizačnej zložky Island a vedúci organizačnej zložky Grónsko.
42. V prejednávanej veci súd vypočul ako svedka U. U. U.. Ten uviedol, že so žalobkyňou chodil až do mája 2014, kedy sa rozišli. Bývali spolu na adrese žalobkyne, on teraz býva vo svojom byte. Naďalej sa stretávajú, pretože majú spolu dieťa. Stretávajú sa podľa potreby. So žalobkyňou bol na jednej spoločenskej akcii v decembri 2013. Mal záujem pracovať v SAG. Od decembra 2013 je nezamestnaný. Žalobkyňa ho tiež požiadala o pomoc, keď bola sledovaná, bolo to niekedy v druhej polovici februára 2015. Vtedy bol s ňou častejšie. Používa aj jej auto, keď si potrebuje vybaviť nejaké veci, alebo v súvislosti s potrebami ich dcéry.
43. Svedok H.. U. S. pri výsluchu uviedol, že on vybral žalobkyňu vo výberovom konaní na miesto finančnej riaditeľky. Vedenie malo vybratého iného uchádzača, bol to však politický nominant, čo nebolo akceptovateľné. Zamestnali ju v decembri 2012. Problémy v jej okolí začali takmer okamžite. Asi mesiac po svojom nástupe od neho žiadala, aby prepustil zo zamestnania manažérku útvaru účtovania H.. P.. Neskôr mala zase problém s inou zamestnankyňou v Brne P. W.. Po ich vypočutí svedok dospel k záveru, že žalobkyňa má problém v komunikácii s ľuďmi. Vtedy sa pripravovala fúzia sesterskej spoločnosti v Plzni. Žalobkyňa mala fúziu na starosti po legálnej a procesnej stránke. Tá časť fúzie, za ktorú bola zodpovedná však zlyhala a kvôli tomu museli najať externú firmu, aby fúziu pomohla dokončiť. Situáciu so žalobkyňou chceli následne riešiť, ale ona im oznámila, že je tehotná. Keď odišla na materskú dovolenku, vybrali nástupcu na jej pracovnú pozíciu. Funkcia, ktorú zastávala bola menovaná, preto ju z nej odvolali bez udania dôvodu. Ešte predtým ju odvolali aj z funkcie členky predstavenstva. Situáciu chceli riešiť až po jej návrate z materskej dovolenky, o ktorej si mysleli, že bude trvať tri roky, pretože to tak pri odchode avizovala. Keď dostali list, že nastupuje do práce, vznikol problém. Vytvorili pre ňu špeciálnu pracovnú pozíciu špecialistu - poradcu GR za tých istých platových podmienok, ako mala predtým, s menšou mierou zodpovednosti, ale s popisom činnosti, ktorý zodpovedal jej schopnostiam, pretože bola dobrá po stránke odbornej a analytickej. V tom momente si zobrala riadnu dovolenku s tým, že si to rozmyslí. Asi po mesiaci oznámila, že túto pozíciu neprijíma. Navrhla ukončenie pracovného pomeru dohodou s odstupným 360.000 €, oni jej navrhli 100.000 €. Zareagovala tým, že žiadala 460.000
€. Nezostávalo preto iné, než s ňou ukončiť pracovný pomer výpoveďou. V liste z 8.12.2014 prvýkrát uviedla, že je osamelá zamestnankyňa. Žalovaný však o jej osamelosti nemal žiadnu vedomosť, pretože na rôznych spoločenských akciách vystupovala so svojím partnerom, ktorého chcela u nich zamestnať a má s ním aj dcéru. Po tomto oznámení si žalovaný najal detektívnu kanceláriu, aby im túto skutočnosť potvrdila, alebo vyvrátila. Výsledok je uvedený v Správe, ktorá potvrdila jej spolužitie s partnerom p. U.. Žalovaný sa k žalobkyni správal vždy korektne. Úkony pre výber ďalšieho uchádzača na jej pozície začali po jej odchode na materskú dovolenku a žalobkyňa mala o tom vedomosť od začiatku, potvrdzuje to aj emailová komunikácia. Žalovaná zastávala funkcie, na ktoré bola menovaná a mohla z nich byť kedykoľvek odvolaná. S jej pracovným pomerom to nemá nič spoločné, ten jej zostal zachovaný aj po návrate z materskej dovolenky. Nespokojnosť s jej prácou jej nedali na vedomie, pretože nechceli eskalovať problémy, ktoré s ňou mali po pracovnej stránke v čase, keď oznámila svoje tehotenstvo. Vykonali s ňou však pohovory o niektorých čiastkových problémoch a mala aj o 30% znížený bonus v časti individuálne ciele za nesplnenie úlohy s fúziou. Žalobkyňa mala problém v komunikácii s ľuďmi, preto jej bolo ponúknuté iné pre ňu zodpovedajúce miesto.
44. Zo záverov správy PEMAR SECURITY s.r.o. zo dňa 22.2.2015 vyplýva, že v sledovanom období od 17.2.2015 do 22.2.2015 bolo zamestnancami súkromnej bezpečnostnej služby zistené zjavné spolunažívanie žalobkyne s U. U. U. v byte nachádzajúcom sa na adrese Na S. XX B. O.. K správe je priložená fotodokumentácia.
45. V písomnom zhrnutí vykonaného dokazovania doručenom súdu 21.7.2015 žalovaný uviedol, že v konaní nebola preukázaná osamelosť žalobkyne, ktorou odôvodňuje neplatnosť výpovede. Žalobkyňa až v liste z 8.12.2014 , ktorým reagovala na doručenú výpoveď, začala tvrdiť, že je osamelá. Dovtedy takúto skutočnosť nikdy neoznámila a nikdy tak ani nevystupovala. Od začiatku pracovného pomeru označovala p. U. za svojho životného partnera, zúčastňovala sa spolu s ním na spoločenských akciách žalovaného a snažila sa mu v tejto spoločnosti aj sprostredkovať zamestnanie. Svedok U. vypovedal, že so žalobkyňou spolu chodili a bývali do mája 2014. Zistenia súkromnej bezpečnostnej služby Pemar Security s.r.o., ktorá vykonávala monitorovanie žalobkyne a U. U. v dňoch 17.2. - 22.2.2015 však vyplýva opak. Žalobkyňa, ktorá monitorovanie odhalila, pred súdom tvrdila, že otca svojho dieťaťa požiadala o ochranu, pretože mala obavy o seba i o dcéru. Ich spolunažívanie však bolo potvrdené aj v čase, keď o monitorovaní ešte nemala žiadnu vedomosť. Rovnako bolo zistené, že vo vchode bytového domu Na S. XX má U. U. zriadenú aj poštovú schránku na doručovanie pošty spolu so žalobkyňou. Výpoveď žalobkyne a p. U. pred súdom je teda zjavne nedôveryhodná, najmä keď svedok U. má záujem na tom, aby žalobkyňa bola v spore úspešná, pretože je nezamestnaný a nemá z čoho platiť súdom určené výživné na ich spoločnú dcéru. Skutočnosť, že žalobkyňa nie je osamelá preukazuje aj Čestné prehlásenie p. U., že si za rok 2014 neuplatňuje daňový bonus na dieťa. Ak by žalobkyňa bola vyživovala dieťa sama, postačovalo by jej Čestné prehlásenie o tejto skutočnosti. Keďže žalovaný preukázal, že žalobkyňa nebola osamelá vo februári 2015, je zrejmé, že nemohla byť osamelou ani v čase doručenia výpovede. V kontexte predložených dôkazov sa javí ako účelový aj jej návrh na určenie výživného. Ten totiž podala na súd až 24.2.2015, teda po tom, ako zistila, že je monitorovaná. Žalobkyňa pred súdom spontánne vypovedala, že jej otec dieťaťa výživné neplatí (je zachytené na zvukovom zázname), toto výživné však od neho zjavne nevymáha.
46. Funkcia riaditeľa pre ekonomiku a financie, ktorú žalobkyňa u žalovaného zastávala je funkciou, ktorá je obsadzovaná menovaním a na ktorú sa vzťahuje § 42 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní. Keď teda po vymenovaní žalobkyne do funkcie riaditeľky pre ekonomiku a financie uzavrel s ňou žalovaný pracovnú zmluvu, postupoval v súlade s § 42 ods. 2 Zákonníka práce a uzavretá pracovná zmluva nemá žiadny vplyv na právo žalovaného kedykoľvek odvolať žalobkyňu z tejto funkcie a to aj bez uvedenia dôvodu. S touto skutočnosťou bola žalobkyňa oboznámená aj v zmysle čl. III ods. 5 Zmluvy o mzdových podmienkach. Argumentácia žalobkyne, že žalovaný ju nemohol odvolať z funkcie z dôvodu, že ju mala ako druh práce uvedenú v pracovnej zmluve teda nemôže obstáť. Ak by aj súd rozhodol , že výpoveď daná žalobkyni je neplatná, nemohol by určiť, že žalobkyňa vykonáva u žalovaného prácu riaditeľky pre ekonomiku a financie, pretože z tejto funkcie bola odvolaná. I keď žalovaný mal objektívne dôvody na odvolanie žalobkyne z funkcie, vykonal tak bez uvedenia dôvodu,
čo je zrejmé z predložených dokladov. O tom, že žalobkyňa vedela, že bude z funkcie odvolaná svedčí aj jej e-mailová komunikácia s H.. S., v ktorej sa ho pýtala, či už bol niekto na jej miesto vybraný.
47. Žalovaný neporušil právo žalobkyne na rovnaké zaobchádzanie, ako sa to táto snaží posúvať súdu, a to ani pri jej odvolaní z funkcie členky predstavenstva, hoci na tento vzťah sa antidiskriminačný zákon nevzťahuje. Žalobca preukázal, že so žalobkyňou zaobchádzal rovnako ako s ostatnými zamestnancami, alebo členmi predstavenstva. Žalovaný počas jej neprítomnosti v práci musel zabezpečiť funkčnosť predstavenstva spoločnosti ako aj funkčnosť pracovného miesta, ktoré zastávala. Už pred nástupom žalobkyne na materskú dovolenku, mala táto vedomosť v tom, že jej pracovná pozícia nezostane neobsadená, čo je zrejmé aj z e-mailovej komunikácie medzi ňou a p. Y. S.. Žalobkyňa na svoje tvrdenia neuniesla v spore dôkazné bremeno.
48. Žalobkyňa zaslala súdu dňa 29.7.2016 písomné stanovisko, v ktorom kategoricky odmietla niektoré tvrdenia žalovaného , najmä tvrdenie, že má problém v komunikácii s ľuďmi. Ňou riadení zamestnanci nikdy nemuseli pracovať nadčasy a mala s nimi korektné vzťahy. Svedok H.. S. spomenul len dvoch zamestnancov (H.. P. a p. W.Á.), s ktorými mala obmedzené vzťahy, nespomenul však ostatných zamestnancov, s ktorými vychádzala veľmi dobre. Považuje za vylúčené, aby ako skúsená manažérka s 20 ročnou praxou mala také problémy v komunikácii s ľuďmi, ktoré by jej bránili nastúpiť po skončení materskej dovolenky na jej pôvodné pracovné miesto. Odmieta tiež tvrdenie žalovaného, že nezvládla projekt fúzie. Fúzia ňou bola riadne pripravená a dokončená bez prítomnosti externej firmy. Žalovanému nikdy neavizovala, že bude tri roky na materskej dovolenke. Práve naopak, vždy signalizovala, že sa chce vrátiť do práce čo najskôr. Ponúknuté nové pracovné miesto špecialistu bolo pre ňu degradáciou. Nemohla by na ňom riadiť ľudí, stratila by kontakty s materskou spoločnosťou a nevyužívala by ani svoje jazykové znalosti. Nové miesto bolo vytvorené len pre ňu, čiže v budúcnosti by nebol problém toto miesto kedykoľvek zrušiť. Žalobkyňa naisto rátala s tým, že u žalovaného bude pracovať minimálne do veku troch rokov dieťaťa. Z tejto úvahy vychádzal aj jej návrh na uzavretie mimosúdnej dohody. Bola to vlastne vyrátaná náhrada mzdy za obdobie troch rokov plus nejaké kompenzácie. Neskôr žiadala podstatne nižšiu sumu, žalovaný však jej návrhy neakceptoval. O svojej osamelosti informovala ešte pred daním výpovede na schôdzke s generálnym riaditeľom, kde bola prítomná aj jej vtedajšia právna zástupkyňa. Tiež túto skutočnosť oznámila žalovanému listom z 8.12.2014. Žalovaný porušil ustanovenie § 157 Zákonníka práce a po návrate z materskej dovolenky ju nezaradil na jej pôvodné miesto, ktoré nebolo zrušené. Toto miesto obsadil p. bakalárom W.. O tom, že jej pozícia bude počas jej materskej dovolenky obsadená vedela od p. S.. Domnievala sa však, že to bude platiť len po dobu trvania jej materskej dovolenky.
49. Označenie mena p. U. na poštovej schránke žalobkyňa ponechala i po ich rozchode z dôvodu, že s ňou býva jej dcéra s rovnakým menom, ako aj z dôvodu ochrany pred prípadnými zlodejmi a asociálmi.
50. Prítomnosť p. U. u nej byte dňa 17.2.2015 bola z dôvodu, že dcére vychádzali prvé zúbky, čo sa prejavilo nespatím , plačom a horúčkami počas noci. V takýchto prípadoch jej p. U. ponúkol pomoc, pretože má viac skúseností s deťmi. Ich spoločná návšteva u advokáta JUDr. Stoszeka sa týkala riešenia právnych problémov. Keďže v ten deň bol zľadovatený povrch a ona mala topánky na vyššom opätku, p. U. jej ponúkol rameno a preto sa ho držala. Počas návštevy McDonald zrejme preberali veci, ktoré sa riešili u právnika. V ďalších dňoch už mala podozrenie, že je sledovaná, preto p. U. požiadala, aby u nej zostal. Sledovanie sa uskutočnilo až v čase po podaní výpovede vo februári 2015. Pre určenie platnosti výpovede je však rozhodujúci stav ku dňu doručenia výpovede, teda k 27.11.2014. S p. U. nežije v spoločnej domácnosti a s nikým iným okrem dcéry nebýva. Navyše, ak by aj s p. U. žila v spoločnej domácnosti, neuhrádzali by spoločne náklady na svoje potreby, teda by nešlo o spoločnú domácnosť ako ju definuje § 115 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa platí sama všetky účty a financuje všetky potreby dcéry, nakoľko p. U. je nezamestnaný, nemá žiadny príjem a žije zo svojich úspor, resp. mu finančne vypomáha jeho rodina. Žalobkyňa preto spĺňa definíciu osamelého zamestnanca.
51. Na tvrdenia žalobkyne reagoval žalovaný na pojednávaní dňa 20.10.2016. Odmietol tvrdenia žalobkyne o narušených vzťahoch s jej podriadenými, pretože nezodpovedajú realite. Žalobkyňa nepochopila dôvod, pre ktorý po nástupe do práce z materskej dovolenky nemohla nastúpiť na svoje pôvodné miesto. Pracovný pomer žalobkyne bol založený pracovnou zmluvou v zmysle § 42 ods. 2 Zákonníka práce až po tom, čo bola podľa Organizačného poriadku riadne menovaná do funkcie
riaditeľa pre ekonomiku a financie, pretože išlo o funkciu v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva. Z tejto funkcie mohla byť kedykoľvek bez udania dôvodu odvolaná. Keď teda nastúpila do práce po tom, čo bola odvolaná, prestala spĺňať požiadavku podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce a teda nemohla byť zaradená na svoju pôvodnú pracovnú pozíciu, na ktorú nebola vymenovaná. Žalovaný a svedok S. poukázali na dôvody, ktoré ich viedli k odvolaniu žalobkyne z funkcie, aby vyvrátil jej tvrdenia o diskriminácii. Súd nie je oprávnený skúmať aké dôvody viedli žalovaného k jej odvolaniu, keď žalovaný využil svoje právo odvolať ju bez uvedenia dôvodu.
52. Žalobkyňa ani v liste zo dňa 1.10.2014 nespomenula, že je osamelou zamestnankyňou, pritom si musela byť vedomá toho, že ak odmietne ponúknutú novú pracovnú pozíciu, môže jej byť daná výpoveď. Keďže tak urobila až v liste zo dňa 8.12.2014, je evidentné, že išlo z jej strany o účelové konanie a prípravu situácie tak, aby mohla argumentovať s neplatnosťou výpovede. Ak by žalovaný mal informácie o osamelosti žalobkyne, nepochybne by sa nimi zaoberal už skôr. Správa detektívnej kancelárie, ktorú žalovaný požiadal o monitoring žalobkyne jednoznačne potvrdila, že p. U. žije v jednej domácnosti so žalobkyňou a teda že žalobkyňa nebola ani v čase doručenia výpovede osamelá. Žalobkyňa uvádza, že p. U. sa u nej v byte zdržiaval z dôvodu choroby ich dcéry. To však nevysvetľuje, že p. U. sa v byte nachádzal aj v dobe, keď v ňom nebola ani žalobkyňa, ani jej dcéra. Nedôveryhodné je aj jej tvrdenie, že v ďalších dňoch bol p. U. u nej v byte z dôvodu, že mala obavy o seba a dcéru. Ak by tomu tak bolo, potom by nešla sama s dcérou v kočíku na prechádzku. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v správe detektívnej kancelárie nie je uvedené, kedy p. U. do bytu prišiel a kedy z neho odišiel. Toto tam ani nemôže byť uvedené, pretože p. U. bol v byte už v čase začatia monitorovania a z bytu neodišiel ani v čase jeho skončenia. Na podporu tvrdenia o osamelosti žalobkyňa uviedla, že sama uhrádza náklady na domácnosť. Ňou predložené výpisy z účtu ešte nie sú dôkazom toho, že p. U. sa na nákladoch na domácnosť nejako nepodieľa a že na ne žalobkyni neprispieva. Nie je obvyklé a ani rozumné, aby každý z partnerov hradil len polovicu nákladov na byt. Ak je p. U. nezamestnaný, jeho dočasná neschopnosť prispievať na domácnosť ešte neznamená, že táto spoločná domácnosť tým zanikla. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Žalovaný je presvedčený, že zo strany žalobkyne ide o zneužitie zjavne obmedzenej možnosti žalovaného preukázať osamelosť žalobkyne v čase doručenia výpovede. Avšak za tých okolností, keď žalovaný preukázal jej spolužitie s p. U. po troch mesiacoch od dania výpovede, má zato, že nespĺňa podmienku osamelosti a že sa na ňu zákaz výpovede nevzťahuje.
53. V záverečnom návrhu podanom písomne 17.10.2016 žalobkyňa uviedla, že skutočným dôvodom odporcu na odchod žalobkyne bolo jej materstvo. Vyplýva to najmä z e-mailovej komunikácie medzi ňou a Y. S., štatutárom žalovaného, ktorý výslovne napísal: ..."povedal som ti pred tvojou materskou dovolenkou, že nenechám pozíciu finančného riaditeľa prázdnu a že budem hľadať nástupcu"... Význam týchto viet je v tom, že žalobkyňa nebude vykonávať prácu na pozícii finančnej riaditeľky kvôli materstvu. Štatutár žalovaného sa teda rozhodol hľadať namiesto zástupcu, jej nástupcu. Tento záver napokon vyplýva aj z listu z 20.3.2014 v ktorom sa uvádza ..." v súvislosti s Vašim odchodom na materskú dovolenku"...
54. Žalobkyňa sa s otcom svojho dieťaťa p. U. rozišla v máji 2014, čo obaja na výsluchu potvrdili. Významným objektívnym dôvodom preukazujúcim jej štatút osamelej zamestnankyne, je rozsudok vo veci starostlivosti o maloleté dieťa pod sp. zn. 61P/ 27/2015, ktorý tento jej štatút prejudikoval. Návrh žalobkyňa napísala 9.2.2015, teda ešte pred začiatkom jej sledovania detektívnou kanceláriou. Ak by žalobkyňa žila s otcom svojho dieťaťa v spoločnej domácnosti, logicky by takýto návrh nemohla podať a napokon by súd nemohol rozhodnúť, ak by účastníci spolu žili. Otec maloletého dieťaťa p. U. má nepochybne nielen právo, ale aj povinnosť stretávať sa so svojou dcérou. Z jeho výpovede (žalobkyňa ho ako svedka nenavrhla) vyplynulo, že je nezamestnaný. To potvrdzuje argumentáciu žalobkyne, že tu bola potreba autoritatívne upraviť otázku výživného na dcéru a že ak nemá príjmy, nemôže prispievať na náklady domácnosti, teda nemá právo bývať so žalobkyňou a nemôže s ňou mať spoločnú domácnosť. Žalovaný preceňuje genialitu žalobkyne a jej právneho zástupcu, že riešenie otázky výživného má účelové spojenie s jej neskoršou antidiskriminačnou žalobou. V máji 2014 sa od žalobkyne p. U. odsťahoval na adresu B. D. X B. O.. Žalovaný nepredložil jediný dôkaz o tom, že sa p. U. na tejto adrese nezdržiava. O výchovu dcéry prejavuje záujem a preto ju navštevuje v byte matky. Žalobkyňa ponechala na zvončeku aj jeho meno, lebo je všeobecne známe, že osamelé ženy tak pre svoju ochranu robia.
55. Žalovaný sa bráni argumentom, že žalobkyňa bola do funkcie menovaná menovacím dekrétom a teda mohla byť kedykoľvek odvolaná bez udania dôvodu. S týmto názorom nie je možné súhlasiť. V pracovnej zmluve má žalobkyňa uvedenú pracovnú pozíciu riaditeľa pre ekonomiku a financie. V návrhu žalovaného na dohodu o zmene pracovnej zmluvy z 1.10.2014 sa uvádza, že funkcia navrhovateľky bola založená pracovnou zmluvou a nie menovacím dekrétom. Žalovaný vykonal voči žalobkyni úkony, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a teda ich treba vyhodnotiť ako neplatné. Ide o jej odvolanie z funkcie členky predstavenstva, odvolanie z funkcie riaditeľky pre ekonomiku a financie a o výpoveď z pracovného pomeru, keďže ide o úkony vykonané z dôvodu jej materstva a rodičovstva. Hrubým spôsobom prelamujú základné ľudské práva - rodičovské práva a v tomto zmysle sú diskriminačné. Prelamujú základné zásady o rovnakom zaobchádzaní zamestnancov a ich ochranu pred diskrimináciou.
56. Na pojednávaní 20.10.2016 ďalej žalobkyňa uviedla, že : 1. Žalovaný neodvolal žalobkyňu bezdôvodne, ale z dôvodu jej materstva, 2. Žalovaný v čase, keď ho žalobkyňa informovala o svojom statúte osamelej matky mohol výpoveď zrušiť až do uplynutia výpovednej doby, 3. Podľa výkladu žalovaného by každá dovolenka rodičov dieťaťa, ktorí spolu inak nežijú, zakladala záver, že žijú v spoločnej domácnosti, 4. Ak by mal p. U. záujem na výsledku sporu zhodný so záujmom žalobkyne, potom by sama navrhla jeho výsluch. Ďalej žalobkyňa na otázku súdu uviedla, že ju pri výsluchu svedka S. nenapadlo položiť mu otázku k tomu, že ho o svojej osamelosti informovala na schôdzke konajúcej sa ešte v čase pred daním výpovede. Čo sa týka správy detektívnej kancelárie, žalobkyňa nenamieta obsah zistení v nej uvedených. Tvrdí však, že z týchto faktov nie je možné vyvodiť záver o osamelosti žalobkyne. Muselo by ísť o dlhodobejšie sledovanie a dlhodobé poznatky.
57. V záverečnej reči sa strany sporu pridržali svojich písomných i ústnych vyjadrení.
58. Podľa čl. 2 veta posledná Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu ale spoluzamestnancov.
59. Podľa § 13 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
60. Podľa § 13 ods. 2 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia.
61. Podľa § 13 ods. 3 veta prvá Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu ale spoluzamestnancov.
62. Podľa § 2a ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. (Antidiskriminačný zákon) priama diskriminácia je konanie, alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.
63. Podľa § 11 ods. 2 Antidiskriminačného zákona žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.
64. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
65. Podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.
66. Podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods.2.
67. Podľa § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto prácu.
68. Podľa § 64 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky.
69. Podľa § 40 ods. 1 Zákonníka práce osamelý zamestnanec je zamestnanec, ktorý žije sám a je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena.
70. Podľa § 40 ods. 2 Zákonníka práce za osamelého zamestnanca sa považuje aj osamelý muž alebo žena z iných vážnych dôvodov.
71. Podľa § 157 ods. 1 Zákonníka práce ak sa zamestnankyňa vráti do práce po skončení materskej dovolenky alebo ak sa zamestnanec vráti do práce po skončení rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je povinný zaradiť zamestnankyňu a zamestnanca za podmienok, ktoré pre nich nebudú menej priaznivé ako podmienky, ktoré mali v čase, keď nastúpili na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. 1 a zamestnankyňa a zamestnanec majú právo na prospech z každého zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mali právo, ak by nenastúpili na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. 1.
72. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že v čase, keď jej žalovaný doručil výpoveď z pracovného pomeru spĺňala status osamelej zamestnankyne starajúcej sa o dieťa mladšie ako tri roky , teda že výpoveď jej dal v ochrannej dobe, čo spôsobuje jej neplatnosť.
73. S uvedeným záverom žalobkyne sa tunajší súd nestotožnil. Žalobkyňa po celú dobu, po ktorú bola u žalovaného v pracovnom pomere až do doby, kým obdržala výpoveď, dávala najavo svoje partnerstvo s U. U. U., ktorého tak predstavila vedeniu spoločnosti i ďalším zamestnancom. Bola s ním na spoločenskej akcii v Istropolise, snažila sa ho v materskej spoločnosti zamestnať a mala s ním aj dieťa. Až po doručení výpovede listom zo dňa 8.12.2014 oznámila, že je osamelou zamestnankyňou, o čom žalovaný dovtedy nemal žiadnu vedomosť. Žalobkyňa súdu nepreukázala ňou tvrdenú skutočnosť, že o svojej osamelosti žalovaného informovala ešte v dobe pred obdržaním výpovede, na schôdzkach s generálnym riaditeľom H.. S.. Pri jeho svedeckej výpovedi mu pred súdom v tomto smere nepoložila žiadnu relevantnú otázku, ktorá by mala pre posúdenie pravdivosti jej tvrdenia nepochybne význam. Nenavrhla v tomto smere ani žiadne iné dokazovanie, napr. výsluch predchádzajúcej právnej zástupkyne, ktorá mala byť na uvedených schôdzkach prítomná. Aj z toho súd usúdil, že nešlo o také tvrdenia, ktoré by mali pravdivý obsah. Žalobkyňa bola povinná svojho zamestnávateľa informovať o každej statusovej zmene (napr. vydaj, rozvod, osamelosť a podobne), ktorá môže spôsobiť určitý právny následok a to nielen vo vzťahu k nej, ale aj u zamestnávateľa. Zamestnávateľ má totiž obmedzené možnosti dozvedieť sa tieto informácie súkromného charakteru, preto v tomto smere nemožno na neho klásť neprimerané nároky. Žalovaný, ktorý mal vedomosť jedine v tom, že žalobkyňa má partnera, s ktorým má aj dieťa , nemal možnosť inak sa dozvedieť, že tomu tak nie je. Bolo preto nielen povinnosťou žalobkyne, ale aj v jej záujme, aby na túto skutočnosť žalovaného
upozornila a to minimálne v dobe, keď táto statusová zmena nastala, maximálne do dňa doručenia výpovede, ktorú mohla dôvodne očakávať najmä po tom, čo odmietla novú ponúknutú pracovnú pozíciu. Ako bývalá vedúca zamestnankyňa, musela mať o takomto následku vedomosť. Naviac žalobkyňa vzniknutú situáciu po nástupe do práce z materskej dovolenky konzultovala s právnou zástupkyňou. Žalobkyňa zmenu svojho statusu do dňa doručenia výpovede žalovanému neoznámila. Nezodpovedá skutočnosti jej tvrdenie, že až po tom, čo generálnemu riaditeľovi oznámila svoju osamelosť, zmenil svoj názor a ponúkol jej novú pracovnú pozíciu. Žalovaný jej novú pracovnú pozíciu musel ponúknuť z dôvodu, že jej pôvodná pozícia už bola obsadená iným zamestnancom. Ak by mal vedomosť o jej osamelosti, touto skutočnosťou by sa nepochybne zaoberal ešte pre daním výpovede a nie až následne. Žalovaný dal žalobkyni výpoveď bezprostredne po tom, čo novú pracovnú pozíciu odmietla, čo nasvedčuje tomu, že žalobkyňu za osamelú v tejto dobe vôbec nepovažoval, pretože o tom nevedel.
74. I napriek tvrdeniu žalobkyne, že sa stala osamelou zamestnankyňou od mája 2014, kedy sa so svojim partnerom rozišla, v konaní táto skutočnosť najavo nevyšla a teda ju súd nemal za preukázanú. S výnimkou zhodného tvrdenia žalobkyne a svedka U. U.,
ktorého výpoveď pre jeho blízky vzťah k nej nepovažoval súd za dostatočne vierohodnú, tomuto tvrdeniu nezodpovedal žiadny iný dôkaz, ktorý bol v konaní vykonaný. Z Čestného prehlásenia U. U. vyplýva, že si za rok 2014 neuplatnil daňový bonus na dcéru J. U.. Na uplatnenie daňového bonusu zo strany žalobkyne pritom stačilo len jej čestné prehlásenie o tom, že žije sama. Ak by svedok so žalobkyňou nežil v spoločnej domácnosti, mal po výzve mzdovej účtovníčky túto skutočnosť jednoducho neformálne oznámiť, alebo tak mohla urobiť sama žalobkyňa, čo sa nestalo. Súd pripomína, že aj z konania mzdovej účtovníčky, ktorá p. U. vyzvala na doloženie čestného prehlásenia vyplýva, že p. U. nepochybne považovala za partnera žalobkyne.
75. V prípade osamelého zamestnanca, ako vyplýva z dikcie zákona, nepostačuje, ak je zamestnanec slobodný, rozvedený, či ovdovený, alebo osamelý z iných vážnych dôvodov. Musí súčasne splniť aj ďalšiu podmienku, a tou je, že žije sám. Táto podmienka u žalobkyne splnená nebola. Žalobkyňa podala na súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti na maloletú dcéru až vo februári 2015, i keď so svojím partnerom údajne nežila už od mája 2014. Návrh na určenie výživného žalobkyňa zjavne podala iba z dôvodu, že jej otec jej dcéry neplatil výživné, keďže sa stal nezamestnaným. Návrhy na zverenie dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov a úpravu styku, ktoré indikujú, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, nepodala žalobkyňa vôbec. Ak teda takúto úpravu vzťahov rodičov k dieťaťu nežiadala, znamená to, že ju riešiť nepotrebovala, pretože s otcom svojho dieťaťa spolu žila. Rozhodne nie je možné súhlasiť s tvrdením právneho zástupcu žalobkyne, že súdne rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa je prejudikovaním osamelosti žalobkyne. Súd na skutočnosť, či rodičia maloletého dieťaťa spolu žijú, alebo nie, dokazovanie nevykonáva a na rozhodnutie vo veci samej postačuje samotné tvrdenie navrhovateľa, či zhodné tvrdenie účastníkov konania, ktoré nie je nikým vyvrátené. Ďalšie tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne v tom, že ak p. U. nemá príjmy zo zamestnania, nemôže ani prispievať na domácnosť ,ani nemôže viesť so žalobkyňou spoločnú domácnosť a nemá ani právo s ňou bývať, nemajú žiadnu oporu v zákone. Ide o konštrukciu vytvorenú bez elementárnej právnej logiky, naviac sa vymykajúcu zdravému rozumu. Ak je jeden z rodičov nezamestnaný a nemá žiadny iný príjem, ešte to neznamená, že tým stráca možnosť, či právo s niekým žiť alebo bývať, alebo tvoriť spoločnú domácnosť. Jeho vklad do takejto domácnosti totiž nemusí byť iba finančný, ale napríklad aj osobný (osobná starostlivosť o dieťa, či o domácnosť). Dá sa tiež predpokladať, že strata zamestnania je vo väčšine prípadov iba dočasnou záležitosťou, ktorú sa rozumní partneri spoločným úsilím snažia preklenúť, pričom nie je ani v záujme maloletého dieťaťa, aby s ním spolu len z tohto dôvodu nežili. K ostatným argumentom žalobkyne týkajúcim sa napr. platenia účtov v domácnosti, súd poznamenáva, že ide o argumenty, ktoré nemajú podstatný význam, pretože neosvedčujú žiadne právne významné skutočnosti vo vzťahu k preukázaniu jej osamelosti. Samotný fakt, že náklady na domácnosť sa hradia len z účtu jednej zo spolužijúcich osôb ešte nepotvrdzuje, že ostatné spolužijúce osoby sa na týchto platbách nijako nepodieľajú.
76. V neposlednom rade nemožno opomenúť ani výsledky preverovania osamelosti žalobkyne prostredníctvom detektívnej kancelárie, ktoré boli zhrnuté do výslednej správy. I keď išlo o preverovanie, ktoré bolo vykonané až v dobe po doručení výpovede, nepochybne ním bolo zistené spolužitie žalobkyne s otcom jej dieťaťa u nej v byte. I keď žalobkyňa monitorovanie svojej osoby odhalila, i do tohoto času bola zistená celodenná prítomnosť U. U. na jej trvalej adrese. Vysvetlenie žalobkyne, že sa u nej p. U. zdržiaval preto, lebo ho požiadala o ochranu v súvislosti s jej sledovaním cudzími osobami a z toho
vyplývajúcimi obavami o jej život či život ich dcéry, súd nepovažuje za vierohodné, keďže žalobkyňa i po tom, čo sledovanie odhalila, vyšla sama pokojne na prechádzku so svojou dcérou, čo by isto neurobila, ak by takúto obavu naozaj mala. Túto skutočnosť preukazuje fotodokumentácia priložená k správe detektívnej kancelárie. Rovnako súd považuje za nevierohodné i jej ďalšie tvrdenie, že sa u nej p. U. na začiatku sledovania zdržiaval preto, lebo ho požiadala o pomoc v starostlivosti o dcéru, ktorej vychádzali prvé zúbky, pričom on mal s deťmi väčšie skúsenosti. Pri jeho výsluchu pred súdom vyšlo najavo, že p. U. žiadne iné deti nemá, teda toto tvrdenie žalobkyne je zjavne účelové. Spolužitie žalobkyne s otcom jej dcéry potvrdzuje aj umiestnenie jeho menovky na poštovej schránke vo vchode bytového domu na adrese jej trvalého bydliska. Vysvetlenie tejto skutočnosti stranou žalobkyne považuje súd za zjavne účelové. I keď monitorovanie žalobkyne a U. U. U. bolo vykonané až potom, čo žalobkyňa obdržala výpoveď, nepriamo ním bolo potvrdené ich spolužitie i pred touto dobou, pretože je málo pravdepodobné, že žalobkyňa bola pred doručením výpovede osamelá a krátko po jej obdržaní už osamelou nebola, čo napokon ani netvrdila, ale táto skutočnosť zodpovedá zisteniam detektívnej kancelárie, vykonávajúcej svoju činnosť na základe licencie v súlade so zákonom. Žalobkyňa obsah jej zistení nesporovala.
77. Námietku právneho zástupcu žalobkyne v tom, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, že p. U. sa na adrese svojho trvalého pobytu (teda v jeho vlastnom byte) nezdržiava, súd považuje za irelevantnú, keďže pred súdom bolo preukázané jeho zdržiavanie sa na adrese trvalého pobytu žalobkyne, teda ide o dôkaz opaku.
78. Konanie žalobkyne, ktorým argument o osamelosti použila až po doručení výpovede, hoci tak v prípade, že by bol pravdivý, mala urobiť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa tak stalo, čím mohla výpovedi predísť, súd považuje za výkon práva na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu a teda za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
79. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd preukázané, že na žalobkyňu sa v čase dania jej výpovede zo strany žalovaného nevzťahovala ochranná doba v zmysle § 64 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, pretože nespĺňala status osamelej zamestnankyne.
80. Žalobkyňa svojím ďalším návrhom žiadala určiť, že jej pracovný pomer trvá a že vykonáva u žalovaného prácu vo funkcii riaditeľ pre ekonomiku a financie. Kladné rozhodnutie o týchto čiastkových žalobných návrhoch je podmienené úspechom žalobkyne v určení neplatnosti výpovede, čo nebolo splnené. Napriek tomu súd uvádza, že už samotné určenie neplatnosti výpovede znamená, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného neskončil a naďalej trvá. Na takomto ďalšom určovacom návrhu už žalobca nemôže mať ani naliehavý právny záujem, teda tento výrok v rozsudku by bol nadbytočný.
81. K výkonu práce žalobkyne vo funkcii riaditeľ pre ekonomiku a financie súd uvádza, že v zmysle interných predpisov žalovaného ide o funkciu, ktorá sa obsadzuje menovaním z rozhodnutia štatutárneho orgánu. Žalobkyňa úspešne prešla výberovým konaním, preto bola do tejto funkcie riadne vymenovaná. Jej pracovný pomer bol však u žalovaného založený až po tomto vymenovaní na základe pracovnej zmluvy. Žalobkyňa musela mať funkciu riaditeľky pre ekonomiku a financie uvedenú v pracovnej zmluve, pretože to vyžaduje § 42 ods.2 Zákonníka práce. I keď tento právny predpis už neobsahuje vo svojich ustanoveniach odvolanie z funkcie, automaticky z toho nevyplýva, že sa tak nemôže už nikdy stať. Výkon tejto funkcie môže počas trvania pracovného pomeru skončiť vzdaním sa funkcie, odvolaním z funkcie bez udania dôvodu, alebo dohodou, čo vyplýva aj z čl. III Dohody o mzdových podmienkach, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným. Žalovaný túto skutočnosť využil a žalobkyňu z jej pracovnej pozície odvolal a to bez uvedenia dôvodu. Na odvolanie z funkcie sa nevyžaduje súhlas zamestnanca, pretože nejde o zmenu dojednaných pracovných podmienok, ako je tomu v prípade inej funkcie, či druhu práce, predpokladom zastávania ktorých nie je voľba alebo vymenovanie. V prípade žalobkyne nie je rozhodujúce, aké pohnútky viedli žalovaného k tomu, že ju z funkcie odvolal, keďže tak mohol urobiť aj bez udania dôvodu. Súd nie je oprávnený takéto rozhodnutie žalovaného preskúmavať a hľadať dôvod tam, kde uvedený nie je. Rovnako tomu je aj v prípade odvolania žalobkyne z funkcie členky predstavenstva. V tomto prípade ide naviac o obchodnoprávny vzťah, ktorý s prejednávanou žalobou o určenie neplatnosti výpovede nemá žiadny súvis.
82. Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v prípade odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky pre ekonomiku a financie súd nezistil. Jej tvrdenia, že sa tak stalo z dôvodu jej materstva, súd považuje
za ničím nepodloženú indíciu, keďže bola odvolaná bez udania dôvodu, čo nie je zakázaný postup. V jej prípade žalovaný postupoval rovnako ako pri ostatných zamestnancoch v porovnateľnej situácii. Žalobkyňa v žalobe na iný prípad, v ktorom by žalovaný postupoval inak, ani nepoukázala, teda jej tvrdenia mali iba všeobecný charakter. Žalobkyňa bola vopred uzrozumená s tým, že z funkcie, ktorú zastávala, môže byť kedykoľvek odvolaná a že na túto pozíciu nemá žiadny právny nárok a to ani v prípade, ak by na materskú dovolenku neodišla. S jej argumentáciou, že žalovaný ju mal po jej nástupe do práce z materskej dovolenky zaradiť na jej pôvodnú pracovnú pozíciu, nemožno súhlasiť. Ako už bolo vyššie uvedené, išlo o pozíciu, ktorá bola obsadzovaná menovaním, pričom žalobkyňa bola z tejto funkcie riadne odvolaná. S ďalšou argumentáciou, že žalovaný ju mal do tejto funkcie znova vymenovať taktiež nemožno súhlasiť, keďže by sa tým poprela slobodná vôľa zamestnávateľa rozhodovať o tom, komu zastávanie tejto funkcie umožní, alebo neumožní.
83. Pracovný pomer žalobkyne však i po odvolaní z funkcie riaditeľky pre ekonomiku a financie zostal zachovaný i po jej odvolaní, a teda prácu u žalovaného nestratila. Po tom, ako ohlásila svoj návrat z materskej dovolenky, jej žalovaný ponúkol novú pracovnú pozíciu špecialistu - poradcu GR pre oblasť ekonomiky za tých istých platových podmienok ako mala predtým. Keďže túto pozíciu odmietla, žalovaný využil svoje právo v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce a dal jej výpoveď. V tomto smere súd nezistil u žalovaného žiadne pochybenie.
84. Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v prípade odvolania žalobkyne z funkcie členky predstavenstva nemá súd oprávnenie preskúmavať, nakoľko ide o obchodnoprávny vzťah, na ktorý sa Antidiskriminačný zákon ani nevzťahuje. Nejde tu o žiadny obdobný pracovnoprávny vzťah, keďže nevykazuje žiadne jeho znaky. Na vzťah medzi predstavenstvom akciovej spoločnosti a jeho členom sa nevzťahujú ustanovenia Zákonníka práce, ale Obchodného zákonníka.
85. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení právnych predpisov súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
86. Súd nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie výsluchom zamestnancov, ktorí boli podriadení žalobkyni, pretože ich výpoveď nemala pre riešenie sporu žiadnu právnu relevanciu. Žalovaný ním chcel poukázať na iné príčiny, ktoré ho viedli k odvolaniu žalobkyne z funkcie, ich skúmanie však bolo bez významu vzhľadom k tomu, že odvolanie žalobkyne bolo napokon vykonané bez uvedenia dôvodu. Rovnako zbytočná by bola i výpoveď zástupcu detektívnej kancelárie, pretože obsah jej zistení žalobkyňa nenamietala.
87. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) .
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V zmysle § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 1, 2 a 3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).