Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Co-2-2015.pdf
PDF · 126.02 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/2/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcov 1/ C., 2/ S., 3/ X., 4/ O., 5/ A., žalobcovia 2/ až 5/ zastúpení žalobcom 1/ proti žalovanej Q., zastúpenej K., o určenie hranice medzi pozemkami, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 23. septembra 2014, č.k. 5C/99/2011-348, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia hranice medzi pozemkami v k.ú. D., a to parciel registra C parcela č. XXX, ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi a parcely č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovanej, keď dôvodili, že nesúhlasia s hranicou definovanou geometrickým plánom X.. K. O. č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorý bol predložený žalovanou v prebiehajúcom stavebnom konaní a zakreslením domu žalovanej v blízkosti hranice pozemkov. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XXX o výmere 600 m2
- zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., a to každý v podiele 1/5. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XXX/X o výmere 319 m2 - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcej sa v katastrálnom území D.. Uvedené parcely sú susednými parcelami. Pred Mestom D. ako stavebným úradom je vedené stavebné konanie vo veci stavebníka Q. Q., predmetom ktorého je stavba „Stavebné úpravy rodinného domu na kaviareň a bytovú jednotku“ na pozemku parc. č. XXX/ X, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX a XXX v k. ú. D.. V tomto stavebnom konaní bolo dňa 07.03.2011 vydané rozhodnutie č. C.. XXX/XXX/XXXX, ktorým boli žalobcovia ako účastníci stavebného konania odkázaní na súd vo veci občianskoprávnej námietky, ktorú vzniesli, a ktorá vyplýva z vlastníckych a iných práv k pozemku a k stavbe súp. č. XXX, pričom stavebné konanie bolo prerušené. Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézia X.. G. I. č. X/ XXXX vyplýva, že pôvodné mapovanie z rokov 1927 - 1928 bolo vykonané metódou meračských priamok, ktorých počiatočné a koncové body boli určené bodmi v súradnicovom systéme S-JTSK vypočítané polygónovými ťahmi. Porovnaním lomových bodov z prepočítaného pôvodného náčrtu a merania pri znaleckom posudku znalkyňa zistila jednostranné rovnaké posuny v súradniciach lomových bodoch, čo znamená, že meranie pri znaleckom posudku je v inej realizácii S-JTSK ako pôvodné meranie z rokov 1927
- 1928. Znalkyňa v zmysle technických predpisov na podklade identických bodov pretransformovala pôvodné meranie do súčasného zamerania pri znaleckom posudku. V prílohe č. 1.1 znaleckého posudku
sú zelene uvedené odchýlky vypočítaných bodov z mapovania 1927 - 1928 a merania pri znaleckom posudku. Uvedené odchýlky sú v povolených kritériách 0,24 m v zmysle technických predpisov. Hranica medzi účastníkmi konania podľa pôvodného mapovania má priebeh po múre stavby odporkyne od ulice po bodoch 56-2, 56-3, 56-33, 56-15 po bod 56-16. Od vypočítaných bodov 56-16, 56-34, 56-20 bola označená oplotením. Terajšia hranica stavby - múr odporkyne má priebeh po pôvodnej hranici stavby a po hranici pôvodného oplotenia v zadnej časti. Mapovanie THM (technicko hospodárske mapovanie) bolo vykonané metódou reambulácie. Zamerané boli polárnou metódou meračským prístrojom lomové body označené číslami v náčrte č. 112. Meračským pásmom boli odmerané omerné miery medzi zameranými a ďalšími lomovými bodmi. Z meračských zápisníkov k meraniu THM znalkyňa vypočítala lomové body zamerané polárnou metódou - čísla bodov sú zhodné v S-JTSK. Body označené 8001 a vyššie sú vypočítané z omerných mier v náčrte č. 112. Meranie polárnou metódou bolo podľa zápisníka č. 1 a náčrtu č. 112 vykonané v mesiaci jún v roku 1972. V máji 1972 bolo vykonané v mieste sporu šetrenie, kde vlastníci podpisovali podľa evidenčného listu parcely doterajšieho stavu, ktoré reálne užívali. Porovnaním lomových bodov z merania THM náčrt č. 112 a merania pri znaleckom posudku znalkyňa zistila jednostranné rovnaké posuny v súradniciach lomových bodoch. Znalkyňa v zmysle technických predpisov na podklade identických bodov pretransformovala THM meranie do súčasného zamerania pri znaleckom posudku. V prílohe č. 1.1 znaleckého posudku sú hnedo uvedené odchýlky vypočítaných bodov z mapovania THM a merania pri znaleckom posudku. Uvedené odchýlky sú v povolených kritériách 0,24 m v zmysle technických predpisov. Hranica medzi účastníkmi konania podľa mapovania THM má priebeh po bodoch 112-44, 112-43, 112-107 po múre stavby odporkyne na bod č. 112-108, 112-8008 (koniec stavby). Od bodu č. 112-8008 po 112-60, 112-61, 112-62 bola označená oplotením. Terajšia hranica stavby - múr odporkyne má priebeh po hranici stavby a po hranici oplotenia zameraného pri THM v zadnej časti. Vlastnícka hranica medzi účastníkmi konania po mapovaní THM je zhodná s vlastníckou hranicou zameranou pri mapovaní z rokov 1927 - 1928. V uvedenom prípade je zmena v prečíslovaní parciel a upresnenie vlastníckej hranice zameraním polárnou metódou. ZMVM mapovanie bolo vykonané polárnou metódou a ostatnými geodetickými metódami výpočtov všetkých lomových bodov zobrazených v mape. Meranie bolo vykonané od decembra 1993 do novembra v roku 1994. Miestne vyšetrovanie bolo v danom mieste vykonané 07.09.1993. Výpisy pre miestne šetrenie boli vytlačené 14.04.1992. Samotné meranie sa vykonávalo po miestnom šetrení a následne sa spracovávalo. Z náčrtu č. 71 je zrejmé, že vyrovnanie stykov - hraníc parciel po meračských náčrtoch bolo vykonávané v októbri 1994 a predpísanie podrobných bodov bolo v 01.12.1994. Z uvedeného je zrejmé, že po zameraní boli vykonané ďalšie úkony - geodetické spracovanie, čo znamená, že poznámky o tom, po akých bodoch má priebeh vlastnícka hranica, bolo do vyšetrovacích hárkov dopísané po zameraní cca v období roku 1994. Priebehy vlastníckych hraníc boli do vyšetrovacích hárkov dopísané z dôvodu vykonania predpisu pre kresbu, ktorý ďalej slúžil k vykresleniu katastrálnej mapy. V období mapovania ZMVM sa len začínalo s grafickými geodetickými programami. Pri mapovaní mali pracovníci mapovania k dispozícii hlavne užívací stav - evidenčné listy. Grafické znázornenie mapovania je znázornené v prílohách znaleckého posudku čiernou farbou, nakoľko sa jedná o platný stav katastra nehnuteľností. V prílohe č. 2 sú podčiarknuté body (71-159) z mapovania ZMVM, ktoré sú tzv. identické voči zameraniu pri znaleckom posudku. Červene je vykreslený stav, ktorý bol zameraný pri znaleckom posudku a nie je zakreslený v katastrálnej mape. Hranica medzi účastníkmi konania podľa mapovania ZMVM má priebeh po bod č. 71-185, 452-1, 71-184, 71-159, 71-160 (okap vo vzdialenosti 0,46 m), 71-162, 71-210, 71-211, 452-17, 71-230. Uvedené znamená, že hranica má priebeh od ulice po spojenom múre a ďalej 0,46 m až 0,14 m vedľa budov odporkyne. V skutočnosti je prvá budova odporkyne bez okapu, ďalšia má okap 0,17 m a posledná 0,53 m. Oplotenie je vedené od budovy odporkyne a je zakreslené červene, nakoľko sa nenachádza na vlastníckej hranici platného stavu katastra (po ZMVM). Súčasná vlastnícka hranica - platný stav katastra (po ZMVM) medzi parcelami reg. C KN č. XXX a XXX/ X má iný priebeh ako hranica určená pri mapovaní THM a mapovaní v rokoch 1927 - 1928. Pri mapovaniach v rokoch 1927 - 1928 a THM bola vlastnícka hranica medzi účastníkmi konania zhodná (roky 1927 až 1999 - zápis ZMVM). Pri mapovaní ZMVM (od roku 1999 - zápis ZMVM) bola vlastnícka hranica zmenená z priebehu po múre - pred ZMVM na hranicu po okape stavby odporkyne. Geometrické plány - prílohy č. 9 - 13 (X.. K. O. č. XX XXX XXX-XXX/XXXX, X.. U. O. č. XXXXXXXX-XX/XXXX, X.. T. O. č. XX XXX XXX-XX XX, X.. T. O. č. XX XXX XXX
- XX/XX, Z. č. XXX-XXX-XXX/XX) nemenili vlastnícku hranicu medzi účastníkmi konania. Geodeti pri vypracovaní geometrických plánov vychádzali z platného stavu katastra (uvedené je povinné). Plocha medzi vlastníckou hranicou a stavbou odporkyne je 9 m2. Znalkyňa v posudku navrhla dve alternatívy vlastníckej hranice - A, B, kde podľa návrhu A by vlastnícka hranica bola podľa platného stavu katastra
ZMVM, čo by si vyžadovalo vyhotovenie vytyčovacieho náčrtu a vytýčenie na mieste samom 0,46 m až 0,14 m vedľa budovy žalovanej. Podľa návrhu B by vlastnícka hranica bola podľa mapovaní THM a z rokov 1927 - 1928, čo by si vyžadovalo vyhotovenie geometrického plánu na úpravu hranice, kde by bola obnovená pôvodná hranica tak, že by mala priebeh po bodoch od ulice - 71-185, 452-1, 71-184, 71-159, 71-161, 71-228 (po múre stavby žalovanej) a posledný bod by bol vypočítaný vo vzdialenosti 0,07 m od konca rohu stavby žalovanej, čo je stred medzi bodmi 452-17 a 452-16 = 0,14 m (podľa THM, mapovania z rokov 1927 - 1928). Žalobcom by sa zväčšila výmera pozemku o 9 m2 (žalovanej by sa táto výmera odpočítala). Súd prvej inštancie konštatoval, že určovacím návrhom sa žalobcovia domáhajú autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je, alebo tu nie je. Takéhoto určenia sa však žalobcovia môžu domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcov je bez tohto určenia ohrozené, alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, právnu neistotu, alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcov odstraňuje bez toho, že by ukladal splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanou, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcov, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b) O.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa § 80 písm. c) O.s.p. žiadny zmysel a význam. Naliehavým právnym záujmom by mala byť v prvom rade ochrana porušeného vlastníckeho práva a potreba zaznačenia hranice pozemkov do katastra nehnuteľností a jej vytýčenie v teréne. Žalobcovia v tomto konaní odôvodňovali naliehavý právny záujem spravodlivým určením hranice, ďalej tým, že žalovaná, resp. jej právny predchodca zasiahli do strechy žalobcov a právny predchodca žalobcov bol v stavebnom konaní zaviazaný zrušiť rínu a vybudovať atiku. Žalobcovia naliehavý právny záujem ďalej odôvodňovali tým, že nechcú majetkovú ujmu, pričom už v samotnom návrhu na začatie konania vyčíslili aj škodu, ktorá im mala vzniknúť. V podaní zo dňa 19.03.2012 (doručené súdu dňa 20.03.2012) žalobcovia uviedli, že ak dohoda nebude dosiahnutá, znamená to pokračovanie tohto sporu a vznik niekoľkých ďalších sporov, ktorými sa budú domáhať odstránenia neoprávnených a nezákonných zásahov do ich nehnuteľnosti a finančnej kompenzácie za porušenie ich práv. Podľa tvrdenia žalobcov už došlo k porušeniu ich práv, a to podľa nich neoprávnenými zásahmi stavby žalovanej do ich nehnuteľností (tak pozemku, ako aj stavby), a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva, a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že preventívna ochrana poskytovaná podľa § 80 písm. c) O.s.p., ktorej sa žalobcovia domáhajú návrhom na určenie hraníc pozemkov, nemá žiadny praktický zmysel a význam, a to ani v nadväznosti na stavebné konanie, v ktorom boli žalobcovia odkázaní na občianske súdne konanie, pretože, ak by tak neurobili, mohol by si stavebný úrad urobiť úsudok o tom sám a vlastnícka hranica uvedených pozemkov je zapísaná v katastri nehnuteľností, pričom takýto postup nemá praktický význam už vzhľadom na tvrdené porušenie práv žalobcov zásahom stavby žalovanej do ich nehnuteľností a nesplnenie si povinností žalovanou, resp. jej právnym predchodcom, ktoré boli uložené v stavebnom konaní. Napriek tomu, že podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení hranice, čo samo osebe je postačujúce na zamietnutie žaloby, vykonal súd prvej inštancie aj znalecké dokazovanie a zaoberal sa návrhom aj z vecnej stránky a dospel k záveru, že žaloba je aj z tohto hľadiska nedôvodná. Žalobcovia žiadali určiť vlastnícku hranicu tak, aby sa výmera ich pozemku zväčšila oproti výmere pozemku žalovanej o 19 m2, teda tak, ako bola pred mapovaním ZMVM, pričom nimi navrhnutá hranica je podľa nich v súlade s mapovaniami, ktoré sa uskutočnili v roku 1927 a 1973. Súd prvej inštancie zdôraznil to, čo v konaní uviedla už znalkyňa, že výmera nie je a ani podľa predpisov platných v minulosti nebola záväzným údajom. Znalkyňa navrhla dve alternatívy určenia vlastníckej hranice. Prvou je určenie vlastníckej hranice podľa platného stavu katastra, s čím súhlasila žalovaná, no nesúhlasili žalobcovia. Takýmto určením by sa nič pre strany sporu nemenilo a na takomto určení nemôže byť daný naliehavý právny záujem, keď by súd potvrdzoval iba existujúci platný stav podľa katastra. Druhou alternatívou je určenie podľa mapovaní THM a z rokov 1927 - 1928, čo by znamenalo zväčšenie výmery pozemku žalobcov o 9 m2 na úkor žalovanej (no je možná odchýlka + - 1 až 2 m2). Žalobcovia nesúhlasili ani s touto alternatívou, pričom zotrvali na určení hranice v zmysle ich žaloby, no nenavrhli žiaden dôkaz na preukázanie toho, že hranica, a tým aj rozsah ich vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXX je taký, ako uvádzali v žalobe. Pritom zo znaleckého posudku je zrejmé, že hranica medzi pozemkom žalobcov a pozemkom žalovanej bola pri všetkých troch mapovaniach určená po bodoch terajšieho stavu katastra 71-159, 71-184, 452-1, 71-185. Teda všetky tri mapovania určili rovnaký priebeh hranice pozemkov v prednej časti od ulice. V konaní tak bolo znaleckým dokazovaním vyvrátené tvrdenie žalobcov, že nimi
navrhnutá hranica je v súlade s mapovaniami, ktoré sa uskutočnili v roku 1927 a 1973. To, že existuje medzi bodmi 71-159 a 452-1 prázdna medzera od múru stavby žalobcov po múr stavby žalovanej, nie je na mieste samom viditeľné a hranica vo všetkých troch mapovaniach bola zameraná po múre žalobcov s tým, že priestor, ktorý sa nachádza medzi múrom žalobcov a žalovanej, ani pri jednom mapovaní od roku 1927 zameraný nebol, nakoľko pri všetkých mapovaniach sa tzv. generalizovalo. Komu patrí uvedený priestor, určiť z technických podkladov znalkyňa môže len podľa daných mapovaní, kde bol priestor pričlenený v podstate k pozemku žalovanej. Či tento stav skutočne zodpovedal reálnemu užívaniu a vlastníctvu daného priestoru, sa znalkyňa vyjadriť nevedela a na preukázanie tvrdenia žalobcov, že priestor patril im, resp. ich právnym predchodcom, žalobcovia dôkaz nenavrhli a dôkazom o tom by nebol žiaden z navrhnutých dôkazov, ktoré súd nevykonal. Dôkazom o priebehu hranice pozemkov nie je ani umiestnenie stavby, keď stavba nemusí kopírovať hranicu pozemkov. Keďže uvedená „medzera“ bola všetkými mapovaniami pričlenená k pozemku žalovanej a žalobcovia nenavrhli dôkazy na preukázanie svojho vlastníckeho práva k nej (časť pozemku medzi stavbou žalobcov a stavbou žalovanej), nebolo potrebné ani vykonať doplnenie znaleckého dokazovania na zameranie hranice medzi stavbami. Žalobe žalobcov tak nebolo možné vyhovieť ani z toho dôvodu, že nesúhlasili ani s jednou alternatívou znaleckého posudku na určenie hranice a ich vlastná alternatíva (návrh) nemohla byť znaleckým posudkom ani zameraná a určená ako hranica, keď nepreukázali a nenavrhli žiaden dôkaz na preukázanie, že časť pozemku medzi stavbami účastníkov im patrí. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia navrhli v tomto konaní vykonať množstvo dôkazov, a to najmä oboznámiť protokoly, náčrty, denníky, mapy a ďalšie podklady mapovaní, listiny týkajúce sa nadobudnutia susedných nehnuteľností T. K., protokoly ku geometrickým plánom, geometrické plány, spis stavebného konania, originály listín, ktoré boli v spise iba v kópiách, vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva na zistenie pravosti podpisu otca žalobcov na súpise nehnuteľností k vyšetrovaciemu náčrtu, oboznámenie listinných dôkazov, na ktorých je podpis otca žalobcov za účelom jeho porovnania s podpisom na uvedenom súpise, vykonať rekonštrukciu merania a k tejto prizvať geodeta, ktorý robil geometrický plán, vypočuť svedka K. U. za účelom zistenia, akú mal úlohu pri overovaní katastrálneho mapovania nehnuteľnosti odporkyne a súvisiacich okolností, ako aj dodatok znaleckého posudku. Navrhované dôkazy súd prvej inštancie nevykonal, pretože to nepovažoval za potrebné, ani účelné a hospodárne, vzhľadom na predmet sporu. Určenie hranice pozemkov je odbornou otázkou a za týmto účelom je nevyhnutné znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktoré vykonané bolo, pričom podklady jednotlivých mapovaní, ich použitie, ako aj geometrické plány a ďalšie listiny boli podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku, čo vyplýva z posudku, ako aj z výpovede znalkyne na pojednávaní. Listiny, týkajúce sa nadobudnutia nehnuteľností T. K., spis stavebného konania a výsluch svedka K. U., nie sú potrebné na určenie hraníc pozemkov, keď určenie hraníc je otázkou odbornou, znalkyňa si potrebné podklady zabezpečila a geometrické plány hranicu pozemkov nemenili, ale geodeti vychádzali z platného stavu katastra, čo vyplýva tiež zo znaleckého posudku, a preto nie je ani potrebná žiadna rekonštrukcia meraní, ktoré boli vykonané geodetmi pri vypracovávaní geometrických plánov. Zistenie úlohy navrhovaného svedka pri overovaní mapovania nemá význam pre zistenie priebehu hranice znalcom. Okrem toho relevantnosť svedeckej výpovede pre rozhodnutie veci po uplynutí cca 20 rokov od okolností, o ktorých má svedok vypovedať, je minimálne otázna. Taktiež nie je potrebné zabezpečovať originály listín, ktoré boli predložené v kópiách, keď tieto nie sú podstatné pre určenie hraníc v tomto konaní a súd prvej inštancie nemal ani žiaden dôvod pochybovať o ich hodnovernosti (napr. list riaditeľky Správy katastra D. adresovaný notárke na účely dedičského konania). Vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva na zistenie pravosti podpisu otca žalobcov na súpise nehnuteľností k vyšetrovaciemu náčrtu a oboznámenie listinných dôkazov, na ktorých je podpis otca žalobcov za účelom jeho porovnania s podpisom na uvedenom súpise, považoval súd prvej inštancie za nadbytočné. Bez ohľadu na to, či podpis na súpise patrí alebo nepatrí otcovi žalobcov, je nesporné a vyplýva to aj zo znaleckého dokazovania, že priebeh hranice poznačený na súpise bol zaznamenaný neskôr a je zrejmé, že tento otec žalobcov nepodpisoval. Pokiaľ žalobcovia žiadali vypracovať písomný dodatok znaleckého posudku, tak súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné a hospodárne, a to aj vzhľadom na vyjadrenie znalkyne, pričom táto bola na pojednávaní aj vypočutá a k relevantným námietkam strán sporu sa vyjadrila. Pokiaľ ide o zameranie hranice pozemku parc. č. XXX/X, tak určenie hranice tohto pozemku nie je predmetom tohto konania a nie je dôvod na takéto zameranie. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 123, § 124, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania vyslovil že rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia a domáhali sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedli, že dokazovanie v danej veci neoprávňuje súd k zamietnutiu žaloby o určenie hranice medzi pozemkami, ktorá bola podaná na základe právoplatného rozhodnutia Stavebného úradu v D., ktoré je pre súd záväzné a je dôkazom naliehavého právneho záujmu, ktorý je vyjadrený úradom, ktorý má miestnu a vecnú príslušnosť takéto rozhodnutie urobiť a je odborne spôsobilý v oblasti stavebníctva. Vytýkali súdu prvej inštancie, že ich žaloba bola zamietnutá po vykonaní znaleckého dokazovania, keď súd prvej inštancie zmenil svoj názor v otázke preukázania naliehavého právneho záujmu. Zdôraznili, že explicitná požiadavka vrátenia 19 m2 pozemku nikdy nebola predmetom ich žaloby, išlo iba o orientačný údaj získaný z úradných dokladov pre účely súdneho poplatku. Argumentácia súdu prvej inštancie, že požadujú vrátiť 19 m2 pozemku preto nie je správna. Vytýkali súdnej znalkyni X.. G. I. k jej znaleckému posudku č. X/XXXX, že ho vykonala bez vizuálnej ohliadky sporného úseku vzájomnej hranice pozemkov a vyjadrili presvedčenie, že rozloha pozemkov v intraviláne sa dôsledne sleduje a vypočítava z lomových bodov geodetickým softwarom s matematickou presnosťou a zaokrúhľuje sa s presnosťou na 1 m2 a nie na 1 až 2 m2, ako uviedla súdna znalkyňa, stredná kvadratická odchýlka meraní musí byť menšia ako 14 cm, naviac, ak je hranica pozemku určená múrom, nikto nemôže svojvoľne hranicu o 14 cm posunúť od múru a vyhlásiť, že je to dovolená odchýlka, pokiaľ pôvodný múr stojí, ako je to v danej veci. Uviedli, že stavebným zámerom žalovanej je realizácia prác podľa projektu X.. O.. S., ktorý si podľa neho vyžaduje spoľahlivú znalosť vzájomnej hranice pozemkov, čím je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Zdôraznili, že stavebný zákon stanovuje povinnosť stavebníka stavať na svojom pozemku, čo v danej veci nebolo splnené, keď žalovaná zasiahla do ich pozemku a nepreukázala, že na spornom území nemieni robiť stavebnú činnosť, naopak, deklarovala zámer zatepľovať svoj obvodový múr, čím by zabrala približne 8 až 10 cm sporného územia po celej dĺžke obvodového múru, čo predstavuje okolo 30 m. Poukázali na svoje podanie, doručené súdu dňa 20.03.2012, v ktorom je podrobne popísaná problematika súdneho sporu z odborného stavebného hľadiska, čo tiež preukazuje naliehavý právny záujem. Dôvodili, že medzi domami sporových strán sa nachádza klinovitá medzera, ktorej rozmery sú z geodetického hľadiska relevantné, ktorú skutočnosť znalkyňa vedome ignorovala, čím preukázala svoju zaujatosť, túto klinovitú medzeru nezobrazila v znaleckom posudku, preto je tento chybný a priebeh hranice, ktorý zakreslila, je potrebné opraviť, čo bola znalkyňa ochotná vykonať na pokyn súdu, čo sudca nezaprotokoloval, čo vnímajú ako zaujatosť v ich neprospech. Tieto skutočnosti sú tiež dôkazom naliehavého právneho záujmu. Nelegálnou stavebnou činnosťou bol okrem iného vybudovaný okap dažďovej vody, ktorý v spodnej časti presahuje cez sporné územie až do vnútra ich pozemku, preto je potrebné určiť vzájomnú hranicu medzi pozemkami, aby bolo možné zjednať spravodlivú nápravu, v čom je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Vytýkal súdu prvej inštancie, že ignoroval ich početné dôkazy o dodatočnom sfalšovaní výsledkov katastrálneho mapovania ZMVM, ktoré začalo v roku 1993 a skončilo v roku 1999, ktoré dávajú možnosť bezpečne usúdiť, že došlo k falšovaniu výsledkov katastrálneho mapovania ZMVM, a to medzi rokmi 2001 až 2003, čo zároveň dokazuje naliehavý právny záujem. Ďalej opätovne poukazovali na závažné rozpory v znaleckom posudku, zakladajúce jeho nezákonnosť a nedostatočné a nesprávne zistenie skutkového stavu, keď súdna znalkyňa nemerala osobne, ale meral jej bývalý kolega z predchádzajúceho zamestnania, súdna znalkyňa ignorovala písomné upozornenie na relevantnú klinovitú medzeru medzi domami sporových strán, ich námietky voči ustanoveniu súdnej znalkyne X.. I. za súdnu znalkyňu boli zamietnuté neoprávnene, znalkyňa uviedla v znaleckom posudku dve zásadne rozdielne návrhy na vzájomnú hranicu pozemkov, čo sa javí neobvyklé a neprofesionálne, súdna znalkyňa a advokát žalovanej tesne pred pojednávaním na chodbe súdu komunikovali, čo mohlo zohrať úlohu pri zamietnutí ich námietok, tvrdenie znalkyne, že zameranie pri katastrálnom mapovaní ZMVM bolo robené neskôr ako dňa 07.09.1993, je iba domnienkou, ktorá nie je podložená faktami a nemeracími protokolmi, riaditeľka Správy katastra v D. X.. S. D. je spolužiačkou súdnej znalkyne z vysokoškolského štúdia geodézie, v znaleckom posudku nie je uvedená otázka právnych predpisov, podľa ktorých konkrétnych ustanovení sa mala riadiť údajná zmena hranice počas katastrálneho mapovania ZMVM v rokoch 1993 až 1999. Dôvodili, že postup, ktorý zvolil súd pre znalecké dokazovanie vo veci určenia vzájomnej hranice pozemkov, bol nezákonný, keď zvolil všeobecné zadanie, ktoré nestanovovalo znalcovi stanoviť vzájomnú hranicu pozemkov, ktorú súd chcel zrejme stanoviť sám. Ďalej poukazovali na ich návrh na zmier vo veci určenia vzájomnej hranice medzi pozemkami a zdôraznili, že statika domu žalovanej nie je ohrozená, ale z viny žalovanej sú narušené susedské vzťahy. Z uvedeného mali za to, že je nevyhnutné určiť vzájomné hranice medzi pozemkami, nakoľko iné riešenie problému vzájomnej hranice v danej situácii, keď prebieha stavebné konanie a bolo vydané právoplatné rozhodnutie stavebného úradu, ktoré
im uložilo povinnosť obrátiť sa vo veci vzájomnej hranice pozemkov na súd, nie je možné, lebo ho stavebný zákon neumožňuje.
3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť. Stotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie v tom smere, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení hranice predmetných pozemkov, nakoľko súčasná platná hranica je jednoznačne a jasne zaznamenaná podľa platného stavu katastra nehnuteľností a podľa mapovania ZMVM, ktoré sa uskutočnilo na prelome rokov 1993 a 1994 a od týchto čias žalobcami nebola spochybnená. Mala za to, že žaloba o určenie hranice bola podaná účelovo, aby jej bolo znemožnené vykonať zateplenie obvodového múru jej nehnuteľnosti, o čom svedčia opakujúce obštrukcie žalobcov v tomto súdnom konaní a v prebiehajúcom stavebnom konaní. Zdôraznila, že nikdy žiadnym spôsobom nezasahovala a nezasahuje do vlastníckych práv žalobcov, nevstupuje na ich pozemky, ani ich nijako neužíva. Jediné, čo chce, je zateplenie vlastnej nehnuteľnosti, v ktorej realizácii jej žalobcovia bránia nedôvodnou žalobou o určenie hranice pozemkov a neustálymi neodôvodnenými podaniami na stavebný úrad. Konanie žalobcov tak nemôže požívať súdnu ochranu.
4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Žalobcovia sa v danom súdnom spore domáhali určenia hranice medzi pozemkami v katastrálnom území D., a to medzi parcelou registra C č. XXX, ktorá je v ich podielovom spoluvlastníctve a parcelou č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovanej. Dôvodili, že pôvodná rozloha ich pozemku (parcely) bola zmenšená zo 619 m2 na 600 m2 v dôsledku katastrálneho mapovania ZMVM v roku 1993, čo považujú za chybný a zmätočný zápis, nakoľko podpis na uvedenom mapovaní nie je podpisom ich otca.
6. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. (účinného do 30.06.2016) musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcov, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcov ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo ich právne postavenie neistým (R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba.
7. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (v danej veci žalobcov). Pokiaľ chcú žalobcovia osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musia na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúcej k sporu medzi stranami sporu a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania, alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).
8. V danej veci sa žalobcovia domáhali, aby súd určil hranicu pozemkov tak, ako bola určená pri mapovaní v roku 1927 - 1928, resp. pri mapovaní THM vykonaným v roku 1972.
9. Určovacia žaloba je spravidla prípustná v prípade spornosti tých právnych vzťahov k nehnuteľnostiam, o ktorých vedie príslušný kataster nehnuteľností evidenciu a rozsudok súdu, vyhovujúci takejto žalobe, môže byť totiž jedným z predpokladov zapísania osoby vlastníka, resp. zmeny vlastníka v určitej časti nehnuteľnosti v súlade s právnym stavom a vykonania takejto zmeny evidovaných údajov o vlastníkovi. Žaloba, podaná žalobcami, náležitosti takéhoto rozhodnutia nespĺňa.
10. Zo záverov znaleckého posudku súdnej znalkyne X.. G. I. č. X/XXXX, znalkyne z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézie, ktorá bola ustanovená súdom v tomto konaní, bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že hranica medzi spornými pozemkami po mapovaní THM v roku 1972 je zhodná s hranicou medzi pozemkami pri mapovaní v rokoch 1927 - 1928. Od decembra 1993 bolo
vykonané mapovanie ZMVM, podľa ktorého bol stanovený priebeh hranice medzi pozemkami sporových strán po bodoch č. 71-185, 452-1, 71-184, 71-159, 71-160, 71-162, 71-210, 71-211, 452-17, 71-230, z ktorého vyplýva, že súčasná hranica má priebeh od ulice po spojenom múre a ďalej 0,46 m až 0,14 m vedľa budov žalovanej, pričom sa jedná o súčasnú vlastnícku hranicu - platný stav katastra nehnuteľností (po ZMVM) medzi parcelami registra CKN č. XXX a č. XXX/X, ktorá hranica má iný priebeh ako hranica určená pri mapovaní THM a mapovaní v rokoch 1927 - 1928.
11. Z konštantnej judikatúry vyplýva, že ak je hranica pozemku nejasná, avšak nedošlo k porušeniu vlastníckeho práva, možno tento stav odstrániť vypracovaním geometrického plánu na zameranie pozemku, prípadne i opravou chyby v katastrálnom operáte určenou neformálne mimo správneho konania v zmysle § 59 ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona. Do 15.04.2004 existovalo v § 48 katastrálneho zákona i osobitné katastrálne konanie o určenie priebehu hranice pozemkov, ktorým sa rekonštruovala pôvodná hranica pozemku (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/11/1997, sp. zn. 2Sž-oKS/54/2005).
12. Ak je hranica pozemku sporná, čo je i prípad danej veci (vyhovením žalobe žalobcov by došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalovanej), jedná sa o vlastnícky spor. Ak vznikne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností spor o hranice pozemku, alebo parcely, nemôže sa žalobca na súde domáhať opravy výmery parcely v katastri nehnuteľností, alebo určenia priebehu hranice medzi parcelami alebo pozemkami. V takomto prípade je treba sporný pozemok (jeho časť) vymedziť zásadne geometrickým plánom, vlastníctvo takto identifikovaného pozemku môže byť predmetom súdneho konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo/2028/2008).
13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, zhodným so záverom súdu prvej inštancie, že na požadovanom určení hranice medzi pozemkami žalobcov a žalovanou v zmysle žaloby podanej žalobcami nie je daný naliehavý právny záujem, a preto bolo nevyhnutné žalobu zamietnuť. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ došlo k žalobcami tvrdenému porušeniu ich vlastníckych práv neoprávnenými zásahmi žalovanej do ich nehnuteľnosti (tak pozemku, ako aj stavby), ktorý stav je prenesený v katastri nehnuteľností, nie je možné žalobou o určenie hraníc pozemku poskytnúť tvrdeným porušeným právam žalobcov ochranu podľa § 80 písm. c) O.s.p. Pokiaľ by súd žalobe žalobcov vyhovel, nedošlo by v zmysle zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností k zápisu vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti žalovanej v prospech žalobcov, nakoľko takýto výrok by v rozsudku absentoval. Z týchto dôvodov žalobcovia nemali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ich právne postavenie by sa vyhovením ich žalobe žiadnym spôsobom nezmenilo, nakoľko by nemalo za následok zmenu existujúceho stavu vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Takáto žaloba teda neslúži potrebám praktického života, a to ani v náväznosti na stavebné konanie, v ktorom boli žalobcovia odkázaní na občianske súdne konanie. Významným v danej veci je len tá skutočnosť, že hranica medzi spornými pozemkami je v katastri nehnuteľností jasne vyznačená a údaje katastra o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 zákona č. 162/1995 Z. z.). Jediným možným spôsobom, ako zmeniť uvedený právny stav, ktorý je v súčasnosti i pre súd záväzný, je žaloba o určenie vlastníckeho práva, resp. na ochranu vlastníckeho práva vyznačenej časti, o ktorej žalobcovia tvrdia, že je v ich vlastníctve a v súčasnosti je (podľa názoru žalobcov) nedôvodne vedená katastrom nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej.
14. Odvolací súd zdôrazňuje, že z obsahu spisu, ako i podaného odvolania bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobcovia sa podanou žalobou nedomáhali určenia svojho vlastníckeho práva k časti pozemku v súčasnosti vedenom vo vlastníctve žalovanej, a preto nemohol ani odvolací súd dospieť k záveru, že podanou žalobou sa žalobcovia domáhajú určenia svojho vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej.
15. Je nesporné, že súd sa musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase jeho rozhodovania. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmaval po vecnej stránke.
16. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, či je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, bolo však významné zistenie, vyplývajúce zo znaleckého dokazovania súdnou znalkyňou, či hranica medzi pozemkami sporových strán je nejasná, alebo je sporná, ktorý záver je záverom odborným a nemôže ho urobiť súd bez odborného stanoviska.
17. Záverom odvolací súd konštatuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalobcov obsiahnutými v ich rozsiahlom odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedený záver vyplýva z jednoznačne ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Slovenskej republiky.
18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaná, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
20. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).