Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-97-2015.pdf
PDF · 110.06 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/97/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: V.K.R., s.r.o., so sídlom Stropkovská 568, 089 01 Svidník, IČO: 44 336 853, právne zastúpeného JUDr. Michalom Harvišom, advokátom so sídlom Stropkovská 663/3, 089 01 Svidník, proti žalovanému: VERMEX, s.r.o., so sídlom Karpatská 743/2, 089 01 Svidník, IČO: 36489247, právne zastúpenému JUDr. Róbertom Slamkom, advokátom so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, o zaplatenie 1.000,- eur a zmluvnej pokuty s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 1.7.2015 č.k. 8Cb/7/2015-53, takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcu zaplatiť doplatok súdneho poplatku za návrh.
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v tej odvolaním napadnutej časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, úroky z omeškania, súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu, ako aj vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania.
Sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že:
„I. Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.000,- Eur ako aj zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania zo sumy 300,- Eur za obdobie od 10.01.2015 do 15.01.2015, zo sumy 650,- Eur za obdobie od 16.01.2015 do 20.04.2015 a zo sumy 1.000,- Eur za obdobie od 21.04.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5% za každý deň omeškania
- zo sumy 1.560,- Eur od 16.06.2014 do 31.12.2014,
- zo sumy 1.000,- Eur od 01.01.2015 do 09.01.2015,
- zo sumy 700,- Eur od 10.01.2015 do 15.01.2015 a
- zo sumy 350,- Eur od 16.01.2015 do 20.04.2015 a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,15% ročne
- zo sumy 1.560,- Eur od 16.06.2014 do 31.12.2014,
- zo sumy 1.000,- Eur od 01.01.2015 do 09.01.2015,
- zo sumy 700,- Eur od 10.01.2015 do 15.01.2015 a
- zo sumy 350,- Eur od 16.01.2015 do 20.04.2015.
a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
V. Žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Svidník doplatok súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 56,- Eur podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov a to do 10 dní od doručenia tohto rozsudku.
VI. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Svidník doplatok súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 56,- Eur podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov a to do 10 dní od doručenia tohto rozsudku.
VII. Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo.“
2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že podanou žalobou si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 1.000,- eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,5% za každý deň omeškania zo sumy 1.000,- eur od 01.01.2015 do zaplatenia a zo sumy 1.560,- eur od 16.06.2014 do 31.12.2014 a úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.000,- eur od 01.01.2015 do zaplatenia a zo sumy 1.560,- eur od 16.06.2014 do 31.12.2014, ako aj náhradu trov konania vo výške 198,90 eur. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 001/2012 poskytol žalovanému nebytové priestory na prevádzkovanie kaviarne a poskytovanie reštauračných služieb, za čo v zmysle dohodnutého nájomného v zmluve (článok II ods. 1 a 2) žalovanému za mesiac máj 2014 faktúrou č. FV1302014 vyfakturoval k úhrade celkovú čiastku 1.560,- Eur. Žalovaný dlžnú čiastku v termíne splatnosti neuhradil, uhradil ju čiastočne len v časti 560,- eur aj to po termíne splatnosti dňa 31.12.2014 a ku dňu podania žaloby neuhradil istinu vo výške 1.000,- eur. Žalovaný bol opakovane osobne, telefonicky aj písomne vyzývaný na úhradu dlžného nájomného, avšak bezvýsledne. Žalovaný označil žalobcov návrh za nedôvodný. Konštatoval, že výška pohľadávky ku dňu podania návrhu na začatie konania (03.02.2015) neexistovala s poukazom na výpisy z účtu. Naopak, žalovaný počas roka 2013 predával žalobcovi tovar zo skladu prevádzkovaného spoločnosťou CRAMATOP, s.r.o.. Žalobca si u neho objednal tovar, ktorý mal predať na folklórnom festivale v obci O. a aj napriek tomu, že podľa vystavenej faktúry mal tento tovar uhradiť jednorazovo, urobil tak po častiach s dlhými časovými odstupmi. Spoločnosť CROMATOP, s.r.o. si voči žalovanému ako prevádzkovateľovi skladu vyvodzovala sankcie z titulu omeškania žalobcových platieb.
3. Prvostupňový súd konštatoval, že pred začatím pojednávania vzal žalobca žalobu v časti uplatnenej istiny vo výške 1.000,- eur a príslušenstva, po zohľadnení vykonaných plnení zo strany žalovaného, späť a žiadal konanie zastaviť. Vo vzťahu k zvyšku nároku žiadal žalobe vyhovieť tak, že súd zaviaže žalovaného zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 0,5% za každý deň omeškania a úrok z omeškania 8,75% ročne. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v časti späť skôr, než sa začalo pojednávanie, súd aj bez stanoviska žalovaného v zmysle § 96 ods. 1 - 3 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby ostal nárok žalobcu na zmluvnú pokutu a na úroky z omeškania. Obrana žalovaného proti tomuto nároku spočívala v tom, že namietal a) že tento nárok je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko aj žalobca sa vo vzťahu k žalovanému v minulosti správal tak, že si plnil svoje záväzky oneskorene a b) že zmluvná pokuta nie je v zmluve zakotvená recipročne (t.j. že zaväzuje len jednu zmluvnú stranu).
4. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný namietal, že zmluvná pokuta nebola v zmluve zakotvená recipročne, tak je nutné uviesť, že ide o zmluvu o nájme nebytových priestorov, pri ktorej vzniká povinnosť prenajímateľa odovzdať nájomcovi predmet nájmu (nebytový priestor) v stave spôsobilom na jeho užívanie a nájomcovi vzniká povinnosť na opakujúce sa plnenie
- platenie nájomného. Už z charakteru základných povinností zmluvných strán pri zmluve o nájme je zrejmé, že pre platnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute nie je možné striktne vyžadovať jeho recipročné dojednanie (po riadnom odovzdaní predmetu nájmu sú povinnosti prevažne na strane nájomcu). Zmluva o nájme bola riadne uzavretá, na znak súhlasu podpísaná oboma zmluvnými stranami a ustanovenie o zmluvnej pokute je v zmluve formulované jasne a transparentne. Zmluvná pokuta bola zmluvnými stranami dojednaná písomne, jej výška je určená jasne a určito (zákon nevyžaduje jej určenie fixnou sumou ale stačí dostatočne určený spôsob jej určenia) a jasne je určená aj povinnosť, pri porušení ktorej vzniká právo na jej zaplatenie (omeškanie s úhradou nájomného zo strany nájomcu). Aj keď Obchodný zákonník dáva súdu možnosť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti (§ 301 ObZ), žalovaný sa výslovne nedožadoval tohto moderačného oprávnenia (namietal oprávnenosť uplatnenia zmluvnej pokuty ako celku). Pre úplnosť ale súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 3123/2010 zo dňa 30.11.2011. V prejednávanej veci zmluvná pokuta zabezpečovala včasné platenie nájomného nájomcom (podnikateľským subjektom - s.r.o.) za nebytový priestor, v ktorom mal nájomca vykonávať podnikateľskú činnosť - mal mať umiestnenú prevádzku Reštaurácie, pivárne za účelom dosiahnutia zisku. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty je tak dôvodný, nakoľko bolo preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením nájomného a to prvý deň po splatnosti vystavenej faktúry, t.j. od 16.06.2014. Z fakturovanej sumy 1.560,- eur zaplatil žalovaný sumu 560,- eur dňa 31.12.2014, sumu 300,- eur dňa 09.01.2015, sumu 350,- eur dňa 15.01.2015 a zvyšnú sumu 350,- eur dňa 20.04.2015. Žalovaný je tak povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v dojednanej výške 0,5% denne za obdobia špecifikované vo výrokovej časti rozsudku.
5. Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že za rovnaké obdobia je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania, nakoľko ide o zákonný nárok v zmysle vyššie uvedených ustanovení a zákon v obchodných záväzkových vzťahoch nevylučuje nárok na zaplatenie úrokov z omeškania súbežne popri nároku na zmluvnú pokutu (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave z 10.11.2009, sp. zn. 21Cob/40/2009). Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu úrokov z omeškania, tak je nutné uviesť, že žalobca na nariadenom pojednávaní konštatoval, že výška úrokov z omeškania nebola zmluvnými stranami zmluvne dohodnutá a že si uplatňuje úroky z omeškania vo výške stanovenej právnym predpisom. Nakoľko zmluvný vzťah bol založený zmluvou zo dňa 27.11.2012, t.j. pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31.01.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 11.06.2014 do 09.09.2014, t.j. aj k prvému dňu omeškania žalovaného (16.06.2014) vo výške 0,15%. Žalobcovi preto patrí v zmysle citovaných ustanovení § 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v zmení účinnom do 31.01.2013 nárok na úroky z omeškania vo výške 8,15% ročne (0,15% + 8%). Právo na úroky z omeškania v zmysle § 369 ObZ je zákonným nárokom veriteľa voči dlžníkovi, ktorý sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Vzhľadom na to, že súd mal za preukázané, že žalovaný neplnil svoje peňažné záväzky plynúce z vystavenej faktúry riadne a včas (t.j. do lehoty splatnosti faktúry), dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania za obdobie od prvého dňa po splatnosti faktúry (16.06.2014) do uhradenia a to vo výške stanovenej právnym predpisom (8,15% ročne) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobca žiadal priznať nárok na úroky z omeškania v sadzbe 8,75% ročne, a preto súd jeho žalobu v prevyšujúcej časti (t.j. nad rámec 8,15 % ročne) ako nedôvodnú zamietol.
6. Súd prvej inštancie zároveň z obsahu spisu zistil, že žalobcovi bol za návrh na začatie konania a žalovanému za odpor proti platobnému rozkazu vyrubený súdny poplatok podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vo výške 60,- eur. Žalobca a žalovaný tieto súdne poplatky zaplatili. Predmetom konania bol však okrem nároku na zaplatenie nájomného aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta v zmysle § 121 ods. 3 OZ nie je príslušenstvom pohľadávky ale samostatným hmotnoprávnym nárokom a ako taká je aj predmetom súdneho poplatku. Preto súdu vznikla povinnosť v zmysle § 12 ods. 3 a § 13 ods. 1 ZoSP dovyrubiť účastníkom konania súdne poplatky aj z tohto nároku. V dôsledku zaplatenia nájomného žalovaným v celom rozsahu bolo možné ustáliť konečnú výšku zmluvnej pokuty a to na sumu 1.938,70 eur. Z tohto základu je percentná sadzba súdneho poplatku podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov po zaokrúhlení vo výške 116,- Eur. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoj návrh na začatie konania vo vzťahu k nároku na zaplatenie istiny 1.000,- eur späť pred začatím pojednávania, vzniklo žalobcovi za návrh na začatie konania podľa § 11 ods. 3 ZoSP a žalovanému za odpor proti platobnému rozkazu podľa § 11 ods. 9 ZoSP právo na vrátenie zaplateného súdneho poplatku vo výške 60,- eur. Preto súd dovyrubil žalobcovi a žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 56,- eur ako rozdiel medzi súdnym poplatkom, ktorý by mali zaplatiť za uplatnený nárok na zmluvnú pokutu (116,- Eur) a súdnym poplatkom, ktorý by sa im mal vrátiť (60,- Eur). Doplatok súdneho poplatku súd uložil účastníkom konania zaplatiť do 10 dní od doručenia tohto rozsudku vzhľadom na to, že poplatková povinnosť nie je viazaná na právoplatnosť rozsudku.
7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p.. Konštatoval, že v časti o zaplatenie istiny 350,- eur zavinil zastavenie konania žalovaný tým, že žalobca vzal v tejto časti dôvodne podanú žalobu späť pre správanie žalovaného a v časti zaplatenia istiny 650,- eur zavinil zastavenie konania žalobca, pretože žalovaný zaplatil istinu v tejto časti žalobcovi ešte pred podaním žaloby. V ostávajúcej časti bol pomerne úspešnejším účastníkom konania žalobca, ktorý na nariadenom pojednávaní nežiadal, vzhľadom na pomerný úspech účastníkov konania, náhradu trov konania. Preto súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a to proti výrokom rozsudku, ktorým súd rozhodol o II. zaplatení zmluvnej pokuty, III. zaplatení úrokov z omeškania, V. vyrubení doplatku súdneho poplatku, VI. vyrubení doplatku súdneho poplatku, VII. výroku o trovách konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že konajúci súd v odôvodnení rozsudku opomenul uviesť, že žalobca si vo veci samej uplatňuje nároky len z nájomnej zmluvy č. 001/2012. Súd v rámci dokazovania prehliadol tú skutočnosť, že faktúra FV1302014 je vystavená podľa svojho obsahu z titulu dvoch nájomných vzťahov uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným, a to nájomnej zmluvy č. 001/2012 a nájomnej zmluvy č. 002/2012, pričom čo je ešte dôležitejšie, faktúrou FV130/2014 súčasne žalobca fakturoval aj čiastku režijných nákladov spojených s užívaním objektu Hotela Dukla Senior. Súd dal za pravdu tvrdeniu, že žalobca sa svojim návrhom domáhal na základe faktúry FV1302014 zaplatenia nájomného za mesiac máj 2014, v ktorom boli zahrnuté aj režijné náklady spojené s užívaním prenajatých priestorov, pričom sa nevysporiadal s tou skutočnosťou, že vo faktúre FV130/2014 je uvedená aj nájomná zmluva č. 002/2014. Ďalej poukázal na to, že výška nájomného bola v Zmluve (článok II. ods. 1) stanovená po dohode zmluvných strán na sumu 1.100,- eur mesačne bez DPH s tým, že z článku II. ods. 2 zmluvy č. 001/2012 jasne vyplýva, že v nájomnom nie sú zahrnuté režijné náklady spojené s užívaním prenajatých priestorov. Ďalej podľa článku II. bodu 6. Zmluvy č. 001/2014 pri omeškaní s úhradou nájomného zo strany nájomcu je prenajímateľ oprávnený fakturovať mu zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z ceny dlžného nájomného za každý deň omeškania. Teda ak medzi nájomné v zmysle článku II. bodu 2. Zmluvy č. 001/2012 nepatria režijné náklady spojené s užívaním prenajatých priestorov, možno následne v prípade omeškania nájomcu vypočítavať dohodnutú zmluvnú pokutu len z výšky dlžného nájomného a nie aj z režijných nákladov. Konajúci súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože sa dostatočne nevysporiadal s obsahom faktúry č. 130/2014 a nájomnej zmluvy č. 001/2012 a následne vypočítaval zmluvnú pokutu podľa obsahu faktúry č. 130/2014 zo sumy 1.560,- eur a to bolo nesprávne, pretože v sume 1.560,- eur sú zahrnuté aj režijné náklady spojené s užívaním prenajatých priestorov, z ktorých sa zmluvná pokuta nemôže vypočítavať, pretože režijné náklady nie sú zahrnuté v nájomnom. Teda podľa znenia petitu napadnutého rozsudku súd zaviazal žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu nad rámec dohodnutých zmluvných podmienok vychádzajúcich z nájomnej zmluvy e. 001/2012, preto žalovaný žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie.
9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutej časti bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).
11. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
12. Podľa obsahu podaného odvolania žalovaný nenamieta výroky o čiastočnom zastavení konania a o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, preto tieto výroky neboli predmetom prieskumu odvolacím súdom.
13. Pri preskúmavaní odvolania žalovaného odvolací súd zistil, že žalovaný svojim odvolaním napadol aj výrok rozsudku, ktorým prvoinštančný súd rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Svidník doplatok súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 56,- eur podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov a to do 10 dní od doručenia tohto rozsudku.
14. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
15. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet prvoinštančného súdu doplatok súdneho poplatku za návrh na začatie konania, nebolo vydané v neprospech žalovaného, týmto výrokom nebola žalovanému spôsobená žiadna ujma na jeho právach a preto nie je daná subjektívna legitimácia žalovaného na podanie odvolania proti tomuto výroku.
16. So zreteľom na uvedené odvolací súd odvolanie žalovaného proti uvedenému výroku rozsudku súdu prvej inštancie odmieta ako podané neoprávnenou osobou v zmysle ustanovenia § 386 písm. b) CSP.
17. Po prieskume zostávajúcej časti napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie ďalších odvolaním napadnutých výrokov rozsudku. Prvoinštančný súd pre účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné dôkazy, z nich vyvodil správne skutkové závery a vec napokon aj správne právne posúdil.
18. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdov SR (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 CSP).
19. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
20. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, úroky z omeškania, súdny poplatok za odpor i o náhrade trov konania je vecne správne, odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a na správne zdôvodnenie aj v celom rozsahu odkazuje. Dôvody napadnutého rozhodnutia dávajú odpoveď na pre vec rozhodujúce skutkové otázky i na právne posúdenie nárokov. Rozhodnutie prvoinštančného súdu spĺňa v celom rozsahu náležitosti dané ustanovenia § 220 CSP a v podstate dáva odpoveď i na v odvolaní uplatnené odvolacie dôvody.
22. V súvislosti s uplatnenými odvolacími námietkami vo vzťahu k záverom vo veci samej odvolací súd môže uviesť len nasledovné:
23. Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
24. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP (účinného od 1.7.2016) súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
25. V podmienkach civilného súdneho konania je iniciatíva na zhromažďovaní rozhodujúcich skutočností i produkovaní dôkazov o nich predovšetkým na účastníkoch konania. Vyplýva to z aplikácie ustanovení § 101 ods. 1 i § 120 ods. 1 O. s.p. (účinného do 30.6.2016), ale aj z teraz účinných zákonných ustanovení § 149, § 150, § 151 CSP (účinného od 1.7.2016).
26. Z obsahu spisu vyplýva, že sporové strany boli v poučení zo dňa 29.4.2015 poučené podľa § 120 O.s.p. o tejto procesnej povinnosti na produkovanie dôkazov i rozhodujúcich skutočností v rozsahu, ktorý sa týka jednak času, do ktorého možno predložiť alebo navrhnúť dôkazné prostriedky, jednak o dôsledku nesplnenia tejto povinnosti, t.j. o tom, že na neskôr predložené alebo označené dôkazy a skutočnosti súd neprihliadne a tiež aj významu a použiteľnosti neskôr predložených alebo označených dôkazov a skutočností len v rozsahu a za podmienok uvedených v § 205a O.s.p. Splnenie tejto poučovacej povinnosti súdom má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho obsahom je významné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti, hoci objektívne existujú (tzv. neúplná apelácia).
27. V prejednávanej veci z obsahu zápisnice o pojednávaní pred súdom prvej inštancie zo dňa 1.7.2015 (č.l. 43 p.v. spisu) vyplýva jednoznačne, že obe strany v konaní, okrem už realizovaných dôkazov, nemali ďalšie návrhy na dokazovanie. Ak žalovaný v odvolaní uvádza nové skutočnosti o údajných dvoch zmluvách, o tom, že sa zmluvná pokuta nemôže vypočítavať podľa obsahu faktúry č. 130/2014, pretože režijné náklady nie sú zahrnuté v nájomnom, tak v tomto smere nemôže byť táto jeho námietka, či táto požiadavka akceptovateľná. Ako už bolo vyššie uvedené, v civilnom sporovom konaní je možnosť produkovania rozhodujúcich skutočností i dôkazov obmedzená do doby, kedy sa vyhlási uznesenie o skončení dokazovania pred súdom prvej inštancie (§ 120 ods. 4 O.s.p.- účinného do 30.6.2016, resp. § 366 CSP - účinného od 1.7.2016). Ak sporová strana do tohto okamihu takto skutkovo zdôvodnenú obranu nepoužila a na ňu nenavrhla dôkazy, ktoré teraz zdôrazňuje ako potrebné, nemožno už na túto jej požiadavku v odvolacom konaní prihliadať. Možnosť realizácie ďalších dôkazov v štádiu odvolacieho konania je obmedzená pravidlami civilného súdneho konania s neúplnou apeláciou tak, ako je to upravené v ustanovení § 205a ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), ako aj v ustanovení § 366 CSP účinného od 1.7.2016.
28. Aj so zdôraznením týchto skutočností treba teda vychádzať z tých skutočností a z tých dôkazov, ktoré boli realizované v prvoinštančnom konaní.
29. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodne si žalobca v tomto konaní uplatňoval voči žalovanému nárok na zaplatenie nájomného za mesiac máj 2014 faktúrou č. FV1302014, a to na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 001/2012. Po čiastočnom späťvzatí žaloby ostal predmetom konania nárok žalobcu na zmluvnú pokutu a na úroky z omeškania. Obrana žalovaného proti tomuto nároku pred súdom prvej inštancie spočívala v tom, že namietal a) že tento nárok je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko aj žalobca sa vo vzťahu k žalovanému v minulosti správal tak, že si plnil svoje záväzky oneskorene a b) že zmluvná pokuta nie je v zmluve zakotvená recipročne (t.j. že zaväzuje len jednu zmluvnú stranu). Inú obranu a najmä tú, ktorú uvádza v podanom odvolaní, žalovaný pred súdom prvej inštancie nepoužil.
30. V predmetnej veci prvoinštančný súd sa s uplatnenou obranou žalovaného určito, jasne, zrozumiteľne a precízne vyporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia, aj s použitím aktuálnej judikatúry. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto napadnutej časti vecne správne, preto odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a na správne zdôvodnenie aj v celom rozsahu odkazuje. K ním možno dodať, že v preskúmavanej veci, po čiastočnom späťvzatí žaloby, išlo o posúdenie opodstatnenosti návrhu, ktorým sa žalobca voči žalovanému domáhal, na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 001/2012, uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % za každý deň omeškania a úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1.560,- eur od 16.6.2014 do 31.12.2014, zo sumy 1.000,- eur od 1.1.2015 do 9.1.2015, zo sumy 700,- eur od 10.1.2015 do 15.1.2015 a zo sumy 350,- eur od 16.1.2015 do 20.4.2015.
31. Právna úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku (§ 300 až 302) nadväzuje na právnu úpravu tohto inštitútu v Občianskom zákonníku (§ 544 a § 545). Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
32. V obchodných záväzkových vzťahoch je možné zabezpečovať splnenie zmluvných povinností prostredníctvom právnych inštitútov a dojednať si pre prípad porušenia záväzku jednej zo zmluvných strán rôzne druhy sankcií.
33. V prejednávanej veci žalobca využil na zabezpečenie splnenia povinnosti žalovaného - včas zaplatiť cenu nájomného - zákonný inštitút zmluvnej pokuty. Dojednanie o zmluvnej pokute nezakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na ujmu žalovaného, pretože protikladom povinnosti žalovaného zaplatiť cenu nájomného je povinnosť žalobcu poskytnúť žalovanému nebytové priestory na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov, v ktorých mal nájomca (žalovaný) vykonávať podnikateľskú činnosť. Účelom a zmyslom dohodnutej zmluvnej pokuty bolo viesť žalovaného k tomu, aby splnil svoj záväzok zo zmluvy - zaplatiť cenu nájomného včas.
34. Keďže žalovaný svoj záväzok zo zmluvy nesplnil včas a dostal sa do omeškania zo zaplatením nájomného, je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v dojednanej výške 0,5 % denne tak, ako to presne špecifikoval prvoinštančný súd vo výroku napadnutého rozsudku.
35. V obchodných záväzkových vzťahoch zákon nevylučuje, aby sa popri nároku na zaplatenie úrokov z omeškania a uplatnil a priznal i nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Preto v prípade omeškania plnenia žalovaného súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Nakoľko výška úrokov z omeškania nebola zmluvnými stranami dohodnutá, správne postupoval, ak žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške stanovenej právnym predpisom, t.j. vo výške 8,15 % ročne.
36. Za takéhoto stavu je rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania opodstatneným a zodpovedajúcim skutkovým i právnym dôvodom, ako aj skutočnostiam, ktoré vyplývajú z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie. Ako už bolo konštatované, prvoinštančný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vystihol podstatu skutkového i právneho záveru neodôvodňujúceho opodstatnenosť obrany žalovaného a preto v ďalšom odvolací súd už len opakovane odkazuje na správne a výstižné dôvody napadnutého rozsudku.
37. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
38. Uplatnené odvolacie dôvody nekonkretizujú výhrady proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť doplatok súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu, ani výhrady voči nepriznaniu náhrady trov konania. Súd prvej inštancie aj tieto výroky svojho rozhodnutia skutkovo i právne v dôvodoch rozhodnutia odôvodnil. Dal účastníkom určito, jasne a zrozumiteľne, na základe akých skutkových dôvodoch a na základe akej právnej kvalifikácie privodil záver o poplatkovej povinnosti za odpor i o nepriznaní náhrady trov konania. K tomuto zdôvodneniu pre jeho úplnosť a správnosť niet ani čo dodať, ak naviac ani odvolateľ v tomto ani svoje odvolanie bližšie uplatnením odvolacích dôvodov nekonkretizuje. Ako správne preto odvolací súd potvrdil i tieto výroky (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
39. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, žalobcovi preukázateľné trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli. Preto odvolací súd pri aplikácii ustanovenia § 396 ods. 1, § 255 ods.1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznal.
40. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).