Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/96/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Wilkovou v právnej veci žalobcu: T. K., nar. XX.XX.XXXX, W. nad W. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Bohuslav Majchrák, Fraňa Kráľa 2080, Čadca proti žalovanému: H. U., nar. XX.XX.XXXX, T. č. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Vajda, Hviezdoslavovo námestie č. 201, Námestovo, o zaplatenie 21.205,50 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 21.205,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 10.120 eur od 01.11.2011 do 16.04.2013, zo sumy 6.120 eur od 17.04.2013 do 14.05.2013, zo sumy 3.307,50 eur od 15.05.2013 do 16.08.2013, zo sumy 307,50 eur od 17.08.2013 do 16.10.2013, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.239,50 eur od 27.05.2012 do 13.12.2012, zo sumy 6.492,50 eur od 14.12.2012 do 14.01.2013, zo sumy 1.187,50 eur od 15.01.2013 do 14.05.2013, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.100,50 eur od 16.10.2012 do 16.10.2013, s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 11.400 eur od 21.03.2013 do 16.10.2013, zo sumy 10.808 eur od 17.10.2013 do 31.10.2013, zo sumy 7.808 eur od 01.11.2013 do 17.12.2013, zo sumy 5.808 eur od 18.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 9.600 eur od 08.05.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 10.297,50 eur od 31.01.2014 do 10.03.2014, zo sumy 7.797,50 eur od 11.03.2014 do 14.03.2014, zo sumy 5.797,50 eur od 15.03.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.03.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 21.205,50 eur s príslušenstvom titulom neuhradenej kúpnej ceny za dodaný tovar a taktiež sa domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti dodal žalovanému na základe objednávky tovar- dosky 2 triedy, hranoly a vystavil faktúry s presnou špecifikáciou poskytnutých plnení. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný faktúru č. XX/ XXXX znejúcu na sumu 10.120 eur čiastočne uhradil dňa 16.04.2013 vo výške 4.000 eur, dňa 14.05.2013 vo výške 2.812,50 eur, dňa 16.08.2013 vo výške 3.000 eur a dňa 16.10.2013 vo výške 307,50 eur, faktúru č. XXXXXX znejúcu na sumu 10.239,50 eur uhradil dňa 13.12.2012 vo výške 3.747 eur, dňa 14.01.2013 vo výške 5.305 eur, dňa 14.05.2013 vo výške 1.187,50 eur, faktúru č. XXXXXX znejúcu na sumu 3.100,50 eur uhradil dňa 16.10.2013, faktúru č. XXXXXX znejúcu na 11.400 eur čiastočne uhradil dňa 16.10.2013 vo výške 592 eur, dňa 31.10.2013 vo výške 3.000 eur , dňa 17.12.2013 vo výške 2.000 eur, faktúru č. XXXXXX znejúcu na sumu 10.297 eur čiastočne uhradil dňa 10.03.2014 vo výške 2.500 eur a dňa 14.03.2014 vo výške 2.000 eur.

2.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.07.2014 uviedol, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Zo strany žalobcu sa jedná o bezdôvodný nárok, ktorý hodnoverným spôsobom nepreukázal žiadnym listinným dokladom. Žalovaný ďalej uviedol, že so žalobcom nikdy nebol v zmluvnom vzťahu, nepozná ho a nikdy od neho neprevzal žiaden tovar. V zmluvnom vzťahu bol s otcom žalobcu a to T. K., s miestom podnikania W. XXXX, W. nad W., N.: XX XXX XXX. Žalobca nepredložil žiadnu objednávku na ktorú sa vo svojej žalobe odvoláva. Žalobcovi nezaslal žiadnu objednávku, tieto boli zasielané otcovi žalobcu, ktorý má rovnaké meno, priezvisko a miesto podnikania ako žalobca. Žalobca k žalobe pripojil dodacie listy, pričom žiadny z predložených dodacích listov nie je žalovaným podpísaný. Žalobcovi poukázal finančné prostriedky uvedené v žalobe, ale nie na úhradu žalobcových faktúr, ale na úhradu faktúr jeho otca, ktorý pod rôznymi zámienkami počas zmluvného vzťahu menil čísla účtov, na ktoré žiadal poukázať finančné prostriedky.

3.Súd na pojednávaní , na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku konal v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil zlým zdravotným stavom, pričom žiadal pojednávanie odročiť. Súd má za to, že nebol dôvod na odročenie pojednávania, na pojednávanie predvolal právneho zástupca žalovaného s plnomocenstvom pre celé konanie, s tým, že nemal za potrebné opätovne vykonať výsluch žalovaného. Zároveň na tomto pojednávaní súd nevykonal žiadne ďalšie dôkazy, ku ktorým by sa žalovaný mohol vyjadriť a teda v tomto prípade nemožno mať za to, že by mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

4.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s predloženými faktúrami a dodacími listami, s výpismi z účtu žalobcu, ako aj celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

5.Právny zástupca žalobcu v konaní k tvrdeniu žalovaného o tom, že žalobcu nepozná a s týmto v obchodnom vzťahu nebol, pričom mal byť len v právnom vzťahu s jeho otcom T. K. starším, poukázal na výpis mobilného operátora O 2 z obdobia rokov 2013-2014, z ktorých je zrejmé, že žalobca so žalovaným komunikoval ohľadne plnenia dodávok, čo je zrejmé z toho, že v týchto výpisoch sa nachádza číslo telefónu žalovaného, ktoré používal. Právny zástupca uviedol, že tvrdenia žalovaného spochybňujúce hodnovernosť faktúr sú obštrukčné a účelové , čo potvrdzuje aj jeho správanie sa , keď je zrejmé, že žalovaný poskytoval na ich úhradu čiastočné plnenia a tak v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka uznal nárok žalobcu na plnenie na istinu. Ak teda takéto plnenia poskytoval je možné konštatovať, že disponuje originálmi týchto listín. Celková cena dodaného tovaru predstavovala čiastku 54.757,50 eur, pričom táto po čiastkových úhradách zo strany žalovaného predstavuje žalovanú istinu vo výške 21.205,50 eur. Žalobca nerozporuje čiastkové úhrady žalovaného a práve v tejto súvislosti sa potvrdzujú aj tvrdenia žalovaného, že cenu dodaného tovar čiastočne platil. Tvrdenie o tom, že žalovaný si neuvedomil čo podpisuje vo vzťahu k predloženým listinným dôkazom, a to účtovným dokladom a dodacím listom je účelové. Rovnako neobstoja tvrdenia o fiktívnosti týchto dokladov, pretože ak by sa mal podieľať žalovaný takouto formou na optimalizácii skladových zásob, nechal by si vystaviť žalobcom doklady o ich zaplatení, nie je zrejmé, prečo by následne znášal riziko, že na základe týchto dokladov, bez potvrdenia o ich zaplatení by sa dostal do situácie takto účtovanú cenu zaplatiť. Žalovaný v snahe získať od žalobcu ďalšiu dodávku tovaru, vedomý si svojich majetkových pomerov, teda konkrétne stavu finančných prostriedkov vystavil prevodný príkaz na čiastkovú úhradu žalobcom požadovanej ceny na dodávku tovaru, ktorý takto dodávku podmienil, pričom vedel, že na účte v banke, ktorej príkaz smeroval k času vystavenia tohto príkazu nemal dostatok finančných prostriedkov, aby banka tento príkaz v prospech účtu žalobcu mohla zrealizovať. Žalobca však v dobrej viere žalovanému následne tovar dodal.

6.Žalobca v konaní uviedol, že žalovaný od neho objednával tovar telefonicky a občas faxom, pričom objednávky preberal sám a v prípade keď nebol dostupný, tak ich vybavovali jeho rodičia. Tovar bol žalovanému dodávaný kamiónom. Faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania vystavila mama, H. K., na základe dodacích listov a telefonickom odsúhlasení žalovaným. Žalobca potvrdil, že na faktúrach, ktoré sú predmetom tohto konania sa nachádza jeho podpis, pričom pri ich podpise žalovaným nebol osobne prítomný. Uvedené faktúry mali byť odovzdané žalovanému aj s dodacími listami, nakoľko vždy keď sa tlačila faktúra, tak sa tlačil aj dodací list. Pri podpisovaní faktúr žalovaným bol prítomný jeho otec alebo matka, buď samostatne alebo spoločne. Žalobca ďalej uviedol, že každý jeho podpis je iný, čo vysvetľuje aj odlišnosť podpisu na plnomocenstve a faktúrach. Žalovanému začal dodávať rezivo v roku 2011. Dodacie listy pre žalovaného, na základe ktorých boli vystavené faktúry, vystavil spolu s mamou v čase, keď sa vystavovala faktúra. Tieto nie sú podpísané žalovaným, nakoľko mal za to,

že bude postačovať podpísaná faktúra, z ktorej je zrejmé fakturované množstvo a cena. Množstvo 95 m2 hranolov, bolo dodané približne troma kamiónmi, pričom žalovaný toto rezivo nedostal v jeden deň, ale v priebehu týždňa- dvoch a až potom sa vystavila faktúra. Žalobca uviedol, že nevie predložiť dodací list podpísaný žalovaným a ani nemá k dispozícii žiadne objednávky, tieto sa uskutočňovali v 90 % telefonicky a vo zvyšných prípadoch mailom. Od začiatku roka 2011 až doposiaľ sa so žalovaným osobne nestretol. Za obdobie od roku 2011 do roku 2015 neuzavreli písomnú zmluvu o dodávke reziva. K spracovaniu reziva, ktoré bolo dodané žalovanému došlo na jeho píle zamestnancami H. Stroje si požičiaval od mamy, ktorá ich nevyužívala naplno. Prepravu reziva si zabezpečoval žalovaný. Faktúry boli vystavené na základe dodaného tovaru, čo si odsúhlasovali telefonicky a až potom sa vystavila faktúra. Žalobca uviedol, že nevie či žalovanému dodávala v rokoch 2011 až 2014 rezivo aj jeho matka, ale otec určite áno. Žalobca nevedel uviesť, na akej cene presne boli so žalovaným dohodnutí za rezivo v rokoch 2011 až 2014, pričom za hranoly sa cena pohybovala od 110 do 140 eur a za dosky od 75 do 130 eur. Cena bola na faktúre uvedená po dohode so žalovaným. Vystavoval sa aj dodací list na prepravu, ktorý musel prevziať žalovaný, alebo ten kto tovar vo firme vykladal. Kvalitu dodaných dosiek, hranolov a reziva určoval on, pričom žalovaný sa o kvalite mohol presvedčiť pri prevzatí tovaru. So žalovaným boli dohodnutý na úhrade kúpnej ceny na základe vystavenej faktúry a na číslo účtu. Splatnosť faktúr bola dohodnutá so žalovaným telefonicky.

7.Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a uviedol, že výpoveď žalobcu je v rozpore s výpoveďami svedkov H., ktorí sú jeho rodičia, naviac z ustanovení Obchodného zákonníka je zrejmé, čo je to obchodnou zvyklosťou a taká prax ktorú popísal žalobca a svedkovia, nemôže byť obchodnou zvyklosťou, nakoľko ide o nezákonné konanie zo strany žalobcu. Súd pri svojom rozhodovaní musí vychádzať z dôkazov a to čo je dôkaz jednoznačne stanovuje § 125 Občianskeho súdneho poriadku. Žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nie je nesporné, pretože všetky tvrdenia žalobcu, žalovaný poprel. Je preto povinnosťou žalobcu vyvrátiť obranu žalovaného. Žalobca v rámci tohto konania neuniesol dôkazné bremeno.

8.Žalovaný v konaní uviedol, že žalovaného nikdy nevidel, žiadne zmluvy neuzavreli a to ani ústne ani písomne. Tovar objednával a tento mu dodával otec žalobcu, T. K.. V účtovníctve eviduje iba dodacie listy od jeho mamy a otca. So žalobcom nikdy neobchodoval. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že po prevzatí tovaru malo dôjsť k telefonickému odsúhlasovaniu. So žalobcom telefonoval iba v tom prípade, keď som sa nedovolal jeho otcovi. O cene za tovar komunikoval iba T. K. st., a nie so žalobcom, prípadne jeho mamou. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že si zabezpečoval dopravu, túto si objednával dopravu len keď oni nemohli, väčšinou dopravu objednával jeho otec. Žalovaný potvrdil, že na faktúrach, ktoré sú predmetom tohto sporu sa nachádza jeho podpis. Tovar uvedený vo faktúrach neobjednal a nebol mu nikdy dodaný. Tieto faktúry aj dodacie listy mu priniesol otec žalovaného v roku 2013 s tým, že mu uviedol, že nakúpili viacej guľatiny, z ktorej sa narezalo rezivo a predalo sa bez dokladov a aby si to vedel zdokladovať pri prípadnej kontrole navrhol, že mu vystaví viacej faktúr, ktoré si môže odpísať do nákladov, s tým, že aj on si ich dá do nákladov. S uvedeným súhlasil, nakoľko predtým mu nikdy nedával faktúry, aj keď za rezivo platil. Tieto faktúry aj dodacie listy sú fiktívne. K čiastočným úhradám týchto faktúr došlo z dôvodu, že keď išiel zaplatiť za dodané rezivo, T. st. mu nadiktoval číslo účtu, sumu akú má poslať a tiež variabilný symbol. Jednalo sa o peniaze za prevzatý tovar. Urobil tak, nakoľko K. starší mu faktúry nevystavoval. Platil len za dodané rezivo na dodacích listoch, ktoré mu odovzdal šofér, nikdy neplatil za rezivo, ktoré je uvedené na falošných faktúrach a dodacích listoch. Dodacie listy, ktoré mu posielal pán K. starší, pani K. nemali takú formu ako majú dodacie listy založené v súdnom spise, tieto obsahovali meno vodiča, tovar aj sumu, na základe týchto zaplatil to čo mal. K výpovedi svedka T. K. st. žalovaný uviedol, že nie je pravdivé jeho tvrdenie, že sa dohodli na globálnych faktúrach a dodacích listoch, pretože mu musel posielať peniaze za každý kamión s tovarom. Čo svedok nazýva prepravnými listami sú v skutočnosti dodacie listy, na viacerých už je uvedená suma, ktorú mal zaplatiť za drevo, sú tam aj potvrdenia z banky, že to platil, prípadne sa to platilo v hotovosti na ruku alebo H. K. a T. K.. Takto spolupracovali už od roku 2004 a od roku 2004 nedostal od K. st. ani K. nijaké faktúry, okrem týchto fiktívnych. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že prepravcovi W. nedával peniaze, ani že ho neobjednávali, pričom mu dával peniaze v hotovosti, aj keď nie vždy. Tiež nie je pravda, že doklady, ktoré priložil žalobca k faktúram sú pravé. Nie je dôvod platiť za niečo čo si neobjednal a neprebral.

9.Z výsluchu svedkyne H. K. súd zistil, že žalobca je jej syn, pričom bola prítomná pri uzatvorení kúpnej zmluvy medzi stranami, dodanie tovaru ktoré bolo následne fakturované faktúrami č. XXXXXX,XXXXXX,XXXXXX,XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX. Žalobcovi vystavovala faktúry, nakoľko je

dyslektik a následne tieto odovzdala žalovanému, tieto spolu odkonzultovali, odsúhlasili a žalovaný ich opečiatkoval a podpísal. Žalovaný si objednával tovar u žalobcu telefonicky, pričom tieto vybavoval priamo žalobca alebo, keď bol nedostupný, tak ich prijímala ona. Žalovaný dodal tovar uvedený v predmetných faktúrach. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobca žalovanému dodal aj iné rezivo na základe iných objednávok ako tie ktoré sú sporné, pričom niektoré sú už vyplatené. So žalovaným bola v obchodnom vzťahu, pričom mu párkrát požičiavala peniaze. Rezivo, dosky a hranoly, ktoré žalobca dodával žalovanému pochádzalo z L. v X., pričom nájomnú zmluvu na prevádzkovanie L. v U. X. má uzatvorenú ona a na tejto píle podnikal aj žalobca a manžel T. K. st.. Na predmetných faktúrach sa pri mene žalobcu nachádza podpis žalobcu, nejedná sa o jej podpis. Žalovaný si prepravu tovaru objednával sám, pričom mu bol vystavený a odovzdaný ručne vypísaný dodací list, ktorý následne telefonicky odkonzultovali a až potom vystavila faktúru. Tieto dodacie listy nepoužívali do účtovníctva, vystavovali faktúry s dodacími listami, kde faktúru vždy odporca podpísal. Žalobca má doklady o nákupe guľatiny, ktorú porezal a ktorú predal žalovanému. V rokoch 2011 až 2014 chodievala do O. za žalovaným aj v mene manžela T. K. a aj s ním. So žalovaným obchodoval manžel a ten prepustil žalobcovi určité zákazky. Žalobca a žalovaný nemali uzavreté zmluvy písomne, ale obchodovali medzi sebou, o čom svedčí množstvo uhradených faktúr. Pokiaľ bola fakturovaná napr. dodávka 126,5 m3 dosiek, boli vystavené 3 alebo 4 dodacie listy, pričom žalobca má v účtovníctve k faktúre pripojený iba jeden dodací list, nakoľko sa domnieval, že postačuje faktúra podpísaná žalovaným. Dodací list bol vždy pripojený k faktúre, takže ho žalovaný videl, a faktúra bola vždy vystavená po telefonickom odsúhlasení. Pokiaľ je napr. faktúrou č. XXXXXX fakturovaná dodávka 109,60 m3 hranolov a dosiek, toto množstvo nemohlo byť dodané jedným kamiónom, pričom v jednom kamióne mohlo byť dodaných 36 až 40 kubíkov, zároveň bolo vystavených viacero dodacích listov na prepravu. Finančné prostriedky od žalovaného na jednotlivé faktúry účtovala účtovníčka, pričom platby pri ktorých neboli uvedené variabilné symboly zaúčtovala ku starším faktúram. Všetky faktúry žalobcu, aj tie ktoré boli uhradené doručila žalovanému vždy osobne , s tým, že niekedy bol prítomný aj jej manžel. Svedkyňa uviedla, že žalobca mal v rokoch 2011 až 2015 vedený účet v O. banke, číslo účtu XXXXXXXXX. V rokoch 2011 a 2015 vystavovala za žalobcu faktúry, dodacie listy, pričom tieto len vypísala a nahodila v počítači. Údaje o množstve tovaru, druhu, cene, kvalite, termíne splatnosti faktúry mala od žalobcu. Nakoľko špecifikácia na dodacom liste je totožná s faktúrou má za to, že podpísaná faktúra je to isté ako dodací pripojený k faktúre. Faktúru vystavovala súbežne s dodacím listom. Osobne vo svojom mene, v mene manžela T. K. staršieho ani v mene žalobcu nevystavili pre žalovaného tzv. fiktívne faktúry a dodacie listy. Svedkyňa ďalej uviedla, že G. K., H. I. boli zamestnancami žalobcu. Žalobca nemá doklady o uskutočnenej preprave reziva žalovanému, nakoľko žalovaný si zabezpečoval prepravu sám.

10.Z výpovede svedkyne T. T. súd zistil, že žalovaný je jej známy. Svedkyňa uviedla, že má vedomosť o fiktívnych faktúrach. Pri uzatváraní zmlúv medzi stranami sporu nebola prítomná, vie len, že žalovaný dával peniaze otcovi žalobcu za dodané drevo aj rezivo, vyplácal mu to v hotovosti, a bolo to všetko bez papierov a dokladov. Pri odovzdávaní hotovosti pánovi K. staršiemu bola asi dvakrát v rokoch 2012 a 2013. Spomínalo sa niečo také, že by aj žalovaný mal previesť firmu, že keby boli dvaja, tak by nemuseli platiť také odvody. Bola prítomná pri vyplatení sumy cez 4.000 eur, rovnako bola prítomná, keď žalovaný dával peniaze šoférovi, jednalo sa o kamión od pána K.. Žalovaný vyplatil šoférovi sumu 5.000 eur.

11.Z výpovede svedka L. U. vyplýva, že žalovaný je jeho otec. Svedok uviedol, že nevie, či medzi stranami sporu došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv, pričom nebol prítomný pri uzatvorení žiadnej kúpnej zmluvy. Žalobcu nikdy nevidel, vo firme žalovaného videl len T. K. staršieho. Rovnako tam nikdy nevidel ani H. K., napriek tomu, že tam bol každý deň. Žalovaný vyplácal dodávku hranolov, reziva a dosiek vždy pri dodaní tovaru šoférovi kamiónu, nikomu inému peniaze nevyplácal. Žalovaný obdržal iba dodací list na základe ktorého došlo k vyplateniu sumy. Žalovaný platil buď v hotovosti alebo vkladom na účet.

12.Z výsluchu svedka T. K. súd zistil, že žalobca je jeho syn a so žalovaným kedysi spolupracovali. Má vedomosť o tom, že žalobca a žalovaný spolupracujú. Žalovaný si objednával od žalobcu tovar telefonicky, ústne, faxom. Zo strany žalobcu určite došlo k dodaniu tovaru fakturovaného faktúrami, ktoré sú predmetom tohto konania. Objednávky sa uskutočňovali telefonicky alebo osobne, písomné objednávky od žalovaného nevyžadovali nakoľko vedeli o aký tovar sa jedná, nikto nečakal, že žalovaný spraví to čo spravil. T. W., ktorý vykonával pre žalovaného prepravu, mu neodovzdal nijaký prepravný list, dodací list, alebo iný písomný doklad o tom, že žalovaný prevzal od neho alebo od žalobcu nejaký tovar, lebo nebol potrebný. Nebol dôvod, nakoľko si prepravu neobjednával, túto si zabezpečoval žalovaný, ktorý poslal kamión a tento sa naložil. Svedok nevedel uviesť, kedy konkrétne a za akých

okolností v prítomnosti ktorých osôb žalovaný podpísal prevzatie faktúr č. XX/XXXX, XX/XXXX, XX/ XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, a XX/XXXX a dodacie listy k týmto faktúram. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, aký konkrétny tovar si žalovaný objednal u neho a u žalobcu, nakoľko toho bolo viacej. Svedok tiež nevedel ozrejmiť rozdiel medzi dodacím listom na prepravu tovaru od dodacieho listu na tovar, pričom dodal, že po dodaní tovaru vystavili globálnu faktúru ako aj globálny dodací list a to na základe ústnej dohody so žalovaným, pričom tieto sa vystavovali až po odsúhlasení žalovaným.

13.Z faktúry č. XX/XXXX vyhotovenej dňa 03.10.2011, splatnej dňa 31.10.2011 vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému za dosky 2. tr v množstve 126,5 m3 sumu 10.120 eur. Faktúrou č. XXXXXX vyhotovenou dňa 19.05.2012, splatnou dňa 26.05.2012 fakturoval žalobca žalovanému za dosky 2 tr. v množstve 58,25 m3 a hranoly v množstve 51,35 m3 sumu 10.239,50 eur, faktúrou č. XXXXXX vyhotovenou dňa 08.10.2012, splatnou dňa 15.10.2012 fakturoval žalobca žalovanému za rezivo smrek v množstve 41,34 m3 sumu 3.100,50 eur, faktúrou č. XXXXXX vyhotovenou dňa 13.03.2013, splatnou dňa 20.03.2013 fakturoval žalobca žalovanému za hranoly v množstve 95 m3 sumu 11.400 eur, faktúrou č. XXXXXX vyhotovenou dňa 30.04.2013, splatnou dňa 07.05.2013 fakturoval žalobca žalovanému za dosky 2 tr. v množstve 48 m3 a hranoly v množstve 48 m3 sumu 9.600 eur, faktúrou č. XXXXXX vyhotovenou dňa 23.01.2014, splatnou dňa 30.01.2014 fakturoval žalobca žalovanému za dosky 2 tr. v množstve 108,82 m3 a hranoly v množstve 17,8 m3 sumu 10.297,50 eur. Uvedené faktúry sú v kolónke vyhotovil opatrené pečiatkou žalobcu a podpisom a v kolónke prevzal opatrené pečiatkou žalovaného a podpisom.

14.Z výpisu z účtu (č.l. 20 súdneho spisu) vyplýva, že dňa 13.12.2012 žalovaný poukázal sumu 3.747 eur, pričom ako variabilný symbol uviedol XXXXXXXXXX. Z výpisu z účtu žalobcu (č.l. 21) vyplýva, že dňa 14.01.2013 žalovaný uhradil sumu 5.305 eur s uvedením variabilného symbolu XXXXXXXXXX. Z výpisu z účti žalobu (č.l. 22) vyplýva, že dňa 16.04.2013 žalovaný uhradil sumu 4.000 eur s uvedeným variabilného symbolu XXXXXXXXXXX. Z výpisu z účtu (č.l. 23) súd zistil, že dňa 14.05.2013 žalovaný uhradil sumu 4.000 eur, pričom ako variabilný symbol uviedol XXXXXXXXXX. Z výpisu z účtu žalobcu (č.l. 24) vyplýva, že žalovaný dňa 31.10.2013 uhradil sumu 3.000 eur s uvedením variabilného symbolu XXXXXXXXXX. Z výpisu z účtu žalobcu (č.l. 25) súd zistil, že žalovaný dňa 16.10.2013 poukázal sumu 4.000 eur, pričom uviedol variabilný symbol XXXXXXXXXX. Z výpisu z účtu žalobcu (č.l. 26) vyplýva, že žalovaný poukázal na účet dňa 16.08.2013 sumu 3.000 eur, pričom ako variabilný symbol uviedol XXXXXXXXXX. Z výpisu z účtu navrhovateľa (č.l. 27 vyplýva, že dňa 17.12.2013 žalovaný poukázal na účet žalobcu sumu 2.000 eur s uvedením variabilného symbolu XXXXXX. Z výpisov z účtov (č.l. 28-29) vyplýva, že dňa 10.03.2014 žalovaný poukázal na účet sumu 2.500 eur a dňa 14.03.2014 sumu 2.000 eur.

15.Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným a to výsluch svedka T. W., ktorý prepravoval tovar od žalobcu žalovanému, pričom v tejto veci nie je relevantné, kto si prepravu tovaru objednal, kto ju hradil ani ako často sa preprava tovaru uskutočňovala. Rovnako súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka L. X., bývalého spoločníka pri podnikaní rodiny K., pričom z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplynulo, že tento by mal byť prítomný pri uzatváraní kúpnych zmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania a jeho výsluch ku skutočnostiam, akým spôsobom či už žalobca alebo jeho rodičia dodávali tovar zákazníkom nesúvisí s prejednávanou vecou. Tiež súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným a to výsluch svedkov, zamestnancov žalovaného v období rokov 2011 až 2014, T. G. a T. T. ku skutočnostiam týkajúcim sa zmluvného vzťahu medzi žalobcom, T. K. starším, H. K. a ku spôsobu akým prebiehali platby, pričom z výpovedí samotných strán sporu, ako aj svedkov nevyplýva, že by uvedení zamestnanci boli niekedy prítomní pri uzatváraní zmluvných vzťahov, prípadne pri úhradách platieb. K navrhnutému dokazovaniu výsluchom svedkov T. T. a L. U. súd uvádza, že títo svedkovia boli v konaný riadne vypočutý a nie je zrejmé k akým skutočnostiam by mali byť opätovne dovypočutý. Napokon súd nevykonal ani výsluch svedkyne N.. T. V., účtovníčky žalobcu, ohľadom toho či sú v účtovníctve žalobcu založené faxové objednávky žalovaného a s akým dátumom sú zaúčtované jednotlivé faktúry žalobcu, pričom podľa názoru súdu zaúčtovanie faktúr nemá význam pre začiatok omeškania. Súd nevyžiadal od žalobcu ani zoznam nákladných vozidiel, ktoré mali prepravovať tovaru v rokoch 2011 až 2014 a účtovníctvo za roky 2011 až 2015, z Daňového úradu Žilina správu z daňových kontrol vykonaných u žalobcu a správu zo Sociálnej poisťovne ohľadom zamestnancov žalobcu, pričom navrhované dôkazy s prejednávanou vecou nesúvisia a súdu ani nie je zrejmé aké skutočnosti by tieto mali potvrdiť prípadne vyvrátiť.

16.Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

17.Podľa ustanovenia § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

18.Podľa ustanovenia § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

19.Podľa ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

20.Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

21.Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného do 31.01.2013), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

22.Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23.Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24.Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného od 01.02.2013), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

25.Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

26.Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 naradenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

27.Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28.Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29.Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30.Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy 21.205,50 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenej kúpnej ceny za dodaný tovar, konkrétne za dodanie dosiek, hranolov a reziva. Žalovaný v rámci svojej obrany uviedol, že medzi ním a žalobcom nikdy neexistoval žiaden zmluvný vzťah, nikdy si od neho neobjednal a neprevzal tovar fakturovaný faktúrami, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania, pričom vždy obchodoval iba s T. K. st., otcom žalobcu. Nakoľko medzi stranami sporu je sporná samotná existencia záväzkovo- právneho vzťahu, súd najskôr v konaní skúmal, či medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv. Z výpovedí svedkov a predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že medzi stranami možno ustáliť existenciu záväzkovo- právneho vzťahu, pričom z výpovede svedkov H. K. a T. K. vyplýva, že žalovaný obchodoval tak so žalobcom ako aj T. K. st., pričom v tomto prípade tovar žalovanému dodával žalobca a to na základe telefonických a faxových objednávok žalovaného. Súd v tejto súvislosti uvádza, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že medzi výpoveďou žalobcu a svedkov existujú rozpory. Naopak túto zhodne uviedli, akým spôsobom si žalovaný od žalobcu objednával tovar, ako bola zabezpečovaná jeho preprava a ako boli vystavované faktúry vrátane dodacích listov k nim pripojených a následne tieto doručované žalovanému. Existencii záväzkovo- právneho vzťahu so žalobcom predovšetkým nasvedčujú žalovaným prevzaté, podpísané a žalovaným aj čiastočne hradené faktúry, ktoré sú vystavené žalobcom T. K.- K., N.: XX XXX XXX, W. XXXX, W. nad W., pričom z týchto je zrejmé, že sa jedná o iný podnikateľský subjekt s odlišným obchodným menom a N.-m od podnikateľa T. K., IČO: XX XXX XXX a teda tvrdenia žalovaného o totožnom obchodnom mene a miesta podnikania neobstoja a to aj vzhľadom na osobu žalovaného, ktorý je podnikateľom a jeho dlhoročnú obchodnú spoluprácu s podnikateľom T. K., N.: XX XXX XXX. Ďalej žalovaný v konaní argumentoval tým, že predmetné faktúry sú fiktívne a že tovar, ktorý je fakturovaný mu nikdy nebol dodaný, pričom tieto mali byť vystavené po dohode s T. K. st. a mali slúžiť na optimalizáciu daňového základu, tým, že mali byť zahrnuté do nákladov. Súd však považuje tieto jeho tvrdenia za nedôveryhodné a to vzhľadom na skutočnosť, že tento svoje záväzky z predmetných faktúr plnil, hoci čiastočne, pričom na faktúru č. XX/XXXX čiastočne plnil dňa 16.04.2013 sumu 4.000 eur s uvedením príslušného variabilného symbolu, na faktúru č. XXXXXX. čiastočne plnil dňa 16.10.2013 sumu 2.000 eur s uvedením príslušného variabilného symbolu, na faktúru č. XXXXXX dňa 10.03.2014 sumu 2.500 eur s uvedením príslušného variabilného symbolu a faktúru č. XXXXXX uhradil žalovaný v celom rozsahu a to platbami zo dňa 13.12.2012, 14.01.2013 a 14.05.2013. To, že finančné prostriedky poukázané na účet žalobcu bez uvedenia variabilného symbolu, prípadne s viackrát uvádzaným variabilným symbolom XXXXXX (hoci faktúra XXXXXX bola uhradená v celom rozsahu), slúžili na úhradu kúpnej ceny fakturovanej faktúrami XX/XXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaný mal záväzky z iných zmlúv vo vzťahu k žalobcovi vysporiadané, čo vo svojej výpovedi potvrdila svedkyňa H. K.. Súd má za to, že takéto plnenia majú účinky uznania zvyšku dlhu, pričom žalovaný v čase úhrady žiadnym úkonom, ktorým by prejavil vôľu neuhradiť zostatok kúpnej ceny tovaru v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu preukázateľne tento nárok nerozporoval, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by ho povinnosti zaplatiť zbavovali tak, aby z jeho úkonov bolo zrejmé, že svoj záväzok zaplatiť zvyšok kúpnej ceny popiera. Rovnako v tejto súvislosti neobstojí ani argumentácia žalovaného, že finančné prostriedky poukázané bezhotovostne na bankový účet žalobcu neslúžili na úhradu predmetných faktúr vystavených žalobcom, ale na úhradu faktúr otca žalobcu, T. st., ktorý mal v priebehu ich zmluvného vzťahu účelovo pod rôznymi zámienkami meniť čísla účtov, pričom tieto svoje tvrdenia ničím nepreukázal, neuviedol na ktoré konkrétne faktúry menovanému hradil a v tomto smere ani nenavrhol doplniť dokazovanie. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozpory vo vyjadreniach žalovaného, ktorý v podanom odpore uviedol, že prostriedky poukázané na účet žalobcu slúžili na úhradu faktúr T. K. st., pričom vo svojej neskoršej výpovedi na pojednávaní uviedol, že T. K. st. mu v priebehu zmluvného vzťahu nikdy nevystavil faktúry, okrem fiktívnych, pričom predmetné úhrady poskytol na základe pokynov menovaného, ktorý mu mal uviesť tak číslo účtu, na ktorý má plniť svoje záväzky, ako aj sumu a variabilný symbol. K výpovediam svedkov navrhnutých žalovaným a to T. T. a L. U. súd uvádza, že tieto preukazujú existenciu zmluvného vzťahu medzi žalovaným a svedkom T. K. st., spôsob dodávok a platenia ceny, avšak žiadnym spôsobom nevylučujú existenciu záväzkovo- právneho vzťahu medzi stranami sporu, ani nepreukazujú, že bezhotovostné prevody zo

strany žalovaného na účet žalobcu by mali súvisieť s úhradou záväzkov žalovaného voči T. K. st.. Rovnako tak tieto výpovede nepreukazujú, že hotovostné úhrady poskytované prepravcovi by sa mali týkať dodávok tovaru v súvislosti s ktorými si žalobca uplatňuje svoj nárok.

31.Súd má za to, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno , pričom počas konania neboli preukázané ním tvrdené skutočnosti a z tohto dôvodu bolo rozhodnuté vo veci v prospech žalobcu tak, že mu priznal ním uplatnený nárok vo výške 21.205,50 eur.

32.Tak ako bolo vyššie uvedené dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar, s úhradou ktorej sa žalovaný dostal do omeškania. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy včas, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 10.120 eur od 01.11.2011 t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry do 16.04.2013, kedy došlo k čiastočnej úhrade faktúry zo strany žalovaného vo výške 4.000 eur, zo sumy 6.120 eur od 17.04.2013 do 14.05.2013, kedy žalovaný poskytol čiastočné plnenie vo výške 2.812,50 eur, ktoré žalobca započítal na úhradu kúpnej ceny fakturovanej faktúrou č. XX/XXXX, zo sumy 3.307,50 eur od 15.05.2013 do 16.08.2013, kedy žalovaný poskytol čiastočné plnenie vo výške 3.000 eur, ktoré žalobca započítal na úhradu kúpnej ceny fakturovanej faktúrou č. XX/XXXX, zo sumy 307,50 eur od 17.08.2013 do 16.10.2013 kedy žalovaný poskytol čiastočné plnenie vo výške 4.000 eur, ktorého časť vo výške 307,50 eur žalobca započítal na úhradu zvyšnej časti kúpnej ceny fakturovanej faktúrou č. XX/XXXX. Zároveň súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.239,50 eur od 27.05.2012 t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry do 13.12.2012, kedy došlo zo strany žalovaného k čiastočnej úhrade faktúry vo výške 3.747 eur, zo sumy 6.492,50 eur od 14.12.2012 do 14.01.2013, kedy došlo k čiastočnej úhrade faktúry vo výške 5.305 eur, zo sumy 1.187,50 eur od 15.01.2013 do 14.05.2013, kedy došlo k čiastočnej úhrade faktúry vo výške 4.000 eur, pričom žalobca z uvedenej sumy započítal na úhradu 1.187,50 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.100,50 eur od 16.10.2012 t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry do 16.10.2013, kedy žalovaný poskytol čiastočné plnenie vo výške 4.000 eur, ktorého časť vo výške 3100,50 eur žalobca započítal na úhradu predmetnej faktúry, úrok z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 11.400 eur od 21.03.2013 t.j.. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry do 16.10.2013, kedy žalovaný poskytol plnenie vo výške 4.000 eur, ktorého časť vo výške 592 eur žalobca započítal na úhradu faktúry č. XXXXXX, zo sumy 10.808 eur od 17.10.2013 do 31.10.2013, kedy žalovaný poskytol čiastočné plnenie vo výške 3.000 eur, ktoré žalobca započítal na úhradu faktúry č. XXXXXX, zo sumy 7.808 eur od 01.11.2013 do 17.12.2013, kedy žalovaný poskytol čiastočné plnenie vo výške 2.000 eur, ktoré žalobca započítal na úhradu uvedenej faktúry, zo sumy 5.808 eur od 18.12.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 9.600 eur od 08.05.2013 t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 10.297,50 eur od 31.01.2014 t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry do 10.03.2014, kedy žalovaný poskytol čiastočné plnenie vo výške 2.500 eur, ktoré žalobca započítal na úhradu faktúry č. XXXXXX, zo sumy 7.797,50 eur od 11.03.2014 do 14.03.2014, kedy žalovaný poskytol čiastočné plnenie vo výške 2.000 eur, ktoré žalobca započítal na úhradu faktúry č. XXXXXX,. zo sumy 5.797,50 eur od 15.03.2014 do zaplatenia.

33.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).