Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-508-1995.pdf
PDF · 139.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19C/508/1995
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
S. súd F. II v spore žalobcov: X./ H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. F. XXX, X./ Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. F. XXX, X./ U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. F. XX, X./ H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., W. XX, O. republika, všetci zastúpení E.. H. P., advokátkou, so sídlom N. XX, F., proti žalovanému: H. F., so sídlom V. R. č. XX/A, F., v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a odstránenie stavby, takto
rozhodol:
F. o odstránenie stavby zriadenej na časti parcely KN č. XXXX zapísanej na LV č. XXXXX, pre katastrálne územie V., ktorá podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX-XX je súčasťou parcely KN č. XXXX zapísanej na LV č. XXXXX, pre katastrálne územie V., zastavuje.
B. je povinný zaplatiť žalobcom sumu X.XXX,XX eura s úrokom z omeškania vo výške XX% zo sumy XXX,XX eura od XX.X.XXXX do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy X.XXX,XX eura od XX.X.XXXX do zaplatenia, do X dní od právoplatnosti rozsudku.
B. v prevyšujúcom rozsahu zamieta.
B. zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. J. žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.X.XXXX domáhala voči žalovanému jednak zaplatenia sumy X.XXX ,- Sk, t.j. XXX,XX eura s príslušenstvom (úroky z omeškania ) a jednak odstránenia stavby zriadenej na tej časti parcely KN č. XXXX zapísanej na LV č. XXXXX pre katastrálne územie F. - B., vo výmere X.XXX m2, ktorá je podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX-XX vyhotoveného D. J., a.s., pobočka D. 3, F., overeného R. katastra F. dňa XX.X.XXXX, súčasťou parcely KN č. XXXX zapísanej na LV č. XXXXX pre katastrálne územie F. - B.. B. si uplatnila aj nárok na náhradu trov konania. J. žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX pre katastrálne územie F. - B., ako parcela KN č. XXXX vo výmere XXXX m2, ktorá podľa pôvodnej žalobkyne vznikla z pôvodnej pozemkovo-knižnej parcely zapísanej v pozemkovej knihe ako parcela mpč.XXXX roľa pri O. kríži vo výmere X.XXX m2. B. tvrdila, že z tejto pôvodnej pozemkovo- knižnej parcely bola dňa XX.X.XXXX na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, sp. zn. Y..XXX/XXXX- Le vyvlastnená výmera XXX m2, ktorá je v súčasnosti súčasťou parcely KN XXXX zapísanej na LV č. XXXXX, ktorej vlastníkom je žalovaný. J. žalobkyňa ďalej tvrdila, že z geometrického plánu priloženého k žalobe je zrejmé, že do parcely KN č. XXXX bola z jej parcely KN č. XXXX pojatá časť vo výmere XXX mX , aj keď skutočne vyvlastnených bolo len XXX m2, z čoho pre pôvodnú žalobkyňu plynul záver, že časť vo výmere XXX mX bola do parcely KN č. XXXX zahrnutá bez akéhokoľvek právneho dôvodu, pričom žalovaný ju takto užíva od roku XXXX bez toho, aby žalobkyni poskytol náhradu vo forme nájomného. J. žalobkyňa ďalej tvrdila, že listom zo dňa X.X.XXXX vyzvala žalovaného v snahe
dosiahnuť majetkovo-právne vysporiadanie, avšak bezúspešne, keďže žalovaný na písomnú výzvu žiadnym spôsobom nereagoval.
2. B. sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX v ktorom pôvodnou žalobkyňou uplatnený nárok v konaní neuznal. Na svoju obranu žalovaný uviedol, že nárok uplatnený pôvodnou žalobkyňou je upravený reštitučnými zákonmi, pričom konkrétne poukázal na zákon č. XXX/XXXX Zb. V tejto súvislosti žalovaný namietal nepríslušnosť S. súdu F. II na konanie vo veci z dôvodu, že nárok mal byť v zmysle zákona č. XXX/XXXX Zb. uplatnený na príslušnom J. úrade, pričom neuplatnením nároku v zmysle § 9 zákona č. XXX/XXXX Zb. na vecne príslušnom J. úrade nárok pôvodnej žalobkyne v súlade s ust. § 13 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. zanikol. B. ďalej uviedol, že nárok pôvodnej žalobkyne na nájomné nebol zmluvne dojednaný, nakoľko žalobkyňa nepreukázala, že predmetná nehnuteľnosť jej bola vydaná. H. uviedol, že žalovaný môže prichádzať do úvahy ako osoba povinná len v konaní pred J. úradom ohľadne vydania výmery XXX mX , ktoré neprešli bez právneho dôvodu do vlastníctva žalovaného, ale na základe právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia. V rozsahu XXX mX je podľa žalovaného pasívne legitimované R. štátny podnik. R., že žalovaný nie je pasívne legitimovaný na vydanie veci a na vydanie bezdôvodného obohatenia potvrdzuje podľa žalovaného aj žalobkyňou predložený LV č. XXXXX, z ktorého vyplýva, že pôvodná žalobkyňa nie je vlastníčkou vyvlastnených XXX m2, resp. z výmery X.XXX m2, pôvodnej parcely č. XXXX zapísaných v pozemkovo-knižnej vložke č. XXXX je vlastníčkou iba výmery X.XXX m2.
3. Y. na to, že v priebehu konania pôvodná žalobkyňa, G. E., nar. XX.X.XXXX zomrela dňa X.X.XXXX súd v zmysle doterajšej právnej úpravy obsiahnutej v S. súdnom poriadku konkrétne v ust. § 107 ods. X pokračoval v konaní s jej právnymi nástupcami, konkrétne H. P., nar. X.X.XXXX, ako žalobkyňou v 1. rade, H. O., nar. XX.X.XXXX, ako žalobkyňou v 2. rade, H. E., nar. XX.X.XXXX ako žalobcom v 3. rade a H. E., nar. X.XX.XXXX, ako žalobcom vo 4. rade.
4. Y. na to, že v priebehu konania žalobca v 3. rade, H. E., nar. XX.X.XXXX zomrel dňa XX.X.XXXX, súd v zmysle vtedy platnej právnej úpravy obsiahnutej v S. súdnom poriadku v ust. § 107 ods. X pokračoval v konaní s právnym nástupcom U. E., nar. XX.X.XXXX, ako žalobkyňou v 3. rade.
X. Vzhľadom na to, že v priebehu konania žalobkyňa v 2. rade, H. O., rod. E., nar. XX.X.XXXX zomrela dňa XX.XX.XXXX, súd v zmysle vtedy platnej právnej úpravy obsiahnutej v S. súdnom poriadku v ust. § 107 ods. 3, pokračoval v konaní s právnym nástupcom, Y. H., rod. O., nar. XX.X.XXXX, ako žalobkyňou v 2. rade.
6. B. doplnili skutkové tvrdenia písomným podaním zo dňa XX.X.XXXX, to prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a síce, že právny nárok pôvodnej žalobkyne, toho času právnych nástupcov - dedičov, vyplýva zo skutočnosti, že žalobcovia sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti pozemku registra „E“ parcelné číslo XXXX, druh pozemku orná pôda o výmere X.XXX m X , zapísaný na LV č. XXXXX pre katastrálne územie V. s tým, že parcela č. XXXX bola na LV XXXXX zapísaná na základe údajov obsiahnutých v pozemkovej knihe katastrálneho územia F., kde bola vedená ako parcela mpč XXXX- roľa pri O. kríži o výmere X.XXX mX . G. XX.X.XXXX bola z tejto pôvodnej pozemkovo-knižnej parcely č. XXXX na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia v konaní pod sp. zn. XXX/XXXX-Le vedenom na S. národnom výbore, odbor výstavby, územného plánu a architektúry F. II vyvlastnená časť parcely o výmere XXX mX v prospech spoločnosti R.. J. časť parcely, ktorá bola vyvlastnená je v súčasnosti zapísaná ako časť pozemku registra „C“ parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XX.XXX mX na LV č. XXXXX pre katastrálne územie V.. Na predmetnej parcele č. XXXX/X je v súčasnosti postavená pozemná komunikácia vo vlastníctve žalovaného. G. XX.X.XXXX spoločnosť R. požiadala F. správu D. a kartografie, stredisko F. - H. o zápis vlastníckeho práva do evidencie nehnuteľnosti titulom vyššie uvedeného vyvlastnenia, pričom zo žiadosti vyplýva, že spoločnosť R. žiadala o zapísanie vlastníckeho práva k vyvlastnenej časti parcely len o výmere XXX m2, ktoré boli v jej prospech vyvlastnené. G. XX.X.XXXX žalovaný ako súčasný vlastník vyvlastnenej časti predmetnej nehnuteľnosti - H. F., požiadal F. správu D. a kartografie, stredisko F. - H. o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXXX, katastrálne územie F. - B., parcelné čísla XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX a XXXX titulom predloženého protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku, majetkových práv a záväzkov zo dňa XX.XX.XXXX. B. opätovne poukázali na geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX-XX vyhotovený dňa XX.X.XXXX D. a.s. J., overený F. úradom v F., R. katastra F. dňa XX.X.XXXX, z ktorého je podľa nich zrejmé, že do parcely č. XXXX
bola z parcely č. XXXX, ktorá je vo vlastníctve žalobcov, pojatá časť o výmere XXX mX , aj keď vyvlastnených bolo XXX mX , z čoho pre žalobcov vyplýva, že časť o výmere XXX mX bola do parcely č. XXXX zahrnutá bez akéhokoľvek právneho dôvodu a žalovaný ju takto od roku XXXX užíva. B. tvrdili, že aj napriek uvedenému sú naďalej vlastníkmi tej časti parcely č. XXXX, ktorá nebola vyvlastnená, to znamená výmery XXX m2. Z uvedeného pre žalobcov vyplýva, že stavbou a užívaním pozemnej komunikácie na nevyvlastnenej časti parcely č. XXXX žalovaným došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcov. Y. na to, že od podania žaloby uplynula dlhá doba, žalobcovia pokladali za potrebné, aby došlo k úprave ich žalobného nároku a teda aj k zmene žalobného petitu, keďže pôvodná žalobkyňa si svoj nárok uplatnila žalobou zo dňa XX.X.XXXX, ktorým sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v celkovej výške X.XXXX ,- Sk, t.j. XXX,XX eura. B. si uplatnili bezdôvodné obohatenie v celkovej výške XX.XXX,XX eura pričom súdu dali do pozornosti, že od roku XXXX v ktorom došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcov až do dňa X.X.XXXX bola cena nájmu regulovaná osobitný predpisom, vyhláškou č. XXX/XXXX Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov, pričom v zmysle ust. § 17 ods. X písm. b) maximálna výška ročného dojednaného nájomného za nájom pozemkov v F. môže byť X ,- Sk za m2. Ku dňu X.X.XXXX však predmetná vyhláška stratila svoju účinnosť a cena pozemkov už od uvedeného dátumu nie je regulovaná. B. výšku bezdôvodného obohatenia, XX.XXX,XX eura špecifikovali tak, že táto pozostáva zo sumy XXX,XX eura, ktorá predstavuje sumu bezdôvodného obohatenia v pôvodnom žalobnom návrhu zo dňa XX.X.XXXX, zo sumy XXX,XX eura, ktorá suma predstavuje sumu bezdôvodného obohatenia za obdobie od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX (XXX mX x X,- Sk, t.j. X,XX eura za mX x X,X roka) a zo sumy XX.XXX,XX eura, ktorá suma predstavuje sumu bezdôvodného obohatenia od X.X.XXXX do dňa XX.X.XXXX (XXX mX x XXX,- Sk, t.j. X,XX eura za mX x X rokov + XXX mX x X,XX eura za mX /XXX x XXX). Vo vzťahu k spoločnosti R., štátny podnik, vo vzťahu ku ktorému žalovaný uvádzal, že je pasívne legitimovaný v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobcovia uviedli, že R. nikdy nebolo vlastníkom spornej časti pozemku a v zmysle protokolu o prechode vlastníctva k nehnuteľnosti k X.X.XXXX medzi odovzdávajúcou organizáciou R. a preberajúcou organizáciou H. F., ktorý sa však týka len zákonne vyvlastnených XXX mX je zrejmé, že R. nikdy nebolo vlastníkom vyvlastnených XXX mX a ani držiteľom sporných XXX mX . B. žalobcovia vo svojom písomnom podaní žiadali pripustiť zmenu žalobného petitu a to nasledovne, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom sumu XX.XXX,XX eura s úrokom z omeškania vo výške XX% zo sumy XXX,XX eura od X.X.XXXX do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške X,XX% ročne zo sumy XX.XXX,XX eura odo dňa doručenia zmeny žalobného petitu žalovanému až do zaplatenia, do X dní od právoplatnosti rozsudku. R. zriaďuje v prospech žalovaného ako vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu, alebo zmenu stavby a to za odplatu vo výške X,XX eura za mX ročne odo dňa zriadenia vecného bremena do budúcna.
7. R. uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa XX.X.XXXX pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle návrhu žalobcov uvedenom v písomnom podaní zo dňa XX.X.XXXX.
X. Z písomného podania žalobcov zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalobcovia zobrali žalobu späť v časti ktorej pôvodná žalobkyňa žiadala o odstránenie stavby zriadenej na časti parcely č. XXXX na pozemku zapísanom na LV č. XXXXX dôvodiac tým, že žalobcovia majú za to, že toho času je takýto žalobný návrh neúčelný. Na základe tohto späťvzatia, s ktorým žalovaný súhlasil, súd s použitím ust. §145 ods. X M. sporového poriadku (ďalej len M.) konanie o žalobe v časti o odstránenie stavby zastavil.
X. Žalovaný doplnil svoju obranu voči podanej žalobe jednak na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX, keď vzniesol námietku premlčania tak vo vzťahu k pôvodnému nároku uplatnenému pôvodnou žalobkyňou vo výške XXX,XX eura ako aj vo vzťahu k nároku uplatnenom žalobcami v návrhu na zmenu žaloby, ale aj na pojednávaní dňa X.XX.XXXX, keď poverený zástupca žalovaného neuznal žalobcami uplatnený nárok v konaní v celom rozsahu dôvodiac tým, že žalovaný sa nemôže bezdôvodne obohacovať na úkor žalobcov, nakoľko je vlastníkom nie len tej časti parcely č. XXXX, ktorá bola vyvlastnená, ale aj tej časti parcely č. XXXX, vo výmere XXX m2, ktorá nebola vyvlastnená a v súčasnosti je zahrnutá do parcely č. XXXX/X, vo vzťahu ku ktorej sa žalobcovia domáhajú, okrem iného aj vydania bezdôvodného obohatenia. J. žalovaného, vlastnícke právo k časti parcely č. XXXX vo výmere XXX mX nadobudol vydržaním, nakoľko jeho právny predchodca nerušene držal tento pozemok v presvedčení, že mu vlastnícky patrí.
XX. R. vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav.
XX. J. žalobkyňa G. E. bola výlučnou vlastníčkou parcely registra “E“, parcely č. XXXX - ornej pôdy o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXXX, pre katastrálne územie V.. R. žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej parcely, každý so spoluvlastníckym podielom o veľkosti X/X (výpis z LV č. XXXXX na katastrálnom portály).
XX. Za účelom zistenia veľkosti výmery, ktorá bola z pôvodnej parcely zapísanej v pozemkovo - knižnej vložke č. XXXX pod parcelným č. XXXX o výmere XXXX m2, vyvlastnená v zmysle rozhodnutia S. národného výboru, odbor výstavby, územného plánu a architektúry F. dňa XX.X.XXXX, na ktorom liste vlastníctva a pod akým parcelným číslom je v súčasnosti zapísaná predmetná vyvlastnená časť parcely, či v skutočnosti bola pôvodnej žalobkyni, resp. jej právnym nástupcom zabratá väčšia výmera, než je určené v rozhodnutí S. národného výboru a v prípade kladnej odpovede súd zaujímalo, v akej výmere, na ktorom liste vlastníctva a pod akým parcelným číslom je v súčasnosti zapísaná fakticky zabratá časť predmetnej parcely, na základe čoho došlo k takému právnemu a faktickému stavu, od ktorého roku došlo aj k faktickému užívaniu tejto časti parcely a od ktorého roku je tento stav zachytený aj právne, súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru geodézie a kartografie. R. ustanovený znalec A.. H. O. M.., dospel k nasledujúcim záverom. J. U. č. XXXX zapísaná na LV č. XXXXX, pre katastrálne územie V., ktorej podielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia, bola pôvodne vedená v pozemkovo-knižnej vložke č. XXXX ako parcela č. XXXX o výmere XXXX m2, z ktorej bola vyvlastnená časť o výmere XXX mX v prospech O. štátu - R. investorská inžinierska organizácia F., a to na základe rozhodnutia č. Y.. č. XXX/ XXXX-Le, ktoré vydal S. národný výbor, odbor výstavby, územného plánovania a architektúry F. II zo dňa XX.X.XXXX. Y. časť o výmere XXX mX je časťou M. parcely č. XXXX/X, ktorá je zapísaná na LV č. XXXXX, pre katastrálne územie V.. B. zistil, že v skutočnosti bola zabratá väčšia časť parcely č. XXXX pôvodne vedenej v pozemkovo-knižnej vložke č. XXXX, než časť ktorá bola vyvlastnená. S. výmery XXX mX bola podľa znalca zabratá aj plocha o výmere XXX mX. B. ďalej zistil, že časť o výmere XXX m2 je jednak súčasťou parcely U. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXXX, ale súčasne táto výmera sa nachádza aj v parcele M. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXXX, teda znalec zistil duplicitné vlastníctvo. J. znalca sa nepreukázala existencia žiadnej listiny, ktorá by preukazovala spôsob prechodu zabranej výmery na štát v rozsahu XXX mX (B. posudok č. X/XXXX na č. l. XXX).
XX. S. národný výbor, odbor výstavby, územného plánu a architektúry F. II svojim rozhodnutím zo dňa XX.X.XXXX, č. Y..XXX/XXXX-Le, rozhodol o vyvlastnení pozemkov v katastrálnom území F. pre výstavbu sídelného obvodu F.-IV. okrsok, medzi inými tiež o vyvlastnení pozemku pôvodnej žalobkyne G. E., rod. H., parcely č. XXXX o výmere XXX m2, vedenej v pozemkovo-knižnej vložke č. XXXX, za náhradu XX,XX F. (K. S. národného výboru zo dňa XX.X.XXXX na č. l. XX). R. investorská inžinierska organizácia žiadosťou zo dňa XX.X.XXXX požiadala F. správu geodézie a kartografie o zápis vlastníckeho práva, medzi inými aj k parcele č. XXXX o výmere XXX m2, vedenej v pozemkovo-knižnej vložke č. XXXX (žiadosť o zápis vlastníckého práva do evidencie nehnuteľností zo dňa XX.X.XXXX na č. l. XXX). G. XX.XX.XXXX bol spísaný protokol o prechode vlastníctva k nehnuteľnostiam k X.X.XXXX, ktoré boli nadobudnuté pre výstavbu komplexnej bytovej výstavby na území mesta F. podľa zákona č. XXX/ XXXX Zb. o majetku obcí. J. bol spísaný medzi odovzdávajúcou organizáciou R. investorská inžinierska organizácia a preberajúcim, mestom F., teda žalovaným, pričom predmetom prechodu vlastníctva podľa protokolu boli nehnuteľnosti získané pre výstavbu F. po X.X.XXXX vo vlastníctve O. štátu, v operatívnej správe organizácie R., pre výstavbu sídliska F. IV. okrsok, medzi inými aj parcela č. XXXX (J. o prechode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX na č. l. XXX). H. mesta F. žiadosťou zo dňa XX.X.XXXX požiadala F. správu geodézie a kartografie o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, medzi inými tiež k parcele č. XXXX (listina zo dňa XX.X.XXXX označená ako „B. nehnuteľností - sídl. F., IV. okrsok“ na č. l. XXX). Z čiastočného výpisu listu vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie V. súd zistil, že výlučným vlastníkom parcely č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere XXXXX mX je mesto F. (LV č. XXXXX na č. l. XXX).
XX. Na stanovenie ceny nájmu, za ktorú by bolo možné prenajímať v žalovanom období, pozemok registra E vedeného na LV č. XXXXX, pre katastrálne územie V., parcelu č. XXXX - orná pôda o výmere XXX m2, súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. R. znalec A.. A. B. vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX určil podľa zadania súdu hodnotu nájomného parcely č. XXXX v období od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX vo
výške X,XXX eura/m2, celkovo za dané obdobie XXX,XX eura, v roku XXXX vo výške X,XXX eura/m2, nájomné za rok X.XXX,XX eura, v roku XXXX vo výške X,XXX eura/m2, nájomné za rok X.XXX,XX eura, v roku XXXX vo výške X,XXX eura/m2, nájomné za rok X.XXX,XX eura, v roku XXXX vo výške X,XXX eura/m2, nájomné za rok X.XXX,XX eura, v roku XXXX vo výške X,XXX eura/m2, nájomné za rok X.XXX,XX eura, v roku XXXX vo výške X,XXX eura/m2, nájomné za rok X.XXX,XX eura, v roku XXXX vo výške X,XXX eura/m2, nájomné za rok X.XXX,XX eura, v roku XXXX vo výške X,XXX eura/m2, nájomné za rok X.XXX,XX eura, v roku XXXX vo výške X,XXX eura/m2, nájomné za rok X.XXX,XX eura, v roku XXXX vo výške X,XXX euar/m2, nájomné za rok X.XXX,XX eura, v roku XXXX vo výške X,XXX eura/ m2, nájomné za rok X.XXX,XX eura, v roku XXXX vo výške X,XXX eura/m2, nájomné za rok X.XXX,XX eura, v roku XXXX vo výške X,XXX eura/m2, nájomné za rok X.XXX,XX eura, v roku XXXX vo výške X,XXX eura/m2, nájomné za rok X.XXX,XX eura, v roku XXXX vo výške X,XXX eura/m2, nájomné za rok X.XXX,XX eura, v roku XXXX vo výške X,XXX eura/m2, nájomné za rok X.XXX,XX eura a v roku XXXX vo výške X,XXX eura/m2, nájomné za rok X.XXX,XX eura (B. posudok č. XX/XXXX na č. l. XXX).
XX. B. vo svojom písomnom vyjadrení k znaleckému posudku č. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX uviedol, že z posudku nevyplýva, ktorá časť parcely č. XXXX zapísaná na LV č. XXXXX, pre katastrálne územie V. a v akom rozsahu je zastavaná stavbou pozemnej komunikácie vo vlastníctve mesta F. tvrdiac, že v zmysle § 1 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) je parcela č. XXXX zastavaná iba čiastočne. K výške nájomného stanovenému znalcom žalovaný uviedol, že v období XXXX až XX.XX.XXXX bolo nájomné v zmysle § X7 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. XXX/XXXX Zb. regulované, a to maximálne vo výške X,- Sk, t. j. X,XX eura za mX/rok.
XX. Za účelom zistenia, ktorá časť parcely č. XXXX, zapísaná na LV č. XXXXX, pre katastrálne územie V., je zastavaná stavbou pozemnej komunikácie vo vlastníctve žalovaného a v akom rozsahu, súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie. B. A.. G. L. vo svojom znaleckom posudku č. X/XXXX dospel k záveru, že stavba pozemnej komunikácie, ktorá spolu so svahmi zárezov a príslušnými chodníkmi nachádzajúcimi sa na parcele C-KN č. XXXX/X vo vlastníctve mesta F., tvoriace cestný pozemok, zasahuje do parcely E-KN č. XXXX v celkovej výmere XXX m2, ktorú plochu podľa znalca tvorí štvorpruhová komunikácia (V. F.) v rozsahu XXX mX, asfaltový chodník v rozsahu XX mX a svahy zárezov a cestná zeleň v rozsahu XXX m2 (B. posudok č. X/XXXX na č. l. XXX).
XX. Y. na zistenie, ktoré vyplynulo zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znalcom A.. H. O., M.., a síce že pozemok o výmere XXX mX je zahrnutý jednak do parcely č. XXXX o výmere XXXX mX, zapísanej na LV č. XXXXX, ale zároveň sa výmera XXX m2 nachádza aj v parcele č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXXX, súd požiadal F. úrad F., R. katastra F. o prešetrenie tohto duplicitného zápisu a zistenie, na základe akej právnej skutočnosti bola časť parcely č. XXXX o výmere XXX mX zahrnutá do parcely č. XXXX/X. Zo správy S. úradu F., katastrálny odbor zo dňa XX.X.XXXX vyplynulo nasledovné. V katastrálnom území V. v LV č. XXXXX je evidovaný pozemok, parcela registra „E“ KN č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX m2, vo vlastníctve žalobcov, každý v spoluvlastníckom podiele 1. V katastrálnom území V. v LV č. XXXXX sú okrem iného evidované pozemky, parcely registra „C“ KN č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere XXXXX m2, č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere XXXXX m2, vo výlučnom vlastníctve žalovaného. J. registra „E“ KN č. XXXX bola v minulosti evidovaná v pozemkovej knihe v katastrálnom území V., vo vložke č. XXXX ako pozemkovoknižná parcela mpč. XXXX, K. pri O. F. o výmere XXXX m2, vo vlastníctve G. E., rod. H., v celosti, titulom daru. Z. vlastníctva č. XXXXX bol založený v zmysle B. č. Z XXX/XX, pod číslom zmeny XXX/XX. J. žiadosti bola vložka č. XXXX pozemkovej knihy v katastrálnom území F. a A. parciel Č.j. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX. J. listiny bola pozemkovoknižná parcela mpč. XXXX, roľa o výmere XXXX mX identifikovaná v súbore „E“ ako parcela registra „E“ KN č. XXXX, roľa o výmere XXXX mX, časť XXX m2 evidovaná v LV č. XXXXX v parcele registra „C“ KN č. XXXX v prospech mesta F. na základe rozhodnutia č. Y.. XXX/XXXX-Le zo dňa XX.X.XXXX. O. o výmere XXX m2, ktorá bola vyvlastnená v prospech O. štátu - Stavoinvesty investorskej inžinierskej organizácie F., bola od pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX odčlenená k novovytvorenej parcele č. XXXX, stavebný pozemok vo vlastníctve O. štátu - H. F.. B. R. R. investorskej inžinierskej organizácie F., zo dňa XX.X.XXXX o zápis vlastníckeho práva do evidencie nehnuteľností v zmysle K. č. Y.. XXX/XXXX-Le zo dňa XX.X.XXXX, bola zapísaná od číslom zmeny XXX/XX do LV č. XXXXX. H. F. požiadalo v roku XXXX o zápis nehnuteľností evidovaných v LV č. XXXXX, a to okrem iného aj parciel č. XXXX/X a č. XXXX v zmysle J. o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku, majetkových práv a záväzkov, pričom dotknuté parcely boli prepísané do LV č. XXXXX v prospech mesta F.. V roku XXXX bol vyhotovený geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XX na zameranie parcely č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X, podľa
ktorého boli od pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX odčlenené časti o výmere XXXX mX k parcele registra „C“ KN č. XXXX/X, o výmere XXX mX k parcele č. XXXX/X, o výmere XXX mX k parcele č. XXXX/X. Y. parcely č. XXXX bol znížená z XXXX mX na XXX mX. V. ostávajúca parcela registra „E“ KN č. XXXX o výmere XXX m2 zodpovedá parcele registra „C“ KN č. XXXX/X, ostatná plocha (komunikácia). J. grafického znázornenia v uvedenom geometrickom pláne parcela registra „C“ KN č. XXXX/X vznikla z pôvodnej parcely č. XXXX. V tejto časti je zahrnutá j vyvlastnená časť o výmere XXX mX (XXX mX
- XXX mX = XXX mX). D. plán č. XXXXXXXX-XXX/XX bol overený F. úradom v F., R. katastra F. dňa XX.X.XXXX pod č. XX/XX, avšak nebol daný na zápis. B. S. úrad F., katastrálny odbor uzavrel, že časť pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXXX o výmere XXX mX bola predmetom vyvlastnenia v prospech O. štátu - R. inžinierskej organizácie a táto časť bola odčlenená k novovytvorenej parcele č. XXXX, že z grafického znázornenia v geometrickom pláne č. XXX-X-XXXX-XXX-XX je zrejmé, že z dotknutej parcely č. XXXX bola vyvlastnená časť o väčšej výmere ako je uvedené vo výkaze výmer a v rozhodnutí o vyvlastnení a že z grafickej časti geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX vyplýva, že časť pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX o výmere XXX m2, označená ako parcela registra „C“ KN č. XXXX/X, bola vytvorená iba z parcely registra „C“ KN č. XXXX, t. j. vyvlastnená časť o výmere XXX mX nezasahuje do parcely registra „C“ KN č. XXXX/X, čo je v rozpore s jej znázornením v geometrickom pláne č. XXX-X-XXXX-XXX-XX k vyvlastňovaciemu rozhodnutiu, nakoľko v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XX absentuje zákres parcely registra „C“ KN č. XXXX/X. S. úrad F., katastrálny odbor záverom ešte poznamenal, že v údajoch určeného operátu došlo k zmene zápisom registra obnovenej evidencie (K.), v tomto prípade k spresneniu geometrického a polohového určenia parcely registra „E“ KN č. XXXX, pričom jej zobrazenie po zápise K. a v geometrickom pláne č. XXXXXXX-XXX/XX je rozdielne, z ktorého dôvodu tento geometrický plán nie je spôsobilý na zápis do katastra nehnuteľnosti (správa S. úradu F., katastrálny odbor zo dňa XX.X.XXXX na č. l. XXX).
J. ust. § 134 občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
J. ust. § 488 S. zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
J. ust. § 489 S. zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
J. ust. § 494 S. zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
J. ust. § 45X ods. 1 a X S. zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. L. obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
J. ust. § 456 veta prvá S. zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
J. ust. § 458 ods. X S. zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
J. ust. § X00 ods. 1 S. zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až XXX). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
J. ust. § X07 ods. 1 a X S. zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. X. sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
J. ust. § 5X7 ods. 1 veta prvá S. zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
J. ust. § 517 ods. X S. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; Y. úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
J. ust. § 3 ods.X nariadenia vlády č. XX/XXXX Z. z. v znení účinnom do XX.X.XXXX, výška úrokov z omeškania je o X percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba U. centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
J. ust. § 3 X. vlády SR č. XX/XXXX Z.z. v znení účinnom do XX.XX.XXXX, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej X. bankou R. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
J. ust. § 563 S. zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
J. ust. § X ods. 1 a ods. X zákona č. XX/XXXX Z. z., tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou"). V. zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.
J. ust. § 4 zákona č. XX/XXXX Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. J. na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
XX. R. sa ako s predbežnou otázkou zaoberal tým, či pôvodná žalobkyňa bola vlastníčkou, resp. či žalobcovia sú vlastníkmi tej časti parcely registra „E“ KN č. XXXX vo výmere XXX m2, vo vzťahu ku ktorej sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia a zriadenia vecného bremena, vo vzťahu ku ktorej tiež žalovaný tvrdí, že je jej vlastníkom, a to na základe vydržania vlastníckeho práva. V konaní nebolo sporné, že parcela registra „E“ KN č. XXXX bola v minulosti evidovaná v pozemkovej knihe v katastrálnom území V., vo vložke č. XXXX ako pozemkovoknižná parcela mpč. XXXX, K. pri O. F. o výmere XXXX m2, vo vlastníctve pôvodnej žalobkyne G. E., rod. H., v celosti. V. nebolo sporné, že z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX bola vyvlastnená časť o výmere XXX mX v prospech O. štátu - R. investorskej inžinierskej organizácie F. a že bola odčlenená k novovytvorenej parcele č. XXXX, vo vlastníctve O. štátu - H. F.. X. tomu, že podľa rozhodnutia S. národného výboru, odboru výstavby, územného plánu a architektúry F. II zo dňa XX.X.XXXX, č. Y..XXX/XXXX-Le bola z pozemkovoknižnej parcely mpč. I. vyvlastnená len časť vo výmere XXX m2, v skutočnosti bola zabratá väčšia časť, čo je zrejmé z geometrického plánu č. XXX-X-XXXX-12X-XX, ktorý predložila R. investorská inžinierska organizácia v prílohe svojej žiadosti o zápis vlastníckeho práva do evidencie nehnuteľností zo dňa XX.X.XXXX. Y. dokazovaním však súd nezistil existenciu žiadnej právnej skutočnosti majúcej za následok prevod, či prechod vlastníckeho práva k tej časti pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX, ktorá bola zabratá nad rámec vyvlastnenej časti o výmere XXX m2. U. takej právnej skutočnosti nezistil ani súdom ustanovený znalec A.. H. O., M.., ktorého úlohou bolo, okrem iného, zistiť na základe čoho došlo k zabratiu väčšej časti pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX, než bolo rozhodnuté v rozhodnutí o vyvlastnení, pričom existenciu takej právnej skutočnosti nepreukázal a dokonca ani netvrdil ani samotný žalovaný. V. právnou skutočnosťou rozhodne nemohol byť geometrický plán, nakoľko geometrický plán, zobrazujúci kvalifikovaným spôsobom určitú časť zemského povrchu, sám o sebe z hľadiska ust. § XX S. zákonníka, nie je právnym úkonom, a to predovšetkým preto, že sám o sebe nezaznamenáva žiadny prejav vôle, je iba obrazom, či znázornením určitého pozemkového usporiadania, a to či už existujúceho, minulého alebo predpokladaného budúceho (rozsudok X. súdu O. republiky sp. zn. XXCdo/XXXX/
XXXX). D. plán č. XXX-X-XXXX-XXX-XX, či geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XX preto nemohol založiť dobrú vieru štátu, že mu sporný pozemok patrí.
XX. Y. patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou, pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. J. vydržania môže byť každá vec v právnom zmysle, ktorá môže byť predmetnom vlastníctva. K zákonným predpokladom vydržania, okrem spôsobilého predmetu vydržania patrí ešte: a) že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, po celú vydržaciu dobu musí byť držba pokojná, bez toho, aby si niekto uplatňoval vlastnícke právo na túto vec, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. J. nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. J. vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný, alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. S. držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, a že je v tejto dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti.
XX. Y. zo skutočností uvedených v bode XX tohto odôvodnenia ako aj z teoretického vymedzenia inštitútu vydržania súd dospel k záveru, že u právneho predchodcu žalovaného, O. štátu, neboli splnené podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému pozemku vydržaním, keďže už pri uchopení sa držby tohto sporného pozemku nemohol byť v dobrej viere, že mu patrí, nakoľko v rozhodnutí o vyvlastnení bola presne určená výmera, ktorá bola vyvlastnená, ktorá skutočnosť vylučuje, aby držba štátu bola za týchto okolností oprávnená. Za tohto skutkového stavu súd nemal pochybnosť, že žalobcovia sú vlastníkmi aj tej časti parcely registra „E“ KN č. XXXX, ktorá bola zabratá nad rámec vyvlastnenej časti vo výmere XXX m2.
XX. B. sa podanou žalobou domáhali vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu, stavbou pozemnej komunikácie, z ktorého dôvodu došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcov. J. ide o samotný právny základ tohto nároku, ten je podľa názoru súdu daný, nakoľko žalovaný zaberá pozemok vo vlastníctve žalobcov, s vlastníkmi pozemku sa za sporné obdobie nijako právne nevyrovnal a niet dôvod konštatovať iný záver ako ten, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcov.
XX. Vo vzťahu k tomuto nároku však žalovaný vzniesol námietku premlčania, preto súd sa najprv zaoberal posúdením dôvodnosti vznesenej námietky premlčania. B. sa predmetnou žalobou domáhali voči žalovanému, okrem iného, aj vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní časti parcely registra „E“ KN č. XXXX žalovaným bez právneho dôvodu a bez peňažnej náhrady. J. žalobkyňa podala žalobu na súd dňa XX.X.XXXX a pôvodne sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške XXX,XX eura za obdobie dva roky spätne od podania žaloby, teda od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. G. XX.X.XXXX podali žalobcovia návrh na zmenu žaloby, spočívajúci v rozšírení pôvodnej žaloby, keď žiadali o vydanie bezdôvodného obohatenia aj za obdobie od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX eura a za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX vo výške XX.XXX,XX eura.
XX. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. V. okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. R. premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, a komu plnil. V danom prípade je začiatok plynutia objektívnej a subjektívnej doby totožný, pretože v okamihu poskytnutia plnenia bez právneho dôvodu, pôvodná žalobkyňa a právny nástupcovia mali vedomosť, že plnili bez právneho dôvodu a komu plnili. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že žalobcami uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný v rozsahu od X.X.XXXX do XX.X.XXXX. X. na zmenu žaloby bol podaný na súde dňa XX.X.XXXX, teda za dôvodný súd považoval len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia dva roky spätne od podania návrhu na zmenu žaloby, t. j. od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a samozrejme pôvodnou žalobkyňou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX.
XX. V. súd posúdil nárok žalobcov v tejto časti podľa ust. § 451 S. zákonníka, teda ako právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. V konaní mal súd za preukázané vlastníctvo pôvodnej žalobkyne a jej právnych nástupcov k predmetnej parcele, na ktorej sa nachádza stavba pozemnej komunikácie, vo vlastníctve žalovaného, a že medzi stranami nedošlo k uzavretiu zmluvy o nájme. J.
stanovení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo záverov súdom ustanovených znalcov, teda znaleckými posudkami bola ustálená výška nájomného, ako aj rozsah, v ktorom je časť parcely č. XXXX zastavaná stavbou pozemnej komunikácie. Zo znalcom určenej výšky nájomného súd vychádzal pri priznaní bezdôvodného obohatenia za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Y. nájomného bola znalcom stanovená v roku XXXX vo výške X,XXX eura/mX, v roku XXXX vo výške X,XXX eura/m2 a v roku XXXX vo výške X,XXX eura/m2. J. určení výšky bezdôvodného obohatenia za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX súd vychádzal z vyhlášky č. XXX/XXXX Zb., ktorou bol regulovaná cena nájmu (do X.X.XXXX, kedy stratila predmetná vyhláška svoju účinnosť), konkrétne z ust. § 17 ods. X písm. b) v zmysle ktorého maximálna výška ročného dojednaného nájomného za nájom pozemkov v F. mohla byť X,- Sk, t. j. X,XX eura/m2. J. ide o rozsah v akom cestná komunikácia vo vlastníctve žalovaného zasahuje do parcely registra „E“ KN č. XXXX, súd vychádzal zo znaleckého posudku č. X/ XXXX, vyhotoveného A.. G. L., v ktorom znalec zistil, že cestný pozemok zasahuje do parcely žalobcov v celkovej výmere XXX m2, pričom tento záver znalca stranami konania spochybnený nebol.
XX. R. považoval nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia za dôvodný za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX vo výške XXX,XX eura a za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX vo výške X.XXX,XX eura. V prevyšujúcom rozsahu súd žalobu zamietol.
XX. B. si uplatnili úroky z omeškania vo výške XX% zo sumy XXX,XX eura od X.X.XXXX do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške X,XX% ročne zo sumy XX.XXX,XX eura odo dňa doručenia zmeny žalobného návrhu na súd až do zaplatenia. V S. zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, preto treba podľa ust. § 563 S. zákonníka vychádzať z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň potom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. F. pôvodná žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaného vyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia, za kvalifikovanú výzvu súd považoval až doručenie žaloby žalovanému dňa XX.X.XXXX, pričom žalovaný mohol ešte dňa XX.X.XXXX plniť pôvodnej žalobkyni s účinkami riadneho plnenia a do omeškania sa dostal dňa XX.X.XXXX, kedy výška diskontnej sadzby X. banky R. bola stanovená vo výške XX% ročne, čoho dvojnásobok je XX % ročne. J. ide o úroky z omeškania vo výške X,XX% ročne zo sumy XX.XXX,XX eura, žalobcovia si ich uplatnili odo dňa doručenia zmeny žalobného návrhu na súd až do zaplatenia. B. sa však o zmene žaloby dozvedel až na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, na ktorom súd zmenu žaloby pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní. V. podľa názoru súdu žalovaný mohol plniť žalobcom s účinkami riadneho plnenia dňa XX.X.XXXX a do omeškania sa dostal dňa XX.X.XXXX, kedy základná úroková sadzba U. centrálnej banky bola stanovená vo výške 1% ročne. Na základe uvedeného preto súd priznal žalobcom úroky z omeškania vo výške XX% zo sumy XXX,XX eura od XX.X.XXXX do zaplatenia a vo výške 9% ročne zo sumy X.XXX,XX eura od XX.X.XXXX do zaplatenia a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol.
XX. J. ide o žalobu v časti, v ktorej žalobcovia žiadali zriadiť vecné bremeno a od účinnosti zriadenia vecného bremena určiť náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške X,XX eura/mX do budúcna, súd dospel k záveru, že je potrebné žalobu v tejto časti zamietnuť. Po prvé preto, že v danom prípade zákonom č. XX/XXXX Z. z., s účinnosťou od X.X.XXXX došlo na pozemku žalobcov k zriadeniu vecného bremena, teda zo zákona, preto žaloba v tejto časti bola podľa názoru súdu nadbytočná. A po druhé preto, že podľa názoru súdu nie je možné určiť náhradu za zriadené vecné bremeno ako opakujúce sa plnenie do budúcnosti (teda vo forme nejakej renty). V. názor súdu vychádza z ust. § 2X7 ods. 1 M., podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Na to, aby si žalobcovia mohli uplatniť takúto náhradu je potrebné, aby tu bola preukázaná ešte nejaká právna skutočnosť, a to je užívanie pozemku, ktorú skutočnosť súd nemôže za bežných okolností vopred predpokladať, teda stav veci po vyhlásení rozsudku. B. požadovaná náhrada nemá povahu výživného, v prípade ktorého možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok splatných v budúcnosti. Ak právna zástupkyňa uvádzala, že tento nárok sa týka tej časti parcely, na ktorej nevzniklo zákonné vecné bremeno, v takom prípade bolo potrebné upraviť žalobný petit, keďže je to práve žalobca, kto žalobným návrhom vymedzuje predmet konania po skutkovej i právnej stránke a týmto vymedzením je súd viazaný a skutočne nie je úlohou súdu, aby niečo iba dedukoval a na základe toho si sám ustálil, čo je predmetom konania.
J. ust. § 262 ods. X M., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
J. ust. § 255 ods. X M., súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
XX. J. ide o nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške XX.XXX,XXX eura, súd žalobe vyhovel vo výške X.XXX,XXX eura a žalobu zamietol vo výške XX.XXX,XX eura. Y. z uvedeného, miera úspechu žalobcov vo vzťahu k pôvodnému predmetu konania, predstavuje XX,XX% a miera úspechu žalovaného predstavuje XX,XX%. V konečnom dôsledku to znamená, že žalovaný mal v tejto časti žaloby úspech vo veľkosti XX,XX% (XX,XX% - XX,XX%), a preto má v rovnakej veľkosti proti žalobcom aj nárok na náhradu trov konania, ktoré mu počas konania vznikli. V časti žaloby, v ktorej sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena a od účinnosti zriadenia vecného bremena určenia náhrady za zriadenie vecného bremena, boli žalobcovia neúspešný v celom rozsahu. B. bol teda v prevažnej miere úspešný, avšak nakoľko náhradu trov konania nežiadal, súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 C.s.p.).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.