Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25C-197-2016.pdf
PDF · 109.87 KB
No categories available
25C/197/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcov: 1.rade Z. Q., T..XX.XX.XXXX, H. Y., N. Č..XX, X.M. B. S., T..XX.XX.XXXX, H. Y., N. XX, zastúpení: AZARIOVÁ&RUŽBAŠAN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice proti žalovanému: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, Košice, IČO: 36 570 460, v konaní o vydanie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
U k l a d á žalovanému povinnosť vykonať opravu vodovodnej prípojky - odberné miesto č.XXXXXXXXXX - N. Č..XX, Y. na svoje náklady.
U k l a d á žalovanému povinnosť obnoviť dodávku pitnej vody z verejného vodovodu do rodinného domu súp.č. XXXX, T. C. Č..XXXX/X, S. G.: M. S., D. Y. Ú.: G. I., B. Y.-G. I., B.: Y..
odôvodnenie:
Dňa 3.10.2016 žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd uložil žalovanému tak povinnosť vykonať opravu vodovodnej prípojky, na odbernom mieste č.XXXXXXXXXX, N. Č..XX, Y. na svoje náklady, ako aj povinnosť obnoviť dodávku pitnej vody z verejného vodovodu do rodinného domu súp. Č..XXXX D. Y. Ú. G. I., T. C. Č..XXXX/X.
Uviedli, že so žalovaným majú uzatvorenú zmluvu o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu do predmetného rodinného domu, ktorú zmluvu považujú za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že sú spoluvlastníkmi rodinného domu, do ktorého je vodovodnou prípojkou pripojený verejný vodovod. Dňa 3.6.2016 bola žalobkyni v 1.rade doručená výzva žalovaného na odstránenie poruchy na prípojke, keďže na vodovodnej prípojke - odberné miesto XXXXXXXXXX - N. Č..XX, Y. dochádza k úniku vody v dôsledku poruchy pred fakturačným meradlom. O vykonanie opravy žalovaný vyzýval žalobkyňu v súlade s § 4 ods.8, písm.c) zák.č.442/2002 Z.z., podľa ktorého vlastník vodovodnej prípojky je povinný zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady.
Zároveň jej oznámil, že pristupuje k okamžitému prerušeniu dodávky teplej vody z verejného vodovodu od 1.6.2016, čo odôvodnil ust. § 32 ods.1 písm.c) citovaného zákona, podľa ktorého môže prevádzkovateľ verejného vodovodu prerušiť, alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu pri ohrození života alebo zdravia ľudí a majetku.
Na uvedenú výzvu žalobkyňa reagovala odpoveďou a námietkou voči tejto povinnosti, keďže miesto úniku vody nebolo označené za jej prítomnosti. Takéto označenie poruchy na vodovodnej prípojke považovala za dôležité z dôvodu vylúčenia nezrovnalostí v právach a povinnostiach vyplývajúcich z jej vlastníctva. Podľa žalobkyne predmetná časť chybnej prípojky je vo vlastníctve žalovaného, keďže časť prípojky pred vodomerom až po zasúvadlový uzáver je zriadená na verejnom chodníku mimo pozemku žalobkyne. Z uvedeného dôvodu podala žiadosť o prešetrenie oprávnenosti prerušenia dodávky pitnej
vody do rodinného domu, v ktorej žiadosti zo dňa 10.6.2016 uviedla, že odkryla domovú časť vodovodnej prípojky vody pre umožnenie spoločnej kontroly úniku vody, kedy bolo zistené, že na jej časti prípojky nebola zistená žiadna závada, ani únik vody. Napriek tejto skutočnosti žalovaný uzavrel a naďalej tvrdil, že celá vodovodná prípojka je vlastníctvom žalobcov a dodávku pitnej vody neobnovil. Úrad na reguláciu sieťových odvetví dňa 23.6.2016 odpoveďou na podanie žalobcov uviedol, že nie je oprávnený vykonávať dozor nad dodržiavaním ustanovení zákona č.442/2002 Z.z. a žiadosť postúpil Okresnému úradu Košice - odboru starostlivosti o životné prostredie.
Aj prípisom zo dňa 15.6.2016 žalobkyňa v 1.rade adresovala žalovanému sťažnosť voči prerušeniu dodávky pitnej vody, na ktoré podanie žalovaný odpovedal, keď na svojom tvrdení zotrval.
Za zásadné stanovisko žalobcovia považujú odpoveď Okresného úradu Košice, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 26.8.2016, ktorý úrad k rozporu vlastníctva danej vodovodnej prípojky uviedol, že existuje doklad - rozhodnutie z roku 1908 o podmienkach vybudovania vodovodnej prípojky a napojenia nehnuteľnosti, rodinného domu na verejný vodovod, ktoré vydali Košické slobodné kráľovské mestské kanalizácie a vodárne. Šetrením totiž zistil, že rozdelenie vodovodných prípojok na verejnú a domovú bolo ustanovené aj vo Vyhláške Ministerstva hospodárstva SSR č.154/1978 Zb., keď z § 1 ods.2 je zrejmé, že k súboru objektov a zariadení verejného vodovodu patria verejné časti vodovodných prípojok. Poukázali aj na ust. § 2 ods.3 Vyhlášky Ministerstva lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu SSR č.15/1989 Zb., podľa ktorého verejná časť vodovodnej alebo kanalizačnej prípojky sa určuje podľa týchto zásad: a.) ak je vodovodná prípojka napojená na vodovodný rad alebo na uličnú stoku na verejnom priestranstve, je verejnou časťou prípojky tá časť, ktorá je uložená na tomto verejnom priestranstve. V súlade s ust. § 10 ods.2 citovanej vyhlášky náklady, ktoré vzniknú pri oprave alebo rekonštrukcii vodovodnej alebo kanalizačnej prípojky uhradia podľa skutočne vzniknutých nákladov na verejnú a domovú časť prípojky správca a vlastník.
Podľa okresného úradu, delenie prípojok na verejné a domové časti zaniklo vydaním zákona č.442/2002 Z.z., v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 4 ods.6 tohto zákona vlastníkom vodovodnej alebo kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Podľa § 42 ods.7 zák.č.442/2002 vlastníctvo k vodovodným prípojkám alebo ku kanalizačným prípojkám, príp. k ich častiam zriadeným pred účinnosťou tohto zákona zostáva zachované.
Majetok, záväzky a práva viažuce sa k majetku štátneho podniku Východoslovenské kanalizácie a vodárne Košice boli privatizačným projektom prevedené na žalovaného. Okresný úrad teda jednoznačne dospel k záveru, že časť vodovodnej prípojky - odberné miesto XXXXXXXXXX - N. XX, uloženej na verejnom priestranstve bola v minulosti vybudovaná vo verejnom záujme, investorom, ktorým v tom čase bola štátna alebo mestská organizácia a teda správu a údržbu verejnej časti vodovodnej prípojky vykonáva VVS, a.s., závod Košice.
Na základe takéhoto stanoviska žalobcovia požiadali žalovaného na okamžité odstránenie protiprávneho stavu, t.j. prerušenia dodávky pitnej vody do domu v ich vlastníctve, načo žalovaný vyjadrením zo dňa 27.7.2016 trval na svojom stanovisku a na tom, že vlastníkmi vodovodnej prípojky sú žalobcovia.
Žalobcovia majú za to, že žalovaný je zriaďovateľom predmetnej vodovodnej prípojky a teda jej vlastníkom, ktoré tvrdenie vychádza zo stanoviska Okresného úradu. Tento úrad v mestskom archíve totiž zistil existenciu rozhodnutia z roku 1908, v ktorom sú uvedené podmienky vybudovania a napojenia rodinného domu vo vlastníctve žalobcov predmetnou vodovodnou prípojkou na verejnú kanalizáciu. Z tohto rozhodnutia je zrejmé aj to, že pripojenie rodinného domu na verejný vodovod realizovala mestská organizácia, ktorej riaditeľstvo po zaplatení poplatku do pokladne, dalo pokyn na realizáciu pripojenia na verejný rozvod vody. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o verejnú časť vodovodnej prípojky, ktorá nebola vybudovaná vlastníkmi nehnuteľnosti, ale na náklady obce. Jedinou spornosťou v danom prípade, pre ktorú žalovaný odpojil prívod vody do nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalobcov je spor vlastníckeho práva k predmetnej vodovodnej prípojke, ktorú spornosť jednoznačne odstránil Okresný
úrad, keď sa jasne vyjadril, že jej vlastníkom je žalovaný. Ako vlastník je povinný zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady.
Zo stanoviska Okresného úradu je zrejmé, že k prerušeniu dodávky pitnej vody došlo v rozpore so zákonom, keďže v zmysle ust. § 32 ods.1 písm.z) zák.č.442/2002 Z.z. môže síce prevádzakovateľ verejného vodovodu prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu pri ohrození života, zdravia ľudí a majetku, podľa ods.3 tohto zákonného ustanovenia sa však stanovuje pre prevádzkovateľa povinnosť pri prerušení dodávky vody zabezpečiť náhradné zásobovanie vodou v medziach technických možností. Táto povinnosť bola žalovaným porušená, keďže nezabezpečil náhradné zásobovanie vodou pre žalobcov napriek tomu, že bol o to viackrát požiadaný.
Keďže žalobcovia s postupom žalovaného nesúhlasili, podali podnet na prešetrenie jeho postupu na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a na Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Záver týchto štátnych orgánov bol však taký, že z hľadiska svojej kompetencie nemôžu vykonať dané šetrenie, keďže základom sporu je jediný problém a tým je vlastnícke právo k vodovodnej prípojke na predmetnom odbernom mieste. Tieto orgány konštatovali, že na takéto šetrenie je podľa zák.č.442/2002 Z.z. oprávnený iba Okresný úrad. Ten však svoje stanovisko jasne vyjadril.
Žalovaný prerušením dodávky pitnej vody vystavil žalobcov zdraviu škodlivým faktorom poukazujúc na zák.č.355/2007 Z.z., ktorého postupom dochádza k riziku ohrozenia zdravia tak samotných žalobcov, ako aj maloletých detí, ktoré sa v predmetnom dome nachádzajú, a ktoré vyžadujú zvýšenú mieru ochrany. Tieto sú postupom žalovaného vystavené riziku ohrozenia zdravia v dôsledku dehydratácie organizmu, zanedbania hygieny a čistoty a nakazeniu infekčnými chorobami. Nedostatok vody spôsobuje únavu a stratu energie, ktorá je pre maloleté deti potrebná pre ich celodenné fungovanie, keďže navštevujú školské zariadenia. Nedostatočný prísun tekutín môže u nich spôsobiť zvýšené riziko rôznych chorôb, v prípade maloletých detí hrozí zanedbanie hygieny, riziko ochorenia tráviacej sústavy a nakazenia nebezpečnou chorobou, hepatitídou typu A, ktorá je infekčným prenosným ochorením. Žalovaný na tieto skutočnosti bol upozornený, napriek tomu stanovisko nezmenil a prerušenie dodávky pitnej považoval za oprávnené.
Na základe takto tvrdeným skutočností žalobcovia majú za to, že je potrebný nevyhnutný zásah do ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcov zvlášť tým, že v predmetnej nehnuteľnosti sa nachádzajú maloleté deti, ktorým je potrebné zabezpečiť zvýšenú ochranu zdravia. Od 1.6.2016 doposiaľ žalovaný prerušil dodávku vody, čo nasvedčuje tomu, že ide o naliehavú situáciu a je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Práve táto bezodkladná úprava pomerov je možná jedine v rámci vydania neodkladného opatrenia.
Neodkladné opatrenie v danom prípade je nevyhnutné už aj vzhľadom na dlho trvajúci závažný stav žalobcov, ktorí žijú viac ako štyri mesiace bez pitnej vody. Je zarážajúce, že žalovaný napriek odstráneniu spornosti vlastníctva k predmetnej vodovodnej prípojke, ktorú odstránil Okresný úrad a určil ho za vlastníka, stále trvá na svojom stanovisku. Vzhľadom na to, že je momentálne ročné obdobie jesene, v tomto období dochádza k výraznému ochladeniu počasia a k poklesu vonkajšej teploty. V tomto období je potrebné vykurovať domy, na ktoré vykurovanie je potrebná voda. Tu sú však žalobcovia obmedzení práve postupom žalovaného, spočívajúcom v odstavení vody z verejného vodovodu, čo má za následok nemožnosť vykurovania predmetnej nehnuteľnosti. Žalobcovia sú dlhoroční odberatelia pitnej vody od žalovaného, vždy si voči nemu plnili načas svoje povinnosti pravidelnými platbami za dodávku pitnej vody. Z týchto dôvodov žiadali neodkladnému opatreniu vyhovieť.
Súčasťou návrhu sú aj listinné doklady, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú - výzva Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Košice zo dňa 2.6.2016 na odstránenie poruchy na vodovodnej prípojke, výpis z W. Č..XXXXX preukazujúci spoluvlastnícke právo žalobcov k predmetnej nehnuteľnosti, Výzva na odstránenie poruchy žalobkyne v 1.rade zo dňa 6.6.2016, Žiadosť žalovaného v 2.rade adresovaná Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v Košiciach zo dňa 10.6.2016, Odpoveď tohto úradu zo dňa 23.6.2016, podľa záverov ktorého úrad nie je oprávnený vykonávať dozor nad dodržiavaním ustanovení zák.č.442/2002 Z.z., z ktorého dôvodu postúpili jeho podanie príslušnému orgánu a to Okresnému úradu v Košiciach, odbor starostlivosti o životné prostredie. Žalobkyňa v 1.rade predložila aj sťažnosť
adresovanú Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, riaditeľovi na prerušenie dodávky pitnej vody zo dňa 15.6.2016, odpoveď tejto spoločnosti je na čl.14.
Okresný úrad Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie písomným podaním zo dňa 26.8.2016 odpovedal žalobcovi v 2.rade ohľadom prešetrenia prerušenia dodávky pitnej vody na N. O..Č..XX D. Y.. Z obsahu tejto odpovede je zrejmé, že k prerušeniu dodávky pitnej vody zo strany prevádzkovateľa verejného vodovodu došlo 1.6.2016, v dôsledku zistenia poruchy a úniku vody na vodovodnej prípojke pre odberateľa, žalobkyňou v 1.rade. Aj tejto orgán poukázal na zák.č.442/2002 Z.z., ust. § 4 ods.7 písm.c), podľa ktorého je vlastník vodovodnej prípojky povinný zabezpečiť opravu a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady. Zo strany pani Q.Y. boli vykonané výkopové práce za účelom odkrytia vodovodnej prípojky a zistenia miesta úniku vody v úseku od rodinného domu po hlavný uzáver vody, ktorý je umiestnený v chodníku pred nehnuteľnosťou rodinného domu na N. O... Po pustení vody do prípojky nebol pozorovaný žiadny únik vody v tomto odkrytom úseku. Po opätovnom prerušení dodávky pitnej vody bolo konštatované, že porucha na vodovodnej prípojke sa nachádza v úseku od hlavného uzáveru vody v chodníku po bod napojenia na verejný vodovod. Na základe uvedeného pani Q. uznala domovú časť vodovodnej prípojky ako svoje vlastníctvo a verejnú časť vodovodnej prípojky v úseku od hlavného uzáveru vody v chodníku po bod napojenia na verejný vodovod vedený na druhej strane N. ulice odmietla.
Na základe postúpenej žiadosti Okresný úrad nariadil v predmetnej veci miestne šetrenie dňa 19.7.2016, ktorým bolo zistené, že verejný vodovod na N. ulici je vybudovaný z liatinových rúr, podľa situácie vodovodnej siete mesta Košice, cca v roku 1925. Od verejného vodovodu popod cestu je vedená vodovodná prípojka z olovených rúr k nehnuteľnosti rodinného domu v dĺžke 9,5 metra po hlavný uzáver vody, osadený v chodníku, pred oplotením rodinného domu. Od hladného uzáveru vody je vedená prípojka do rodinného domu, kde v pivnici sa nachádza vodomerná šachta s vodomerom. Miestnou ohliadkou bolo zistené aj to, že verejný vodovod a časť vodovodnej prípojky po oplotenie rodinného domu sa nachádzajú na parcele č.XXXX X.-Y. Y. Ú. G. I. D. D. I. Y.. Domová prípojka sa nachádza na parcele č.2251 vo vlastníctve majiteľov rodinného domu. Ďalej bolo zistené aj odkrytie bodu napojenia vodovodnej prípojky na verejný vodovod, ktoré vykonala spoločnosť VVS, a.s. závod Košice dňa 16.2.2016, kedy bola odstránená porucha na navŕtavacom páse a zároveň bol osadený nový uličný ventil. Následne dňa 1.6.2016 bola pracovníkmi VVS, a.s. závod Košice lokalizovaná porucha na trase vodovodnej prípojky a následne bola prerušená dodávka vody pre nehnuteľnosť, pričom bola zaslaná písomná výzva žalobkyni v 1.rade na odstránenie poruchy ako vlastníčky tejto prípojky. Pani Q. dňa 7. - 8.6.2016 odkryla domovú časť vodovodnej prípojky od rodinného domu po hlavný uzáver vody v chodníku. Na tejto časti prípojky nebola zistená porucha, ani únik vody, z čoho vyplýva, že porucha sa nachádza na časti prípojky prechádzajúcej verejným priestranstvom, v úseku medzi hlavným uzáverom vody a novoosadeným uličným ventilom pri bode napojenia na verejný vodovod. Žalobca v 2.rade so svojou dcérou, žalobkyňou v 1.rade poznamenal, že sú v poradí 5.-6. majitelia predmetného rodinného domu a nemajú žiadnu dokumentáciu, či doklady k vodovodnej prípojke. Súčasne potvrdili, že dodávka vody je stále prerušená, keďže nebola odstránená porucha na prípojke.
Zo záverov miestneho šetrenia je zrejmé, že nie je možné určiť kto je vlastníkom verejnej časti vodovodnej prípojky, a že sa úrad pokúsi vyhľadať v archívnej evidencii dokumentáciu ohľadom verejného vodovodu a verejných častí vodovodných prípojok na N. O.. D. Y.. Po súčinnosti s Mestom Košice a Archívom mesta Košice tento úrad zabezpečil iba pôvodný projekt z roku 1908, ktorý bol vypracovaný na žiadosť pána V.Š. D.. Podľa zachovaných archívnych materiálov, úrad zistil, že samotný vodomer bol zavedený 31.5.1915 a po tomto roku sa už v spise k danej nehnuteľnosti nenachádzajú žiadne písomné materiály. Okresný úrad však po osobnej návšteve Archívu mesta Košice zistil, že existuje doklad z roku 1908 - rozhodnutie o podmienkach vybudovania vodovodnej prípojky a napojenia nehnuteľnosti rodinného domu na verejný vodovod žiadateľa pána V. D. (majiteľ RD) , bytom na ul. Á. Č..XX (teraz N. Č..XX), ktoré rozhodnutie vydali Košické slobodné kráľovské mestské kanalizácie a vodárne - riaditeľstvo. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé aj to, že pripojenie rodinného domu na verejný vodovod realizovala mestská organizácia, ktorej riaditeľstvo po zaplatení poplatku do pokladne, dalo pokyn na realizáciu pripojenia na verejný rozvod vody. Z uvedeného vyplýva, že verejné časti vodovodných prípojok neboli budované vlastníkmi nehnuteľnosti, ale na náklady štátu / obce. Doklady z neskoršieho obdobia ohľadom výstavby verejného vodovodu a vodovodnej prípojke v archíve sa už nepodarilo zabezpečiť.
Z obsahu odpovede tohto úradu je zrejmé aj to, že delenie prípojok na verejné a domové časti zaniklo vydaním zák.č.442/2002 Z.z. zo dňa 1.8.2002 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zák.č.276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, poukazujúc na ust. § 4 ods.1 tohto zákona.
V súlade s vyššie uvedeným úrad bol toho názoru, že časť vodovodnej prípojky uloženej na verejnom priestranstve bola v minulosti vybudovaná vo verejnom záujme, investorom ktorej v tom čase bola štátna alebo mestská organizácia a teda správu a údržbu verejnej časti vodovodnej prípojky vykonáva VVS, a.s. závod Košice. Bez ohľadu na dané skutočnosti, vodovodná prípojka je vybudovaná z olovených rúr, teda ide o materiál potrubia, ktorý sa už dlhé roky nepoužíva, je zastaraný a po uplynutí svojej životnosti, čo môže mať za následok vznik ďalších porúch. Preto je nutné vybudovať novú vodovodnú prípojku. Novú prípojku v úseku od rozvádzačov vetvy verejnej vodovodnej siete po vnútorný vodovod nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, podľa súčasne platných právnych predpisov je povinný na svoje náklady vybudovať vlastník nehnuteľnosti, spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu.
Žalobcovia predložili ďalšie listinné doklady - upozornenie na okamžitého odstránenie protiprávneho stavu, t.j. prerušenie dodávky pitnej vody zo dňa 27.6.2016 adresované žalovanému, odpoveď tohto subjektu zo dňa 27.7.2016, v zmysle obsahu ktorého VVS, a.s, Košice trvala na svojom stanovisku a prerušenie dodávky vody považovala za oprávnené, predložili aj podnet na prešetrenie postupu dodávateľa pitnej vody, adresovaný Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v Košiciach zo dňa 28.6.2012, podnet na prešetrenie postupu dodávateľa pitnej vody, podaný Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v Košiciach, odpoveď Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 14.7.2016, zo záverov ktorej je zrejmé, že posúdenie, resp. preverenie uvedených vecí závisí od posúdenia podania zo dňa 10.6.2016 príslušným okresným úradom a teda určenia, kto je v konkrétnom prípade vlastníkom vodovodnej prípojky. Z tohto dôvodu bolo podanie zo dňa 1.7.2016 zaslané Okresnému úradu v Košiciach so žiadosťou o zaslanie konečného stanoviska vo veci. Podľa odpovede Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 18.7.2016 vodárenská spoločnosť si splnila povinnosti fyzických a právnických osôb, ktoré vyrábajú a dodávajú pitnú vodu, a ktoré sú ustanovené v NV SR č.354/2006, ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu v znení neskorších predpisov. Podnet žalobcov bol prešetrený a uzatvorený z hľadiska kompetencií tohto úradu ako neopodstatnený.
Podľa ust. § 4 ods.1 zák.č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a dopĺnení zák.č.276/2001 z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu, okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod navŕtavacím pásom a uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod.
Podľa ods.6 tohto citovaného zákonného ustanovenia, vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľností.
V súlade s ust. § 4 ods.7, písm.c) citovaného zákona, vlastník vodovodnej prípojky je povinný zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady.
Podľa ust. § 32 ods.1 písm.c) citovaného zákona, prevádzkovateľ môže prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou pri ohrození života a zdravia ľudí alebo majetku.
Podľa ods.3 tohto zákonného ustanovenia, v prípade prerušenia alebo obmedzenia dodávky vody, alebo odvádzania odpadových vôd podľa ods.1 písm.b) až e) a o) je prevádzkovateľ oprávnený stanoviť podmienky tohto prerušenia alebo obmedzenia a je povinný zabezpečiť náhradné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou alebo náhradné odvádzanie odpadových vôd a to spôsobom dohodnutým
s vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie v medziach technických možností a miestnych podmienok alebo ustanoveným v prevádzkovom poriadku verejného vodovodu alebo v prevádzkovom poriadku verejnej kanalizácie; to neplatí ak došlo k prerušeniu alebo obmedzeniu dodávky vody z verejného vodovodu alebo odvádzania vôd podľa ods.1 písm.g) až n).
Podľa ust. § 43 - zrušovacie ustanovenie citovaného zákona č.442/2002 Z.z. tento zákon zrušil vyhlášku Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR č.154/1978 Zb. s tým, že podľa prechodného ustanovenia § 42 ods.7 vlastníctvo k vodovodným prípojkám alebo ku kanalizačným prípojkám, prípadne k ich častiam zriadeným pred účinnosťou tohto zákona zostáva zachované.
Podľa ust. § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ake je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa ods.2 písm.d) citovaného zákonného ustanovenia, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdŕžala alebo niečo znášala.
Neodkladné opatrenie v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Tak ako konštatovali žalobcovia, skutočnosti, z ktorých sa odvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi, je postačujúce, pokiaľ sú okolností, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu aspoň osvedčené. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa návrhu a k nemu pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich.
Vychádzajúc z ust. § 325 CSP je nutné vyvodiť záver, že žalobcovia v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podávali z dôvodu potrebnej a bezodkladnej úpravy pomerov.
Títo v konaní listinnými dôkazmi preukázali, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Stredné mesto, okrem iného aj rodinného domu súpisného čísla XXXX, zapísaného na W. Č..XXXX D. B. Y.V. V.. Medzi stranami bolo nesporné, že na vodovodnej prípojke - odberné miesto č.XXXXXXXXXX - N. XX, Y. došlo k poruche v dôsledku ktorej žalovaný pristúpil k prerušeniu dodávky vody z verejného vodovodu, čo odôvodnil ustanovením § 32 ods.1 písm.c) zák.č.442/2002 z.z.. Žalobcovia odkryli domovú časť vodovodnej prípojky vody pre umožnenie spoločnej kontroly úniku vody, kedy bolo zistené, že na tejto časti prípojky nebola zistená žiadna závada, ani únik vody. Daná skutočnosť je zrejmá aj z miestneho šetrenia Okresného úradu Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie. Práve z jeho podania, odpovede zo dňa 26.8.2016 bolo zistené, že porucha sa nachádza na časti prípojky prechádzajúcej verejným priestranstvom, v úseku medzi hlavným uzáverom vody, ktorý je umiestnený v chodníku pred oplotením rodinného domu a novoosadeným uličným ventilom pri bode napojenia na verejný vodovod. Tento úrad zabezpečil rozhodnutie z roku 1908 o podmienkach vybudovania vodovodnej prípojky v tejto lokalite a napojenia nehnuteľnosti, rodinného domu na verejný vodovod pôvodného vlastníka a žiadateľa pána V. D., podľa ktorého pripojenie rodinného domu na verejný vodovod realizovala mestská organizácia, ktorej riaditeľstvo po zaplatení poplatku dalo pokyn na realizáciu pripojenia na verejný rozvod vody. Tá časť, teda kde porucha vznikla je verejnou časťou vodovodných prípojok, ktorá nebola vybudovaná vlastníkom nehnuteľnosti, ale na náklady štátu, obce, teda bola vybudovaná vo verejnom záujme, keďže jej investorom bola v tom čase štátna alebo mestská organizácia. Správu a údržbu verejnej časti tejto prípojky vykonáva žalovaný, keďže podľa zák.č.442/2002 Z.z., § 42 ods.7 vlastníctvo k vodovodnej prípojkám, alebo ku kanalizačným prípojkám, príp. k ich častiam zriadeným pred účinnosťou tohto zákona zostáva zachované.
V súlade s vyššie uvedeným zisteným stavom je zrejmé, že žalobcovia nie sú vlastníkmi časti vodovodnej prípojky, na ktorej porucha vznikla a teda nie sú povinní zabezpečiť jej opravu na vlastné náklady. Týmto subjektom podľa zákona č.442/2002 z.z. je žalovaný.
Na základe uvedeného je súd toho názoru, že v danom prípade boli splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, upravujúceho pomery medzi stranami sporu, z ktorého dôvodu tomuto návrhu
vyhovel a žalovanému uložil povinnosť vykonať opravu uvedenej vodovodnej prípojky ako aj obnoviť dodávku pitnej vody z verejného vodovodu do rodinného domu, ktorého spoluvlastníkmi sú žalobcovia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.