Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/263/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci navrhovateľky X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. O., A. XXX/XX, zastúpenej JUDr. C. X., advokátkou, so sídlom G. J., C. XXX/XXX proti G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, zastúpenému S. D. - S. K., s.r.o., so sídlom K. nad E., L. C. D. XXXX/ XX, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19. mája 2016, č.k. 6C/21/2016-79, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil G. C. povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 40 Eur mesačne od 01.02.2016, k rukám navrhovateľky, do posledného dňa predchádzajúcom mesiaci, pod následkom výkonu rozhodnutia. Zameškané výživné za obdobie od 01.02.2016 do 31.05.2016 v sume 160 Eur mu uložil zaplatiť navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 72 ods. 1, 2, 3, § 73, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17.10.2013, č.k. 4P/62/2013-41, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2013, bolo manželstvo navrhovateľky a G. C. rozvedené. Deti, pochádzajúce z manželstva, P., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. P. sumou 90 Eur a mal. C. sumou 70 Eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 07.01.2014, č.k. 3C/14/2013-24 bol G. C. zaviazaný prispievať navrhovateľke na primeranú výživu sumou 40 Eur mesačne od 01.12.2013 do 31.01.2016. Dňa 24.01.2016 doručila navrhovateľka súdu návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky od 01.12.2016 vo výške 100 Eur mesačne. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že mal. P. navštevuje materskú školu, od septembra roku 2016 má navštevovať základnú školu. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v G. J., pracovisko G. zo dňa 19.01.2016, bolo rozhodnuté, že navrhovateľke bude naďalej vyplácaný rodičovský príspevok. Tento poberá vo výške 203,20 Eur mesačne. Navrhovateľka je naďalej na rodičovskej dovolenke. Poberá prídavky na dve deti 47,04 Eur mesačne. Žije v prenajatom byte, za ktorý platí svojim rodičom 120 Eur mesačne. Okrem toho platí 130 Eur mesačne náklady na energie a ostatné poplatky spojené s bývaním. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny G. J., pracovisko G. vydal dňa 15.01.2016 posudok o dlhodobo nepriaznivom stave mal. C., ktorý si vyžaduje osobitnú starostlivosť na základe diagnózy F XX.X, zaradenej do kapitoly č. V „podľa prílohy č. 2“ zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Posudok je platný do 10.01.2017. Podľa potvrdenia vydaného Dr. G., pedopsychatričkou, mal. C. trpí emočnou poruchou v detstve pri silnej fixácii na matku F XX.X, vývinovou poruchou reči F XX.X.

Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že situácia na strane navrhovateľky sa od posledného rozhodnutia nezmenila. Vzhľadom k tomu, že zdravotný stav jej mladšieho syna C. je taký, že dieťa je naďalej odkázané na sústavnú starostlivosť zo strany matky, vzhľadom na osobné, rodinné, zárobkové a majetkové pomery účastníkov, ktoré sa nezmenili, určil výšku príspevku na výživu rozvedeného manžela naďalej po 40 Eur mesačne, a to od 01.02.2016. Konštatoval, že zo zákona je príspevok priznaný do 29.10.2018, teda do piatich rokov od právoplatnosti rozvodového konania. Záverom uviedol, že príspevok patrí navrhovateľke dovtedy, pokiaľ bude naň odkázaná a osoba povinná platením výživného potom, ako zistí, že navrhovateľka prestala byť na príspevok odkázaná, má kedykoľvek možnosť požiadať súd o jeho zrušenie.

2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel, resp. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nesúhlasila s odôvodnením súdu prvej inštancie, že pomery na strane účastníkov sa nezmenili, nakoľko G. C. ako osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, má vyššiu mzdu mesačne cca o 45 Eur a jeho mzda má tendenciu stále sa zvyšovať, vzhľadom na vysokú prosperitu jeho zamestnávateľa a mimoriadne vysoký objem zákaziek na jeho výrobky. Poukazovala na to, že G. C. nadobudol podiel na rodinnom dome v Obci X. a tiež väčšinový podiel na pozemkoch pri dome, na mal. dcéru L. platí vyššie výživné, aké bolo určené rozsudkom súdu, čím zvýhodňuje iného a odopiera prispievať na rozvedenú manželku, ktorá sa stará o zdravotne ťažko a trvalo postihnuté mal. dieťa C., ktorý trpí vážnymi diagnózami. Zastávala názor, že jej celkové výdavky na životné potreby, ale najmä na výdavky spojené s výživou a starostlivosťou o mal. C. odôvodňujú podstatne vyššiu sumu, ktorou by mala byť osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, zaviazaná prispievať na výživu navrhovateľky, ktorá nie je schopná objektívne a ani v blízkej budúcnosti nebude objektívne schopná svojou prácou si aspoň sčasti vylepšiť mimoriadne ťaživú životnú a sociálnu situáciu u seba, ako aj o deti, ktoré má v starostlivosti a opatere. Následne poukazovala na náležitosti odôvodnenia rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., z čoho možno vyvodiť, že súdu prvej inštancie vytýkala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia.

X. G. C. v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Dôvodil, že nárast mzdy o 45 Eur mesačne nemožno považovať za zmenu pomerov, nakoľko ide o minimálny, variabilný nárast súvisiaci s počtom reálne odpracovaných hodín počas mesiaca. Skutočnosť, že si plní vyživovaciu povinnosť k mal. L., dcére vo veku 16 rokov vo vyššom rozsahu, ako bolo priznané súdom, považuje za prirodzené s ohľadom na vek dieťaťa a jeho potreby. Plní si tak svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť pred jeho vyživovacou povinnosťou k navrhovateľke. Dôvodil, že navrhovateľka účelovo skresľuje zdravotný stav maloletého, ktorého označuje za zdravotne ťažko a trvalo postihnuté dieťa, pričom takáto prezentácia zdravotného stavu dieťaťa nie je pravdivá a nevyplýva zo žiadnej lekárskej správy. V kontakte s otcom sa dieťa javí zdravé. Prílišnú fixáciu na matku by mala matka postupne odstraňovať adaptačnými pobytmi v materskej škole. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že jej výdavky odôvodňovali podstatne vyššiu sumu priznaného výživného, v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno.

4. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa ust. § 66 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. „ďalej len CMP“), postupom podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. „ďalej len CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdiť.

5. Odvolací súd uvádza, že v dôsledku rekodifikácie civilného práva procesného dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex, a to Civilný mimosporový poriadok „CMP“ (zákon č. 161/2015 Z. z.), upravujúci mimosporové konanie a Civilný sporový poriadok „CSP“ (zákon č. 160/2015 Z. z.). Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Krajský súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý považoval za správny. Zo svojich zistení vyvodil súd prvej inštancie správny záver a krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými, ale aj právnymi závermi súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku a v

zmysle ust. § 387 ods. 2 na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva nasledovné.

7. Predmetom konania je nárok navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela.

8. Podľa ust. § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Základnou podmienkou pre priznanie nároku na vyživovaciu povinnosť po rozvode manželstva je skutočnosť, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a prípadne, ak má aj nejaký príjem, tento nestačí na úhradu nákladov na jeho primeranú výživu.

9. Ide o odlišnú úpravu, aká je úprava výživného medzi manželmi, keďže v prípade príspevku na výživu rozvedeného manžela, nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ, čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť, nárok na príspevok mu nevzniká.

10. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, veku, kvalifikácie, straty kvalifikácie (napr. pri dlhšie trvajúcich manželstvách stratou pracovnej kvalifikácie, a tým spôsobenou neschopnosťou uplatniť sa na trhu práce z dôvodu dlhodobého výkonu starostlivosti o domácnosť...), starostlivosti o dieťa, o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery.

11. Označením „príspevok na výživu“ zákonodarca zdôraznil rozdiely vo vzťahu k výživnému medzi manželmi, spočívajúce v podmienkach ich vzniku, ako aj v ich rozsahu. Ide o úhradu odôvodnených potrieb v bežnom chápaní pojmu výživné, a to v primeranom rozsahu. Primeraná výživa znamená užší rozsah výživného, ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva. Po rozvode ide totiž už o osoby bez vzájomného právneho vzťahu, s vlastnými ekonomickými, profesijnými, rodinnými záujmami. Žiaducim stavom je ekonomická nezávislosť bývalých manželov.

12. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nesporne vyplýva, že navrhovateľka a G. C. sú bývalí manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17.10.2013, č.k. 4P/62/2013-41, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2013. Navrhovateľka objektívne z dôvodu starostlivosti o mal. C. je naďalej na rodičovskej dovolenke, z ktorého dôvodu nie je schopná sama sa živiť. Jej jediným príjmom je rodičovský príspevok 203,20 Eur mesačne a prídavky na dve mal. deti 47,04 Eur. Po rozvode manželstva s G. C. má v starostlivosti okrem mal. C. aj mal. P., ktorý navštevuje 1. ročník základnej školy. G. C., ako osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 669,10 Eur a má tri vyživovacie povinnosti: k mal. P. vo výške 100 Eur, k mal. C. 70 Eur mesačne, vyživovaciu povinnosť k dcére L. vo veku 16 rokov, určenú súdom vo výške 56,50 Eur, si plní dobrovoľne vo výške 120 Eur mesačne. S prihliadnutím na takto zistené pomery na strane G. C. aj odvolací súd dospel k záveru, že G. C. ako bývalý manžel navrhovateľky je povinný podľa § 72 ods. 1, 2 Zákona o rodine prispievať navrhovateľke na primeranú výživu v sume 40 Eur mesačne. I keď by navrhovateľka na uspokojovanie svojich potrieb potrebovala i viac, súd prvej inštancie určil sumu výživného tak, aby určená výška príspevku na výživu rozvedenej manželky zodpovedala aj zárobkovým pomerom osoby povinnej a jeho nevyhnutným výdavkom s tým, že v danom prípade je potrebné vidieť, že sa jedná o príspevok na výživu rozvedeného manžela, ktorý slúži len na zabezpečenie uspokojovania nevyhnutných životných potrieb, ktoré si nemožno zamieňať s výživným medzi manželmi, kde hodnotiacim kritériom je zásadne rovnaká životná úroveň manželov. S prihliadnutím k uvedeným skutočnostiam sú odvolacie námietky navrhovateľky irelevantné. Rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa atribúty riadneho odôvodnenia rozsudku, ktoré vyžadovalo ust. § 157 ods. 2 O.s.p., a preto aj v tomto smere jej odvolacie námietky boli nedôvodné.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

15. Rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .