Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/698/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČO: 24 785 199, so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanej: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom N. XX, J., o zaplatenie 1 149,46 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 946,70 eura spolu s úrokom z omeškania v sume 44,47 eura a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaná je povinná v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 04.12.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 946,70 eura, zmluvného úroku v sume 0,26 eura, zmluvného úroku z omeškania v sume 56,65 eura, zákonného úroku z omeškania v sume 44,47 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia. 2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.11.1998 uzatvorila spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 (ďalej v rozsudku už len ako „banka“) so žalovanou zmluvu o bežnom účte č. 171453522/9000 a dňa 05.09.2000 zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty č. 171453522, na základe ktorej umožňoval veriteľ žalovanej využívať platobnú kartu s limitom 2 000,- eur, pričom na platobnej karte žalovanej vznikol z dôvodu prečerpania dlh vo výške 1 002,30 eura. Veriteľ z dôvodu omeškania žalovanej z platením dlhu odstúpil dňa 14.11.2013 od zmluvy. Predmetná pohľadávka veriteľa bola postúpená žalobcovi zmluvou o postúpení zo dňa 29.10.2014. 3. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Podľa § 167 ods. 1 C.s.p. ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

5. Podľa § 167 ods. 2 C.s.p. spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení

rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

6. Podľa § 292 C.s.p. súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom spotrebiteľa poučí o a) možnosti zastúpenia, b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.

7. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca,

8. Súd v rámci postupu po začatí konania podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 292 C.s.p. doručil žalobu spolu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe žalovanej na adresu trvalého pobytu podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p., avšak tá sa k žalobe a jej prílohám nevyjadrila.

9. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Podľa § 297 písm. b) C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

11. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

12. Keďže predmetom tohto spotrebiteľského sporu (odôvodnenie charakteru sporu je uvedené v odseku č. 36 tohto rozsudku) bola pohľadávka žalobcu v sume 946,70,- eur bez príslušenstva, teda hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1 000,- eur a zároveň išlo len o otázku jednoduchého právneho posúdenia bez sporných skutkových tvrdení strán sporu, nebolo podľa § 297 písm. b) C.s.p. na prejednanie sporu potrebné nariadiť pojednávanie. Súd preto podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vyvesil dňa 12.10.2016 na úradnú tabuľu a webovú stránku súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 20.10.2016 o 11:00 hod., č. dverí 15, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.

13. Na základe oboznámenia sa so žalobou a predloženými listinnými dôkazmi a to: zmluvou o sporožírovom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.11.1998, zmluvou o osobnom účte zo dňa 17.04.2010, zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 05.09.2000 a jej dodatkom zo dňa 13.01.2009, obchodnými podmienkami pre vydávanie a používanie bankovej karty, odstúpením od zmluvy 14.11.2013, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 11.11.2014, predžalobnou výzvou, výpisom z čerpania úveru a poštovým podacím hárkom, zistil súd nasledovný skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.

14. Banka ako právnická osoba podnikateľ, podnikajúca v oblasti bankových činností a žalovaná ako fyzická osoba uzatvorili dňa 18.11.1998 zmluvu o šporožírovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bol záväzok banky zriadiť a viesť žalovanej účet vo forme bežného účtu v slovenských korunách, ktorý bol zmluvou o osobnom účte zo dňa 17.04.2010 zmenený na osobný účet s č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 05.09.2000 uzatvorila banka so žalovanou aj zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, predmetom ktorej bolo v znení jej dodatku zo dňa 13.01.2009, vydanie platobnej karty s povoleným prečerpaním s denných limitom 2 000,- eur.

15. Žalovaná čerpala úver v sume 946,70 eura.

16. Banka dňa 14.11.2013 odstúpila od zmluvy o bežnom účte a o povolenom prečerpaní s tým, že vyzvala žalovanú na úhradu pohľadávky v sume 1 002,30 eura, pričom predmetnú pohľadávku dňa 29.10.2014 postúpila zmluvou o postúpení na žalobcu. Zmena veriteľa pohľadávky bola žalovanej oznámená dňa 11.11.2014. Následne dňa 02.11.2015 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu v sume 1 095,10 eura najneskôr do 12.11.2015.

17. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

18. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

19. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

20. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zmluvy o bežnom účte a zmluvy o úvere.

21. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

22. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

23. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

25. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného do 30.11.2009 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 27. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. 28. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

29. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

30. Podľa § 52 ods. 2 prvých dvoch viet Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

31. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

34. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

35. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

36. Na základe zisteného skutkového stavu považoval súd za nesporné, že banka a žalovaná uzatvorili dňa 18.11.1998 v písomnej forme zmluvu, v znení jej dodatku zo dňa 17.04.2010, ktorá obsahovala podstatné znaky zmluvy o bežnom účte podľa § 708 Obchodného zákonníka, ktorá podľa § 261 ods. 4 písm. d) Obchodného zákonníka predstavuje absolútny obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov pri jeho uzatváraní použil právny režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré a neupravuje a na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použil právny režim, resp. právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku (napr. právna úprava spotrebiteľských zmlúv). Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte, keďže banka vystupovala ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaná ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu. Okrem toho banka a žalovaná uzatvorili dňa 05.09.200 aj zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, v znení jej dodatku zo dňa 13.01.2009, ktorá podľa svojho obsahu predstavovala zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, na základe ktorej banka schválila žalovanej povolené prečerpanie do výšky úverového limitu 2 000,- eur. Na základe toho možno uzavrieť, že medzi bankou a žalovanou vznikol kombinovaný obchodný záväzok so spotrebiteľským charakterom, vyplývajúci zo zmluvy o bežnom účte a na nej závislej zmluvy o úvere (resp. zmluvy o povolenom prečerpaní/poskytnutí platobnej karty s povoleným prečerpaním), čím bežný účet získal povahu kontokorentného účtu, a teda zriadenie kontokorentného účtu vrátane jeho vedenia sa spravuje ustanovenia zmluvy o bežnom účte a práva a povinnosti pri uskutočňovaní platieb v čase, keď majiteľ

účtu nemá dostatok vlastných peňažných prostriedkov na svojom účte, sa spravuje ustanovenia zmluvy o úvere. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. sa tento zákon na poskytnutie úveru formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte nevzťahuje.

37. Súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadal aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi.

38. V spore nebola sporná skutočnosť, že žalovaná čerpala úver vo forme povoleného prečerpania v sume 946,70 eura a že tento úver banke nevrátila, na základe čoho považoval súd nárok žalobcu, ktorý bol na neho podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpený dňa 29.10.2014 zmluvou o postúpení, za dôvodný a preukázaný.

39. V časti nároku na zmluvný úrok v sume 0,26 eura, ako aj zmluvný úrok z omeškania v sume 56,65 eura, však musel súd žalobu žalobcu zamietnuť, nakoľko žiadnymi listinnými dôkazmi nepreukázal právny titul týchto nárokov, keďže uvedené nároky nevyplývali zo žiadnej k žalobe priloženej zmluvy, ani obchodných podmienok pre vydávanie a používanie bankovej karty.

40. Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok nezanikne iným spôsobom.

41. Podľa § 369 ods. 1 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

42. Podľa § 517 ods. 2 druhá časť prvej vety Občianskeho zákonníka výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

43. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

44. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

45. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal dohodu o výške úrokov z omeškania, omeškaním žalovanej vznikol banke, resp. žalobcovi, nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného v čase od 15. 01. 2009 do 01. 02. 2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu nasledujúcom po zosplatnení úveru a debetného zostatku (t.j. ku dňu 14.11.2013) predstavovala výšku 0,25 % ročne, takže žalobcovi patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8,25 % ročne.

46. Súd priznal žalobcovi vyčíslené úroky z omeškania od 14.11.2013 do momentu postúpenia pohľadávky z banky na žalobcu (29.10.2014) v sume 44,47 eura, pričom od 30.10.2014 do zaplatenia z dlžnej istiny úveru v sume 946,70 eura priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania len vo výške 5,05 % ročne, tak ako žiadal v žalobe.

47. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na plnú náhradu trov konania, keďže jeho neúspech bol len v časti príslušenstva uplatnenej pohľadávky a nedotýkal sa istiny uplatnenej pohľadávky, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.