Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/721/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752 zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 47 233 516, proti žalovaným: 1/ F. W., narodený XX. XX. XXXX a 2/ S. W., narodená XX. XX. XXXX, obaja bytom Z. č. XXX, o zaplatenie 3.295,17 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/524/2013-23 zo dňa 2. júna 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti návrh žalobcu zamietol, p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaných 1/, 2/, zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne súdom priznané úroky z omeškania, zostáva nedotknutý.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 1,775 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 80,37 € od 15. 03. 2011 do 28. 04. 2011 a v rovnakej výške z rovnakej sumy od 15. 04. 2011 do 05. 05. 2011, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobcu zamietol a rozhodol, že žalovaným 1/, 2/ právo na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Okresný súd rozhodol na základe nasledovne zisteného skutkového stavu : Žalovaní 1/, 2/ uzavreli so žalobcom úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 17. 12. 2010, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovaným 1/, 2/ úver, ktorý je v zmluve špecifikovaný ako poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500 €. Splatnosť úveru, počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci 42/14. Mesačná splátka 80,37 €. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3.375,54 €. RPMN 65,09 %. Ročná úroková sadzba 70,01 %. Priemerná RPMN za úver 44,57 %. Poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 €. Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.928,88 €. Predpokladaná RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu 60,49 %. Ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. Zmluvu uzavretú medzi stranami sporu súd považoval za zmluvu, ktorá je svojím charakterom spotrebiteľská a mal za to, že ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie „tohto ustanovenia“, sú neplatné v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993. Zmluvu o úvere uzavretú medzi stranami sporu súd považoval za neplatný právny úkon z dôvodu, že nespĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže nie je vôbec jasné, aká je výška úveru, ktorý bol poskytnutý, keďže je uvedená jednak poskytnutá čiastka úveru vo výške 1.500 € s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť 3.375,54 € a zároveň je poskytnutý revolving 790,84 € s celkovou čiastkou, ktorú musí

dlžník zaplatiť 1.928,88 €, nie je teda zrejmé, aká bola dohoda o výške poskytnutého úveru, či išlo o dva samostatné úvery, úver vo výške 1.500 € s dohodnutou splatnosťou 42 splátok s mesačnou splátkou 80,37 € a ďalší úver revolving vo výške 790,84 €, či prípadne revolving vo výške 790,84 € bol dohodnutý v rámci poskytnutého úveru 1.500 €. Tieto pochybnosti podľa názoru okresného súdu ešte znásobuje tá skutočnosť, že žalobca predložil súdu výpis z účtu zo dňa 17. 12. 2010, z ktorého vyplýva, že na účet žalovaných bolo zaslaných 1.284,25 €, čo je suma, ktorá vôbec nekorešponduje s údajmi uvedenými v zmluve ani s dohodnutou výškou úveru, ani s dohodnutou výškou revolvingu. Taktiež mal súd za to, že vôbec nebolo jasné, na základe čoho v januári 2013 na účet žalovaných bola zaslaná ďalšia platba 678,76 € po vyše dvoch rokoch od uzavretia zmluvy. Túto skutočnosť žalobca vôbec neobjasnil. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola platne dohodnutá písomnou formou, keďže na účet žalovaných bola zaslaná suma, ktorá nebola dohodnutá v písomne uzavretej zmluve, pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2011 Z. z. Úverovú zmluvu súd považoval za neplatnú podľa ust. § 37§ ods. 1 OZ, keďže právny úkon nebol urobený určite. V prípade neplatnosti zmluvy s poukazom na ustanovenie § 457 je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Takto žalobca má právo len na vrátenie toho, čo poskytol žalovaným po odpočítaní ich platieb. Žalobca poskytol odporcom podľa predložených dokladov 1.963,01 €, do splatnosti úveru odporcovia uhradili 2.009,25 €, a teda, žalovaní nemajú žiadnu povinnosť vydať žalobcovi prípadné bezdôvodné obohatenie, keďže uhradili viac, ako dostali od žalobcu.

3. Súd považoval predmetnú úverovú zmluvu za neplatnú nielen z dôvodu neurčitosti a nejasnosti zmluvy, ale aj z toho dôvodu, že údaj o RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 65,09 % pri úvere a 60,49 % pri revolvingu a úroky, ktoré boli dohodnuté pri úvere vo výške 70,01 % a revolvingu 76,21 %, čo vyjadruje ročné náklady žalovaných na poskytnutý úver (takmer 3-iny poskytnutého úveru), predstavuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tento úver je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na ustanovenie § 39 Obč. zákonníka. Aj z tohto dôvodu žalobca by mal právo len na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia. Keďže žalovaní 1/, 2/ zaplatili žalobcovi viac, ako mali povinnosť, súd, teda, návrh žalobcu v časti zaplatenia úveru zamietol.

4. Pokiaľ ide o žalobcom uplatňovanú zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne z jednotlivých splátok a zo zostatku istiny úveru, súd uviedol, že žalobca nemá právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že zmluvná pokuta medzi účastníkmi konania (teraz stranami sporu) nebola platne dohodnutá. Zmluvná pokuta je uvedená len medzi ostatnými zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere v bode 14 zmluvných dojednaní, ktoré predstavujú dve strany husto písaného textu na hranici čitateľnosti s použitím odbornej a právnej terminológie, ktoré zmluvné dojednania žalovaní nepodpísali. Zmluvná pokuta pritom musí jednoznačne byť dohodnutá písomne s poukazom na ustanovenie § 544 ods. 2 Obč. zákonníka. Zmluvnú pokutu navyše okresný súd charakterizoval ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka, s tým, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľským zmluvách sú neplatné s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Obč. zákonníka.

5. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na úroky z omeškania, okresný súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že „navrhovateľ podľa predčasnej splatnosti úveru mal nárok na úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne, kde si však uplatňoval úroky z omeškania len vo výške 1,775 % ročne vzhľadom na zákonné obmedzenie úrokov z omeškania pri uplatňovaní si aj zmluvnej pokuty, kde navrhovateľ má právo na zmluvnú pokutu s úrokmi z omeškania maximálne do výšky 3-násobku úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal úrokov z omeškania z jednotlivých splátok a zostatku úveru od 15. 03. 2013, tu jednoznačne možno konštatovať, že v tomto období, vzhľadom na výsledok sporu, kde súd zaviazal odporcov len na vydanie bezdôvodného obohatenia, po 15. 03. 2013 odporcovia už neboli v omeškaní s vydaním prípadného bezdôvodného obohatenia, keďže bezdôvodné obohatenie vydali poslednou splátkou, ktorú zaplatili dňa 08. 11. 2012, keďže ku tomuto dátumu zaplatili už sumu 2.009,25 eur, čo bola suma vyššia, ako bezdôvodné obohatenie“. Pokiaľ však ide o dve splátky splatné dňa 15. 03. 2011 a 15. 04. 2011, ktoré žalovaní uhradili dňa 29. 04. 2011 a 06. 05. 2011, súd mal za to, že v tomto období žalovaní boli v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia a sú povinní uhradiť úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ. Vo zvyšnej časti súd nárok žalobcu na úroky z omeškania zamietol.

6. Keďže žalovaní mali v prevažnej miere úspech v konaní, avšak trovy konania si neuplatňovali, súd im právo na náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobca. Z obsahu odvolania vyplýva, že smeruje proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti návrh žalobcu zamietol. Namietal odôvodnenie súdu o neplatnosti zmluvy s ohľadom na neurčitosť a nejasnosť výšky úveru a vyhodnotenie zmluvy za neplatnú z dôvodu nedodržania písomnej formy. Súd sa nedostatočne oboznámil s listinnými dôkazmi, a to jednak samotnou žalobou, ako aj kartou klienta. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200031851 mal „odporca“ uhradiť poskytnutý úver vo výške 1.500 € spolu s úrokom ako formou odplaty za jeho poskytnutie v 42 mesačných splátkach po 80,37 €. Na základe dohody o poskytnutí služby sa žalobca zaviazal poskytnúť „odporcovi“ (v odvolaní žalobca používa termín „odporca“ napriek tomu, že žaloba smerovala proti odporcom v 1/ a 2/ rade, pričom odvolací súd poznamenáva, že v súčasnosti podľa zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, sa strany sporu označujú slovami žalobca a žalovaný) odklad splatnosti troch splátok úveru a odporca sa zaviazal uhradiť odplatu vo výške 215,75 €. Pohľadávka na vyplatenie úveru 1.500 € bola započítaná oproti pohľadávke navrhovateľa (teraz žalobcu) na zaplatenie odplaty podľa dohody o poskytnutí služby a výsledný rozdiel vo výške 1.248,25 € bol vyplatený na účet odporcu. Po uhradení 24 splátok bol odporcovi v súlade so zmluvnými dojednaniami (čl. 4 bod 4) poskytnutý revolving dňa 31. 01. 2013 vo výške 790,84 €. Revolving spolu s úrokom za jeho poskytnutie mal byť spolu uhradený v 24 - mesačných splátkach po započítaní pohľadávky na vyplatenie revolvingu s pohľadávkou za možnosť odkladu aj splátok revolvingu, bola žalovanému vyplatená suma 678,76 €. Ďalej žalobca tvrdil, že skutočnosť, že výška odplaty za úver na základe zmluvy o revolvingovom úvere je primeraná a v súlade so zákonom, je možné vyvodiť porovnaním výšky odplaty z obdobia, kedy bola regulovaná. Maximálna výška odplaty za spotrebiteľské úvery v období do 10. 06. 2010 (§ 3 ods. 10 a 11 zák. č. 258/2001 Z. z. ) stanovila pre rovnaký typ úveru ako bol poskytnutý odporcovi maximálne v hodnote 76%. Podľa nariadenia Vlády č. 238/2008 Z. z. bola maximálna výška odplaty pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. mája 2010 do 15. augusta 2010 do 15. 08. 2010 vo výške 76%. Javí sa nepochybne prijať vôbec závery, aby odplata podľa takejto regulácie bola primeraná a pre rovnaký spotrebiteľský úver poskytnutý bezprostredne v nadväzujúcom období (19. 07. 2010), by išlo už o neprimeranú odplatu. K zmene toho čo je odplatou obvyklou na finančnom trhu nemohlo dôjsť v priebehu pár dní tak, aby odplata za úver poskytnutý odporcovi bola neprimeraná. Pri zohľadnení vývoja maximálnej výšky odplát pre takéto spotrebiteľské úvery v roku 2010 , tak je zrejmé, že jej maximálna výška sa pohybovala na úrovni 76,00 - 79,01%. Súd vo svojom odôvodnení neuviedol aký úrok považuje za v súlade s dobrými mravmi a aký nie. Namietal ďalej subjektívne názory súdu o tom, že sa odporca nemal možnosť oboznámiť so zmluvnými dojednaniami. Zmluvné dojednania sú rovnako čitateľné ako je to v iných oblastiach, okrem toho sú jednotlivé časti oddelené názvami, ktoré vyjadrujú podstatu a obsahovú stránku týchto jednotlivých častí. Daná úprava popiera, že by práve ustanovenia nadpísané ako Sankcie, malo pozornosti odporcu uniknúť. Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, kde je uvedené aj ustanovenie o zmluvnej pokute, nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere. Ďalej žalobca tvrdil, že listina (v tomto prípade zmluva vrátane zmluvných dojednaní) je podpísaná, potom je zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o zmluvnej pokute. Súd prvého stupňa sa však otázkou zachovania písomnej formy zaoberal povrchne, neúplne a nevychádzal z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. S bodom 13 zmluvy o revolvingovom úvere sa absolútne nezaoberal. Na základe vyššie uvedeného žalobca preto podal odvolanie z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O. s. p. , ako aj podľa ust. § 2%05 ods. 2 písm. c), d), f) O. s. p. a rozsudok okresného súdu žiadal v napadnutých výrokoch zmeniť tak, že odporcu zaviaže na zaplatenie zvyšných nárokov, ohľadne ktorých bol návrh zamietnutý, ako aj k náhrade trov konania, alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a v závislom výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. 9. Úvodom odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi

závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. 10. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, žalobu zamietol (okrem časti výroku v časti úrokov z omeškania) z dôvodu neurčitosti a nejasnosti predmetnej úverovej zmluvy. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že nie je vôbec jasné aká je výška úveru, ktorý bol poskytnutý, keďže je „uvedená jednak poskytnutá čiastka úveru vo výške 1.500 € s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť 3.375,54 € a zároveň je poskytnutý revolving 790,84 € s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.928,88 €, nie je teda zrejmé, aká bola dohoda o výške poskytnutého úveru, či išlo o dva samostatné úvery...“. Zo zmluvy č. 8200031851 označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere vyplýva, že dlžníkom 1/ a 2/ (žalovaným 1/, 2/) bola poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) vo výške 1.500 €, a že celková čiastka, ktorú musí Dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) je vo výške 3.375,54 €. Je zrejmé, že uvedenú sumu by museli dlžníci 1/, 2/ zaplatiť pri vyčerpaní celého úverového limitu 1.500 €. Zároveň je zo zmluvy zrejmé, že dlžníkom 1/, 2/ bola poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 €, t. j. z celkového úverového limitu pri čerpaní revolvingového úveru vyčerpali len sumu 790,84 € a celková čiastka podľa zmluvy pri revolvingu, ktorý musia dlžníci zaplatiť (rozumej z uvedenej sumy 790,84 €) - t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu, je vo výške 1.928,88 €. Napriek uvedenému, aj odvolací súd považuje predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere za neplatnú pre jej nezrozumiteľnosť a nejasnosť vzhľadom k tomu, že na účet žalovaných 1/, 2/ podľa výpisu z účtu zo dňa 17. 12. 2010 bolo zaslaných 1.284,25 €, čo je suma, ktorá tak, ako to uviedol aj súd prvej inštancie, nekorešponduje s údajmi uvedenými v zmluve, ani s dohodnutou výškou úveru. Sám žalobca v odvolaní uviedol, že na základe Dohody o poskytnutí služby sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovaným odklad splatnosti troch splátok úveru a žalovaní sa zaviazali uhradiť odplatu vo výške 215,75 €. Pohľadávka na vyplatenie úveru 1.500 € bola započítaná oproti pohľadávke žalobcu na zaplatenie odplaty podľa dohody o poskytnutí služby a výsledný rozdiel vo výške 1.248,25 € bol vyplatený na účet žalovaných. V tom prípade ale nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca poskytol žalovaným vôbec sumu 1.284,25 €, keďže úverový limit bol vo výške 1.500 €, z ktorého už bola poskytnutá čiastka úveru na základe zmluvy vo výške 790,84 €. Revolvingový úver je úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku. Príkladom revolvingového úveru sú kreditné karty, pri ktorých je klientovi poskytnutý úverový rámec. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu vyplatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná, a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje (viď Slovník finančných zdrojov, www.totalmoney.sk <http:// www.totalmoney.sk>). Zmluva medzi účastníkmi zmluvy bola uzavretá dňa 17. 12. 2010, pričom zároveň z výpisu z účtu z toho istého dňa vyplýva, že na účet žalovaných 1/, 2/ bolo zaslaných 1.284,25 €, čo je v rozpore so samotnou zmluvou, v zmysle ktorej bola žalovaným poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 €. Žalobca v odvolaní uviedol, že na základe dohody o poskytnutí služby sa zaviazal poskytnúť žalovaným odklad splatnosti troch splátok úveru a žalovaní sa zaviazali uhradiť odplatu vo výške 215,75 €. Zo samotnej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 17. 12. 2010 z bodu 8. 1. však vyplýva, že predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu max. 3 akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu ... . Žalobca však v konaní nepreukázal, že žalovaní požiadali žalobcu o možnosť odkladu splátok, a teda, nepreukázali, či bol žalobca oprávnený započítať na poskytnuté plnenie sumu 215,75 €. Taktiež v rozpore s údajmi zo zmluvy ohľadom poskytnutia revolvingu vo výške 790,84 € je tvrdenie žalobcu, že žalobcom bol poskytnutý revolving dňa 31. 01. 2013 vo výške 790,84 € po uhradení 24 splátok úveru. Navyše zo zmluvy nevyplýva, že revolving spolu s úrokom za jeho poskytnutie mal byť spolu uhradený v 24 mesačných splátkach. V zmluve v bode 6. označenom ako údaje o požadovanom revolvingovom úvere, ako aj v bode 6. označenom ako údaj o schválenom revolvingovom úvere je uvedená splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci 42/14, z čoho vyplýva, že počet splátok má byť 42 a nie 24). Žalobca v odvolacom konaní v odvolaní tvrdené skutočnosti nepreukázal žiadnym spôsobom a závery okresného súdu o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 17. 12. 2010 nevyvrátil. Zmluva o revolvingovom úvere je aj podľa názoru odvolacieho súdu svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou, ktorá skutočnosť medzi stranami sporu ani sporná nebola, preto okresný súd správne podrobil túto zmluvu kontrole zmluvných podmienok za účelom zistenia, či predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V tomto smere okresný súd postupoval podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj podľa smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 a správne posúdil predmetnú zmluvu aj z hľadiska dodržania

písomnej formy, z hľadiska existencie hrubého nepomeru v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, z hľadiska platnosti úveru pre neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na ust. § 39 OZ, a taktiež dospel k správnemu záveru, že predmetnou zmluvou bola vznesená na žalovaných 1/ a 2/ požiadavka, aby zaplatili v prípade, že nesplnia svoj záväzok, neúmerne vysokú sumu ako kompenzáciu. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku okresného súdu, a súdom konštatované neprijateľné podmienky aj odvolací súd považuje za neplatné s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Obč. zákonníka tak, ako to skonštatoval súd prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, potvrdil. 11. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, úspešnými v odvolacom konaní boli žalovaní 1/, 2/, ktorým ale v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto odvolací súd s poukazom na ust. § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žiadnej zo strán sporu. 12. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .