Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-163-2016.pdf
PDF · 78.67 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/163/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci navrhovateľky: G. L., rod T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. Č.. XXXX/XX, XXX XX N. M. -U. L., zastúpenej JUDr. Ladislavom Bohuniczkým, advokátom so sídlom v Dunajskej Strede, Korzo Bélu Bartóka č. 5119/14F proti manželovi: G.. D. L.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. Č.. XXXX/XX, XXX XX N. M. -U. L., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov G. L., rod T., nar. XX.XX.XXXX a G.. D. L., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 08.05.1993 v Galante a zapísané v knihe manželstiev bývalého Obvodného úradu v Galante vo zväzku 7, ročník 1993, na strane 352, pod por. č. 30, r o z v á d z a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 27.06.2016, sa navrhovateľka domáhala proti manželovi rozvodu ich manželstva.
2. Návrh na rozvod manželstva zdôvodnila tým, že manželia sa zoznámili počas štúdia v roku 1993 a na základe obojstrannej lásky uzatvorili dňa 08.05.1993 v Galante manželstvo. Z manželstva účastníkov sa narodili dve, v súčasnosti už plnoleté deti - dcéra G., U.. XX.XX.XXXX a syn D., U.. XX.XX.XXXX. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, bezkonfliktné až do roku 2015, keď manžel začal tráviť viac času mimo rodiny a domácnosti a to aj v čase keď mali obaja manželia voľno a mohli spoločný čas stráviť spolu. Táto situácia navrhovateľku znepokojovala, avšak pre pokoj v rodine nechcela vyvolať z tohto dôvodu medzi manželmi konflikt. Keď sa však manžel v poslednej dobe odmietol zúčastňovať aj stretnutí a rodinných osláv, manželia si svoj vzťah a budúcnosť manželstva vydiskutovali, pričom navrhovateľke manžel oznámil, že potrebuje viac času na seba a viac osobnej slobody, chce sa venovať len svojim záujmom, keďže deti účastníkov sú už dospelé. Manželka si postupne uvedomila, že jej chýbajú s manželom strávené spoločné chvíle, pričom manžel naďalej trval na samostatných programoch, v dôsledku čoho sa manželia postupne citovo odcudzili a navrhovateľka za tejto situácie plánuje aj odsťahovanie so spoločnej domácnosti. Navrhovateľka ďalej uviedla, že vzniknutú situáciu považuje za neriešiteľnú, keďže manžel nemá záujem o problémoch v manželstve komunikovať a vyriešiť ich a postupom času dospela k záveru, že za daného stavu nemôže ďalej zotrvať v manželstve, ktoré je v hlbokom rozvrate, keď s manželom nemajú žiaden spoločný program, netrávia spolu čas, čo u manželky vyústilo do absolútneho citového odcudzenia. Nakoľko ani jeden z manželov nemá záujme na ďalšom zotrvaní v manželskom zväzku, jediným možným riešením uvedenej vážnej a pretrvávajúcej manželskej krízy, je rozvod manželstva, s ktorým súhlasí podľa svojho vyjadrenia aj druhý manžel, nakoľko rovnako pociťuje že manželstvo nemá budúcnosť a neplní si svoju funkciu ani ohľadom intímnej stránky.
3. Druhý manžel, voči ktorému návrh na rozvod smeroval a bol mu spolu s poučením o jeho procesných právach povinnostiach doručený na vyjadrenie, sa písomne k nemu nevyjadril.
4. Súd vec prejednal na pojednávaní, pričom viedol manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiloval sa o ich zmierenie, vyzval ich aby sa pokúsili o zmierenie a narušené manželské vzťahy riešiť mediáciou, avšak bezvýsledne. Súd vypočul manžela, voči ktorému návrh na rozvod smeruje a právneho zástupcu navrhovateľky a zistil, že obaja manželia, nemajú záujem zotrvať v manželskom zväzku, nakoľko sa vzájomne odcudzili, nemajú žiadne spoločné záujmy, ich citové vzťahy natoľko ochladli, že prestali mať záujem o manželské spolužitie, vzhľadom k čomu nemajú záujem ho obnoviť. Obaja pokladajú manželstvo za trvale rozvrátené a vzájomné vzťahy a citové väzby za nezvratne narušené. Od septembra 2016 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej sa manželka odsťahovala do podnájmu, kde v súčasnosti býva sama.
5. Na preukázanie rozhodných skutočností navrhovateľka predložila súdu sobášny list vydaný Matričným úradom mesta Kežmarok zo dňa 08.10.2011, z ktorého mal súd preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa 08.05.1993 v Galante a je zapísané v knihe manželstiev bývalého Obvodného úradu v Galante vo zväzku 7, ročník 1993, na strane 352, pod por. č. 30. U oboch ide o prvé manželstvo. Z predložených rodných listov mal súd preukázané, že za trvania manželstva sa manželom narodili dve deti - dcéra G., U.. XX.XX.XXXX a syn D., U.. XX.XX.XXXX, ktoré sú v súčasnosti už plnoleté.
6. Podľa § 94 Civilného mimosporového poriadku, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
7. Podľa § 96 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.
8. V zmysle Článku I. Základných zásad Zákona o rodine (z. č. 36/2005 Zb. v platnom znení) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
11. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
12. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
13. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
14. Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
15. Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
16. Podľa § 23 ods.3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa §§ 18 a 19.
17. V danom prípade súd na základe nesporných a preukázaných skutkových zistení dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je natoľko vážne rozvrátené, že si neplní svoje spoločenské poslanie a účel a nie je reálny predpoklad obnovenia riadneho a plnohodnotného manželského spolužitia. V manželstve účastníkov konania sa nenapĺňajú jeho základné funkcie, u manželov sa stratila ich vzájomná citová väzba, nemajú záujem a nie sú ochotní prekonať vzájomné odcudzenie a preto nie je reálny predpoklad obnovenia plnohodnotného manželského spolužitia.
18. Za týchto okolností, keď manželia stratili záujem o ďalšie spolužitie a udržanie manželstva, rešpektoval súd ich vôľu a keďže za daných okolností manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý neplní svoj účel, súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
19. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva, považoval súd na základe zhodných vyjadrení manželov, nezáujem manžela o rodinný a manželský život a následné vzájomné a obojstranné odcudzenie manželov po všetkých stránkach, ktorí nemajú záujem na zotrvaní v manželskom zväzku a ani na obnovení plnohodnotného manželského spolužitia.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).