Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Co-322-2015.pdf
PDF · 120.34 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/322/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 621 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava proti žalovanej
- H. G., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX R., štátna občianka SR, zastúpenej JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o návrhu žalovanej na obnovu konania sp. zn. 6Ro/98/2011 o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 6C/287/2013-91zo dňa 02.10.2014 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
P r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 6Ro/98/2011. Nariadil odklad vykonateľnosti platobného rozkazu zo dňa 1.6.2011 č. k. 6Ro/98/2011-36. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania v sume 573,62 eura na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, č. ú. 0104681744/0900, VS: 21813 do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
1. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 228 ods. 1, 2, §230 ods. 1, 2, 3, § 230 ods. 1, 2, § 233 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“). 2. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že návrh žalobkyne na povolenie obnovy konania v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku je v plnom rozsahu dôvodný. Súd mal za preukázané, že žalobcovi priznaný nárok právoplatným platobným rozkazom Okresného súdu Svidník zo dňa 1.6.2011 č. k. 6Ro/98/2011-36 v časti o zaplatenie sumy 829,85 eura s príslušenstvom sa týka zmluvnej pokuty, ktorá bola rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky určená za neprijateľnú podmienku (rozsudok KS Žilina z 30. 9. 2010 sp. zn. 9Co/312/2010, rozsudok OS Prievidza zo 14. 3. 2011 sp. zn. 15C/7/2011, rozsudok OS Prešov zo 16.8.2010 sp. zn. 17C/112/2010 v spojení s rozsudkom KS Prešov sp. zn. 18Co/l 36/2010 z 9.5.2011), teda je nesporné, že už pred vydaním platobného rozkazu boli vydané v obdobných prípadoch súdne rozhodnutia spôsobilé privodiť v prospech žalobkyne pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Platobný rozkaz zo dňa 1. 6. 2011 č. k. 6Ro/98/2011-36 je v priamom rozpore aj s rozhodnutiami Súdneho dvora EU, čo zakladá dôvod obnovy konania aj podľa § 228 ods. 1 písm. e) O. s. p.. Európska únia prikladá ochrane spotrebiteľa mimoriadny význam, čoho výrazom je čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv EÚ. Súdny dvor Európskej únie v doktrinálnej veci Oceáno Grupo Editorial, Salvat Editorial, C-240/98 až C-244/98 judikoval, že: „Účel článku 6 Smernice Rady 93/13/ EHS, ktorý členským štátom ukladá .zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok.
V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Európsky súdny dvor rozhodol, že: „1. Ochrana poskytnutá spotrebiteľom Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách má za následok, žc národný súd môže svojím vlastným návrhom určiť, či je zmluvná podmienka nečestná, počas svojho predbežného zhodnotenia pokiaľ ide o takt, či sa môže k nároku prikročiť pred národnými súdmi. 2. Národný súd je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená Smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné v svetle presného znenia a účelu Smernice. Požiadavka o výklad v zhode so Smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej podmienky." Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu" (bod 26 rozsudku). Súdnu kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok (nekalých podmienok^ ex offo judikoval Súdny dvor aj Rozsudkom Súdu z 21. novembra 2002 - prípad C-473/00 Cofidis SA. V prípade Cofidis SA Európsky súdny dvor rozhodol, že súd je povinný neaplikovať vnútroštátne procesné pravidlo týkajúce sa možnosti namietať neprimeranosť zmluvnej podmienky; možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Súd poukazuje na čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, kde je deklarovaná záväznosť právnych aktov Európskej únie a ich prednosť pred zákonmi SR (princíp priority). Vnútroštátne rozhodnutia teda musia byť v súlade s rozhodovacou líniou Súdneho dvora EU. Princíp právnej istoty a zásady res iudicata pripúšťa, aby v rámci konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch pre zabezpečenie ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov boli preskúmané a prípadne aj zrušené už právoplatné rozhodnutia súdov. Súdnu kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok (nekalých podmienok) ex offo judikoval Súdny dvor aj v ďalších svojich rozsudkoch a to Mostaza Claro C-168/05 (bod 38), Godard C- 429/05 (bod 61), Asturcom C-40/08 (bod 32), VB Penzügyi Lízing C-137/08 (bod 56), Pannou C- 243/08 (bod 32) a Banco Espanol de Crédito C-618/10 (bod 44). V uvádzaných rozhodnutiach Súdny dvor EU v krajinách, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, stanovil pre súdy povinnosť ex offo skúmať neprijateľné (nekalé) podmienky v spotrebiteľských zmluvách a spotrebiteľov nezaväzovať na plnenie z takýchto nekalých podmienok. Okrem už uvedeného z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino zo dňa 14. 6. 2012 vyplýva, že právna úprava neumožňujúca súdu v konaní o vydanie platobného rozkazu preskúmať nekalú povahu zmluvných podmienok nie je v súlade s právom únie a že absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vylučuje právnu úpravu, ktorá by súdu umožňovala obsah zmluvnej podmienky zmeniť následne potom, ako jej neprijateľnosť konštatuje. Vzhľadom k tomu, že právo EÚ je nadradené vnútroštátnemu právu v súlade s princípom priority, musia byť aj vnútroštátne rozhodnutia v súlade s rozhodovacou líniou Súdneho dvora EU. Napadnutý platobný rozkaz zo dňa 1. 6. 2011 č. k. 6Ro/98/2011-36 je tak v priamom rozpore s citovanými rozhodnutiami Súdneho dvora EU, čo zakladá dôvod obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) O. s. p. na základe uvedeného dospel súd k záveru, že návrh žalovanej na obnovu konania má oporu v zákonných ustanoveniach a preto obnovu konania povolil. Súd prvej inštancie na základe návrhu žalovanej nariadil odklad vykonateľnosti platobného rozkazu v zmysle ustanovenia § 233 O. s. p. účinného do 30.06.2016. Pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti bral zreteľ ujmy žalovanej, ktorá môže nastať v prípade, že nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p.. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd podľa tohto ustanovenia priznal úspešnej žalovanej náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 573,62 eura. Trovy právneho zastupovania boli priznané v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 3. Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie žalobca. Navrhol aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na obnovu konania zamietne a priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa príslušnej špecifikácie zo dňa 26.09.2014. Žalobca nesúhlasil s právnymi názorom súdu prvej inštancie v tom, že v danom prípade sú naplnené zákonné dôvody na povolenie obnovy konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1, písm. a) a e) Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 30.06.2016. Poukázal na uznesenie odvolacieho súdu č. k. 5Co/88/2014-73 zo dňa 17.06.2014 kde odvolací súd uviedol, že právny názor vyslovený v inom rozhodnutí nemôže byť dôvodom na obnovu konania. Nemožno preto súhlasiť s právnym záverom súdu prvej inštancie, že návrh žalovanej na povolenie obnovy konanie je v plnom rozsahu dôvodný. Poukázal na právny názor Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/312/2010 a rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15C/7/2011. Nie je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že platobný rozkaz Okresného súdu Svidník zo dňa 01.06.2011 sp. zn. 6Ro/98/2011 je v priamom rozpore z rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ. Neexistuje žiadne rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktoré obsahuje právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, preto právny záver súdu prvej inštancie o existencie priameho rozporu s rozhodnutiami súdneho dvora EÚ považuje žalobca za nesprávny. Súdny dvor v rozhodnutí Kapferer uviedol, že úniové právo neprikazuje vnútroštátnemu súdu aby zrušil právoplatné súdne rozhodnutie, ak sa ukáže, že je v rozpore s právom Spoločenstva. Súdny dvor dôvodil, že na to aby sa zabezpečila stabilita práva právnych vzťahov ako aj riadny výkon spravodlivosti je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými. Jedinou výnimkou, kedy súdny dvor zakotvil povinnosť prelomiť zásadu res iudicata je situácia, keď vnútroštátny súd rozhodne vec, ktorá nepatrí do jej kompetencie, ale do kompetencie orgánov EÚ. Jedná sa o prípady, keď vnútroštátny súd prekročí rozsah právomocí, ktoré sú mu priznané pôsobením európskeho práva v rámci vnútroštátneho ústavného poriadku najmä tým, že si prisvojí právomoc, ktorá je zverená iným orgánom EÚ. Slovenská Republika ako právny štát rešpektuje princíp právnej istoty. V jednom zo záruk princípu právneho štátu je princíp nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných nesprávností procesnej povahy. Aj keby sa súd pri vydaní platobného rozkazu prijateľnosťou dohodnutej zmluvnej podmienky vôbec nezaoberal, lebo keby sa ňou zaoberal ale s nesprávnym záverom, nemôže ísť o rozpor s predmetnou európskou judikatúrou. Takýto nedostatok nemožno odstraňovať prostredníctvom obnovy konania, pretože návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení vecí, alebo nesprávností procesnej povahy. Rozpor nemožno chápať abstraktne, ale musí sa prejaviť v konkrétnom posúdení, t.j. musí existovať rozpor konkrétneho posúdenia vnútroštátneho súdu s konkrétnym posúdením súdneho dvora. Ako prílohu predložil žalobca právoplatné uznesenie Okresného súdu Košice 2, zo dňa 26.06.2014 č.k. 28C/212/2013-43. Za nesprávne považuje žalobca aj rozhodnutie o trovách konania. Podľa ustanovenia § 235 ods. 3 O. s. p. účinného do 30.06.2016 ma súd v prípade povolenia obnovy rozhodnúť o trovách konania až v novom rozhodnutí o veci, nie v rozhodnutí o povolení obnovy. 4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 87,52 eur. Za neprípustnú považuje argumentáciu žalobcu v zmysle ktorej musí rozhodnutie Súdneho dvora ES priamo personálne a vecne súvisieť s konaním, ktoré sa navrhuje obnoviť. Právna úprava v ustanovení § 238 ods. 1, písm. e) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 totiž na charakter rozhodnutia Súdneho dvora ES nekladie žiadne podmienky. Zmyslom a účelom takejto právnej úpravy je napravenie situácie, kedy si vnútroštátny súd vyložil úniové právo inak, ako Súdny dvor ES. Výklad úniového práva sa pritom rieši práve prostredníctvom prejudiciálnych otázok, kedy sa vnútroštátny súd v rámci prebiehajúceho konania obráti na Súdny dvor ES s konkrétnou otázkou. Naopak návrh na obnovu konania prichádza do úvahy len v prípade právoplatne skončených vecí. Interpretáciou žalobkyne o personálnom a vecnom prepojení by tak v prípade rozhodnutí Súdneho dvora ES o prejudiciálnych otázkach bola obnova konania absolútne vylúčená a dôvod obnovy konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06. 2016 by ani nikdy nenastal. V tejto súvislosti poukázala žalovaná na komentár k Občianskemu súdnemu poriadku zverejnený na stránke www.epi.sk z ktorého vyplýva, že rovnako je zrejmé, že rozhodnutie súdneho dvora alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev nemusí byť vydané bezprostredne v súvislosti s pôvodným konaním. Zároveň žalovaná poukázala na rozsudky Súdneho dvora ES z 04.06.2009 vo veci C-243/08 z 21.11.2002, vo veci C-473/00 z 04.10.2007, vo veci C-429/05 z 27.06.2007, vo veci C-240/98, C-244/98. V prejednávanej právnej veci niet pochýb o tom, že spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca si tak v pôvodnom konaní v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou SR a v rozpore so záväznými právnymi aktmi EÚ uplatňoval plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Následne súd prvej inštancie v konaní pod sp. zn. 6Ro/98/2011 neuplatnil spotrebiteľské právo a nevykonal súdnu kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok a v rozpore s citovanou judikatúrou súdneho dvora Súdneho dvora EÚ, vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým žalovanú ako spotrebiteľa zaviazal na plnenie z absolútne neprijateľnej zmluvnej podmienky. Takýto nezákonný postup žalobcu ako aj súdu možno
napraviť práve povolením obnovy konania. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 02.07.2014 č. k. 3Co/89/2014-65 a zo dňa 16.12.2013 sp. zn. 8Co/6/2013. 5. Odvolací súd na základe včas podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených o ustanovení § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP ( a contrario ) s použitím ustanovenia § 470 ods. 2 CSP podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované (Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 01.07.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. Podľa ust. § 230 ods. 1 O. s. p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote 3 mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. 7. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 18..05.2016 č. k. 5Co/322/2015-110 vyzval žalovanú aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia odstránila nedostatok návrhu a predložila súdu dôkaz preukazujúci zachovanie subjektívnej a objektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. 8. Podaním zo dňa 27.06.2016 žalovaná doplnila návrh na obnovu konania, v ktorom uviedla, že o dôvodoch obnovy konania sa dozvedela dňa 15.08.2013, kedy pri návšteve advokáta JUDr. Ambróza Motyku v Stropkove žalovaná predložila advokátovi platobný rozkaz a návrh na začatie konania, pričom advokát jej oznámil, že právoplatným platobným rozkazom je od žalovanej požadované plnenie zo zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá skutočnosť je dôvodom pre podanie návrhu na obnovu konania. Žalovaná ďalej uviedla, že platobný rozkaz Okresného súdu Svidník zo dňa 01.06.2011 č. k. 6Ro/98/2011-36 je v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ a taktiež existujú aj rozhodnutia slovenských spisov, ktoré takúto zmluvnú podmienku (zmluvnú pokutu v zmluve o pripojení) vyhlásili za neprijateľnú. Po tomto vyjadrení advokáta žalovaná toho istého dňa. t. j. 15.08.2013 udelila advokátovi plnomocenstvo a poverila ho právnym zastupovaním vo veci povolenia obnovy konania. Táto skutočnosť je preukázateľná z dátumu uvedeného na plnomocenstve pre advokáta JUDr. Ambróza Motyku. 9. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pre začiatok plynutia lehoty na podanie návrhu na obnovu konania je dôležité to, kedy sa navrhujúci dozvedel o dôvode obnovy, pričom nie je podstatné, kedy sa o dôvode obnovy mohol dozvedieť. Teda, ak žalovaná ako to potvrdzuje aj jej právny zástupca JUDr. Ambróz Motyka sa o dôvodoch obnovy konania dozvedela 15.08.2013, pričom návrh podala na súde dňa 19.08.2013, podľa názoru odvolacieho súdu, bol podaný návrh na obnovu konania včas, teda v lehote 3 mesiacom od toho času, keď sa žalovaná dozvedela o dôvode obnovy (§230 ods. 1 O.s.p.). Dodržaná bola aj objektívna lehota (žaloba bola podaná 19.08.2013 a platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2011). 10. Podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 11. Podľa ust. § 228 ods. 1 písm. b) O. s. p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 12. Podľa ust. § 228 ods. 1 písm. e) O. s. p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev. 13. Žalovaná už na pojednávaní dňa 06.02.2014 na Okresnom súde vo Svidníku vypovedala, že minulý rok v mesiaci júl jej volal nejaký pán, nejaký exekútor a nevie kto to bol, možno ho zle počula a povedal jej, že má začať splácať výšku sumy, na ktorú bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi naraz tak, ako to bolo uvedené v platobnom rozkaze, ktorý obdržala zo súdu. Ona ani po vydaní platobného rozkazu nemala toľko peňazí aby naraz zaplatila túto sumu, čiže ju nezaplatila a potom ju ten pán vyzýval, aby zaplatila naraz dlžnú sumu žalobcovi. Navštívila advokátsku kanceláriu JUDr. Motyku, bolo to v polovici mesiaca august 2013 a on jej povedal žeby sa dalo niečo v tejto veci urobiť, ale keďže ona nepozná zákony tak splnomocnila JUDr. Motyku, aby ju v tejto veci zastupoval. Z plnomocenstva založeného v spise na č. l. 104 vyplýva, že plnú moc udelila žalovaná svojmu právnemu zástupcovi dňa 15.08.2013. 14. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že Súdny dvor EÚ viackrát judikoval napr. aj vo veci POHOTOVOSŤ c/a Korčkovská C-76/10, že záväzok štátu postarať sa o to, aby nekalé podmienky spotrebiteľa nezaväzovali, vyjadrený v čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS treba považovať za kogentné ustanovenie. V spomínanom rozhodnutí C-76/10 povyšuje Súdny dvor túto požiadavku na úroveň vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (čl. 50), a teda pravidiel, na ktorých spoločnosť musí
bezvýhradne trvať. Ide o princípy, ktoré sa musia považovať za podstatné dôvody, aj na prelomenie materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia. 15. Možno súhlasiť s názorom žalobcu, že nemali by byť žiadne pochybnosti o význame princípu právnej istoty, ktorý vyplýva z právoplatného rozhodnutia súdu. Sú však z celospoločenského hľadiska dôvody, pre ktoré je výnimočne dôležité upustiť od tejto zásady, a to z podstatných dôvodov. Pre porovnanie § 64 rozsudku ESĽP ZEHENTNER c/a Rakúsko „Ochranu spotrebiteľa v civilnom súdnom konaní možno vnímať ako novú procesnú zásadu, podľa ktorej sú súdy povinné prihliadať ex offo na ochranu práv spotrebiteľa, ohrozených alebo narušených aplikáciou rôznych nekalých podmienok, ktoré do spotrebiteľských zmlúv vsunula zmluvná strana so silnejšou vyjednávacou pozíciou pri ich uzatváraní“ (JUDr. Ing. Jarmila Lazíková, PhD; doc. JUDr. Marek Števček, PhD.; Ochrana spotrebiteľa v civilnom procese, Bulletin Slovenskej advokácie 6/2013, str. 29). 16. Odvolací súd však poukazuje nato, že návrhom na povolenie obnovy konania v žiadnom prípade nedochádza k spochybňovaniu princípu právnej istoty a zásady res iudicatea. Naopak, princíp právnej istoty pripúšťa, aby v rámci konaní o mimoriadnych opravných prostriedkov pre zabezpečenie ochrany práv a právom chránených záujmov účastníka boli preskúmané a prípadne aj zrušené už právoplatné rozhodnutia súdov. 17. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná sa až v mesiaci august 2013 dozvedela o tom, že v zmluve sa nachádzajú neprijateľné podmienky. Už len samotná skutočnosť, že sa objavili pochybnosti o kvalite spotrebiteľskej zmluvy, vyvolávajúce pochybnosti, či nejde o neprijateľne zmluvné podmienky v mojej zmluve, je relevantná z hľadiska povolenia obnovy konania. Túto skutočnosť spotrebiteľ nemohol v čase vydania rozhodnutí nijako použiť, pretože ani súd, ktorý v zmysle judikatúry súdneho dvora mal ex offo zakročiť, tak neučinil (por. OCEANO GRUPO Editoriale, MOSTAZA CLARO). 18. Ak by sa súd zaoberal pri vydávaní platobného rozkazu všetkými zmluvnými podmienkami, tento návrh by sa nepodával. Aj zákonodarca novelou Občianskeho súdneho poriadku č. 384/2008 Z. z. reaguje na nezanedbateľný problém a súdom sa zakázalo vydávať platobné rozkazy, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Na povolenie obnovy konania by mali postačovať tvrdenia o existencii neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a po povolení obnovy konania už vo veci samej, na základe dokazovania, by mal súd vyhodnotiť jednotlivé zmluvné podmienky so zreteľom na všetky relevantné okolnosti podľa čl. 4 ods. l smernice 93/13. 19. Obnovou napádaný platobný rozkaz je z vyššie uvedených dôvodov v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora. Napríklad podľa rozsudku súdneho dvora vo veci OCÉANO GRUPO Editoriale: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh. 20. Obdobne, aj v rozsudku MOSTAZA CLARO, je kladený vysoký dôraz na ochranu spotrebiteľa pred nekalými podmienkami a dôvod na obnovu konania, pre rozpor vnútroštátneho rozhodnutia s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, je daný vo vzťahu k viacerým rozhodnutiam súdneho dvora. 21. V prípade neexistencie právnej úpravy Spoločenstva pre príslušnú oblasť, je vecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu stanoviť procesné podmienky, ktoré majú zabezpečiť ochranu práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Spoločenstva podľa zásady procesnej autonómie členských štátov pod podmienkou, že takéto pravidlá nie sú menej priaznivé ako pravidlá upravujúce obdobné situácie vnútroštátnej povahy (zásada rovnocennosti), a že nespôsobujú faktickú nemožnosť alebo nadmerné sťaženie výkonu práv priznaných právnym poriadkom Spoločenstva (zásada efektivity), (rozsudky zo 16. mája 2000, Preston a i., C-78/98, Zb. s. 13201, bod 31, a z 19. septembra 2006, I-21Germany a Arcor, C-392/04 a C-422/04, Zb. s. I-8559, bod 57), (bod 24 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-165/08 Mostaza Claro). 22. Cieľom povolenia obnovy konania, po tom, čo spotrebiteľ predloží skutočnosti a dôkazy, o ktorých bez svojej viny nevedel v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, je snaha o vylúčenie zo života bežných ľudí neprimeraných podmienok, ktoré zhoršujú kvalitu života a tak napĺňať cieľ čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali". Priemerný spotrebiteľ nemá vedomosť o tom, že zo strany dodávateľa dochádza k systémovému porušovaniu spotrebiteľského práva prostredníctvom
neprijateľných zmluvných podmienok. Uvedená skutočnosť je priemernému spotrebiteľovi zrejmá až z kontaktu so združeniami na ochranu spotrebiteľov a od iných informovaných subjektov. 23. Podľa rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10.4.1984 Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 16 a vo veci 79/83 zo dňa 10.4.1984 Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH bod 16, podľa 3 odseku článku 189: „smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na „výsledok", ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Hoci toto ustanovenie ponecháva členským štátom možnosť voľby spôsobov a prostriedkov na zabezpečenie, že smernica je implementovaná, táto sloboda nemá vplyv na povinnosť všetkých členských štátov, ktorým je smernica určená, prijať, v rámci ich vnútroštátnych právnych poriadkov všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že smernica je plne účinná v súlade s cieľom ktorý sleduje ". 24. Podľa rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10.4.1984 Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 26 a vo veci 79/83 zo dňa 10.4.1984 Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH bod 26 „avšak povinnosť členských štátov vyplývajúca zo smernice dosiahnuť výsledok stanovený smernicou a ich povinnosť podľa článku 5 Zmluvy prijať všetky primerané opatrenia, všeobecné alebo konkrétne, s cieľom zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, je záväzná pre všetky orgány členských štátov, v rámci ich jurisdikcie, vrátane súdov. Z toho vyplýva, že pri aplikácii vnútroštátneho práva a najmä ustanovení vnútroštátneho práva zavedených osobitne s cieľom implementovať smernicu (v prejednávaných veciach 76/2007), je vnútroštátny súd povinný vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice s cieľom dosiahnuť výsledok podľa tretieho odseku článku 189". 25. Odvolací súd poukazuje na to, že skutočnosť, že spotrebiteľ nepodá odpor proti platobnému rozkazu je klasickým príkladom konania spotrebiteľa, keď priemerný spotrebiteľ nedokáže posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky, ani nekalé obchodné praktiky v zmluvách, ktoré sú právnym základom uplatňovaného nároku a nedokáže využiť procesné inštitúty na svoju obranu (porovnaj bod 61 rozsudku Súdneho dvora EU C-429/05). 26. Nečinnosť spotrebiteľa nemôže byť v takom prípade považovaná za konkludentný súhlas, ale je prejavom len rezignácie neinformovaného spotrebiteľa, ktorý nevie o neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré, napriek ich absolútnej neplatnosti, žalobca uplatňuje. 27. Odvolací súd dáva do pozornosti znenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/9/2012 zo dňa 16. 01. 2013, ktorý v odôvodnení uviedol, Kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu." 28. K názorom, v zmysle ktorých rozhodnutie Súdneho dvora EU podľa ustanovenia § 228 ods. 1 OSP, musí priamo, vecne a personálne súvisieť s pôvodným konaním a nemôže ísť o akékoľvek rozhodnutie, odvolací súd dáva do pozornosti komentár k Občianskemu súdnemu poriadku zverejnený na stránke www.epi.sk: ,, Rovnako je zrejmé že rozhodnutie Súdneho dvora alebo iného orgánu európskych spoločenstiev nemusí byť vydané bezprostredne v súvislosti s pôvodným konaním. Nadväzne je teda možné vyvodiť záver, že súd rozhodujúci o návrhu na obnovu konania prejudiciálne posúdi súlad meritórneho rozhodnutia s judikatúrou Súdneho dvora alebo iného orgánu európskych spoločenstiev ". 29. V čl. 7 ods. 2 Ústavy SR je deklarovaná záväznosť právnych aktov Európskej únie a ich prednosť pred zákonmi SR (princíp priority). Vnútroštátne rozhodnutie teda musí byť v súlade s rozhodovacou líniou Súdneho dvora EÚ. Cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zbaviť spotrebiteľa neprijateľných podmienok „ musí byť napĺňaný v rovine pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ POHOTOVOSŤ/Korčkovská C-76/10). 30. Niet akýchkoľvek pochybností, že prvoinštančný súd pred vydaním platobného rozkazu č.k. 6Ro/98/2011-36 zo dňa 01.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2011 predbežne nezhodnotil prijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa len deklaruje právny stav, pretože neprijateľná podmienka je neplatná od počiatku a je pravdepodobné, že ak by súd pristúpil pred vydaním platobného rozkazu k ex offo súdnej kontrole neprijateľných podmienok, dospel by k absolútne opačnému výsledku.
31. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na znenie § 3 zákona č. 125/2016 Z.z. zo dňa 18.11.2015, o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku, z ktorého vyplýva, že proti právoplatnému rozsudku vydanému v konaní, ktoré začalo podľa predpisov účinných do 30.6.2016 je za podmienok Civilného sporového poriadku prípustná žaloba na obnovu konania aj z dôvodu, že bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky alebo šeku a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla, lebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bola zastavená, pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obmedzenia, alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi, alebo so zákonom. 32. Odvolací súd toto ustanovenie vyložil aj pomocou článku 4, ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. (CSP) tak, že aj keď konanie v prejednávanej veci nie je konaním, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky alebo šeku, ani sa nejednalo o zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nebolo v ňom prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor s dobrými mravmi. Ustanovenie § 3 Zákona 125/2015 Z.z. upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci. Podmienky podľa ustanovenie § 403 ods. 1, 2, CSP boli v danej veci splnené, tak ako bolo konštatované vyššie, pretože ide o podmienky zhodné s podmienkami uvedenými v ustanovení § 230 O. s. p., zároveň podľa názoru odvolacieho súdu sú splnené podmienky podľa ustanovenia § 397 písm. e) C. s. p.. 33. K otázke vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na teraz platné ustanovenie § 412 C. s. p. pričom novinkou v Civilnom sporovom poriadku je aj možnosť odložiť právoplatnosť rozhodnutia za podmienok uvedených v ods. 2, ustanovenia § 412 C. s. p.. Zároveň v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 415 ods. 1 C. s. p. , teda že právoplatnosťou rozsudku o povolení obnovy sa odkladá vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. 34. Súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v odvolacom konaní už nebolo možné prihliadať na ustanovenie § 235 ods. 3 O. s. p., teda že má súd v prípade povolenia obnovy rozhodnúť o trovách konania až v novom rozhodnutí vo veci samej a nie v rozhodnutí o povolení obnovy. 35. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho odvolací súd postupom podľa ustanovenie § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. 36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. , v spojení z ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100%. 37. Súd prvej inštancie bude po právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania pokračovať ďalej, podľa ustanovení § 416 a násl. C. s. p.. 38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasom 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).