Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/271/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Jozefa Janíka v exekučnej veci oprávneného: L., Z. proti povinnému: O. o vymoženie 1.402,87 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 5Er/369/2015-22 zo dňa 4. apríla 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 6 Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom z 28.7.2015 doručeným súdnemu exekútorovi 29.7.2015 (začiatok exekučného konania) sa oprávnený domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie 1.402,87 Eur s prísl. na podklade vykonateľného zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, č. k. 1Zm/957/2013-20 zo 4.7.2014. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené 5.8.2015. Súdnemu exekútorovi bolo 21.1.2016 doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, exekučnému súdu postúpené súdnym exekútorom 5.2.2016. Oprávnený v ňom k svomju vzťahu k povinnému uviedol, že pohľadávka vymáhaná v exekúcii je pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnému pôvodným veriteľom - obchodnou spoločnosťou Z. Z. (ďalej len "právny predchodca oprávneného") na základe úverovej zmluvy č.: XXXXXXXXXX. Zaplatenie pohľadávky z úveru je zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou povinným na rad právneho predchodcu oprávneného, ktorý zmenku indosoval v prospech oprávneného. Z dôvodu porušenia platobných povinností povinným a nezaplatenia úverovej pohľadávky v lehote jej splatnosti bol nárok z nesplateného úveru uplatnený v zmenkovom konaní. O nároku zo zmenky bolo právoplatne rozhodnuté v zmenkovom konaní zmenkovým platobným rozkazom sp. zn. 1Zm/957/2013, ktorý je v exekúcii exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie. Oprávnený k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie pripojil listinné dôkazy, ktoré mali ním tvrdené skutočnosti osvedčiť, a to oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka z 5.4.2013, identifikáciu postúpenej pohľadávky, kópiu zmenky vystavenej 18.8.2006 na rad právneho predchodcu oprávneného a zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 18.8.2006. Exekučný súd sa pred rozhodnutím o zastavení alebo pokračovaní exekúcie oboznámil opätovne s exekučným titulom, návrhom na vykonanie exekúcie a ďalej s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie, oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka z 5.4.2013, identifikáciou postúpenej pohľadávky, kópiou zmenky vystavenej 18.8.2006 na rad právneho predchodcu oprávneného, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 18.8.2006, výpisom z obchodného registra na oprávneného a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1Zm/957/2013 a zistil nasledovný skutkový stav: Exekučným titulom v prebiehajúcej exekučnej veci je zmenkový platobný rozkaz, ktorým sa oprávnenému priznal nárok proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu vyplýva, že oprávnený ako žalobca predložil návrh na vydanie platobného rozkazu na základe toho,

že vydaním vlastnej zmenky z 18.8.2006 sa vystaviteľ zmenky zaviazal zaplatiť zmenkovú pohľadávku vo výške 1.402,87 Eur 19.8.2011 na rad právneho predchodcu oprávneného, ktorý zmenku indosoval v prospech žalobcu. K návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca pripojil len prvopis zmenky. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0263121568 z 18.8.2006 exekučný súd zistil, že táto bola uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného na jednej strane a povinným na strane druhej, pričom oprávnený bol v zmluve označený údajmi, ktoré obvykle identifikujú podnikateľa, t. j. obchodným menom, miestom podnikania, IČO-om a povinný údajmi, ktoré obvykle identifikujú fyzickú osobu - nepodnikateľa, t. j. menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebného, bezúčelového úveru. Z výpisu z obchodného registra exekučný súd zistil, že právny predchodca oprávneného bol v čase uzavretia zmluvy s povinným podnikateľom s predmetom podnikania, okrem iného, poskytovanie úverov. Vzhľadom na dikciu ustanovení § 243f ods. 1 a ods. 3 EP exekučný súd v prvom rade konštatuje, že prebiehajúca exekúcia je od 23.12.2015 zo zákona odložená, keďže ide o exekučné konanie začaté pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z. z. a o exekučné konanie, kde bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodnutia (v danom prípade zmenkového platobného rozkazu), ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Oprávnený si teda správne splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP a stihol tak urobiť v zákonom stanovenej lehote. Vzhľadom na uvedené je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP a exekúciu buď zastaviť alebo rozhodnúť o jej pokračovaní, pričom ustanovenie § 243f ods. 4 EP zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP. V zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ EP pritom na zastavenie exekúcie musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: 1. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, 2. v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a 3. nebolo prihliadnuté na niektoré z okolností uvedené pod bodom 1 až 3, t. j. na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Keď sa v konaní preukáže nesplnenie niektorej z troch podmienok, exekučný súd musí rozhodnúť o pokračovaní exekúcie. Splnenie prvej podmienky exekučný súd konštatoval už vyššie. Po oboznámení sa s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi dospel exekučný súd ďalej k záveru, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 18.8.2006, v súvislosti so zabezpečením ktorej bola vystavená zmenka, na ktorej základe následne došlo k vydaniu zmenkového platobného rozkazu, má charakter zmluvy spotrebiteľskej podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia (i § 52 ods. 1 v spojení s § 879j Občianskeho zákonníka). Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ - právny predchodca oprávneného ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. K tomuto záveru exekučný súd dospel s ohľadom na označenie zmluvných strán predmetnej zmluvy, účel poskytnutia úveru v zmluve uvedený, výpis z obchodného registra oprávneného a skutočnosť, že oprávnený nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. Išlo o typizovanú zmluvu používanú veriteľom vo vzťahu k veľkému počtu klientov a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom nemal možnosť ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa, bolo aj v oblasti obchodného práva (predmetná zmluva bola uzavretá podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka) potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti aj odvolacie súdy v rámci svojej rozhodovacej činnosti (pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6CoE/236/2011 z 15.7.2011, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23CoE/282/2014 z 22.1.2015) vyjadrili názor, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto, ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku, bolo v súlade aj s ustanovením § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka potrebné na právny vzťah účastníkov subsidiárne aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 18.8.2006 je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z.. Po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V vyššie označeným, exekučný súd ďalej zistil, že zmenkový súd pred vydaním zmenkového platobného rozkazu nemal k dispozícii zmluvu o splátkovom úvere č. 0263121568 z 18.8.2006, na základe ktorej došlo k vzniku zmenkou zabezpečovaného hlavného záväzkovo-právneho vzťahu, a zmenkový súd preto nemohol ani

teoreticky podrobiť podmienky zmluvy kontrole z hľadiska ich možnej neprijateľnosti. Je síce pravdou, že zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový v znení účinnom do 22.12.2015 neobsahovalo obdobné ustanovenie ako ustanovenie s účinnosťou od 23.12.2015 zakotvené v § 17 ods. 2 citovaného zákona, čo však neznamená, že dovtedajšia vnútroštátna právna úprava, ale najmä normy práva Európske Únie, s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora či povinnosť "eurokonformného výkladu" vnútroštátneho práva nepripúšťali, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa bolo treba aj v čase vydania zmenkového platobného rozkazu vykladať so zreteľom na čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Pod vhodnou ochranou spotrebiteľa je treba chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva EÚ a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Oprávnený ako žalobca v základnom konaní svoj návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu uplatnil na základe predloženého originálu zmenky bez toho, že by akýmkoľvek spôsobom špecifikoval a konkretizoval charakter kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže a okolnosti, ktoré vystaveniu zmenky predchádzali. Zmenkový súd následne zmenkový platobný rozkaz vydal výlučne na základe predloženého originálu zmenku. Odčlenil teda zmenkový abstraktný vzťah od spotrebiteľského vzťahu, v dôsledku čoho zjavne neaplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a v konaní ani neskúmal zmluvné podmienky z hľadiska ich možnej neprijateľnosti či neprihliadol na obmedzenie použitia zmenky. § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pritom už v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy istým spôsobom obmedzoval možnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, keď stanovil, že ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Exekučný súd sa nevie vyjadriť k tomu, či uplatnený nárok naozaj vychádzal z neprijateľných zmluvných podmienok, keďže z návrhu nie je zrejmé, z akých čiastkových nárokov (čo z uplatnenej sumy tvorila nesplatená suma úveru, čo úroky či iné príslušenstvo, prípadne zmluvná pokuta) uplatnená suma pozostávala a či tieto nároky mali základ aj v neprijateľných zmluvných podmienkach. Týmto by sa mohol zaoberať až súd rozhodujúci v konaní o obnove konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom mal za to, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Podľa oprávneného exekučný súd rozhodol nezákonne a jeho právny názor ja absolútne nesprávny. Ex. por. len ukladá oprávnenému povinnosť, doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opis rozhodných skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným, čo podľa jeho názoru aj splnil. Exekučný súd mal len vyhodnotiť navrhované dôkazy a preskúmať či je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.) m Ex. por.. Exekučný súd sa v odôvodnení nevysporiadal s otázkou, či existuje dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.) m Ex. por., inak by na základe dôkazov mal za preukázané, že spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nie je v rozpore so zákonom ani dobrými mravmi. S ohľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že v exekúcií sa pokračuje.

3. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili. 4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „C.s.p.“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 220 ods. 2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 C.s.p., preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zároveň považuje za potrebné dodať:

6. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Oprávnený sa návrhom z 28.07.2015 doručeným súdnemu exekútorovi 29.07.2015 (začiatok exekučného konania) sa oprávnený domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie 1.402,87 Eur s prísl. na podklade vykonateľného zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, č. k. 1Zm/957/2013-20 zo 04.07.2014. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené 05.08.2015. S poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko však oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

11. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 1Zm/957/2013-20, vydaného na podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f ods. 1 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 povinnosť, podľa ktorej má oprávnený povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

15. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Z doplneného návrhu vyplýva, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný príslušným súdom na základe oprávneným predloženej biankozmenky, ktorú vystavil povinný v prospech oprávneného v súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy zo dňa 18.08.2006. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá za následok pokračovanie v konaní, ako sa oprávnený mylne domnieva.

16. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil. Na základe dôkazov predložených oprávneným v spojení s vyžiadaným spisom súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul- zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,

obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal. Pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3). Súd prvej inštancie preto správne podľa § 57 ods. 1 písm. m ) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

18. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 .