Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_15C-209-2013.pdf
PDF · 114.73 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/209/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom v Prahe 3, K červenému dvoru 3269/25a, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej U. Č., K.. XX. XX. XXXX, O. U. XX, v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 900 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť zmenkovú sumu 134 € spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 134 € od 07. 12. 2009 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zo zmenkovej sumy 134 €, teda 0,45 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Konanie o nároku žalobcu na zmenkový úrok v rozsahu nad 0,06 % denne zo zmenkovej sumy 900 € od 21. 09. 2009 do zaplatenia sa zastavuje.
III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde 28. 03. 2013 si žalobca proti žalovanej uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 900 €, na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 900 € od 21. 09. 2009 do zaplatenia, 6% úrok zo zmenkovej sumy zo sumy 900 € od 07. 12. 2009 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, čiže 3 € a náhradu trov konania.
2. V žalobe žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 15. 01. 2009 na zmenkovú sumu 900 €, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 21. 09. 2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená 15. 01. 2009 na sumu 900 €, čo je dátum vystavenia, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 21. 09. 2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,00 eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 0,00 eur, na úroky neuhradil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
3. Žalobca podal návrh na vzorovom tlačive „A“ návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4. ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky žalobca uviedol a predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo jeho právneho zástupcu vrátane osvedčenia ne registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je zahraničnou právnickou osobou, právomoc súdu SR v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č.44/2001 a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Martin je daná podľa článku 11. Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písmeno a/ Nariadenia č.861/2007/ ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia č.861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú v Slovenskej republike okresné súdy, pričom žalobca si príslušnosť Okresného súdu Martin vybral podľa bydliska žalovanej.
5. Dňa 12. 11. 2013 Okresný súd Martin v zmysle článku 5 odsek 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval žalovanej kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ tlačivom na odpoveď. Žalovaná zásielku súdu prevzala do vlastných rúk dňa 14. 11. 2013 a do 30-tich dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď, neodpovedala.
6. Podľa článku 19 Nariadenia č.861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Vzhľadom na túto skutočnosť sa občianske súdne konanie riadi O.s.p. (zák.č.99/1963Zb.).
7. Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci a vzhľadom na skutočnosť, že bolo potrebné vykonať dôkaz, oboznámením sa s originálom zmenky, súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie a to dňa 13. 01. 2014 na deň 07. 02. 2014. O nariadení pojednávania nevydával súd osobitné rozhodnutie, pretože postupoval podľa § 115 a nasledujúcich O.s.p., kde toto O.s.p. nevyžaduje.
8. Na toto pojednávanie sa dostavil len právny zástupca žalobcu .
9. Žalovaná sa neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala. Preto súd v zmysle § 101 ods.2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej.
10. Právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu v zmysle jej písomného petitu. Potom, čo bol oboznámený s obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/3851/2010, obsahom ktorého je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 23552/09 Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, žiadal, aby súd na neho neprihliadal ako na právoplatne rozhodnutú vec, nakoľko podľa jeho právneho názoru ide o nulitný právny akt z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky.
11. Z originálu zmenky, ktorej fotokópia je pripojená aj v súdnom spise súd zistil, že zmenka bola vystavená v Martine 15. 01. 2009 žalovanou s tým, že „zaplatím na túto zmenku pri predložení na rad : Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B, zmenkovú sumu 900 € (deväťsto eur) a zmenkový úrok 0,25% denne od 21. 09. 2009, pričom zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje zmenkovú sumu 900 € a dátum začiatku úročenia 21. 09. 2009, pričom na jej okraji je uvedený aj údaj číslo zmluvy 5331855. Je opatrená menom a priezviskom, ako aj adresou a rodným číslom vystaviteľa a vlastnoručným podpisom vystaviteľa, teda žalovanej.
12. Na rube zmenky sa nachádza zápis „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, podpis POHOTOVOSŤ s.r.o. Jaroslav Fuchs, konateľ“.
13. Z kópie pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/3851/2010 súd zistil, že je do neho pripojený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, zo dňa 4.2.2010 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 03. 2010 sp.zn. SR 23552/09. Týmto rozsudkom bolo žalobcovi - obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 81109 Bratislava, IČO: 35 807 598 priznané plnenie proti žalovanej U. Č., Y..Č.. XXXXXXXXXX zo zmenky, vystavenej 15. 01. 2009 a to plnenie v sume 900 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 900 € od 21. 09. 2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 900 € od 21. 09. 2009 do zaplatenia a náhrada trov rozhodcovského konania vo výške 228,75 €. Z predmetného rozhodcovského rozsudku je teda zrejmé, že titulom zmenky, ktorú žalobca vo veci 15C/209/2013 pripojil do súdneho spisu a titulom ktorej požadoval vyššie uvedené plnenie bolo priznané plnenie už predtým remitentovi zmenky, to znamená obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o..
14. Zo spisu bolo ďalej zistené, že obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. spísala dňa 09. 06. 2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým na exekútorskom úrade v Bratislave so sídlom Záhradnícka 62, Bratislava návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému U. Č., gen. uvedené vyššie na vymoženie povinnosti priznanej vyššie uvádzaným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 09. 08. 2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal Okresný súd Martin o udelenie poverenia na vykonanie tejto exekúcie. Dňa 21. 09. 2010 Okresný súd Martin uznesením sp. zn. 17Er/3853/2010 zo dňa 21. 09. 2010 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 06. 04. 2011. Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, ako aj exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom a zistil rozpor exekučného titulu so zákonom. Exekučný titul podľa názoru exekučného súdu priznával nedovolené plnenie, ktoré je súčasne v rozpore s dobrými mravmi a priznal zákonom nedovolené plnenie. Tiež podľa názoru súdu exekučný titul nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti, t.j. presné určenie obsahu práv a povinností vrátane rozsahu plnenia. Rozhodcovský súd sa nezoberal postavením žalovaného čo by spotrebiteľa a zároveň v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa neaplikoval pre neho priaznivejšie ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z predmetného uznesenia nevyplýva, že by exekučný súd dospel k presvedčeniu, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve tiež pripojenej do tohto spisu č.5331855 dňa 15. 01. 2009 obsahovala neplatnú rozhodcovskú doložku. Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že exekučný súd preskúmal exekučný titul v zmysle ustanovení § 45 ods.1 písm. b/ a c/ zákona č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
15. Súd po vykonanom dokazovaní sa zaoberal vo svojom prvom konaní aj podmienkami konania a dospel k presvedčeniu, že v zmysle § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Tento záver potom viedol súd k tomu, že zaujal názor, že táto skutočnosť bráni tomu, aby súd tú istú vec opätovne prejednal v zmysle § 153 ods. 3 vtedy platného O. s. p.. Súd preto vo svojom prvom konaní žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi len zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda v sume 3 €, vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol a žalovanej proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
16. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby, vo zvyšku uplatneného nároku a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania, a to svojim uznesením sp. zn. 13Cob/201/2014 zo dňa 12. 05. 2015.
17. Vo svojom zrušujúcom uznesení odvolací súd poukázal na skutočnosť, že je toho názoru, že posúdiť otázku, či predmetný rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku veci rozhodnutej alebo nie, nie je možné len na základe odôvodnenia uznesenia, ktorým exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Posúdenie prekážky rozhodnutej veci zo strany súdu vychádzalo výlučne z okolnosti, či sa exekučný súd touto otázkou v exekučnom konaní zaoberal alebo nie. Krajský súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že ak otázka právomoci rozhodcovského súdu v predmetnom exekučnom uznesení nebola vôbec riešená, znamená to, že právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť nebola spochybnená. Ak rozsudok rozhodcovského súdu bol právoplatným rozhodnutím exekučného súdu vyhlásený za nespôsobilý podklad pre vedenie exekúcie, na základe jeho nevykonateľnosti tak nemožno dospieť k záveru, že by právna vec bola takýmto rozsudkom definitívnym a nezameniteľným spôsobom vyriešená, nakoľko z takéhoto rozsudku neplynul žiadnemu z účastníkov rozhodcovského konania žiadne práva ani povinnosti a v prejednávanom prípade exekučný súd ohľadom rozhodcovského rozsudku dospel k záveru, že exekučný titul je v celom rozsahu nevykonateľný a preto na jeho podklade nemožno viesť exekúciu a to ani čiastočne. Takýto rozhodcovský rozsudok podľa názoru krajského súdu nemôže založiť prekážku rozhodnutej veci z dôvodu, že takýmto rozsudkom právna vec nebola vyriešená definitívnym spôsobom a takýmto rozhodnutím nedošlo k naplneniu účelu a zmyslu súdneho konania, nedošlo k vyriešeniu medzi účastníkmi sporných otázok a účastníkom takéhoto konania nebola poskytnutá relevantná ochrana ich práv a oprávnených záujmov. Bude úlohou okresného súdu zaoberať sa otázkou, či rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobu a žalovanou je platná a či tak rozhodcovský súd mal právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku. S prihliadnutím na právne záväzný názor krajského súdu, v zmysle ktorého nevykonateľný rozhodcovský rozsudok prekážku veci rozhodnutej podľa § 159 ods. 3 O. s. p. nezakladá, okresnú súd opätovne posúdi žalobcom uplatnený nárok v časti, kde z dôvodu prekážky rozhodnutej veci pôvodne uplatnený návrh žalobcu zamietol.
18. V ďalšom konaní potom súd za zaoberal otázkou, ktorú nastolil odvolací súd, súčasne však zameral svoje dokazovanie aj na oprávnenosť nárokov zo zmenky s prihliadnutím na skutočnosť, že medzi predchodcom žalobcu a žalovanou na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepochybne vznikol vzťah, ktorý ma charakter vzťahu spotrebiteľského. Žalujúca strana však v ďalšej fáze konania podaním zo dňa 17. 12. 2015 zobrala žalobu späť v časti kde požadovala zmenkový úrok z istiny nad sadzbu 0,06 % denne (č. l. 107 spisu).
19. V tejto fáze konania oznámením zo dňa 12. 11. 2014 zahlásil svoj vstup do konania podľa vtedy platných predpisov vedľajší účastník, a to občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom v Bratislave a súd napriek námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, ktorú vzniesla strana žalujúca, pripustil vstup tohto združenia do konania, pričom toto združenie konalo na podporu strany žalovanej až do 30. 06. 2016, teda do momentu, keď skončila účinnosť Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého združenie do konania vstúpilo v zmysle § 93 O. s. p.. Od 01. 07. 2016 však vstúpil do účinnosti nový procesný predpis upravujúci konanie pred súdmi, a to Civilný sporový poriadok, ktorý takýto inštitút nepoznal a otázku existencie vedľajšieho účastníka v konaní po 01. 07. 2016 neriešili ani jeho prechodné a záverečné ustanovenia. Súd preto s vedľajším účastníkom konať od 01. 07. 2016 prestal a túto skutočnosť oznámil jeho právnemu zástupcovi listom z 05. 10. 2016.
20. Súd rozhodoval znova spor v čase, keď už bolo známe spoločné stanovisko Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. 10. 2015 prijaté v súvislosti s inými takmer identickými spormi, ktoré žalobca viedol takmer na všetkých súdoch na území Slovenskej republiky. Podľa tohto stanoviska ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je súd ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovanej, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
21. Súčasťou spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/3851/2010 bola aj podľa presvedčenia súdu platne uzavretá zmluva o úvere medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom v Bratislave ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý klasický spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahovali ustanovenia vtedy platného Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., túto skutočnosť už konštatoval aj exekučný súd. Ani skutočnosť, že pri vyplnení úverovej zmluvy bolo pracovníkom veriteľa doplnené do klasickej formulárovej zmluvy, že zmluva je poskytovaná žalovanej za účelom výkonu povolania neznamená, že by poskytnutý úver nespadal pod právnu úpravu vyššie uvedeného zákona. Túto skutočnosť nakoniec presvedčivo nespochybnila ani obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom v Bratislave práve v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 17Er/3851/2010 po tom, čo najskôr voči uzneseniu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/3851/2010 zo dňa 21. 09. 2010, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá tak, ako súd konštatoval vyššie, podala odvolanie, neskôr však toto odvolanie zobrala späť.
22. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti v iných sporoch vedených na Okresnom súde Martin známa skutočnosť, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. v snahe obísť striktné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. aj pri poskytovaní de facto klasických spotrebiteľských úverov občanom uvádzala vo formulárovom tlačive zmluvy, že úver je poskytovaný buď na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Naviac súd z lustrácie Sociálnej poisťovne zistil, že žalovaná v čase uzavretia zmluvy pracovala len na základe dohody o pracovnej činnosti, prípadne dohody o vykonaní práce (ako zamestnanec dohodár) pre obchodnú spoločnosť Tatra Credit a.s. so sídlom v Kežmarku. Napriek tomu, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom v Bratislave v konaní 17Er/3851/2010 argumentovala skutočnosťou, že žalovaná nemá postavenie spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 2 vtedy platného zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, a to vo svojom odvolaní voči vyššie uvádzanému exekučného súdu, dôkaz o tom, že nie len de iure ale aj de facto bol poskytovaný žalovanej na účel výkonu povolania, neposkytla.
23. Preto podľa presvedčenia súdu nároky pôvodného veriteľa vo vzťahu k žalovanej ako spotrebiteľke je nutné posudzovať ako nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Obligatórnou náležitosťou takého úveru je potom v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úver vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
24. Tiež podľa § 4 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; a ďalšie náležitosti, ktoré zmluva postrádala.
25. V zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
26. Z vykonaného dokazovania, ktoré súd urobil bolo pre súd nesporné, že zmenka bola vystavená dňa 15. 01. 2009 žalovanou ako zmenka, ktorá zabezpečovala práva veriteľa, teda obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. z úverovej zmluvy č. 5331855 uzavretej 15. 01. 2009 a žalovanej na základe tejto úverovej zmluvy bol poskytnutý úver v sume 450 € za poplatok vo výške 438 €, ktorý žalovaná ako súd konštatoval vyššie zobrala údajne na výkon svojho povolania a mala ho splatiť v 12-tich mesačných splátkach po 74 € počnúc 16. 02. 2009. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru uvedené na rubovej časti zmluvy. Tie v článku 17 obsahovali aj dohodu o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka (vystaviteľa zmenky - ďalej len „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi - ďalej len „remitent“ vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené - zmenková suma a dátum úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, keď sa podľa bodu 4 týchto obchodných podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke veriteľ takže ním bude deň kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
27. V článku 18 všeobecných obchodných podmienok bola dohodnutá rozhodcovská doložky, podľa ktorej zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporu, sporov plynúcich z tejto zmluvy o úvere, zmluvné strany sa zaviazali pred rozhodnutím sporu pred rozhodcovským súdom využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany sa pomocou mediátora pokúsia vyriešiť spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej výklad alebo zrušenie. V zmysle tejto dohody zmluvné strany dohodli riešenie sporov pred mediačným centrom registrovaným na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky. Súčasne v rozhodcovskej doložke uzatvorenej podľa zákona č. 244/2002 Z. z. dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8 ak zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, pričom rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, prípadne budú riešené pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu, teda Občianskeho súdneho poriadku.
28. Túto rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyplývajúcu z ust. § 53 ods. 4 písm. r/ vtedy platného Občianskeho zákonníka, pretože vyžadovala v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní za predpokladu, že na základe žaloby podanej na označenom rozhodcovskom súde vyvolá spor dodávateľ, čiže veriteľ. Preto na základe neplatnej doložky nemohla byť platne založená právomoc rozhodcovského súdu a vyššie uvádzaný rozhodcovský rozsudok bol ničotným alebo nulitným právnym aktom tohto súdu vydaným bez toho, aby tento orgán mal k tomu právomoc.
29. V ďalšom súd v zmysle vyššie uvádzaných skutočností sa zaoberal aj tým, či nároky vyplývajúce zo zmenky, ktorú predložil žalobca sú dôvodné a zákonné v zmysle vyššie citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch a, či zmenka bola vyplnená remitentom v zmysle dohody o vyplňovacom práve zmenky, teda zmenková suma obsahovala všetky zákonné nároky pôvodného veriteľa vo vzťahu k žalovanej.
30. Nároky pôvodného veriteľa voči žalovanej ako spotrebiteľke a teda aj právnu možnosť zabezpečenia týchto nárokov z úverovej zmluvy formou zmenky bolo preto nutné posudzovať v zmysle režimu Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., pretože nároky veriteľa vo vzťahu k žalovanej boli nárokmi dodávateľa vo vzťahu k spotrebiteľovi. Ako súd konštatoval v zmluve absentovali, keďže zmluva bola zmluvou o klasickom spotrebiteľskom úvere, vyššie uvádzané náležitosti vyžadované vtedy platným Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, a ďalej údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov tak, ako to bolo konštatované vyššie. Absencia týchto náležitostí potom spôsobovala v zmysle § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch skutočnosť, že úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, teda ak žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 450 €, mala by vrátiť vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť len túto sumu, bez dohodnutého poplatku vo výške 438 €.
31. V rozhodcovskom rozsudku, ktorý bol súčasťou vyššie uvádzaného exekučného spisu bolo konštatované, a to v jeho odôvodnení, že zmenková suma 900 € pozostávala z istiny vo výške 572 €, poplatku za zasielanie upomienok vo výške 16 € a zmluvnej pokuty vo výške 312 €. Ak podľa dohody v zmluve mala žalovaná zaplatiť celkovo 888 €, z čoho dlhovala sumu 572 €, je zrejmé, že rozdielom je suma 316 €, ktorú žalovaná do dňa vyplnenia zmenky zaplatila. Ak však záväzok žalovanej voči jej pôvodnému veriteľovi, teda obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., predstavoval vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru len sumu 450 €, teda záväzok zaplatiť poskytnutú istinu, z ktorej žalovaná zaplatila 316 €, rozdiel predstavuje sumu 134 €. Iné nároky pôvodného veriteľa voči žalovanej preukázané neboli.
32. Preto podľa presvedčenia súdu v súlade s dohodou o vyplnení zmenky mala byť v zmenke uvedená zmenková suma len 134 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 450 €, ktorú žalovaná mala skutočne svojmu veriteľovi zaplatiť a sumou 316 €, ktorú zrejme zaplatila (keďže obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. v konaní pred rozhodcovským súdom tvrdila, že žalovaná na istine z celkovej sumy 888 €, dlhuje sumu 572 €).
33. Aj keď v prejednávanom prípade šlo o nároky zo zmenky, súd rozhodoval v čase, keď platilo novelizované ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb..
34. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
35. Podľa § 17 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
36. Práve z citovaného ustanovenia súd vychádzal keď aj bez námietok žalovanej prihliadal na skutočnosti, ktoré boli v prospech žalovanej ako spotrebiteľky, keďže jej zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
37. Podľa § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
38. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového súd žalobcovi priznal len zmenkovú sumu v dôvodnej výške 134 € a zákonný 6 % ročný úrok z tejto sumy od 07. 12. 2009, teda odo dňa sročnosti ako žalobca žiadal.
39. Pokiaľ však žalobca žiadal 0,06 % úrok denne zo zmenkovej sumy 900 € od 21. 09. 2009 do zaplatenia, súd žalobu v tejto časti považoval za nedôvodnú. Šlo o časť dohodnutého úroku v zmysle § 48 ods. 1 bod 1 Zákona zmenkového a šekového, ktorý bol pôvodne dohodnutý vo výške 0,25 % denne od 21. 09. 2009. Tento úrok tak, ako bol v zmenke dohodnutý považoval súd za odporujúci dobrým mravom a dohodu o ňom v zmenke za neplatnú, vzhľadom na ust. § 39 Obč. zák.. Úrok vo výške 0,25 % denne, ako bol dohodnutý v zmenke predstavuje v ročnom prepočte 91,25 % ročne, pritom v januári 2009, keď bol poskytnutý žalovanej spotrebiteľský úver, ktorý mal byť splatený do jedného roka, sa úrokové sadzby poskytovaných spotrebiteľských úveroch pohybovali podľa štatistických údajov približne okolo 8,34 % ročne. Z toho je zrejmé, že dohodnutý úrok zo zmenkovej sumy celkovo 91,25 % ročne, túto ročnú úrokovú mieru niekoľkonásobne prevyšoval. Takýto úrok umožňoval pôvodnému veriteľovi naviac získať takmer celú dlhovanú istinu a hraničil s úžerou. Preto dohoda o tak vysokom úroku, podľa presvedčenia súdu, odporovala dobrým mravom a ako taká bola neplatná v zmysle ust. § 39 Obč. zák.. Aj keď žalobca žiadal z takto dohodnutého úroku len jeho časť vo výške 0,06 % denne, súd mu takýto nárok priznať nemohol, pretože celý dohoda o úrokoch zo zmenkovej sumy bola podľa presvedčenia súdu v rozpore s dobrými mravmi a neplatná, a preto súd žalobcovi nepriznal ani časť neplatne dohodnutého plnenia.
40. Súd preto vo zvyšku uplatneného nároku na zmenkovú sumu a na úrok zo zmenkovej sumy žalobu zamietol ako nedôvodnú a konanie zastavil v tej časti kde žalobca zobral žalobu späť v zmysle ust. § 145 ods. 2 C. s. p..
41. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p.. Ani jedna zo strán nebola v konaní plne úspešná a preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán proti tej druhej nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Podľa čl. 15 ods.1 Nariadenia (ES) č.861/2007 je rozsudok vykonateľný bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok.