Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8Er/892/2009

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpeného: JUDr. Peter Herceg, advokát so sídlom Iljušinova 1042/12, 051 01 Bratislava proti povinným: 1.) L. D., O.. X.X.XXXX, V. XXX XX M. X. XXX, D. F., 2.) Y. D., O.. XX.X.XXXX, V. XXX XX M. X. XXX, D. F., 3.) U. B., O.. XX.X.XXXX, V. XXX XX M. X. XXX, D. F. a 4.) L. B., O.. X.X.XXXX, V. XXX XX M. X. XXX, D. F., všetci zastúpení: Mgr. Marek Tauber, advokát so sídlom Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves pre vymoženie sumy 1.701,19 eur s príslušenstvom a trovy exekúcie a trov exekúcie

rozhodol:

I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn.: EX 9374/09 sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn.: EX 9374/09 sa z a s t a v u j e.

III. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 %.

IV. Povinní m a j ú n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Oprávnený podal 25.9.2009 na exekútorský úrad vo výroku označeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinným pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.701,19 eur s príslušenstvom priznanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Poprad č. k.: 13C 391/94-6 z 8.6.1994.

2. 20.10.2009 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.

3. Povinní v 1. až 4. rade spoločným podaním z 19.12.2014 vzniesli námietku premlčania vymáhanej istiny podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a navrhli exekúciu podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku zastaviť. Poukázali na uznesenie NS ČR z 26.5.2004 sp. zn.: 20Cdo 1290/2003, v zmysle ktorého konanie o výkon rozhodnutia (vydaného či už v súdnom alebo v rozhodcovskom konaní) priznávajúceho určité právo musí byť začaté v desaťročnej lehote počítanej odo dňa, kedy lehota po prvýkrát začala plynúť.

4. Výzvou zo 4.2.2016, doručenou oprávnenému 22.2.2016, vyzval súd oprávneného na zaujatie procesného stanoviska k podaniu povinných, a teda na predloženie dôkazov vyvracajúcich tvrdenia o premlčaní pohľadávky priznanej exekučným titulom. Oprávnený sa k uvedenému návrhu povinných doposiaľ nevyjadril.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

6. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Základným procesným predpokladom pre výkon exekúcie je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie

- exekučný titul. Jeho existenciu, riadne náležitosti, právoplatnosť a vykonateľnosť, súd preskúma ešte pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

8. Exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 EP v tomto konaní je platobný rozkaz Okresného súdu Poprad č. k.: 13C 391/94-6 z 8.6.1994, ktorým bola povinným uložená povinnosť zaplatiť pôvodnému oprávnenému Slovenskej štátnej sporiteľni, mestskej pobočke v Poprade sumu 51.250,- Sk so 6 % úrokmi od 17.3.1994 do zaplatenia a trovy konania vo výške 2.148,- Sk s tým, že plnením jedného z povinných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných povinných. Predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 2.8.1994 a vykonateľnosť 2.8.1994.

9. Z obsahu spisu je zrejmé, že samotný návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený dňa 25.9.2009, čo nespochybniteľne je po zákonnej 10-ročnej prelmčacej dobe, keďže tá plynula od 2.8.1994 do 2.8.2004.

10. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ") právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11. Podľa § 110 ods. 1 ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

12. Podľa § 110 ods. 3 úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

13. V dôsledku vznesenej námietky premlčania povinnými považuje súd za premlčané aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania od okamihu, kedy márnym uplynutím premlčacej doby došlo k premlčaniu istiny. Účinným vznesením námietky premlčania dochádza k zániku nároku, t.j. subjektívne právo veriteľa prestáva byť súdne vynutiteľné a tento účinok sa prejaví nielen vo vzťahu k pohľadávke, ale aj k jej príslušenstvu, ktoré predstavuje zmluvný úrok alebo úrok z omeškania.

14. V danom prípade, keďže exekučný titul nadobudol právoplatnosť 2.8.1994 a vykonateľnosť 2.8.1994, uplynutím 10-ročnej lehoty dňom 2.8.2004 sa právo priznané týmto exekučným titulom premlčalo a rovnako sa premlčali aj úroky z omeškania priznané týmto exekučným titulom, ktorých splatnosť nastala či už ku dňu právoplatnosti rozsudku alebo po jeho právoplatnosti.

15. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/157/2009 zo dňa 29.6.2010, v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, podľa ktorého je potrebné rozlišovať medzi začiatkom plynutia premlčacej doby na jednej strane pre právo na zaplatenie istiny a na druhej strane pre právo na zaplatenie úrokov a podľa ktorého úroky za každý deň omeškania sú samostatným právom, ktoré sa premlčuje samostatne, teda právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká po celú dobu omeškania a premlčuje sa za každý deň samostatne. Pri takomto názore by totižto za každý deň omeškania malo vznikať veriteľovi nové právo na úrok z omeškania, čím vo svojich dôsledkoch v rozpore so zákonom by bolo popreté, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so splnením dlhu bol príslušenstvom pohľadávky zodpovedajúcim tomuto dlhu a že by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší záväzkový právny vzťah. Úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To mimo iného znamená, že pre

povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzok teda nie je pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.

16. Zároveň platí, že ak dôjde k premlčaniu pohľadávky, ku ktorej sa úroky z omeškania viažu, nie je možné priznať toto príslušenstvo pohľadávky za dobu od okamihu, kedy došlo k premlčaniu pohľadávky (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.04.2006, sp. zn. 32 Odo 466/2004). Najneskôr sa všetky úroky z omeškania premlčia spolu s pohľadávkou. Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku prostredníctvom úroku z omeškania, ktorý je vedľajším záväzkovým vzťahom (môže vyplývať zo zmluvy alebo zo zákona), by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a zároveň by nebol rešpektovaný jeden zo základných princípov súkromného práva, a to princíp "vigilantibus iura scripta sunt" (bdelým patrí právo.) Ak sa dlžník môže brániť námietkou premlčania proti splneniu hlavného záväzku, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania proti uplatneniu úrokov z omeškania ako vedľajšiemu záväzku za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2008, sp. zn. 4 Cdo 222/2005). Podobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 29.06.2010, sp. zn. 1 Cdo 157/2009 uviedol, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Opačný výklad by viedol k záveru, že za každý deň omeškania malo vzniknúť veriteľovi nové právo na úrok z omeškania, čím by bolo vo svojich dôsledkoch v rozpore so zákonom popreté, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so splnením dlhu bola príslušenstvom pohľadávky zodpovedajúcim tomuto dlhu a že by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší záväzkový právny vzťah.

17. Súd na základe týchto zistených skutočností vyhlásil exekúciu voči všetkým povinným za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ EP, právny následkom čoho bolo jej zastavenie. Súd o neprípustnosti exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením, nakoľko ide o dva vzájomne závislé výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení exekúcie by odporoval hospodárnosti a účelu exekučného konania.

18. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

19. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

20. Podľa § 203 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

21. Má sa za to, že exekučné konanie vychádza zo zásady, že trovy exekúcie platí spravidla povinný. Výnimku, v zmysle ktorej trovy exekúcie platí oprávnený predstavuje prípad, že dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo ak exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že oprávnený podaním návrhu na vykonanie exekúcie premlčaného nároku spôsobil nielen samotné zastavenie tejto exekúcie, ale i jej vedenie, preto je povinný nahradiť trovy exekúcie, a to trovy exekútora.

22. Podľa § 9a ods. 1 EP ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

23. Podľa 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 %.

25. O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Civilného sporového poriadku.

26. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

27. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa citovaných ustanovení, teda podľa zásady úspechu v konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na výkon exekúcie po zániku práva predmetnú pohľadávku vymáhať v exekučnom konaní, má sa za to, že zavinil nielen samotné zastavenie, ale i vedenie tejto exekúcie voči povinným, preto majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.