Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-58-2013.pdf
PDF · 100.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-28C/58/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovanému: J. X., P. X. X, Q.S., V.. XX.X.XXXX, v spore o vypratanie bytu, rozhodol
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému (pôvodne tiež T. X., R. X. D. R. X.j, voči ktorým súd konanie zastavil) vypratať byt č. 1 na Y. X v Košiciach (ďalej tiež len „byt“). Na odôvodnenie takto uplatneného nároku žalobca v podstatnom tvrdil, že žalovaný zasahuje do vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti Mesta Košice, správu bytového fondu ktorého vykonáva na základe Zmluvy o výkone správy č. 1336/2008 zo dňa 1.12.2008 a dodatkov k nej, tým, že bez existencie právneho dôvodu tento byt obsadil a užíva.
2. Žalovaný uplatnený nárok neuznal. Na svoju obranu žalovaný (v odpore proti rozkazu na plnenie) ozrejmil okolnosti, za ktorých sa ujal užívania sporného bytu, vysvetlil v tomto zmysle, že spolu s ďalšími desiatimi ľuďmi predtým býval v jednoizbovom byte č. 32 na Y. XX v Košiciach, že v tomto byte sa nedalo bývať, tiež preto, že doň pršalo a že jeho žiadosti o výmenu tohto bytu za väčší žalobca nevyhovel; preto mu aj so zreteľom na vážny nepriaznivý zdravotný stav jeho manželky (pozn. súdu: zomrela v priebehu konania), ako uviedol, neostávalo iné ako obsadiť sporný byt. Žalovaný poukázal na to, že v čase obsadenia tohto bytu bol tento značne zničený (chýbali v ňom okná a dvere, v stenách boli diery a na podlahách boli výkaly), pričom do užívania schopného stavu ho uviedol sám na vlastné náklady. Žalovaný sa bránil tiež (v podaní, doručenom súdu dňa 10.12.2014) tvrdením, že za užívanie bytu žalovanému pravidelne platí a upriamil pozornosť na fakt, že nemá inú alternatívu zabezpečenia bývania pre seba a svoju rodinu, a preto v prípade vyhovenia žalobe by prišiel o strechu nad hlavou a skončil by ako bezdomovec na ulici.
3. Žalobca vo svojom stanovisku k takejto obrane žalobcu (v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 30.1.2015) akcentoval skutočnosť, že žalovaný sa do bytu, ktorý bol zamrežovaný vlámal a tento protiprávne obsadil, pričom žiadna zo skutočností, uvádzaných žalovaným na jeho obranu, podľa názoru žalobcu nezakladá jeho povinnosť trpieť prítomnosť žalobcu a členov jeho rodiny v byte. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ by žalovanému napriek spôsobu, akým byt obsadil, umožnil jeho užívanie, založil by tým precedens vo vzťahu i k ostatným obyvateľom v lokalite Mestskej časti Košice - Luník IX. V písomnom podaní, doručenom súdu dňa 1.12.2015 žalobca tvrdil, že žalovaný platí a žalobca od neho prijíma za užívanie bytu peňažné náhrady v rôznych výškach pričom potvrdil v tejto súvislosti tiež (na pojednávaní dňa 21.4.2016), že voči žalovanému nedoplatky v súvislosti s užívaním sporného bytu neeviduje, zároveň však poznamenal, že žalovaný má voči nemu nesplnené záväzky za užívanie predchádzajúcich bytov (bytu č. 2 na X. X v Košiciach za obdobie od 29.3.2004 do 1.10.2009 v sume 5.511,35 Eur, a bytu č. 32 na Y. XX v Košiciach za obdobie od 1.10.2009 do 18.10.2012 v sume 614,36 Eur).
4. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v čase obsadenia bytu bol tento zamrežovaný. Tvrdil, že v byte neboli ani len vchodové dvere a že v čase jeho obsadenia bol tento prázdny už približne 2 roky. Žalovaný k okolnostiam, za ktorých sa ujal užívania bytu uviedol tiež, že pred jeho obsadením sa o výmene bytov rozprával s pracovníčkou žalobcu p. T., ktorá sa najprv vyjadrila, že tak žalovaný môže urobiť avšak na druhý deň už túto možnosť odmietla. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal tiež na to, že po obsadení bytu chcel byt č. 32 na Y. XX v Košiciach, v ktorom býval dovtedy, odovzdať žalovanému, avšak jeho prevzatie odmietla už menovaná pracovníčka žalobcu. Žalovaný k nesplneným záväzkom za užívanie iných bytov v podstatnom uviedol, že v byte č. 2 na X. X v Košiciach bývali mimo neho a členov jeho rodiny tiež i jeho rodičia a súrodenci, že v byte č. 32 na Y. XX v Košiciach býval len 6 mesiacov, že za užívanie oboch bytov síce platil avšak nevylúčil, že napriek tomu mohli vzniknúť nedoplatky, ktoré žalobcovi neboli zaplatené. Žalovaný akcentoval, že po smrti jeho manželky - T. X. (pôvodne tiež jedna zo žalovaných) boli rozhodnutiami súdu zverení do jeho náhradnej rodičovskej starostlivosti vnukovia - mal. R. X., V.. XX.X.XXXX (syn dcéry žalovaného R. X.) a mal. J. X. V.. X.X.XXXX (syn dcéry žalovaného T. X.), ktorí s ním v spornom byte bývajú a poskytuje im výlučne osobnú starostlivosť.
5. Žalobca potvrdil (v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 4.5.2016), že sporný byt evidoval už od 16.8.2010 ako voľný, trval však na tom, že v čase jeho obsadenia žalovaným, bol zabezpečený pred neoprávneným vstupom zamrežovaním. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný mal v čase obsadenia bytu zabezpečené bývanie v byte č. 32 na Y. XX v Košiciach, v ktorý žalovaný užíval v čase od 1.11.2009 do 31.12.2009 na základe nájomnej zmluvy, ktorá po uplynutí dohodnutého času jej trvania nebola prolongovaná pre platobnú nedisciplinovanosť žalovaného a tak, od 1.1.2010 až do 18.10.2012, kedy došlo podľa tvrdenia žalobcu k zápisničnému odovzdaniu, žalovaný tento byt užíval bez právneho dôvodu. Žalovaný upriamil pozornosť tiež na to, že pohľadávky voči žalovanému za užívanie tohto bytu a tiež i bytu č. 2 na X. X v Košiciach boli judikované rozhodnutiami súdu (platobnými rozkazmi tunajšieho súdu sp. zn. 19Ro 44/12, 51Ro 2219/03, 51Ro 2213/03, 15Ro 364/11 a rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 39C/21/14) ako aj, že trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 8T/42/2014 zo dňa 14.5.2014 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu Neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa ust. § 218 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil protiprávnym obsadením a užívaním sporného bytu v čase od 27.5.2011.
6. V priebehu konania dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. Vzhľadom na to, že rozhodujúce skutkové okolnosti neboli medzi stranami sporné a keďže za účinnosti C.s.p. súd poskytol obom stranám osobitný priestor na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, včítane možnosti popretia skutkových tvrdení protistrany, aplikácia ustanovení C.s.p. o popretí skutkových tvrdení protistrany v danom prípade nemohla byť v neprospech žiadnej zo strán (§ 470 ods. 2 C.s.p.), v súlade s ust. § 151 C.s.p. súd vo svojich skutkových záveroch vyšiel predovšetkým z nesporných tvrdení oboch strán sporu, s ktorými korešpondovali aj listiny stranami predložené a súdom vykonané.
7. Skutkovo súd vyšiel z medzi stranami nespornej skutočnosti, že žalovaný sporný byt č. 1 na Y. X v Košiciach vo vlastníctve Mesta Košice skutočne obsadil a užíva bez súhlasu vlastníka či žalobcu, ktorý jeho bytový fond na zmluvnom základe spravuje a bez existencie tiež právneho dôvodu, ktorý by ho na to oprávňoval. Nespornou bola v konaní tiež skutočnosť, že žalovaný pred obsadením sporného bytu býval v byte č. 32 na Y. XX v Košiciach, užívanie ktorého síce nebolo medzi stranami v čase od 1.1.2010 (po uplynutí dohodnutého času trvania nájomnej zmluvy) upravené písomnou nájomnou zmluvou, bolo však žalobcom fakticky tolerované. Podľa ďalších zistení súdu, žalovaný listom zo dňa 21.11.2011 (čl. 100) požiadal Mesto Košice o prevzatie bytu na Y. XX v Košiciach s odôvodnením, že z tohto bytu sa vzhľadom na to že bol iba jednoizbový a žili v ňom jedenásti, presťahovali do väčšieho bytu na Y. X v Košiciach. V tomto liste žalovaný opísal stav bytu pred jeho obsadením ( zhodne s tvrdeniami v tomto konaní) a poznamenal tiež, že pracovníčka žalovaného s ním ohľadne prevzatia uvoľneného bytu odmietla komunikovať. Listom zo dňa 23.2.2015 (čl. 101) žalovaný požiadal Mesto Košice o „pridelenie“ sporného bytu s odôvodnením, že v tomto byte síce býva bez právneho dôvodu, na bývanie v ňom je však so zreteľom na svoj sociálny status spoločne s dvoma maloletými vnukmi odkázaný. Listom zo dňa 9.2.2016 (čl. 115) oznámilo Mesto Košice súdu, že žiadosti žalovaného o pridelenie sociálneho bytu nebolo vyhovené z dôvodu, že nespĺňa podmienky na pridelenie sociálneho bytu podľa jeho všeobecne záväzného nariadenia č. 61. Mesto Košice v tomto zmysle vysvetlilo, že prekážkou pre pridelenie sociálneho bytu má byť skutočnosť, že žalovaný sám zavinil, že nemá vlastné bývanie, a to tým, že hoc bol nájomcom bytu č. 32 na Y. XX v Košiciach, protiprávne sa nasťahoval do sporného bytu. Žalovaný kvalifikovane (§ 151 ods. 2 C.s.p.) nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu o existencii jeho nesplnených záväzkov za užívanie bytov č. 2 na X. X a č. 32 na Y. XX v Košiciach, pritom nespornou v tejto súvislosti bola skutočnosť, že žalovaný je vo vzťahu k týmto záväzkom len jedným zo solidárne zaviazaných dlžníkov. Žalobca naproti tomu nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného o jeho sociálnom statuse, osobných, zárobkových a majetkových pomeroch a výslovne potvrdil, že za užívanie sporného bytu žalovaným nedoplatky neeviduje.
8. Právne súd vec posúdil najmä podľa týchto právne záväzných noriem: Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. (2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Podľa ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ust. Čl. 7 ods. 5 Ústavy SR (5) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Podľa Čl. 21 Ústavy SR, Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. (2) Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon.(3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy. Podľa Čl.20 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.(2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.(5) Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon. Podľa ust. Čl.8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej tiež „Dohovor“), každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
9. Žalovaný netvrdil a súd ani vykonaným dokazovaním nezistil právnu skutočnosť, s ktorou by zákon ako následok spájal vznik práva žalovaného sporný byt užívať. Možno preto nad akúkoľvek pochybnosť uzavrieť, že žalovaný byt užíva neoprávnene. I napriek protiprávnosti takéhoto stavu je však potrebné mať na zreteli, že sporný byt, bez ohľadu na okolnosti za ktorých k vzniku tohto neoprávneného stavu došlo, ako v čase uplatnenia nároku na súde tak aj v čase vydania tohto rozhodnutia dlhodobo predstavuje pre žalovaného a jeho dvoch maloletých vnukov, ktorých má vo svojej výlučnej osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, obydlie, rešpektovanie práva ku ktorému požíva ochranu ako Ústavou SR tak aj z Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na to, že Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre chráni právo na rešpektovanie obydlia, vyplývajúce z Čl.8 Dohovoru, s dôrazom na faktický stav, bez ohľadu napríklad tiež i na to, či dotknutá osoba má alebo nie k obydliu legálny vzťah (por. napr. rozhodnutie ESĽP vo veci McCann v. Spojené kráľovstvo č. 19009/04) a vyžaduje, aby zásah do tohto práva bol nie len legálny, ale tiež i nevyhnutný na dosiahnutie legitímneho cieľa (por. napr. rozhodnutie ESĽP vo veci T. v. Slovensko). Premietnuté na daný prípad, Mesto Košice ako vlastník bytu požíva ústavnú ochranu vlastníckeho práva, imanentnou súčasťou ktorej je i zákonom stanovené (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) právo domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje; v prípade nehnuteľných vecí i ich vypratania. Zásah do práva žalovaného na rešpektovanie obydlia, keďže právo tento byt užívať mu nesvedčí, tak nepochybne legálny základ má. Otáznym tak zostalo, či žalobca ochranou vlastníckeho práva prostredníctvom zásahu do práva na rešpektovanie obydlia sledoval legitímny cieľ a či pre jeho dosiahnutie bol tento zásah nevyhnutný. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že žalobca je správcom bytového fondu Mesta Košice, ktorý je vlastníkom aj sporného bytu. Mesto Košice je verejnoprávnym subjektom, ktorý plní i spoločenské funkcie, medzi ktorými je i starostlivosť o všestranný rozvoj jeho územia a o potreby jeho obyvateľov a zabezpečovanie aj úloh na úseku sociálnej pomoci( § 1 ods. 2 zák. č. 369/1990 Zb.). Prirodzene iná, z hľadiska proporcionality zásahu do práva na rešpektovanie obydlia, je preto situácia pokiaľ sa domáha ochrany vlastníckeho práva fyzická alebo právnická osoba a iná, pokiaľ je touto osobou mesto ako subjekt verejného záujmu s poslaním a hlavne skutočnými možnosťami zabezpečovať bytovú potrebu jeho obyvateľom. V danom prípade žalobca nevyhnutnosť vypratania bytu žalovaným, i napriek tomu, že strata domova predstavuje ten najextrémnejší spôsob zásahu do práva na rešpektovanie obydlia (por. napr. rozhodnutie ESĽP vo veci McCann v. Spojené kráľovstvo č. 19009/04) odôvodnil potrebou exemplárneho odsúdenia protiprávneho konania žalovaného, dôvodiac, že v opačnom prípade by došlo k vytvoreniu precedensu, ovplyvňujúceho správanie sa aj ostatných obyvateľov v dotknutej mestskej časti, pre ktorú je veľká fluktuácia užívateľov bytov a tiež i ich laxný prístup k povinnostiam či už nájomcov alebo faktických užívateľov bytov, typická. Prirodzene sa v tejto súvislosti vynorila i otázka, či žalobca, respektíve Mesto Košice nepotrebuje byt uvoľniť z iného dôvodu a v tejto súvislosti sa predmetom pozornosti stal tiež dôvod, pre ktorý žalobca trval na tom, aby žalovaný užíval, hoc neoprávnene rovnako ako sporný byt, iný byt č. 32 na Y. XX v Košiciach. Žalobca takýto iný dôvod, pre ktorý trval na uvoľnení sporného bytu neoznačil a vysvetlil, že i keď žalovaný neoprávnene užíval tiež byt č. 32 na Y. XX v Košiciach, tento stav toleroval, na rozdiel od sporného bytu, len preto, že tento iný byt mu „pridelil“, presnejšie povedané prenechal do nájmu na dobu dvoch mesiacov, po uplynutí ktorých už užíval žalovaný byt bez právneho dôvodu a sporný byt, na rozdiel od predošlého, žalovaný nie len neoprávnene užíval ale svojvoľne i obsadil. Z toho vyplýva, že žalobca vyprataním bytu nesledoval hmatateľný prospech a keďže žalovaný za užívanie bytu platil ekonomický prospech by mu takéto riešenie zrejme ani neprinieslo. Naproti tomu žalovaný, vzhľadom na svoj sociálny status, zárobkové a majetkové pomery a reálne možnosti zabezpečiť svoju potrebu inak, by v prípade vyhovenia žalobe bol vážne poškodený. Predovšetkým by sa ocitol bez strechy nad hlavou a rozšíril by tým rady bezdomovcov na území mesta. Stratil by schopnosť zabezpečiť oprávnené záujmy zverených detí a to by nevyhnutne viedlo k zrušeniu súdom určenej starostlivosti o ne. Maloleté deti by museli byť umiestnené do náhradnej starostlivosti a to by bezpochyby na nich zanechalo možno i nezvratné následky, každopádne by tým došlo k ohrozeniu zdravého duševného a fyzického vývoja a k narušeniu rodinných väzieb so žalovaným, ktorý je pre nich najbližšou osobou. Žalobca žalovanému a jeho rodine i napriek reálnosti tohto scenára neponúkol žiadnu alternatívu, či už v podobe legalizácie nájmu alebo bytovej náhrady a Mesto Košice sa s týmto „problémom“ vysporiadalo prinajmenšom svojrázne, tým, že konštatovalo neexistujúcu prekážku pre pridelenie sociálneho bytu žalovanému (že bol nájomcom iného bytu z ktorého odišiel do sporného bytu), pritom k spôsobu zabezpečenia bytovej potreby jeho a jeho maloletých vnukov i napriek nepochybnej akútnosti, stanovisko nezaujalo. I v tomto kontexte podľa úvahy súdu trvať principiálne na ochrane vlastníckeho práva za situácie, keď byt žalobca nepotrebuje na iný účel ako aby bol, vzhľadom na miestne pomery, len prenechaný do užívania za obdobných podmienok inej osobe a nehľadiac pritom na osud predovšetkým maloletých detí, ktorým poskytuje žalovaný náhradné rodinné prostredie, sa prieči morálnym pravidlám správania sa (por. napr. stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia NS ČR sp. zn.Cpjn 6/2009 zo dňa 14.10.2009). Výkon práva na ochranu vlastníckeho práva žalovaným ako odporujúci dobrým mravom tak nepožíva ochranu (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a zásah do práva na rešpektovanie obydlia pri takomto nemravnom výkone práva žalobcom nevyhnutne nespĺňa podľa úvahy súdu ani kritériá legitímneho cieľa a nevyhnutnosti zásahu pre to, aby súd poskytol žalobcovi ochranu vlastníckeho práva odobratím obydlia žalovanému a jeho maloletým vnukom. Riadiac sa týmito úvahami súd žalobu žalobcu zamietol. Na tomto mieste súd poznamenáva, že toto rozhodnutie je rozhodnutím len pre tento prípad a nepredstavuje prekážku rozhodnutej veci vo vzťahu hoc k rovnakému nároku žalobcu, pokiaľ bude uplatnený a za iných pomerov.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania, nakoľko sa však tohto práva zriekol, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).