Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/574/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1, Česká republika, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému Q. D., H. XX.XX.XXXX, R. C. K. XXX, XXX XX K., toho času nachádzajúcemu sa na neznámom mieste, zast. JUDr. Dušanou Husárovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice II, za účasti Spolku právnej ochrany spotrebiteľa (SPOS), o uplatnenie pohľadávky 1.095,39 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu z 9.1.2014 č.k. 10C/339/2013-57 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Žalobca vo veci samej sa domáhal plnenia zo zmenky. Spolok právnej ochrany spotrebiteľa so sídlom Čajakova 1, 040 01 Košice, IČO: 42244552 oznámil písomne vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu a ochranu práv žalovaného.

2. Súd doručil oznámenie o vstupe do konania účastníkom konania, pričom žalovaný a opatrovníčka sa nevyjadrili a nevzniesli námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka.

3. Žalobca podal námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka a žiadal, aby súd rozhodol o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Námietku odôvodnil tým, že konanie vo veci je európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu a je právne regulované Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Procesný postup súdu a strán konaní je upravený odlišne od vnútroštátnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 99/1963 Zb. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu nepripúšťa vedľajšie účastníctvo. Právna regulácia nariadenia uvedená v článkoch 4 a 5 vedľajšie účastníctvo nepozná a pripúšťa aplikáciu procesných pravidiel zakotvených v Občianskom súdnom poriadku len výnimočne a to vtedy, ak sa explicitne ustanovuje, že sa postupuje v súlade s príslušným procesným právom uplatniteľným v členskom štáte. Žalobcovi preto nie je zrejmé, prečo súd nepostupuje podľa procesných pravidiel nariadenia a aplikuje prednostne vnútroštátne právo.

4. V prejednávanej veci žalobca podal žalobu na plnenie zo zmenky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007.

5. Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 rozhodné procesné právo - pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

6. Z vyššie uvedeného článku teda jednoznačne vyplýva, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je upravené Nariadením číslo 861/2007, pričom to, čo nie je upravené v nariadení, je

upravené v procesnom práve členského štátu, v ktorom sa konanie vedie a teda v Občianskom súdom poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.). Citované nariadenie nevylučuje účasť vedľajšieho účastníka a ani ho neupravuje. Preto súd pri rozhodovaní o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka postupoval v zmysle Občianskeho súdneho poriadku.

7. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 O.s.p.).

8. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie súd dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky na to, aby mohol v konaní vystupovať ako vedľajší účastník na strane žalovaného Spolok právnej ochrany spotrebiteľa so sídlom Čajakova 1, 040 01 Košice, IČO: 42244552. Vedľajší účastník sa stáva účastníkom konania v okamihu, keď dôjde súdu oznámenie, že vstupuje do konania a na stranu ktorého účastníka. V zmysle odseku 2 citovaného paragrafu môže ako vedľajší účastník vystupovať aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv, okrem iných aj spotrebiteľa, a o.i. (okrem iného) prípustnosťou vedľajšieho účastníctva sa súd zaoberá iba vtedy, keď niektorý účastník namieta neprípustnosť takéhoto vstupu. Keďže žalovaný nenamietal prípustnosť vstupu, súd konštatoval, že nemal námietky, aby na jeho strane vystupoval vedľajší účastník.

9. Námietky žalobcu súd považoval za nedôvodné, nakoľko aj v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu môže vystupovať vedľajší účastník, keď Nariadenie č. 861/2007 vedľajšieho účastníka nevylučuje a podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktorý je rozhodným procesným právom na území Slovenskej republiky, je vedľajšie účastníctvo možné. Naviac súd konštatuje, že aj keď je uplatnený nárok z titulu zmenky, táto bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka k spotrebiteľskej zmluve o úvere, ktorú uzavrel predchodca žalobcu a žalovaný a teda nároky žalobcu budú posudzované aj z titulu ochrany spotrebiteľa, pričom vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré sa zaoberá ochranou spotrebiteľa a právna pomoc pri podpise zmenky pre iný subjekt pre neho je zákonná.

10. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo konajúci súd nepostupuje podľa procesných pravidiel označeného nariadenia a aplikuje prednostne vnútroštátne právo. Žalobca žiada súd, aby v záujme podpory základných práv a v záujme zásad uznaných v Charte základných práv Európskej únie rešpektoval jeho právo na spravodlivý proces a upozorňuje na možnosť vzniku škody na jeho strane a to v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Žalobca žiada súd, aby mu poskytol informácie o dôvodoch nedodržania lehôt stanovených v článku 4 ods. 4, článku 5 ods. 3 a 6 a článku 7 ods. 1 označeného nariadenia.

11. Žalovaný žiadal odvolaním napadnuté uznesenie zrušiť.

12. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

14. Odvolací súd vyhlásením rozhodnutia (§ 385 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 a uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

15. Je potrebné neustále zdôrazňovať, že vysoký počet súdnych sporov so spotrebiteľmi indikuje podrobnejšiu súdnu kontrolu zmluvných podmienok a postupov poskytovateľov služieb, a to v súlade s článkom 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článkom 38 Charty základných práv EÚ a s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (OCEÁNO GRUPPO, COFIDIS, Pohotovosť). Ak ide o nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ nemal možnosť sa

podrobnejšie oboznámiť s charakterom nároku vzhľadom na objektívne náročnú povahu vystavenej zmenky odvolací súd súhlasí s dôvodmi uvedenými v uznesení súdu prvej inštancie.

16. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), a odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016 postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Odvolanie však bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, a tak podmienky o prípustnosti (vrátane podmienky, či bolo podané oprávnenou osobou, je treba posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podaného odvolania podľa príslušných ustanovení O.s.p., keďže dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov.

17. Odvolací súd dodáva, že spotrebiteľský vzťah od zmenkového vzťahu nemožno odčleniť a ohľadne spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20.10.2015 zásadne vo veciach zmenkových platí, že ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, aj v tejto veci bola podpísaná zmenka pre spoločnosť Pohotovosť s jej konateľom, čo je v rozpore s dobrými mravmi a v zmenkových konaniach je možné preskúmavať všetky listinné dôkazy (pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu ČR v rozhodnutí sp.zn. I.ÚS 290/15 zo dňa 16.9.2015, ktorý vychádzal z obsahovo totožnej zmenkovo-právnej úpravy ako v SR a dôvodil vo svojom rozhodnutí, že všeobecné súdy sú aj pri rešpektovaní prísne formálnej povahy inštitútu zmenky, povinnej vždy prihliadať aj k okolnostiam konkrétnej veci).

18. Preto ak žalovaný je na neznámom mieste, je zastúpený opatrovníkom, vstup Spolku právnej ochrany spotrebiteľa bol v tomto konaní žiaduci.

19. Vzhľadom na nový procesný predpis a k tomu, že súd prvej inštancie ustanovil opatrovníka žalovanému, ako aj so zreteľom na čiastočné späťvzatie podaného návrhu (č.l. 100 spisu) bude postupovať v ďalšom konaní súd prvej inštancie podľa zákona č. 160/2015 Z.z. „CSP“.

20. Výsledok hlasovania 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.