Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/378/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v konaní o rozvod manželstva navrhovateľky - manželky Y. a manžela X., právne zastúpeného JJ. na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. júna 2016 č. k. 24C/125/2016-14 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v A.. Z ich manželstva pochádzajú tri deti, ktoré sú už všetky plnoleté. Účastníci spolu bývajú v A., avšak spolu nehospodária, manžel niekoľko rokov neprispieva na chod domácnosti ani na deti. Navrhovateľka uhrádza všetky platby súvisiace s bývaním. Už dlhú dobu nevytvárajú harmonické spoločenstvo, navrhovateľka nie je ochotná zotrvať v manželskom zväzku a za príčinu rozpadu manželstva považuje požívanie alkoholických nápojov zo strany manžela, jeho následné správanie sa, niekoľkoročné zadlžovanie sa, neschopnosť postarať sa o samého seba, nieto ešte o rodinu a domácnosť. Účastníci spolu intímne nežijú päť rokov, netrávia spolu voľný čas. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že manželstvo účastníkov je tak vážne rozvrátené, že neplní žiadnu zo svojich základných funkcií. Manželia síce spolu bývajú, no už päť rokov spolu intímne nežijú a svoje potreby si zabezpečuje a hradí každý z nich sám, pričom náklady na domácnosť už niekoľko rokov hradí navrhovateľka sama. Príčiny rozvratu manželstva videl súd prvej inštancie v rozdielnych názoroch na otázky manželského spolužitia, v citovom odlúčení a závažnom narušení vzájomných vzťahov. Medzi hmotnoprávne podmienky existencie manželstva patrí najmä rovnosť v právach a povinnostiach, spoločný život, vernosť, pomáhanie si a vzájomný rešpekt, ktorých absenciu v manželskom vzťahu účastníkov konania mal súd prvej inštancie za preukázanú. Existencia určitého majetkového spolužitia nepredstavuje účel, resp. takú funkciu, ktorá by sama o sebe postačovala na existenciu manželstva. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že toto manželstvo je už pomerne dlhú dobu len formálnym vzťahom a rozvod len potvrdí faktický stav, ktorý je medzi účastníkmi dlhoročný. Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 23 Zákona o rodine v spojení s § 1 ods. 1 a 2, § 18, Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie manžel prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a rozhodol tak, že návrh na rozvod manželstva zamietne. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd sa zameral výlučne na dôvody a skutočnosti, ktoré svedčia v prospech rozvratu manželského vzťahu a vôbec neposúdil skutočnosti uvádzané manželom, ktorý má záujem obnoviť manželské spolužitie a odstrániť nedostatky, ktoré navrhovateľka uvádzala ako dôvod, pre ktorý podala návrh na rozvod. Súd neposúdil skutočnosti uvádzané manželom spočívajúce v jeho vážnych psychických problémoch, ako aj jeho snahu o získanie riadneho zamestnania, ktoré sa mu nakoniec aj podarilo získať, ako skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zmene postoja navrhovateľky, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že návrh na rozvod podala navrhovateľka prvýkrát. Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s § 100 ods. 2 O.s.p. a nepokúsil sa dostatočným spôsobom viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu a k ich zmiereniu, keď navrhovateľka pri otázke, či je ochotná dať manželovi ešte jednu šancu, dlho váhala s odpoveďou.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla len toľko, že na skutočnostiach, ktoré boli uvedené v návrhu na rozvod, sa nič nezmenilo a na rozvode manželstva trvá.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Podľa § 22 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podrobnosti ustanovuje § 23 citovaného zákona, podľa ktorého súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa § 18 a 19.

6. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

8. Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

9. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že súd prvej inštancie sa riadil vyššie uvedenými zásadami a dostatočne preskúmal vážnosť, trvalosť a intenzitu narušenia spolužitia účastníkov konania a taktiež príčiny rozvratu a možnosť obnovenia spolužitia. Súd dostatočným spôsobom zisťoval skutkový stav, a to najmä výsluchom oboch účastníkov konania na pojednávaní dňa 22.06.2016, kde obaja manželia zhodne uviedli, že intímne spolu nežijú už päť rokov, aj keď dôvody uvádzal každý z nich iné. Manžel na pojednávaní potvrdil, že na chod domácnosti vôbec neprispieval, bral si viacero pôžičiek (on sám) a peniaze míňal na alkohol alebo na volanie na audiotextové číslo. Podľa vyjadrenia manželky, ktoré manžel na pojednávaní nespochybnil, spolu nehospodária, manžel žiadnym spôsobom neprispieva na chod domácnosti, netrávia spolu voľný čas. Manželka tiež uvádzala, že sa snažili obnoviť manželské spolužitie, ale nikam to neviedlo. Tento stav trvá už veľa rokov, ale vyvrcholilo to v roku 2009. Poskytla mu už niekoľko šancí, ako rodina sa mu snažili pomôcť, on však stále len sľubuje a jeho náprava trvá vždy len určitý čas a potom sa všetko vráti do starých koľají. Keď jej povedal, aby sa pozrela na seba ako vyzerá a napľul na ňu, povedala si dosť. Z vykonaného dokazovania teda jednoznačne vyplynulo, že aj keď manželia bývajú v spoločnej domácnosti, vzájomne si nepomáhajú, nestarajú sa spoločne o domácnosť a intímne spolu nežijú, ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, pričom rozvrat nie je len krátkodobý, ale trvalý. Súd prvej inštancie teda dostatočne zistil skutkový stav a správne dospel na základe takto zisteného skutkového stavu k právnemu záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel.

10. Pokiaľ manžel v odvolaní vyčítal súdu prvej inštancie, že sa dostatočne nepokúsil viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu a k ich zmiereniu, odvolací súd uvádza, že z otázok kladených sudkyňou na pojednávaní navrhovateľke vyplýva, že sa pokúšala zistiť možnosti zmierenia manželov. Na priamu otázku právneho zástupcu manžela, či by bola ochotná dať manželovi ešte jednu šancu, však navrhovateľka odpovedala „nie“, „toto sa už opakovalo veľakrát predtým a stále to k ničomu nevedie“ a dodala, že po tých všetkých podaných rukách už nevládze a trvá na rozvode. Za takýchto okolností nebolo v možnostiach súdu ďalej viesť účastníkov k zmiereniu a odstráneniu príčin rozvratu manželstva. Výchovná funkcia manželstva už bola ukončená tým, že deti narodené z manželstva účastníkov sú plnoleté, a teda súd prvej inštancie nemusel prihliadať na záujem maloletých detí. Za danej situácie je rozvod manželstva individuálnou otázkou rozvádzajúcich sa manželov a pokiaľ navrhovateľka zásadne odmieta obnovenie manželstva (najmä keď už rozvrat manželstva trvá tak dlho ako v danom prípade), sú aj podľa názoru odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom.

11. Pokiaľ manžel nesúhlasil s rozvodom manželstva z dôvodu svojich vážnych psychických problémov, odvolací súd k tomu uvádza, že účelom manželstva je okrem iného aj vzájomná pomoc manželov (porov. § 18 Zákona o rodine), čo zahŕňa aj pomoc v prípade choroby alebo iných vážnych problémov jedného z manželov. Vo všeobecnosti by však táto pomoc medzi manželmi mala byť vzájomná, aj keď prirodzene v niektorých situáciách môže potrebovať pomoc viac jeden z manželov než ten druhý. Pokiaľ však ide dlhodobo iba o jednostrannú pomoc, je prirodzené, že v istom momente môže dospieť do bodu, kedy narazí na hranicu ľudských síl pomáhajúceho manžela. Osobitne v prípade manžela - alkoholika (prípadne akýchkoľvek iných závislostí) môže dlhodobé zotrvávanie vo zväzku s ním druhý z manželov po prekročení určitej hranice (ktorá je individuálna, teda u každého človeka môže byť iná) považovať za nemožné, ba až za ohrozenie vlastného fyzického či psychického zdravia. Za takýchto okolností nemožno nikoho nútiť, aby zotrval v takomto manželskom zväzku.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že sú dané dôvody rozvodu podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, teda vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia, preto výrok o rozvode manželstva účastníkov konania potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zvažoval aj aplikáciu ustanovenia § 55 CMP, nevzhliadol však také osobitné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľke, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná (samotné podanie odvolania považuje súd za právo účastníka konania, pričom v danom prípade nevznikli navrhovateľke v odvolacom konaní mimoriadne trovy nad rámec bežného priebehu mimosporového konania, pre ktorý zákon v § 52 stanovuje základnú zásadu nepriznania nároku na náhradu trov žiadnemu z účastníkov).

14. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 .