Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/409/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798. bankové spojenie: Slovenská sporiteľňa, a.s., číslo účtu: 5063442028/0900 práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598 proti žalovanej: Y. Č.Ň., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L., štátna občianka SR, o zaplatenie 754,79 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou dňa 9.10.2015 sa domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 754,79 eur spolu so 16,80 % ročným úrokom zo sumy 654,36 eur od 25.2.2015 do zaplatenia, s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 654,39 eur od 25.2.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalovanou a Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00151653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní platobnej karty (ďalej ako „Zmluva o karte“). Dňa 22.12.2005 bol medzi žalovanou a Slovenskou sporiteľňou, a.s., uzavretý dodatok č. 1 k zmluve o karte. Na základe zmluvy o karte a dodatku bola žalovanej vydaná platobná karta k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX s výškou kartového rámca 20.000,- Sk/663,88 eur, spolu s úrokovou sadzbou 16,80 % ročne.

2. Dňa 25.9.2014 bola pohľadávka Slovenskou sporiteľňou, a.s. voči žalovanej, zmluvou o postúpení pohľadávky postúpená na žalobcu. Oznámením zo dňa 7.10.2014 upovedomila Slovenská sporiteľňa, a.s., žalovanú o postúpení pohľadávky. Výzvou zo dňa 12.5.2015 bola žalovaná vyzvaná právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Dňa 15.12.2014 došlo k čiastočnej úhrade záväzku vo výške 10 eur. Po zohľadnení čiastkovej úhrady pohľadávka žalobcu voči žalovanej zo zmluvy o karte a z dodatku ku dňu 24.2.2015, t.j. ku dňu vyhotovenia dohody o splátkach vo výške 764,79 eur, pozostávala z istiny vo výške 654,36 eur, úroku vo výške 45,78 eur, úroku z omeškania vo výške 64,65 eur. Žalobca uviedol, že žalovaná svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o karte a dodatku k dohode o splátkach uznala, čo do právneho dôvodu, tak do výšky. Súčasne sa žalobca dohodol so žalovanou v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky dohodnutej v dohode o splátkach, že stráca výhodu splátok podľa dohody. Po uzatvorení dohody o splátkach, žalovaná realizovala už iba jednu úhradu, a to dňa 20.2.2015 vo výške 10 eur. Táto úhrada bola podľa ustanovenia § 330 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka započítaná na najstaršie nezaplatené príslušenstvo. Po zohľadnení došlej úhrady predstavuje dlh žalovanej ku dňu 24.2.2015 sumu 754,79 eur, z čoho na istine 654,36 eur a príslušenstve 100,33 eur.

3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, pričom uznesenie, ktorým súd vyzval žalovanú, aby sa k žalobe písomne vyjadrila a oznámila, či nárok uznáva; pripojila k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva, označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdeniach v prípade, ak nárok uplatnený v návrhu v celom rozsahu neuznáva, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, prevzala dňa 24.11.2015.

4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 5.5.2016 doplnil žalobu a uviedol, že dohoda, ktorú predložil obsahovala jednostranný právny úkon žalovanej, a to uznanie dlhu v zmysle ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka, tento úkon spĺňa všetky náležitosti, ktoré právne predpisy spájajú splatnosťou tohto úkonu, t.j. uznanie dlhu v písomnej forme a obsahuje presnú identifikáciu pohľadávky. Vzhľadom na to, že žalovaná uznala pohľadávku zo zmluvy, čo do dôvodu a výšky, vznikla v zmysle zákona vyvrátiteľná domnienka o tom, že pohľadávka v čase uznania existovala. Predložením dohody si žalobca splnil dôkaznú povinnosť ohľadom preukázania existencie pohľadávky a jej výšky. Poukázal na to, že O.s.p. stanovuje, že v prípade domnienky má súd domnienku za preukázanú, pokiaľ sa nepreukáže v konaní opak. V prípade, že žalovaná má zato, že pohľadávka, ktorá bola uznaná, neexistuje, musí toto tvrdenie podložiť dôkazmi, dôkazné bremeno sa presúva na žalovanú. Existenciu pohľadávky, ako jej výšku, má súd považovať za preukázanú vzhľadom na vznik právnej domnienky a súd je touto domnienkou viazaný. Poukázal na to, že si splnil dôkaznú povinnosť na preukázanie svojich tvrdení. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že predloženie súdom požadovaných dokumentov vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené, je nadbytočné a že dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku preukázal predložením písomného uznania dlhu.

5. Žalobca súdu predložil výpis obchodného registra, dohodu o splátkach zo dňa 24.2.2015, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 7.10.2014, výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 12.5.2015, zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1352/2014 CE, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávky, dodatok k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 22.12.2005 a sumarizáciu na CD nosiči vkladov a výberov na účte žalovanej, bez bližšieho vysvetlenia.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ako aj sa oboznámil so všetkými prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strany v konaní predniesli s prihliadnutím na skutočnosti uvedené v ustanovení § 295 a § 296 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

7. Z dohody o splátkach a uznaní záväzkov v zmysle ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka zo dňa 24.2.2015 uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkmi žalovanou a Miroslavom Červeňákom vyplynulo, že podľa čl. I. z bodu 2 (nakoľko bod č. 1 sa týka inej úverovej zmluvy uzavretej dňa 15.2.2006 medzi dlžníkom č. 1 a dlžníkom č. 2 a právnym predchodcom veriteľa), právnym dôvodom bolo to, že dňa 22.12.2005 medzi dlžníčkou č. 1 (žalovanou v tejto právnej veci) Slovenskou sporiteľňou, a.s., bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní platobnej karty. Dňa 22.12.2005 bol medzi žalovanou a Slovenskou sporiteľňou, a.s., uzavretý dodatok k zmluve o vydaní a používaní karty. Na základe zmluvy o využívaní a používaní platobnej karty a dodatku bola žalovanej vydaná platobná karta s výškou kartového rámca 20.000,- Sk s úrokovou sadzbou 16,80 % ročne. Ďalej v bode č. 2 bolo uvedené, že dňa 15.12.2014 došlo k čiastočnej úhrade záväzku vo výške 10 eur. Po čiastočnej úhrade bola vyčíslená výška pohľadávky sumou 764,79 eur, ktorá má pozostávať z istiny vo výške 654,36 eur, úroku vo výške 45,78 eur a úroku z omeškania vo výške 64,65 eur, v ďalšom odseku je vyhlásenie, že žalovaná si je vedomá, že záväzok vyplývajúci zo zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty a z dodatku č. 1 zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, sa úročí až do úplného splatenia 16,80 % ročným úrokom a 8 % ročným úrokom z omeškania z nesplatenej časti istiny.

8. Podľa čl. II. vyššie citovanej dohody žalovaná a dlžník č. 2 uznali týmto záväzky voči veriteľovi špecifikované v čl. I dohody, čo do dôvodu a výšky. V čl. III. bola uvedená dohoda o splátkach a v čl. IV. záverečných ustanovení sú uvedené okrem iného prehlásenia, že účastníci dohody sú si vedomí obsahu dohody ako aj to, že ju uzavreli slobodne a vážne. Prehlásili, že svojím podpisom potvrdzujú,

že záväzky uznali slobodne vážne a zrozumiteľne. Dohoda je datovaná dňom 24.2.2015 v Piešťanoch a dňa 10.3.2015 v Jarovniciach.

9. Žalobca taktiež predložil oznámenie o postúpení pohľadávky doručované zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s., zo dňa 7.10.2014, v zmysle ktorého oznámil žalovanej, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE uzatvorenej dňa 25.9.2014 pohľadávku vo výške 707,21 eur s príslušenstvom postúpil spoločnosti žalobcu.

10. Zistený skutkový stav súd právne posúdil: Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia dodatku k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty, t.j. 22.12.2005, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <https://www.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/1964/40/20050801.print.html>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

13. Podľa § 53 ods. 1, zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia dodatku k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty, t.j. 22.12.2005, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

14. Podľa § 54 ods. 1, 2, zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia dodatku k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty, t.j. 22.12.20005, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia dohody o uznaní záväzkov a dohody o splátkach a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

16. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 <https:// www.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2007/250/20150101.print.html>, c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

17. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

18. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

19. Podľa § 7 ods. 3 citovaného zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a

oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.

20. Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona ochrane spotrebiteľa, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 <https://www.slov- lex.sk/static/SK/ZZ/2007/250/20150101.print.html> a agresívna obchodná praktika podľa § 9 <https:// www.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2007/250/20150101.print.html>. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 <https://www.slov-lex.sk/static/SK/ ZZ/2007/250/20150101.print.html>.

21. Podľa § 7 ods. 5 citovaného zákona o ochrane spotrebiteľa, používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

22. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody(§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).

23. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

24. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty ako aj jej dodatok, dohodu o uznaní dlhu zo dňa 24. 2. 2015 je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy, je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

25. S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu aj ohľadom na to, že túto skutočnosť nik nerozporoval, mal súd za preukázané, že žalovaná a právny predchodca žalobcu uzatvorili dňa 22.12.2005 dodatok k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že právny predchodca žalobcu žalovanej poskytne úverový rámec vo výške 20.000,- Sk s úrokovou sadzbou v danom čase 16,80 % ročne. Následne spoločnosť žalobcu po postúpení pohľadávky predložil žalovanej na podpis Dohodu o uznaní záväzku a splátkach, pričom uvedenou dohodou sa mala žalovaná zaviazať na úhradu sumy 764,79 eur s úrokom vo výške 16,80 % ročne zo sumy 654,36 eur a ročným úrokom z omeškania 8 % zo sumy 654,39 eur (údajne od 25.2.2015, aj keď výslovne v dohode o uznaní záväzku to uvedené nie je), formou pravidelných mesačných splátok vo výške 10 eur. Táto dohoda mala byť uzavretá dňa 24.2.2015 v Piešťanoch a dňa 10.3.2015 v Jarovniciach.

26. Keďže nedošlo k úhrade dlhu v zmysle Dohody o uznaní záväzku, listom zo dňa 12.5.2015 žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie dlhu a súčasne ju vyzval na úhradu sumy 789,04 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy.

27. Po preskúmaní dohody o urovnaní predloženej žalobcom mal súd za to, že dohoda je typickým formulovaným ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o nespornosti záväzku. Uvedenú dohodu súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa.

28. Súd má za to, že právny vzťah, ktorý medzi účastníkmi existuje, je právnym vzťahom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré právne vzťahy spotrebiteľského charakteru upravujú. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právny úkon, ktorým je uznanie dlhu.

29. V danej právnej veci pri uzatváraní dohody o uznaní záväzku je nepochybné, že došlo k využitiu nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorej by sa dostal a ktorý je mu adresovaný a je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, nakoľko obidva znaky nekalosti, teda nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa boli naplnené. Pritom pôvodný záväzok mohol byť v danom čase už premlčaný, navyše zmluva neobsahovala náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.), nasvedčuje tomu, že došlo k porušeniu odbornej starostlivosti zo strany dodávateľa - žalobcu. Vo vzťahu k spotrebiteľovi má povinnosť dodávateľ zodpovedať čestnej obchodnej praktike alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v rámci spoločnosti. Dohoda o uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je takto neplatnou. Navyše žalobca ani súdu neposkytol riadnu špecifikáciu uplatňovanej (a uznanej) pohľadávky tak, aby bolo možné pohľadávku podrobiť súdnemu prieskumu z hľadiska premlčania a samotnej dôvodnosti.

30. V dôsledku neplatnej dohody tak žalovanej nevznikol záväzok voči žalobcovi. Žalobca nepreukázal, že žalovanú upovedomil o následkoch podpisu dohody o urovnaní, či prípadnom premlčaní časti nároku. Z tohto dôvodu má súd za to, že v tomto vzťahu žalovaná ako spotrebiteľka, je slabšia strana oproti žalobcovi ako dodávateľovi služby, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii okrem financií aj ľudí s právnickým či ekonomickým vzdelaním. S ohľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že nárok žalobcu nie je daný, nakoľko vyplýva z neplatnej dohody o urovnaní, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

31. Podľa § 251 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

32. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, a preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže však zo spisu nevyplynuli žiadne trovy žalovanej, súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.