Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30P-204-2016.pdf
PDF · 85.83 KB
Case nature
Subarea
30P/204/2016
Uznesenie
Okresný súd Žilina vo veci starostlivosti o maloleté deti: R. Q., narodená XX.XX.XXXX a K. Q., narodený XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, deti matky: U. Q., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. č. XXX, a otca: K. Q., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. č. XXX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Matka podala dňa 28.09.2016 na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca platením výživného na každé maloleté dieťa vo výške 75 eur, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že s otcom maloletého dieťaťa sú manželia. Od 08/2016 nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej sa aj s deťmi odsťahovali do prenajatého bytu z dôvodu hádok, čoho bývali svedkami aj deti. Hádky vznikali z dôvodu, že otec chodieval domov opitý. Cez týždeň bol na týždňovkách, v piatky a cez víkendy chodieval s partiou po krčmách, ale niekoľkokrát ho našla piť aj doma samého. V máji mu prvýkrát oznámila, že ak to pôjde takto ďalej, tak podá návrh na rozvod. Jeho správanie sa však nezmenilo, ale začal sa matke vyhrážať, že jej deti nedá, že jej ich zoberie, resp., že si zoberie mladšieho K. a požadoval, aby ho matka vyplatila z domu, na ktorý majú hypotéku. Od mája 2016 otec prestal prispievať na deti, uhrádzal len polovicu výdavkov na energie v dome a polovicu hypotéky. Dovtedy toto tiež platili na polovicu, ale okrem toho mali spoločný účet, kde im chodili výplaty a z tohto zakupovala veci do domácnosti a pre deti. Od mája 2016 už otec zablokoval prístup na jeho účet. I keď otec chodí na týždňovky, ďalšou jeho vyhrážkou bolo, že po rozvode chce mať deti v striedavej starostlivosti. Po odsťahovaní sa v auguste 2016 boli obe deti u otca v ich spoločnom dome jedenkrát na dobu jedného týždňa a taktiež si ich bráva na každý víkend od piatku, kedy si ich prevezme zo školy a škôlky a matka si pre ne chodí v nedeľu okolo obeda. Prakticky sa o ne cez víkendy stará matkina matka, ktorá býva v spoločnom dvore. Ich dom, na ktorý majú hypotéku stojí na dvore matkiných rodičov. Otec už od mája 2016 vôbec neprispieva výživným na deti, nezakupuje im žiadne oblečenie, len na jeho žiadosť, že potrebuje peniaze na zakúpenie školských potrieb jej dal v septembri 2016 sumu 70 eur. Matka pracuje ako pomocná účtovníčka s čistým príjmom 350 eur a okrem toho si privyrobí ako účtovníčka pre známych vo výške 300 eur mesačne. S otcom boli dohodnutí, že otec bude prispievať na maloleté deti sumou 150 eur a bude hradiť polovicu hypotéky. Platí hypotéku, ale na deti neprispieva ničím s tým ,že očakáva, že sa matka vráti. Matka sa o deti riadne stará, vodí ich denne do školy a do MŠ. Finančne matka nedokáže zabezpečiť všetky potreby maloletých detí.
Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril podaním, ktoré bolo na tunajší súd podané dňa 14.10.2016. Uviedol, že s matkou sú manželia od roku 2008. Kým bola matka na rodičovskej dovolenke, ich spolužitie fungovalo normálne, riadne sa starala o deti i o domácnosť. Po nástupe do práce otcovi začala vyčítať, že chodieva na futbal a potom s kamarátmi von a ona je doma. Otec podotýka, že futbal za obec C. hráva už od základnej školy, o čom matka vedela a žila s tým. Teraz jej to začalo vadiť. Následne to vyriešila
tak, že v soboty chodievala von s kamarátkami aj ona a o deti sa cez víkendy staral otec. Začala mu vyčítať, že stále nie som doma, že chodí na týždňovky, pričom takto manželstvo fungovalo od samého počiatku. Keby nemal takúto prácu, asi ťažko by si mohli dovoliť zobrať hypotéku na stavbu rodinného domu, keď ona bola na materskej dovolenke. Kým bola manželka na rodičovskej dovolenke, výdavky sa platili z otcovho účtu. Jeho účet bol určený predovšetkým na platenie hypotéky na rodinný dom, inkaso a všetky poistky týkajúce sa domu, jeho a matkinej poistky. Vzhľadom k tomu, že matka nemalé peniaze investuje do svojho šatníka a pri výške jej príjmu jej v máji 2016 zablokoval prístup na jeho účet, z ktorého platí otec hypotéku a ostatné podstatné výdavky na rodinný dom. Keďže je hypotekárny účet vedený na meno otca a peniaze na hypotéku sú strhávané z jeho účtu, na ochranu ich rodinného domu považoval zablokovanie prístupu matky k účtu za nevyhnutné. Keby nemal dostatok peňazí na hypotéku, dostal by som sa do značných problémov, čo nechcel riskovať. Ako sama matka uvádza, jej príjem je 350,- eur. V auguste 2016 oznámila, že sa sťahuje na byt, v čom jej otec nebránil. Nevidel v tom však žiaden zmysel, nakoľko z ich domu ju otec nevyháňal, chodil na týždňovky a domov chodil len na víkend, dokonca mala k dispozícii aj osobné motorové vozidlo. Keďže odišla dobrovoľne, predpokladal, že má dostatočné finančné prostriedky, aby vedela zabezpečiť svoje potreby ako i potreby detí. Teraz sa otec dozvedel, že podala návrh na úpravu práv a povinností rodičov voči deťom a zistil, že bola zo svojho príjmu schopná platiť 200,- eur na byt, požičať ti auto, do ktorého taktiež treba kupovať benzín a keďže otec bol mimo domu, platila tieto výdavky úplne zbytočne. Cez víkend sa o deti staral otec, ona mala svoj program, pričom takto naše manželstvo fungovalo už dlhšiu dobu, preto jej odchod nechápal a predpokladal, že sa čoskoro vráti. Deti mával otec cez víkendy, vtedy sa o ich výživu staral otec, v čom mu pomáhali aj jeho rodičia. Čo sa týka tvrdení matky, že cez víkendy boli vždy u jej rodičov, s ktorými majú spoločný dvor, je ťažké sa k tomu vyjadriť. Keď si predstavíte, že deti sú počas týždňa zatvorené niekde na byte, kde sa napr. K. vôbec nepáči, sú radi, že sú cez víkend doma a môžu robiť to, čo predtým. K starým rodičom chodievali vždy, nikdy im v tom nebránil a nemieni im v tom brániť ani teraz. Alebo si matka myslí, že bude lepšie im zakázať návštevu starých rodičov, prípadne im povedať, že tam budú od 11:00 do 12:00 hod.? Veď to je smiešne a ťažko by to deťom vysvetľoval. Vždy otcovi záležalo na tom, aby boli deti spokojné a nemieni ich teraz vystavovať nejakým zásadným zmenám, keď pre nich to, že zrazu musia ísť bývať na nejaký byt bola zmena podstatná, nechcel im ešte priťažovať. Túto situáciu ako vidí otec matka využila na jeho očierňovanie, že sa o deti nevie postarať. Opak je pravdou, dokáže deťom navariť, oprať aj ožehliť, takže majú zabezpečenú riadnu starostlivosť. Z času na čas mu pomôžu aj jeho rodičia alebo svokrovci, v čom doteraz nevidel nejaký zásadný problém. Pokiaľ ide o výživné na detí, nikdy im nechcel nijako škodiť a ani to robiť nebude. Je pravda, že na deti neprispieval. Matka s deťmi odišla z ich domácnosti v auguste 2016. Ako už vyššie uviedol, keďže sa matka rozhodla odísť dobrovoľne, predpokladal, že má dostatok financií, aby si takýto luxus mohla dovoliť. Po obdržaní návrhu dňa 09.10.2016 uhradil matke na jej účet sumu 100,- eur a deťom kúpil darčeky v hodnote cca 50,- eur. Po rozhodnutí súdu je ochotný prípadný nedoplatok na výživnom uhradiť. Matka požaduje na výživné detí sumu 75,- eur na každé dieťa. Otcov príjem je cca 700,- eur. Matka uvádzala sumu 850,- eur, avšak zabudla, že z toho sú cca 150,- eur diéty. Tieto finančné prostriedky má na úhradu svojich výdavkov počas práce na týždňovkách. Po odpočítaní diét mu zostane suma cca 700,- eur, z čoho platí polovicu hypotéky - 240,- eur aj s poistkou. Následne uhrádza inkaso vo výške 150,- eur a jeho životnú poistku v sume 29,- eur. Tá slúži na krytie hypotéky, keby sa mu niečo stalo. Tieto jeho výdavky predstavujú cca 420,- eur. Nakoľko majú s matkou dohodu, že cez víkendy si deti necháva on, tiež potrebuje nejaké prostriedky, aby sa o nich mohol postarať. Sumu 150,- eur na obidve deti považuje za primeranú. Suma 220,- eur je vzhľadom na jeho príjem vysoká a s touto nesúhlasí. Chce ešte poznamenať, že matka sa dňa 10.10.2016 vrátila do ich rodinného domu, takže ušetrené peniaze na prenájom bytu môže použiť pre deti. Kým bývala doma otec neriešil žiadne výživné, pretože taktiež chodil na nákupy a prispieval do domácnosti. Odteraz bude platiť súdom určenú sumu deťom a len dúfa, že ich matka skutočne použije na ich potreby a nie tie svoje.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o procesný inštitút, ktorého účelom je bezodkladne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
Dokazovanie pred rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie.
Pri rozhodovaní o dôvodnosti neodkladného opatrenia súd nevyhnutne riešil otázku potreby bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí. Vychádzal pritom nielen z tvrdení matky (navrhovateľky), ale aj z vyjadrenia otca a zo správy ÚPSVaR Žilina o šetrení pomerov v rodine.
Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 18.10.2016 súd zistil, že matka spolu s maloletými deťmi a ich otcom bývajú v novom rodinnom dome a matka s deťmi už nebýva v prenájme tak, ako bolo uvádzané v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Bytová jednotka v poschodovom rodinnom dome pozostáva kuchyne, ktorá je prepojená s obývačkou, dvoch detských izieb, spálne, kúpeľne a WC. Domácnosť je kompletne zariadená a udržiavaná na požadovanej hygienickej úrovni. Počas prešetrenia pomerov v domácnosti bola prítomná len matka, otec bol v práci, mal sa vrátiť až v piatok. Kvôli prac. vyťaženosti sa otec nemohol dostaviť ani na naše oddelenie za účelom spísania úradného záznamu a v telefonickom rozhovore uviedol, že k návrhu sa už vyjadril priamo na súd. Uviedol, že už uhradil výživné na deti 100,- eur a taktiež deťom zakúpil veci v hodnote cca 50,- eur, čo je teda 150,- eur, ktoré požaduje matka v návrhu. Otec bol upovedomený o tom, že v prípade, že súd určí neodkladným opatrením výživné na deti v sume 150,- eur, toto bude povinný platiť (teda zakupovanie veci pre deti nenahrádza sumu určenú súdom). Matka uviedla, že dôvodom, že sa odsťahovali bývať z prenájmu späť do svojho rodinného domu bolo to, že deti naďalej navštevujú Základnú školu vo C. matka musela z toho dôvodu opakovane niekoľkokrát jazdiť na aute po trase C. - Žilina, čo bolo cca 40 km denne a toto bolo náročné na financovanie i na čas a taktiež dôvodom na vrátenie sa domov bolo i to, že deti sa vrátili bývať do prostredia, na ktoré sú zvyknuté. Rodičia sa dohodli, že pokiaľ je otec v práci (pracuje v týždňových turnusoch) tak matka je s deťmi doma a keď sa otec vráti z práce, čo býva prevažne v piatok, tak ona ide spať ku svojim rodičom, ktorí bývajú s nimi v spoločnom dvore, vo vlastnom rodinnom dome. Keď je teda otec z práce doma, tak deti spávajú doma pri otcovi. Každé dieťa má svoju samostatnú detskú izbu, ktorá je prispôsobené jeho potrebám, je kompletne zariadená. Matka ďalej uviedla, že po tom, ako otec obdržal jej návrh na vydanie neodkladného opatrenia, tak poslal na matkin účet výživné na deti v sume 101,- eur, uhradil hypotéky. Taktiež zakúpil deťom veci na oblečenie. Matka uviedla, že i napriek tejto jednorazovej platbe výživného od otca, na svojom návrhu trvá, nakoľko doteraz dobrovoľne na deti výživným neprispieval. Matka na svojom návrhu naďalej trvá, nakoľko otca nikdy neprimäla k tomu, aby dobrovoľne platil výživné na svoje deti a pokiaľ nepodala návrh, tak opakovane jej otec tvrdil, že výživné jej nedá, lebo nemá.
Súd zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a dospel jednoznačne k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Súd nemal preukázané (osvedčené) žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že záujem maloletých detí alebo maloleté deti samotné sú ohrozené, alebo že by utrpeli, prípadne by im hrozila nejaká ujma zo strany rodičov. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom mimosporovom poriadku a Civilnom sporovom poriadku prípustné a opodstatnené len vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov. V súčasnosti matka spolu s deťmi opäť bývajú s otcom v spoločnej domácnosti. Otec matke začal platiť výživné ako aj spoločne uhrádzajú hypotekárny úver. Keďže rodičia s deťmi žijú v spoločnej domácnosti
súd nevidel dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, rodičia spoločne uhrádzajú náklady na domácnosť a deti, pričom zverenie do starostlivosti matky je v súčasnosti taktiež bezpredmetné. Na základe uvedeného a z dôvodu, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh matky zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Podľa § 238 ods. 3 CSP, ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť, je ním subjekt viazaný doručením.