Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (27)Rozsudok_6C-349-2012.pdf
PDF · 85.2 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/349/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobcu : J. Y. G., G..M..B.., G. G. C. X, XXX XX H., V.: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou: Tomáš Kušnír s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 631 843 proti žalovanej: G. Z.Á., T.. XX.XX.XXXX, H. D. W. XXX, XXX XX Y. Y. , o zaplatenie istiny 389,99 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 389,99 € , úrok z omeškania 142,95 €, ročný úrok z omeškania 6% zo sumy 447,48 € od 21.09.2005 do zaplatenia, ročný úrok z omeškania 6% zo sumy 2,68 € od 18.01.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 19.07.2012 sa domáhal na tunajšom súde vydania platobného rozkazu ktorým súd zaviaže žalovanú k zaplateniu istiny 447,48 € s príslušenstvom. Rozsudkom zo dňa 12.09.2013 v náväznosti na opravné uznesenie 6C/349/2012-72 súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 57,49 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne , počnúc od 19.07.2012 až do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. V odôvodnení tohto rozsudku súd poukázal na tú skutočnosť, že s účinnosťou od 01.01.2006 zrušením bez likvidácie došlo k zániku spoločnosti ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu so žalovanou, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na spoločnosť X. Q. R. Z..G.., Y. ktorá sa v dôsledku zlúčenia stala právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.03.2007 medzi postupcom a J. Y. G., G..M..B.. , Bratislava postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Dňa 27.08.2004 bola uzavretá Zmluva č. XXXXXXX medzi spoločnosťou D. Z..G.., I. T. X, H. a žalovanou. Na základe tejto zmluvy bol schválený pre žalovanú úverový rámec 18.000,-Sk ( 597,49 € ). Žalovaná si svoj záväzok zo zmluvy podľa žalobcu nesplnila riadne a včas, preto žalobca sa domáha od žalovanej zaplatenia 447,48 € ktorá je rozdielom medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu. 2. Súd dospel k tomu záveru, že zmluva v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a keďže nie je táto v zmluve uvedená, spotrebiteľský úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Preto súd vychádzal z tej skutočnosti, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver 18.000,-Sk, teda po započítaní platieb realizovaných žalovanou žalovaná doposiaľ dlhuje žalobcovi vyššie uvedenú sumu. Žalovaná dňa 20.12.2002 uzavrela so žalobcom dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávku v splátkach. Túto dohodu súd považoval za neplatnú, pretože sa prieči zákonu, medzi stranami sporu sa jednalo o spotrebiteľský vzťah a žalovaná ako spotrebiteľ sa takto vopred vzdala svojich nárokov a táto dohoda v pôvodnom rozhodnutí
bola jednoznačne vyhodnotená ako dohoda neplatná priečiaca sa zákonu , pretože je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca ktorý sa domáhal, aby súd druhej inštancie napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že si zároveň uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vyčíslenú v sume 43,93 €. Ako odvolacie dôvody uviedol nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Poukázal na tú skutočnosť, že Krajský súd uznesením 25 Co 29/2014 - 67 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vrátane závislého výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd sa vôbec nezaoberal písomnosťou zo dňa01.04.2010 ( dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretá medzi žalobcom ako postupníkom a žalovanou ako dlžníkom ) a tým neskúmal, či ź nej vyplývajú nevyhnutné náležitosti uznania dlhu v zmysle ust. § 558 OZ. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že tento si je vedomý, že ním uplatnená pohľadávka je premlčaná, v dôsledku čoho k uzavretiu dohody o uznaní splátkového kalendára a uznania záväzku zo dňa 01.04.2010 došlo po jej premlčaní. Preto nezodpovedanou ostalo aj to, či toto uznanie premlčaného záväzku mohlo založiť právny následok behu novej 10-ročnej premlčacej lehoty odo dňa, keď k uznaniu dlhu došlo, teda od 01.04.2010 v zmysle § 110 ods. 1 veta 2. OZ, keďže z charakteru zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou VÚB a.s. a žalovanou dňa 27.08.2004 vyplýva, že ide o zmluvu uzavretú ako spotrebiteľskú, pričom podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ( teda aj súd ) prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátanie jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi , aj keď by inak bolo potrebné aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Prvostupňový súd sa má v ďalšom zaoberať dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretého medzi žalobcom ako postupníkom a žalovanou ako dlžníkom dňa 01.04.2010. 4. Následne opätovne rozhodol súd rozsudkom 6C 349/2012-85 dňa 13.01.2015, kedy opätovne žalobu čo do zaplatenia 389,99 € s príslušenstvom zamietol. Súd v ďalšom sa zaoberal dohodou uzavretou medzi účastníkmi konania o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Uvedenú dohodu súd opätovne vyhodnotil ako dohodu v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná dohoda podľa vyjadrenia žalovanej jej bola doručená poštou. Vzhľadom na to, že nie celkom dobre ovláda jazyk slovenský, uvedenú dohodu jej prečítal jej manžel. Sama obsahu tejto dohody dobre nerozumela, uvedenú dohodu však podpísala. Súd poukázal na § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa a predmetnú dohodu vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, podstatne narušuje alebo môže narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Jedná sa o klamlivú obchodnú praktiku a keďže túto dohodu vyhodnotil opätovne ako neplatnú, pretože žalobca zneužil neznalosť žalovanej a jej strachu pred prípadným súdnym resp. exekučným konaním. Poukázal na to, že právo žalobcu sa premlčalo, pretože sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Žalobca resp. jeho právny predchodca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 20.09.2005, teda dňom nasledujúcim začala plynúť premlčacia lehota a žaloba na súd bola podaná až 19.07.2012 a uplatnený nárok žalobcu súd považuje za premlčaný a z dôvodu premlčania žalobu aj zamietol. 5. Proti tomuto rozsudku opätovne podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Trnave opätovne napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie uznesením -25Co 523/2015-102. Krajský súd v Trnave konštatoval, že nemožno súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 05.01.2011 ktorou malo dôjsť k uznaniu práva žalobcu je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a pretože je jednoznačne nekalou obchodnou praktikou a tým potom uplatnený nárok žalobcu je premlčaný. Podľa predloženej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretej medzi žalobcom ako postupníkom a žalovanou ako dlžníkom dňa 05.01.2011 došlo k uznaniu práva žalobcu. 6. Podľa § 39 OZ je neplatný aj ten právny úkon ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 7. Krajský súd skonštatoval, že je potrebné si uvedomiť aj to, že nie je spravodlivé poskytovať rovnakú právnu ochranu spotrebiteľovi ktorý si svoj záväzok splnil a od ktorého sú vymáhané len nároky majúce charakter neprijateľnej ( nekalej ) zmluvnej podmienky v zmysle § 53 OZ a rovnakú ochranu aj spotrebiteľom ktorí svoj záväzok v podstatnej časti nesplnili, čo dokonca ani nezačali plniť. Nemožno stotožňovať ochranu spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami dojednanými v spotrebiteľských zmluvách s ochranou dlžníkov ktorí takéto zmluvy uzavreli, pričom si z nich vyplývajúce povinnosti neplnili. Ochrana ktorú poskytuje spotrebiteľovi spotrebiteľské právo nemôže viesť k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania ak spôsobovaniu ujmy predávajúcim
či veriteľom. Pokiaľ dlžník v písomne urobenom uznaní záväzku podľa § 558 OZ uvedie, že je mu známe , že uznáva premlčaný dlh, nie je možné dodatočne účinne zmariť právne dôsledky takéhoto prehlásenia tým, že takémuto prehláseniu nerozumie a že nie sú mu jasné právne dôsledky z toho vyplývajúce. Podpísanie tejto listiny účastníkom vylučuje účinnosť obrany dlžníka, že nebol upozornený na premlčanie zo strany veriteľa ( obrana žalovaného v odvolacom konaní ). Tu potom nemožno nechať bez povšimnutia zásadu, podľa ktorej neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje a nevyviňuje zodpovednosť za túto jeho neznalosť. Zásada neznalosti práva neospravedlňuje je nutnou podmienkou efektivity každého systému platného práva. Pokiaľ aj v skutočnosti účastník listinu podpísal bez toho, aby rozumel jej obsahu a napokon aj v prípade bez jej prečítania, prípadne i s odvolaním na to, že dobre neovláda jazyk v ktorom je listina napísaná, nie je možné takýto jeho prístup k veci klásť na ťarchu veriteľa. Pritom nie je v rozpore s dobrými mravmi ani nejde o nekalé obchodné konanie , pokiaľ veriteľ sa snaží vymôcť svoju, hoci už premlčanú pohľadávku a ani to, že napriek vedomosti účinkov ktoré dosahuje, neposkytne žalovanej žiaden benefit, čo napokon v konaní zisťované ani nebolo. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká , len sa oslabuje. Pokiaľ veriteľ po uplynutí premlčacej doby navrhne dlžníkovi, aby uznal záväzok, nejde zo strany veriteľa o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Uznanie záväzku urobené podľa § 558 OZ je povinne spojené s prehlásením dlžníka , že svoj dlh zaplatí. Takéto prehlásenie môže mať aj formu dohody s veriteľom , v ktorej prehlásenie dlžníka nadobudne konkrétny obsah vyhovujúci obom stranám. Pokiaľ súčasťou takejto dohody je prehlásenie dlžníka, že má vedomosť o premlčaní záväzku a o jeho dôsledkoch, nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu dôvodne označiť umiestnenie takéhoto prehlásenia za nekalú obchodnú praktiku, či dokonca za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ alebo za neplatný právny úkon podľa § 39 OZ a to aj vtedy, ak bolo uvedené v inom bode jednostrannej prehľadnej listiny obsahujúci takýto prejav vôle. 8. Keďže odvolací súd dospel k iným právnym záverom, musel napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, aby tým učinil zadosť princípu dvojinštančnosti obč. súdneho konania a neznemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, keďže by im odoprel možnosť odvolacieho prieskumu nových skutočností. 9. V ďalšom súd prvej inštancie sa riadil pri rozhodovaní vyššie uvedeným právnym názorom súdu druhej inštancie a preto vo zvyšku žalobe vyhovel. Nakoľko v zmysle rozsudku tunajšieho súdu 6C/349/2012-48 a opravného uznesenia 6C/349/2012-72 súd právoplatne ku dňu 05.11.2014 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 57,49 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne , počnúc od 19.07.2012 až do zaplatenia a rozsudkom zo dňa 20.10.2016 vo zvyšku zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 389,99 €, úrok z omeškania 142,95 € ako aj ročný úrok z omeškania zo sumy 447,48 € vo výške 6% od 21.09.2005 do zaplatenia, ročný úrok z omeškania zo sumy 2,68 € vo výške 6% od 18.01.2012 až do zaplatenia. Týmto žalobca bol úspešný v plnom rozsahu , preto súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. 10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 11. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí ktorým sa konanie končí. 12. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave ( § 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP)/.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.