Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-298-2013.pdf
PDF · 104.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2C/298/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok- sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska č.5, Bratislava proti odporcovi H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. Č..XX, občan SR, za účasti osobitného subjektu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom: Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom: ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník o zaplatenie 3346,16 EUR s prísl. takto:
rozhodol:
I. Súd konanie v časti 2 131,70 € z a s t a v u j e.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Stranám konania náhradu trov n e p r i z n á v a.
IV. Osobitný subjekt m á voči žalobcovi n á r o k na 100%-tnú náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené po samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa súdu doručenou žalobou domáhal zaplatenia od žalovaného sumy 3346,16 EUR s príslušenstvom, ktorá pozostáva z istiny 2963,29 EUR, riadneho úroku 53,01 EUR, úroku z omeškania vo výške 323,88 EUR a ostatného príslušenstva 5,98 EUR v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa a.s., od ktorého nadobudol pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 15.12.2011, deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky v uvedenej predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
2.Do konania na strane žalovaného vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako vedľajší účastník, ktorý proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom okrem iného vzniesol námietku premlčania. Žalobu žiadal zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Poukázal na rozhodnutia rôznych súdov. Predovšetkým rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktoré k odporu aj pripojil.
3.Súd uznesením zo dňa 20.2.2013 pod sp. zn. 2Ro411/2012 odmietol odpor vedľajšieho účastníka, ktoré uznesenie po odvolaní vedľajšieho účastníka Krajský súd v Prešove zrušil.
4.Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu, teda so Slovenskou sporiteľňou a.s., Bratislava Zmluvu o splátkovom úvere č.0493098172. Na základe tejto zmluvy mu bol poskytnutý úver zvaný miniúver do 10 minút vo výške 55 000,- Sk s poplatkom za správu úveru 60,- Sk mesačne, výškou splátky 1355,- Sk so splatnosťou prvej splátky 20.3.2007 k 20 dňu v kalendárnom mesiaci a konečná splatnosť
úveru bola dohodnutá dňom 20.1.2012 s ročnou percentuálnou mierou nákladov 22,98 %. Zmluva bola uzavretá dňa 12.2.2007. Dňa 1.3.2012 bola uzavretá už medzi súčasným žalobcom a žalovaným dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/Ce bola medzi Slovenskou sporiteľňou a.s, ako postupcom a súčasným navrhovateľom ako postupníkom uzatvorená dňa 15.12.2011. Už v tom čase bol žalovaný v omeškaní 1291 dní. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, súdu nepripojil k žalobe ani platobnú históriu a teda len z ostatných listinných dôkazov najmú prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok súd zistil, že dátum poslednej úhrady bol vykonaný žalovaným dňa 30.4.2008. Žaloba bola súdu doručená dňa 29.10.2012, datovaná dňom 10.10.2012.
5.Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom tak, že návrh zamietol, zaviazal navrhovateľa uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania a účastníkom trovy konania nepriznal. Po podaní odvolania žalobcom odvolací súd zrušil rozsudok súdu 1.stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že súd prvého stupňa, ako vyplýva z listín zo spisu, rozhodol o návrhu navrhovateľa v konaní vykazujúcom vady, na ktoré odvolací súd musel prihliadnuť, aj keď v odvolaní namietané neboli. O vadu takejto povahy ide aj vtedy, ak súd skutkové závery, z ktorých vyvodil svoje právne závery, založil na výsledkoch dokazovania, ktoré nebolo vykonané vôbec alebo nebolo vykonané v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania dôkazov konkrétnym dôkazným prostriedkom. Spôsob dokazovania listinami je upravený v ustanovení § 129 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. Súd prvého stupňa svoje skutkové a právne závery oprel o dôkazy, ktoré vôbec neboli vykonané, pritom z odôvodnenia rozsudku vyplýva opak, súd prvého stupňa totiž skutkové zistenia vo veci založil na dôkazoch, ktoré, aj keď boli v spise, nevykonal a na listinách, ktoré boli v spise, zložil aj právne posúdenie veci. Pokiaľ súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia nemal podložené procesne vykonaným dokazovaním, nemohol mať a teda nemal pre svoje právne závery žiadne podklady. S prihliadnutím na dôvody, ktoré odvolací súd viedli k záveru o potrebe zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa, nezaoberal sa námietkami navrhovateľky uvedenými v odvolaní. Súdu 1.stupňa uložil povinnosť v ďalšom priebehu konania vykonať dokazovanie, z ktorého je možné riadne zistiť skutkový stav, dokazovanie vykonať spôsobom upraveným Občianskym súdnym poriadkom a vo veci rozhodnúť, uviedol, že bude taktiež na mieste vysporiadať sa aj s námietkami navrhovateľky uvedenými v odvolaní a rozsudok náležitým spôsobom a presvedčivo, v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., odôvodniť.
6. Prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, teda postupoval v intenciách jeho uznesenia, samozrejme už podľa platnej právnej úpravy civilného procesu, teda podľa civilného sporového poriadku.
7. Na pojednávaní dňa 10.10.2016 súd oboznámil podstatný obsah spisu prečítaním v spise sa nachádzajúcich listín. Právny zástupca žalobcu súdu krátkou cestou čiastočné späťvzatie žaloby, v časti o zaplatenie istiny, a to 2 131,70 € a zotrval na podanom návrhu v časti istiny 1 214,46 € a k tomu prislúchajúceho príslušenstva, s tým, že istina 1 214,46 € zodpovedá 27 mesačným splátkam úveru, jednotlivé splátky boli vo výške 44,98 € krát 27, to dáva túto výslednú sumu, ide o splátky úveru, ktoré boli splatné počnúc 20.11.2009 až do konečnej splatnosti úveru 21.1.2012.
8. Právny zástupca osobitného subjektu uviedol, že čo sa týka samotného návrhu, tento žiada ako nedôvodný zamietnuť, a to z toho dôvodu, že napriek neosvedčeniu aj samotnej výšky úveru, kedy platobná história ako taká nejaká prehľadná nie je v spise, a navyše napadol aktívnu legitimáciu žalobcu byť žalobcom v tomto spore, pretože v spise sa nenachádza úkon pôvodného veriteľa k tomu, aby niečo uviedol k predčasnému ukončeniu úverového vzťahu, a to z toho dôvodu, že splatnosť úveru mala nastať až 21.1.2012, napriek tomu 15.12.2011 došlo k postúpeniu pohľadávky, to znamená, že k postúpeniu došlo ešte pred splatnosťou samotného úveru. To vedie k jedinej povinnosti, a to vyzvať dlžníka k tomu, aby dal najavo, že nejaký dlh voči nemu eviduje, dal mu poprípade možnosť na to reagovať, poprípade dlh zaplatiť, ale pokiaľ chcel postupovať celú pohľadávku pôvodný veriteľ tzn. slovenská sporiteľňa, bol povinný urobiť úkon taký, ktorý zosplatní všetky splátky k tomu dátumu k 15.12.2011, čo v spise nebolo. Poukázal na § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže veriteľ úver zosplatniť pokiaľ sa s dlžníkom dohodol na plnení v splátkach, iba v tom prípade, pokiaľ sa s ním na tejto možnosti dohodol, žiadne rozhodnutie neexistuje a dohoda ako taká tiež zo zmluvy nevyplýva, vyplýva to iba z predložených obchodných podmienok avšak nie je vôbec preukázané, že tieto podmienky tak ako sú súčasťou tohto
súdneho spisu, sa stali súčasťou zmluvy. Veriteľ je povinný preukázať to, že v čase podpísania zmluvy tieto boli jej súčasťou a do spisu nepredložil podmienky, ktoré si vlastne môže stiahnuť z internetu.
9.Právny zástupca žalobcu uviedol, že čo sa týka legitimácie žalobcu v spore, tá bola v konaní preukázaná. Žalobca, teda právny predchodca žalobcu postúpil ako postupca pohľadávku voči žalovanému na žalobcu platnom zmluvou o postúpení, ktorá spĺňa všetky náležitosti ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, z ničoho nevyplýva, že by nemohla byť postúpená taká pohľadávka, ktorá v uvedenom čase postúpenia nebola splatná. Zo strany žalovaného dochádzalo k porušovaniu jeho záväzkov vo vzťahu k predchodcovi žalobcu od začiatku, žalovaný bol oboznámený riadnym a zákonným spôsobom o postúpení pohľadávky, bol aj vyzvaný k úhrade pohľadávky. Žalovaný sám požiadal žalobcu o vyhotovenie splátkového kalendára, resp. dohody o uznaní záväzku, a uhradiť záväzok v splátkach, uvedené vyplýva z druhej strany podaného odvolania, kde na túto skutočnosť žalobca poukázal, pričom žalovaný podpísal dohodu o uznaní záväzku doma, nakoľko bola mu zaslaná priamo na adresu, čiže mal možnosť si ju prečítať, nie je nejako svojím obsahom rozsiahla a neobsahuje žiadne komplikované formulácie, také ktorým teda žalovaný nemusel rozumieť, navrhujem súdu, aby doplnil dokazovanie výsluchom žalovaného.
10.Žalovaný uviedol, že je pravdou, že uzavrel zmluvu o úvere so Slovenskou sporiteľňou, a. s., prijal peniaze. Pokiaľ ide o dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, on ich nežiadal o to, ani o splátky, sami sa mu ozvali, tá firma, teda spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. sa mu sama ozvala telefonicky, a potom mu poslali domov na adresu písomne dohodu o uznaní záväzku. Nič nečítal, podpísal ju a odoslal ju naspäť, chceli aby platil, mal a má v úmysle splácať, ale nemá z čoho.
11. Právny zástupca osobitného subjektu poukázal na to, že nejaká dohoda o uznaní záväzku je v spise predložená, žalobca sa tvári, že je platná, ale čiastočné späťvzatie žaloby je práve preto, že vie, že uznanie záväzku sa takýmto spôsobom nerobí, netvrdil, že by ho nemal uznať, pokiaľ by to bolo všetko v poriadku, ale nie určite voči tomuto subjektu, ale voči Slovenskej sporiteľni. Dohoda o uznaní nie je platná. Poukázal na osobitný zákon o bankách, EOS KSI Slovensko kupoval pohľadávku od banky, a v tom prípade nepreukázal ani výzvu, ani zosplatnenie úveru.
12.Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
13.Podľa § 145 ods. 1 C.s.p ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
14.Podľa § 145 ods. 2 C.s.p ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
15.Podľa § 146 ods. 1 C.s.p súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
16.V časti späťvzatia žaloby súd, po vyslovení súhlasu žalovaným a osobitným subjektom, konanie zastavil.
17. Pokiaľ ide o predložené uznania záväzku zo strany žalovaného, ktorú žalobca k žalobe pripojil, treba uviesť, že už v čase keď žalovaný Dohodu o uznaní záväzku podpisoval bol tento záväzok premlčaný, čo síce je uvedené aj v článku 3. bod. 3.4 tejto dohody, kde sa uvádza medzi iným textom, že dlžník sa zaväzuje k úhrade príslušenstva pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy a príslušných úrokov z omeškania. Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Táto dohoda je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník, teda žalovaný nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Ide o predformulovanú Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach čo znamená neprijateľné zmluvné podmienky spočívajúce v tom, že sa tu predlžuje premlčacia lehota formou uznania dlhu a obsahuje rozhodcovskú doložku ako mnohokrát už uvádzali aj vedľajší účastníci/osobitné subjekty, ide o pojmy, ktoré sú pre väčšinu spotrebiteľov neznáme kategórie a ak neprijateľné sú obsiahnuté v tomto formulári, čím sú aj absolútne neplatné. Už to bolo riešené mnohými rozhodnutiami súdov, kde bolo konštatované, že ide o nekalé obchodné praktiky žalobcu, s čím sa súd stotožňuje aj v tomto konaní, ktoré pri podpise Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uvádza dlžníka do omylu keď tento si nemusel byť vedomý toho, že
uznáva premlčaný dlh. Je potrebné vychádzať z doloženej Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, kde podľa § 558 Občianskeho zákonníka sa pri uznaní premlčaného záväzku vyžaduje vedomosť dlžníka o tom, že uznáva premlčaný záväzok. Samotná formulácia vedomostí o premlčaní dlhu je zakomponovaná v texte v článku 3 tejto dohody „forma splatenia záväzku“ takže je možné s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať, že dlžník, teda žalovaný nemusel si byť vedomý toho, že uznáva premlčaný dlh, ak jeho vedomosť o premlčaní dlhu so značnými právnymi dôsledkami pre dlžníka je obsiahnutá v kapitole pojednávajúcej o splatení záväzku, takže účastník si bol skôr vedomý toho, že mal splatiť nejaký dlh v splátkach. Vedomosť dlžníka o uznaní premlčaného záväzok musí skôr preukazovať žalobca, ak trvá na tom, že spĺňa podmienky podľa § 558 Občianskeho zákonníka, že dlžník vedome uznal premlčaný dlh. Je možné konštatovať aj nekalú praktiku a pri Dohodách o uzavretí splátkového kalendára navádza vo formulároch dlžníka k tomu, aby uznal premlčaný dlh. Takúto činnosť nie je možné podporiť súdnym výrokom rozsudku, zaväzujúcim dlžníka na plnenie záväzku z premlčaného dlhu. Naviac sám žalovaný sa vyjadril, že on o nič nežiadal ( čo je v rozpore s tvrdením žalobcu), ale že mu volali domov a potom zaslali dohodu, ktorú nečítal, podpísal a vrátil, chceli, aby platil.. Sám žalobca si je vedomý nedostatkov Dohody o uznaní záväzkov, dôkazom čoho je čiastočné späťvzatie žaloby a požadovanie len neuhradených splátok s príslušenstvom splatných v období kratšom ako tri roky pred podaním žaloby, je si teda vedomí premlčania časti pohľadávky napriek podpísanej dohode o uznaní, ktorú súd vyhodnotil tak, ako je vyššie uvedené.
18.Podľa §52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
19.Podľa §53 ods.3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
20.Podľa §53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21.Podľa §54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
22. Zásadná otázka, ktorú je v konaní ohľadom zvyšku žaloby potrebné riešiť po čiastočnom zastavení konania je, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel cesie v občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Dôvody by mali byť nepochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok má na rozdiel od iného druhu podnikania špecifiká, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov na ekonomiku. Súd preto skúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky podľa ustanovení § 92 ods.8 zák. č. 438/2001 Z. z. (ďalej len „Zákon o bankách“). Zákon o bankách umožňuje postúpiť bankovú pohľadávku iba v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po písomnej výzve na splnenie, výzva musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní. Súd dospel k záveru, že v zmysle Zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť, ktorá je už splatná. V odseku 7 § 92 Zákona o bankách sa upravuje možnosť použitia inštitútu postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Súd nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, ale k tomu je možné pristúpiť len v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami po tom, čo banka vyhlási predčasne mimoriadnu splatnosť celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveruje totiž výlučne oprávnením banky, ktoré môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky na nebankový subjekt, akým žalobca je. Pôsobenie bánk, na ktoré dohliada Národná banka Slovenska opodstatňuje záver, že s bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad Centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať akékoľvek bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok z
15.12.2011 na žalobcu bola nezročná, nesplatná, teda neexistujúca pohľadávka, preto je toto postúpenie neplatné. Žalobca, nie je aktívne legitimovaný v tomto spore na podanie žaloby.
23.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24.Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky (15.12.2011), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením, čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
25.Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky Slovenskej sporiteľne a.s. voči žalovanému naňho, súd vyhodnotil postúpenie ako neplatné, neboli dodržané zákonné podmienky na toto postúpenie v zmysle citovaného ustanovenia o bankách, a teda žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom v tomto konaní na podanie žaloby.
26.Stranám súd náhradu trov konania nepriznal, žalobca v konaní úspešný nebol, žalovaný si trovy konania neuplatnil, ani mu žiadne nevznikli.
27.O trovách konania medzi žalobcom a osobitným subjektom súd rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p. v zmysle zásady úspechu, pričom považoval námietky a dôvody uvedené v písomných podaniach, ako aj ústnych vyjadreniach osobitného subjektu za tie dôvody, na ktoré prihliadol pri rozhodnutí vo veci samej, naviac čiastočným späťvzatím návrhu, ohľadom premlčania časti nároku ich uznal aj žalobca, a preto mal zato, že tieto trovy boli účelne vynaložené, osobitný subjekt maximálne kvalifikovane chránil oprávnené záujmy žalovaného v konaní. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z článku 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi a inými štátnymi orgánmi. Trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Z toho vyplýva, že aj osobitný subjekt, ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“. Preto je zastupovaný advokátmi, ktorí sú ochotní takéto právne zastupovanie realizovať. Aj keď neprijateľnosť zmluvných podmienok a posudzovanie nekalých obchodných praktík vyhodnocuje súd podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ ex offo, nemohol v rozhodnom čase poučiť spotrebiteľa o premlčaní, prípadne mu dávať návody k náležitej právnej argumentácii proti dodávateľovi. Vstupom vedľajšieho účastníka/osobitného subjektu do konania sa vyrovnáva pozícia žalobcu a žalovaného, pretože samotní spotrebitelia sa často krát nedokážu náležite brániť. Súd konštatuje, že účelom vedľajšieho účastníka/ osobitného subjektu v tomto konaní bolo zabezpečiť žalovanému kvalifikovanú obranu proti žalobe žalobcu, pričom vedľajší účastník/osobitný subjekt správne zabezpečoval a presadzoval oprávnené záujmy žalovaného ako spotrebiteľa.
28. O výške trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).