Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/612/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci Ž. H.. Y. C., S., Č.. U. XX, Obchodné meno: H.. Y. C. - ROWESS, IČO: 17179335, zastúpeného JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Štúrova 20, proti žalovanému H.. V. I., S., E. XX, Obchodné meno: Ing. Peter Tischler

- Cobise, IČO: 37518798, zastúpenému JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom, Košice, Rázusova 1, o zaplatenie 992,99 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 10C/300/2009-250 z 18.6.2015 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 100 € s 9 % úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 1.4.2009 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol a rozhodol, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne samostatným uznesením, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca žalobou, doručenou mu 13.3.2009, pôvodne domáhal voči žalovanému, čím svoju žalobu odôvodnil, o pripustenie akej zmeny žaloby v priebehu konania žalobca požiadal a čím ju odôvodnil (jeho návrhu vyhovel a uznesením z 23.2.2011 pripustil zmenu žaloby v znení, ktoré uviedol), ako sa žalovaný k návrhu vyjadril a čo uviedol, v akom znení uznesením z 3.2.2015 na návrh žalobcu pripustil zmenu žaloby, vymenoval dôkazné prostriedky, ktorými vykonal vo veci dokazovanie a zistil skutkový stav, konkrétne, čo zistil zo zmluvy o prenájme obchodných priestorov nachádzajúcich sa na prvom poschodí v objekte na ul. Čsl. armády 16/A, č.súp.1298 v Košiciach, uzavretej 9.4.2004 žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, z výpovede z prenájmu predmetných obchodných priestorov, ktorú dal žalobca žalovanému 28.2.2009 (doručenej žalovanému 2.3.2009), z Dohody o ukončení zmluvného vzťahu - prenájmu obchodných priestorov na ulici Čsl. armády 16, 1. poschodie, 100 m2, uzavretej 31.1.2009 žalobcom so žalovaným, čo vyplýva z faktúry č.090010 vystavenej dodávateľom LEPASTAV, s. r. o., Čsl. armády 16/A, Košice, IČO: 44834306, z faktúry č.03/2009 vystavenej 2.4.2009 Marcelom Borovským, Juhoslovanská 3, Košice, IČO: 40260917, z príjmového pokladničného dokladu z 2.4.2009 a z cenovej ponuky od SKLENÁRSTVA ŠABLATÚRA KAROL, bez uvedenia dátumu, čo zistil z písomných vyjadrení a výpovede žalobcu, čo vyplynulo, resp. vyplýva z výpovede žalovaného a písomných vyjadrení predložených do spisu v priebehu konania, z listu adresovaného žalovaným žalobcovi z 11.6.2009, nazvaným platba za prenajaté priestory, zo záverov znaleckého posudku (ďalej len č.03/2014 z 22.2.2014, vypracovaného a predloženého mu znalcom Ing. Karolom Kehérom z odboru energetika, odvetvie tepelná energetika (znalecké dokazovanie vo veci nariadil na návrh žalovaného), čo zistil z výpovede svedka X. J., konateľa LEPASTAV, s. r. o., ktorý následne po skončení prenájmu predmetných priestorov žalobcom žalovanému tieto priestory si od žalobcu prenajal, čo vyplynulo z výpovede svedkov A. O., býv. zamestnankyne

žalovaného, R. X., býv. zamestnanca žalovaného a Q. H., býv. priateľa žalovaného a čo tvrdila svedkyňa U. C., matka žalobcu a spoluvlastníčka predmetnej budovy. Citoval znenie § 420,§ 517 ods.2,§ 575 ods.1,2,§ 663,§ 664,§ 671 ods.1,§ 673,§ 674,§ 675,§ 682 O. z. a § 13 zák.č.116/90 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s cit. zákonnými ust. dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná iba čo sa týka nároku na zaplatenie 100 € s prísl. Mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o nájme nebytových priestorov 9.4.2004, a to na dobu neurčitú. Pôvodne dal žalobca žalovanému 28.2.2009 výpoveď z nájmu, avšak nájomný pomer sa skončil 31.3.2009, a to na základe dohody o skončení nájomného vzťahu. V uvedený deň žalovaný odovzdal žalobcovi kľúče od prenajatých priestorov a žalobca potvrdil, že tieto priestory prevzal nevymaľované, nevyčistené s rozbitým umývadlom, prasknutým sklom na výklade a poškrabanými dverami zo strany ulice. Účastníci pri uzavretí nájomnej zmluvy v r.2004 nespísali preberací protokol o odovzdaní priestorov, preto nie je možné objektívne zistiť stav predmetných prenajatých priestorov v čase vzniku nájomného vzťahu. Preto nebolo možné zistiť, v akom stave bolo umývadlo v čase vzniku nájomného vzťahu, teda či skutočne bolo už prasknuté, ako to tvrdil žalovaný, a opotrebované. Z priebehu dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že diera v ľavom rohu tohto umývadla v čase vzniku nájomného vzťahu na umývadle nebola, a táto vznikla až počas trvania nájomného vzťahu, kedy priestory aj umývadlo užíval žalovaný. Tvrdenie žalovaného, že k poškodeniu umývadla došlo v dôsledku toho, že v priestoroch, kde sa nachádzalo WC a umývadlo, bola v zime teplota od 0°C do - 5 °C, ktorá tým pádom v týchto priestoroch zamŕzala, sa nepreukázalo, pretože zo stanoviska produkt manažéra JIKA, ktoré predložil sám žalovaný do spisu (č.l.78), vyplýva, že pokiaľ v umývadla nezostane napustená voda, tak zamrznuté kvapky alebo malé mláčky keramike ani glazúre neuškodia a samotný mráz keramiku nepoškodí. Uviedol, že extrémne veľký teplotný rozdiel, pokiaľ by, napr. do zamrznutého umývadla bola pustená horúca voda, by mohol teoreticky spôsobiť prasknutie umývadla, avšak v danom prípade bolo umývadlo poškodené nie prasknutím, ale bola v ňom diera v ľavej časti v rohu umývadla. Keďže teda k poškodeniu tohto umývadla a znemožneniu jeho riadneho užívania, nakoľko cez dieru tiekla voda, došlo počas trvania nájomného vzťahu, keď ho tento užíval, dospel k záveru, že teda škoda bola spôsobená žalovaným a zaviazal ho na náhradu tejto škody vo výške 100 €, tak ako to požadoval žalobca za výmenu tohto umývadla. Žalobca žiadal žalovaného ďalej aj zaplatenie sumy za rozbité okno, resp. prasknuté sklo, pričom ide o vonkajšie okno v schodišti, ktoré viedlo do priestorov na poschodí, ktoré mal prenajaté žalovaný. Keďže neexistuje preberací protokol o odovzdaní priestorov v čase vzniku nájomnej zmluvy, nie je možné zistiť, či toto sklo bolo poškodené už v čase, kedy vznikol nájomný vzťah, resp. či k tomuto poškodeniu došlo počas trvania nájomného vzťahu, ale predovšetkým nie je dokázané to, že by poškodenie tohto skla zapríčinil žalovaný. Žalobca nepreukázal že by ku poškodeniu tohto skla došlo zo strany žalovaného, sú to iba jeho dohady, že mohlo dôjsť k poškodeniu tohto skla zo strany žalovaného tým, že po schodišti prenášal rôzne objemné cievky. Navyše k výmene tohto skla doposiaľ nedošlo, a to aj napriek tej skutočnosti, že od doby skončenia nájmu medzi žalobcom a žalovaným uplynulo už viac ako 6 rokov, čo znamená, že toto poškodené sklo nebráni riadnemu užívaniu budovy a dokonca z výpovede svedka J., ktorý ma t. č. tieto prenajaté priestory od žalobcu, vyplynulo, že ani nemá vedomosť o takomto prasknutom skle. Preto náhrada škody, ktorú si žalobca nárokuje z titulu poškodeného skla len vo výške 143,74 € len na základe cenovej ponuky od SKLENÁRSTVA ŠABLATÚRA (bez uvedenia dátumu), reálnej faktúry a reálnej úhrady za výmenu tohto skla, je nedôvodná, preto tento nárok žalobcovi nepriznal. Taktiež nepriznal žalobcovi ani nárok na zaplatenie 583,25 € za vymaľovanie prenajatých priestorov. Aj keď podľa zmluvy o nájme mal žalovaný po skončení nájmu priestory odovzdať uvedené do pôvodného stavu, vymaľované, vypratané, atď., vzhľadom „k tomu“, že k ukončeniu nájomného vzťahu došlo dohodou 31.3.2009 a v ten istý deň žalovaný aj odovzdal kľúče od prenajatých priestorov žalobcovi, ktorý ich hneď na druhý deň poskytol inému nájomcovi, a žalovaný už nemal viac prístup do týchto priestorov, bolo mu vlastne zo strany žalobcu znemožnené splniť si túto zmluvnú povinnosť. Preto pokiaľ si dal žalobca predmetné priestory vymaľovať a zaplatil za to požadovanú sumu, nemôže túto náhradu žiadať od žalovaného, pretože „že“ mu vlastne znemožnil si túto zmluvnú povinnosť splniť. Navyše z vykonaného dokazovania vyplynulo aj to, že žalobca sa v čase, kedy ešte plynula pôvodná výpovedná doba, pokúšal tieto priestory opraviť, a to tak, že vyspravoval niektoré diery. Sám žalobca vlastne potvrdil, že žalovaný tam nejaké úpravy v týchto priestoroch robil, avšak nie správne, z čoho (súd) usúdil, že žalovaný si neodmietal túto povinnosť splniť, avšak tým, že tento nájom bol v konečnom dôsledku skončený zo dňa na deň, už v týchto ďalších prácach pokračovať nemohol. Navyše z faktúry predloženej žalobcom za úpravu stien, maľovanie a materiál (č.l.28) vyplýva, že táto faktúra bola vystavená za úpravu stien, maľovanie a materiál za 194 m2 v obchodných priestoroch, avšak žalobca prenajal žalovanému iba priestory vo výmere 100 m2 (podľa zmluvy). Preto rozhodol tak, že nárok na zaplatenie 583,25 € žalobcovi nepriznal. Čo sa týka sumy 166 €,

ktoré žalobca požadoval od žalovaného ako nezaplatenú časť nájmu, aj v tejto časti dospel k záveru, že tento nárok je nedôvodný. Žalobca počas konania tvrdil, že má nárok na doplatok tohto nájmu, pretože žalovaný sa nikdy nesťažoval na zimu v prenajatých priestoroch písomne. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že žalovaný sa počas trvania nájomného vzťahu viackrát sťažoval na zimu v prenajatých priestoroch. Upozorňoval žalobcu na zimu aj keď nie písomne. Je zrejmé, že sám žalobca sa snažil túto situáciu riešiť ešte počas trvania nájomného vzťahu, a to, napr. presunom akumulačnej pece v domnení, že preloženie tejto akumulačnej pece zabezpečí zvýšenie teploty v prenajatých priestoroch. Ďalej sám žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že navrhoval žalovanému, aby si dal na schodište záves, aby mu tam nešla zima, keďže sa tam často otvárali dvere a ľudia vstupovali do predajne, z čoho vyplýva, že situáciu ohľadom nedostatku tepla v týchto prenajatých priestoroch riešili dlhodobo. Taktiež to, že žalovaný tam v týchto prenajatých priestoroch mal ďalšie 2 ohrievače, svedčí o tom, že akumulačné pece, ktoré boli umiestnené v týchto priestoroch, mali nedostatočný výkon, teda nevykúrili predmetné priestory na takú teplotu, ktorá by umožnila plnohodnotné využitie týchto priestorov. Aj zo vyplynulo, že v uvedenom období sa teplota v prenajatých priestoroch pohybovala v rozmedzí 11 °C až 15 °C, a to aj napriek tomu, že celkový existujúci výkon akumulačných vecí pri plnom výkone by bol dostatočný na pokrytie tepelných strát budovy. Avšak z neznámych príčin tieto akumulačné pece neboli zapnuté na plný výkon, ale v r.2008 iba 19 % a v r.2009 iba 30 % z celkovej spotreby tepla pre budovu bolo reálne pokrytých týmito akumulačnými pecami. Žalobca tvrdil, že žalovaný mohol tieto akumulačné pece regulovať, ale žalovaný tvrdil, že tieto akumulačné pece sa nahrievajú v noci a mal také informácie, že pravdepodobne žalobca chodil tieto pece v noci stišovať, aby nešli na plný výkon. V konaní nebolo preukázané z akých dôvodov, resp. čím pričinením akumulačné pece boli v prevádzke na znížený výkon, ale pokiaľ by žalovaný mal možnosť nastaviť si vyšší výkon týchto akumulačných pecí, čím by dosiahol pokrytie všetkých tepelných strát budovy a mal by tam teda dostatočnú teplotu, bol by ich mal zapnuté na plný výkon a nebol by si ešte kupoval na vlastné náklady ďalšie 2 ohrievače, ktoré následne v týchto prenajatých priestoroch používal. Navyše žalovaný po celý čas trvania nájomného vzťahu platil nájomné riadne a včas v dohodnutom termíne, preto práve nezaplatenie časti nájomného za marec 2009, teda po predchádzajúcich 2 zimných mesiacoch malo svoje opodstatnenie. Sám žalobca uviedol, že žalovaný mu oznámil 25.2.2009, že mu odmieta zaplatiť celú sumu nájmu, pre zimu v priestoroch. Zástupkyňa žalobcu v podaní doručenom mu 15.5.2015 poukázala na vyhl.č.259/08 Z. z. o podrobnostiach na vnútorné prostredie budov a minimálnych požiadavkách. Uviedla, že v tejto vyhl., sú presne uvedené, jednotlivé kritéria vnútorného prostredia budov podľa typu a využitia vnútorných priestorov budov a kde sa uvádza, že štandardnou teplotou v priestoroch, ktoré neslúžia na ubytovanie v zimnom období sa vyžaduje 19 °C a v skladových atď., kde sa ľudia zdržujú len prechodne sa vyžaduje 15 °C. Ďalej argumentovala, že ustanovený znalec H.. S. sa pri vypracovaní touto vyhl. nezaoberal, teda nebolo zodpovedané, či dané priestory pri bežnej prevádzke dosahovali zák. stanovené teploty. S týmto tvrdením sa nestotožnil. Ako vyplýva z cit. vyhl. budovou sa rozumie budova a nebytová budova alebo jej časť bez výrobných prevádzok určená prevažne na dlhodobý pobyt ľudí - t. j., ktorý trvá v priebehu 24 hod. viac ako 4 hod. a opakuje sa pri trvalom užívaní budovy viac ako 1 x za týždeň. Keďže žalovaný sa tam zdržiaval každý pracovný deň, dlhšie ako 4 hod., šlo o dlhodobý pobyt, nie prechodný. Tepelno-vlhkostná klíma sa určuje podľa § 2 tejto vyhl. Podľa príl. 2 tejto vyhl. činnosť, ktorú vykonával v prenajatých priestoroch žalovaný, možno zaradiť do triedy činnosti 1b a optimálne a prípustné podmienky tepelno-vlhkostnej mikroklímy pre chladné obdobie roka sú v rozmedzí pre túto triedu: optimálna teplota 18-21, a prípustná teplota 15-24 °C. Z uvedeného je zrejmé, že ak v prenajatých priestoroch znalec potvrdil, že teplota sa v 1/2009 a 2/2009 pohybovala v rozmedzí 11-15 °C, tieto priestory nespĺňali ani len prípustnú operatívnu teplotu. Žalovaný si zľavu uplatnil u žalobcu listom z 11.6.2009, ktorý mu bol doručený, teda v 6 mesačnej zákonnej lehote (za obdobie od 1/2009-2/2009) a dospel k záveru, že uplatnenie tejto zľavy v uvedenej výške 166 € zo strany žalovaného voči žalobcovi je primerané. K námietke započítania vznesenej žalovaným, čo do dlžnej sumy 266 €, z dôvodu, že v skutočnosti neužíval 100 m2 plochy, aká bola zmluvne dohodnutá, ale menšiu plochu, na túto námietku neprihliadal, pretože túto námietky vzniesol až po ukončení nájomného vzťahu a počas celej doby trvania nájomného vzťahu musel byť s touto skutočnosťou uzrozumený a nikdy ju voči žalobcovi nenamietal. Preto žalovaného zaviazal na zaplatenie 100 € za poškodené umývadlo. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamietol z už uvedených dôvodov. V súlade s § 517 ods.2 O. z. priznal žalobcovi aj 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 100 €, a to od 1.4.2009, t. j. od dňa nasledujúceho po dni skončenia nájomnej zmluvy až do zaplatenia. O trovách konania rozhodne samostatným uznesením, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, podľa § 151 ods.3 O. s. p. 3. Žalobca v zákonnej lehote podal odvolanie do časti rozsudku, ktorou súd v prevyšujúcej časti jeho žalobu zamietol a navrhol v tejto časti napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie dokazovanie a

rozhodnutie. D ô v o d y: Svojou pôvodnou žalobou, podaným 13.3.2009, sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 266 € s príslušným úrokom z omeškania, ktorá suma pozostávala z nezaplateného nájmu za marec r.2009 a rozbité umývadlo v prenajatých priestoroch. Neskôr svoju pôvodnú žalobu rozšíril a to o náhradu nákladov na vymaľovanie priestorov a náhradu za rozbité sklo na prasknutom izolačnom dvojskle, ktoré prasklo počas nájmu žalovaného. Svoju žalobu odôvodnil na základe platne uzatvorenej nájomnej zmluvy z 9.4.2004, ktorý nájomný vzťah bol ukončený vzájomnou dohodou po predchádzajúcej výpovedi zo strany žalobcu 28.2.2009, ktorý nájom sa ukončil 31.3.2009. Na základe uvedenej nájomnej zmluvy pri odovzdávaní priestorov tieto mal odovzdať žalovaný v takom stave v akom ich prevzal, čisté a vymaľované a samozrejme bez poškodenia zariadenia prenajatých priestorov, ktoré tvorí súčasť týchto priestorov. Vo svojej žalobe uviedol, že tak ako bolo obvyklé, prišiel ku koncu mesiaca k žalovanému po úhradu splatného nájomného a vtedy mu tento neuhradil celú čiastku a stiahol z tejto úhrady 166 € za marec r.2009 a odôvodnil mu zníženú úhradu nájmu tým, že v priestoroch bolo nedostatočné kúrenie a on z toho dôvodu si uplatňuje nárok na zníženie nájmu. Toto správanie sa žalovaného vyvolalo nevôľu na jeho strane, pretože mal zato, že v priestoroch sú umiestnené akumulačné pece, ktoré musia dostatočne vykurovať dané priestory a teda videl na strane žalovaného, že sa podľa všetkého jedná o špekuláciu a tak pristúpil k riešeniu tým spôsobom, že mu dal výpoveď z nájmu predmetných priestorov 28.2.2009. Od uvedeného dátumu žalovaný vedel, že má priestory dať do pôvodného stavu, vypratať a vymaľovať. Zároveň mu oznámil, že má aj zabezpečiť umývadlo, keďže toto je rozbité a je pravdou, že o tom, že je prasknuté sklo v čase výpovede ešte nevedel, na túto skutočnosť prišiel až neskôr. Neskôr účastníci podpísali vzájomnú dohodu o ukončení nájmu a to 31.3.2009 pri ktorej aj odovzdal žalovaný kľúče a bolo aj uvedené, že predmetné priestory nie sú vymaľované a vyčistené. Stále sa nachádza rozbité umývadlo a je aj prasknuté sklo na výklade. Súd následne po vykonaní dokazovania a to listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov a znaleckým dokazovaním rozhodol vo veci a to tak, že mu priznal iba náhradu za rozbité umývadlo, avšak nepriznal náhradu za maľovanie a ani doplatok na nájme z marca r.2009. Rovnako nepriznal ani náhradu za prasknuté sklo. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že - podľa jeho názoru -, čo sa týka nároku na vymaľovanie priestorov žalovaný si nemohol splniť svoju zmluvnú povinnosť, t. j. vyčistiť a vymaľovať priestory, pretože nemal na takúto činnosť dostatok času, ale aj z toho dôvodu, že - podľa názoru - z predloženej faktúry na vymaľovanie priestorov je zrejmé, že táto faktúra bola vystavená za úpravu stien, maľovanie, materiál za 194 m2 v obchodných priestoroch, avšak on prenajal žalovanému iba priestory o výmere 100 m2. Z uvedeného dôvodu súd nárok na zaplatenie 583,25 € mu nepriznal. V tejto časti dáva do pozornosti odvolacieho súdu, že I. stupňový súd na základe vykonaných dôkazov tieto nesprávne vyhodnotil Je treba totiž povedať, že žalovaný mal dostatok času nato, aby priestory pripravil na riadne odovzdanie, pretože od 28.2.2009, kedy prevzal výpoveď a 31.3.2009, kedy odovzdal kľúče a aj priestory, mal dobu 30 dní nato aby tieto priestory pripravil tak ako sa zaviazal podľa platnej zmluvy. Navyše o tomto ustanovení samozrejme vedel, keď podpisoval dohodu o ukončení nájmu 31.3.2009 a teda nemožno povedať, že bol to on, ktorý mu znemožnil si splniť svoju povinnosť. Okrem toho žalovaný od uvedeného dátumu výpovede postupne sťahoval svoje veci z daných priestorov a to od 13.3.2009, pričom je treba povedať, že sťahuje veľké množstvo tovaru a tieto určite uskladňoval v nových prenajatých priestoroch, pričom samozrejme už v tom čase musel mať uzatvorenú novú nájomnú zmluvu na nové priestory. Dáva do pozornosti súdu, že povinnosť každého majiteľa nehnuteľnosti, ktoré dáva do nájmu na podnikateľskú činnosť musí tieto skutočnosti ohlasovať príslušnému Daňovému úradu a to podľa zák.č.215/07 Z. z., je takto povinný oznámiť ukončenie nájmu, ale aj zároveň ak priestory znovu prenajíma, aj vznik nového nájomného vzťahu s presným dátumom začiatku tohto nového nájomného vzťahu. Túto povinnosť si splnil 26.3.2009, kedy už vedel, že má náhradu za doterajšieho nájomcu a rovnakú povinnosť určite musel mať aj vlastník nehnuteľnosti do ktorých sa sťahoval žalovaný a preto žiadal, aby odvolací súd si vyžiadal z Daňového úradu, kedy túto povinnosť si splnil vlastník nehnuteľnosti do ktorej sa sťahoval žalovaný a odkedy mal uzatvorený nový nájomný vzťah k novým priestorom. Ako dôkaz o tejto povinnosti predložil svoje oznámenie z 26.3.2009. Čo sa týka skonštatovania súdu, že aj preto nepriznal náhradu za vymaľovanie priestorov, keďže faktúra znela na 194 m2 a žalovaný mal v prenájme iba priestory o výmere 100 m2, zrejme len omylom takto vyhodnotil dôkaz, pretože maľovanie priestorov sa neuskutočňuje na podlahovú výmeru na ktorú sa uzatvára nájomný vzťah, ale maľovanie sa musí uskutočniť tak, že sa maľujú všetky steny, stropy a to nielen v prenajatých priestoroch na prevádzku, ale samozrejme aj, napr. na schodišti, sociálnych zariadeniach a teda takáto výmera skutočne vykonaných malieb môže niekoľkonásobne prevýšiť výmeru podlahovej plochy prenajatých priestorov. To, že žalovaný priestory nevymaľoval sám potvrdil a dokonca tvrdil, že robil vysprávky stien, avšak nikdy netvrdil, že nemal dostatočný čas nato aby tieto priestory odovzdal tak ako to bolo dohodnuté v zmluve. Tieto priestory sa dajú vymaľovať v podstate za 4 dni aj s celým vyprataním, čo je zrejmé aj z tej skutočnosti, že kľúče

boli odovzdané 31.3.2009 a nový nájomca J. Lengeň tieto priestory si prevzal 4.4.2009, čo potvrdil aj vo svojej svedeckej výpovedi, teda má zato, že 30 dňová lehota je viac ako dostatočná na splnenie si svojej povinnosti zo strany žalovaného. Čo sa týka nepriznania doplatku na nájme, t. j. 166 € a jeho odôvodnenia, kde súd skonštatoval, že dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný sa počas trvania nájomného vzťahu viackrát sťažoval na zimu v prenajatých priestoroch, upozorňoval ho na zimu a k tomuto presvedčeniu dospel aj bez písomnej žiadosti zo strany žalovaného a to na základe svedeckých výpovedí a listu žalovaného z 11.6.2009 a na základe vykonaného ZP. Súd skonštatoval, že znalec potvrdil, že v uvedenom období sa teplota v prenajatých priestoroch pohybovala v rozmedzí od 11 °C - 15 °C a to aj napriek tomu, že celkový existujúci výkon akumulačných pecí pri plnom výkone by bol dostatočný na pokrytie tepelných strát budovy. Zároveň skonštatoval, že z neznámych príčin tieto akumulačné pece neboli zapnuté na plný výkon, čo zistil podľa faktúr za odber elektrickej energie, kde v r.2008 išlo iba o 19 % činnosť a v r.2009 30 % činnosť akumulačných pecí z ich možnosti. Súd zároveň skonštatoval, že nebolo preukázané z akých dôvodov akumulačné pece boli v prevádzke na znížený výkon a ak by údajne ich mohol žalovaný nastaviť potom by určite na vlastné náklady nedokupoval 2 ohrievače, ktoré používal v prenajatých priestoroch. Navyše žalovaný riadne platil nájom za celé obdobie a teda po predchádzajúcich 2 zimách zníženie nájmu bolo opodstatnené. Ďalej súd skonštatoval, že on sám uviedol, že žalovaný mu oznámil 25.2.2009, že mu odmieta zaplatiť celú sumu nájmu pre zimu v priestoroch. Podľa jeho názoru súd vykonané dokazovanie a dôkazy nesprávne vyhodnotil, pretože poukazuje na vyhotovený v tomto konaní, kde sám znalec povedal, že predmetné akumulačné pece ako zdroj tepla mali a aj v čase vykonania znaleckého dokazovania majú dostatočnú kapacitu na vyhriatie priestorov tak aby tieto spĺňali aj vykonávaciu vyhl.č.259/08 Z. z. o podrobnostiach na vnútorné prostredie budov a minimálnych požiadavkách. To, že vyhovel požiadavke žalovaného na premiestnenie 1 akumulačnej pece neznamená, že výkon týchto akumulačných pecí sa zníži. Navyše bol to práve žalovaný, ktorý vybudovaním ďalších priečok v predmetných priestoroch si zapríčinil slabšiu cirkuláciu tepla v predajných priestoroch, tieto a to na úkor zvýšenej teploty novovytvorených priestorov. Zrejme súd pri svojom rozhodovaní bol ovplyvnený aj tvrdením žalovaného, že údajne on chodil znižovať teplotu akumulačných pecí vo večerných hodinách, kedy nemali otvorenú prevádzku, pretože iným spôsobom si nevie vysvetliť prečo súd tieto dôkazy takto vyhodnotil. Tvrdenie žalovaného o tom, že mohol chodiť do týchto priestorov je nepravdivé, pretože okrem bežného zámku na vstupných dverách, na dverách aj v čase nájmu žalovaného, boli namontované kovové príruby cez ktoré sa používali a dodnes sa aj používajú visiace zámky, ktoré si každý nový nájomca doniesol svoje vlastné, ku ktorým nemohol mať kľúče. Ako dôkaz predložil fotografie z ktorých je zrejmé akým spôsobom sú tieto dvere zabezpečené a z ktorých je aj zrejmé, že sa jedná o zariadenie, ktoré je staršie a teda existovalo aj v čase nájmu žalovaného. Ďalej poukázal na odôvodnenie I. stupňového súdu, kde súd v súlade s § 674,675 O. z. skonštatoval, že žalovaný si svoje právo uplatnil v lehote listom z 11.6.2009. Citoval znenie § 673 O. z. Podľa jeho názoru nájomca, teda žalovaný, predmet nájmu mohol užívať v plnom rozsahu a samozrejme aj na účely na ktoré mal tieto priestory prenajaté. Citoval znenie § 674 O. z. Tak ako je zrejmé z dôvodovej správy k § 673 podmienkou neplatenia nájmu je v prvom rade, že prenajatá vec má vady, ktoré sám si nespôsobil a neprihliada sa jedine na tú skutočnosť, ak tieto vady spôsobil prenajímateľ alebo tretia osoba. V tomto prípade ak by aj uznal, že v prenajatých priestoroch nebolo dostatočné teplo, žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by táto vada bola spôsobená prenajímateľom alebo treťou osobou, keďže sám znalec povedal, že vykurovacie telesá umiestnené v priestoroch majú dostatočnú kapacitu na zák. predpísaný výhrev priestoru a ako aj súd sám skonštatoval z neznámych príčin tieto išli vždy len na zníženú kapacitu. Ďalšou podmienkou neplatenia nájmu je, že sa musí jednať o také vady, pre ktoré nájomca nemôže vec užívať na dohodnutý spôsob. Podľa jeho názoru v tomto prípade išlo o nájom nebytových priestorov určených na predaj a sám žalovaný ani raz neuviedol, že by čo len na 1 hodinu tieto priestory uzamkol a nemohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Teda nedošlo k naplneniu tejto druhej podmienky. Už len záverom treba znovu zdôrazniť tú skutočnosť, že nájom bol dohodnutý tým spôsobom, že bolo úplne jedno koľko elektrickej energie žalovaný minie v tejto prevádzke, pretože za spotrebovanú elektrickú energiu samostatne neplatil. Mal teda možnosť používať nielen stávajúce pece, ale aj príp. iné zariadenia, čo ovplyvniť nemohol a teda ak by bola vyššia spotreba elektrickej energie, bolo by to iba na jeho ťarchu a nie žalovaného. 4. Žalovaný k obsahu odvolania podal nasledovné vyjadrenie: Považuje rozhodnutie súdu, čo do napadnutého výroku za správne, so žalobcom v jeho odvolaní prezentovanými závermi sa nestotožňuje a tieto v celom rozsahu ako neopodstatnené namieta. Zároveň má za to, že žalobca vo svojom odvolaní neprezentoval žiadne právne relevantné skutočnosti a argumenty, ktoré by mohli privodiť zmenu rozhodnutia vo veci. Považuje v prvom rade za nevyhnutné poukázať na nesprávny názor žalobcu, podľa ktorého má voči nemu nárok na náhradu nákladov vynaložených na vymaľovanie prenajatých

priestorov. Podľa bodu 16. Zmluvy o prenájme obchodných priestorov z 9.4.2004 nájomca sa zaväzuje po skončení prenájmu uviesť priestory do pôvodného stavu ako ich prevzal, to značí čisté, vypratané, vymaľované a nepoškodené. Vychádzajúc z uvedeného bodu zmluvy je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že jeho záväzok uviesť prenajaté priestory do pôvodného stavu mohol najskôr vzniknúť až po skončení nájmu, teda v konkrétnom prípade až uzatvorením Dohody o ukončení zmluvného vzťahu - prenájmu obchodných priestorov z 31.3.2009, nakoľko práve na základe tejto listiny došlo k ukončeniu nájmu k prenajatých priestorov. Dôkaz: Dohoda o ukončení zmluvného vzťahu - prenájmu obchodných priestorov z 31.3.2009 - v súdnom spise. S poukazom na uvedené je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že nemal záväzok uviesť prenajaté priestory do pôvodného stavu pred ukončením nájmu tak, ako sa to mylne domnieva žalobca. Skutočnosť, že prevzal 28.2.2009 výpoveď z nájmu ešte sama osebe neznamená, že týmto dňom dochádza k zániku nájmu a teda aj k vzniku povinnosti uviesť prenajaté priestory do pôvodného stavu. V nadväznosti na uvedené považuje za nevyhnutné taktiež zdôrazniť, že Zmluvu o prenájme obchodných priestorov z 9.4.2004 pripravil výlučne žalobca sám. Nakoľko na jeho žiadosť spolu s podpisom dohody o ukončení nájmu odovzdal mu aj kľúče od prenajatých priestorov, čo medzi zmluvnými stranami nebolo v priebehu konania nijakým spôsobom sporné, nemal po 31.3.2009 objektívne možnosť vstupu do prenajatých priestorov a teda nemal ani možnosť vykonať v prenajatých priestoroch akékoľvek opravy, resp. úpravy. V tejto súvislosti pritom naďalej zotrváva na svojom tvrdení, podľa ktorého bol v čase pred podpísaním dohody o ukončení prenájmu „žalovaným“ vyzvaný, aby pozastavil všetky práce súvisiace s čistením, opravovaním a maľovaním prenajatých priestorov, ktoré v tom čase vykonával, a to z toho dôvodu, že nakoľko už žalobca mal predbežne dohodnutého nového ná- jomcu, úpravy v prenajatých priestoroch chcel urobiť sám podľa predstavy nového nájomcu. Vzhľadom na uvedené považuje za potrebné zdôrazniť, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého: Je treba totiž povedať, že žalovaný mal dostatok času nato aby priestory pripravil na riadne odovzdanie, pretože od 28.2.2009, kedy prevzal výpoveď a 31.3.2009, kedy odovzdal kľúče a aj priestory, mal dobu 30 dní nato aby tieto priestory pripravil tak ako sa zaviazal podľa platnej zmluvy je vonkoncom irelevantné. Je totiž úplne bezpredmetné, kedy prevzal od žalobcu výpoveď z nájmu, resp. to, či od tohto okamihu až do skončenia nájmu mal dostatok času na uvedenie prenajatých priestorov do pôvodného stavu alebo nie, rozhodujúce je totiž to, či po skončení nájmu mu bolo zo strany žalobcu umožnené prenajaté priestory uviesť do pôvodného stavu alebo nie. Nakoľko, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobca od skončenia nájmu s ním, mu neumožnil vstup do prenajatých priestorov a prenajaté priestory upravil podľa požiadaviek nového nájomcu sám žalobca, nie je možné hovoriť o tom, že by sa dopustil porušenia bodu 16. Zmluvy o prenájme obchodných priestorov z 9.4.2004, a teda, že by nárok žalobcu, ktorý si uplatňuje voči nemu bol oprávnený. V súvislosti s uvedeným považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že zotrváva na tom, že výška nároku, ktorý si voči nemu uplatňuje žalobca v súvislosti s opravou a vymaľovaním prenajatých priestorov je neprimerane vysoká vo vzťahu k povinnosti, ktorú mal v zmysle bodu 16. Zmluvy o prenájme obchodných priestorov z 9.4.2004. Totiž nebol vonkoncom po- vinný prenajaté priestory zrekonštruovať takým spôsobom, ako to vykonal žalobca. Odhliadnuc od uvedeného považuje za potrebné taktiež zdôrazniť, aj napriek tomu, že jeho povinnosť uviesť prenajaté priestory do pôvodného stavu mu vznikla až po ukončení nájomného vzťahu, s prácami, ktoré súviseli s čistením, opravovaním a maľovaním prenajatých priestorov začal iniciatívne ešte pred ukončením nájmu. Aj napriek tomu, že žalobca na začiatku konania tvrdil, že žiadne práce nevykonal, v priebehu dokazovania sa preukázala pravdivosť jeho tvrdení, podľa ktorých ešte pred „odovzdaní“ prenajatých priestorov žalobcovi začal s prácami, ktoré smerovali k uvedeniu prenajatých priestorov do pôvodného stavu a prenajaté priestory mu odovzdal v stave čistom, vypratanom, vymaľovanom. Skutočnosť, že prenajaté priestory začal dávať do pôvodného stavu vyplýva jednoznačne aj z výpovedí svedkov O. U. X. zo 16.4.2015. Vychádzajúc z výpovede svedkyne O. vyplýva: ...tieto priestory boli riadne upratané, dokonca sama osobne som ich zametala, boli mu odovzdané čisté. Čo sa týka vyspravovania nejakých dier alebo nedostatkov na stenách po nábytku, viem, že tieto riešili kolegovia, pretože žalovaný ich tým poveril. Vychádzajúc z výpovede svedka X. vyplýva: Áno, ja sám osobne som vykonával práce, najprv som vypratal, potom sme vyspravili diery, poumývali sme podlahy, dali sme dole všetky reklamy a začali sme s maľovaním, a to v tých priestoroch ktoré boli najviac exponované, a to v prístupovej chodbičke a ako boli poličky alebo pod oknami, teda tam, kde to bolo najviac znečistené. Uvedené skutočnosti potvrdil dokonca aj sám žalobca: ...možno tam bola nejaká snaha zo strany žalovaného na nejakú nápravu týchto priestorov...a preto on ju začal nejakou sadrou zamazávať...Dôkaz: zápisnica z pojednávania zo 16.4.2015 - v súdnom spise. Skutočnosť, že prenajaté priestory odovzdal žalobcovi v čistom a upratanom stave jednoznačne vyplýva aj z fotodokumentácie, ktorá bola vyhotovená deň pred odovzdaním prenajatých priestorov žalobcovi a ktorú predložil súdu 16.4.2015. Dôkaz: fotodokumentácia prenajatých priestorov - v súdnom spise. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené fotografie zachytávajú prenajaté

priestory vypratané, je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že boli vyhotovené deň pred odovzdaním prenajatých priestorov žalobcovi, nakoľko v priebehu nájmu sa v nich nachádzali jeho (žalovaného) veci. V prípade fotodokumentácie predloženej žalobcom však nie je vonkoncom možné určiť z akého obdobia predmetné fotografie boli vyhotovené, resp. pri väčšine z nich nie je možné určiť ani to, čo je ich objektom, nakoľko z nich vonkoncom nie je zrejmé to, že by malo ísť o prenajaté priestory. S poukazom na uvedené opätovne spochybňuje fotodokumentáciu žalobcu, pričom zároveň zdôrazňuje, že väčšina z nej bola žalobcom v konaní predložená až po vyhlásení uznesenia, ktorým súd ukončil dokazovanie, čo je dôvod, pre ktorý na tieto dôkazy nie je možné v konaní prihliadať. V súvislosti s uvedeným považuje za nevyhnutné taktiež zdôrazniť, že odvolací súd nemôže prihliadať ani na tvrdenie žalobcu (Žalobca dáva do pozornosti súdu, že povinnosť každého majiteľa nehnuteľnosti, ktoré dáva do nájmu na podnikateľskú činnosť musí tieto skutočnosti ohlasovať Daňovému úradu ...a rovnakú povinnosť musel mať aj vlastník nehnuteľnosti do ktorých sa sťahoval žalovaný a preto žiadame, aby odvolací súd si vyžiadal z Daňového úradu, kedy túto povinnosť si splnil vlastník nehnuteľnosti do ktorej sa sťahoval žalovaný a odkedy mal uzatvorený nový nájomný vzťah k novým priestorom.), ktoré je novou skutočnosťou, ktorá zo strany žalobcu nebola v priebehu konania doteraz nikdy prezentovaná. S poukazom na § 120 ods.4 veta prvá O. s. p. a skutočnosť, že účastníci boli v zmysle tohto ust. súdom riadne poučení, odvolací súd nesmie vonkoncom na túto skutočnosť v odvolacom konaní prihliadať. Uvedené sa týka aj oznámenia žalobcu z 26.3.2009, na ktoré vo svojom odvolaní odkazuje žalobca. V odvolacom konaní nemôže byť vykonané a nemožno na neho akokoľvek prihliadať. Citoval znenie § 120 ods.4 veta prvá O. s. p. Dôkaz: zápisnica z pojednávania zo 4.6.2015- v súdnom spise. Na skutočnosti a dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada, a teda sa na ne hľadí, akoby neboli uplatnené. Súd ich teda nemôže použiť na preukázanie alebo vyvrátenie tvrdení účastníkov. (Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok 1 diel. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012, str.438). V prípade nároku žalobcu spočívajúceho v náhrade škody za údajne poškodenú sklenenú výplň považuje za potrebné uviesť, že predmetná sklenená výplň bola prasknutá ešte predtým ako prevzal prenajaté priestory do nájmu od žalobcu. V tejto súvislosti považuje za nevyhnutné zároveň zdôrazniť, že žalobca v priebehu konania nijakým spôsobom náležite nepreukázal že predmetnú sklenenú výplň poškodil on, t. j. nijakým spôsobom nepreukázal zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu vo vzťahu k nemu, a to predovšetkým porušenie povinnosti, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou, ako aj jeho zavinené konanie. Považuje za potrebné uviesť, že žalobca rovnako nepreukázal existenciu zákonných predpokladov zodpovednosti škody vo vzťahu k nemu ani v prípade poškodeného umývadla. Nakoľko však už nemal záujem na ďalšom predlžovaní súdneho konania, rozhodol sa voči výroku rozhodnutia súdu, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu škody vo vzťahu k poškodenému umývadlu nepodať odvolanie. V nadväznosti na uvedené taktiež uvádza, že nakoľko sa sklenená výplň nachá- dza na vonkajšej strane prízemia budovy, je prístupná komukoľvek, kto okolo budovy prechádza a jej poškodenie môže spôsobiť kýmkoľvek. Nemôže niesť „zodpovedať“ za škodu, ktorá bola spôsobená treťou cudzou osobou. Zároveň týmto poukazuje aj na tvrdenie žalobcu (Toto sklo ako som už uviedol, nie je doposiaľ vymenené, je len prasknuté a zalepené, a nebráni však žiadnemu riadnemu užívaniu, možno iba esteticky.), z ktorého je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že vada na sklenenej výplni žalobcovi neprekáža a nechystá sa ju ani vymeniť. V prípade nároku žalobcu spočívajúceho v zaplatení údajne dlžnej čiastky nájomného 166 € považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že to, že neupozornil žalobcu na chlad v prenajatých priestoroch písomnou formou tak, ako to uvádza žalobca ešte samo osebe nemá za následok, že sa v dôsledku chladu v prenajatých priestoroch nemôže domáhať v zmysle § 674 a § 675 O. z. zľavy na nájomnom. Z vykonaného dokazovania je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že chlad v prenajatých priestoroch bol citeľný a tak on, ako aj jeho zamestnanci žalobcu na chlad v prenajatých priestoroch viackrát upozorňovali. Vychádzajúc z výpovede svedkyne Beňovej vyplýva: Často sme ho upozorňovali na to, že tam bola zima viackrát teda. ...Čo sa týka sociálneho zariadenia, na to sa pamätám, že tam bola strašná zima, dokonca sa tam tvorila aj pleseň, pretože sa tam vôbec nekúrilo. Vychádzajúc z výpovede svedka X. vyplýva: Keď sme tam do tých priestorov prišli, prišli sme si tam vypiť, napr. kávu alebo išli sme tam po materiál, vtedy som cítil, že v týchto priestoroch je chlad. Ten chlad nebol len v skladových priestoroch, ale aj v priestoroch predajne...Vychádzajúc z výpovede svedka H. vyplýva: Táto pracovala vo svetri, pretože tam bola takáto zima. Viem, že tam prefukovali až pískali okná, dokonca v zime sa ani na WC nedalo sadnúť, pretože taká tam bola zima. Pokiaľ mám vedomosť moja priateľka sa sama sťažovala na zimu, nielen pánovi žalovanému, ale aj priamo žalobcovi, ktorý tam chodieval často so svojou mamou. Pravidelne tam s ňou chodieval a musel vidieť, že v týchto priestoroch je zima. Skutočnosť, že v prenajatých priestoroch v priebehu nájmu bol chlad, resp. že na to bol upozorňovaný žalobca tak z jeho strany, ako aj jeho zamestnancov potvrdil pritom aj sám žalobca: ...je možné, že mi to povedal, že by tam mohlo byť teplejšie. Bolo mi to naznačené možno

aj zo strany zamestnancov mi to bolo naznačené...Zároveň si je nutné uvedomiť, že práve v dôsledku chladu v prenajatých priestoroch žalobca presúval aj akumulačnú pec, čo však nijakým spôsobom nenaplnilo požadovaný efekt. Vychádzajúc z výpovede žalobcu: Ja som zabezpečil preloženie tejto akumulačnej pece. Bolo to z tých dôvodov, že naznačil mi žalovaný, že mohlo by byť v týchto priestoroch aj teplejšie.... Bolo to približne pol roka alebo rok predtým, než sme skončili nájomný vzťah. Skutočnosť, že v prenajatých priestoroch je chlad aj v tomto období, t.j. v čase, kedy už nie sú v jeho nájme vyplýva aj z výpovede súčasného nájomníka J., ktorého navrhol vypočuť sám žalobca: Pri pokladni tam, kde pracuje pracovníčka, je to žena, tak potrebuje asi teplejšie prostredie. Tá ma pri sebe konvektor, ktorý jej vykuruje priestor. Dôkaz: zápisnica z pojednávania zo 16.4.2015 - v súdnom spise. Skutočnosť, že v prenajatých priestoroch bol chlad potvrdila aj matka žalobcu U. C., z ktorej výpovede vyplýva: ...viem o tom, že pán I. požiadal môjho syna z dôvodu, že má málo tepla v kancelárii...Dôkaz: zápisnica z pojednávania zo 4.6.2015 - v súdnom spise. Z vykonaného dokazovania je, o. i., jednoznačne preukázané aj tá skutočnosť, že nezaplatil žalobcovi nájomné v celej výške, ale len v sume zníženej o 166 €, z toho dôvodu, že v prenajatých priestoroch bol chlad. Túto skutočnosť potvrdil pritom aj sám žalobca: On mi však 5 000 Sk nedal, dal mi iba 10 000 Sk, niečo si vymyslel a tieto peniaze mi nedal. Povedal, že vraj je to z toho dôvodu, že mal tam zimu, a preto mi 5 000 Sk nedá. Dôkaz: zápisnica z pojednávania zo 16.4.2015 - v súdnom spise. Z uvedeného tvrdenia žalobcu je teda zrejmé, že nárok na zľavu si u neho uplatnil už pri odovzdávaní časti nájomného. Nakoľko však uplatnenie tohto nároku bolo len ústne, následne zaslal žalobcovi uplatnenie nároku aj v písomnej forme, ktoré bolo zo strany žalobcu preukázateľne prevzaté až 15.6.2009. Dôkaz: doručenka - v súdnom spise. V nadväznosti na vyššie považuje za nevyhnutné poukázať aj na samotný obsah odvolania žalobcu, v ktorom jasne a zreteľne priznáva skutočnosť, ktorú počas celého konania zatajoval a popieral, a to, že si už pri odovzdávaní posledného nájmu u „žalovaného“ riadne uplatnil nárok na zľavu z nájmu....a vtedy mu tento neuhradil celú čiastku a stiahol z tejto úhrady sumu 166 € za marec r.2009 a odôvodnil mu zníženú úhradu nájmu tým, že v priestoroch bolo nedostatočné kúrenie a on z toho dôvodu si uplatňuje nárok na zníženie nájmu. Uvedené tvrdenie teda bez akejkoľvek pochybnosti nasvedčuje tomu, že „žalovaný“ v prie- behu celého konania úmyselne klamal a zavádzal súd v snahe, aby mu tento priznal ním uplatňovaný nárok v tomto konaní, a to aj napriek tomu, že žalobca vedel o neoprávnenosti svojho nároku. Okrem uvedeného považuje za potrebné poukázať aj na ďalšie zavádzajúce tvrdenie žalobcu prezentované v jeho odvolaní, podľa ktorého: ...sám znalec povedal že predmetné akumulačné pece ako zdroj tepla mali a aj v čase vykonávania znaleckého dokazovania majú dodatočnú kapacitu na vyhriatie priestorov tak aby tieto spĺňali aj vykonávaciu vyhl.č.259/08 Z. z....Vychádzajúc zo vypracovaného H.. S. je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že znalec nikde nepotvrdil že výkon akumulačných pecí je dostatočný na vyhriatie prenajatých priestorov tak, aby tieto spĺňali aj vykonávaciu vyhl.č.259/08 Z. z. tak, ako to tvrdí žalobca. V tejto súvislosti poukazuje aj na tvrdenie žalobcu prezentované v jeho písomnom podaní z 15.5.2015, v ktorom sám vytýkal znalcovi, že sa pri vypracovaní nezaoberal uvedenou vyhl. Odhliadnuc od uvedeného považuje za nevyhnutné predovšetkým zdôrazniť, že uvedenou vyhl. sa v konaní nebolo potrebné vonkoncom zaoberať. Je nutné si totiž uvedomiť, že na základe je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že v rozhodnom období (január a február 2009) sa v prenajatých priestoroch pohybovala teplota v rozmedzí 11 °C - 15 °C, čo nespĺňalo ani len prípustnú operatívnu teplotu podľa uvedenej vyhl. V súvislosti s hodnotením v plnom rozsahu odkazuje na svoje podanie z 19.8.2014. Dôkaz: jeho vyjadrenie k z 19.8.2014 - v súdnom spise. V nadväznosti na uvedené považuje poukázať aj na tvrdenia žalobcu, podľa ktorých: V spodných priestoroch sa nachádzali tiež 3 akumulačné pece, avšak tieto priestory patrili inému nájomníkovi, ktorý tam mal taktiež predajňu...V.Á. I. v tom čase, kedy bol v prenajatých priestoroch, nemal prístup k tým ďalším 3 akumulačným peciam, ktoré boli na prízemí, keď tieto priestory patrili iným nájomníkom. Vychádzajúc z uvedeného je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že nemal prístup k všetkým akumulačným peciam nachádzajúcim sa v budove, a teda nemal ani reálny dosah na to, či všetky akumulačné pece sú v nepretržitej prevádzke, resp. aký je nastavený výkon týchto akumulačných pecí. Na druhej strane taktiež opätovne poukazuje a zdôrazňuje, že výkon akumulačných pecí nebolo možné regulovať tak, ako to uvádza žalobca. Okrem uvedeného považuje za potrebné poukázať aj na tvrdenie žalobcu, podľa ktorého: ...žalovaný predmet nájmu mohol užívať v plnom rozsahu... Nie je mu vonkoncom zrejmé, na základe, čoho žalobca dospel k tomuto tvrdeniu, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo bez akejkoľvek pochybnosti preukázané, že v prenajatých priestoroch bola v rozhodnom období teplota 11 °C-15 °C, čo mu bránilo v plnohodnotnom užívaní týchto priestorov. V nadväznosti na uvedené poukazuje taktiež aj na tvrdenie žalobcu, podľa ktorého: žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by táto vada bola spôsobená prenajímateľom alebo treťou osobou... Nie je mu vonkoncom zrejmé, na základe čoho žalobca dospel k záveru, že je potrebné preukazovať spôsobenie vady prenajímateľom, t.j. žalobcom. Citoval znenie § 673 O. z. Z uvedeného

ust. je zrejmé, že nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ nemôže prenajatú vec užívať z dôvodu vád, ktoré sám nespôsobil. O. z. vonkoncom neurčuje podmienku, že vady museli byť preukázateľne spôsobené prenajímateľom, príp. treťou osobou, ale naopak určuje negatívnu podmienku, spočívajúcu v tom, že vady neboli spôsobené nájomcom. Vzhľadom na uvedené preto nie je vonkoncom potrebné, aby v konaní bolo preukázané, že vady, v dôsledku ktorých nemohol plnohodnotne užívať prenajaté priestory boli zapríčinené žalobcom. V prípade tvrdenia žalobcu, podľa ktorého: Ďalšou podmienkou neplatenia nájmu je, že sa musí jednať o také vady, pre ktoré nájomca nemôže vec užívať na dohodnutý spôsob., považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že žalobca by si mal v prvom rade uvedomiť, že sa voči nemu nedožadoval neplatenia nájomného v celom rozsahu v zmysle § 674 O. z., ale uplatnil si voči nemu len nárok na zľavu z nájomného pre obmedzené užívanie prenajatých priestorov v zmysle § 674 O. z. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je námietka žalobcu o údajnom nesplnení podmienky uplatnenia jeho nároku na neplatenie nájomného absolútne irelevantná. Odhliadnuc od uvedeného považuje za potrebné taktiež poukázať aj tú skutočnosť, že viacero tvrdení žalobcu prezentovaných v jeho odvolaní je založených výlučne len na jeho domnienkach, ktoré nijakým spôsobom nielenže v konaní nepreukázal, ale nanajvýš nevyplývajú ani zo samotného konania, resp. názoru súdu. V prvom rade poukazuje na tvrdenie „žalovaného“, podľa ktorého: ...a tieto určite uskladňoval v nových prenajatých priestoroch, pričom samozrejme už v tom čase musel mať uzatvorenú novú nájomnú zmluvu na nové priestory. Okrem uvedeného poukazuje aj na tvrdenie žalobcu, podľa ktorého: Zrejme súd pri svojom rozhodovaní bol ovplyvnený aj tvrdením žalovaného, že údajne žalobca chodil znižovať teplotu akumulačných pecí vo večerných hodinách kedy nemali otvorenú prevádzku...Z odôvodnenia rozsudku vonkoncom nevyplýva, že by rozhodnutie súdu bolo akokoľvek ovplyvnené uvedeným jeho tvrdením. Na základe uvedeného, ako aj na základe ním v doterajšom priebehu konania prezentovaných skutočností a predložených dôkazov týmto Krajskému súdu v Košiciach ako súdu odvolaciemu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Zároveň týmto vyčíslil trovy odvolacieho konania. 1. Odmena advokáta za vykonané úkony právnej služby je určená podľa § 9 a n. vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len vyhl.). Tarifná odmena je určená v súlade s § 10 ods.1 z hodnoty veci alebo práva, a to zo sumy 992,99 €, pričom hodnota 1 úkonu právnej služby je určená sumou 51,45. Úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu z 24.7.2015, odmena 51,45 € 2. Hotové výdavky advokáta: režijný paušál 8,39 €. Spolu odmena advokáta /1+2/ bez DPH 59,84 €. Advokát je platiteľom dane z pridanej hodnoty, v dôsledku čoho sa tarifná odmena za 1 úkon právnej služby zvyšuje v súlade s § 18 ods.3 vyhl. o 20 %, čo platí aj pre náhradu hotových výdavkov advokáta. Dôkaz: fotokópia osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty - v súdnom spise. DPH (20 %) z odmeny a hotových výdavkov advokáta /1+2/ 11,97 €. Spolu odmena advokáta /1+2/ po navýšení o 20 % /DPH/ 71,81 €. SPOLU VYČÍSLENIE TROV ODVOLACIEHO KONANIA = 71,81 €. 5. Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti a výroku trovách konania a trovách štátu, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 , preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný. 7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa neuvádzajú žiadne podstatné tvrdenia, ale sa iba opakujú skutočnosti uvádzané už v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie výstižne a presvedčivo vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. 8. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 CSP. 9. Žalobca neoznačuje v odvolaní výslovne odvolacie odvody, ale skutočnosti v ňom uvedené sa dajú podradiť pod odvolacie dôvody upravené v § 205 ods.2 písm. d),e) a f) O. s. p. [teraz § 365 ods.1 písm. f),g) a h) CSP]. 10. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. [teraz § 365 ods.1 písm. f) CSP] sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka

vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), teraz § 191 ods.1 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p. (teraz § 185-§ 211 . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 132 (teraz § 191 ods.1 , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. 11. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. 12. Podľa § 205a ods.1 O. s. p. (teraz § 366 skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, sú pri odvolaní proti rozsudku odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 a d) ich strana sporu bez svojej viny nemohla označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. 13. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. e) O. s. p. [teraz § 365 ods.1 písm. g) CSP] je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, ktoré strana sporu uplatnila v súlade s § 205a O. s. p., nemôže obstáť súdom prvej inštancie zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu prvej inštancie, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie (ďalej len súd) a účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že stranou sporu uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie) a v danej veci sú právne významné. 14. Skutočnosti a dôkazy, na ktoré žalobca poukazuje v odvolaní nenastali (nevznikli) po vyhlásení (vydaní) napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, preto na ne nemožno prihliadnuť. 15. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 16. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 17. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 237 ods.1 . 18. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.