Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/14/2015

Rozhodnutie

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa 19. októbra 2016 v Liptovskom Mikuláši, takto

rozhodol:

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý:

W. I. K. Ž. O., nar. XX. X. XXXX v M. G., trvale bytom ul. R. Č.. XXXX/XX, M. G.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

hoci mu jeho vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10P/253/2009-25 zo dňa 30. 11. 2009, právoplatným a vykonateľným dňa 30. 12. 2009, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, sa zaviazal platiť mesačné výživné na svoje deti K. E., nar. XX. X. XXXX a E. E., nar. XX. X. XXXX sumou 66,39 eura na každého z nich, vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk ich matky G. E., trvale bytom Z. X. G. XXXX/XXXA, M. G., od marca 2014 do 19. 10. 2016 túto svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne v Liptovskom Mikuláši ani inde neplnil, o prácu sa nezaujímal, z posledných zamestnaní bol prepustený vlastným pričinením a hoci mal príjem, výživné neplatil, čím za uvedené obdobie dlhuje na výživnom 4.248,96 eura, pričom uvedeného skutku sa dopustil napriek tomu, že bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1T/93/2011-183 zo dňa 25. 2. 2014 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 3 roky,

t e d a

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona (§ 138 písm. b/ Trestného zákona).

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho súd z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátorkou Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš bola dňa 4. 2. 2015 na Okresný súd Liptovský Mikuláš na W. I. podaná obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona.

Obžalovaný W. I. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný síce odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, avšak súd postupoval v súlade s ustanovením § 122 ods. 13 Trestného zákona, keďže je povinný skúmať plnenie vyživovacej povinnosti až kým nevyhlási rozsudok a za týmto účelom bolo nutné vypočuť obžalovaného a svedkyňu, preto vyhlásenie obžalovaného neprijal.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že od marca 2014 výživné neplatil. Zamestnaný bol doma aj v Českej republike. V roku 2014 pracoval v kožiarskych závodoch cca 8 mesiacov až 1 rok, odtiaľ ho prepustili zo zdravotných dôvodov, keď dostal kožnú alergiu. Pracoval tiež v spoločnosti Leksun v Liptovskom Mikuláši, viackrát brigádnicky, väčšinou na jeseň. V roku 2015 na jeseň alebo v zime som asi dva mesiace pracoval vo Swedwoode, kde bol práceneschopný pre pracovný úraz, pracovný pomer pred koncom skúšobnej doby s ním skončili. Zarobil tam okolo 450,- až 500,- Eur mesačne v čistom. V Českej republike pracoval v lete 2014 a na jeseň 2015 vo firme Faurecia, Mladá Boleslav vo výrobe autodielov, kde zarobil 12.000,- až 13.000,- Kč mesačne a pre spoločnosť Tesco cez agentúru Europa Workintense v Kralupách nad Vltavou v sklade, kde zarobil 10.000,- Kč mesačne v hrubom, avšak obaja zamestnávatelia mu zrážali za ubytovanie a stravu, takže v čistom to bolo asi 9.000,- Kč mesačne. Tieto pracovné pomery ukončil jednak kvôli zlým podmienkam a preloženiu na inú pracovnú pozíciu bez jeho súhlasu. Poslednú výplatu mu agentúra ani neposlala. Vo februári 2016 sa vrátil domov, je nezamestnaný, na ÚPSVaR sa chce zaevidovať, no je potrebné predložiť poslednú výpoveď od zamestnávateľa. V priebehu tohto obdobia žil v spoločnej domácnosti s bývalou priateľkou M. R., ktorej nechal posielať výplatu na účet, pretože svoj účet nemal. Bývalá družka mala zaplatiť na výživné, asi dva mesiace po 138,- Eur, pretože je kamarátka s matkou detí. Doklady o zaplatení ostali u nej. Je vyučený elektromechanik. Prácu si aktívne hľadá, chcel odísť pracovať do zahraničia, ale bojí sa kvôli súdu. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, fajčí 2-3 cigarety denne, ktoré má od rodičov alebo kamarátov. Príjem má len z brigád. Deti vída sporadicky, bol za nimi v škole, odmietajú ho, nechcú sa s ním rozprávať, inak ich od leta nevidel. Darčeky im nekupuje, len nejaké maličkosti, napr. sladkosti. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vyjadril ľútosť nad skutkom, ktorý mu je kladený za vinu.

Svedkyňa G. E., matka maloletých detí, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný od marca 2014 nezaplatil výživné ani raz, a to ani čiastočne, ani prostredníctvom inej osoby. Celkovo jej dlhuje 4.248,96 eura. Poberá náhradné výživné, ktoré jej je mesačne vyplácané, tiež rodičovský príspevok, zamestnaná nie je. Výdavky na deti predstavujú - stravné v škole vo výške 23,- Eur mesačne na jedno dieťa, oblečenie, jedlo, kozmetiku a iné, ich výšku odhadnúť nevedela. Jej príjem je asi 500,- Eur mesačne, keď zaplatí všetky povinné platby, ostane jej 50,- až 100,- Eur. Zdravotný stav detí je dobrý, pravidelne lieky nepotrebujú, na krúžky nechodia, resp. syn chodil pár mesiacov na futbal, kde platila 12,- Eur mesačne a dcéra na gymnastiku. Obžalovaný sa o deti nezaujíma, nekupuje im ani darčeky k sviatkom. O zvýšenie výživného nepožiadala, s obžalovaným nie je v kontakte, ale vie kde bývajú,

ak by chcel zaplatiť. Matka nemá inú vyživovaciu povinnosť. Býva s deťmi v spoločnej domácnosti s jej partnerom, ktorý jej pomáha, takže deti počas tohto obdobia núdzou netrpeli. Poukázala na to, že ešte v roku 2013 jej od obžalovaného bolo zaplatené 2-krát po 134,- Eur, odvtedy na výživné nič neprišlo.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním zabezpečených listinných dôkazov.

Z rodných listov maloletých detí mal súd preukázané, že K. E. a E. E. sa narodili dňa XX. X. XXXX H. M. G., otcovi W. I., nar. XX. X. XXXX a matke E. E., nar. X. X. XXXX.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10P/253/2009-25 zo dňa 30. 11. 2009 mal súd preukázané, že obžalovaný W. I., otec maloletých detí, bol zaviazaný platiť zvýšené výživné na maloleté deti E., maloletého K., nar. XX. X. XXXX, v sume 66,39 eura mesačne a maloletú E., nar. XX. X. XXXX, v sume 66,39 eura mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred do rúk matky maloletých detí odo dňa 24. 9. 2009. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30. 12. 2009.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1T/93/2011-183 zo dňa 25. 2. 2014, právoplatným dňa 13. 3. 2014, súd obžalovaného uznal za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona (§ 138 písm. b/ Trestného zákona) a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 roky.

Zo správy súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šutliaka, Exekútorský úrad Liptovský Mikuláš, mal súd preukázané, že v exekučnej veci oprávnených K. a E. E., zastúpených matkou G. E. voči povinnému W. I. pre vymoženie dlžného a bežného výživného s prísl., bola od podania návrhu vykonaná len jedna úhrada dňa 18. 3. 2013 vo výške 236,73 eura, ktoré boli vyplatené oprávnenej dňa 28. 3. 2013, odvtedy neboli od povinného vymožené žiadne finančné prostriedky.

Z potvrdenia Základnej školy Márie Rázusovej Martákovej Liptovský Mikuláš vyplýva, že maloletý K. E. a maloletá E. E. sú v školskom roku 2016/2017 žiakmi 3. ročníka.

Správou a rozhodnutiami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, odbor sociálnych vecí a rodiny, z 12. 2. 2010 mal súd preukázané, že G. E. je poskytované náhradné výživného na oprávnené osoby E. E. a K. E. vo výške 66,39 eura mesačne.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš vyplýva, že obžalovaný bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 19. 12. 2014 do 17. 2. 2015 vrátane. Aktuálne nepoberá žiadne štátne sociálne dávky ani dávku pomoci v hmotnej núdzi.

Sociálna poisťovňa poskytla správu, z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol zamestnaný v obdobiach od 5. 8. 2014 do 15.10.2014 v Liptovských pekárňach a cukrárňach, VČELA - Lippek, k. s., na trvalý pracovný pomer, od 1. 9. 2015 do 23. 9. 2015 v spoločnosti SEKER, s. r. o. a od 12. 3. 2016 je zamestnaný v spoločnosti Cromwell, a.s., na dohodu o vykonaní práce. V rozhodnom období nemocenské dávky nepoberal (naposledy mu bolo vyplatené bolestné 5. 4. 2013).

Zo správy Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor vyplýva, že W. I. nie je evidovaný ako vlastník, resp. spoluvlastník v obvode okresu Liptovský Mikuláš.

Z pracovného posudku Liptovských pekární a cukrární, VČELA - Lippek, k. s., vyplynulo, že W. I. bol zamestnancom ich spoločnosti od 5. 8. 2014 do 15. 10. 2014 na pozícii pekársky robotník. Pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe z dôvodu svojvoľného nenastúpenia do zamestnania dňa 13. 10. 2014, pre neprítomnosť trvajúcu do 15. 10. 2014. V auguste 2014 mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 347,13 eura, v septembri 2014 vo výške 341,68 eura a v októbri 2014 vo výške 117,73 eura.

Spoločnosť LEKSUN bola zamestnávateľom obžalovaného do 30. 11. 2013, hodnotila ho ako nespoľahlivého, nedisciplinovaného, sám prestal chodiť do práce, jeho pracovný výkon bol málo uspokojivý, mal problémy s alkoholom a disciplínou, a to nielen v ich firme. Bol síce šikovný, avšak nemal záujem o odvedenie kvalitnej práce. Z potvrdenia spoločnosti Europa Workintense, spol. s r. o., vyplýva, že obžalovaný pracoval na pozícii skladník od 31. 3. 2014 do 9. 6. 2014. Jeho pracovná morálka nebola

dobrá, do práce chodil pod vplyvom alkoholu alebo vôbec, z toho dôvodu bol aj ukončený pracovný pomer.

Súd mal konanie obžalovaného W. I. preukázané a obdobie, v ktorom obžalovaný vôbec neplnil voči svojim deťom vyživovaciu povinnosť a výšku dlžnej čiastky ku dňu rozhodnutia súdu, ustálil na základe výpovedí obžalovaného, vypočutej svedkyne a listinných dôkazov, ktorými bolo preukázané, že obžalovaný neplatil riadne a v plnej výške určené výživné na maloletého syna K. a maloletú dcéru E. v období od mesiaca marec 2014 do 19. 10. 2016, t. j. 32 mesiacov x 66,39 eura, t. j. 2.124,48 eura na každé dieťa, spolu dlhuje 4.248,96 eura na obe deti.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič je povinný plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Objektívne nepriaznivá finančná situácia obžalovaného, ktorá by viedla až k jeho sociálnej odkázanosti nebola v konaní preukázaná. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, obžalovaný bol síce v rozhodnom období evidovaný ako nezamestnaný počas dvoch mesiacov, nebol odkázaný na príjem z príspevkov alebo dávok v hmotnej núdzi, keďže o ich výplatu ani nepožiadal. Naopak, ako vyplýva z lustrácií a správ sociálnej poisťovne, obžalovaný nemal problém sa zamestnať, keďže pracoval u viacerých zamestnávateľov, či už na trvalý pracovný pomer alebo dohodu o vykonaní práce. Zo správ zabezpečených od zamestnávateľov však vyplynul jednotný záver, že v každom zamestnaní mal problém s pracovnou disciplínou a dochádzkou, dokonca s alkoholom a v dôsledku toho vždy sám zapríčinil skončenie týchto pracovných príležitostí zo strany zamestnávateľov. Nemožno preto vyvodiť záver o neschopnosti obžalovaného objektívne pracovať alebo nedostatku príležitostí nájsť si prácu, hoci len vo forme brigádnickej činnosti a zabezpečiť si tak pravidelný príjem nielen na podporu svojich potrieb, ale najmä na platenie výživného vo vzťahu k deťom z jeho predošlého vzťahu. Keďže mal plnú vedomosť o svojich dvoch vyživovacích povinnostiach, bol povinný využiť všetky svoje schopnosti a možnosti na to, aby si ich aj reálne plnil. Ak obžalovaný uvádzal, že všetky zarobené peňažné prostriedky posielal na účet svojej bývalej družky (nie matky maloletých detí) počas ich spolužitia, bolo jeho povinnosťou ich prednostne využiť a zabezpečiť zaplatenie výživného voči svojim deťom, až následne na iné výdavky. Pokiaľ sa obžalovaný bránil, že jeho bývalá družka mala v priebehu tohto obdobia zaslať matke maloletých detí 2-krát sumu mesačného výživného (cca 133,- až 138,- Eur), uvedené matka maloletých detí poprela, obžalovaný svoje tvrdenie žiadnym spôsobom neverifikoval a z odôvodnenia rozsudku sp. zn. 1T/93/2011 je zrejmé, že sa tak stalo ešte v roku 2013, čo nespadá do obdobia žalovaného v tomto trestnom konaní. Výpoveďou matky maloletých detí mal súd preukázané, že v období počas, ktorého obžalovaný výživné vôbec neplatil, deti núdzou netrpeli aj vďaka pomoci iných osôb.

V čase vyhlasovania rozsudku súdom prvého stupňa si obžalovaný dlhodobo neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas (§ 138 písm. b/ Trestného zákona), t. j. od marca 2014, čo do času vyhlásenia rozsudku predstavovalo viac ako 2 roky, a rovnako mal súd rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1T/93/2011-183 zo dňa 25. 2. 2014, právoplatným 13. 3. 2014, preukázané, že obžalovaný bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za rovnaký čin odsúdený, preto súd skutok právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Trestného zákona (§ 138 písm. b/ Trestného zákona).

Vykonaným dokazovaním zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, mal súd preukázanú vinu obžalovaného v plnom rozsahu, pretože obžalovaný si neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného počas troch mesiacov v období dvoch rokov, hoci vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom plniť mohol a mal a zároveň vedel, že je povinný výživné platiť, ale úmyselne túto povinnosť zanedbával. Preto súd dospel k záveru, že skutok popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný W. I., ktorý svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Trestného zákona (§ 138 písm. b/ Trestného zákona), po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke, preto ho súd uznal vinným z jeho spáchania.

V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že v rokoch 2012 až 2015 bol 4-krát riešený v priestupkovom konaní blokovou pokutou za priestupky proti verejnému poriadku, resp. občianskemu

spolunažívaniu. V registri trestov má celkom štyri záznamy, pričom v prvých 3 prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1T/93/2011-183 zo dňa 25. 2. 2014 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so skúšobnou dobou na 3 roky do 13. 3. 2017. Aktuálne sa proti nemu nevedie iné trestné konanie. Z miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného je nutné zohľadniť poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. l/ Trestného zákona, a to že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin zároveň úprimne oľutoval. Priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna, nakoľko podľa § 38 ods. 1 Trestného zákona nemožno prihliadať na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu (teda že už bol za taký čin odsúdený) ani ako na priťažujúcu okolnosť, ani na ako na okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby.

Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere na jeden rok až päť rokov. Pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby, podľa ktorej sa trest ukladá, znižuje o 1/3-inu. Súd mohol ukladať trest v upravenej trestnej sadzbe vo výmere 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov, pričom dospel k záveru, že trest uložený vo výmere 18 mesiacov, teda v prvej polovici trestnej sadzby je primeraný a spravodlivý a dostatočne splní svoj účel, najmä, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a účel individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Obžalovaný tým, že spáchal úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia, preukázal, že podmienečný odklad výkonu trestu u neho dostatočne nenapĺňa svoju funkciu a uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je nevyhnutné, je jediným prostriedkom ako mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti, zabezpečiť možnosť nápravy obžalovaného do budúcnosti a viesť ho k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život.

Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných 10 rokoch pred spáchaním tohto trestného činu, nebol vo výkone trestu, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, túto skutočnosť mal súd preukázanú z odpisu registra trestov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade

škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

V Liptovskom Mikuláši, dňa 19. októbra 2016

Mgr. Silvia Lesňáková

samosudkyňa