Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-158-2014.pdf
PDF · 100.68 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/158/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. V. B., nar. XX.XX.XXXX, H. V. XXX, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-168/2013/OPK zo dňa 20.02.2014, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 23.10.2013 bol Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica doručený návrh žalobcu na obnovu konania vo veci jeho vyňatia z neplatenej zálohy podľa § 40 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) a ustanovenia do funkcie referenta Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Žilina dňom 24.12.2010, ktoré bolo realizované personálnym rozkazom riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica č. 220 zo dňa 13.12.2010 (ďalej aj len „personálny rozkaz“).
2. Riaditeľ Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica rozhodnutím č. PPZ-HCP- BB-654-001/2013 zo dňa 11.11.2013 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) zamietol návrh žalobcu na obnovu konania z dôvodu, že ním uvádzané skutočnosti by nemali podstatný vplyv na vydanie personálneho rozkazu a tiež z dôvodu, že všetky argumenty uvádzané v návrhu mu boli známe ešte v čase, kedy mohol podať žiadosť o obnovu konania v rámci zákonnej trojmesačnej subjektívnej lehoty ustanovenej v § 245 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nezákonnosť nepriznania osobného príplatku.
4. Žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-168/2013/OPK zo dňa 20.02.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, nakoľko neboli zistené nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré existovali v čase vedenia konania vo veci vyňatia žalobcu z neplatenej zálohy a jeho ustanovenia do voľnej funkcie a ktoré by odôvodňovali priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech.
II. Zhrnutie argumentov žalobcu
5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
6. Poukázal na to, že v čase jeho služobného zaradenia na pracovisko v Kysuckom Novom Meste na prelome rokov 2010 a 2011 boli vyplácané odmeny ako súčasť mzdových prostriedkov rozpočtovaných pre krajské riaditeľstvo PZ. V tomto období odchádzalo do výsluhového dôchodku päť príslušníkov PZ, čo svedčí o tom, že finančné prostriedky určené na osobné príplatky sa ich odchodom uvoľnili. O týchto skutočnostiach, ktoré sú spôsobilé mať podstatný vplyv na rozhodnutie, sa žalobca dozvedel v septembri 2013 a dňa 19.10.2013 podal návrh na obnovu konania.
7. Odôvodnenie v pôvodnom personálnom rozkaze je také všeobecné, že spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a nemožnosť získania dôkazu o opaku. Skutočnosti uvedené v návrhu na obnovu konania, teda vyplácanie odmien z mzdových rozpočtových prostriedkov a uvoľnenie rozpočtových prostriedkov odchádzajúcich príslušníkov PZ, preukazujú nepravdivosť dôvodu pre nepriznanie osobného príplatku uvedeného v personálnom rozkaze.
8. V odôvodnení personálneho rozkazu je poukázané na čl. 6 ods. 5 nariadenia ministra vnútra č. 17/2008 o vybraných platových náležitostiach príslušníkov Policajného zboru, prikazovaní služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkom Policajného zboru (ďalej aj len „nariadenie“). Z tohto článku vyplýva, že „konkrétne dôvody“ priznania, nepriznania alebo zníženia osobného príplatku dňom zaradenia do novej funkcie musia súvisieť s konkrétnym policajtom a musia vychádzať z § 91 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., čo v personálnom rozkaze absentuje.
9. V súvislosti s dôvodom uvedeným v personálnom rozkaze, ktorým bol „nedostatok finančných prostriedkov“, žalobca uviedol, že v zmysle čl. 6 ods. 7 a ods. 8 nariadenia je nadriadený povinný pod hrozbou sankcie dodržiavať rozpočtové ukazovatele iba v prípade priznania a zvýšenia osobného príplatku, nie pri nepriznaní či odňatí. Nedostatok finančných prostriedkov nie je novým dôvodom na posudzovanie osobného príplatku policajta. Takýto dôvod by bol svojím charakterom a významom v rozpore s dôvodom ustanoveným v § 91 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., pretože neschopnosť štátu nemôže byť dôvodom na takúto jednostrannú reguláciu.
10. O neopodstatnenosti postupu nadriadeného svedčí aj to, že rozpočet rozpočtovej organizácie PZ SR sa pripravuje pre všetkých príslušníkov PZ, teda aj pre tých, ktorí nie sú v aktívnej službe. To znamená, že rozpočet je dostatočný pre ich návrat do aktívnej služby v ktorýkoľvek deň rozpočtového obdobia. Žalobca avizoval svoj návrat v novembri 2010, a teda nadriadený mal dostatok času na vyčlenenie finančných prostriedkov na jeho mzdu za odslúženú časť mesiaca december 2010, a to vrátane osobného príplatku, ktorý za časť tohto mesiaca predstavoval čiastku 14 eur. Nie je teda pravdou, že na vyplatenie osobného príplatku žalobcovi nebol dostatok finančných prostriedkov.
11. Žalobca tiež namietal, že príslušný článok nariadenia prináša „nový právny inštitút“, ktorý je vyjadrený slovom „nepriznáva“. Existencia a jeho následná aplikácia je v rozpore so základným princípom vzťahu zákonnej a podzákonnej normy, podľa ktorej podzákonná norma nesmie rozširovať pôsobnosť zákona, môže ho len spresňovať. Podľa § 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. možno policajtovi priznať, zvýšiť, znížiť alebo odňať osobný príplatok. Tento výpočet prostriedkov na ovplyvňovanie osobného príplatku policajta je jasný a zrozumiteľný. Rozpornosť čl. 6 ods. 5 nariadenia nespočíva len vo vzniku nového inštitútu vyjadreného slovom „nepriznať“, ktoré pri použití logického, gramatického ale aj právneho významu slova vyjadruje stav, pri ktorom sa status quo nemení, pretože sa ním konštatuje, že sa k doterajším mzdovým náležitostiam policajta nič nepridáva. Rozpornosť spočíva najmä v tom, že realizácia personálneho rozkazu prebehla tak, že sa osobný príplatok prestal vyplácať a to je stav pripomínajúci použitie inštitútu „zníženia“ osobného príplatku na nulovú hodnotu alebo použitie inštitútu „odňatia“ osobného príplatku.
III. Vyjadrenie žalovaného
12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť.
13. Poukázal na to, že žalobca bol štyri roky mimo PZ, neplnil žiadne služobné úlohy a bol ustanovený na úplne novú funkciu, než z akej bol zaradený do neplatenej zálohy. Súčasne neboli v čase jeho ustanovenia do funkcie voľné finančné prostriedky určené na platy policajtov riaditeľstva, nakoľko žalobca bol ustanovený do funkcie dňom 23.12.2010, teda v čase, kedy boli finančné prostriedky na rok 2010 vyčerpané.
14. Je pravdou, že na konci roka 2010 boli udelené odmeny príslušníkom PZ, ale tieto finančné prostriedky boli určené na rok 2010 a v čase ustanovenia žalobcu do funkcie nebolo možné prijímať personálne opatrenia, ktoré by zakladali finančné nároky na rozpočet na rok 2011. Finančné prostriedky, ktoré mali príslušníci PZ, ktorí odišli do civilu k 31.12.2010 a ktorí boli služobne zaradení na oddelení, priznané vo forme osobného príplatku, boli prerozdelené až k 01.02.2011. V tomto čase už bol žalobca na vlastnú žiadosť preložený na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Dolnom Kubíne. Navyše, objem finančných prostriedkov je v rozpočtových organizáciách určený ako záväzný ukazovateľ rozpočtu a nie je možné ho prekročiť.
15. K námietkam žalobcu týkajúcim sa lehôt na podanie návrhu na obnovu konania žalovaný uviedol, že lehoty sú dané zákonom č. 73/1998 Z. z. Riaditeľ Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica náležite odôvodnil nepovolenie obnovy na základe dôkazov tvoriacich obsah administratívnych spisov, preskúmal tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na obnovu konania a dospel k záveru, že obnovu nie je možné povoliť, nakoľko žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti. Okrem toho sa žalobca proti personálnemu rozkazu neodvolal a tento sa stal právoplatným a vykonateľným.
16. Riaditeľ tiež prihliadol na skutočnosť, že všetky argumenty uvedené žalobcom v návrhu na obnovu konania mu boli známe ešte v čase, kedy mohol podať návrh na obnovu konania v rámci zákonnej trojmesačnej subjektívnej lehoty ustanovenej v § 245 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., nakoľko bol na oddelení zaradený od 24.12.2010 do 31.12.2011. Túto lehotu prvostupňový správny orgán nevzťahoval iba na čas pôsobenia žalobcu na oddelení, ale bral ju všeobecne od jeho oboznámenia sa s personálnym rozkazom. Dôkazom, že žalobca vedel o všetkých okolnostiach vydania personálneho rozkazu oveľa skôr, je aj písomnosť zaslaná riaditeľovi dňa 29.05.2011, v ktorej žiadal o dodatočné priznanie a vyplatenie osobného príplatku. Odpoveď na túto žiadosť žalobca prevzal dňa 29.06.2011.
17. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal všetkými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v návrhu na obnovu konania a dospel k záveru, že vo výroku personálneho rozkazu je zrozumiteľne deklarované, ktorý príplatok bol žalobcovi priznaný, podľa akého ustanovenia a v akej výške.
IV. Posúdenie veci
18. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „S.s.p.“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.
19. Podľa § 91 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť, možno priznať osobný príplatok do výšky 30 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.
20. Podľa § 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., o priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí osobného príplatku podľa odsekov 1 a 2 rozhoduje príslušný nadriadený a podľa odseku 3 minister. Súbeh osobných príplatkov podľa odsekov 1 a 3 nie je možný.
21. Ak sa v pôvodnom (právoplatne skončenom) správnom konaní zistia skutkové omyly či nedostatky v skutkovom stave pre nevykonanie dôkazov, tieto pochybenia je možné odstrániť prostredníctvom inštitútu obnovy konania. Účelom obnovy konania je okrem uvedeného odstránenia skutkových nedostatkov aj vydanie nového meritórneho rozhodnutia. Zákon č. 73/1998 Z. z. v porovnaní so správnym poriadkom zužuje dôvody, pre ktoré možno podať návrh na obnovu konania.
22. Podľa § 245 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, možno na ich návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať a na základe toho toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.
23. V zmysle citovaného ustanovenia § 245 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. je jediným dôvodom na obnovu konania skutočnosť, že sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že každá nová skutočnosť je v určitom vzťahu k predchádzajúcej skutočnosti, inými slovami podmienku „novosti“ skutočností alebo dôkazov je nevyhnutné skúmať len vo vzťahu k skutočnostiam a dôkazom relevantným pre pôvodné (právoplatné) rozhodnutie.
24. Inštitút obnovy konania teda predstavuje zákonom povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí, preto sa v správnej praxi označuje aj ako mimoriadny opravný prostriedok. To zároveň znamená, že nie je generálne použiteľný a možno ho s úspechom uplatniť len vo výnimočných prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov totiž vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte v súlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky narušiteľné len mimoriadne a výnimočne.
25. Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie, či žalobca splnil podmienku ustanovenú v § 245 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. Z. na obnovu konania.
26. Z odôvodnenia personálneho rozkazu vyplýva, že žalobca bol zaradený do neplatenej zálohy z dôvodu vykonávania funkcie starostu obce. Z neplatenej zálohy bol vyňatý z dôvodu skončenia funkčného obdobia starostu obce dňom 23.12.2010. Následne bol dňom 24.12.2010 ustanovený do voľnej funkcie, pre ktorú spĺňal kvalifikačné predpoklady a to do funkcie referenta Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Žilina s miestom výkonu služby v Kysuckom Novom Meste. V zmysle čl. 6 ods. 5 nariadenia mu bol prehodnotený osobný príplatok.
27. V pôvodnom konaní bolo relevantnou skutočnosťou pre nepriznanie osobného príplatku žalobcu to, že osobný príplatok je nenárokovateľnou zložkou služobného platu, a to aj v prípade dostatočného množstva finančných prostriedkov.
28. Žalobca odôvodnil návrh na obnovu konania zistením, že v čase nepriznania jeho osobného príplatku bol dostatok finančných prostriedkov, ktoré vyvodil z toho, že na konci roka 2010 boli na útvaroch krajského riaditeľstva vyplácané odmeny tvoriace súčasť mzdových prostriedkov. Ďalšou skutočnosťou odôvodňujúcou obnovu konania podľa žalobcu bol fakt, že v čase jeho návratu do aktívnej služby odišlo do výsluhového dôchodku päť príslušníkov PZ.
29. Po preskúmaní skutočností uvádzaných žalobcom súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre obnovu konania a to z týchto dôvodov:
Prvý dôvod:
30. Prvým dôvodom pre zamietnutie návrhu žalobcu na obnovu konania je, že tieto skutočnosti nemožno považovať za skutočnosti takej kvality, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie o osobnom príplatku žalobcu. Zákon zveril rozhodovanie o osobnom príplatku nadriadenému (§ 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.). Podľa čl. 6 ods. 5 nariadenia, pri každej zmene zaradenia policajta do funkcie nadriadený prehodnotí osobný príplatok, ktorý mal policajt priznaný na predchádzajúcej funkcii. V odôvodnení uvedie konkrétne dôvody priznania, nepriznania alebo zníženia osobného príplatku dňom
zaradenia do novej funkcie, pričom nie je možné policajtovi priznať vyšší osobný príplatok v eurách, aký bol priznaný na predchádzajúcej funkcii.
31. To znamená, že v takom prípade nemôže nadriadený rozhodovať bez toho, aby nemusel prihliadnuť na osobný príplatok policajta na predchádzajúcej funkcii. Výsledkom prehodnotenia vo vzťahu k novému zaradeniu je rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní, alebo znížení osobného príplatku, pričom takéto rozhodnutie je nadriadený v zmysle čl. 6 ods. 9 nariadenia povinný prerokovať s odborovým orgánom.
32. Ak mal žalobca pochybnosti o správnosti personálneho rozkazu riaditeľa č. 220 zo dňa 13.12.2010 o nepriznaní osobného príplatku v pôvodnom konaní, mal podať odvolanie a domáhať sa zrušenia personálneho rozkazu. Z dôvodu nepodania opravného prostriedku sa toto rozhodnutie stalo právoplatným a vykonateľným.
33. Súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať pôvodné rozhodnutie o nepriznaní osobného príplatku a s tým súvisiace námietky, nakoľko predmetom preskúmania je napadnuté rozhodnutie vydané vo veci návrhu na obnovu konania. Žaloba sa teda pripúšťa len v otázke, či sa návrhu na obnovu konania malo alebo nemalo vyhovieť.
34. Po oboznámení sa so skutočnosťami, ktoré považoval žalobca za skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv na rozhodnutie, súd dospel k záveru, že niet dôvodu, ktorý by zakladal povolenie obnovy konania v predmetnej veci. Žalobcom uvádzané skutočnosti, že v čase nepriznania jeho osobného príplatku bol dostatok finančných prostriedkov a tiež, že v čase jeho návratu do aktívnej služby odišlo do výsluhového dôchodku päť príslušníkov PZ, nemožno považovať za skutočnosti, ktoré ak by žalobca uplatnil v pôvodnom konaní, boli by spôsobilé zmeniť názor správneho orgánu o jeho nepriznaní a to predovšetkým z dôvodu charakteru tejto zložky platu príslušníka PZ.
35. Osobný príplatok je nenárokovateľnou zložkou platu, o ktorej rozhoduje nadriadený a pravidelne jeho výšku prehodnocuje. To znamená, že žalobca si nemôže nárokovať jeho priznanie z dôvodu fakultatívnosti tejto dávky a to aj v prípade dostatočného množstva finančných prostriedkov.
Druhý dôvod:
36. Druhým dôvodom je neexistencia dôvodu, pre ktorý by tieto skutočnosti a dôkazy žalobca nemohol uplatniť bez svojho zavinenia v pôvodnom konaní. Žalobca nepreukázal existenciu objektívneho dôvodu, ktorý mu znemožnil tieto skutočnosti uplatniť v pôvodnom konaní. O tom, že do dôchodku odchádzalo päť kolegov, žalobca vzhľadom na organizáciu práce policajného zboru mohol a mal vedieť, nakoľko ide o zbor príslušníkov, ktorí pri plnení služobných úloh pracujú v kolektíve a navzájom sa poznajú.
37. V tejto súvislosti súd dodáva, že z finančných prostriedkov, z ktorých boli príslušníkom PZ služobne zaradeným na oddelení vyplatené odmeny za rok 2010, nebolo možné prijímať personálne opatrenia v podobe priznania osobného príplatku žalobcovi na ďalší rok 2011. Tieto finančné prostriedky boli s ohľadom na charakter policajného zboru ako rozpočtovej organizácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky určené na rok 2010.
Tretí dôvod:
38. Tretím dôvodom, pre ktorý považoval súd napadnuté rozhodnutie za zákonné, bolo nedodržanie subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Podľa § 245 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa policajt alebo nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
39. Lehoty na podanie návrhu na obnovu konania (trojmesačná subjektívna lehota a trojročná objektívna lehota) sú zákonnými prekluzívnymi lehotami.
40. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca podal návrh na obnovu konania na poštovú prepravu dňa 21.10.2013. O skutočnosti, ktorú predložil ako dôvod na podanie návrhu
vedel najneskôr dňa 29.05.2011, kedy spracoval žiadosť o dodatočné priznanie a vyplatenie osobného príspevku. V tejto žiadosti žalobca okrem iného uviedol, že: „... finančné prostriedky na môj služobný príjem a teda aj na osobný príplatok, boli počas tohto obdobia alokované pre potreby rozpočtovej organizácie Riaditeľstva cudzineckej polície v Banskej Bystrici. Až v týchto dňoch som si uvedomil, že prostriedky na môj osobný príplatok pri mojom opätovnom nástupe do policajného zboru boli.“
41. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v žiadosti žalobcu zo dňa 29.05.2011 mu začala trojmesačná subjektívna lehota na podanie návrhu plynúť najneskôr v deň podania žiadosti, t.j. 29.05.2011 a uplynula mu v zmysle § 262 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. dňom 29.08.2011. Uplynutím tohto dňa právo žalobcu na podanie návrhu na obnovu konania v zmysle uvedeného ustanovenia márne zaniklo. Nakoľko žalobca sa svojím konaním vystavil riziku zmeškania prekluzívnej trojmesačnej subjektívnej lehoty podľa § 245 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., prvostupňový správny orgán návrh na obnovu konania zamietol.
42. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v prípade návrhu žalobcu na obnovu konania neboli splnené podmienky ustanovené v § 245 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. a správne orgány postupovali správne, keď obnovu konania nepovolili.
43. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 S.s.p. zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie.
44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania.
45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.