Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/449/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého O. S., J.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca O. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho v H. na ulici E. č. XX, za účasti matky G.D. Y., J.. XX.X.XXXX, Y. G. I. H. J. W. E. Č.. XX, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto

rozhodol:

Zveruje maloletého O. S., J.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.

Zaväzuje matku prispievať na výživu maloletého O. výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.11.2015 do budúcna, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám otca maloletého.

Dlžné výživné zo strany matky voči maloletému O. za obdobie od 1.11.2015 do 31.10.2016 vo výške 325,56 € zaväzuje matku zaplatiť k rukám otca maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec maloletého O. doručil tunajšiemu súdu dňa 23.11.2015 návrh, ktorým žiadal súd o zverenie maloletého O. do jeho osobnej starostlivosti a určenie výživného v minimálnom rozsahu zo strany matky voči maloletému, ktorý návrh odôvodňoval tým, že s matkou dieťaťa neboli manželmi, on svoje otcovstvo k synovi uznal v septembri 2015 potom, čo bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, kde bol vzatý v deň narodenia sa maloletého. Od návratu z výkonu trestu odňatia slobody sa začal intenzívne zaujímať o maloletého syna, prevzal všetku starostlivosť o maloletého, ktorého matka sa oňho nedokáže postarať, žije s novým druhom, ktorý k maloletému nemá žiaden vzťah, maloletého O. počas pobytu vo výkone trestu odňatia slobody otca maloletého vychovával otec matky dieťaťa spolu so svojou priateľkou, tento však odcestoval do zahraničia a matka maloletého O. dobrovoľne odovzdala otcovi maloletého s tým, aby sa oňho postaral. Otec maloletého žije s družkou a synom, v byte rodičov svojej terajšej družky, kde majú k dispozícií jednu izbu, vyčlenenú pre seba. V čase podávania návrhu bol nezamestnaným. Počas výkonu trestu sa vyučil v odbore kuchár - čašník a v čase podávania návrhu si hľadal prácu. Prejavil vôľu starať sa o dieťa aj do budúcna, mal za to, že maloletý mal k nemu v tom čase veľmi dobrý vzťah, pri prvom stretnutí otca objal, tešil sa mu so slovami „otec, otec,“ čo bolo pre otca samotného veľmi dojemné.

2. Matka sa k návrhu otca písomne nevyjadrila.

3. Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 19.1.2016 na základe vykonaných šetrení doporučil návrhu otca v celom rozsahu vyhovieť a maloletého zveriť do jeho osobnej starostlivosti, keďže uvedené je v prospech a v záujme maloletého, toto stanovisko kolízny opatrovník dal aj na základe súhlasného prejavu matky maloletého, ktorý matka predniesla v rámci vykonaných šetrení kolíznym opatrovníkom a aj na základe zistenej vôle maloletého, ktorý uviedol vôľu zostať žiť s otcom a odmietol vrátiť sa späť k matke.

4. Matka maloletého sa na pojednávanie na ktoré bola riadne a včas predvolaná nedostavila, preto súd pojednával a rozhodol bez jej prítomnosti v súlade s ustanovením § 180 veta druhá Civilného sporového poriadku.

5. Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca, kolízneho opatrovníka, maloletého O., listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a skutočný stav.

6. Maloletý pochádza z družského pomeru rodičov, ktorí nežijú a nežili v spoločnej domácnosti, keďže otec maloletého nastúpil výkon trestu odňatia slobody v deň narodenia sa maloletého a vo výkone trestu odňatia slobody bol do septembra roku 2015. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ako už je uvedené vyššie, uznal otcovstvo k maloletému, vzápätí sa s maloletým kontaktoval, maloletý sa naňho hneď citovo naviazal a matka odovzdala dieťa otcovi za účelom, aby oň naďalej vykonával osobnú starostlivosť. Počas výkonu trestu odňatia slobody otca starostlivosť o maloletého zabezpečoval starý otec zo strany matky dieťaťa spolu so svojou družkou, ktorý následne odišiel do zahraničia a starostlivosť o dieťa už naďalej nevykonáva.

7. Matka maloletého žije s terajším druhom S. G., J.. XX.X.XXXX, s ktorým má maloletého syna H., J.. XX.X.XXXX. Matka je nezamestnanou.

8. Ako vyplýva zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie bola vedená od 26.6. do 1.11.2015, kedy bola vyradená pre nespoluprácu. Od 1.7.2015 je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 117,20 € a zároveň sú jej vyplácané rodinné prídavky.

9. U kolízneho opatrovníka matka pri pohovore s návrhom otca vyjadrila súhlas v celom rozsahu, dôvodiac aj tým, že odkedy maloletý odišiel k otcovi, k nej sa nechce vrátiť, uznala, že otec po všetkých stránkach sa o dieťa stará, dieťa chodí čisté, slušne a vkusne oblečené, v domácnosti otca má zabezpečené všetko, čo potrebuje. Potvrdila, že prevažnú časť výchovy maloletého O. v minulosti zabezpečoval jej otec a nie ona samotná, i že otec umožňuje maloletému pravidelné návštevy v domácnosti matky.

10. Otec v priebehu pracovných dní týždňa býva s terajšou rodinou, t.j. družkou a jej dvoma maloletými deťmi - 14 ročnou dcérou a 11 ročným synom, ako i maloletým O. v bytových priestoroch objektu J. W. M. Č.. X I. H., v súvislosti s ktorým bývaním nehradia žiadne výdavky, keďže otec vykonáva pre majiteľa nehnuteľnosti stráženie predmetného objektu a ako odmena je mu poskytované bezplatné bývanie v uvedených priestoroch, čo rodina využíva predovšetkým z dôvodu návštevy školy maloletými deťmi, víkendy rodina trávieva v obci G. Č.. XXX, v rodinnom dome, ktorý si otec spolu s družkou medzitým postavili, v súvislosti s ktorým bývaním hradia výdavky za elektrinu 60 € mesačne. Rodinný dom, je vo výlučnom vlastníctve terajšej družky otca.

11. Ako vyplýva zo správy úradu práce a z výpovede otca, otec je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 21.10.2015 a úradom práce sú mu vyplácané dávky v hmotnej núdzi, aktuálne vo výške 117 € mesačne. Otec okrem maloletého O. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

12. Otec je vlastníkom auta značky Nissan, rok výroby 1997, ďalší majetok nevlastní.

13. Maloletý O. navštevuje 2. ročník základnej školy, kde zatiaľ nie sú hradené žiadne poplatky z dôvodu sociálnej odkázanosti rodiny s výnimkou príspevkov na krúžky, ktoré maloletý navštevuje a to krúžok futbalu a basketbalu, za ktoré otec uhradil poplatok 15 €. Maloletý má zdravotný problém - šelest na srdci, v súvislosti s čím chodieva otec s ním na pravidelné kontroly a maloletý užíva liečivá, na ktoré zatiaľ nehradí žiadne doplatky.

14. Matka na výživu maloletého k rukám otca neprispievala a neprispieva žiadnou formou.

15. Z výpovede kolízneho opatrovníka súd ďalej zistil, že starostlivosť zo strany matky o maloletého v minulosti nebola zabezpečovaná dostatočne, i keď primerane k sociálnemu statusu matky a kolízny opatrovník pozitívne hodnotil starostlivosť zo strany otca o maloletého.

16. Maloletý vo svojom prednese na súde prejavil jednoznačnú vôľu zostať v starostlivosti otca v spoločnej domácnosti s jeho partnerkou, k matke sa vrátiť nechce.

Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. (2) Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 215 civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. (2)Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

Podľa ust. § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa ( t.j. 27,13 € mesačne).

17. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový a skutočný stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca s právom otca maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, keďže z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že dlhodobo, minimálne od septembra 2015, otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, túto zabezpečuje v celom rozsahu a to na požadovanej úrovni, v jeho starostlivosti o maloletého sa neprejavili žiadne nedostatky, matka s týmto zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti otca u kolízneho opatrovníka súhlasila, iné stanovisko súdu neprezentovala ani písomne ani účasťou na pojednávaní, samotný maloletý prejavil jednoznačnú vôľu zostať v osobnej starostlivosti otca, preto je nesporným, že takéto rozhodnutie je jednoznačne v záujme maloletého a na jeho prospech.

18. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ako i zo zárobkových možností a schopností, majetkových pomerov rodičov, po zohľadnení ich počtu vyživovacích povinností a ich ďalších pomerov a stanovil zo strany matky voči dieťaťu vzhľadom na uvedené výživné vo výške minimálneho zákonom stanoveného výživného, keďže z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že matka je sociálne odkázanou, okrem maloletého O. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, nevlastní žiaden majetok a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by umožňovali súdu určiť vyššie než minimálne zákonom stanovené výživné.

19. Na strane matky došlo za obdobie od 1.11.2015 do 31.10.2016 k vzniku dlžného výživného, keďže súdom bolo určené vyššie uvedené minimálne zákonom stanovené výživné od prvého dňa mesiaca v ktorom otec doručil súdu návrh, dĺžné výživné bolo vypočítané súdom do posledného dňa mesiaca októbra 2016, t.j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, t.j. toho času 27,13 € x 12 mesiacov sporného obdobia, t.j. spolu 325,56 €, ktoré dlžné výživné súd zaviazal matku zaplatiť k rukám otca dieťaťa do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Pre úplnosť súd dodáva, že z takto vyčísleného dlžného výživného nemohli byť odpočítané žiadne plnenia, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka v tomto spornom období na úhradu potrieb maloletého neprispela žiadnou formou.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.)

Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Podľa § 232 ods. 1, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (3)Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia možno podať takýto návrh podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.