Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/161/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu Dopravný podnik Bratislava, a.s., Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Advokátska kancelária ECKER-KÁN & partners, Bratislava, Námestie Martina Benku 9-C1, IČO: 31 783 325, proti žalovanému P. P., A.. XX.X.XXXX, P., X.A. XXXX/X, o zaplatenie 70,70 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 12C/143/2015-20 z 1.12.2015 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 eur a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 8,25 eur a trov právneho zastúpenia 44,98 eur, tie na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie voči výroku o trovách konania.

3. V odôvodnení rozhodnutia o. i., k rozhodnutiu o trovách konania uviedol, že o nich rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p.. tak, že ich náhradu priznal úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému, že celková náhrada trov tohto konania predstavuje výšku 106,46 € pozostávajúcu jednak zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 € a vyčíslených trov právneho zastúpenia v sume 89,96 € (3 úkony právnej pomoci po 16,60 € z hodnoty sporu 70,70 € = 1/- prevzatie a príprava, 2/ - predžalobná výzva na zaplatenie, 3/ - podanie návrhu na súd + 3x režijný paušál po 8,39 € /rok 2015/ + 20 % DPH, t.j. 14,99 € ) vypočítané v zmysle §§ 10/1, 13a, § 16/3, § 18/3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Avšak, keďže v danom prípade sa jedná o drobný spor, preto krátil celkovú náhradu trov konania vo výške 106,46 € na 1/2-icu t.j. na sumu 53,23 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vladimíra Kána podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. Súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za úkon: - ďalšia porada s klientom, pretože z obsahu predloženého vyúčtovania vyplýva, že táto porada súvisela s vyhotovením výzvy na zaplatenie, pred podaním žaloby na súd.

4. Žalobca odvolanie odôvodnil nasledovne: I. Má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd nesprávne aplikoval § 150 ods. 2 O. s. p.. Domnieva sa, že súd nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov

konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania ním uplatňovaných v návrhu na začatie konania vo veci samej. Citoval znenie § 150 O. s. p. Toto ust. preto umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkom, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania, túto náhradu úplne alebo sčasti nepriznal. Záver súdu o tom, že ide o výnimočný prípad, a že sú vo veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností, zo starostlivého posúdenia všetkých rozhodných hľadísk. Treba posúdiť predovšetkým majetkové, sociálne, osobné, ďalšie pomery účastníkov konania, teda nielen pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale je nevyhnutné zvážiť, ako by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Súd odôvodnil svoje rozhodnutie o trovách konania len v zmysle § 150 ods.2 O. s. p. (citoval jeho znenie). Je nepochybné, že aj predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea O. s. p. Neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Dovolil si poukázať na ustálenú súdnu prax, a to najmä na rozhodnutie Krajského súdu (ďalej len KS) v Bratislave ako odvolacieho súdu (tiež však ostatných KS SR, ktoré sú totožné resp. sa prikláňajú k právnym názorom uvedeným v priložených uzneseniach KS v Bratislave), ktorý uzneseniami 7Co/32/2009 a 7Co/64/2009, ako aj inými zmenil v obdobných prípadoch s totožným skutkovým stavom rozhodnutie prvostupňového súdu s odôvodnením, že aj v konaní, predmetom ktorého je drobný spor, musí súd vždy postupovať dôsledne podľa uvedených zásad, pretože ani v takýchto konaniach sa nezmenila rovnosť účastníkov konania (§ 1, § 18 O. s. p.) a ústavné právo každého domáhať sa ochrany na súde a právo účastníka na spravodlivý súdny proces (čl.46 Ústavy SR). Nemožno preto nepriznať, resp. znížiť trovy konania, len preto, že ide o drobný spor a len s poukazom na § 150 ods. 2 O. s. p. Takýmto postupom, ktorým súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, resp. absentujú také argumenty, ktoré by mali pre rozhodnutie rozhodujúci význam, nepochybne odníma účastníkom konania možnosť konať pred súdom. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR (napr. II.ÚS6/2003, III.ÚS119/2003, III.ÚS74/2008) nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie. II. Touto cestou ďalej poukázal na skutočnosť, že súd nesprávne použil § 150 ods.2 O. s. p. aj z dôvodu, že zák. nedefinuje pojem „neprimerané“ a ani súdna a aplikačná prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti, avšak tento nedostatok nemožno ospravedlniť tým, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlí akými úvahami sa riadil pri použití označeného ust. O. s. p. Toto ust. ďalej nevymenúva explicitne prípady, v ktorých je možné trovy konania nepriznať alebo znížiť, preto je potrebné vykladať jeho obsah v súlade s dôvodovou správou k zák. č. 384/08 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený O. s. p. V zmysle dôvodovej správy môže súd pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Súd v odôvodnení rozsudku nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania a to len tým, že trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho zast. a istiny. Domnieva sa, že niekoľko násobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu dôvodovej správy k zák. č. 384/08 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený O. s. p. k § 150 ods. 2 O. s. p. chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Z rozhodovacej činnosti je súdom známe, že v súčasnosti prebieha pomerne značné množstvo súdnych sporov, kde predmetom konania je pohľadávka vo výške niekoľko € a práve v takýchto konaniach vyčíslené trovy konania predstavujú niekoľkonásobok (rozhodne nie len dvojnásobok alebo trojnásobok) samotnej pohľadávky a možno ich, vzhľadom na nie ich samotnú výšku, ale na pomer medzi výškou istiny a výškou trov konania označiť za neprimerané. Preto má za to, že pri rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je k aplikácii § 150 ods. 2 O. s. p. primeraná len situácia, keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, čo však nie je prípad súdenej veci. Nakoľko uplatňované trovy konania neprekročujú niekoľkonásobne sumu istiny, a okrem súdneho poplatku, predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba, súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval § 150 ods. 2 O. s. p. Na základe uvedených skutočností má za to, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho nepochybne vyplýva záver, že súd svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O. s. p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a priznať mu, ako úspešnému účastníkovi, náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. III. V prejednávanej veci sú účelne uplatnené trovy konania, ktoré spočívajú jednak v zaplatení súdneho poplatku zo žaloby v zmysle zák. č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov a z minimálnej tarifnej odmeny advokáta za právne služby v občianskom konaní podľa vyhl. č. 655/04 Z. z., účinnej v čase podávania

žaloby vo veci samej. Touto cestou si dovolil poukázať na skutočnosť, že zaplatenie súdneho poplatku je jeho obligatórnou povinnosťou, a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zast. bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Je zrejmé, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zast., odoslaní výzvy na zaplatenie pred podaním žaloby, príprave žaloby a podaní žaloby na príslušnom súde je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si primeranú časovú náročnosť, ktorú je advokát povinný venovať kontrole správnosti a úplnosti podania, ako i dôkazných prostriedkov predkladaných spolu so žalobami. Cieľom súdneho konania je vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi, preto si dovolil touto cestou poukázať na skutočnosť, že všetky uplatňované trovy konania v žalobe vo veci samej sú účelne vynaložené a uplatňované v súlade s právnymi predpismi SR a vyčíslené v minimálnej výške v súlade s vyhl. č. 655/04 Z. z., účinnej v čase podávania žaloby vo veci samej. Je nepochybné, že žiadne ust. hmotných, či procesných noriem, platných na území SR, neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom. Uvedené platí aj v prípade občianskeho súdneho konania. Právo účastníka na zastupovanie advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv. drobných sporoch a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Nariadenie deklaruje v bode 29 Preambuly, že ...neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy... KS v Žiline ako odvolací súd v uznesení 6Co/271/2009 dospel k záveru, že žalobca, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov i) trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Dovolil si zdôrazniť, že rozsah zníženia trov v danom prípade je odporujúci dobrým mravom a považuje za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaná neznášala jeho trovy, ako procesne plne úspešného, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zast. v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. Rovnaký právny názor uviedol v odôvodnení uznesenia 11Co/444/2013 z 29.4.2009 aj KS v Trnave, keď v skutkovo totožnej veci v odôvodnení „argumetnoval“, že ako odvolací súd sa nemohol stotožniť s mierou zníženia vykonanou súdom prvého stupňa. Podľa názoru KS v Trnave ako odvolacieho súdu je dôvodné zníženie trov právneho zast. do výšky uplatňovanej pohľadávky. IV. Súčasne s týmto si v zmysle § 13a ods. 2 písm. b) vyhl. č. 655/04 Z. z. dovolil uplatniť trovy odvolacieho konania 20,03 € (1/2 úkonu po 16,60 € + DPH a režijný paušál 8,39 € + DPH), a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V. S ohľadom na uvedené žiadal zmeniť rozsudok v časti rozhodnutia o trovách konania tak, že sa uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu súdny poplatok 16,50 € a trovy právneho zast. 89,96 € (3 úkony po 16,60 € + DPH + 3 x režijný paušál po 8,04 € + DPH), a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. IV. Súčasne žiadal zaviazať žalovanú na úhradu trov odvolacieho konania 20,26 € (1/2 úkonu po 16,60 € + DPH a režijný paušál 8,58 € + DPH), a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Rozsudok, okrem výroku o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 1, 3 , preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 a rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

7. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku treba doplniť, že podľa dôvodovej správy k v čase rozhodovania platnému § 150 O. s. p. (teraz § 257 v Nariadení EP a Rady (ES) č.861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, sa drobnými vecami, v ktorých sú trovy proti pohľadávke neprimerané rozumejú spravidla právne veci s nízkou hodnotou sporu (najčastejšie rôzne druhy sankcií), že v týchto veciach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, pričom cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta a spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé (napr. nariadenie o tzv. drobných veciach uvažuje s nepriznaním trov konania, pokiaľ sú neprimerané proti pohľadávke vo veciach do 2 000 €).

10. Trovy konania 89,96 €, vo vzťahu k prisúdenej pohľadávke, sú ako neprimerané a okrem toho už aj so zreteľom na množstvo vecí v obdobných konaniach, v ktorých advokát žalobcu zastupuje, ním uvádzané dôvody nemožno akceptovať.

11. Okrem toho treba podotknúť, že § 150 ods. 2 O. s. p. má predovšetkým eliminovať vznik neprimeraných trov právneho zast. pri hromadne uplatňovaných pohľadávkach a, že so zreteľom na totožnú právnu stránku týchto sporov, ako aj totožné podklady žalobcu, je prácnosť jednotlivých administratívnych prác (ich počítačové spracovanie), ale aj právna náročnosť jednotlivých úkonov právnej služby v jednotlivých veciach nízka a vzhľadom na hromadné vybavovanie týchto vecí sú nižšie aj hotové výdavky (napr. hromadný odvoz pošty a p.).

12. Podľa § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

13. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanému žiadne trovy nevznikli.

16. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.