Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8C-117-2016.pdf
PDF · 98.17 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/117/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobkyne: N.. Q. U., nar. XX.X.XXXX, bytom T. U. XXX/A, XXX XX W. B. T., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, proti žalovanej: T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX U. XXX, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorená medzi žalovanou T. a jej manželom P., nar. XX.XX.XXXX. v časti týkajúcej sa nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. U., okres W. a to KNC parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 650 m2, KNC parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere 647 m2, stavba so súpisným číslom XXX na pozemku KNC XXX, všetkých zapísaných na LV č. XXX, k. ú. U., ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom dňa 26.01.2015 pod V 19/15 je voči žalobkyni právne neúčinná.
Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania od žalovanej.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 29.4.2016 sa žalobkyňa domáhala neúčinnosti dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorená medzi žalovanou T. a jej manželom P., ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, dňa 26.01.2015 pod V 19/15. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že má voči P. pohľadávku vo výške 1.659,70 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 26.9.2011 do zaplatenia, a to titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 12.5.2006, ktorá jej bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 2C 290/2011 zo dňa 25.5.2015. Už v priebehu konania o zaplatenie sumy žalovaná vedela o pohľadávke žalobkyne voči manželovi žalovanej. Napadnutá dohoda je dvojstranným právnym úkonom, ktorý je predmetom odporovania podľa § 42a O. z.
2. Na pojednávaní konanom dňa 19.10.2016 sa sporová strana žalobkyne pridržiavala skutkových a právnych dôvodov žaloby a vyporiadavala sa s obranou žalovanej.
3. Žalovaná sa k veci samej písomne nevyjadrila, aj keď bola na vyjadrenie vyzvaná.
4. Na pojednávaní konanom dňa 19.10.2016 sa žalovaná vyjadrila a osobne vypovedala tak, že so žalobou nesúhlasí, dôvody, pre ktoré vykonala napadnutý úkon, boli iné. Vie, že žalobkyňa zažalovala jej manžela a bola v konaní úspešná, lenže jej manžel sa dohodol so žalobkyňou na splátkach, ktoré riadne spláca, resp. po dohode cez exekútora. Žalovaná mala pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva osobné dôvody, každopádne zrušil ho súd. Uzavrela napadnutú dohodu, aby sa nestalo to, že by sa ten dom musel predať, bol by tam nárok nemanželského dieťaťa manžela a žalovaná by prišla o investície, ktoré tam vložila, na nákup a zveľadenie tohto domu a boli použité jej peniaze z dedičstva, z väčšej časti platí aj hypotéku na tento dom, k tejto hypotéke je zriadené záložné právo, čiže ani tak by z toho žalobkyňa nemohla nič mať. Súdom bolo iba zrušené BSM medzi žalovanou a jej manželom,
ale predmetná dohoda o vyporiadaní nebola schválená súdom. O spore vedenom pod 2C/290/2011 rozhodnutom rozsudkom z 25.05.2015 vedela to, že štyria ľudia zakladali s.r.o., každý z nich mal vložiť 50.000 Sk, ale robilo sa narýchlo a žalobkyňa to predložila jej manželovi tak, že nejde o vklad do obchodnej spoločnosti, ale že ide o pôžičku. Je pravdou, že o tomto súdnom spore vedela, lebo jej manželovi chodili zásielky. Ale jej manželovi sa pred súdom nepodarilo iba preukázať to, že nešlo o pôžičku. Obchodná spoločnosť s.r.o. bola založená z iniciatívy žalobkyne, jej manžel predložený text nečítal, keď nie je zvykom, aby na tom mieste bola zahrnutá pôžička, ale súd to neuznal, ani jej manželovi sa nevrátilo jeho 50.000 Sk. Ostatní traja s výnimkou jej manžela boli zamestnancami jedného zamestnávateľa a nemohli sami takto podnikať, preto založili tú s.r.o., v ktorej jej manžel bol konateľ, dvaja z nich uznali, ako to bolo, ale žalobkyňa žalovala jej manžela na základe údaja v zmluve o pôžičke.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a listinnými dôkazmi.
6. Z listinných dôkazov súd zistil:
7. Žalovaná a jej manžel P.W. uzatvorili dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) účastníkov, datovanú dňom 19.11.2015, podľa obsahu ktorej nehnuteľnosti patriace do BSM, zapísané na LV č. XXX k. ú. U., a to KNC parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 650 m2, KNC parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere 647 m2, stavba so súpisným číslom XXX na pozemku KNC XXX pripadnú do výlučného vlastníctva žalovanej.
8. Z výpisu z LV č. XXX k. ú. U. súd zistil, že vlastníkom nehnuteľností KNC parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria, KNC parc. č. XXX trvalé trávne porasty, stavby súp. č. XXX stajacej na parc. č. KNC XXX je žalovaná, a to titulom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov pod V 19/15 zo dňa 26.1.2015.
9. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 2C 290/2011 zo dňa 25.5.2015 bol manžel tunajšej žalovanej Štefan Borák zaviazaný zaplatiť tunajšej žalobkyni 1.659,70 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 26.9.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.
10. Podľa § 42a zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) 1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. 2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. 3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. 4) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. 5) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom alebo odborným odhadom, a ktorý spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.
11. Podľa § 42b ods. 1, 2, 3 a 4) OZ 1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. 2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. 3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. 4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
12. Podľa § 143 OZ V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
13. Podľa § 148 OZ
1) Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 2) Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.
14. Podľa § 149 OZ
1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 2) Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. 3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. 5) Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.
15. Podľa § 150 OZ Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
16. Súd určil neúčinnosť právneho úkonu podľa výroku tohto rozsudku, lebo zistil, že na toto určenie sú dané meritórne zákonné dôvody podľa cit. ust. § 42a ods. 1 OZ, a to s jeho systematickým zákonným odkazom na cit. ust. § 42a ods. 3 písm. a) OZ. Žalobkyňa sa žalobou aj doručenou súdu dňa 29.4.2016 domáha neúčinnosti právneho úkonu v 3 - ročnej lehote od vykonania predmetného právneho úkonu napadnutého odporovateľnosťou - uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM datovanej dňa 9.1.2015, resp. pod č. vkladu V 19/15 zo dňa 26.1.2015.
17. Žalobkyňa zároveň preukázala svoje postavenie veriteľa manžela tunajšej žalovanej T. a to vyššie oboznámeným rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 2C 290/2011 zo dňa 25.5.2015. Na uvedenom nič nemení obrana žalovanej, lebo právna otázka postavenia jej manžela ako dlžníka žalobkyne bola právoplatne vyriešená práve v uvedenom konaní o zaplatenie peňažnej sumy. Postavenie tohto dlžníka ako manžela žalovanej pritom nebolo medzi stranami spochybnené. Napokon podľa názoru súdu nebolo pre rozhodnutie sporu podstatné vyhlásenie žalovanej, že jej manžel sa dohodol so žalobkyňou na splátkach, ktoré riadne spláca, resp. po dohode cez exekútora, lebo odporovateľnosť právneho úkonu je objektívny právny inštitút, ktorý má veriteľ právo využiť za účelom posilnenia svojho právneho postavenia, t.j. čo aj podporne popri iným úkonom vymoženia jeho pohľadávky.
18. Právna úprava právneho inštitútu odporovateľnosti právneho úkonu je síce protichodná, ale je spôsobilou pre rozhodnutie sporu tohto druhu. Úmysel ukrátiť veriteľa, ako aj vedomosť nadobúdateľa o tomto úmysle, sa skúma iba vo všeobecnom prípade odporovateľnosti právneho úkonu podľa cit. ust. § 42 ods. 2 OZ v prvej časti textu: „Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa ...“. Lenže napadnutý právny úkon bol vykonaný medzi manželmi ako blízkymi osobami príznačne podľa § 42 ods. 2 OZ v druhej časti textu (počnúc slovným spojením „...a právnemu úkonu ...“) a duplicitne podľa § 42a ods. 3 písm. a) OZ, ktoré upravujú právny úkon medzi dlžníkom a „osobitným“ nadobúdateľom, ktorého príkladom je blízka osoba dlžníka. Ako východisková podmienka pri uplatnení tohto zákonného ustanovenia je to, že „Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený ...“, teda na rozdiel o všeobecnej podmienky uplatnenia odporovateľnosti už bez ohľadu na „úmysel“ dlžníka. Je pravdou, že podľa súčasného obsahu právnej úpravy napriek tomu aj cit. ust. § 42a ods. 2 aj ods. 3 OZ zakotvujú v závere týchto odsekov podmienku tak, že „to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa“, ako keby aj u „osobitného“ nadobúdateľa bola zakotvená podmienka „úmyslu“ dlžníka. Tento rozpor v právnom texte súd interpretuje tak, že sa prikláňa k obsolétnosti odkazu na „úmysel“ dlžníka podľa cit. ust. § 42a ods. 2 aj ods. 3 OZ v závere týchto odsekov, aby naopak nebolo obsolétne zakotvenie zákonnej podmienky: „bol veriteľ dlžníka ukrátený ...“ pri definícii „osobitného“ nadobúdateľa prevádzanej veci, tu napríklad blízkej osoby podľa cit. ust. § 42a ods. 3 písm. a) OZ. Táto právna úprava podľa interpretácie súdu podľa jej účelu sprísňuje kritériá kladené na „osobitného“ nadobúdateľa prevádzanej veci, u ktorého zakotvuje „náležitú starostlivosť“ vo vzťahu k postaveniu prevádzateľa ako možného dlžníka jeho veriteľov, ale podľa interpretácie súdu nie vo vzťahu k „úmyslu“ dlžníka ukrátiť veriteľa, ale vo vzťahu k tomu, že veriteľ dlžníka bude ukrátený. Čiže podľa názoru súdu účelom zakotvenia „osobitného“ nadobúdateľa prevádzanej veci (napríklad blízkej osoby) vo vzťahu k odporovateľnosti právneho úkonu, je objektívne posilnenie možnosti uspokojenia veriteľa z takto prevádzanej veci. Každopádne v tomto prípade si žalovaná navyše bola vedomá dlhu jej manžela voči tunajšej žalobkyni pre vedenie predchádzajúceho súdneho sporu o zaplatenie peňažnej sumy.
19. Následkom vykonania vyššie uvedeného odporovateľného právneho úkonu podľa cit. ust. na § 42a ods. 3 písm. a) OZ je ukrátenie žalobcu ako veriteľa darujúceho. Objektívnym následkom vykonania uvedeného odporovateľného úkonu podľa cit. ust. § 42a 1 OZ je jeho neúčinnosť voči žalobcovi. Konkrétne následky nastávajú podľa cit. ust. § 42b OZ. Znamená to, že nie je dôvod zvrátiť účinky napadnutého prevodu nehnuteľností a dosiahnuť zápis predchádzajúceho vlastníka, ale nastala neúčinnosť tohto úkonu voči žalobcovi, teda v prípade potreby práve v spojení s týmto rozsudkom by sa žalobca mohol domôcť výkonu rozhodnutia postihnutím konkrétneho predmetu, ktorý ušiel z majetku jeho dlžníka. Aj preto podľa názoru súdu na práve veriteľa odporovať právnemu úkonu nič nemení ani hypotetické právo účastníka vyporiadania na vyšší podiel z vyporiadania BSM v právnych vzťahoch s druhým z manželov podľa cit. ust. § 150 OZ, alebo na započítanie dedičstva alebo investícií, teda vložených majetkových hodnôt, o ktorých tiež žalovaná hovorila, lebo manželia vo vzťahu k
majetku patriacemu do BSM tvorili majetkové spoločenstvo. Preto ak naozaj pri hypotetickom nedostatku ďalšieho majetku dlžníka dôjde k postihnutiu predmetného majetku, alebo k uhradeniu dlhu za dlžníka druhým účastníkom vzájomného vyporiadania v záujme predchádzania takéhoto uspokojenia, má podľa názoru súdu druhý účastník vyporiadania s dlžníkom iba regresné právo na plnenie voči dlžníkovi, za ktorého plnil.
20. Rozsah neúčinnosti napadnutého úkonu súd bližšie neobmedzoval, lebo žalobkyňa bola úspešná v jej napadnutí celého právneho úkonu. Na jednu stranu odporovateľnosť je osobitný právny inštitút posilnenia postavenia konkrétneho veriteľa spojeného s právnou otázkou bonity pohľadávky, proti postaveniu nadobúdateľa veci od dlžníka, ktorý sa realizuje na návrh konkrétneho veriteľa. Na druhú stranu je pravdou, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je tiež osobitný právny inštitút, v rozsahu ktorého by sa mohol veriteľ uspokojiť, s právne zakotveným obsahom, vznikom, trvaním aj zánikom. Pritom je právne otázne, či veriteľ môže paradoxne zlepšiť svoje právne postavenie úspešným odporovaním proti vyporiadaniu BSM nad mieru práv, keby k jeho vyporiadaniu medzi manželmi alebo medzi bývalými manželmi nedošlo vôľovým úkonom, lebo vyporiadaniu iba podľa fikcie vyporiadania uplynutím času podľa cit. ust. § 149 ods. 4 OZ do rozsahu 1/2 nehnuteľností by zrejme odporovať nemohol. Obdobne je otázne, či ide o právnu otázku, ktorá by bola riešiteľná až príslušným súdom pri výkone rozhodnutia v otázke rozsahu postihnutého majetku, alebo v rozsahu uspokojenia veriteľa. Ale v tomto konaní nebol stranami oboznámený samotný čas zániku BSM žalovanej a jej manžela, preto okrem trojročnej lehoty na odporovanie voči právnemu, ktorú súd zohľadnil vyššie, už súd nezohľadňoval aj ďalší právny následok spojený s časovým odstupom od zániku BSM.
21. Základ nároku na náhradu trov konania súd priznal podľa § 162 ods. 1 CSP, lebo žalobkyňa bola v konaní úspešná voči žalovanej. Na uvedenom podľa názoru súdu nič nemení ani postavenie žalovanej závislé od postavenia jej manžela ako dlžníka žalobkyne, súd nezistil ani iný procesne spravodlivý dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 CSP pre výnimočné nepriznania náhrady trov konania opačnej sporovej strane. O výške náhrady trov konania podľa § 162 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Všeobecnými náležitosťami podania účastníka podľa § 127 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016, sú, uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní podľa § 363 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).