Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-18-2014.pdf
PDF · 94.95 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BN-5C/18/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnom spore žalobcov: 1/ D. C., nar. XX.XX.XXXX, Q. a C. XXXX/XX, J. L. J., 2/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, J. S. XXXX/ XX, P., obaja zastúpení Petrom Janíkom, advokátom so sídlom v Topoľčanoch, M. R. Štefánika 5, proti žalovanej: E. T., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, zastúpená C.. I. C., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/XX, J. L. J., o odstránenie neoprávnenej stavby takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á na vlastné náklady odstrániť stavbu „Terasa bez pevných základov“ postavenú na parcele registra „C“ katastra nehnuteľností č. XXXX/X v katastrálnom území J. L. J., zapísanej na LV č. XXXX, a to do 40 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcom patrí voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou podanou dňa 05.03.2014 a po následných zmenách v okruhu strán sporu a petitu žaloby domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť odstrániť na jej náklady stavbu „Terasa bez pevných základov“ (ďalej aj len „terasa“) postavenú na parcele KN C č. XXXX/X v katastrálnom území J. L. J., ktorá parcela je zapísaná na LV č. XXXX (ďalej aj len parcela). Žalobu odôvodnili tým, že sú spoluvlastníkmi parcely, na ktorej žalovaná umiestnila bez ich súhlasu a bez stavebného povolenia terasu, čím vážnym spôsobom zasahuje do výkonu vlastníckeho práva žalobcov. Terasa je stavbou z celodrevenej konštrukcie s pôdorysom 5,1 m x 8,1 m. Hlavné nosné prvky terasy sú tvorené guľatinou s priemerom cca 0,25 m. Terasa je umiestnená pred prevádzkou kaviarne „L.“, s ktorou je funkčne spojená a je osadená vo výške 0,65 m nad úroveň okolitého upraveného terénu, prístupná schodiskom o šírke 1,8 m. Terasa je opláštená drevenými doskami do výšky cca 1,2 m a podlahu tvorí drevený nosný rošt hobľovanými doskami. Objekt je prestrešený pultovou strechou so sklonom strešnej roviny od stavby na pozemok parc. KN C č. XXXX. Súčasťou nepovolenej stavby je drevené oplotenie z guľatiny s výškou 0,6 m, ktoré ohraničuje priestor o rozmere cca 9,5 m x 5,0 m. Z iniciatívy žalobcov bolo Mestom J. L. J. ako stavebný úradom začaté konanie o dodatočnom povolení stavby č. k. D Stavebný úrad rozhodol, aby žalobcovia svoje práva súvisiace s nesúhlasom s dodatočným povolením stavby uplatnili prostredníctvom súdu. Žalobcovia na preukázanie svojho nároku označili a predložili rozhodnutie Mesta J. L. J. zo dňa 07.11.2013 a stanovisko zo dňa 09.10.2013.
2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne dňa 24.04.2014. Uviedla, že od apríla 2008 nie je majiteľkou terasy. Od 20.11.2013 ju má v prenájme od pána B. I..
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul zástupcov strán sporu a vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka B. I. a oboznámením listinných dôkazov, a to spisu Mesta J. L. J. č. Sú. XXXX/XXXXX/XXXX, výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. J. L. J., zmlúv o pôžičke, hospodárskej
zmluvy, dohody o postupe pri výkupe pozemkov pre výstavbu objektov Domu opráv a služieb v J. L. J., geometrického plánu, originálov LV XXX a XXXX k. ú. J. L. J., zmlúv V XXXX/XX, V XXX/XX, V XXX/ XX, HZ X/XX, Z XXXX/X, rozhodnutí katastrálneho odboru Okresného úradu J. nad J. a Správy katastra J. nad J., Opatrení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.12.2012, písomných podaní B. I., zámennej zmluvy a písomných podaní strán sporu.
4. Žalobca 1/ na pojednávaní uviedol, že v apríli 2013 so žalobcom 2/ kúpili dve budovy a pozemok, na ktorom je aj tretia budova, ktorá patrí žalovanej. Žalobcovia ju vyzvali, aby sa dohodli na nájomnom, poslali jej zmluvy, no nereagovala. Jej druh C.. C. chodil, že to je jeho, že čo tam chcú, že on z princípu neplatí nič. Potom žalobcovia poslali žalovanej aj faktúry, no nereagovala. Žalobcovia zistili, že terasa je čiernou stavbou, teda postavená bez stavebného povolenia, a preto iniciovali konanie na stavebnom úrade, v ktorom žalovaná vystupovala ako stavebník a majiteľ terasy. Stavebný úrad odkázal žalobcov s odstránením stavby na súd. Žalobcovia vystavili žalovanej faktúry za užívanie pozemku pod terasou a parkovisko za obdobie od mája 2013 do augusta 2014 vrátane týchto mesiacov a tieto faktúry žalovaná uhradila. Potom boli mesiace september, október a november 2014 v jednej faktúre a túto žalovaná uhradila v priebehu októbra bankovým prevodom. Žalovaná uviedla, že to uhradí, no zmluvu nepodpíše. Žalovaná kúpila budovu od Zornice výslovne s pozemkom pod ňou a mysliac si, že ďalší pozemok bude k tomu, tak to je podľa žalobcu 1/ z vypočítavosti alebo nevie z akej vlastnosti, že čakali, že sa stane nevie čo a budú tam zadarmo podnikať. Tie pätky pod terasou nikdy nestáli, čo je zaznamenané aj v stavebnom konaní. Žalobca 1/ na pojednávaní dňa 09.02.2016 uviedol, že faktúr vystavili viac a žalovaná ani jednu dobrovoľne neuhradila. Zaplatila až vtedy, keď žalobcovia zdvihli stĺpiky alebo povedali, že urobia niečo na zamedzenie vstupu. Poslednú faktúru zaplatila pred vyše rokom a pol. Vystavili faktúru minulý rok v januári a túto nezaplatila.
5. Žalobca 2/ na pojednávaní uviedol, že sa stotožňuje s tým, čo povedal žalobca 1/ a doplnil, že v stavebnom konaní bol ešte p. C.. C., ktorý tam uviedol, že prv tam stála budova a na tých pätkách, ktoré po nej zostali, si na svojom pozemku postavil svoju terasu. Na to sa mu žalobcovia vysmiali, pretože uvádzal klamstvá. Celá budova a aj prevádzka kaviarne L. je na žalovanú, a preto aj terasa je jej.
X. IN.k, ktorý bol v časti konania žalobcom 3/, no vo vzťahu k nemu bolo konanie zastavené, na pojednávaní dňa 04.11.2014 uviedol, že trvá na tom, aby bola stavba terasy odstránená z dôvodu neustálych konfliktov medzi žalobcami a zástupcom žalovanej, ktorý uviedol, že v zime sa terasa nevyužíva a nebude nič platiť. Žalobcovia nechcú žiadne nájomné, ale odstránenie nelegálnej stavby a uvedenie pozemku do pôvodného stavu. Je tam neporiadok, dávajú tam kartóny, odpad.
7. Zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 04.11.2014 uviedol, že zmluvy zo strany žalobcov boli vystavené na žalovanú a táto bola ochotná podpísať iba zmluvu pokiaľ ide o parkovisko, no nie na terasu, pretože nie je jej majiteľkou. Za užívanie pozemku - parkoviska zaplatila a majiteľ terasy ich poveril, aby zaplatili aj za užívanie pozemku pod terasou, čo zaplatila žalovaná, pretože žalobcovia zdvíhali kolíky, spílili im detské ihrisko, hádzali seno na terasu, keď tam boli zákazníci, bránili vstupu vozidiel zásobovania, zákazníkov, vláčili zástupcu žalovanej po polícii, keď im niekto vytrhol nejakú tuju a všetko zvaľujú na zástupcu žalovanej. Na stavbu terasy bolo udelené stavebné povolenie v roku 1986, kedy tam boli osadené betónové pätky, ktorých tam je cca 8 a na nich bola v roku 2008 postavená terasa. Potom bola povolená zmena účelu stavby budovy, čo bolo skolaudované a zamestnanci úradov, ktorí boli pri kolaudácii, šli do vchodu cez terasu. Všetky prevádzky v budove sú povolené RUVZ. Od roku 2008 do roku 2013 bol majiteľom pozemku S.-D. a od žalovanej nikto nepýtal nájom a v pohode si tam podnikala až do roku 2013, keď sa majiteľmi stali žalobcovia. Na katastri v roku 2000, keď zapisovali prevod majetku, neriadili sa podľa zmluvy a dohody, ktorú na katastri ani nemajú, a celú parcelu, ktorá bola spoločná pre dve organizácie, napísali na jednu organizáciu. Z uvedených dokladov vyplýva, že jedna tretina parcely žalobcov mala byť pripísaná k parcele, na ktorej stojí budova žalovanej. Z neznámych dôvodov správca konkurznej podstaty predal celý pozemok žalobcom, no cez tento pozemok ide voda a elektrika k budove žalovanej.
8. Žalovaná na pojednávaní dňa 16.09.2014 uviedla, že so žalobou nesúhlasí, lebo už nie je majiteľkou terasy. Majiteľom je p. B. I., a to od novembra 2013, keďže žalovaná mu nesplatila pôžičku. Na pojednávaní dňa 04.11.2014 uviedla, že v auguste 2008 sa otvárala krčma a terasa sa stavala asi mesiac
- dva predtým. Stavebníkom a vlastníkom terasy bola žalovaná a stavala ju na uvedenom pozemku z dôvodu, že si mysleli, že 1/3 pozemku bude prisúdená im, ako to vyplýva z hospodárskej zmluvy a
predloženej dohody. S bývalým majiteľom S.-D. - om nemali žiadne konflikty, nemal žiadne námietky, aby sa tam tá terasa postavila a táto sa postavila na pätkách, ktoré tam boli. Nepýtali ani žiadne nájomné. Žalovaná ďalej uviedla, že si mysleli, že to bude ich, pretože tam bolo vedené súdne konanie o ten pozemok medzi S.-D. - om a SR - nejakým ministerstvom, asi ministerstvom výstavby. Žalovaná na pojednávaní dňa 09.02.2016 uviedla, že terasa je v súčasnosti jej a so žalobou nesúhlasí, pretože chce podať určovaciu žalobu, komu patria pozemky. Za užívanie pozemku, na ktorom stojí terasa, zaplatila žalobcom na základe ich faktúry, a to naposledy približne pred rokom, odvtedy neplatila. Nikto jej nevystavil faktúru. Žalobcovia jej dali aj zmluvu, ktorú nepodpísala a v tej zmluve bolo uvedené, že jej vystavia faktúru. Dali tam dodatok, s ktorým nesúhlasila a taktiež nesúhlasila s cenou za m2, ktorá sa jej zdala na J. príliš vysoká.
9. Na pojednávaní dňa 04.11.2014 bol ako svedok vypočutý B. I., ktorý uviedol, že k terase prišiel tak, že žalovanej som požičal 4 500,- eur a tieto mu nevrátila. Tieto jej požičal v hotovosti pri podpise zmluvy dňa 15.11.2012 s tým, že o rok mu vráti 5 000,- eur. Peniaze mu nevrátila, tak sa dohodli, že terasa je jeho a ubezpečila ho, že mu to vráti. V súčasnosti žalovaná platí za terasu nájomné 50,- eur mesačne svedkovi v hotovosti. Pokiaľ mu žalovaná peniaze vráti, podpíšu zmluvu a on jej vráti terasu.
10. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku v katastrálnom území J. L. J., a to parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, ktorý je vedený na LV č. XXXX, a to každý zo žalobcov vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2. Na tejto parcele stojí pred prevádzkou kaviarne „L.“ terasa vo vlastníctve žalovanej, ktorú tam umiestnila žalovaná. Parcela Q. vznikla z parcely Q., ktorá bola pred rokom 2000 vedená ako parcela Q.. Žalobcovia sa stali podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXXX na základe kúpnych zmlúv, a to žalobca 1/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.03.2013 a žalobca 2/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.02.2013. Každý zo žalobcov nadobudol spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1. Žalobcovia nadobudli spoluvlastnícke podiely na uvedenom pozemku na základe kúpnych zmlúv od predávajúceho S., a.s., IČO: 00 598 321, So sídlom v D., za ktorého ako za úpadcu pri uzatváraní konal správca konkurznej podstaty, pričom tento konal na základe predchádzajúcich súhlasov Krajského súdu v Bratislave ako konkurzného súdu. Spoločnosť S., a.s., IČO: 00 598 321, nadobudla pozemok do vlastníctva na základe hospodárskej zmluvy R 1/90 zo dňa 23.11.1990. Mesto J. L. J. vedie konanie pod č. Sú. XXXX/XXXXX/XXXX o dodatočnom povolení stavby terasy na pozemku žalobcov. Žalobcovia v uvedenom konaní nesúhlasili s umiestnením terasy na ich pozemku, a preto bolo konanie prerušené a žalobcovia odkázaní na súd. Počas konania došlo k prevodom tak terasy, ako aj spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/ k parcele, avšak ku dňu rozhodnutia súdu sú žalobcovia podielovými spoluvlastníkmi parcely, a to každý v 1 a žalovaná je vlastníčkou terasy.
11. Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
12. Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
13. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
14. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník..
16. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov je v celom rozsahu dôvodná. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi parcely registra „C“ katastra nehnuteľností č. XXXX/X v katastrálnom území J. L. J.. V prospech spoluvlastníckeho práva žalobcov k parcele svedčí nielen zápis ich vlastníckych práv na liste vlastníctva, ale aj tituly nadobudnutia, ktorými sú kúpne zmluvy, na základe ktorých nadobudli spoluvlastníctvo k parcele od subjektu, ktorý bol predtým vedený ako
vlastník, a to aj na základe predchádzajúcich súhlasov súdu k uzatvoreniu kúpnych zmlúv. Hospodárska zmluva a ani dohoda predložená žalovanou nesvedčia o vlastníckom alebo inom práve žalovanej k spornej parcele a pokiaľ by sa aj na základe nejakej dohody niečo malo realizovať medzi inými subjektmi a k realizácii nedošlo, alebo by sa to nepremietlo v evidencii vlastníckych vzťahov v katastri, tak by to nič neznamenalo vo vzťahu žalovanej k spornej parcele a táto sa nemôže domnievať, že nejaký pozemok mal byť aj v jej spoluvlastníctve, ak tento susedí s jej nehnuteľnosťou a v minulosti mali byť medzi inými subjektmi usporiadané vlastnícke vzťahy inak, než tomu nakoniec bolo. Predtým, než sa žalobcovia stali vlastníkmi tejto parcely, žalovaná na nej umiestnila terasu, a to bez stavebného povolenia a bez súhlasu predchádzajúceho vlastníka parcely a bez toho, aby mala k parcele akýkoľvek právny vzťah, ktorý by jej to umožňoval. Opak žalovaná nepreukázala. Neoznačila a nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že terasu na uvedenej parcele umiestnila oprávnene, že na to mala súhlas predchádzajúceho vlastníka alebo ju na to oprávňovalo vecné právo alebo právo vyplývajúce jej zo zmluvy. Taktiež nepreukázala, že tak učinila na základe stavebného alebo iného úradného povolenia alebo ohlásenia. Stavebné povolenie z roku 1986 založené v spise Mesta J. L. J. XXXX/XXXX nesvedčí o tom, že by právny predchodca žalovanej alebo žalovaná boli oprávnený postaviť terasu na uvedenom pozemku. Okrem toho toto povolenie bolo udelené na stavbu domu služieb a táto stavba mala byť uskutočnená do siedmeho mesiaca roku 1987. V čase, keď žalovaná terasu vybudovala, platné už ani nebolo. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že na parcele žabcov je bez právneho dôvodu umiestnená terasa žalovanej a žalovaná tak užíva pozemok žalobcov bez právneho dôvodu. Zmluvu, ktorá by oprávňovala žalovanú užívať pozemok žalobcov, žalovaná so žalobcami neuzavrela. Keďže žalovaná nepreukázala, že je oprávnená užívať pozemok žalobcov tým spôsobom, že tam môže mať umiestnenú terasu, tak súd rozhodol, že je povinná parcelu žalobcov vypratať, konkrétne na vlastné náklady z nej odstrániť svoju terasu. Súd z vykonaného dokazovania nemal spoľahlivo preukázané, že terasa je nehnuteľnosťou, teba stavbou spojenou so zemou pevným základom, a preto podaná žaloba je v podstate žalobou o vypratanie podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aj keď je označená inak. Vzhľadom na to, že splnenie povinnosti odstrániť terasu si bude z technického hľadiska vyžadovať dlhší čas, určil súd žalovanej na splnenie povinnosti dlhšiu, a to 40 - dňovú lehotu od právoplatnosti tohto rozsudku.
17. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, a v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí žalobcom voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobcom tento nárok súd aj v plnom rozsahu priznal. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie o výške trov vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.