Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/690/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: Quantum Credit, a. s., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpeného splnomocnencom: PERSPECTA legal, s. r. o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXX, o zaplatenie 773,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21. októbra 2014, č.k. 9C/382/2014-28, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 59,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 59,14 eur od 14.07.2014 do zaplatenia a vo zvyšnej zamietajúcej časti, ako aj v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 55,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 27,42 eur od 14.08.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 28,39 eur od 14.09.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol, pričom súčasne určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o poskytovaní služby a nájme KZ zo dňa 30.06.2011 v tabuľke č. 3, ktorá znie: „Zmluvná pokuta za nedodržania doby viazanosti pri zániku zmluvy o pripojení zo strany z dôvodov na strane účastníka pred uplynutím 24 mesačnej doby viazanosti užívať službu MAGIO SAT 199 eur (DPH sa neuplatňuje); splatnosť „jednorazovo“ “ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 a 2, § 100, § 101, § 103, § 544 ods. 1 a 2, § 545 ods. 1, 2 a 3, a § 545a Občianskeho zákonníka, ako aj § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytovaní služby a nájme a koncového zariadenia zo dňa 03.06.2011, predmetom ktorej bolo poskytnúť MAGIO SAT - jar / leto 2011, TV ID, ktoré zariadenie právny nástupca žalobcu poskytol žalovanému ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 ZEK, teda žalovaný v danom spore vystupuje ako fyzická osoba spotrebiteľ. Žalovanému bolo poskytnuté elektronické zariadenie s dobou viazanosti 24 mesiacov. Zmluvná pokuta bola dojedná v zmluve o poskytovaní služby a najmä KZ v tabuľke 3 vo výške 199 eur. Z pripojených faktúr súd zistil, že okrem faktúry č. 1731997436 v sume 658,80 eur sa jedná o poskytnuté služby s tým, že spomínanej faktúre sa jedná o zmluvnú pokutu. Právny predchodca žalobcu vystavil za poskytnuté služby faktúru č. 8728990229 na sumu 59,14 eur so splatnosťou dňa 13.07.2011. Žaloba bola súdu

doručená dňa 14.07.2014, premlčacia doba u predmetnej faktúry uplynula dňa 13.07.2014, preto súd nárok žalobcu v časti sumy 59,14 eur z titulu neuhradenej služby vyúčtovanej faktúry (čl. 9 v spise) má za premlčaný. Preto v tejto časti súd návrh žalobcu spolu so zmluvnou pokutou vystavenou faktúrou č. 1731997436 splatnou 13.10.2011 v sume 658,80 eur zamietol. Súd priznal nárok žalobcu za dôvodný vo výške 55,81 eur z titulu neuhradených služieb spolu s úrokmi z omeškania vo výše 9,50 % ročne zo sumy 27,42 eur od 14.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 28,39 eur od 14.09.2011 do zaplatenia. Zmluvná podmienka dojednaná v dodatku k zmluve o pripojení medzi účastníkmi znevýhodňuje spotrebiteľa, lebo umožňuje žalobcovi uplatňovať si zmluvnú pokutu v podstate za akékoľvek porušenie povinnosti žalovaným, či už podľa zmluvy o pripojení, jej dodatku, prípadne všeobecných podmienok, pričom výška zmluvnej pokuty nezohľadňuje mieru závažnosti ani hodnotu porušovanej povinnosti. Toto ustanovenie je neprimerané i vzhľadom na dĺžku trvania vzťahu, ktorý podľa dojednaných zmluvných podmienok má trvať 24 mesiacov a zmluvná pokuta vo výške 199 eur pritom nerozlišuje, či k porušeniu tejto podmienky dôjde buď bezprostredne po uzavretí zmluvy, resp. tesne pred jej skončením, čo možno považovať za značnú nerovnováhu vo vzťahu ku spotrebiteľovi. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne nevznikli.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a súvisiacej časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že žalovaný uzatvoril zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ (koncového zariadenia), predmetom ktorej bolo poskytnutie služby MAGIO SAT, pričom sa zaviazal pri porušení zmluvy zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá bola špecifikovaná v zmluve, ako aj v tarife na poskytovanie služieb MAGIO SAT. Spoločnosť Slovak Telekom, a. s. ako právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému program služieb MAGIO SAT s lehotou viazanosti 24 mesiacov, pričom k danému programu získal žalovaný do nájmu satelitnú anténu, dva kusy MAGIO SAT BOX, dva kusy diaľkový ovládač k MAGIO SAT BOX-u, dva kusy MAGIO kariet a dva krát príslušenstvo. Z daného programu vyplynula žalovanému povinnosť platiť mesačne poplatok za využívanie MAGIO SAT TV služby, a to po dobu viazanosti 24 mesiacov. Poukázal na to, že priamo zo zákona č. 610/2003 Z.z. vyplýva, že súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky a tarifa a z uvedeného teda vyplýva, že na zmluvný vzťah je potrebné nahliadať tak, že zmluva, príslušná tarifa a všeobecné podmienky tvoria jeden zmluvný celok a jednotlivé práva a povinnosti tam uvedené sú pre strany záväzné, a je potrebné na ne prihliadať a tieto právne posúdiť a vyhodnotiť. Súd poukázal na to, že žalovaný je spotrebiteľ a vyhodnotil zmluvnú pokutu 199 eur ako neprijateľnú podmienku. K ostatným zmluvným pokutám sa nevyjadril a ani ich nevyhodnotil. Žalobca ďalej namietal posúdenie súdu, že nárok na fakturovanú sumu z faktúry č. 8728990229 vo výške 59,14 eur je premlčaný. Podľa ust. § 101 je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ako súd v rozsudku uvádza, predmetná faktúra bola splatná 13.07.2011, teda žalovaný sa prvý raz do omeškania dňa 14.07.2011 a vtedy mohol žalobca po prvý raz uplatnil svoje právo. Preto lehota na uplatnenie nároku na súde uplynula žalobcovi dňa 14.07.2014, a teda žaloba bola podaná včas. Ďalej mal za to, že ním vymáhanú zmluvnú pokutu nemožno považovať za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, pričom podľa jeho názoru súd musí daný prípad zhodnotiť podľa hmotných ustanovení národného zákona a potom prihliadať na ciele a ustanovenia Smernice.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti zmeniť a vo zvyšku potvrdiť.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9C/382/2014 bolo zaplatenie 773,75 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 55,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 27,42 eur od 14.08.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 28,39 eur od 14.09.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol, pričom súčasne určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o poskytovaní služby a nájme KZ zo dňa 30.06.2011 v tabuľke č. 3, ktorá znie: „Zmluvná pokuta za nedodržania doby viazanosti pri zániku

zmluvy o pripojení zo strany z dôvodov na strane účastníka pred uplynutím 24 mesačnej doby viazanosti užívať službu MAGIO SAT 199 eur (DPH sa neuplatňuje); splatnosť „jednorazovo“ “ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku, v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a v časti trov konania.

8. Súd správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou o poskytovaní služby MAGIO SAT medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže táto spĺňa jej definičné znaky (spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom), ako aj definičné znaky jej subjektov, a to právneho predchodcu žalobcu ako dodávateľa (osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a žalovaného ako spotrebiteľa (fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti).

9. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré osobitné právne normy a za týmto účelom sa viackrát novelizoval OZ.. Na úrovni komunitárneho práva bolo prijatých pomerne veľa smerníc a nariadení, týkajúcich sa problematiky ochrany spotrebiteľa (osobitne je treba dať do pozornosti čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách chrániaci situáciu znevýhodneného postavenia spotrebiteľa a smerujúci k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou). V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie cieľ čl. 6 uvedenej Smernice by sa nedosiahol, ak by spotrebiteľ bol povinný sám vystúpiť proti nekalej povahe týchto podmienok. S ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením, vnútroštátnemu súdu prináleží vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol nekalou zmluvnou podmienkou viazaný (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-473/00 Cofidis, C-168/05 Mostaza Claro). Súd má povinnosť ex offo (aj bez návrhu) posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky (teda kvalifikovať ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku), obsiahnutú v zmluve uzavretej medzi poskytovateľom služby a spotrebiteľom (C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones).

10. Zmluva o poskytnutí služby MAGIO SAT uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 03.06.2011 je typickou štandardnou formulárovou listinou, na ktorú zásadne dopadá súdna kontrola. Súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol v tomto prípade povinný aplikovať ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a teda aj bez námietky žalovaného ako spotrebiteľa prihliadať na prípadné premlčanie nároku žalobcu. Správne preto postupoval prvoinštančný súd, keď ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., aplikoval na uvedený prípad skúmajúc, či nárok vyplývajúci žalobcovi z každej jednej faktúry (v prípade preukázaného existujúceho nároku) nebol premlčaný. Jeho záver o premlčaní nároku z faktúry č. 8728990229 v sume 59,14 eur, splatnej dňa 13.07.2011, však nebol správny.

11. Súčasná právna úprava pravidiel počítania času je upravená v § 122 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka. Tento ustanovuje výkladové pravidlo pre počítanie času v občianskom práve, konkrétne pre začiatok a skončenie plynutia lehôt. Lehota určená podľa dní začína plynúť začiatkom dňa nasledujúceho po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok; koniec tejto lehoty je súčasne určený uplynutím jej posledného dňa. Polovicou mesiaca sa rozumie vždy pätnásť dní bez ohľadu na to, koľko má ten-ktorý mesiac dní. Aj táto lehota je vtedy určená podľa dní, takže za polovicu mesiaca treba považovať 15. deň v mesiaci. Z formulácie „začína sa dňom“ možno vyvodiť začiatok plynutia lehoty od 00,00 hod. a jej skončenie o 24,00 hod. posledného dňa lehoty. Koniec lehoty určenej podľa týždňov pripadá na ten deň, ktorý sa pomenovaním zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej lehota začína plynúť. Koniec lehoty určenej podľa mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej lehota začína plynúť. Pokiaľ takýto deň v poslednom mesiaci nie je, ukončí lehotu jeho posledný deň. Posledný deň lehoty sa posúva na najbližší pracovný

deň, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok a to aj vtedy, ak takýchto dní pracovného voľna nasleduje viac za sebou.

12. V danom prípade premlčacia lehota v prípade premlčania nároku vyfakturovaného predmetnou faktúrou začala plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, teda dňom 14.07.2011 a posledným dňom lehoty bol deň 14.07.2014, kedy žaloba zo strany žalobcu došla súdu, a teda v tejto časti nárok žalobcu premlčaný nie je.

13. Preto odvolací súd za použitia ust. § 388 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

14. Ďalej sa odvolací súd zaoberal otázkou správnosti vyhodnotenia zmluvnej podmienky obsahujúcej dojednanie o zmluvnej pokute v predmetnej spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú, a preto neplatnú a prieskumom odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, ktorý súčasne aj bez návrhu správne uviedol vo výroku aj znenie tejto zmluvnej podmienky tak, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Súd prvého stupňa realizoval súdny prieskum neprijateľných podmienok na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, ktorý ohľadom svojich tvrdení o dojednaní zmluvnej pokuty niesol dôkazné bremeno. Z dôvodu, že zmluvnú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty mal súd prvej inštancie preukázanú v jedinom listinnom dôkaze, a to v zmluve o poskytovaní služby MAGIO SAT z 03.06.2011, túto správne kvalifikoval ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

15. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich používanie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 . Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pritom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, alebo pochopiť ich obsah. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré dodávateľ vopred pripravil a používa vo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

16. Ako bolo uvedené vyššie, predmetná Zmluva o poskytovaní služby Magio Sat ako štandardná formulárová listina podlieha súdnej kontrole. Zmluvná pokuta (obsiahnutá priamo na prvej strane predmetnej zmluvy) bola vopred zo strany žalobcu naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany žalovaného ako spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, pretože bola navrhnutá vopred dodávateľom a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť jej podstatu. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných zmluvných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o zmluvnú rovnováhu len formálnu. Faktickú rovnováhu možno tak dosiahnuť len vonkajším zásahom (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial a Salvat Editores).

17. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Preto v danom prípade bolo správne súdom prvého stupňa považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku dojednanie o zmluvnej pokute, zaväzujúce spotrebiteľa k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, ako i v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom (riadne platil úhradu) až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom aj v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere žalobca nerozlišovala medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch by bol žalovaný ako spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd prvého stupňa preto

správne vyhodnotil absenciu časového aspektu v dojednaní o zmluvnej pokute za narušenie rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, poškodzujúce spotrebiteľa a práve nevyvážený obsah práv a povinností takéhoto zmluvného dojednania robí z predmetnej zmluvnej podmienky neprijateľnú podmienku. K odvolacím námietkam žalobcu treba uviesť, že právny predchodca žalobcu síce žalovanému poskytol zariadenie Magio Box s príslušenstvom, to však z dôvodu, že inak (bez zariadenia) by žalovaný zrejme nebol mohol poskytovanie služieb tohto dodávateľa využívať, t.j. nebol by sa stal jeho klientom, keďže inštalácia tohto zariadenia je predpokladom využívania jeho služieb. „Investovanie“ právneho predchodcu žalobcu do zmluvy tým, že poskytol žalovanému príslušenstvo na Magio Sat tak sledovalo predovšetkým naplnenie podnikateľských cieľov dodávateľa služieb, ktorými je získanie klientov odoberajúcich služby dodávateľa a dosahovanie zisku. Bolo súčasťou podnikateľskej stratégie, u ktorej treba počítať so ziskom rovnako ako so stratami. Pokiaľ teda žalobca v odvolaní namieta, že žalovanému zostalo v dispozícii zariadenie určitej hodnoty, je na dodávateľovi, aby pri uzatváraní zmlúv ponúkol rovnocenné podmienky pre všetkých spotrebiteľov, ktoré nesmú byť v rozpore s vyššie uvedenými princípmi, na druhej strane existuje dostatok právnych prostriedkov, aby nedochádzalo k poškodeniu dodávateľov špekulatívnymi spotrebiteľmi. Je pritom na dodávateľovi, aké podmienky ponúka, či ide do rizika (očakávaný kalkulovaný zisk je vtedy neistý) alebo ponúka takú marketingovú politiku, ktorá je spravodlivá pre obidve strany (dodávateľa aj spotrebiteľa), a predovšetkým je v súlade s platnými právnymi normami.

18. Pokiaľ žalobca o dojednanej zmluvnej pokute tvrdí, že táto zmluvná podmienka znevýhodňuje spotrebiteľa len do takej miery, aby vyrovnala ekonomickú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami spôsobenú poskytnutím príslušenstva Magio Sat žalovanému, odvolací súd uvádza, že toto z ničoho nevyplýva, pretože žalobca nepredložila súdu žiadne listiny, z ktorých by bola zrejmá výška hodnoty poskytnutého zariadenia ( aby bolo možné hovoriť o ekonomickom vyvážení), a z predložených dôkazov nevyplýva ani úprava zmluvných vzťahov pri ukončení využívania služieb vo vzťahu k poskytnutému zariadeniu.

19. Keďže v uvedenom prípade sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné podmienky, platí zákaz vo vzťahu k ustanoveniam, spôsobujúcim značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Zahŕňa tiež povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti) preskúmať a prihliadať na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C 244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-168/05 Mostaza Claro). Východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácií, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho a lepšiu znalosť práva (ktorú skutočnosť žalobca v odvolaní aj potvrdila), ako i dostupnosť právnych služieb, možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je preto snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle. Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav (uvedené už odznelo v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).

20. Pokiaľ súd prvého stupňa vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky vo výroku napádaného rozhodnutia, postupoval teda v súlade s § 153 ods. 3, 4 O. s. p.. V zmysle tohto ustanovenia súd v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu výslovne uvedie znenie zmluvnej podmienky, ak určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, pričom práve z uvedeného dôvodu nepriznal plnenie dodávateľovi. Takto dojednané zmluvné podmienky majú priamy dosah aj vo vzťahu k ostatným spotrebiteľom, ktorí za rovnakých podmienok uzatvárajú s dodávateľom zmluvy o využívaní jeho služieb. Cieľom vyslovenia takejto podmienky vo výroku súdneho rozhodnutia je, aby sa dodávateľ, zdržal používania

tejto podmienky vo vzťahu k ostatným spotrebiteľom a aby tak nedochádzalo k ich poškodzovaniu a bola zabezpečená účinná ochrana spotrebiteľa.

21. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalobcu boli v tejto časti neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 , preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zvyšnej zamietajúcej časti, v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a v časti trov konania potvrdil (§ 387 ods. 1 .

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol len v nepatrnom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

23. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .