Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoKR/17/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: JUDr. Karola Kovára, so sídlom kancelárie Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, správcu konkurznej podstaty úpadcu: Grand Glass Company, s.r.o., so sídlom Cintorínska 3a, 811 08 Bratislava, IČO: 36 385 999, proti žalovanému: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správcovi konkurznej podstaty úpadcu: SSIM-OC, a.s., so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 437 921, v konaní o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi 50/2013-147 zo dňa 6.11.2015, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi 50/2013-147 zo dňa 6.11.2015 p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení okresný súd poukázal na to, že dňa 19.7.2013 bola doručená žaloba, ktorou žalobca v znení upresnenia petitu žaloby na základe výzvy okresného súdu zo dňa 12.9.2013 (uznesenie č.k. 5Cbi 50/2013-57) navrhol, aby súd určil, že pohľadávka spoločnosti Grand Glass Company, s.r.o., so sídlom v Bratislave, v celkovej výške 294.229,08 Eur prihlásená v konkurznom konaní úpadcu SSIM- OC, a.s., so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 437 921, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3K/35/2012 evidovaná v zozname pohľadávok pod poradovým č. 79, je zistená čo do prihláseného právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia, všetko tak, ako právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku a poradie pohľadávky spoločnosti Grand Glass Company, s.r.o. boli prihlásené žalobcom do konkurzného konania úpadcu SSIM-OC, a.s. prihláškou zo dňa 22.4.2013, ktorá bola Okresnému súdu Žilina pripojená k návrhu zo dňa 16.7.2013, pričom táto pohľadávka bola špecifikovaná a zaevidovaná žalovaným v zozname pohľadávok v konkurznom konaní SSIM-OC, a.s. pod poradovým č. 79. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 32 ods. 9, § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) v spojení s ust. § 118a, § 120 ods. 4, § 132 O.s.p. skonštatoval, že bolo zrejmé, že žaloba v tejto veci nebola podaná včas, v nadväznosti na čo rozhodol okresný súd o zamietnutí žaloby. Žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia popretej pohľadávky, je žalobou v incidenčnej veci, pre včasné podanie ktorej úprava ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. stanovuje hmotno-právnu prekluzívnu lehotu, ktorá musí byť zachovaná na to, aby bolo možné skonštatovať, že žaloba bola podaná včas. Lehota začína plynúť od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, pričom uvedené zákonné ustanovenie zároveň upravuje, že ide o lehotu 30 dní. Okresný súd sa oboznámil s písomným vyhotovením oznámenia žalovaného ako správcu úpadcu SSIM-OC, a.s., Žilina o popretí pohľadávok zo dňa 12.6.2013, ktoré

sa nachádza v spise na č.l. 115 spisu. Z obsahu tohto listinného dôkazu adresovaného žalobcovi jednoznačne vyplynulo, že jeho súčasťou je oznámenie popretia právneho dôvodu, celkovej sumy a poradia pohľadávky, určenia právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia ktorej sa žalobca domáhal v tomto konaní. Oznámenie o popretí pohľadávok bolo žalobcovi doručené dňa 17.6.2013, ako vyplynulo z fotokópie návratky doručenky z doručovania uvedeného oznámenia podľa č.l. 115 spisu, ako aj z prezentačnej pečiatky žalobcu, ktorou bola opatrená fotokópia oznámenia zo dňa 12.6.2013 tak, ako bola prílohou žaloby na č.l. 21 spisu a podľa ktorej prezentačnej pečiatky žalobcu bolo toto oznámenie žalobcovi doručené dňa 17.6.2013. Dňom 18.6.2013 začala plynúť hmotno-právna prekluzívna lehota, zachovanie ktorej bolo predpokladom pre záver o včasnosti podania žaloby. Táto lehota uplynula dňom 17.7.2013 (streda). Konanie v tejto veci začalo na základe doručenia žaloby na okresný súdu dňom 19.7.2013, ako vyplynulo z prezentačnej pečiatky, ktorou je opatrené č.l. 1 spisu. Keďže žalobca nepodal žalobu v tejto veci včas pri zachovaní hmotno-právnej prekluzívnej lehoty na jej včasné podanie v zmysle ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z., jeho právo na určenie popretej pohľadávky, ktoré nebolo uplatnené včas, zaniklo. Včasné podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky pri zachovaní hmotno-právnej prekluzívnej lehoty podľa § 32 ods. 9 zákona 7/2005 Z.z. je primárnym predpokladom, ktorý musí byť naplnený na to, aby mohla byť žaloba pri preukázaní jej vecnej dôvodnosti úspešná. Pri skonštatovaní záveru, podľa ktorého žaloba v tejto veci nebola podaná včas, okresný súd nevidel priestor pre zaujatie stanoviska k vecnej argumentácii žalobcu, ktorou odôvodňoval podanú žalobu, pretože k preskúmaniu jej skutkovej a právnej dôvodnosti by bolo na mieste pristúpiť len za splnenia základného predpokladu na úspešnosti určovacej žaloby predstavovaného jej včasným podaním pri zachovaní zákonnej lehoty podľa § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z..

2. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd uviedol, že keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, úspešnou stranou v spore bol žalovaný. Žalovaný neuskutočnil podľa úpravy v ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania, na základe ktorého primárneho skonštatovania okresný súd rozhodol o náhrade trov konania žalovaného tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd súčasne zdôraznil, že v tomto konaní nebolo preukázané, že by na strane žalovaného trovy konania vznikli.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalobca na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/50/2013-159 zo dňa 10.2.2016, ktorým bol vyzvaný na odstránenie vád podaného odvolania, v podaní zo dňa 21.12.2015 uviedol, že oznámenie o popretí pohľadávok bolo žalobcovi doručené dňa 17.06.2013. Dňom 18.06.2013 začala plynúť 30-dňová lehota na podanie žaloby, ktorá uplynula dňom 17.07.2013. Žaloba žalobcu bola podaná na poštovú prepravu dňa 17.07.2013, t.j. v posledný deň 30-dňovej lehoty na podanie žaloby. Podľa ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. je zrejmé, že konkurzné konanie je osobitným druhom civilného konania, ktoré má prvky sporového aj nesporového konania. Konkurzné právo obsahuje právne normy procesné, ktoré upravujú postup súdu a ostatných procesných subjektov v konkurznom konaní. Konkurzné právo obsahuje aj normy hmotno-právne, ktoré zasahujú do práv a povinností účastníkov právnych vzťahov. Práve ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. je hybridom procesnej a hmotno-právnej normy, pretože obsahuje procesnú časť právnej normy, a to postup, aký má veriteľ aplikovať po tom, čo bola jeho pohľadávka popretá a zároveň obsahuje hmotno-právnu časť právnej normy, ktorá zakladá veriteľovi jeho subjektívne právo správať sa určitým spôsobom zamýšľaným právnou normou, t.j. právo domáhať sa určenia jeho popretej pohľadávky na súde. Ustanovenie § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. určuje aj lehotu, v ktorej má veriteľ možnosť uplatniť jeho subjektívne právo na súde. Účelom lehoty obsiahnutej v ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. je stanoviť konečný termín na uplatnenie práva veriteľa domáhať sa určenia jeho popretej pohľadávky na súde, t.j. ustanoviť obdobie, v ktorom má veriteľ postupovať v zmysle zákona a uplatniť svoje práva na súde. V zmysle týchto dôvodov je nutné predmetnú lehotu interpretovať a aplikovať ako lehotu procesno-právnu a tomu zodpovedajúcim spôsobom aj počítanie jej plynutia. Ak okresný súd vyhodnotil skutkový stav tak, že žaloba nebola podaná včas, pretože lehota na jej podanie je hmotno-právna, postupoval nesprávne, pretože urobil len formalistický výklad zákonného ustanovenia, a tak obmedzil a zabránil v reálnom uplatnení žalobcovho práva na súde. Lehotu, ktorá je obsiahnutá v ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. nie je možné vykladať ako hmotno-právnu aj z toho dôvodu, že predmetné ustanovenie umožňuje uplatniť právo na určenie popretej pohľadávky aj na nepríslušnom súde, a tým žaloba bola podaná v lehote. Nebolo preto možné posudzovať túto lehotu ako hmotno-právnu, pretože by si ju veriteľ mohol zámerné predlžovať tým, že by úmyselne podal žalobu

na nepríslušnom súde, a tak by si lehotu vedome a úmyselne predĺžil. Žiadal preto odvolaciemu návrhu vyhovieť, a to zrušiť rozsudok okresného súdu a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 26.04.2016. Uviedol, že incidenčnou žalobou, ktorá bola doručená Okresnému súdu Žilina dňa 18.07.2013 (správne malo byť uvedené 19.07.2013), sa žalobca domáhal určenia popretej pohľadávky zapísanej do zoznamu pohľadávok prihlásených po uplynutí základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok pod por. č. 79 v celkovej sume 294.229,08 Eur, ktorú si prihlásil do konkurzu vedeného na majetok úpadcu sp. zn. 3K/35/2012. Správca oznámil žalobcovi popretie jeho prihlásenej pohľadávky listom zo dňa 12.06.2013

- Oznámenie o popretí pohľadávok veriteľovi, ktorý mu bol doručený dňa 17.06.2013. Rozsudkom okresného súdu, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, bolo konštatované, že žaloba bola podaná na súde po uplynutí hmotno-právnej prekluzívnej lehoty, a to s poukazom na ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré ustanovenie určuje lehotu na podanie incidenčnej žaloby 30 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť odo dňa doručenia písomného upovedomenia správcu o popretí pohľadávky popretému veriteľovi, t.j. v danom prípade odo dňa 18.06.2013, pričom márne uplynula dňom 17.07.2013, ktorý bol posledným dňom na uplatnenie práva domáhať sa určenia popretej pohľadávky. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení z konania pred okresným súdom, a to, že sa jedná o hmotno-právnu lehotu, a teda incidenčná žaloba musí byť v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o popretí pohľadávky veriteľovi doručená na súde a nepostačuje ju v tejto lehote podať na poštovú prepravu, pretože sa nejedná o lehotu procesnú. Správnosť tohto záveru okresného súdu potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. januára 2014, sp. zn. 2Obdo V 25/2012, ktorý žalovaný predložil súčasne s vyjadrením k odvolaniu žalobcu, pričom uvedené je explicitne vyjadrené aj v ustanovení § 203a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania. Z tohto ustanovenia preto je zrejmé, že všetky lehoty podľa zákona č. 7/2005 Z.z. sú lehotami hmotno-právnymi, okrem lehoty na podanie odvolania, ktorá je lehotou procesnou. Rovnako ako vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 26. septembra 2001, sp. zn. 29Cdo 2226/99, ak súd v spore o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky v konkurze zistí, že žaloba bola podaná oneskorene, žalobu zamietne bez toho, aby vykonával ďalšie dokazovanie. Žalovaný považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a žiadal ho potvrdiť.

5. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo prípisom Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.05.2016 doručené na vedomie žalobcovi (č.l. 197 spisu).

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

7. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/17/2016-199 zo dňa 26.08.2016, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 11.10.2016 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

8. Základnou otázkou v odvolacom konaní, ktorá bola posudzovaná vzhľadom k záverom napadnutého rozsudku okresného súdu a podanému odvolaniu žalobcu, bolo, či lehota v zmysle ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. je lehotou procesno-právnou alebo hmotno-právnou lehotou.

9. Vzhľadom k posúdeniu základnej odvolacej otázky považoval krajský súd za potrebné opätovne citovať ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2012, podľa ktorého veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi,

inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

10. Okresný súd vecne správne postupoval, keď primárne sa zaoberal zachovaním lehoty na podanie žaloby žalobcu, ktorý sa žalobou zo dňa 16.07.2013, doručenou na Okresný súd v Žiline dňa 19.07.2013, domáhal určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia pohľadávky podľa ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z..

11. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom okresného súdu vyjadreným v odôvodnení napadnutého rozsudku, preto za aplikácie ust. § 387 ods. 2 na jeho závery odkazuje. K zvýrazneniu vecne správnych záverov okresného súdu, a to po právnej stránke vyjadrenia okresným súdom, že lehota podľa ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. je lehotou hmotno-právnou, t.j. keď pre zachovanie práv a nárokov vyplývajúcich z tejto zákonnej právnej úpravy je vyžadované, aby žaloba v stanovenej lehote 30-tich dní bola podaná na súde, vyplýva nielen zo samotnej dikcie ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré vyjadruje, že právo musí byť uplatnené na súde, ale aj je táto lehota ako lehota hmotno- právna ustálené v rámci rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Krajský súd v zhode s vyjadrením žalovaného poukazuje rovnako na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo V 25/2012, podľa ktorého aj v zmysle právnej úpravy podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní lehota na podanie žaloby o určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky bola lehotou hmotno-právnou, ktorá sa počíta podľa Občianskeho zákonníka s tým, že žaloba musí byť doručená príslušnému súdu najneskôr v posledný deň lehoty a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Ďalej krajský súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2CoKR/101/2014 zo dňa 13.11.2014, v ktorom rozhodnutí rovnako bol prijatý záver, že lehota pre žalobu na určenie popretej pohľadávky žalobcu je pre takto podanú žalobu lehotou hmotno-právnou, ktorá je prekluzívna, a k jej zachovaniu je nevyhnutné, aby bolo právo uplatnené na súde, t.j. aby žaloba došla na súd najneskôr v posledný deň lehoty, pričom zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť; rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoKR/32/2012 zo dňa 06.11.2013, v ktorom rozhodnutí sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, že v prípade 30-dňovej lehoty stanovenej veriteľovi na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky proti správcovi ide o hmotno-právnu lehotu, ktorá je prekluzívna, pričom počítanie času sa spravuje ust. § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, s konštatovaním, že pri hmotno-právnych lehotách sa na zachovanie lehoty vyžaduje, aby právo bolo uplatnené na súde posledný deň lehoty na rozdiel od procesných lehôt, kedy stačí pre zachovanie lehoty, ak sa posledný deň lehoty podanie odovzdá na poštovú prepravu. So zaujatím rovnakého právneho názoru o tom, že lehota pre podanie žaloby na určenie pohľadávky proti správcovi je lehotou hmotno-právnou, aj podľa rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR/24/2012 zo dňa 28.11.2012 bolo vyjadrené, že lehota na podanie žaloby na určenie popretej pohľadávky je lehotou hmotno-právnou, t.j. že žaloba musí byť doručená príslušnému súdu najneskôr v posledný deň lehoty, nestačí žalobu v posledný deň lehoty podať na poštovú prepravu.

12. To, že lehota na podanie incidenčnej žaloby je lehotou hmotno-právnou, vyplýva aj z ust. § 203a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z., na ktoré zákonné ustanovenie vecne správne poukázal aj žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu, podľa ktorého lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.

13. Pri vecne správnom závere vyjadrenom okresným súdom o tom, že lehota v zmysle ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. je lehotou hmotno-právnou, potom správne skonštatoval aj v ďalšom, že ak oznámenie o popretí pohľadávok bolo žalobcovi doručené dňa 17.06.2013 (č.l. 115 spisu), dňom 18.06.2013 začala plynúť hmotno-právna prekluzívna lehota, ktorá ak uplynula dňom 17.07.2013, pričom žaloba bola doručená na okresný súd dňom 19.07.2013, bolo zrejmé, že došlo tak po uplynutí hmotno- právnej prekluzívnej lehoty, preto bolo nevyhnutné žalobu žalobcu zamietnuť, a tým nebolo možné sa ďalej zaoberať samotnou podstatou žaloby žalobcu. Pre vecne správny postup okresného súdu bolo jeho rozhodnutie v celom rozsahu potvrdené.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Podľa výsledku odvolacieho konania je zrejmé, že úspešnou stranou sporu je žalovaný. Z obsahu spisového materiálu nevyplývalo, že by žalovanému v súvislosti s konaním pred Krajským súdom v Žiline ako súdom odvolacím vznikli nejaké trovy odvolacieho konania, preto krajský súd rozhodol tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.