Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/188/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcov: 1./ V. M., nar. XX. XX. XXXX, miesto podnikania: C. XXX/XX, XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX 2./ K. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX Z. a 3./ N. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX Z. proti žalovaným: 1./ EURO CASH s.r.o., so sídlom ČSA 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 637 301, zastúpeného JUDr. Ondrejom Sochorom, advokátom, so sídlom ul. Prof. Sáru č. 3873/44, 974 01 Banská Bystrica a 2./ ProAuctio s.r.o., so sídlom Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 408 441, zastúpeného JUDr. Daniel Janšo Advokátska kancelária Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že je neplatná dobrovoľná dražba konaná dňa 31. 10. 2014 o 09.00 hod., ktorú v zmysle Oznámenia o dražbe Zn. XXXXXX uverejneného v Notárskom centrálnom registri dražieb spis. zn. NCRdr: XXXX/XXXX zo dňa 29. 09. 2014 vykonal žalovaný v 2. rade ako verejný dražobník, výsledok ktorej bol zverejnený v oznámení o výsledku dražby v Notárskom centrálnom registri dražieb spis. zn. NCRdr: XXXX/XXXX zo dňa 31. 10. 2014, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, ktoré sa nachádzajú v k. ú. Z., obec Z., okres Z., vedené Okresným úradom Z., katastrálny odbor:

- stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na parcele registra C KN č. XXX/X

- parcela registra C KN č. XXX, druh pozemku - orná pôda o výmere 800 m2

- parcela registra C KN č. XXX/X, druh pozemku - zastavené plochy a nádvoria o výmere 295 m2

- parcela registra C KN č. XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 252 m2, ktoré sú v podielom spoluvlastníctve žalobcu v 2. rade a žalobcu v 3. rade, každého vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 z celku.

Žalobcovia v 1., 2. a 3. rade m a j ú právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1., 2. a 3. rade sa svojím podaním domáhali, aby súd určil, že dobrovoľná dražba konaná dňa 31. 10. 2014 o 09.00 hod. v zmysle oznámenia o dražbe Zn. 152014 uverejneného v Notárskom centrálnom registri po sp. zn. NCRdr: XXXX/XXXX zo dňa 29. 09. 2014, ktorú vykonal žalovaný v 2. rade ako verejný dražobník, výsledok ktorej bol zverejnený v oznámení o výsledku dražby v Notárskom centrálnom registri dražieb spis. zn. NCRdr: XXXX/XXXX zo dňa 31. 10. 2014, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, ktoré sa nachádzajú v k. ú. Z., obec Z., okres Z., vedené Okresným úradom Z., katastrálny odbor: - stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na parcele registra C KN č. XXX/X, - parcela registra C KN č. XXX, druh pozemku - orná pôda o výmere 800 m2, -parcela registra C KN č. XXX/X, druh pozemku - zastavené plochy a nádvoria o výmere 295 m2, - parcela registra C KN č. XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 252 m2, ktoré sú v podielom spoluvlastníctve žalobcu v 2. rade a žalobcu v 3. rade, každého vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 z celku je neplatná. Z obsiahlej žaloby, keďže táto

vo väčšine obsahovala nepodstatné skutočnosti, ktoré sa týkali napr. tých skutočností, že žalobcovia považovali sa za spotrebiteľov, čo však v tomto konaní nebolo preukázané, pretože žalobkyňa v 1. rade, ktorá mal poskytnutý úver od žalovaného v 1. rade si tento úver brala ako živnostník, ani ďalšie zmluvy na to nadväzujúce resp. úkony, ktoré s týmto sú spojené, nemôžu byť posudzované v zmysle ochrany spotrebiteľa a preto súd nebude sa bližšie zaoberať touto časťou žaloby.

2. Čo sa však týka podstatných skutočností uvedených v žalobe, súd tu poukazuje na namietanie nasledujúcich porušení, pre ktoré by mala byť predmetná dražba neplatná a to: 1. bol porušený § 11 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z. (ďalej ho súdu bude označovať už len ako zákon) s tým, že nebolo na viditeľnom mieste umiestnené oznámenie o dražbe. 2. nebolo preukázané zverejnenie v miestnej tlači o dražbe v zmysle § 11 ods. 4 druhá veta zákona. 3. že uplatnil pohľadávku v rozpore s § 7 ods. 2 a zároveň, že žalobkyňa v 1. rade už zaplatila celú pohľadávku. 4. že dražba sa konala pomerne ďaleko od miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza t. j. 40 km, v E. E., čo mohlo ovplyvniť cenu nehnuteľnosti. 5. že bola stanovená nízka cena nehnuteľnosti v znaleckom posudku potrebnom pre vykonávanie dražby a že tento znalecký posudok nebol vlastníkom nehnuteľnosti riadne doručený s tým, že tento si oni vôbec neprebrali. Na ostatné skutočnosti uvedené v návrhu, tak ako bolo vyššie poukázané, z dôvodu, že nemajú súvis s prejednávanou vecou súd nebude poukazovať.

3. Súd z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Súd z Úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra sp. zn. NCRdr: XXXX/XXXX zo dňa 29. 09. 2014 zistil, že týmto bolo dané oznámenie o dražbe, ktorá sa má uskutočniť 31. 10. 2014, dražobníkom je spoločnosť ProAuctio s.r.o. (žalovaný v 2. rade), navrhovateľom dražby je EURO CASH s. r. o. (žalovaný v 1. rade).

5. Na základe Oznámenia o dražbe č. 152014 súd zistil, že žalovaný v 2. rade ako dražobník oprávnený k výkonu dobrovoľných dražieb na základe zmluvy o vykonaní dražby v zmysle § 17 zákona o dobrovoľný dražbách vydal oznámenie o dražbe, kde sa uvádza označenie dražobníka: spoločnosť ProAuctio s. r. o. , označenie navrhovateľa: spoločnosť EURO CASH s.r.o., miesto a dátum konania dražby: Notársky úrad K.. Z. G., C. XX, E. E., dátum konania dražby: 31. 10. 2014 o 09.00 hod., dražba 1. kolo. Predmetom dražby je súbor nehnuteľností zapísaných v katastrálnom území Z. na LV č. XXX, parcela registra C parc. č. XXX - orná pôda o výmere 800 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 295 m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 252 m2 a zároveň aj stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX postavený na parcele č. XXX/X.

6. Súd zo zmluvy o podnikateľskom úvere uzatvorenej medzi veriteľom EURO CASH s.r.o. - žalovaným v 1. rade a dlžníkom - žalobkyňou v 1. rade, pričom súd poznamenáva, že táto tak v žalobnom návrhu ako aj v tejto zmluve vystupuje ako podnikateľka, teda má uvedené IČO, kde je aj uvedená registrácia v živnostenskom registri Obvodného úradu Zvolen, číslo živnostenského registra XXX-XXXXX zistil, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 20.000,- EUR, druh úveru: podnikateľský úver zabezpečený nehnuteľnosťou.

7. Súd zo zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom a žalobcami v 2. a 3. rade ako záložnými dlžníkmi zistil, že predmetom tejto zmluvy je zabezpečenie pohľadávky záložným právom zriadeným k Zálohu touto zmluvou. Predmetom Zálohu podľa článku 1.1. sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Z., zapísané na LV č. XXX ako rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXX/X o výmere 252 m2 -zastavané plochy a nádvoria, ďalej predmetný pozemok, ďalej pozemok parcela č. 483 o výmere 800 m2 - orná pôda a pozemok parc. č. XXX/X o výmere 295 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Záložcovia 1. a 2. sú vlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností každý v 1-ici. Podľa článku 1.2. dňa 13.09. 2012 uzavreli zmluvu o podnikateľskom úvere na základe žiadosti o úver vo výške 20.000,- EUR.

Podľa článku 5.1. písm. a) záložca podpísaním zmluvy súhlasí s tým, že v prípade ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia niektorým z nasledujúcich spôsobov za podmienky, že písomne oznámi záložcovi začatie výkonu záložného práva najmenej tridsať dní vopred (ust. § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka): a) predať Záloh na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov.

8. Súd zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Q.. Š. I. č. XX/XXXX zistil, že predmetom znaleckého posudku bolo stanovenie všeobecnej hodnoty rodinného domu a nehnuteľností, ktoré sú predmetom záložnej zmluvy. Účel znaleckého posudku - podklad pre dobrovoľnú dražbu nehnuteľností. Celková hodnota nehnuteľností bola určená vo výške 83.700,- EUR.

9. Súd z listu - Námietky proti dražbe vznesené vlastníkom predmetu dražby a dlžníkom pred začatím dražby, kde sú podpísaní žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 3. rade zistil, že títo dňa 31. 10. 2014 vzniesli námietky proti dražbe, nakoľko neboli splnené podmienky pre platné vykonanie dražby a to, že vlastníci predmetu nemali doručený znalecký posudok, oznámenie o konaní dražby a nehnuteľností neboli označené dražobnou vyhláškou a majiteľ predmetných dražobných nehnuteľností sa o dražbe dozvedel iba z Centrálneho registra dražieb a tiež, že dražba je organizovaná nezákonne vo vzdialenej obci a nie v meste, kde sa nehnuteľností nachádzajú. Zároveň tu poukazujú aj na iné skutočnosti a to, že podľa nich zmluva o podnikateľskom úvere je neplatná, taktiež, že napadli zmluvu o zriadení záložného práva, o ktorom sa vedie konanie na Okresnom súde vo Zvolene sp. zn. 6C/183/2013 a tiež, že navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť a taktiež aj vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky.

10. Súd z notárskej zápisnice NZ XXXXX/XXXX spísanej na Notárskom úrade K.. Z. G., Y. C. C. C. XX G. E. E. dňa 31. 10. 2014 zistil, že touto notárskou zápisnicou došlo k osvedčeniu o vykonaní dobrovoľnej dražby, účastníkom právneho úkonu bol dražobník - žalovaný v 2. rade, miesto a dátum konania dražby: 31. 10. 2014, druh dražby: dobrovoľná, poradie dražby: prvé kolo, označenie predmetu dražby: nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom záložného práva. Podľa bodu 4. článok 13 na strane 6 notárskej zápisnice z dôvodu, že do dražobnej miestnosti sa nedostavila žiadna osoba s cieľom dražiť, táto dražba bola vyhlásená ako neúspešná. Podľa článku 14 bodu 4 v priebehu dražby boli vznesené námietky V. M. - žalobkyňa v 1. rade a N. M. - žalobcom v 3. rade, ktoré dražobník prevzal o 08.36 hod.

11. Súd z doručeniek do vlastných rúk adresovaných dražobníkom žalobcom v 1. až 3. rade zistil, že im bola poštou doručovaná notárska zápisnica spísaná o priebehu dražby NZ XXXXX/ XXXX. Uvedené zásielky boli odovzdané na poštu dňa 03. 11. 2014, pričom všetky sú uvedené, že vrátené späť s tým, že zásielky boli uložené na pošte.

12. Z listu adresovaného Mestským úradom v Z. dražobníkovi - žalovanému v 2. rade zo dňa 03. 11. 2014 súd zistil, že Mestský úrad v Z., oddelenie organizačné vám oznamuje, že vami zaslané oznámenie o dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli mesta od 03. 10. 2014 do 31. 10. 2014.

13. Z dokladu - zmluva o inzercii č. 531140124 súd zistil, že ako dodávateľ je uvedené regionPRESS, s. r. o., Študentská 2, 917 01 Trnava ako odberateľ ProAuctio s.r.o. - žalovaný v 2. Rade súd zistil, že títo uzatvorili dňa 01. 10. 2014 zmluvu o inzercii. Súd poznamenáva, že z uvedenej zmluvy nie je zrejmé čoho sa týkala, ani čo malo byť obsahom inzercie.

14. Z prefotených doručeniek a listov na strane 182 až 184 spisu súd zistil, že listami do vlastných rúk bolo žalobcom v 1., 2. a 3. rade doručované oznámenie o dražbe č. 152014, ktoré bolo podané na poštu 20. 10. 2014 každému žalobcovi s tým, že ani jeden z týchto tieto zásielky neprevzal.

15. Súd z doručeniek zasielaných žalobcom v 2. a 3. rade zistil, že týmto bola zasielaná výzva na poskytnutie súčinnosti D152014, ktorú si prevzali 25. 06. 2014.

16. V prílohovej obálke na č. l. 187 boli uložené zásielky o zasielaní notárskej zápisnice zn. XXXXX/XXXX a to žalobcom v 1., 2. a 3. rade, ktoré si neprevzali. Zároveň v predmetnej prílohovej obálke sú aj vrátené zásielky adresované žalobcom v 2. a 3. rade, v ktorých sa nachádza oznámenie o dražbe zn. 152014 a znalecký posudok, pričom súd konštatuje, že

tieto obidve boli odosielané dňa 29. 09. 2014, uložené na pošte boli 30. 09. 2014 a boli vrátené späť z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote.

17. Súd z písomného vyjadrenia žalovaného v 1. rade doručeného súdu dňa 08. 12. 2014, v ktorom sa odvoláva zároveň proti uzneseniu o vydaní predbežného opatrenia, čo sa týka samotného rozhodnutia vo veci samej súd poukazuje na tie skutočnosti, že podľa nich dôvodnosť nároku vo veci samej nie je daná, nakoľko v prejednávanom prípade bola dražba neúspešná t. z., že nedošlo k udeleniu príklepu v prospech konkrétneho vydražiteľa. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách právo na určenie neplatnosti dražby zaniká ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu a práve pre takýto prípade je stanovená trojmesačná lehota. Podľa nich je teda možné sa domáhať určenie neplatnosti dražby výlučne v prípade, ak by bol predmet dražby vydražený. Nakoľko žaloba o neplatnosť prvého kola dražby bola podaná predčasne t. j., že mala byť podaná až po udelení príklepu v prospech konkrétneho vydražiteľa majú za to, že tu absentuje dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Čo sa týka nesprávnosti znaleckého posudku poukazujú na to, že hodnota nehnuteľností bola stanovená znaleckým posudkom a to v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase dražby je priamo pojem všeobecná hodnota je priamo pojem ktorý je upravený vyhláškou č. 492/2004 Z. z. Vzhľadom na vyššie uvedené považujú námietku nesprávneho ohodnotenia za nedôvodnú. Podľa nich nestačí subjektívny pocit vlastníka nehnuteľnosti, že hodnota je vyššia, ale toto musí byť aj odôvodnené. Námietku proti znaleckému posudku možno žiadať v lehote desiatich dní odo dňa doručenia znaleckého posudku. Na základe tohto poukazujú aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 05. 2014 č. k. 8Co/208/2013, v ktorom sa uvádza, že navrhovatelia do konania prvého kola dražby a ani následne nevzniesli v priebehu dražby námietky voči znaleckému posudku a potom bolo potrebné prijať záver, že navrhovatelia akceptovali výšku ohodnotenia predmetu dražby podľa znaleckého posudku. Pokiaľ navrhovatelia nepodali do dňa konania dražby námietky voči tomuto posudku dražba prebehla riadne a neboli splnené zákonné predpoklady domáhať sa neplatnosti dražby z dôvodu namietanej výšky ohodnotenia predmetu dražby. Čo sa týka výšky pohľadávky poukázali na to, že žalobkyňa v 1. rade neuhradila žiadnu splátku z úveru s tým, že aj keby bola uplatnená pohľadávka nesprávne, toto samo o sebe nie je dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, pretože je nespochybniteľné, že finančné prostriedky boli dlžníkovi poskytnuté od roku 2012 a nedošlo k žiadnej splátke, pričom prípadné písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby by mohlo byť iba dôvodom na uplatňovanie nároku škody, kde poukazujú opätovne na závery v rozsudku Krajského súdu v Nitre 8Co/208/2013 podľa ktorého odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa poukazuje na to, že pokiaľ navrhovatelia namietali neplatnosť dražby z dôvodu, že spochybňujú celkovú výšku pohľadávky odporcu 1., ktorý im nepreukázal spôsob jej výpočtu...., v konaní bolo nesporne preukázané, že odporca 1. ako navrhovateľ dražby si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia 7 ods. 2 a písomne vyhlásil aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky. Z uvedeného aj túto námietku považujú za neplatnú. Čo sa týka námietky nesprávneho doručovania, podľa nich tu dochádza k dvom rozdielnym pojmom, kde zákon o dobrovoľných dražbách rozlišuje medzi pojmom „zašle“ a „doručí“, pričom je potrebné rozlišovať či zákon vyžaduje, aby v konkrétnej lehote boli písomnosti doručené alebo len zaslané. Ak zákon vyžaduje len písomnosť zaslať tak táto podmienka je splnená vtedy ak je v danej lehote odovzdaná na pošte na prepravu a to ako zásielka do vlastných rúk. Ak zákon vyžaduje doručiť písomnosť v určitej lehote je nepochybné, že uvedená povinnosť bude splnená výlučne v prípade ak písomnosť bude odoslaná ako zásielka do vlastných rúk, pričom v stanovenej lehote musí byť takáto zásielka doručená príjemcovi do vlastných rúk priamo, resp. doručením podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Doručovanie do vlastných rúk formou náhradného doručenia podľa § 47 ods. 2 o dobrovoľných dražbách je možné. Toto vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 14Co/16/2011 s tým, že doručovanie sa vykonáva v zmysle § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách v spojení s § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Taktiež sa vyjadrujú aj k námietke výkonu záložného práva bez súdnej kontroly ako aj k intenzite porušenia kedy musí vzniknúť ujma na právach žalobcov, ktorá má byť značná, pričom súd uvedené nepovažuje za potrebné uvádzať, nakoľko nemajú priamy vzťah s prejednávanou vecou.

18. Súd z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného v 2. rade doručeného súdu dňa 12. 02. 2016 zistil, že podľa nich nie je možné, aby súd rozhodoval o platnosti alebo neplatnosti neúspešnej dražby, nakoľko neúspešnou dražbou nedošlo k žiadnej zmene právneho ani faktického stavu, či už veci, ktorá bola dražená alebo postavenia vlastníka či navrhovateľa takejto dražby a preto nemohlo

dôjsť ani k vzniku ujmy či škody žiadnej zúčastnenej osobe. Rovnako nie je možné, aby sa súd touto otázkou zaoberal, nakoľko tu absentujú podstatné zákonné náležitosti, napr. neexistuje vydražiteľ, ktorý je zo zákona účastníkom takéhoto konania a nie je možné určiť či je alebo nie je podaná žaloba včas, nakoľko táto lehota sa počíta od udelenia príklepu, ktorý udelený nebol. Pre úplnosť uvádzajú, že otázky relevantnosti znaleckého posudku, výšky oprávnenosti pohľadávky, doručovania ako i samotného výkonu záložného práva nemožno v tomto konaní posudzovať, nakoľko tomu bránia zákonné procesné právne ustanovenia. Na základe týchto skutočností žiadajú, aby súd žalobu zamietol.

19. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

20. Podľa § 137 písm. c), d) zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len Civilný sporový poriadok „C. s. p.“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 132 ods. 1 C. s. p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

22. Podľa § 132 ods. 2 C. s. p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

23. Podľa § 132 ods. 3 C. s. p. žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

24. Podľa § 149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

25. Podľa § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

26. Podľa § 151 ods. 2 C. s. p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

27. Podľa § 191 ods. 1 C. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

28. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli 11b) v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.

31. Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia.

32. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

33. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

34. Podľa § 12 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z. vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

35. Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

36. Podľa § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80% hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.

37. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

38. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

39. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh žalobcov je dôvodný a preto tomuto vyhovel. Predovšetkým súd sa musel vyporiadavať s tou skutočnosťou, ktorú namietali žalovaní a to, že podľa nich uvedená žaloba je predčasná z dôvodu, že nie je na tom právny záujem, keďže nedošlo k vydraženiu predmetnej nehnuteľnosti a teda nebola spôsobená žalobcom žiadna ujma tak ako to vyžaduje konkrétne § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v ktorom sa uvádza, že osoba ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť

dražby a zároveň sa musel vyporiadať aj s tým, že podľa nich súd nemôže konať z toho dôvodu, že priamo v zákone sa uvádza kto je účastníkom konania o neplatnosť dražby v zmysle § 21 ods. 4, kde sa uvádza okrem iných, že je to aj vydražiteľ a keďže k vydraženiu nedošlo tak nemôže súd ani konanie viesť, nakoľko nie je úplný okruh účastníkov. K uvedenej skutočnosti súd poukazuje jednak na § 80c Občianskeho súdneho poriadku a to na základe tej skutočnosti, že táto žaloba bola podaná ešte za jeho účinnosti t. j. do 01. 07. 2016, avšak zároveň poukazuje aj na § 137 písm. c), d) Civilného sporového poriadku, ktorý má totožný obsah a totožné právne účinky. Súd predovšetkým sa musel zaoberať či na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je naliehavý právny záujem a či by žalobcovia mohli byť nejakým spôsobom v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách postihnutí resp. dotknutí na svojich právach. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 16 ods. 6 tohto zákona, z ktorého priamo vyplýva, že najnižšie podanie nemôže byť nižšie, v našom prípade ako 3/4-iny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom s tým, že v prípade, ak ide v poradí o prvú dražbu najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom. Z tohto teda vyplýva tá skutočnosť, že súd tu vidí právny záujem a tiež aj možnú ujmu na právach žalobcov v tom, že pri opakovanej dražbe, ktorá by sa v prípade, ak by súd nevyhlásil predmetnú dražbu za neplatnú, znížila na 3-iny zo sumy určenej znaleckým posudkom a teda nebola by vo výške minimálne 90%. V rámci tohto teda súd má za to, že účastníci na strane žalobcov sú dotknutí na svojich právach v tom, že je tu podstatný rozdiel vo výške najnižšieho podania v rámci prvého kola dražby, ktoré je 90% a v rámci najnižšieho podania pri opakovanej dražbe, ktoré môže klesnúť až na 3-iny čo predstavuje 75% z hodnoty nehnuteľnosti. Týmto súd považuje otázku či účastníci môžu byť dotknutí vo svojich právach za vyriešenú tým ako súd vyššie uviedol vo veci možnosti najnižšieho podania v rámci prvého a druhého kola dražby.

40. Čo sa týka poukazovania žalovaných v rámci písomných vyjadrení, že súd by nemal konať a žalobu zamietnuť z dôvodu, že účastníkmi takéhoto konania podľa § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách sa okrem iného uvádza aj vydražiteľ, súd poukazuje na to, že v tomto prípade samozrejme vydražiteľ ani nemôže byť daný, keďže k dražbe nedošlo a preto podľa súdu je okruh osôb daný len tými, ktorých sa to týka a to je záložný veriteľ ako žalovaný v 1. rade, ďalej dražobník a ďalej osoby záložného dlžníka - žalobcovia v 2. a 3. rade a dlžníčka z úverovej zmluvy - žalobkyňa v 1. rade. Na základe tejto skutočnosti okruh účastníkov, ktorý sa týka určenia neplatnosti dražby je úplný.

41. Súd v krátkosti musí poukázať na to, že v súčasnosti za účinnosť Civilného sporového poriadku je daná kontradiktórnosť konania a to znamená, že súd prihliada len na tie dôkazy, ktoré v konaní vyšli najavo a účastníci sú povinní okrem svojich tvrdení nielen tieto tvrdenia uvádzať, ale aj ich preukázať konkrétnymi dôkazmi. Zároveň však súd poukazuje na to, že zákon umožňuje to, že nemusí dokazovať skutočnosti, ktoré sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania.

42. Súd na vyššie uvedené poukazuje z toho dôvodu, že tak ako uviedol v návrhu predovšetkým sa bude zaoberať tými skutkovými tvrdeniami, ktoré sa majú týkať neplatnosti dobrovoľnej dražby a to, že podľa nich si žalovaný v 1. rade neuplatnil pohľadávku v súlade s § 7 ods. 2 v nadväznosti na § 16 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách s tým, že navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť a ak je ním veriteľ aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky. Súd poukazuje na to, že § 16 ods. 3 neustanovuje túto povinnosť. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobcovia k uvedenému tvrdeniu neposkytli žiadne dôkazy a ani ich nenavrhli vykonať, pretože dôkazy, ktoré navrhli vykonať sú uvedené v žalobe na č. l. 15 súd nevedel posúdiť či k tomuto došlo resp. nie. Okrem iného súd však poukazuje na tú skutočnosť, že samotná žalobkyňa v 1. rade žiadnym spôsobom súdu nepreukázala akú sumu z poskytnutého úveru do dňa podania žaloby zaplatila, či ju zaplatila celú, v časti, resp. či nezaplatila vôbec. Súd vychádza z tej skutočnosti, že žalovaný v 1. rade súdu uviedol, že žalobkyňa v 1. rade do súčasnosti nezaplatila žiadnu splátku z uvedeného úveru. Na základe tejto skutočnosti súd považuje túto časť návrhu za nedôvodnú a nepreukázanú, ktorá by nemala vplyv na neplatnosť dobrovoľnej dražby.

43. Ďalšou námietkou žalobcov bolo uvedenie, že hodnota nehnuteľností určená znaleckým posudkom je neprimerane nízka, že znalecký posudok nebol žalobcom v 2. a 3. rade riadne doručený a že nemali možnosť sa s ním oboznámiť. Čo sa týka tvrdenia vo veci hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom vypracovaným Q.. Š. I. č. XX/XXXX zo strany žalobcov nebol produkovaný žiaden dôkaz a ani konkrétna suma, ako hodnotu má mať nehnuteľnosť. Taktiež žiadnym spôsobom nepreukázali porušenie zákona o znalcoch a iných súvisiacich zákonoch vo veci ohodnotenia predmetnej

nehnuteľnosti. Na základe tejto skutočnosti, čo sa týka ceny nehnuteľnosti súd má za to, že táto bola určená správne a v súlade so zákonom. Čo sa týka doručovania znaleckých posudkov v zmysle § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ dražobník zašle vlastníkovi predmetu znalecký posudok a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Súd poukazuje na to, že tvrdenie o tom, že v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách neboli žalobcom v 2. a 3. rade zasielané znalecké posudky súd mal preukázané a to prostredníctvom obálok s doručenkou do vlastných rúk, ktoré sa nachádzajú v prílohovej obálke na č. l. 187, že týmto bol doručovaný znalecký posudok podaný na pošte 29. 09. 2014. Nakoľko sa predmetná dražba konala 31. 10. 2014 lehota najmenej 30 dní pred dňom konania dražby bola zachovaná, pretože sa v § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. uvádza, že dražobník je povinný zaslať znalecký posudok v tejto lehote. Z tohto súd teda má preukázané, že zákonná povinnosť bola v celom rozsahu splnená, dokonca s predstihom viac ako 32 dní. Samotné konštatovanie, že žalobcovia v 2. a 3. rade sa nemali možnosť oboznámiť s ním už nemôže byť na ťarchu žalovaných a to z toho dôvodu, že bolo len ich chybou, že zásielky sa vrátili ako nedoručené, neprevzaté v odbernej lehote a že sa nemohli oboznámiť s obsahom tejto zásielky, ale tak ako súd už uviedol žalovaný v 2. rade v celom rozsahu svoju povinnosť čo sa týka doručovania znaleckého posudku splnil.

44. Vo veci tvrdenia, že dražba sa konala ďaleko od miesta, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza t. j. 40 km G. E. E., uvedené tvrdenie je síce pravdivé, avšak podľa súdu nie je spôsobilé, aby súd z takéhoto dôvodu určil dražbu za neplatnú. Samotná vzdialenosť 40 km nepredstavuje takú vzdialenosť, ktorá by predstavovala nemožnosť zúčastniť sa na dražbe či už väčšiemu počtu ľudí, resp. iné skutočnosti, ktoré by mali zabrániť možnosti zníženia ceny draženej nehnuteľnosti a to aj s poukazom na to, že sa absolútne nikto neprihlásil do dražby, pričom samozrejme v prípade, ak by niekto chcel dražiť nehnuteľnosť tak nemal by byť problém cestovať 40 km od miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Poukazovanie na vzdialenosť v takomto rozsahu by možno malo význam keby sa dražili nejaké hnuteľné veci nižšej hodnoty, ale určite nie v prípade ak ide o dražbu nehnuteľností.

45. Vo veci tvrdenia žalobcov, že v zmysle § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách nebolo zverejnené oznámenie na úradnej tabuli obce, kde sa dražilo, ale aj na úradnej tabuli obce, kde sa uvedená nehnuteľnosť nachádza súd poukazuje na to, že v zmysle vyššie uvedeného paragrafu je uvedené, že oznámenie o dražbe alebo o opakovanej dražbe sa má vyvesiť len na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza a nie aj v obci, kde dochádza k dražbe. Preukázanie tej skutočnosti či oznámenie o dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli Mesta Z. súd mal za preukázané, že áno a to listom vystaveným Mestským úradom v Z. zo dňa 03. 11. 2014 s tým, že títo poukázali na to, že od 03. 10. 2014 do 31. 10. 2014 uvedené oznámenie bolo zverejnené na úradnej tabuli. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali teda, že by k tomuto nedošlo a súdu ani nie je známa skutočnosť, že by chceli toto preukázať nejakými inými dôkazmi.

46. V súvislosti s vyššie uvedeným § 11 ods. 4 zároveň však poukazujú na to, že v rovnakej lehote má byť oznámenie o dražbe zverejnené aj v periodickej tlači a to minimálne pre obec, na území ktorej sa predmet dražby nachádza. K tomuto súd musí poukázať na to, že samozrejme žalobcovia nemôžu preukázať niečo, čo sa nestalo a preto na strane žalovaných bolo presvedčiť súd to predloženými dôkazmi, že k takémuto zverejneniu došlo. Súd tu musí poukázať na to, že zo strany dražobníka nebola nejakým listinným dôkazom, napr. prefotením inzerátu preukázaná skutočnosť, že naozaj došlo k splneniu si tejto povinnosti a to uverejnením tejto dražby v nejakom miestnom periodiku. Samotné poukázanie na listinný dôkaz (č. l. 181) nepreukazuje čo bolo predmetom zmluvy o inzercii a absolútne sa to tu nenachádza. Z tohto dôvodu súd teda poukazuje na to, že k porušeniu zákona o dražbách došlo tým, že nebola preukázaná skutočnosť o oznámení o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosť minimálne pre obec, v ktorej sa dražená nehnuteľnosť nachádza.

47. Zároveň súd poukazuje na to, že podaná námietka o neplatnosti dražby z dôvodu označenia nehnuteľnosti podľa § 11 ods. 5, že minimálne 15 dní pred konaním dražby je potrebné túto označiť oznámením o dražbe resp. o opakovanej dražbe aj s prílohami, taktiež zo strany žalovaných nebola splnená. Žiadnym spôsobom nedošlo k tomu, že by nejakým dôkazom preukázali tú skutočnosť, že na predmetnej nehnuteľnosti a na viditeľnom mieste sa takéto oznámenie nachádzalo. Keďže ide o negatórnu dôkaznú povinnosť zo strany žalobcov, títo nemohli takúto skutočnosť, že tam nebolo žiadne preukázať a teda v prípade, ak chceli žalovaní vyvrátiť toto tvrdenie mali produkovať dôkazy a to napr. fotografiami resp. potvrdením svedkov, resp. inými dôkaznými prostriedkami, že túto povinnosť si splnili.

Toto sa však do dňa vyhlásenia dokazovania za skončené nestalo a preto súd má za to, že aj v tejto časti bol porušený zákon o dobrovoľných dražbách a preto je takáto dražba neplatná.

48. Súd teda poukazuje na to, že hlavnými dôvodmi prečo určil, že predmetná dobrovoľná dražba je neplatná bolo porušenie zákona, konkr. v § 11 ods. 4 vo veci nepreukázania zverejnenia oznámenia o dobrovoľnej dražbe v periodickej tlači a zároveň aj porušenie § 11 ods. 5, že dražobník neumiestnil na predmet dražby označenie podľa prílohy a oznámenie o dražbe alebo opakovanej dražbe. Tieto skutočnosti sú dôležité aj preto, že minimálne oznámením o dražbe v periodickej tlači ako aj označením predmetu dražby, teda na samotnej nehnuteľnosti, je možné dosiahnuť tú skutočnosť, aby sa do dražby mohlo prihlásiť čím najviac záujemcov a aby mohla byť uvedená nehnuteľnosť vydražená čo za najvyššiu cenu. Na tomto samozrejme teda je založený aj zmysel dobrovoľných dražieb, keďže tu ide o to, aby dobrovoľnou dražbou nebolo len uspokojené právo záložného veriteľa v jeho výške, ale aby v prípade uskutočnenia dobrovoľnej dražby vec bola vydražená čo za najvyššiu sumu, aby neboli poškodení ani záložní dlžníci. Z uvedeného dôvodu súd teda rozhodol tak, že určil uvedenú dobrovoľnú dražbu ako neplatnú.

49. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Vzhľadom na to, že žalobcovia mali úspech v plnom rozsahu súd im priznal právo na náhradu trov, ktoré boli potrebné pri uplatňovaní tohto nároku. § 80 písm. c) zák.č . 99/1963 Zb. § 137 písm. c), d) zák. č. 160/2015 Z. z. § 132 ods. 1, 2, 3 zák. č. 160/2015 Z. z. § 149 zák. č. 160/2015 Z. z. § 150 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. § 151 ods. zák. č. 160/2015 Z. z. § 191 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. § 52 ods. 1, 4 zák. č. 40/1964 Zb. § 11 ods. 4, 5 zák.č. 527/2002 Z. z. § 12 ods. 1, 4, 5, 6 zák. 527/2002 Z. z. § 16 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z. z. § 21 ods. 2, 4 zák. č. 527/2002 Z. z. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie kolízny opatrovník maloletého dieťaťa do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j. 1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.