Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-18-2016.pdf
PDF · 87.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-1T/18/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca, samosudcom JUDr. Michalom Mravcom, v trestnej veci proti obžalovanému P. U., O.. XX.XX.XXXX X. Č., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.10.2016 v Čadci, takto
rozhodol:
obžalovaný P. U., nar. XX.XX.XXXX v Č., trvale bytom Y. O. M. XX, adresa na doručovanie písomností K., F. XXX, okres Č.,
j e v i n n ý , ž e
ako otec maloletého syna U. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je vo výchove a starostlivosti u svojej matky R. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. O. M. XX, okres Č., úmyselne riadne na toto dieťa neplatil výživné v dobe od 26. 11. 2013 najmenej do 19.10.2016, pričom k vyživovacej povinnosti bol aj zaviazaný rozsudkom Okresného súdu v Čadci pod sp. zn. 16P/73/2013-44 zo dňa 11.10.2013, právoplatným dňa 26.11.2013 a to prispievať na maloletého syna U. U. mesačne 120,- €, čím mu takto na výživnom za obdobie od 01. 12. 2013 do 19.10.2016 vznikol dlh v sume 4.080,- €. Obžalovaný v období, keď neplatil výživné, nebol evidovaný na príslušnom úrade práce sociálnych vecí a rodiny, nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi ako ani dávky v nezamestnanosti, nebol poberateľom nemocenských dávok a počas obdobia, kedy nepracoval, nesnažil sa nájsť si zamestnanie, aby si zabezpečil príjem za účelom plnenia si vyživovacej povinnosti, nepožiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, kde nebol evidovaný, hoci tento úrad evidoval voľné pracovné miesta, z ktorých si obžalovaný mohol vybrať zamestnanie, pretože vedel o tom, že má vyživovaciu povinnosť, t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
t ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona
z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 1 /jeden/ rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/, Tr. zák., sa obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Dňa 4.3.2016 bola súdu doručená obžaloba na obž. P. U. pre skutok právne kvalifikovaný obžalobou ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.
Samosudca po preskúmaní obsahu spisového materiálu na vec sa viažúceho vydal dňa 08.03.2016 podľa § 353 ods. 1 Tr. por. trestný rozkaz č.k. 1T/18/2016 - 75, ktorým uložil obv. P. U. trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti citovanému trestnému rozkazu podal obžalovaný odpor /č.l. 89/, pri výsluchu, pričom uviedol, že nemá finančné prostriedky na uhradenie zameškaného výživného. Táto suma je pre neho vysoká. Pracuje bez zmluvy, peniaze ešte nedostal.
Na základe obžaloby okresného prokurátora vykonal súd hlavné pojednávanie na ktorom vypočul obžalovaného, svedkyňu R. U., prečítal ostatné listinné dôkazy.
Pri rešpektovaní zásad bezprostrednosti, ústnosti a objektívnej pravdy vychádzajúc z výsledkov dokazovania zistil súd tento skutkový stav:
Obžalovaný P. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti vinný. Je otcom maloletého U. U., nar. XX.XX.XXXXX, ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Nevedel však, že je povinný platiť výživné 120,-€ mesačne, pretože stratil papier od súdu. Od rozvodu manželke nič neplatil, nakoľko je už 4 roky nezamestnaný, živil sa tak, sem tam mal nejakú brigádu, pričom peniaze ktoré zarobil mu ledva vystačili na obživu. Na úrad práce sa neprihlásil, nepožiadal o sociálne dávky. Dlh na výživnom chce uhradiť v splátkach. Alkoholické nápoje nepožíva, vzdal sa toho. Roboty je dosť, nikto však nechce platiť. Prácu si hľadal cez kamarátov. Od 1.11. má byť zamestnaný nastálo v Bratislave. Načierno zarábal 5,- € na hodinu,
dostával zálohu 10,-€ na deň. Na dieťa nijakým spôsobom neprispieval, nič mu nekupoval.
Svedkyňa R. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že maloletý U. U. jej bol zverený do výchovy, pričom obžalovaný bol podľa rozsudku Okresného súdu v Čadci sp. zn. 16P 73/2013 zo dňa 11.10.2013 zaviazaný povinnosťou platiť výživné v sume 120,-€ mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci. Od právoplatnosti rozhodnutia výživné neplatí. O syna sa vôbec nezaujíma, ani ho nenavštevuje, nič mu neposiala, žiadne darčeky ani hračky. Náklady na U. sú vo výške spolu cca 60 - 70€ mesačne a to na obedy, cestovné, stravu, oblečenie, školské pomôcky. Obžalovaný jej dlhuje viac ako 3.000,-€. S obžalovaným má ešte druhé dieťa - mal. P., na ktorého platí obžalovanému výživné v sume 30,- € mesačne, toto platí matke obžalovaného. Poberá náhradné výživné v sume 108,50 € mesačne. Obžalovaný sa o syna vôbec nezaujíma, maloletý núdzou netrpí, zvláda ho vyživovať sama. Je evidovaná na Úrade práce, hľadá si robotu.
Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov, z ktorých mal preukázané nasledovné:
Rozhodnutím č. CA3/OPHN/SOC/2014/45468-0002 (č.l. 21) ÚPSVAR Čadca, odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodol o nároku na náhradné výživné pre mal. U. U. nar. XX.XX.XXXX vo výške 108,50 € mesačne počnúc dňom 01.04.2014.
Podľa vyjadrenia školy (č.l. 22) U. U. je žiakom 5. C triedy Základnej školy Z. - V., do školy chodí primerane upravený, hygiena dostatočná, domáce úlohy si viac zabúda ako plní, vymeškané hodiny má riadne ospravedlnené.
Rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 11.10.2013, sp. zn. 16P/73/2013 (č.l. 23) bol maloletý U. U. zverený do osobnej starostlivosti matky R.
U., otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého U. sumou 120,-€ mesačne vždy do 15. Dňa v mesiaci do rúk matky R. U.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2013.
Podľa informácie exekútorského úradu JUDr. U. M. (č.l. 26 - 28) je vedené exekučné konanie voči obžalovanému na vymoženie zameškaného výživného v sume 620,-€ a bežného výživného na mal. U. počnúc mesiacom máj 2014 po 120,-€ mesačne naďalej. Obžalovaný neuhradil žiadne peňažné prostriedky. Zo správy Sociálnej poisťovne - pobočka Čadca (č.l. 29) vyplýva, že obžalovaný nepoberá ani nepoberal dávky v nezamestnanosti, nemocenské dávky, dôchodok.
Dňa 22.08.2014 ÚPSVAR Čadca vyplatil R. U. náhradné výživné v sume 434,-€. (č.l. 31)
Zo správy ÚPSVaR Čadca (č.l. 32) vyplýva, že obžalovaný nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bol v evidencii v období od 18.09.2000 do 24.09.2000. Dňa 25.09.2000 bol vyradený z evidencie z dôvodu nástupu do pracovného pomeru. Obžalovaný nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi. Je poberateľom prídavku na dieťa vo výške 23,52 €. Od 28.05.2015 bol ustanovený osobitný príjemca prídavku na dieťa - Obecný úrad K.. Obžalovanému mohli byť poskytnuté 3 pracovné miesta.
Podľa oznámenie ÚPSVaR Čadca (č.l. 50) R. U. bolo vyplácané náhradné výživné od 1.4.2014 do 31.12.2015, rodinné prídavky od 01.05.2004 naďalej.
Trestným rozkazom Okresného súdu Čadca sp. zn. 1T/1/2014 zo dňa 30.01.2014 (č.l. 55) bol obžalovaný právoplatne uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.
Zo správ o povesti (č.l. 65 - 66) mal súd preukázané, že obžalovaný nemá záznam v registri priestupkov, žije v obci Zákopčie, kde má prenajatý byt.
Podľa odpisu z registra trestov (č.l. 67) obžalovaný bol dvakrát právoplatne odsúdený, v jednom prípade sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.
Prokurátor v záverečnej reči, navrhol obžalovaného uznať za vinného podľa obžaloby a uložiť mu trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby.
Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že sa bude snažiť zameškané výživné zaplatiť, nechce ísť do vezenia.
Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne v zmysle ustanovenia § 2 ods. 6 Tr. por. a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výroku rozsudku kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa stal, že ho spáchal obžalovaný P. U. a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči obžalovanému.
Podľa názoru súdu obžalovaný svojim konaním uvedeným vo výroku o vine naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.
Prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 od.s 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. spácha ten kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z
nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného a čin spácha závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. b) Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.
Ustálená súdna prax považuje páchanie trestného po dlhší čas v prípade prečinu zanedbania povinnej výživy dobu najmenej 2 roky.
Za daného skutkového stavu mal súd vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že obžalovaný úmyselne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému U. U., napriek tomu, že mal možnosť toto maloleté dieťa živiť, či už osobnou starostlivosťou alebo aspoň vo forme peňažnej. Obžalovaný miesto toho, aby sa snažil nájsť si vhodné zamestnanie aby aspoň čiastočne plnil svoju vyživovaciu povinnosť, žije neusporiadaným spôsobom života, požíva alkoholické nápoje, o čom svedčí správa ÚPSVaR Čadca (č.l. 32), podľa ktorej od 28.05.2015 bol ustanovený osobitný príjemca prídavku na dieťa - Obecný úrad K.. Obžalovaný neuviedol, ani nepreukázal žiadne prekážky (zlý zdravotný stav a pod.) pre ktoré by nemohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Skutočnosť, že obžalovaný nemá zamestnanie, nie je dôvodom na oslobodenie spod obžaloby. Naopak, obžalovaný spôsobom svojho života, ani nepreukázal snahu nájsť si zamestnanie a aspoň čiastočne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ uvádza obžalovaný, že má prisľúbenú prácu a výživné dodatočne uhradí, súd poukazuje na skutočnosti uvádzané obžalovaným v podanom odpore a tiež pri výsluchu pred samosudkyňou dňa 24.9.2016, kedy uvádzala, že pracuje bez zmluvy, avšak do hlavného pojednávania ani čiastočne neuhradil zameškané výživné, a súd tvrdenia obžalovaného považuje iba za snahu oddialiť výrok súdu o spáchaní trestného činu.
Za takto ustáleného skutkového stavu súd teda dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok, priebeh ktorého súd ustálil vykonaným dokazovaním tak, ako je opísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, obžalovaný ho spáchal, pričom svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., nakoľko obžalovaný skutok páchal po dlhší čas od 26.11.2013 do 19.10.2016 (takmer tri roky).
Súd teda po vykonanom dokazovaní obžalovaného P. U. uznal za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák..
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery ako i možnosť nápravy.
Súd mal v konaní zistenú jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., a jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda že obžalovaný skutok priznal a oľutoval. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol teda 1:1 . Súd teda ukladal trest v zákonnej trestnej sadzbe od 1 do 3 rokov.
Súd v danom prípade uložil obžalovanému P. U. pri zhodnotení všetkých dostupných informácií trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, nakoľko však obžalovaný skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, na výkon ktorého, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Pre úplnosť súd dodáva, že obžalovaný až do doby, kedy sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu môže dodatočne splniť svoju povinnosť a to v sume 4.080 €, čím využije inštitút účinnej ľútosti s následkom zániku trestnosti činu a bude spod obžaloby oslobodený. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.