Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/308/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. G., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: Ž. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X.. J. XXX/XX, Š., zast. JUDr. Nadeždou Boľovou, advokátkou so sídlom Galanta, Šafárikova 1522, a K. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P.. H. XXXX/X, Š., zast. JUDr. Máriou Gálovou, advokátkou so sídlom Hviezdoslavova 510, 925 21 Sládkovičovo, o návrhu otca na zníženie výživného voči maloletému, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 30.9.2015, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 6.10.2015, domáha, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta, sp. zn. 16P/8/2014 zo dňa 21.5.2014 v časti určenia výživného otca na maloletú tak, že otcovi uloží povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 150,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh odôvodnil tým, že od ostatnej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oboch rodičov. V čase rozhodovania súdu bol otec maloletého zamestnaný v spoločnosti S., N..V..Q.. s príjmom 1.200,- Eur. Príjem matky maloletej bol 600,- Eur mesačne. V záujme čím skôr ukončiť predlžujúce sa súdne konania otec navrhol výšku výživného 250,- Eur. Okrem toho hradil maloletej náklady na škôlku, trávil s ňou čas, bral na dovolenku a matke hradil náklady na bývanie. Maloletú podporujú aj rodičia otca maloletej. Otec maloletej žije v druhovskom pomere so svojou partnerkou F.. Ľ. Š.. Dňa 1.1.2015 sa im narodil syn S., ktorého spoločne vychovávajú. Otec maloletého bol zamestnaný v spoločnosti S., N..V..Q.. Š. od 1.1.2011 do 31.3.2014. Od 4.12.2013 podnikal spoločne so svojím otcom v spoločnosti V. Y. A., N..V..Q.. do 2.6.2014. Po ukončení pracovného pomeru bol dňa 3.6.2014 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dňa 8.1.2015 bol vyradený z tejto evidencie vzhľadom k tomu, že opätovne začal vykonávať samostatne zárobkovú činnosť sám. Vzhľadom na rozbiehajúcu sa podnikateľskú činnosť si otec maloletého doteraz nemohol vyplácať odmenu. Partnerka otca maloletého mala do 26.7.2015 priznanú materskú v dennej výške 19,39 Eur. Od 27.7.2015 je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Na strane matky došlo k zmene pomerov v tom, že nastúpila po ukončení materskej dovolenky do zamestnania, postúpila funkčne aj platovo. Je ekonómkou spoločnosti.

2. Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že návrh považuje za bezdôvodný a žiada ho zamietnuť. Matka maloletej potvrdila, že nastúpila do zamestnania, jej príjem predstavuje 700,- Eur mesačne. Matka sa dozvedela, že otec maloletej svoj pracovný pomer v spoločnosti S., N..V..Q.. ukončil dohodou, na základe čoho má za to, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. O septembra 2014 začala maloletá chodiť do škôlky s čím sú spojené finančné náklady, ktoré doteraz nebolo potrebné vynaložiť a v septembri 2017 nastupuje do 1. ročníka základnej školy, s čím sú tak isto spojené zvýšené náklady. Mesačné nevyhnutné náklady, ktoré matky vynakladá na chod domácnosti a na maloletú sú 150,- Eur na nájom, 33,- Eur na elektrinu, 130,- Eur na hypotéku, 45,- Eur na škôlku, 25,- Eur na mobil, 60,- Eur na tankovanie. Hoci na strane otca maloletého nastala zmena pomerov, podľa matky táto neodôvodňuje zmenu pôvodného rozsudku, nakoľko na strane maloletej tiež nastala zmena a to vzhľadom na rastúce potreby maloletej spočívajúce v navštevovaní škôlky od septembra 2014 a následné nastúpenia do 1. triedy základnej školy, k čomu dôjde v septembri 2017.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami a prednesom právnych zástupkýň účastníkov a zástupkyne kolízneho opatrovníka, výsluchom rodičov maloletej, podstatným obsahom spisu 16P/8/2014, rodným listom maloletého, rozhodnutím ÚPSVaR Nové Zámky o zaradení a o vyradení otca z evidencie uchádzačov o zamestnanie, prehľadom vyplatených dávok v nezamestnanosti, zápočtovým listom otca, daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby a právnickej osoby za rok 2014, daňovým priznaním k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní dávky v nezamestnanosti družke otca a jej zaradení od evidencie uchádzačov o zamestnanie, výpisom z obchodného registra, potvrdením o poberaní prídavkov na dieťa a rodičovského príspevku družkou otca, dokladmi matky o jej výdavkoch s bývaním, dohodou o vyporiadaní spoločného majetku po rozvode, potvrdenie o príjme matky zo zamestnania, zmluvou o úvere čerpanom matkou, potvrdením o príjme otca, výpisom zo sporiaceho účtu maloletej, potvrdením o nákladoch spojených s navštevovaním materskej školy maloletou, rozpisom realizovaného styku otca s maloletou a zistil tento skutkový stav veci:

4. Rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. 16P/8/2014 - 66 z 21.5.2014, právoplatným 5.6.2014 súd manželstvo rodičov maloletej rozviedol a schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 250,- Eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že príjem matky bol okolo 600,- Eur a príjem otca okolo 1.200,- Eur. Z obsahu zápisnice spísanej na pojednávaní dňa 21.5.2014, na ktorom súd predmetnú rodičovskú dohodu schvaľoval, vyplýva, že otec vyčíslil svoje výdavky tak, že platí za jasle 315,- Eur, hypotéku 210,- Eur, na domácnosť matke maloletej prispieval sumou 80,- Eur, na maloletú platil poistky a 100,- Eur posielal matke na zaplatenie úveru. Otec sa vo svojom vyjadrení zaviazal, že bude uhrádzať náklady na jasle a v budúcnosti na škôlku nad rámec výživného. Matka pred súdom uviedla, že s dcérou žije v rodinnom dome, ktorý s otcom nadobudli za trvania manželstva. Matka bola v čase rozhodovania zamestnaná, jej mesačný zárobok predstavoval okolo 600,- Eur mesačne. Potvrdila, že otec uhrádza náklady na jasle a od septembra 2014 bude hradiť náklady na škôlku maloletej. Otec jej prispieval na náklady na dom. Výdavky matka vyčíslila na 310,- Eur na 3 stavebné sporenia, hypotekárny a spotrebný úver.

5. Maloletá D. mala v čase pôvodného rozhodnutia súdu o výške výživného 3 roky, navštevovala súkromné jasle, za ktoré otec platil 315,- Eur. V súčasnosti má maloletá 5 rokov, navštevuje materskú školu v Š., s návštevou ktorej sú spojené výdavky 15,- Eur mesačne na pobyt dieťaťa v škôlke, 1,37 Eur/ deň na stravnú jednotku. Náklady na ošatenie maloletej matka vyčíslila na sumu 100,- Eur mesačne. Maloletá navštevuje krúžky, a to pohybové hry s čím sú spojené výdavky 150,- Eur, voltíž s čím sú spojené výdavky vo výške 40,- Eur mesačne ako členské.

6. Otec maloletého bol podľa výpisu z obchodného registra spol. V. Y. A., N..V..Q.., F. XX XXX XXX, jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti v období od 4.12.2013 do 2.6.2014 a následne opätovne od 11.2.2015. V období od 3.6.2014 do 10.2.2015 bol spoločníkom a konateľom P. G. - jeho otec. Dňom 31.3.2014 otec maloletej ukončil pracovný pomer v spoločnosti S., N..V..Q.., kde pracoval od 1.1.2011. Pracovný pomer bol skončený podľa §60 Zákonníka práce dohodou. Podľa vyjadrenia otca k ukončeniu pracovného pomeru došlo tak, že bývalý konateľ ho nahovoril, aby si založil spoločnosť a potom ho vyhodil. Od 3.6.2014 bol otec maloletej zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z obdobie mesiacov jún 2014 až november 2014 bola otcovi vyplácaná dávka v nezamestnanosti v priemernej výške 787,93 Eur a za mesiac december 2014 vo výške 52,30 Eur. Rozhodnutím ÚPSVaR Nové Zámky z 31.3.2015 bol otec maloletej k 8.1.2015 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že preukázal vznik oprávnenia vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Za rok 2014 dosiahla spoločnosť V. Y. A., N..V..Q.. hospodársky výsledok pred zdanením vo výške 3.222,11 Eur za rok 2015 vo výške 8.547,54 Eur. Podľa daňového priznania za rok 2014 vykázal otec základ dane vo výške 3.866,50 Eur. Za obdobie od marca do októbra 2016 bol otcovi spol. V. Y. A., N..V..Q.., vyplatený čistý príjem v priemernej mesačnej výške 406,60 Eur. Dňa 1.1.2015 sa otcovi a jeho družke narodil maloletý syn S.. Všetci traja žijú v spoločnej domácnosti a syna spolu vychovávajú. So starostlivosťou o maloletého sú spojené bežné výdavky, je v celodennej starostlivosti družky otca maloletého. Žijú v rodinnom dome, ktorý nadobudli odkúpením podielu bývalej manželky. Financované to bolo z predaja bytu jeho družky. Otec nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Náklady na domácnosť predstavujú 40,- Eur na poistku, 40,- Eur na elektrinu, 96,- Eur na plyn, 24,54 Eur na TV a Skylink, 20,- Eur vodné a stočné, 154,- Eur spotrebný úver, 15,70 Eur domová poistka. Družke otca maloletého bola rozhodnutím sociálnej poisťovne zo 4.9.2015 priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 32,3259 Eur od 27.7.2015 na obdobie 6 mesiacov, od 27.7.2015 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od januára 2015 bola poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 23,52 Eur a od februára 2016 poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur mesačne. Jej potreby sú bežné. S maloletou D. sa otec pravidelne stretáva, navštevuje s ňou aj jej starých rodičov, ktorí sa snažia prispievať na maloletú aj po materiálnej stránke. Pre maloletú bol zriadený sporiaci účet, na ktorý otec maloletej a jeho rodičia v rámci možností prispievajú. Aktuálny stav na sporiacom účte je 1.600,- Eur.

7. Otec potvrdil, že pri uzatváraní pôvodnej rodičovskej dohody súhlasil s úhradami nad rámec výživného v podobe platenia súkromných jaslí, do ktorých vtedy maloletá chodila. Potom však došlo k zmene pomerov na jeho strane v súvislosti s ukončením pracovného pomeru a založením firmy. Väčšina jeho snahy išla do rozvoja firmy a až od marca 2016 si prvýkrát mohol vyplatiť príjem vo výške 500,- Eur. Vo firme istý čas ako spoločník vystupoval jeho otec, k čomu došlo v súvislosti so snahou otca získať prostriedky na platenie výživného. Vzhľadom na jeho príjem mu prihlásenie do evidencie nezamestnaných umožnilo aspoň pol roka platiť náklady na jasle. Otec spochybnil výšku nákladov na ošatenie maloletej v rozsahu 100,- Eur mesačne. Na vysvetlenie z čoho žijú, keď deklaruje príjem okolo 500,- Eur a ním vyčíslené výdavky predstavujú 624,40 Eur, pričom v nich nie sú zahrnuté náklady na stravu a ošatenie, otec uviedol, že žijú z osobných úspor jeho družky.

8. Matka maloletého bola po ukončení rodičovskej dovolenky od 1.1.2014 zamestnaná, teda aj v čase schvaľovania pôvodnej rodičovskej dohody. V súčasnosti dosiahla zo zamestnania za obdobie od júla 2015 do júna 2016 priemerný mesačný príjem 850,- Eur. Po rozvode manželstva užívala spolu s maloletou rodinný dom, ktorý v tom čase patril do BSM. Otec asi 8 mesiacov uhrádzal matke polovicu nákladov na bývanie v tomto dome.. V rámci dohody o vyporiadaní BSM nadobudol rodinný dom otec maloletej a ona bola vyplatená sumou 58.000,- Eur. Táto suma jej na kúpu trojizbového bytu v marci 2016 v Š. nestačila a preto si vzala úver vo výške 25.750,- Eur. Súčasťou dohody rodičov po rozvode bolo to, že otec bude platiť jasle, do ktorých mala maloletá chodiť ešte v júni a júli, v auguste mali prázdniny a zároveň sa dohoda týkala obdobia, keď mala maloletá nastúpiť do škôlky. Matka žije v spoločnej domácnosti len s maloletou. Svoje náklady matka vyčíslila na 150,- Eur na nájom, 33,- Eur na elektrinu, 130,- Eur na hypotéku, 25,- Eur na mobil, 60,- Eur na pohonné hmoty.

9. Právna zástupkyňa otca maloletej na pojednávaní predniesla alternatívny návrh podľa ktorého sumy 250,- Eur bude rozčlenená na sumu 150,- Eur ako bežné výživné a 100,- Eur bude vinkulovaná čiastka na maloletú, keďže celú túto sumu považuje otec za neadekvátne míňanie.

10. Právna zástupkyňa matky maloletej s uvedeným návrhom nesúhlasila, keďže v konaní bolo preukázané, že otec je schopný nielen platiť výživné, ale nad jeho rámec aj vytvárať úspory, hoci tvrdí, že jeho príjmy boli znížené.

11. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka pred súdom uviedla, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov tak na strane dieťaťa ako aj u rodičov. Na strane maloletej došlo k zmene v tom, že dieťa nastúpilo do materskej školy, navštevuje záujmové krúžky, zvýšili sa výdavky v súvislosti s jej fyzickým rastom. Stanovené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a preto navrhla, aby súd návrh zamietol.

12. Podľa § 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

13. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

16. Podľa § 62 ods. 4 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 62 ods. 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 63 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

19. Podľa § 65 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Otec maloletej sa svojím návrhom domáha zmeny rozhodnutia a výške výživného na maloleté dieťa, ktorá bola stanovená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 21.5.2014 na sumu 250,- Eur mesačne. Pôvodne sa návrhom domáhal, aby súd rozsah jeho vyživovacej povinnosti znížil na sumu 150,- Eur mesačne, v priebehu konania prostredníctvom svojej právnej zástupkyne predniesol alternatívny návrh, ktorým žiadal aby pôvodne stanovená suma výživného bola rozdelená na čiastku 150,- Eur zodpovedajúcu bežnému výživnému a čiastku 100,- Eur určenú na tvorbu úspor. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane niektorého z rodičov alebo maloletého dieťaťa alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že pomery účastníkov sa zmenili, môže rozhodnúť o zmene vyživovacej povinnosti.

23. V konaní bolo preukázané, že došlo k zmene pomerov tak na strane maloletého dieťaťa ako aj oboch rodičov. Maloletá D. má v súčasnosti 5 rokov, od poslednej úpravy nastúpila na materskú školu. Zvýšili sa náklady súvisiace tak s jej fyzickým rastom ako aj psychickým vývojom maloletého dieťaťa. Okrem bežných potrieb dieťaťa je potrebné uhrádzať výdavky spojené s jej záujmami a krúžkami (pohybové hry, voltíž), ktoré prispievajú k všestrannému rozvoju maloletej.

24. Pokiaľ ide o posúdenie zmeny pomerov, nakoľko v pôvodnom konaní bola uzavretá rodičovská dohoda a rozsudok obsahoval len veľmi stručné odôvodnenie, súd vychádzal z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16P/8/2014, a to predovšetkým z obsahu zápisnice spísanej na pojednávaní dňa 21.5.2014.

25. Na strane matky došlo k zvýšeniu priemerného príjmu zo zamestnania, ktorý vzrástol o sumu cca 250,- Eur. Zároveň však u nej došlo k nárastu životných nákladov, keďže v čase pôvodného rozhodnutia bývala s maloletou v rodinnom dome patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, po rozvode však musela riešiť svoju bytovú otázku. V tejto súvislosti čerpala hypotekárny úver vo výške okolo 25.000,- Eur, ktorý spolu s prostriedkami získanými po vyporiadaní BSM použila na kúpu bytu. V domácnosti žije sama s maloletou dcérou. V pôvodnom konaní matka vyčíslila výdavky na sumu 310,- Eur, v priebehu tohto konania na sumu 400,- Eur (bez uvedenia výdavkov na stravu a ošatenie) a 145,- Eur na maloletú (škôlka + ošatenie), s tým že ďalšie výdavky sú spojené s krúžkami maloletej (40,- Eur/ mesačne voltíž, 150,- Eur pohybové hry).

26. Na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že dňa 1.1.2015 sa jemu a jeho družke narodil maloletý syn S.. Otec svoj návrh odôvodňoval predovšetkým tým, že od poslednej úpravy sa mu znížil príjem z dôvodu ukončenia pracovného pomeru a rozbiehania začínajúcej firmy. Tieto argumenty súd nemohol akceptovať s poukazom na ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine, keďže mal preukázané, že otec ukončil pôvodný pracovný pomer dohodou, a to ešte k 31.3.2014, t.j. pred vyhlásením pôvodného rozsudku, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu z 21.5.2014. Rovnako súd nemohol prijať tvrdenie, že k zmene pomerov otca došlo v súvislosti so začatím podnikania, keď z výpisu z obchodného registra vyplýva, že jediným spoločníkom a konateľom V. Y. A., N..V..Q.. sa stal už 4.12.2013. Vo svojej výpovedi potom sám potvrdil, že v období od 3.6.2014 do 10.2.2015 prevzal spoločnosť jeho otec len preto, aby otec maloletej mohol poberať príspevky v nezamestnanosti, ktoré boli vzhľadom na jeho pôvodný príjem pomerne vysoké. Otec maloletej, napriek tomu že pracovný pomer ukončil k 31.3.2014 a v tom čase bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti existujúcej pol roka (od 4.12.2013) uzavrel dňa 21.5.2014 s matkou maloletej rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa zaviazal platiť na výživu maloletej sumou 250,- Eur, ústne sa zaviazal uhrádzať náklady spojené s návštevou jaslí (ktoré uhradil) a následne materskej školy (ktorú dohodu neplnil) a ako sám potvrdil, ešte asi 8 mesiacov po rozvode uhrádzal polovicu nákladov na bývanie v rodinnom dome patriacom v tom čase do BSM, ktorý užívala matka maloletej. Okrem toho otec maloletej podľa svojich možností prispieval na ním zriadený sporiaci účet maloletej. Zároveň súd konštatuje, že otcom v konaní deklarované výdavky výrazne prevyšujú ním tvrdené príjmy, pričom otec súdu neobjasnil, z akých prostriedkov sú tieto náklady uhrádzané. Vyjadrenie, že žijú z úspor družky súd nepovažoval za dostatočné, keďže otec toto žiadnym spôsobom nešpecifikoval ani nedoložil. Podľa názoru súdu otec nepreukázal, že na jeho strane došlo k výraznému zníženiu príjmov oproti obdobiu pôvodnej úpravy vyživovacej povinnosti, a ak k nej aj došlo, že nebola spôsobená vzdaním sa výhodnejšieho zamestnania a zárobku bez dôležitého dôvodu. Na jeho strane došlo k zmene pomerov v podobe pribudnutia novej vyživovacej povinnosti, na strane druhej však otec v súčasnosti plní vyživovaciu povinnosť len v rámci znenia rodičovskej dohody schválenej súdom, pričom výdavky spojené so škôlkou uhrádza matka (pôvodne jasle nad rámec dohody platil otec) a jeho výdavky sa znížili o sumu, ktorou v čase rozvodu a aj po rozvode prispieval na domácnosť matky a maloletej dcéry.

27. Vzhľadom k tomu, že bola konštatovaná zmena pomerov tak na strane maloletej ako aj oboch rodičov, súd po posúdení aktuálnych možností a schopností rodičov dospel k záveru, že pôvodne stanovená výška výživného na sumu 250,- Eur mesačne zodpovedá aj v súčasnosti odôvodneným potrebám dieťaťa. Súd nepovažoval za dôvodný ani alternatívny návrh otca maloletej na rozdelenie úhrady výživného na platbu bežného výživného a tvorbu úspor. Vychádzal zo skutočnosti, že matka žije s maloletou v spoločnej domácnosti sama, pričom pri zohľadňovaní nákladov maloletej je okrem výdavkov na škôlku, stravu, ošatenie, hygienu a krúžky nutné zohľadňovať aj sumu, ktorú matka uhrádza aj na zabezpečenie bývania a chodu domácnosti, v ktorej maloletá žije. Suma 250,- Eur v podobe bežného výživného je optimálna pre uspokojovanie základných potrieb maloletej tak, aby bola zachovaná zásada, že dieťa má právo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Z uvedených dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol.

28. O trovách konania rozhodol súd v súlade s §52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Galanta, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1, 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.