Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/183/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: v rade 1/ B. S., C.. X.X.XXXX, D. S.: I.. Š. XXXX/X, H., v rade 2/ R. M., C.. X.X.XXXX, D. S.: B.Á. XXX/X, XXX XX O., právne zastúpený JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, v konaní o zaplatenie 18 537,71 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu voči žalovaným v rade 1/ a 2/ zamieta. II. Žalovaní v rade 1/ a 2/ majú právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.11.2013 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne celkom 18 537,71 € s príslušenstvom a nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku zo žaloby a trovy právneho zastúpenia celkom vo výške 867,24 €. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 poskytla žalovaným na základe úverovej zmluvy č. 0353324692 uzavretej dňa 16.11.2009 úver, ktorý sa žalovaní zaviazali uhradiť formou pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti poslednej mesačnej splátky úveru dňa 20.10.2019. Žalovaní, v rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy, svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky úveru riadne a včas neplnili v lehotách splatnosti mesačných splátok úveru, čím došlo k porušeniu podmienok úverovej zmluvy. Vzhľadom na trvajúce omeškanie žalovaných s platením zmluvne dohodnutých splátok úveru, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 20.02.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa pohľadávka z úverovej zmluvy v celkovej výške 19 057,45 € pozostávajúca z nesplatenej časti úveru, nesplatených úrokov a poplatkov za správu úveru stala splatnou v celom rozsahu. Právny predchodca žalobcu v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vyzval žalovaných na okamžitú úhradu dlžnej sumy v lehote 10 dní od prevzatia oznámenia. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.02.2013 bolo žalovaným doručené dňa 4.03.2013. Žalovaní svoj záväzok v 10 dňovej lehote, t.j. do 14.03.2013 nezaplatili, čím sa voči žalobcovi dostali od 15.03.2013 do omeškania so zaplatením pohľadávky z úverovej zmluvy celkom vo výške 19 057,45 €. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 28.03.2013 medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO:35 831 154 ako postupníkom bola pohľadávka voči žalovaným z titulu nesplateného úveru č. 0353324692 vo výške 16 537,71 € postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., o čom boli žalovaní písomne upovedomení oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. 2. Dňa 16.09.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného v rade 2/ k podanej žalobe, ktorý uviedol, že návrh na vydanie platobného rozkazu neuznáva z dôvodu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom sa B. S., C.. X.X.XXXX zaviazala splatiť úver č. 0353324692 zo dňa 16.11.2009 a úver č. 0353418402 zo dňa 23.04.2010 ako aj všetky ďalšie záväzky, ktoré vznikli

za trvania manželstva. Žalovaný v rade 2/ zaslal súdu kópiu Dohody o vyrovnaní bezpodielového vyporiadania spoluvlastníctva manželov a kópiu rozsudku o rozvode manželstva, na základe ktorého bola dňa 28.04.2011 uzatvorená táto dohoda. 3. Žalovaná v rade 1/ sa k podanej žalobe nevyjadrila. 4. Podaním zo dňa 31.10.2014, doručeným súdu dňa 4.11.2014, žalobca doplnil svoj žalobný návrh a predložil súdu listinné doklady na preukázanie svojich tvrdení. Právny zástupca žalobcu uviedol nasledovné: Pohľadávka žalobcu, čo do dôvodu a výšky predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0353324692. Za účelom preukázania platobnej disciplíny splácania úveru, žalobca predložil súdu kompletný položkovitý výpis obratov na úverovej zmluve č. 0353324692 s popisom všetkých transakcií na úverovom účte, z ktorého vyplýva, že žalovaní sa zaviazali úver, ktorý im bol poskytnutý dňa 16.11.2009 vo výške 15 000,00 € splatiť formou 120 pravidelných mesačných splátok. Splatnosť prvej splátky vo výške 75,74 € bola dojednaná k 30.11.2009. Splatnosť ostatných splátok vo výške 217,06 € k 20temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca, dátum poslednej splátky úveru bol 20.10.2019. Žalovaní počas trvania úverového vzťahu na úver zaplatili celkom 2 611,22 €. V dôsledku omeškania žalovaných s riadnym a včasným plnením platobných povinností právny predchodca žalobcu zúčtoval konečný stav zostatku úveru k 31.10.2011, ktorý predstavoval celkom 15 994,38 €. Od tohto dátumu žalovaní právnemu predchodcovi žalobcu ani žalobcovi neuhradili ani časť pohľadávky úveru. Konečný zostatok úveru tak zostal nemenný do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dňa 19.02.2013. Žalobca sa v tomto konaní voči žalovaným domáha zaplatenia pohľadávky vo výške 18 537,71 €, ktorá pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 15 994,38 €, z nesplatených riadnych úrokov vo výške 2 495,49 € a z nesplatených poplatkov za správu úveru vo výške 47,84 €. Neuhradená časť úveru vo výške 15 994,38 € pozostáva z nesplatenej istiny úveru, z riadnych úrokov vyčíslených za obdobie od uzavretia zmluvy, t.j. od 16.11.2009 do 31.10.2011, ktoré neboli k 31.10.2011 uhradené a z poplatkov, vyčíslených za obdobie od uzavretie zmluvy, t.j. od 16.11.2009 do 31.10.2011, ktoré neboli k 31.10.2011 uhradené. Čo sa týka nesplatených riadnych úrokov vo výške 2 495,49 €, tieto predstavujú riadne úroky za obdobie od 1.11.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do 19.02.2013, ktoré boli vyčíslené z konečného zostatku úveru. Nesplatené poplatky za správu úveru vo výške 47,84 € predstavujú poplatky za správu úveru za obdobie od 1.11.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do 19.02.2013. K vyjadreniu žalovaného v rade 2/ právny zástupca žalobcu uviedol, že skutočnosť, že žalovaní upravili vzájomné vzťahy prostredníctvom dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 28.04.2011, v zmysle ktorej dlh voči Slovenskej sporiteľni, a.s. prevzal žalovaný v rade 1/ nie je dôvodom zániku záväzkovoprávneho vzťahu. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 6.11.2014, ktorého sa zúčastnil žalovaný v rade 2/ osobne. Žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaná v rade 1/ sa pojednávania nezúčastnili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní v podaní doručenom súdu dňa 4.11.2014. Žalovaný v rade 2/ na pojednávaní uviedol, že B. S. je jeho bývalá manželka, s ktorou si zobral úver zo Slovenskej sporiteľne. Účelom úveru malo byť získanie peňazí, ktoré by boli dané do podnikania jej syna, nejde o syna žalovaného v rade 2/. Peniaze nemali byť bežne spotrebované. Žalovaný však zistil, že bývalá manželka si peniaze zobrala, nesplácala úver a peniaze minula. Úver zobrali v roku 2009, následne sa rozviedli a uzavreli aj dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej si žalovaná v rade 1/ zobrala na seba záväzok uhradiť úver v Slovenskej sporiteľni. Nejednalo sa len o jeden úver, ale dokonca o dva tak, ako je napísané v Zmluve o vyporiadaní BSM. Táto dohoda bola riadne spísaná po rozvode manželstva a žalovaný v rade 2/ ju bol predložiť aj v Slovenskej sporiteľni, kde mali úver, vec sa však nevyriešila. Žalovaný v rade 2/ je toho názoru, že je potrebné zabezpečiť účasť pani S., aby sa k veci vyjadrila. Súd pojednávanie odročil na neurčito. 6. Podaním zo dňa 12.11.2014, doručeným súdu dňa 18.11.2014, oznámil vstup do konania vedľajší účastník na strane žalovaných, Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka na strane žalovaných do konania bolo oznámené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 25.03.2015. 7. Vedľajší účastník na strane žalovaných sa podaním zo dňa 6.03.2015, doručeným súdu dňa 9.03.2015, vyjadril k veci samej. Poukázal na skutočnosť, že žalovaní ako dlžníci a Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ, ktorý je bankou podnikajúcou na základe bankového povolenia, podpísali dňa 11.06.2009 listinu označenú ako Zmluva o splátkovom úvere, pričom nebolo dokázané, kedy a ktorou splátkou sa žalovaní dostali do omeškania, či a ako boli žalovaní vyzvaní na úhradu dlžných súm. Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovanému, že pohľadávku z úverovej zmluvy postúpila na žalobcu. Nebolo preukázané kedy a ako Slovenská sporiteľňa, a.s. alebo žalobca vyzvali žalovaných na zaplatenie zvyšného dlhu kvôli omeškaniu so splátkami. Žalobca svoje nároky voči žalovanému

odvodzoval zo zmluvy, ktorú žalovaní uzavreli so Slovenskou sporiteľňou a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie. Tieto nároky mal žalobca získať postúpením, preto je potrebné zaoberať sa otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je platné a účinné. Vedľajší účastník na strane žalovaných ďalej poukázal na dikciu ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb. o bankách, v zmysle ktorého tento zákon dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávku voči klientovi za splnenia určitých podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná , pretože tomu bráni ust. § 525 ods, 1 Občianskeho zákonníka. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky, banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní s platením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. 8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.04.2015, ktorého sa zúčastnil žalovaný v rade 2/, právny zástupca žalovaného v rade 2/ a vedľajšieho účastníka na strane žalovaných. Žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaná v rade 1/ sa pojednávania nezúčastnili. Právny zástupca žalovaného v rade 2/ a vedľajšieho účastníka na pojednávaní uviedol, že vo vyjadrení zo dňa 6.03.2015, doručenom súdu dňa 9.03.2015 sa vyjadril k otázke aktívnej legitimácie žalobcu a je toho názoru, že pohľadávka, ktorá bola postúpená zo Slovenskej sporiteľne nebola postúpená v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Zo strany žalobcu nebol predložený listinný dôkaz preukazujúci zaslanie výzvy žalovaným v rade 1/ a 2/ v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, preto je toho názoru, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Právny zástupca žalovaného v rade 2/ a vedľajšieho účastníka zároveň predložil súdu rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Žalovaný v rade 2/ uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia v tomto konaní a stotožňuje sa s vyjadrením právneho zástupcu na pojednávaní. 9. Rozsudkom č.k. 5C/183/2014 - 144 zo dňa 28.04.2015 súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Súd zároveň rozhodol, že o trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej. 10. Dňa 4.05.2015 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k podaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaných zo dňa 6.03.2015. Právny zástupca žalobcu uviedol nasledovné: Aktívnu legitimáciu v konaní žalobca preukazuje oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovaným adresované priamo právnym predchodcom žalobcu. Právny zástupca žalobcu zároveň predložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky a kópiu výzvy právneho predchodcu žalobcu, ktorú adresoval žalovaným, čím došlo k splneniu podmienok podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, t.j. žalovaní boli bankou vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy pred postúpením pohľadávky a ku dňu jej postúpenia boli preukázateľne viac ako 90 dní v omeškaní so splatením dlhu. Účelom ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách je prelomenie bankového tajomstva, nie obmedzenie možnosti postúpiť bankovú pohľadávku. Vedľajší účastník na strane žalovaných ďalej vo svojom podaní spochybnil reálne poskytnutie finančných prostriedkov v prospech účtu žalovaných. Túto argumentáciu považuje právny zástupca žalobcu za absurdnú, nakoľko poskytnutie finančných prostriedkov jednoznačne vyplýva z úverového účtu, ktorý bolo súdu predložený spolu s podaním zo dňa 31.10.2014, ako aj zo skutočnosti, že žalovaní poskytnutý úver splácali. Z predloženého prehľadu platieb tiež jednoznačne vyplýva, že žalovaní boli pred postúpení pohľadávky dlhodobo, dlhšie ako 90 dní, v omeškaní s viac ako jednou splátkou. Právny zástupca žalobcu zároveň predložil súdu kópiu Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE zo dňa 28.03.2013 a výzvu právneho predchodcu žalobcu na splnenie záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy zo dňa 27.04.2011, ktorá mala byť doručená žalovaným. 11. Dňa 2.06.2015 bolo tunajšiemu súdu doručené odvolanie žalobcu proti rozsudku tunajšieho súdu č.k. 5C/183/2014 - 144 zo dňa 28.04.2015. 12. Krajský súd Žilina ako súd odvolací uznesením č.k. 6Co/497/2015 - 179 rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 5C/183/2014 - 144 zo dňa 28.04.2015 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Uznesenie Krajského súdu Žilina nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2015. 13. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 31.03.2016, ktorého sa zúčastnil, právny zástupca žalovaného v rade 2/ a vedľajšieho účastníka. Žalobca, právny zástupca žalobcu, žalovaní a vedľajší účastník sa pojednávania nezúčastnili. právny zástupca žalobcu požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní v podaní zo dňa 29.03.2016 doručenom súdu dňa 30.03.2016. Právny zástupca žalovaného v rade 2/ a vedľajšieho účastníka na pojednávaní predložil súdu rozhodnutia Krajského súdu Žilina, ktorý rozhodoval v obdobnej právnej veci a posudzoval aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, pričom dospel k záveru, že žalobca nebol v konaní aktívne legitimovaný, Krajský súd potvrdil rozsudok okresného

súdu, ktorý sa podrobne zaoberal posúdením aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Pokiaľ ide o úkony Slovenskej sporiteľne, a.s. právny zástupca má vedomosť, že boli zaslané oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a oznámenie o postúpení pohľadávky vo vzťahu k žalovanému v rade 2/, má však za to, že ich súčasťou nie je výzva na úhradu v zmysle Zákona o bankách. Čo sa týka výzvy k splateniu celej pohľadávky s príslušenstvom zo dňa 2.02.2013, právny zástupca nepoprel, že takáto výzva bola žalovanému v rade 2/ doručená, avšak nejde o výzvu v zmysle Zákona o bankách. Výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa 27.04.2011 bola súdu predložená bez doručenky preukazujúcej jej doručenie žalovaným. Súd pojednávanie odročil na neurčito. 14. Dňa 22.06.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na výzvu súdu zo dňa 31.03.2016, ktorým súd žiadal právneho zástupcu žalobcu o vyjadrenie sa k doručeniu výziev právneho predchodcu žalobcu zo dňa 27.04.2011 žalovaným. Právny zástupca žalobcu uviedol nasledovné: Aktívnu legitimáciu v konaní žalobca preukazuje oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovaným adresované právnym predchodcom žalobcu a ktoré žalovaný v rade 1/ neprevzala v odbernej lehote a žalovaný v rade 2/ prevzal, čo je preukázané doručenkou podpísanou žalovaným v rade 1. Oznámením o postúpení pohľadávky žalobca riadne hmotnoprávne preukázal aktívnu legitimáciu v konaní. S poukazom na uznesenie Krajského súdu Žilina v tomto konaní a vzhľadom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaných, právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že výzvami banky zo dňa 27.04.2011, ktoré boli v tomto konaní súdu predložené, došlo k splneniu podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Výzvy boli zaslané formou obyčajnej poštovej zásielky, dôkazom o ich doručení preto žalobca nedisponuje. Právny zástupca žalobcu predložil súdu výzvu Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 18.10.2011, ktorou právny predchodca žalobcu upozornil žalovaných na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, v prípade nezaplatenia dlžnej sumy v poskytnutej lehote. 15. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.06.2016, ktorého sa zúčastnil, žalovaný v rade 2/ a právny zástupca žalovaného v rade 2/ a vedľajšieho účastníka. Žalobca, právny zástupca žalobcu, žalovaná v rade 1/ a vedľajší účastník sa pojednávania nezúčastnili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní v podaní doručenom súdu dňa 22.06.2016. Právny zástupca žalovaného v rade 2/ a vedľajšieho účastníka uviedol, že sa naďalej pridržiava stanoviska predneseného na predchádzajúcich pojednávaniach a trvá na absencii aktívnej legitimácie na strane žalobcu z dôvodu nepreukázania doručenia výzvy podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách žalovaným ako aj pre neplatnosť postupu pri zosplatnení pohľadávky. Právny zástupca krátkou cestou doručil súdu niekoľko rozhodnutí súdov v skutkovo podobných prípadoch. Čo sa týka vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21.06.2016 predloženom na pojednávaní, právny zástupca žalovaného v rade 2/ a vedľajšieho účastníka by sa s týmto rád oboznámil. Pokiaľ ide o postup právneho predchodcu žalobcu, tento mal byť v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru mala byť žalovaným doručená výzva, upozornenie na zosplatnenie úveru, čo preukázané nie je. Pokiaľ ide o listinné doklady, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úveru a oznámenie o postúpení pohľadávky zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. s pripojenými doručenkami žalovaného v rade 2/ tieto právny zástupca žalovaného nespochybňuje. Súd pojednávanie odročil. 16. Dňa 22.06.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného v rade 2/ vo veci samej, ktoré bolo do súdneho spisu založené po vykonanom pojednávaní. Právny zástupca uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že na posudzovanie premlčania sa v tomto prípade aplikuje režim obchodného zákonníka. Z povahy postavenia účastníkov Zmluvy je však zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nie je teda možné na vzniknutý vzťah aplikovať výhradne . K tvrdeniu žalobcu, že relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky žalovaným bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka, právny zástupca uviedol, že toto tvrdenie nemožno aplikovať na situáciu, v ktorej je postupcom banka. Tá je v prípade postúpenia pohľadávky povinná dodržiavať aj Zákon o bankách, ktorý je lex specialis k citovaným ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Právny zástupca ďalej uviedol, že nespochybňuje, že ust. § 92 Zákona o bankách hovorí aj o úpravách výnimiek z bankového tajomstva, nemožno však poprieť, že ods. 8 ust. § 92 Zákona o bankách hovorí o podmienkach, za ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu. Výzva podľa ust. § 92 ods.8 Zákona o bankách je jednostranný právny úkon, s ktorým sú spojené určité právne následky, preto nedodržanie písomnej formy výzvy preukázateľne zaslanej druhej strane má za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Napriek výzve, ktorú v konaní doložil žalobca, nie je preukázané, že právny predchodca žalobcu túto výzvu skutočne žalovaným zaslal. Nepredloženie dôkazu o odoslaní výzvy preto znamená, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tejto povinnosti. Právny zástupca citoval vo svojom vyjadrení niekoľko rozhodnutí krajských súdov, z ktorých vyplynulo, že v prípade, ak žalobca

predloží v konaní samotnú výzvu na splnenie záväzku adresovanú žalovanému, je povinný, súčasne s ňou, doložiť aj doklad preukazujúci zaslanie tejto výzvy žalovaným, čo v tomto konaní žalobca súdu nepredložil. 17. Inštitút vedľajšieho účastníka s účinnosťou od 1.07.2016 zanikol, súd preto s vedľajším účastníkom na strane žalovaných ďalej nekonal. 18. Dňa 11.10.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného v rade 2/ k vyporiadaniu BSM, v ktorom uviedol, že žalovaná v rade 1/ uzavrela dňa 28.04.2011 so žalovaným v rade 2/ dohodu o vyporiadaní BSM po rozvode manželstva, predmetom ktorej bolo prevzatie záväzkov vymedzených v tejto dohode, žalovanou v rade 1/, ktorá sa zaviazala splatiť úvery vymedzené v tejto dohode, ako aj všetky ďalšie záväzky, ktoré vznikli za trvania manželstva. V zmysle uvedeného má žalovaný v rade 2/ za to, že žaloba je voči nemu nedôvodná a navrhuje, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. 19. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.10.2016, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalovaného v rade 2/, na základe substitučného plnomocenstva, Mgr. Branislav Belan. Žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaní sa pojednávania nezúčastnili. Právny zástupca žalobcu požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní v podaní doručenom súdu dňa 19.10.2016. Právny zástupca žalovaného v rade 2/ uviedol, že zotrváva na doterajších prednesoch a vyjadreniach. Žalovaný v rade 2/ trvá na tom, že zmluva o postúpení pohľadávky na žalobcu je neplatným právnym úkonom, pretože neboli naplnené podmienky postúpenia ustanovené v § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Zo strany žalobcu, resp. právneho predchodcu žalobcu neboli súdu predložené výzvy v zmysle Zákona o bankách s preukázaným doručením týchto výziev, prípadne s poštovým podacím hárkom. Krátkou cestou právny zástupca predložil súdu rozsudok Krajského súdu Žilina v skutkovo obdobnej veci. 20. Súd sa oboznámil s listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to úverovou zmluvou č. 0353324692 so Všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s doručenkami, oznámením o postúpení pohľadávky s doručenkami, sadzobníkom poplatkov a náhrad platných od 1.10.2010, výzvou zo dňa 27.04.2011, doručovanou žalovaným v rade 1/ a 2/ bez preukázania poštovného podacieho hárku a doručenky, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

21. Medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými vznikol dňa 16.11.2009 uzatvorením Zmluvy o splátkovom úvere spotrebiteľský vzťah. Na základe Zmluvy poskytol žalobca žalovaným peňažné prostriedky celkom vo výške 15 000,00 €, ktoré sa žalovaní zaviazali splácať v pravidelných mesačných splátkach počnúc dňom čerpania úveru, s dátumom poslednej splátky úveru dňa 20.10.2019. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.02.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaným oznámila, že ku dňu 19.02.2013 vyhlásila, v zmysle bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok, mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Slovenská sporiteľňa, a.s. zároveň vyzvala žalovaných k splateniu celého zostatku úveru celkom vo výške 19 057,45 €, v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaná v rade 1/ si oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neprevzala. Žalovaný v rade 2/ oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru prevzal dňa 4.03.2013. Podaním zo dňa 5.04.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaným oznámila, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 28.03.2013 postúpila pohľadávku vo výške 19 359,45 € na žalobcu, spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Kradžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154.

22. Súd sa ako prvou otázkou zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v konaní.

23. Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/71/> o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. ku dňu 21.07.2007 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohoto zákona a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b)zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

25. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môžu svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

26. Podľa ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

27. Podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Z vykonaného dokazovania, a to najmä z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými vznikol, na základe Zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 16.11.2009 spotrebiteľský vzťah. Na základe Zmluvy pôvodný veriteľ poskytol žalovaným úver, ktorý sa títo zaviazali splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou, a.s. a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. bola dňa 28.03.2013 uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mala byť na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. postúpená aj pohľadávka uplatnená v tomto konaní.

30. V súlade s vykonaným dokazovaním a v zmysle citovaných ustanovení súd v konaní nemal preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, ku ktorému malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 28.03.2013 medzi pôvodným veriteľom, Slovenskou sporiteľňou, a.s. a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách je, aby bol klient s jej plnením v omeškaní aspoň 90 dní, po tom ako banka na jej splnenie klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, v priamom rozpore so zákonom. Ako také je teda postúpenie neplatné, a to nielen medzi stranami, ale aj navonok, voči dlžníkovi - žalovanému.

31. Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne vzťahy, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. svoje nároky voči žalovaným odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaní uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie. Tieto nároky mala spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. získať postúpením. Preto je v prvom rade

potrebné zaoberať sa otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je voči žalovanej platné a účinné.

32. Vyššie citované ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje okrem iného postúpenie takých pohľadávok, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči klientom možno považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk. Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo so zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá tieto požiadavky nespĺňa sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom.

33. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých vyššie uvedených podmienok, ktorých splnenie však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade bolo v priamom rozpore s ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účelom tohto ustanovenia je okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v citovanom ustanovení prešiel na inú osobou než toho veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie, ak mu ho oznámi postupca, v zmysle ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

34. Z uvedeného vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, pričom postupca v súdnom konaní, v ktorom postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať, že klient si výzvu aj prevzal, a zároveň klient aj napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

35. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu oznámenie právneho predchodcu žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.02.2013, adresované žalovaným, ktorým právny predchodca žalobcu zároveň žalovaných vyzval na úhradu pohľadávky, ktorá ku dňu 19.02.2013, t.j. ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavovala celkom 19 057,45 €. Žalovaná v rade 1/ si výzvu banky neprevzala, žalovaný v rade 2/ si výzvu banky prevzal dňa 4.03.2013. Odo dňa nasledujúceho po prevzatí písomnej výzvy banky na úhradu peňažného záväzku voči banke, plynula 90 dňová lehota, po uplynutí ktorej bola banka oprávnená postúpiť svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. K postúpeniu pohľadávky voči žalovaným z titulu nesplateného úveru došlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 28.03.2013, t.j. pred uplynutím 90 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy banky na úhradu peňažného záväzku žalovaných voči banke. Dňa 4.05.2015 žalobca, na preukázanie aktívnej legitimácie v konaní, predložil súdu Výzvu pôvodného veriteľa, Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 27.04.2011, adresovanú žalovaným, ktorou pôvodný veriteľ oznámil žalovaným, že so splácaním predmetnej pohľadávky sú ku dňu 31.03.2011 v omeškaní vo výške 860,83 € s príslušenstvom. Žalobca však súdu žiadnym spôsobom nepreukázal prevzatie výzvy žalovanými a následne ich omeškanie so splatením záväzku viac ako 90 dní. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22.06.2016 právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že výzvy zo dňa 27.04.2011 boli žalovaným zaslané formou obyčajnej poštovej zásielky, dôkazom o ich doručení preto žalobca nedisponuje. Dňa 22.06.2016 žalobca, na preukázanie aktívnej legitimácie v konaní, predložil súdu Výzvu pôvodného veriteľa, Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 18.10.2011, adresovanú žalovaným, ktorou pôvodný veriteľ upozornil žalovaných na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, v prípade nezaplatenia dlžnej sumy v poskytnutej lehote. Pôvodný veriteľ zároveň žalovaným oznámil, že splácanie predmetnej pohľadávky je ku dňu 30.09.2011 v omeškaní vo výške 2 180,23 € s príslušenstvom. Právny zástupca žalobcu zároveň súdu oznámil, že výzvy zo dňa 18.10.2011 boli

žalovaným taktiež zaslané formou obyčajnej poštovej zásielky, dôkazom o ich doručení preto žalobca nedisponuje. Je potrebné poukázať na to, že výzva, v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, je adresovaný právny úkon, a preto je potrebné preukázať doručenie tejto výzvy druhej strane. Nedodržanie písomnej formy výzvy preukázateľne zaslanej druhej strane má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Neplatnosť tohto právneho úkonu má za následok neplatnosť ďalšieho nadväzujúceho úkonu, ktorým je v tomto prípade zmluva o postúpení pohľadávok.

36. K postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi pôvodným veriteľom a žalobcom dňa 28.03.2013. Ako už bolo vyššie uvedené pre platné postúpenie pohľadávky zo strany banky, ako postupcu musia byť splnené okrem všeobecných podmienok ust. § 524 Občianskeho zákonníka aj podmienka uvedená v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Predmetom postúpenia pohľadávky z banky na „nebankovku“ môžu byť teda len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve klienta na úhradu peňažného záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Z uvedeného vyplýva, že banka pred postúpením pohľadávky na „nebankovku“ nesplnila podmienku 90 dní trvajúceho omeškania s plnením dlhu.

37. Na základe uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní.

38. Podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. V zmysle uvedeného právo na náhradu trov konania vzniklo žalovaným, ktorí boli v konaní úspešní. Súd preto žalovaným priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

41. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 262 ods. 2 súd po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.