Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34P-153-2016.pdf
PDF · 83.97 KB
No categories available
34P/153/2016
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti H. : I. nar. XX.XX.XXXX a O. nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., deti rodičov : matky S. H. rod. H., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom Y. Z. XXX, t. č. bytom Y., M. X., zastúpenej v konaní Z.. K. N., advokátom so sídlom v Y., G. XX a otca I. H., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom Y. Z. XXX, t. č. bytom v V. a v G., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa matka maloletých detí domáhala, aby súd neodkladným opatrením zveril obe maloleté deti na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matky, a to až do rozhodnutia vo veci samej a otcovi detí uložil povinnosť do právoplatného skončenia konania o úprave rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu prispievať na výživu maloletého I. sumou 400,-Eur mesačne a na výživu maloletého O. sumou 350,-Eur mesačne, a aby bol upravený styk otca s deťmi každý párny týždeň v mesiaci od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Matka uviedla, že maloleté deti pochádzajú z ich manželského vzťahu s otcom detí, s ktorým od augusta 2015 už nežijú spolu, pretože otec detí začal spolužitie s inou ženou. Dňa 21.10.2015 podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 30P/210/2015 a nie je ešte skončené. Uviedla, že uvedené sumy výživného na maloleté deti navrhovala aj v uvedenom rozvodovom konaní, v ktorom sa otec detí vyjadril, že je ochotný prispievať len sumou 100,-Eur mesačne na každé dieťa. Matka poukázala na to, že otec detí podniká ako SZČO v V., pričom pri jeho zamestnávaní v Rakúsku aj zamestnancov tento dosahuje taký príjem, z ktorého aj s prihliadnutím na jeho doterajšiu vysokú životnú úroveň môže ňou uplatňované výživné na deti v plnej miere poskytovať. Doplnila, že ona sa s deťmi presťahovala z ich spoločného rodinného domu do prenajatého 2-izbového bytu, pretože otec detí prichádzal na styk s deťmi do ich dovtedajšieho bydliska nepravidelne (spravidla v nedeľu) a pred deťmi ju nemiestne urážal, ponižoval a psychicky týral. Matka poukázala na to, že ona s deťmi býva v Y., pričom otec detí býva s priateľkou v Bratislave, má aj byt v V., kde ako SZČO podniká a zamestnáva aj viacerých zamestnancov. K svojim pomerom matka uviedla, že ona je spoločníčkou spol. S.., v ktorej spoločnosti sú obaja manželia aj konateľmi, pričom konateľskú činnosť vykonáva len otec detí, ona zo spoločnosti nemá žiaden príjem a od 11/2015 do 01/2016 bola práceneschopná, za mesiace 02 - 04/2016 jej spoločnosť titulom mzdy žiadnu sumu nevyplatila a od 18.4.2016 je poberateľkou len nemocenských dávok vo výške cca 249,- Eur mesačne a poberá prídavky na dve deti spolu 47,04 Eur mesačne. Ona je zaviazaná splátkami úveru 168,96 Eur mesačne, ktorý úver ona zobrala na svoju osobu pre potreby otca detí na úhradu faktúr za PHM a otec detí jej odmietol splácať aj ich spoločný úver na rodinný dom vo výške 95.000,-Eur so splátkami 506,76 Eur mesačne. Vinou otca detí sa tak ona dostala aj s deťmi do neúnosnej situácie, ktorá vyžaduje nápravu v zmysle jej návrhu. Ešte jej výdavky na bývanie predstavujú 300,-Eur mesačne. Matka doplnila, že mal. I. je žiakom 3. ročníka súkromnej základnej školy, kde školné predstavuje 1.000,-Eur
ročne a maloletý O. má X rokov a navštevuje predškolské zariadenie. Matka poukázala na to, že celkové výdavky na jej osobu a ich deti predstavujú 1.171,32 Eur a popri tom má ona splácať vyššie uvedené úvery a takto by jej výdavky mali predstavovať celkove 1.839,66 Eur mesačne. Matka zdôraznila, že doteraz sa na úhrade uvedených nákladov podieľal v určitom rozsahu aj otec detí, avšak ten od tohto mesiaca odmietol nielen splácanie vyššie spomenutých úverov, ale aj poskytovanie výživného vo vyššej sume ako 200,-Eur mesačne. Matka detí poukázala na nadštandardnú životnú úroveň otca detí, na jeho majetkové pomery a má za to, že otec detí dosahuje nadštandardný príjem. Výživné v sume 100,-Eur mesačne na každé dieťa, ktoré je otec ochotný platiť, považuje matka za neadekvátnu sumu, preto úpravu vyživovacej povinnosti považuje za nevyhnutnú a keďže otec detí odmietol platiť adekvátnu sumu výživného, napriek tomu, že ona nemá dostatok finančných prostriedkov a ešte je nútená platiť aj spoločné úvery, žiada o vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podala matka aj návrh vo veci samej, ktorým sa domáhala totožnej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom ako v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Otec detí sa k podanému návrhu voči súdu nevyjadril. Pred kolíznym opatrovníkom otec uviedol, že súhlasí so zverením detí do osobnej starostlivosti matky, ale nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného. Uviedol im, že on dlhodobo posiela na deti výživné po 50,-Eur týždenne a okrem toho uhrádza všetky výdavky ohľadne detí (škola, MŠ, strava) a s matkou detí sa dohodli, že od 09/2016 sa budú na výdavkoch na deti podieľať spolu a naďalej je ochotný posielať matke na výživu detí po 50,-Eur týždenne. Tiež im otec uviedol, že on sa s deťmi pravidelne stretáva každý týždeň od soboty od 10.00 h alebo 12.00 hod. do nedele do 20.00 hod. Uviedol im, že je ochotný akceptovať návrh matky na úpravu styku, ale z pracovných dôvodov nevie, či bude môcť zachovať pravidelný čas na prevzatie detí.
3. Kolízny opatrovník prešetril pomery, vykonal pohovor s oboma rodičmi a v závere uviedol, že z pohovoru s rodičmi vyplýva, že v súčasnosti spolu nekomunikujú a majú dlhodobo partnerské problémy. Ich výpovede ohľadne stretávania sa otca s deťmi sú rozdielne. Podľa vyjadrenia matky sa deti stretávajú s otcom každú nedeľu, pričom otec tvrdí, že od soboty do nedele. Kolízny opatrovník má za to, že je v záujme detí, aby sa styk realizoval počas celého víkendu, preto odporúčajú styk otca s deťmi upraviť každý párny víkend od soboty od 10.00 hod. do nedele do 19.00 hod. S poukazom na vyjadrenie otca, ktorý súhlasí so zverením detí do osobnej starostlivosti matky, odporúčajú v tejto časti návrh matky zamietnuť. V časti výživného odporúčajú otca detí zaviazať prispievať na maloletých sumou primeranou jeho možnostiam, schopnostiam, majetkovým pomerom a opodstatneným potrebám detí.
4. Súd sa oboznámil s podaným návrhom, obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav :
5. Maloleté deti I. a O. pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov, ktoré manželstvo zatiaľ trvá, ale tunajším súdom je pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX vedené ich rozvodové konanie, s ktorým konaním je spojené konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Rozvodové konanie nie je zatiaľ skončené. Rodičia detí nežijú spolu od augusta 2015, kedy otec detí opustil spoločnú domácnosť. Maloleté deti bývajú s matkou, ktorá sa o ne osobne stará a otec sa s deťmi pravidelne stretáva. Otec na výživu detí pravidelne dobrovoľne prispieva k rukám matky sumou 200,- Eur mesačne spolu na obe deti a ako vyplynulo z jeho vyjadrenia pred kolíznym opatrovník, doposiaľ popri tom aj uhrádzal všetky výdavky ohľadne detí (škola, MŠ, stravné), pričom sa podľa jeho udania s matkou dohodli, že na týchto výdavkoch detí sa od septembra 2016 budú podieľať obaja rodičia. Matka detí poukazuje na vysoký životný štandard otca detí a jeho predpokladané vysoké príjmové a majetkové pomery s tým, že otec detí nie je ochotný prispievať ani na ich spoločné úvery a ona tak musí splácať aj tieto úvery spolu v sume cca 669,-Eur mesačne. Poukázala na vysoké výdavky, ktoré musí ona vynakladať aj vrátane uvedených úverov, spolu výdavky 1.839,-Eur, pričom poberá len nemocenské dávky v sume 258,20 Eur mesačne. Preto otcom platené výživné 200,-Eur mesačne na dve deti považuje za neadekvátnu sumu, preto žiada o nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.
6. Podľa § 2 ods.1, 2 CMP ( z.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Podľa § 324 ods.1 Civilného sporového poriadku ( CSP) z.č. 160/2015 Z.z., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods.1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 360 ods.1, 2 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.
11. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
12. Podľa § 367 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
13. V danej veci sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku (CMP), pri ktorom sa aplikuje všeobecná subsidiarita Civilného sporového poriadku (CSP) spočívajúca v koncepcii, že CSP upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu. Teda tam, kde takéto odlišnosti CMP nestanovuje, uplatní sa CSP ako generálny procesný kódex. Aj z nadpisu tretej časti CMP Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu, je zrejmé, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení pre mimosporové konania s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikoval príslušné ustanovenia § 324 a nasl. CSP a § 360 a nasl. CMP.
14. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite súdne riešiť vec, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom procesného práva, ktoré možno vydať za predpokladu, že sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana a súčasne, že sa jedná o stav, kedy vec neznesie odklad, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie si vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov.
15. V danej veci mal súd za to, že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia nie je dôvodné, pretože nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreby bezodkladného a okamžitého zásahu súdu formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Maloleté deti bývajú s matkou, ona sa o ne osobne stará, otec detí súhlasí so zverením detí do osobnej starostlivosti matky, teda medzi rodičmi nie je rozpor v otázke osobnej starostlivosti o deti. Preto nie je potrebné, aby okamžite zasahoval súd a bezodkladne neodkladným opatrením rozhodoval o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky.
16. Tiež nie je splnená podmienka naliehavosti veci a potreba bezodkladného uloženia vyživovacej povinnosti otcovi neodkladným opatrením, pretože otec detí pravidelne dobrovoľne prispieva na výživu detí k rukám matky sumou 200,-Eur mesačne spolu na dve maloleté deti a popri tom sa aj on podieľa na ďalších výdavkoch detí, preto možno konštatovať, že otec si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v nevyhnutnej miere plní. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmysle § 366 CMP možno neodkladným opatrením nariadiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere, pričom matkou navrhované sumy výživného vysoko presahujú požiadavku nevyhnutnej miery. Pokiaľ matka poukazuje na svoje nízke príjmy a vysoké výdavky aj vrátane platenia ich spoločných úverov len ňou, na ktoré jej otec detí ako manžel neprispieva, v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že určením vysokého výživného
na maloleté deti neodkladným opatrením nemožno nahrádzať iné právne inštitúty upravujúce vzťahy medzi manželmi.
17. Súd mal za to, že nie je splnená ani podmienka naliehavosti veci a potreby bezodkladného nariadenia neodkladného opatrenia ani ohľadom úpravy styku s maloletými deťmi. Zo zhodných vyjadrení oboch rodičov detí pred kolíznym opatrovníkom vyplynulo, že otec sa s deťmi pravidelne stretáva. Matka, ktorá sa o deti stará, nebráni otcovi v styku a chce, aby sa otec s deťmi stretával počas celých víkendov. Preto nie je potrebné bezodkladne upraviť styk otca s deťmi, nie je potrebné, aby zasahoval súd pre zabezpečenie kontaktu otca s deťmi, ktorý sa realizuje. Dôvodnosť neodkladného opatrenia na úpravu styku by bola daná, keby rodič, u ktorého maloleté dieťa býva, by bezdôvodne zabraňoval v styku dieťaťa s druhým rodičom. To ale nie je tento prípad, pretože matka umožňuje styk otca s deťmi, preto nie dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia ani v tejto časti úpravy styku.
18. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný. O konečnej úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vo veci samej bude rozhodnuté na základe návrhu matky, po vykonaní dokazovania, rozsudkom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.