Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/420/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Ľ. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M.Á. W. XXXX/XX, XXX XX Y.-A., zastúpený Advokátska kancelária TAGAJ s.r.o., IČO: 47234091, so sídlom SNP 38, 976 32 Badín, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, o zaplatenie 1.314,69 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.314,69 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.019,25 € od 8.4.2015 do 30.10.2015, zo sumy 1.314,69 € od 31.10.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 18.12.2015 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 17.12.2015, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného formou platobného rozkazu zaplatiť mu sumu 1.314,69 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.019,25 € od 8.4.2015 do 30.10.2015 a zo sumy 1.314,69 € od 31.10.2015 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Žalobca svoj návrh zdôvodnil tým, že dňa 21.12.1999 uzavrel so žalovaným, ktorého obchodné meno v tom čase bolo Prvá česko-slovenská poisťovňa, a.s., poistnú zmluvu č.5092100149, typ UDP-K + úraz (ďalej len „poistná zmluva“), v zmysle ktorej bolo dojednané poistenie pre tam uvedené prípady, okrem iného aj pre prípad dožitia vo výške 90.880,- Sk (3.016,663 €), pričom začiatok poistenia bol určený ku dňu 22.12.1999 a koniec poistenia ku dňu 22.12.2014. Žalobca uviedol, že v súlade s ustanovením § 52 ods. 1 až 4 je nutné predmetnú poistnú zmluvu považovať za spotrebiteľskú zmluvu. V zmysle informácie o finančnom stave poistnej zmluvy k 31.12.2000, k 31.12.2001 a k 31.12.2002 bolo zo strany žalovaného poistné pre prípad dožitia sa zvýšené zo sumy 90.880,- Sk na sumu 90.958,- Sk (3.019,25 €). Žalobca uviedol, že bol v zmysle poistnej zmluvy povinný po dobu 10 rokov vopred raz ročne uhrádzať poistné, pričom tento svoj záväzok splnil riadne a včas v žalobe uvedenými 10 platbami, keď prvá splátka bola vo výške 4.129,- Sk dňa 21.12.1999 a ďalšie splátky boli vo výške 5.505,- Sk. Posledná dňa 22.12.2008. Dôkazom o riadnych úhradách, okrem iného, je aj fakt, že žalovaný nikdy nevyzval žalovaného na úhradu dlžného poistného, naopak oznámením zo dňa 10.2.2010 žalovaný žalobcovi oznámil, že ku dňu 31.12.2008 bolo uhradené celé predpísané poistné vo výške 1.827,33 €. Dňom 22.12.2014 v zmysle poistnej zmluvy nastala poistná udalosť, na základe ktorej malo byť žalobcovi vyplatené dohodnuté poistné plnenie. Napriek tomu, že žalobca viacnásobne tak telefonicky ako aj osobne kontaktoval žalovaného za týmto účelom, zo strany žalovaného sa tak nestalo. Žalobca následne písomne listinou zo dňa 22.1.2015 Žiadosť o vyplatenie dohodnutej poistnej sumy pri dožití žiadal žalovaného o vyplatenie poistného plnenia, pričom svoj podpis na tejto žiadosti overil na Mestskom úrade Zvolen. Žalobcovi bola zo strany žalovaného doručená listina Žiadosť o vyplnenie

a spätné zaslanie nárokového listu na výplatu poistného plnenia a poistky zo dňa 3.3.2015 s tým, že žalobca tam požadované listiny žalovanému zaslal, pričom opätovne musel overiť podpis na nárokovom liste. Žalovaný ani po doručení vyššie uvedených listín neuhradil dohodnuté poistné plnenie. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zaslal Výzvu na zaplatenie - pokus o mimosúdne vyriešenie sporu zo dňa 24.8.2015, doručenú dňa 26.8.2015. Až následne, t.j. cca 9 mesiacov po splnení podmienok na výplatu poistného plnenia žalovaný listom zo dňa 4.9.2015 Oznámenie o likvidácii poistnej udalosti pristúpil k likvidácii a zaslal žalobcovi vyčíslenie spolu so šekovou poukážkou vo výške 1.704,56 €. V zmysle toho zo strany žalovaného došlo k uznaniu základu nároku žalobcu vo výške 3.019,25 € a žalobcovi bola vyplatená suma vo výške 1.704,56 €. Žalovaná suma tak predstavuje rozdiel sumy 3.019,25 € a sumy 1.704,56 €. Žalobca tiež uviedol, že súčasťou poistnej zmluvy boli všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie platné pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 a ktoré boli schválené Ministerstvom financií SR pod č.52/1024/1995 (ďalej len „VPP“), ktoré žalobca bez výhrad akceptoval. V rámci zachovania právnej istoty uviedol, že z jeho strany neboli nikdy akceptované novelizované všeobecné podmienky, ktoré sa snažil žalovaný pod prísľubom rôznych výhod nanútiť žalobcovi. Žalobca práve naopak vždy vyjadril svoj nesúhlas s akceptovaním nových všeobecných podmienok resp. žalobca nikdy nepristúpil na zmenu poistnej zmluvy a k tomu dátumu platnými VPP. Po právnej stránke žalobca zdôvodnil svoj nárok odkazom na ustanovenie § 40 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 788 ods. 1 a 2, § 791 ods. 1, § 797 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na príslušné ustanovenia VPP. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru nárok na vyplatenie poistnej sumy vznikol dňa 23.12.2014, teda nasledujúci deň po poistnej udalosti, pričom jeho splatnosť nastala uplynutím 15 dní odo dňa skončenia šetrenia poistiteľa, t.j. odo dňa doručenia nárokového listu žalovanému. Keďže žalobca odoslal nárokový list žalovanému dňa 20.3.2015 prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. formou „doporučenej zásielky 1.triedou“, lehota na ukončenie prepravy tejto zásielky v rámci územia SR je v súlade s obchodnými podmienkami poštového prepravcu nasledujúci deň po jej odoslaní, t.j. dňa 21.3.2015 (sobota), čiže k jej faktickému doručeniu došlo najneskôr dňa 23.3.2015 (pondelok), poistné plnenie vo výške 3.019,25 € sa tak stalo splatné dňa 7.4.2015. Pri vyčíslení výšky úroku z omeškania žalobca odkázal na ustanovenie § 517 ods. 2 v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru riadnym spôsobom zdôvodnil tak právny nárok, ako aj jeho výšku a teda má za to, že žalovaný bez akéhokoľvek právneho titulu zadržiava vyplatenie celého poistného plnenia v zmysle poistnej zmluvy a VPP.

2. Na návrh vydal súd dňa 15.1.2016 platobný rozkaz sp.zn. 10C/420/2015-25, ktorý bol žalovanému doručený dňa 28.1.2016, proti ktorému podal žalovaný odpor zo dňa 1.2.2016, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 4.2.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že je predovšetkým potrebné si vyjasniť, či poistná zmluva vôbec platne vznikla, pretože ak nemá poistná zmluva všetky podstatné obsahové náležitosti podľa § 788, je takáto zmluva absolútne neplatná. Tiež § 39 s rozporom so zákonom spája absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pričom týmto zákonom sa nemá na mysli iba Občiansky zákonník, ale akýkoľvek iný zákon. Poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Platnosť každého hmotnoprávneho úkonu je potrebné skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. Podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č.24/1991 Zb. o poisťovníctve, stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (t.j. výška poistného resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri spísaní poistného do poistnej zmluvy žalobcu musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. V protokole z roku 2007 NBS mala skonštatovať, že poistné v predmetnej poistnej zmluve žalobcu bolo v rozpore s § 31a zákona č.95/2002 Z.z. a tiež v rozpore s § 35 zákona č.8/2008 Z.z.. Keďže v zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv, keď tieto skutočnosti majú plynúť aj z priloženej notárskej zápisnice N29/2008 zo dňa 2.6.2008. Z nimi predložených listín má vyplývať jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č.24/1991 Zb. o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. V takomto nezákonnom poistení predmetného produktu žalovaného orgán štátu - Ministerstvo financií utvrdzoval následnými kontrolami (protokol zo 4.6.1999). Neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Z odborného vyjadrenia NBS, ktorá je orgánom príslušným zaujímať stanoviská, odborné vyjadrenia k otázkam týkajúcich sa životného poistenia a poisťovacej činnosti, konkrétne sa jedná o list č.ODT-13070/2013 zo dňa 2.12.2013 má vyplývať, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného, teda výška poistného schvaľovala a takáto výška poistného sa stala záväznou. Časť obsahu poistnej zmluvy,

jedna z jej podstatných obsahových náležitostí bola teda určená v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Fakt, že výšku poistného určil verejnoprávny subjekt v rozpore s vtedajším zákonom, je významnou skutkovou okolnosťou, ktorá je súčasťou relevantného skutkového stavu a ktorú pri korektnej právnej analýze nemožno ignorovať. Podľa názoru žalovaného pri predmetnej poistnej zmluve nejde o klasickú súkromnoprávnu zmluvu, ale o tzv. regulovanú zmluvu, kde opätovne poukázali na stanovisko NBS zo dňa 2.12.2013, z ktorého má vyplývať skutočnosť, že úprava poisťovacej činnosti bola v období platnosti a účinnosti zákona č.24/1991 Zb. iná ako v súčasnosti (resp. od roku 2002). NBS kontrolovala to, čo jej právny predchodca (Ministerstvo financií SR) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu žalovaného právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv). NBS mala zistiť, že poistné bolo stanovené zle a nízko a teda že je stanovené protizákonne. Nezákonné poistné stanovené nesprávne v rozpore so zákonom nemôže byť zákonné, preto potom uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, keďže absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností, ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Z týchto dôvodov žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Dňa 9.5.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu k podanému odporu žalovaného zo dňa 4.5.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že tvrdenia žalovaného o absolútnej neplatnosti predmetnej poistnej zmluvy považuje za tendenčné a účelové a to z nasledovných dôvodov. Poistná zmluva bola uzavretá v zmysle predpisov súkromného práva, t.j. Občianskeho zákonníka a má súkromnoprávny charakter. Tiež je táto zmluva zmluvou spotrebiteľskou. Akceptáciou poistnej zmluvy zo strany žalobcu na základe predchádzajúcej ponuky žalovaného došlo k uzavretiu súkromnoprávneho vzťahu medzi nimi a oba subjekty sú povinné dodržať k čomu sa zaviazali. Od tohto vzťahu je potrebné striktne odlišovať vzťah medzi žalovaným a orgánom dozoru nad žalovaným. Z tohto vzťahu vznikajú vzájomné práva a povinnosti žalovanému a orgánu dozoru, avšak tento vzťah nijakým spôsobom nemôže negatívnym spôsobom ovplyvniť vzťah medzi žalobcom a žalovaným. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2Cdo/229/2013 zo dňa 30.9.2014, v ktorom sa riešila skutkovo a právne obdobná právna otázka. Žalobca tiež poukázal na fakt, že žalovaný až do momentu podania odporu nikdy nenamietal platnosť resp. neplatnosť poistnej zmluvy, a to ani v čase keď sa dozvedel o výsledku vykonanej kontroly orgánom dozoru. Naopak z konania žalovaného možno odôvodnene dospieť k záveru, že uznával platnosť poistnej zmluvy, ako aj všetky oprávnenia a povinnosti vyplývajúce z tohto záväzkovo právneho vzťahu. Pokiaľ žalovaný predložil protokol z dohľadu vykonaného u žalovaného č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007, v zmysle toho možno dospieť k záveru, že žalovaný sa o nesprávnom výpočte výšky poistného dozvedel najneskôr doručením tohto protokolu a v prípade, že považoval poistnú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, mal túto neplatnosť namietať už v tomto momente. Akákoľvek listina doručená žalovaným potom ako bol s výsledkom kontroly orgánu dohľadu oboznámený, ktorej obsahom je odsúhlasenie poistných podmienok, zmeny poistnej zmluvy, výšky zostatku poistného plnenia alebo akékoľvek prijatie splatného poistného a iné listiny, majúce charakter potvrdenia práv a povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy, možno odôvodnene považovať za uznanie poistného vzťahu zo strany žalovaného. Listinou Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K zo dňa 25.4.2008 žalovaný oboznámil žalobcu o výsledku vykonaného dohľadu nad žalovaným a zároveň ho požiadal o odsúhlasenie zmeny výšky poistného s tým, že stanovil 3 možnosti postupu. Žalobca poskytol žalovanému odpoveď v zmysle, ktorej prejavil vôľu zotrvať na pôvodne dohodnutých podmienkach poistnej zmluvy a nedal žiaden súhlas so zmenou podmienok poistnej zmluvy. Žalobca tiež poukázal na fakt, že žalovaný uznal celý nárok na výplatu poistného plnenia v prospech žalobcu, keď odkázal na listinu Oznámenie o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 4.9.2015, kde žalovaný uviedol, že došlo k poistnej udalosti: dožitie sa konca poistnej doby, pričom dohodnutá poistná suma a pripísané výnosy je 3.019,25 €. Žalovaný vyplatil žalobcovi aj časť poistného plnenia. S poukazom na vyššie uvedené žalobca trval na tom, že predmetná poistná zmluva je riadnym právnym úkonom v zmysle príslušných právnych predpisov a nie je tento právny úkon možné považovať za absolútne neplatný.

4. Súd nariadil pojednávanie na deň 19.10.2016 s tým, že na pojednávanie sa dostavil tak žalobca, ako i právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Dostavil sa tiež žalovaný, ktorý mal takisto doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd na tomto pojednávaní vec prejednal a rozhodol. Súd na pojednávaní sa oboznámil s prednesom právneho zástupcu žalobcu, s prednesom poverenej zamestnankyne žalovaného a vykonal listinné dôkazy, ktoré predložili do súdneho spisu strany sporu vo fotokópiách a to: Poistnú zmluvu č.A018647 z č.l.6-7, poistku zo dňa 7.1.2000 z č.l.8, informácie o

finančnom stave poistnej zmluvy z č.l.9-11, doklady o úhrade poistného z č.l.12-13, informáciu o nových poistných podmienkach zo dňa 10.2.2010 z č.l.14, žiadosť o vyplatenie dohodnutej poistnej sumy pri dožití z č.l.15, žiadosť o vyplnenie a spätné zaslanie nárokového listu na výplatu poistného plnenia a poistky zo dňa 3.3.2015 z č.l.16, nárokový list na výplatu poistného plnenia pri dožití sa konca poistenia z č.l.17 vrátane podacieho lístku z č.l.18, výzvu na zaplatenie - pokus o mimosúdne vyriešenie sporu zo dňa 24.8.2015 z č.l.19-20, oznámenie o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 4.9.2015 z č.l.21 vrátane poštovej poukážky z č.l.22, všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie Prvej československej poisťovne z č.l.23, výňatok protokolu NBS, odbor dohliadací október 2007 z č.l.29-30, skončenie dohľadu na mieste NBS zo dňa 15.2.2008 z č.l.31, žiadosť o predĺženie termínu z č.l.32, potvrdenie z č.l.33, výňatok zo znaleckého posudku č.4/2008 firmy AUDIT-POL s.r.o. z č.l.34-39, notársku zápisnicu zo dňa 2.6.2008 N29/2008 z č.l.40-42, žiadosť o súčinnosť a poskytnutie informácie - odpoveď zo dňa 2.12.2013 z č.l.43-44, protokol o kontrole z č.l.45-46, prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP- K z č.l.61, stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve č.5092100149 zo dňa 28.4.2008, pričom zistil tento skutkový stav. Z Poistnej zmluvy č.5092100149 zo dňa 21.12.1999 súd zistil, že ako typ poistnej zmluvy je uzavreté UDP-K+úraz, ako poistník je tu uvedený žalovaný s tým, že sa jedná o tlačivo poistnej zmluvy Prvej česko-slovenskej poisťovne. Jedná sa o životné poistenie, kde bola stanovená výška poistného pre prípad smrti alebo dožitia v sume 5.187,- Sk, výška poistnej sumy pre prípad smrti 60.000,- Sk, pre prípad dožitia 90.880,- Sk. Ako pripoistenie je uvedené úrazové poistenie, kde sú stanovené tiež výšky poistného a výšky poistných súm pre jednotlivé prípady. Začiatok poistenie 22.12.1999, koniec poistenia 22.12.2014. Spôsob platenia poistného ročne, celkové poistné 5.505,- Sk. Poistenie dojednané na poistnú dobu 15 rokov, doba platenia poistného 10 rokov. Zmluva obsahuje potvrdenie o prijatí prvého poistného vo výške 4.129,- Sk. Žalobca ako poistník prehlásil, že bol oboznámený so všeobecnými poistnými podmienkami a osobitnými poistnými podmienkami Prvej česko-slovenskej poisťovni a.s. pre daný druh poistenia. Z poistky zo dňa 7.1.2000 súd zistil, že Prvá česko-slovenská poisťovňa a.s. vydaním tejto poistky potvrdila, že so žalobcom uzavrela poistnú zmluvu UDP-K č.5092100149, v ktorej sú uvedené poistné podmienky, výška poistného a poistná suma pre prípad smrti a dožitia v súlade s predmetnou poistnou zmluvou. Tiež je v poistke uvedené vyhlásenie, že ak sa poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu poistenému a poistenie zanikne. Z informácii o finančnom stave poistnej zmluvy k 31.12.2002, k 31.12.2001 a k 31.12.2000 zo dňa 1.3.2003, 8.2.2002 resp. 17.5.2001 súd okrem iného zistil, že týmto Prvá česko-slovenská poisťovňa a.s. informovala žalobcu, že z dosiahnutých výnosov ich spoločnosti v roku 2000 bol k jeho zmluve pripísaný podiel na výnosoch v hodnote 18,- Sk a teda poistná suma pre prípad dožitia po pripísaní podielu na výnosoch za rok 2000 predstavuje k 31.12.2000 hodnotu 90.899,- Sk. Poistná suma po pripísaní výnosov za rok 2001 pre prípad dožitia predstavuje sumu 90.927,- Sk a poistná suma po pripísaní výnosov za rok 2002 pre prípad dožitia predstavuje sumu 90.958,- Sk. Z poštových potvrdeniek - bankových zloženiek z rokov 2000-2008 súd zistil, že nimi boli uhrádzané každoročne sumy vo výške 5.505,- Sk, kde ako platiteľ je uvedený Ľubomír Lapin, ako príjemca Prvá česko-slovenská poisťovňa a.s., resp. PČSP a.s.. Posledná platba z 22.12.2008 je vo forme bankového príkazu na úhradu v rovnakej sume 5.505,- Sk. Z listu zo dňa 10.2.2010 súd okrem iného zistil, že žalovaný týmto oznámil žalobcovi, že od 1.1.2010 platia nové VPP a zmenila sa aj výška poplatkov s tým, že tieto dokumenty sú zverejnené na webstránke www.rapidlife.sk <http://www.rapidlife.sk>. V prípade, že nemá možnosť si ich vytlačiť budú mu na základe písomnej žiadosti zaslané. Stav jeho poistnej zmluvy k 31.12.2008 je uvedené predpis poistného 1.827,33 €, zaplatené 1.827,33 €, dlh/preplatok 0,- €. Z listu Žiadosť o vyplatenie dohodnutej poistnej sumy pri dožití zo dňa 22.1.2015 súd zistil, že ním žalobca žiadal žalovaného o vyplatenie dohodnutej poistnej sumy 90.880,- Sk, čiže 3.016,663 € z titulu predmetnej poistnej zmluvy + percentá zo zisku, keď podpis žalobcu je úradne overený. Z listu zo dňa 3.3.2015 Žiadosť o vyplnenie a spätné zaslanie nárokového listu na výplatu poistného plnenia a poistky súd okrem iného zistil, že ju zasielal žalovaný žalobcovi v nadväznosti na jeho list - žiadosť vo veci výplaty poistného plnenia pri dožití sa konca poistenia s tým, že ho požiadali o vyplnenie a následne spätné zaslanie nárokového listu na výplatu poistného plnenia pri dožití sa konca poistenia, ktorý bol pripojený ako príloha k tomuto listu s overeným podpisom. Tiež žiadali k likvidácii poistnej udalosti pripojiť poistku. Z nárokového listu na výplatu poistného plnenia pri dožití sa konca poistenia zo dňa 20.3.2015 súd okrem iného zistil, že sa jedná o tlačivo žalovaného. Vyplnené údaje sa týkajú žalobcu s tým, že jeho

podpis je úradne overený. Z pripojenej fotokópie podacieho lístka zo dňa 20.3.2015 súd zistil, že ako odosielateľ je tu uvedený žalobca, ako adresát žalovaný. Druh zásielky doporučený list prvá trieda. Z výzvy na zaplatenie - pokus o mimosúdne vyriešenie sporu zo dňa 24.8.2015 súd zistil, že ho adresoval právny zástupca žalobcu žalovanému, ktorý si žalovaný prostredníctvom splnomocnenca prevzal dňa 26.8.2015, čo vyplýva z pripojenej poštovej doručenky, ktorým žalovaného vyzvali uhradiť poistné plnenie z predmetnej poistnej zmluvy, v opačnom prípade pristúpia k súdnemu vymáhaniu právneho nároku žalobcu. Z oznámenia o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 4.9.2015 súd zistil, že ho adresoval žalovaný žalobcovi, v ktorom mu oznámili, že k tomuto dňu je likvidovaná poistná udalosť podľa poistnej zmluvy č.5092100149. Ako popis poistnej udalosti je uvedené dožitie sa konca poistnej doby a v časti bilancia je uvedené dohodnutá poistná suma a pripísané výnosy 3.019,25 €, nedoplatok - 886,71 €, základ dane z príjmu 410,77 €, daň z príjmu 78,04 €, administratívne poplatky, nedoplatok - 349,94 €, k výplate 1.704,56 €. Z pripojenej poštovej šekovej poukážky zo dňa 30.10.2015 súd zistil, že žalovaný ako platiteľ uhradil touto formou žalobcovi sumu 1.704,56 €. Zo všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie Prvej česko-slovenskej poisťovne a.s. súd okrem iného zistil, že tieto všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie boli schválené Ministerstvom financií SR ako dozorným orgánom nad poisťovníctvom pre územie SR pod č.52/1024/1995 a sú platné pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995. V týchto VPP je okrem iného v článku 7-Poistné bod 1. uvedené, že výška poistného sa určuje podľa sadzieb pre jednotlivé druhy poistní stanovených poisťovňou podľa kalkulačných zásad a jeho výška je uvedená v poistnej zmluve. Z výňatku protokolu z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid a.s. ODO-12990/2007 z októbra 2007 Národnou bankou Slovenska, odbor dohliadací súd okrem iného zistil, že na strane 18 tohto dokumentu je ako jeden z nedostatkov uvedené, že skupina dohľadu zistila, že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente (poznámka súdu: nie je zrejmé v akom dokumente), nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa PČSP zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. V tej súvislosti je uvedené porušenie 10 § 34 ods. 7 zákona o poisťovníctve tým, že zmenila kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv produktov životného poistenia vo svojom informačnom systéme a zmenené kalkulačné vzorce neoznámila v súlade s vyhlášky MFSR č.550/2002 a vyhláškou MFSR č.64/2005 do 10 dní pred ich účinnosťou. V odporúčaní 13 je uvedené upraviť dokument poistno-matematické modely produktov životného poistenia tak, aby zobrazoval skutočné kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv so zahrnutím všetkých predpokladov v súlade s § 22a zákona o poisťovníctve. Z listu Skončenie dohľadu na mieste zo dňa 15.2.2008 súd okrem iného zistil, že ho adresovala NBS predsedovi predstavenstva žalovaného RNDr. Talánovi, v ktorom okrem iného je uvedené, že v súvislosti s výkonom dohľadu na mieste vykonaného v ich spoločnosti na základe poverenia NBS v zmysle § 8 ods. 2 písm. d/ zákona č.747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, týmto určili a oznámili lehoty v ktorých sú povinní prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a predložiť o tom písomné správy NBS. Z listu Žiadosť o predĺženie termínu - odpoveď zo dňa 18.3.2008 súd zistil, že ho adresovala NBS predsedovi predstavenstva žalovaného X.. J., v ktorom oznámili, že súhlasia s nimi navrhnutými zmenami lehôt, ktoré oznámil listom zo dňa 5.3.2008 na prijatie predmetných opatrení resp. ich splnenie a predloženie písomnej správy. Z dokladu označeného Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid a.s. súd zistil, že je tu vytlačené meno X.. Z. J., prezident spoločnosti, bez podpisu a A.. O. Y., zodpovedný aktuár, nečitateľný podpis, kde je uvedené, že Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid a.s. ponúkla v rokoch 1995-2002 produkt životného poistenia UTP-K v súlade s rozhodnutím MFSR z 30.5.1995 (rozhodnutie MFSR č.j.52/1024/1995). Vychádzajúc zo skutočností, že je potrebné používať rovnaké predpoklady pre výpočet technické rezervy a poistného a v súlade s poistno-matematickými zásadami malo byť stanovené poistné s prihliadnutím na vyššiu poistnú sumu na dožitie. Pre vyčíslenie primeraného poistného sa môže pri každej jednotlivej poistnej zmluve sadzby UDP-K vypočítať poistné ako podiel poistnej sumy na dožitie a poistnej sumy na smrť a týmto koeficientom vynásobiť pôvodné stanovené poistné. Z výňatku zo znaleckého posudku č.4/2008 vo veci náhrady škody a ušlého zisku zo dňa 7.2.2006 súd okrem iného zistil, že ho vykonával znalec firma AUDIT-POL s.r.o., IČO: 31706703 zo znaleckého odboru ekonomika a riadenie podnikov, zodpovedný znalec Doc. Ing. Milan Polončák, PhD., odvetvie oceňovania, hodnotenie podnikov. Ako žiadateľ je tu uvedená Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid a.s.. Nakoľko sa jednalo iba o výňatok zo znaleckého posudku, súd nemohol zistiť na aké otázky mal znalec odpovedať. Žalovaným, ktorý predložil tento dôkaz bola označená časť, kde je uvedené, že

v prípade, že je poistná suma pre prípad smrti a pre prípad dožitia rovnaká, dochádza k situácii, že poistenec platí poistné iba vo výške približne 72 % z poistného, ktoré by pri použití korektného vzorca mal platiť. Navyše približne iba 67 % z poistného pri výpočte, ktorého by použil maximum z PPD a PPS (poznámka súdu: v predmetnej poistnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nebola pre prípad smrti a pre prípad dožitia dojednaná rovnaká poistná suma). Z notárskej zápisnice napísanej dňa 2.6.2008 na Notárskom úrade v Košiciach, notárskym kandidátom A.. K. D., povereným notárom O.. B. P., N29/2008 Nz23331/2008 NCRIs/23161/2008 súd okrem iného zistil, že sa na žiadosť Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid a.s. dostavil dňa 7.4.2008 do sídla tejto firmy, aby do notárskej zápisnice spísal osvedčenie o právne významnej skutočnosti a priebehu deja v súvislosti s výkonom dohľadu na mieste Národnej banky Slovenska. O.. Z. D. ako predstaviteľ dohliadacieho tímu NBS vzniesol námietku prítomnosti predmetného notára s poukazom na to, že je dohľad v zmysle zákona č.747/2004 Z.z. neverejný. O.. Z. D. ale uviedol, že ho nemôže vykázať, k veci samotnej uviedol, že hlavným problémom medzi dohľadom a PČSP Rapid a.s. je otázka kalkulácie poistného a nadväzne otázka tvorby technických rezerv. Z listu Žiadosť o súčinnosť a poskytnutie informácie - odpoveď zo dňa 2.12.2013 súd zistil, že ho Národná banka Slovenska adresovala arbitrážnemu súdu Košice s.r.o., pričom týmto reagovali na ich žiadosť doručenú dňa 22.11.2013 ohľadne poskytnutia informácie v súvislosti s tam uvedeným súdnym sporom so žalovaným, kde k otázke č.1 (poznámka súdu: súd nemá informáciu aké otázky boli konkrétne položené), je uvedené, že povolenie na výkon poisťovacej činnosti na území SR bolo poisťovni Rapid life životná poisťovňa a.s. (predtým Prvá česko-slovenská poisťovňa a.s.) udelené rozhodnutím Ministerstva financií SR č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995 a súčasťou povolenia udelené rozhodnutím MF SR sú i schválené všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie. K otázke č.2 je okrem iného uvedené, že kalkulácie a sadzby poistného poistenia UDP-K boli odsúhlasené Ministerstvom financií SR v rámci povoľovacieho konania a po vydaní povolenia sa stali pre poisťovňu záväznými. K otázke č.4 okrem iného je uvedené, že v dôsledku poistno-matematickej nesprávnosti poisťovňa nemohla ďalej používať kalkulácie a sadzby poistného produktu UDP-K uvedené v obchodnom pláne činnosti poisťovne, čím sa stalo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poisteniu UDP-K materiálne neplatným. K otázke č.5 je okrem iného uvedené, že sa poisťovňa aplikáciou nesprávnych poistno-matematických postupov vystavovala riziku, že v prípade dožitia sa poisteného konca poistnej doby nebude mať dostatok finančných prostriedkov na výplatu dojednanej poistnej sumy na dožitie, čo je taký nedostatok činnosti poisťovne, akému má NBS svojou činnosťou zabrániť. Za účelom odstránenia tohto nedostatku uložili poisťovni prijať aspoň opatrenia, ktoré by odstránili nedostatok v kalkulácii dotknutých produktov, medzi nimi aj UDP-K, a tie mu umožnili správnu tvorbu technickej rezervy na životné poistenie. Z výňatku protokolu o kontrole Ministerstva financií SR, oddelenie dozoru nad poisťovníctvom súd zistil, že v mesiaci jún 1999 vykonali previerku dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich poisťovníctvo s tým, že produkty, ktoré poskytuje Prvá česko-slovenská poisťovňa a.s. na území SR, okrem iného aj poistenie pre prípad smrti a dožitia sú v súlade s obchodným plánom predloženým Ministerstvom financií SR a všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie, schválenými MF SR ako dozorným orgánom nad poisťovníctvom pre územie SR pod č.52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995. Zo záveru má vyplývať, že pri kontrole obchodného plánu a kalkulácii všetkých ponúkaných produktov na trhu neboli zistené žiadne závažné nedostatky (poznámka súdu: doklad nie je opatrený žiadnou pečiatkou, ani podpisom). Z listu Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K zo dňa 25.4.2008 súd zistil, že Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid a.s. tento adresovala žalobcovi, v ktorom mu oznámili, že v roku 1995 bol Ministerstvom financií SR schválený prepočet produktu UDP-K pre Prvú česko- slovenskú poisťovňu a.s., ktorý bol neskôr opätovne úradne schválený a z poistného technického hľadiska označený ako správny. Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid a.s. obdržala vo februári 2008 od NBS, právneho nástupcu Ministerstva financií SR v oblasti dohľadu nad finančným trhom, list, ktorým uložila poisťovni prepočítať produkt UDP-K a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno- matematicky zachovať poistné sumy. Z uvedeného vyplýva, že zvyšovanie poistného resp. jeho spätné prepočítanie nezapríčinila poisťovňa, ale nesprávny postup štátnych orgánov. Prepočítanie poistného sa má bezvýnimočne vzťahovať ja na poistné zmluvy s už ukončenou dobou platenia poistného. Následne sú v liste uvádzané 3 alternatívy pod písmenom a), b) a c), v zmysle ktorých má klient postupovať. Konkrétne pri alternatíve a) je uvedené, že ak si želá zotrvať na pôvodných platbách poistného bez ich reálneho zvýšenia v dôsledku prepočtu podľa NBS pri dohodnutých východiskových poistných sumách ku dňu doručenia návratky, žiadali aby potvrdil svojim vlastnoručným podpisom pribalenú návratku alternatíva a) a zaslal ju čo najskôr do 10.5.2008 na adresu poisťovne. V takom prípade sa jeho

doteraz uhrádzaná platba poistného fakticky nezmení a poistenie trvá naďalej. Bude uhrádzať doteraz poukazované platby poistného. Z dokladu Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve č.5092100149 zo dňa 28.4.2008 súd zistil, že týmto žalobca oznámil žalovanému svoje stanovisko k predmetnej otázke, keď na tomto tlačive označil alternatívu a) ohľadne pokračovania v poistnom vzťahu, kde bolo uvedené, že žiada o zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného bez zvyšovania v dôsledku spätného poistno- matematického prepočtu s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou metódou a postupom určeným poisťovňou s tým, že chce aby jeho poistenie trvalo naďalej bez faktického zvýšenia poistného. V ďalšej časti je uvedené, že poistenie sa spravuje všeobecnými poistnými podmienkami zo dňa 21.5.2007 v znení ich dodatku č.1, ktoré boli poistníkovi oznámené ich zverejnením na internetovej stránke www.pcsp.sk <http://www.pcsp.sk>. Na konci je rukou dopísaná poznámka „P.S. trvám na podmienkach poistnej zmluvy 5092100149 uzatvorenej 22.12.1999“. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržal podaného žalobného návrhu a ich ďalších písomných vyjadrení k veci. Nad rámec toho uviedol, že pokiaľ protistrana uvádzala ako dôkaz na preukázanie platieb poplatkov za správu poistenia všeobecné poistné podmienky zo dňa 21.5.2007 trval na tom, že k týmto žalobca nepristúpil a aktuálne boli iba všeobecné poistné podmienky z roku 1995. Z prednesu poverenej zamestnankyne žalovaného na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržali ich doterajších písomných vyjadrení uvedených v podanom odpore proti platobnému rozkazu a nad rámec toho k veci uviedla, že na podporu svojich tvrdení poukazuje na dva rozsudky okresných súdov, ktoré sú právoplatné a to rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k.6C/73/2014 a Okresného súdu Košice II. č.k.41C/338/2015, v ktorých sa súd vysporiadával s otázkou platnosti zmluvy a konkrétne v rozhodnutí Okresného súdu Lučenec riešil aj vzájomné úhrady a povinnosť zaplatenie týchto úhrad medzi žalovaným a žalobcom s tým, že tieto rozhodnutia krátkou cestou doložil aj do súdneho spisu. Na otázku súdu, aby ozrejmila doklad predložený ako písomný dôkaz Oznámenie o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 4.9.2015 v spise na č.l.21 ohľadne jednotlivých položiek v časti Bilancia, uviedla, že tam uvádzaný nedoplatok - 886,71 € je vlastne dopočítané poistné, ktoré malo byť doplatené podľa odporúčaní NBS s odkazom na ďalšie písomné dôkazy, ktoré súdu predložili. Čo sa týka základu dane z príjmu suma 410,77 € to je rozdiel medzi uhradeným poistným a poistným plnením, pokiaľ je tento rozdiel kladný, tak z tohto je poistiteľ povinný odviesť daň z príjmu, čo je predmetná daň z príjmu 78,04 € a pokiaľ ide o administratívne poplatky vo výške - 349,94 €, je to čiastka týkajúca sa poplatkov za správu poistnej zmluvy, teda za správu poistenia. Na doplňujúcu otázku súdu, či vie špecifikovať ktoré konkrétne zmluvné ustanovenie má upravovať nárok na toto plnenie, uviedla, že je to uvedené vo všeobecných poistných podmienkach zo dňa 21.5.2007 s tým, že tieto nemá k dispozícii, takže nevedela uviesť konkrétne ustanovenie. Trvala pri tom na tom, že k týmto všeobecným poistným podmienkam pristúpil žalobca formou dokladu - Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve zo dňa 28.4.2008, ktorý súdu krátkou cestou ako dôkaz tiež predložila. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I. na internete je súdu známa skutočnosť, že obchodné meno žalovaného bolo od 6.6.1994 do 13.2.1995 Prvá česko-slovenská všeobecná a.s., od 14.2.1995 do 2.11.2006 Prvá česko-slovenská poisťovňa a.s., od 3.11.2006 do 31.12.2008 Prvá česko- slovenská poisťovňa Rapid a.s. a od 1.1.2009 je jej obchodné meno Rapid life životná poisťovňa a.s.

5. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa § 788 ods. 3 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Podľa § 791 ods. 1 OZ, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Podľa § 40 ods. 2 OZ, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 9 ods. 1 zákona č.24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy (ďalej len „zákon o poisťovníctve“), na podnikanie a na zmenu predmetu podnikania poisťovne alebo poisťovacieho spolku so sídlom na území Slovenskej republiky udeľuje povolenie na základe žiadosti orgánu dozoru nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky (ďalej len „dozorný orgán“). O žiadosti sa rozhoduje v správnom konaní najneskoršie do 3 mesiacov po jej predložení. Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) môže v závislosti od situácie na poistnom trhu určiť minimálnu výšku časti základného imania v peňažnej forme potrebnú na udelenie povolenia, ktorú oznámi v Obchodnom vestníku. Podľa § 9 ods. 3 zákona o poisťovníctve, povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej podkladov, prípadne z ďalších overených informácií dozorný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa dostatočné odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených nebudú zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené, alebo že žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobe plniť svoje záväzky z poistných vzťahov. Podľa § 11 ods. 1 zákona o poisťovníctve, v žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania podľa § 6 a 7 sa musí uviesť právna forma, názor a sídlo poisťovne alebo poisťovacieho spolku, rozsah a spôsob vytvorenia základného majetku a predmet podnikania a priložia sa stanovy alebo štatút, obchodný plán činnosti a všeobecné poistné podmienky; poisťovne aj potvrdenie o zložení kaucie podľa § 10. Podľa § 11 ods. 3 zákona o poisťovníctve, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby. Podľa § 5l7 ods. 1 veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 3l.l.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od l.2.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred l.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 3l.1.2013 aj za dobu omeškania po 3l.l.2013.

6. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá poistná zmluva zo dňa 21.12.1999, týkajúca sa životného poistenia s tým, že bolo dojednané poistenie aj pre prípad smrti resp. dožitia, pričom pre prípad dožitia bola dojednaná výška poistnej sumy na čiastku 90.880,- Sk. Celkové ročné poistné bolo dojednané na sumu 5.505,- Sk, koniec poistenia 22.12.2014, doba platenia poistného 10 rokov. Následne listom zo dňa 1.3.2003 Informácia o finančnom stave poistnej zmluvy k 31.12.2002 žalovaný oznámil žalobcovi, že poistná suma pre prípad dožitia po pripísaní výnosov za rok 2002 predstavuje čiastku 90.958,- Sk (po prepočítaní konverzným kurzom 3.019,25 €). Listom zo dňa 22.1.2015 a následne aj vyplnením nárokového listu zo dňa 20.3.2015 požiadal žalobca žalovaného o vyplatenie dohodnutej poistnej sumy poistného plnenia pri dožití, na čo reagoval žalovaný listom zo dňa 4.9.2015, v ktorom uviedol ako dohodnutú poistnú sumu ohľadne poistnej udalosti dožitia sa konca poistnej doby vrátane pripísaných výnosov 3.019,25 €, ktorú však krátil, z dôvodu údajného nedoplatku na poistnom vo výške 886,71 € a tiež o sumu 349,94 € z titulu údajných administratívnych poplatkov, z titulu správy poistenia. Na základe toho bola žalobcovi poskytnutá a vyplatená len suma vo výške 1.704,56 €, v dôsledku čoho sa žalobca podanou žalobou v tomto konaní domáhal zaplatenia sumy 1.314,69 €, predstavujúcu rozdiel medzi poskytnutým poistným plnením a poistným plnením, na ktoré mal mať žalobca nárok v zmysle uzavretej poistnej zmluvy, vrátane príslušenstva. Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že poistné plnenie bolo zo strany žalovaného krátené neoprávnene v rozpore s uzavretou poistnou zmluvou resp. právnymi predpismi, keď pokiaľ ide o sumu - 349,94 €, t.j. údajný administratívny poplatok za správu poistenia, súd nezistil z predložených dokladov, že by v predmetnej poistnej zmluve bol dojednaný nárok žalovaného na takýto

poplatok, a to ani v samotnom texte poistnej zmluvy, ani vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré mali tvoriť súčasť tejto poistnej zmluvy v platnom znení. Pokiaľ totiž žalovaný odkazoval na všeobecné poistné podmienky zo dňa 21.5.2007, súd z obsahu predmetnej poistnej zmluvy resp. prílohy všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie v znení platnom pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995, ktoré tvorili súčasť tejto poistnej zmluvy, nezistil, že by sa tu nachádzalo ustanovenie podľa ktorého by bolo možné jednostranne a nielen písomnou formou zmeniť obsah tejto poistnej zmluvy vrátane všeobecných poistných podmienok, bez toho aby sa k tomu vyžadoval písomný súhlas druhej zmluvnej strany. Bez ohľadu na vyššie uvedené súd navyše poukazuje na fakt, že zo strany žalovaného všeobecné poistné podmienky zo dňa 21.5.2007 neboli ani do súdneho spisu doložené, ani nebol uskutočnený návrh na doplnenie dokazovania v tomto smere a preto aj v tejto súvislosti by musel súd konštatovať, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne údajných administratívnych poplatkov za správu poistenia v danej výške, o ktorú údajne krátil poistné plnenie. Obdobný právny názor súd zastáva aj pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia vo výške - 886,71 € z titulu údajného nedoplatku na poistnom, ktoré malo predstavovať rozdiel medzi pôvodne určenou výškou poistného a novou výškou poistného prepočítanou podľa nových kalkulácií v zmysle odporúčaní NBS, keďže z predloženého dokladu Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve zo dňa 28.4.2008 mal súd preukázané, že žalobca si na výzvu žalovaného zo dňa 25.4.2008 zvolil alternatívu pod písmenom a), kedy žiadal zachovať pôvodnú výšku poistného bez jeho zvyšovania. Žalovaný teda opäť neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že došlo k zmene poistných podmienok vo vzťahu k zvýšeniu poistného, ktoré malo byť zo strany žalobcu v prospech žalovaného uhrádzané v pravidelných ročných splátkach a teda, že by na strane žalobcu vznikol nejaký nedoplatok na poistnom. Súd sa rovnako nestotožnil s právnym názorom žalovaného, ktorý svoju obranu postavil na tom, že predmetná poistná zmluva je absolútne neplatná s odôvodnením, že výška poistného, ktorá predstavuje podstatnú náležitosť poistnej zmluvy bola v tejto zmluve uvedená v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho je absolútne neplatná potom celá poistná zmluva ako taká a nie je možné z nej poskytnúť akékoľvek plnenie. Súd totiž v tejto súvislosti zastáva názor, ktorý je zhodný aj s právnym názorom prezentovaným Najvyšším súdom Slovenskej republiky, v rozsudku zo dňa 30.9.2014 sp.zn. 2Cdo/229/2013, podľa ktorého pokiaľ by súd aj vychádzal z premisi, že došlo k nejakému prípadnému pochybeniu dozorného orgánu nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky, ktorým v zmysle zákona č.24/1991 Zb. o poisťovníctve bolo v rozhodnom čase Ministerstvo financií Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorého štát udeľoval povolenie na výkon poisťovacej činnosti, s tým, že k prípadnému pochybeniu malo dôjsť konkrétne pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti žalovaného, ktorého súčasťou mali byť kalkulácie a charakteristika poistnej sadzby UDP-K, je to pre posúdenie platnosti predmetnej poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu a v tejto súvislosti aj pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na výplatu poistného plnenia, právne irelevantné. Návrh poistnej zmluvy, v ktorom boli špecifikované poistné podmienky tak pokiaľ ide o výšku poistného, ako aj o výšku poistného plnenia pre prípad dožitia, bol žalobcovi predložený zo strany žalovaného a následne v navrhnutom znení bola táto poistná zmluva aj uzavretá. V tejto poistnej zmluve boli jednoznačne dojednané všetky parametre poistného vzťahu a to tak pokiaľ ide o výšku poistného, dobu poistného, ako i výšku odplaty pri dožití resp. smrti. Žalovaný ani nešpecifikoval v rozpore s konkrétne ktorým zákonným ustanovením malo byť dojednané poistné, pokiaľ ide o jeho výšku, s takým dôsledkom, že by to spôsobilo absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy ako takej. Súd naopak dospel k záveru, že uzatvorením tejto poistnej zmluvy vznikol súkromnoprávny vzťah, v ktorom obe zmluvné strany boli povinné dodržať to k čomu sa zmluvne slobodne zaviazali. Súd taktiež nemal nejakým spôsobom preukázané, že by či už v dôsledku zmeny právnej úpravy resp. rozhodnutia nejakého štátneho orgánu malo dôjsť k tomu, že by konkrétne zmluva medzi stranami sporu mala byť bez súhlasu zmluvných strán nejakým spôsobom zmenená, pokiaľ ide o výšku poistného. Pokiaľ sa teda žalovaný snažil zbaviť svojej zmluvnej povinnosti poskytnúť poistné plnenie v pôvodne dohodnutej výške s odkazom na údajné pochybenie orgánu štátu, má súd za to, že ak by aj bolo preukázané, že zo strany príslušného orgánu štátu došlo k nesprávnemu úradnému postupu pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti žalovaného, ktorého súčasťou mala byť kalkulácia, charakteristika predmetného poistenia, neznamenalo by to zánik povinností z poistnej zmluvy, ktorou je viazaná resp. absolútnu neplatnosť tejto zmluvy, ale za splnenia všetkých zodpovednostných predpokladov v zmysle príslušných zákonných ustanovení len vznik nároku žalovaného voči štátu na náhradu škody, ktorá by žalovanému vznikla po splnení záväzkov voči žalobcovi, ale nárok žalobcu voči žalovanému nemôže byť týmto nijakým spôsobom dotknutý. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k úhrade žalovanej sumy.

Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy, súd dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania najneskôr dňa 8.4.2015, t.j. deň, ktorý nasledoval po dni kedy uplynula 15 dňová lehota, kedy v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia malo byť ukončené šetrenie poistiteľa potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť a kedy teda nastala splatnosť poistného plnenia, keď sa súd stotožnil v tejto časti s právnym názorom žalobcu, že je potrebné vychádzať z toho, že táto 15 dňová lehota začala plynúť najneskôr dňa 23.3.2015, kedy mal byť žalovanému doručený Nárokový list žalovaného ohľadne uplatnenia jeho nároku, s tým, že žalovaný bol v omeškaní do 30.10.2015, pokiaľ ide o sumu 3.019,25 € a následne od 31.10.2015 bol resp. je v omeškaní už len so sumou 1.314,69 €, keďže dňa 30.10.2015 žalovaný čiastočne plnil. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, túto si žalobca podľa názoru súdu uplatnil ešte v nižšej výške, než pripúšťal zákon, keďže základná úroková sadzba ECB bola od 10.9.2014 vo výške 0,05 %, teda úrok z omeškania súd priznal žalobcovi v ním uplatnenej výške, nakoľko nemohol prekročiť návrh žalobcu a prisúdiť mu viac než čoho sa domáhal.

7. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.