Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-58-2016.pdf
PDF · 99.52 KB
No categories available
19C/58/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: AB 2 B. V., so sídlom v Amsterdame, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 572 79 667, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, 1. mája 11, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v O., O., o zaplatenie 2577,20 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.851,46 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 12.12.2015 do zaplatenia s tým, že žalovanej povoľuje splácať dlžnú čiastku v splátkach vo výške 20 EUR mesačne so splatnosťou do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania vo výške 44 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 01.03.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.577,20 EUR, vyčísleného ročného úroku z omeškania 35,81 EUR, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.577,20 EUR od 13.02.2016 do zaplatenia, titulom nesplateného dlhu z úverovej zmluvy č. 5203000695 zo dňa 25.03.2002.
2. Žalovaná požiadala o možnosť dlžnú čiastku splácať mesačne po 20 EUR.
3. Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, pričom zistil nasledovné:
4. Žalobca skutkovo a právne vymedzil žalobný nárok tak, že predchodca žalobcu, spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. a žalovaná uzatvorili dňa 25.03.2002 Úverovú zmluvu č. 5203000695, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., tiež Príručka pre držiteľa, ktorej súčasťou je Sadzobník poplatkov. Žalovaná podpisom úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok potvrdila, že s nimi bola oboznámená, pričom zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu posledného z účastníkov úverovej zmluvy. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov - revolvingového úveru vo výške úverového rámca v sume 2.323,57 EUR zo strany žalobcu žalovanej prostredníctvom úverovej karty. Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je žalovanému poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany žalobcu peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky
nevyčerpaného zostatku úverového rámca, pričom vzhľadom na charakter revolvingového úveru nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas splatiť žalobcovi poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo výške určených v úverovej zmluve s tým, že počet splátok vzhľadom na typ úveru nebolo možné vopred dohodnúť. Žalovaná sa zaviazala tiež zaplatiť úroky z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku a poplatky za poskytnuté služby podľa Sadzobníka. Vzhľadom na charakter úveru nie je možné určiť výšku RPMN priamo v úverovej zmluve. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku, tak ako je uvedené v priloženom splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb a spôsob ich započítania. V zmysle hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bola žalovaná vyzvaná listom žalobcu zo dňa 25.11.2015 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca uplatňuje vo výške 8,05 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 12.12.2015 (15. deň odo dňa odoslania výzvy) + 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený takto: úrok z omeškania vo výške 35,81 EUR z čiastky 2.577,20 EUR od 12.12.2015 do 12.02.2016, t.j. do dňa vyhotovenia žaloby. Žalobca tak eviduje voči žalovanej dlh v nasledovnej výške: istina vo výške 2.253,01 EUR, poplatok za výber z bankomatu vo výške 9,16 EUR, poplatok za výpis z účtu vo výške 7,45 EUR a úrok za hotovostné transakcie vo výške 307,58.
5. K žalobe pripojil ako listinné doklady: Oznámenie o postúpení pohľadávky z 27.01.2016, podací hárok č. EPH006189939, Úverovú zmluvu z 25.03.2002, Úverové podmienky, Sadzobník poplatkov, výzvu k splateniu celého úveru z 25.11.2015, podací hárok č. EPH005782988, Výpis čerpania, splátok a úhrad.
6. Z pripojených listinných dokladov - Úverová zmluva z 25.03.2002, úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. vyplýva, že Home Credit Slovakia a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník - klient uzavreli v písomnej podobe Úverovú zmluvu č. 5203000695 dňa 25.03.2002, predmetom ktorej bolo dojednanie revolvingového úveru pri výške úverového rámca 15.000 Sk a výške mesačnej splátky 600 Sk s tým, že termín splatnosti mesačnej splátky je vždy k 20. dňu v mesiaci a s tým, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
7. Z pripojeného listinného dokladu - „Výzva k splateniu celého úveru“ z 25.11.2015 vyplýva, že veriteľ predmetným listom vyzval žalovanú k splateniu celého úveru v súvislosti s omeškaním s úhradou záväzkov vyplývajúcich z predmetnej úverovej zmluvy, k zaplateniu sumy 2617,47 EUR do 15 dní od odoslania predmetnej výzvy. Súčasťou tohto dokladu je tiež pripojený podací hárok č. EPH005782988 Slovenskej pošty, a.s. - list č. 1/30, z ktorého vyplýva, že predmetná zásielka bola odosielaná žalovanej pod podacím číslom RN 03620103.
8. Z listinného dokladu - list vo veci „Oznámenie o postúpení pohľadávky, predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia“ z 27.01.2016 súd zistil, že predmetným listom Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o. oznámila žalovanej, že v súlade s § 526 OZ v mene spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na základe priloženej plnej moci oznamuje, že pohľadávky postupcu vzniknuté z predmetnej úverovej zmluvy boli na základe zmluvy zo dňa 25.03.2002 postúpené na obchodná spoločnosť AB 2 B. V., súkromná spoločnosť s ručeným obmedzeným, že advokátska kancelária na základe priloženej plnej moci prevzala právne zastupovanie vo veci vymáhania pohľadávok spoločnosti AB 2 B. V., že v súlade s predmetným úverovým vzťahom sa dostala do omeškania so splácaním dohodnutej splátky úveru, na čo bola právnym predchodcom veriteľa informovaný a opakovane vyzvaná k úhrade s tým, že nakoľko napriek opakovanej výzve nebola pohľadávka z jej strany uhradená, veriteľom bola vyzvaná doporučeným listom z 25.11.2015 k vráteniu celého neuhradeného úveru vrátane príslušenstva, a to najneskôr do 7 dní od doručenia výzvy. Súčasťou predmetného listu je tiež výzva na zaplatenie dlžnej čiastky v celkovej výške 2.603,91 EUR s tým, že márnym uplynutím lehoty na zaplatenie bude podaná žaloba na príslušnom súde.
9. Z pripojeného výpisu čerpania, splátok a úhrad predmetného úverového prípadu vyplýva, že žalovaná z predmetného úverového vzťahu čerpala postupne finančné prostriedky v období od 25.03.2002 do 30.06.2015; za obdobie od 01.03.2013 vyčerpala spolu 2.700 EUR, z ktorých vrátila sumu 848,54 EUR.
10. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
11. Podľa ust. § 4 ods. 1 cit. zákona v znení do 30.06.2006, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
12. Podľa ust. § 4 ods. 5 cit. zákona v znení do 30.06.2006, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 22.12.2015, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 15. Podľa ust. 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 16. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa ust. 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
21. Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka, (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
23. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
25. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že Home Credit Slovakia a.s. a žalovaná uzatvorili v písomnej forme dňa 25.03.2002 zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo forme úverovej karty vo výške úverového rámca 15.000 Sk pri výške mesačnej splátky 600 Sk, s tým že termín splatnosti mesačnej splátky je vždy k 20. dňu v mesiaci a že žalobca v konaní preukázal, že pohľadávka z predmetnej zmluvy bola postúpená z pôvodného veriteľa na neho, na základe čoho preukázal aktívnu legitimáciu v spore. V danom prípade nepochybne ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa predovšetkým riadi ustanoveniami osobitného zákona č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov, tiež Občianskym zákonníkom, prípadne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že predmetný úver je absolútnym obchodom, a že na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy súčasne platí, že pokiaľ predmetná vec je spotrebiteľskou vecou (predmetná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou), je regulovaná osobitnou právnou úpravou a ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide teda o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, ide o typický občiansko-právny vzťah, je preto náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. (Výňatok z textu odôvodnenia Uznesenia ÚS SR zo dňa 19.06.2013, sp. zn. I. ÚS 402/2013 s tým, že podaná sťažnosť bola ÚS SR posudzovaná vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6 Co 81/2012-279 zo 14. februára 2013, pozn. súdu). V tejto súvislosti súd navyše poukazuje na aktuálne znenie ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka (zavedeného zákonom č. 102/2014 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 01.04.2015), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou, tak ako to vyjadril vo svojom rozsudku zo dňa 21.04.2015 Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. 3MCdo 14/2014. V súlade s vyššie uvedeným súd následne posudzoval, či úver nie je premlčaný, hoci len sčasti, pričom ustálil daný skutkový stav tak, že až do straty výhody splátok (dátum 25.11.2015) žalovaná bola povinná splácať úver jednotlivými splátkami splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci až do jeho úplného zaplatenia, z čoho súd tiež vychádzal pri posúdení prípadného premlčania uplatneného nároku, resp. jeho časti, na základe aktuálnej právnej úpravy, podľa ktorej súd je povinný prihliadať na premlčanie nároku aj bez návrhu (citované ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov a k jeho aplikácii aj na daný zmluvný vzťah s poukazom na rozsudok NS SR zo dňa 21.04.2015 sp. zn. 3MCdo 14/2014 ). Pre daný typ spotrebiteľského úveru osobitná právna úprava zákona o spotrebiteľských úveroch je postavená na princípoch ochrany spotrebiteľa, čo je premietnuté v osobitnom právnom predpise, napr. v ustanovení § 4 zákona č. 258/2001 Z. z., v zmysle ktorého každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu (ods. 1), a tiež v zmysle ktorého zákon presne špecifikuje podstatné náležitosti takejto zmluvy (ods. 2) s tým, že ich nedodržanie za určitých okolností má za následok neplatnosť zmluvy. Okrem toho neuvedenie úrokov a poplatkov v zmluve má za následok, že veriteľ si nedojednané úroky a poplatky nemôže uplatniť; je pritom bez právnej relevancie, že úroky a poplatky boli napríklad stanovené v Sadzobníku. Preto pokiaľ žalovanej boli z tohto vzťahu poskytnuté určité peňažné prostriedky, veriteľ má právo na vrátenie iba týchto peňažných prostriedkov. Súčasne možno konštatovať, že pokiaľ žalovaná bola povinná splácať čerpané peňažné prostriedky s lehotou splatnosti do 20. dňa v mesiaci a z histórie úverového prípadu vyplýva, že uplatnený nárok zahŕňa nesplatené peňažné prostriedky za celé obdobie ich poskytovania, t.j. za obdobie od 25.03.2002, požadovaná čiastka zodpovedajúca nesplateným peňažným prostriedkom, ktoré boli poskytnuté pred viac ako tromi rokmi pred podaním žaloby, t.j. v období pred dátumom 01.03.2013, predstavuje premlčaný nárok, ktorý súd nemohol priznať. Z uvedeného vyplýva, že súd za dôvodný považoval iba rozdiel medzi tými finančnými prostriedkami, ktoré žalovaná čerpala po 01.03.2013 a tými finančnými prostriedkami, ktoré medzičasom vrátila s prihliadnutím na to, že v roku 2015 došlo k zosplatneniu celého zostatku úveru. Nie je sporným, že žalovaná po dátume 01.03.2013 vyčerpala priebežne čiastku spolu vo výške 2.700 eur a súčasne za
toto obdobie vrátila čiastku spolu vo výške 848,54 eur, preto k dnešnému dňu dlhuje žalobcovi konečnú sumu 1.851,46 eur. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 1.851,46 EUR, tiež úroku z omeškania z tejto sumy, ktorú si žalobca uplatnil od 12.12.2015 (iba pre upresnenie súd uvádza, pokiaľ ide o priznaný úrok z omeškania, že z petitu žalobného návrhu vyplýva, že žalobca si uplatňuje tiež úrok z omeškania vo výške 35,81 EUR, teda ako vyčíslený úrok z omeškania z dlžnej požadovanej istiny, a to od 12.12.2015 do 12.02.2016 a následne vo výške 8,05 % ročne z dlžnej istiny od 13.02.2016 do zaplatenia; pretože súd korigoval priznanú istinu, upravil v tomto zmysle tiež uplatnené úroky z omeškania tak, že ich priznal výlučne v podobe zákonnej ročnej úrokovej sadzbe od 12.12.2015 do zaplatenia) a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súčasne súd vzhľadom na žiadosť žalovanej povolil dlžnú čiastku splácať mesačnými splátkami vo výškach a so splatnosťou splátok tak, ako vyplýva vo výrokovej časti tohto rozsudku.
27. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s tým, že nakoľko žalobca mal v konaní čiastočný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania pomerne, t.j. vo výške 44 % (žalobca mal úspech vo výške 72%, neúspech vo výške 28 %, t.j. pomer jeho úspechu a neúspechu predstavuje rozdiel týchto súm). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.