Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10C-89-2014.pdf
PDF · 138.26 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/89/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou vo veci žalobcu: NetMile, s.r.o., so sídlom Smrečianska č. 4/3581, 831 01 Bratislava, zastúpeného: Mgr. Andrej Maar, advokát, so sídlom Dunajská č. 6, 811 08 Bratislava proti žalovanému v prvom rade: Hlavné mesto SR Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie č. 1, 814 99 Bratislava, žalovanému v druhom rade: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, so sídlom Vajanského nábrežie č. 3, 814 21 Bratislava o náhradu škody v sume 175,62 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu voči žalovanému v prvom rade z a m i e t a. Žalovaný v druhom rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 175,62 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne odo dňa 30.5.2013 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd žalovanému v prvom rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v druhom rade v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.8.2012 žiadal, aby súd zaviazal pôvodne žalovaného v prvom rade (ktorý v čase doručenia žaloby vystupoval v procesnom postavení jediného žalovaného) na náhradu sumy 175,62 € spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na vozidle K. XXX, D.:G. XXXDU, ktorého je prevádzkovateľom, vznikla škoda v sume 1.237,02 €. Žalobca oznámil vznik poistnej udalosti poisťovni - Generali Slovensko poisťovňa, a.s., ktorá na základe oznámenia a ďalších doložených dokladov ukončila šetrenie poistnej udalosti vedenej pod číslom XXXXXXXXXX dňa 12.3.2013, plnenie v sume 855,23 € doručila na žalobcom uvedený účet. Žalobca dňa 14.3.2013 zaplatil za opravu motorového vozidla spoločnosti Final-CD Bratislava, spol. s r.o., spoluúčasť na nákladoch na opravu vozidla + DPH v sume 381,79 €. Žalobca však od žalovaného žiadal zaplatenie sumy 175,62 € predstavujúcu súčet nepreplatenej spoluúčasti žalobcu v sume 165,- € a sumy 10,- €, ktorá poisťovňou nebola zaplatená. Žalobca listom zo dňa 15.4.2013 požiadal Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy o náhradu škody, ktorá vznikla na vozidle žalobcu dňa 27.2.2013 v dôsledku výtlku nachádzajúceho sa na cestnej komunikácií patriacej pod správu Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava, ku ktorej žiadosti doručil kópiu zápisu zo šetrenia škodovej udalosti vyhotovenej Obvodným oddelením PZ Bratislava I. Magistrát žalobcovi listom zo dňa 30.5.2013 oznámil, že bez predloženia dôkazných prostriedkov, ktoré by bez akejkoľvek pochybnosti preukazovali vznik nároku poškodeného, nie je možné uznať náhradu škody a Hlavné mesto SR Bratislava môže uznať žalobcov nárok na náhradu škody až po rozhodnutí príslušného súdu. 2. Pasívnu legitimáciu žalovaného odôvodnil žalobca ustanovením § 9 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou škody,
žalobca žiadal priznať okrem škody aj úroky z omeškania. Žalobca voči žalovanému sa domáhal aj náhrady trov konania v prípade jeho úspechu v konaní. 3. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 18Ro 222/2013 dňa 28.10.2013 voči ktorému doručil žalovaný dňa 28.11.2013, včas, odpor. Žalovaný nepovažoval za preukázané, že ku škode, v rozsahu uplatnenom v žalobe, došlo na uvedenom mieste, čase a spôsobom, ktorý žalobca uvádza. Žalovaný nepoprel existenciu výtlku na cestnej komunikácií, avšak namietol príčinnú súvislosť medzi výtlkom a výškou spôsobenej škody na motorovom vozidle žalobcu. Žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie za účelom preukázania technického stavu motorového vozidla v čase pred dopravnou nehodou, ako za účelom preukázania skutočností, či prejdenie motorového vozidla žalobcu cez predmetný výtlk, pri dodržaní pravidiel cestnej premávky, mohlo byť jedinou príčinou vzniku škody v uplatnenom rozsahu. 4. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním - výsluchom účastníkov konania, obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu. Žalobca vo svojej žalobe bol povinný pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovolával a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a predložením, označením dôkazných prostriedkov v zmysle ustanovenia § 149,§ 150 CSP. 5. Predmetom konania bolo posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej porušením zákona o pozemných komunikáciách č. 135/1961 Zb. a zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. 6. Pred otvorením pojednávania, na pojednávaní konanom dňa 9.9.2015, splnomocnená zástupkyňa žalovaného uviedla, že v rámci prípravy pojednávania zistila, že ku škode na motorovom vozidle žalobcu došlo na ceste 3. triedy, ktorú v správe má mestská časť Bratislava - Staré Mesto a v tejto súvislosti namietla nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. 7. Žalobca súdu dňa 11.2.2006 doručil návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka v konaní - mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Súd uznesením č. k. 10C 89/2014-80 zo dňa 2.3.2016 pripustil vstup mestskej časti Bratislava - Staré mesto, v procesnom postavení žalovaného v druhom rade a konal o žalobe doručenej súdu dňa 11.2.2006. Zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému v druhom rade, o ktorej súd konal podľa ustanovenia § 141 CSP, podľa ktorého, ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa ustanovenia § 143 ods. 2. 8. Žalovaný v druhom rade doručil súdu dňa 24.3.2016 písomné vyjadrenie k žalobe, v zmysle ktorého poukázal na ustanovenie § 9a, ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), podľa ktorého užívatelia diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií. Zároveň žalovaný v druhom rade poukázal na ustanovenie § 13 ods. 1 vyhlášky č. 35/184 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, v ktorom je charakterizovaný stavebný stav cestných komunikácií. Žalovaný v druhom rade namietol aj skutkový stav uvádzaný žalobcom v žalobe v tom smere, že zo spisu Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, odboru dopravných nehôd, sp. zn. Čp. KRPZ-P-106/BA-KDI71-2013 k dopravnej nehode malo prísť dňa 27.2.2013 na Dobšinského ulici, smerom na Pioniersku ulicu. Štatutárny zástupca žalobcu, ktorý viedol motorové vozidlo, v čase vzniku škodovej udalosti, mal pravým predným kolesom vojsť do neoznačeného výtlku. Z opisu poškodenia vozidla vyplýva, že poškodenou bola predná časť vozidla - predný nárazník a spodná časť vozidla - pravý predný disk + pneumatika. Zo zakreslenia umiestnenia výtlku ako aj z fotodokumentácie vyhotovenej v deň dopravnej nehody na mieste škodovej udalosti je zrejmé, že výtlk sa nachádza v pravom jazdnom pruhu, pričom jeho ľavá časť začína od stredu vozovky a končí 2,2 m od krajnice. V tejto súvislosti žalovaný v druhom rade poukázal na ustanovenie § 9 ods. 1,2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní. Na krajnicu smie vodič motorového vozidla vojsť len pri zastavení a státí alebo pri obchádzaní a vyhýbaní sa prekážke cestnej premávky; pritom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť. Žalovaný v druhom rade poukázal aj na ustanovenie § 16 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Žalovaný mal za to, že vzhľadom na umiestnenie výtlku a charakteru spôsobenej škody je podľa neho zrejmé, že štatutárny zástupca žalobcu s motorovým vozidlom ktoré viedol, nebol v čase prejazdu vozidlom cez výtlk vo svojom jazdnom pruhu.
Ak by sa s motorovým vozidlom nachádzal v jeho jazdnom pruhu, škoda mala byť na ľavom kolese vozidla, pričom pravé koleso by sa v čase prejazdu cez výtlk nachádzalo na nepoškodenej časti vozovky. Taktiež poukázal na tú skutočnosť, že štatutárny zástupca žalobcu mal jazdiť rýchlosťou primeranou povahe a stavu vozovky, keďže na uvedenej komunikácií sa nachádza viacero výtlkov. Taktiež žalovaný v druhom rade namietol, že vozidlom bolo narazené spodnou časťou nárazníka aj do kusov asfaltu nachádzajúceho sa pri pravom okraji vozovky. Žalovaný v druhom rade mal za to, že kusy asfaltu nezasahovali do vozovky tak, aby bolo nimi bránené vozidlám vyhýbajúcim sa pri jazde výtlku na ceste. Žalovaný v druhom rade poukázal i na tú skutočnosť, že žalobca neoznačil žiadnych svedkov, ktorí by boli prítomní pri dopravnej nehode, resp. bezprostredne boli ku škodovej udalosti privolaní. Žalovaný v druhom rade na záver písomného vyjadrenia k žalobe uviedol, že technický stav vozovky musel byť štatutárnemu zástupcovi žalobcu známi, keďže neďaleko od miesta škodovej udalosti má žalobca sídlo. Žalovaný uviedol, či v danej veci nie je dôvodný postup v zmysle ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na zavinenie žalobcu, ktorý by škodu podľa názoru žalovaného v druhom rade mal znášať sám. Žalovaný v druhom rade v závere písomného vyjadrenia vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Škoda na motorovom vozidle sa stala dňa 27.2.2011, zo spisu príslušného OO PZ SR je zrejmé, že dňa 22.3.2013 bol vypočutý zamestnanec žalovaného v druhom rade K.. E.. Na základe tejto skutočnosti mal žalovaný v druhom rade za to, že žalobca musel vzhľadom na vykonaný výsluch pracovníka žalovaného v druhom rade aj vedieť, ktorý subjekt je správcom komunikácie, na ktorej došlo ku škodovej udalosti, a ktorý subjekt teda za škodu zodpovedá. 9. Žalovaný v prvom rade doplnil svoje vyjadrenie k žalobe, písomným podaním doručeným súdu dňa 6.4.2016, v zmysle ktorého zotrval na námietke nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 3d ods. 6 cestného zákona, podľa ktorého vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Povinnosti obce (Hlavného mesta SR Bratislavy a jeho mestských častí ) ako správcu komunikácií z titulu ich vlastníctva nie sú preneseným výkonom štátnej správy, ale originálnou samosprávnou pôsobnosťou, ktorá im vyplýva zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a v podmienkach Bratislavy zo zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Žalovaný v prvom rade poukázal na ustanovenie § 6, ods. 2, písm. d zákona č. 377/1990 Zb., podľa ktorého v Bratislave je vyhradené zabezpečovať údržbu, zjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií 1. a 2. triedy a verejných priestranstiev nezverených do správy mestskej časti. Žalovaný v prvom rade poukázal aj znenie ustanovenia §7a ods. 2, písm. e/ cit. zákona, podľa ktorého Mestskej časti je vyhradené zabezpečovať údržbu, zjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií 3. a 4. triedy a verejných priestranstiev. Žalovaný v prvom rade doručil súdu aj listinné dôkazy na podporu svojej právnej argumentácie, obsah ktorých súd bude citovať neskôr v odôvodnení rozsudku. 10. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu, na pojednávaní konanom dňa 26.9.2016, mal súd preukázané, že ku škodovej udalosti došlo v zimnom období, vo februári. Viedol motorové vozilo - konkrétne v Bratislave po Dobšinského ulici, s vozidlom išiel v pravom jazdnom pruhu, od stredu vozovky v smere ku chodníku bola vykopaná ryha o šírke približne 40 cm, o dĺžke sa vyjadriť nevedel. S motorovým vozidlom sa snažil vyhnúť prechodu cez ryhu obidvomi kolesami, takže autom išiel tak, že túto ryhu nemohol obísť až po chodníku, ale snažil sa jej vyhnúť tak, že išiel tesne popri chodníku po krajnici vozovky. Na vozovke bol sneh a mysliac si, že aj kopa v jeho jazdnom pruhu vytvorená iba snehom, cez ktorú, keď sa snažil prejsť s motorovým vozidlom, došlo k poškodeniu vozidla z dôvodu, že pod snehom bol asfalt a ďalšia suť z ryhy vykopanej na ceste. Štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že od výtlku po okraj vozovky na pravej časti ku kope sute bol asi pol metra možno aj menej. K samotnému spôsobu prejazdu cez cestnú komunikáciu štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že ľavým kolesom prechádzal cez výtlk a pravým kolesom narazil do asfaltu a sute, ktorá bola na okraji vozovky. Ku škode na kolese motorového vozidla došlo počas prechodu cez túto kopu takým spôsobom, že bola prerazená pneumatika a poškodený disk kusom asfaltu alebo iným niečím ostrým, čo sa nachádzalo v tejto kope a po prejazde už musel zastať s vozidlom, lebo z dôvodu poškodenia motorového vozidla už nemohol ísť ďalej. V dôsledku poškodenia kolesa ho musel vymeniť, lebo inak sa s autom nemohol z miesta škodovej udalosti pohnúť. Štatutárny zástupca žalobcu s motorovým vozidlom zastavil v smere jazdy, privolal políciu. Príslušníci polície k miestu dopravnej nehody prišli po vozovke idúc v protismere vo svojom pravom pruhu a zastali v pravom jazdnom pruhu - na chodníku, v ktorom ostal stáť štatutárny zástupca žalobcu s poškodeným vozidlom. Príslušníci OO PZ SR miesto dopravnej nehody obhliadli, spísali na žiadosť štatutárneho zástupcu žalobcu zápis o dopravnej nehode z dôvodu, že chcel, aby
škoda bola krytá z havarijného poistenia motorového vozidla. Príslušníkmi polície bola vyhotovená aj fotodokumentácia z miesta škodovej udalosti. Motorové vozidlo žalobca dal opraviť v autorizovanom servise, kde bol štatutárny zástupca žalobcu dotazovaný, či dopravná nehoda bola šetrená políciou. Poisťovňou z titulu havarijného poistenia boli kryté náklady na opravu motorového vozidla, okrem spoluúčasti a paušálneho výdavku - čo je predmetom tohto konania. Štatutárny zástupca žalobcu na záver výpovede zdôraznil, že s motorovým vozidlom išiel pomaly - menej ako 30 km/hod. z dôvodu, že zbadal ryhu na vozovke a spomalil. Ďalej dodal, že jazdí zodpovedne, nikdy nespôsobil dopravnú nehodu. K vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku žalovaným v druhom rade uviedol, že o tom, kto presne za škodu zodpovedá, sa dozvedel až na pojednávaní na súde, keď zamestnankyňa pôvodne žalovaného uviedla, že za škodu na motorovom vozidle žalobcu by mal zodpovedať žalovaný v II. rade. Štatutárny zástupca žalobcu dodal v rámci jeho výsluchu, že po Dobšinského ulici bežne nejazdil s motorovým vozidlom, ale občas s motorovým vozidlom po tejto ulici prechádzal, a cez výtlk, ktorým sa snažil s motorovým vozidlom prejsť, nebol označený žiadnou dopravnou značkou a ani žiadnym iným označovaním. V priestupkovom konaní štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že nebol uznaný vinným, bolo ustálené, že by za zjazdnosť cesty mohol zodpovedať magistrát. Pre potreby súdneho konania dostal len výpis dopravných nehôd. 11. Splnomocnené zástupkyne žalovaných zotrvali na skutkových tvrdenia uvedených v písomných vyjadreniach doručených súdu. 12. Z obsahu priestupkového spisu Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Krajského dopravného inšpektorátu, Odboru dopravných nehôd č. KRPZ-P-106/BA-KDI71-2013 vyplýva z písomného záznamu zo dňa 26.2013, že dňa 27.2.2013 bolo na útvar PZ KDI KR PZ Bratislava oznámené podozrenie zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1, písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. tým, že dňa 27.2.2013 v čase o 14:55 hod. v Bratislave na ulici Dobšinského smerom na Pioniersku ulicu vodič F.. Z. L. /štatutárny zástupca žalobcu/ viedol motorové vozidlo K. XXX, D.:G. XXXDU, pričom pred križovatkou ulíc Dobšinského a Smrečianskej s vozidlom vošiel do neoznačeného výtlku nachádzajúceho sa v pravom jazdnom pruhu v smere jazdy, čím došlo k poškodeniu vozidla - pravého predného kolesa, pneumatiky a predného nárazníka. Na vozidle bola spôsobená škoda cca 500,- €. V priebehu objasňovania bola vykonaná obhliadka miesta udalosti za účelom vyhľadania dôkazov, bol vyhotovený náčrtok a plánik z miesta udalosti, fotodokumentácia z miesta udalosti, plán z miesta dopravnej nehody systémom PC CRASH. Vykonaným objasňovaním bolo zistené, že nemožno priestupok prejednať, s poukazom na skutočnosť, že k definičnému znaku patrí zavinenie, ktoré je subjektívnou stránkou priestupku a teda obligatórnym znakom zodpovednosti za priestupok, ktorý v danom prípade absentuje, bola vec podľa ustanovenia § 60 ods. 3 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. odložená. Z priestupkového spisu - z obsahu záznamu o podaní vysvetlenia podľa ustanovenia § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. je zrejmé, že štatutárny zástupca žalobcu bol vypočutý dňa 27.2.2013, ktorý podal vysvetlenie k priebehu škodovej udalosti a ku vzniku škody na motorovom vozidle (zhodne ako počas výsluchu pred súdom na pojednávaní konanom dňa 26.9.2016 ). Z priestupkového spisu - z obsahu záznamu o podaní vysvetlenia podľa ustanovenia § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. je zrejmé, že príslušníkmi PZ KDI KR PZ bol vypočutý K. E. dňa 22.3.2013, ktorý uviedol, že je zamestnancom žalovaného v druhom rade. O výtlku nachádzajúceho sa v Bratislave na Dobšinského ulici vedel už v čase výsluchu a uviedol, že výtlk bude opravený hneď ako to umožnia poveternostné podmienky. Obsah spisu tvorí aj fotodokumentácia z miesta škodovej udalosti, z obsahu ktorej je zrejmé, že na vozovke v smere jazdy motorového vozidla žalobcu sa nachádzajú kusy asfaltu a inej sute na pravej časti vozovky, na vozovke je výmoľ, resp. ryha a vozovka je sčasti zasnežená. Z fotodokumentácie je zrejmé, že prekážky na vozovke neboli označené prenosným dopravným značením. Fotodokumentácia zachytáva rozsah poškodenia motorového vozidla žalobcu. Zo spisu nie je zrejmé, že žalobca bol PZ KDI KR PZ oboznámený s obsahom spisu. 13. Z obsahu Protokolu o zverení miestnych komunikácií III. a IV. triedy do správy mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 9.7.1992 je zrejmé, že do správy žalovaného v druhom rade bola zverená cestná komunikácia - Dobšinského ulica (na ktorej došlo ku vzniku škodovej udalosti na motorovom vozidle, ktorého prevádzkovateľom je žalobca). 14. Podľa ustanovenia § 1a ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb.o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave Bratislava je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt (ďalej len "obyvateľ"). Bratislava vykonáva územnú samosprávu patriacu obci (ďalej len "samospráva Bratislavy") a plní úlohy štátnej správy prenesené na obec zákonom (ďalej len "prenesená pôsobnosť").
Podľa ustanovenia § 1a ods. 2 cit. zákona Mestská časť je územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy; združuje obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy (ďalej len "štatút"); v tomto rozsahu má postavenie obce. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 cit. zákona Bratislava je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom, s vlastnými príjmami a s majetkom, ktorý jej bol zverený. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 cit. Mestské časti sú právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených zákonom a štatútom samostatne hospodária s vlastným majetkom a s vlastnými finančnými zdrojmi, ako aj s majetkom, ktorý im bol zverený. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 cit. zákona územie Bratislavy tvoria katastrálne územia jej mestských častí uvedené v prílohe. Podľa ustanovenia § 6a ods .2, písm. d cit. zákona Bratislave je vyhradené zabezpečovať údržbu, zjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií 1. a 2. triedy a verejných priestranstiev nezverených do správy mestskej časti, V konaní nebolo sporné, že žalobca v konaní je aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa ustanovenia § 7a ods. 2, písm. e cit. zákona mestskej časti je vyhradené zabezpečovať údržbu, zjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií 3. a 4. triedy a verejných priestranstiev, 15. Súd na základe vykonaného dokazovania žalobu voči žalovanému v prvom rade zamietol z dôvodu, že nie je v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom s poukazom na citované ustanovenie § 7 a ods. 2, písm. e/ zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave vzhľadom na skutočnosť, že ku škodovej udalosti došlo na cestnej komunikácií III. triedy - na Dobšinského ulici v Bratislave, ku ktorej správa bola v zmysle citovaného Protokolu o zverení miestnych komunikácií III. a IV. triedy zo dňa 9.7.1992 zverená do správy žalovanému v druhom rade. Žalovaný v prvom rade je podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom, s vlastnými príjmami a s majetkom, ktorý jej bol zverený. Podľa ustanovenia § 6a ods. 2, písm. d/ zákona č. 377/1990 Zb. Bratislave (žalovanému v I. rade) je vyhradené zabezpečovať údržbu, zjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií 1. a 2. triedy a verejných priestranstiev nezverených do správy mestskej časti, 16. Pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní je žalovaný v druhom rade z dôvodu, že škodová udalosť nastala na cestnej komunikácií 3. triedy, ktorá je v zmysle citovaného Protokolu o zverení miestnych komunikácií zo dňa 9.7.1992 zverená do správy žalovanému v druhom rade, ako aj s poukazom na citované ustanovenie § 7a, ods. 2, písm. e/ zákona č. 377/1990 Zb., nakoľko ako mestská časť Bratislavy zabezpečuje údržbu, zjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií 3. a 4. triedy a verejných priestranstiev, 17. Súd v prvom rade skúmal, či žalovaným v druhom rade bola účinne vznesená námietka premlčania uplatneného nároku žalobcom. Súd v tejto súvislosti postupoval v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka /ďalej OZ /, podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. V odseku 1 sa plynutie času viaže na subjektívnu udalosť - keď sa poškodený dozvie o škode - v tomto prípade ide o subjektívnu lehotu. V odseku 2 je to naopak - vznik škody je objektívna udalosť, ktorá nastala nezávisle od poškodeného. Premlčanie je jeden z občianskoprávnych inštitútov (popri preklúzii a vydržania), pod ktorým sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť dovolaním sa premlčania. Právne účinky premlčania nastávajú: 1. ak uplynie zákonom stanovený čas pre výkon subjektívneho práva 2. ak veriteľ v ňom neuplatní svoje právo na súde 3. a ak sa dlžník premlčania dovolá Žalobca sa o škode dozvedel v čase vzniku škodovej udalosti, avšak o tom, kto bezpečne za škodu zodpovedá, sa dozvedel na pojednávaní dňa 9.9.2015, kedy mu bolo doručené súdom písomné vyjadrenie žalovaného v prvom rade, v ktorom žalovaný v prvom rade namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, a zároveň uviedol, že cestná komunikácia, na ktorej nastala škodovaná udalosť bola zverená do správy mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Žalobca dňa 11.2.2016 doručil písomný návrh na pripustenie vstupu žalovaného v druhom rade. Súd dňa 2.3.2016 rozhodol uznesením č. k. 10C 89/2014-80 o pripustení vstupu žalovaného v druhom rade do konania. Žalovaný v druhom rade vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku z dôvodu, že žalobca sa mal dozvedieť o tom, kto za
škodu zodpovedá dňa 22.3.2013 pri výsluchu Petra Hainzla - zamestnanca žalovaného v druhom rade počas priestupkového konania. Z výsluchu žalobcu, ako aj z obsahu pripojeného priestupkového spisu mal súd preukázané, že žalobca nebol oboznámený s obsahom výsluchu zamestnanca žalovaného v druhom rade príslušníkmi Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Krajského dopravného inšpektorátu, odboru dopravných nehôd, ktorý uviedol, že cestná komunikácia, na ktorej došlo k škodovej udalosti bola zverená do správy mestskej časti Bratislavy - Staré Mesto. Žalobca nebol ani zamestnancom Magistrátu mesta Bratislavy upozornený, že cestná komunikácia je zverená do správy mestskej časti Staré Mesto. Žalobca sa o tom, že žalovaný v druhom rade je subjekt vykonávajúci správu a údržbu Dobšinského ulice, ktorá je cestnou komunikáciou 3. triedy bezpečne dozvedel až na pojednávaní konanom dňa 9.9.2015. Od tohto dátumu začala žalobcovi plynúť subjektívna premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom vzniku škodovej udalosti - dňom 27.2.2013, ktorá uplynula dňa 27.2.2016, avšak ešte pred jej uplynutím žalobca doručil súdu žalobu voči žalovanému v druhom rade, dňa 11.2.2016. V dôsledku včasného doručenia žaloby žalobcom voči žalovanému v druhom rade nastalo zastavenie plynutia premlčacej doby, žalobca v konaní voči žalobcovi v druhom rade pokračuje s poukazom na ustanovenie § 112 OZ, podľa ktorého, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. 18. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií. Podľa ustanovenia § 4a ods. 1,ods. 4 cit. zákona cesty vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú pozemné komunikácie zaradené do cestnej siete. Do cestnej siete patria aj pozemné komunikácie mimo územia zastavaného alebo určeného na súvislé zastavanie, ktoré spájajú železničné stanice, terminály kombinovanej dopravy, letiská pre pravidelnú verejnú dopravu a verejné prístavy s diaľnicami a cestami, ak neslúžia ako účelové komunikácie prevažne na prevádzku alebo na správu týchto zariadení. Cesty pre motorové vozidlá sú pozemné komunikácie s obmedzeným pripojením a prístupom vyhradené len pre motorové vozidlá s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu, 2d) s mimoúrovňovými, výnimočne úrovňovými kríženiami a križovatkami s ostatnými komunikáciami. Podľa ustanovenia § 4b ods. 1 miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Podľa ustanovenia § 4b ods. 2 cit. zákona siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 cit. zákona závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Podľa ustanovenia § 9a ods. 1 cit. zákona užívatelia diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií. Podľa ustanovenia § 9a ods. 2 cit. zákona správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Podľa ustanovenia § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ustanovenia § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa ustanovenia § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ustanovenia § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 cit. zákona cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií 1) (ďalej len "cesta") vodičmi vozidiel a chodcami. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2, písm. c/, i/, l/,r/,u/,v/,w/ cit. zákona na účely tohto zákona sa ďalej rozumie držiteľom vozidla osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia, krajnicou časť cesty od kraja vozovky po kraj cesty, motorovým vozidlom nekoľajové vozidlo poháňané vlastným motorom s výnimkou prípadu podľa písmena f) a trolejbus, prekážkou cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov, vodičom osoba, ktorá vedie vozidlo, vozidlom motorové vozidlo, nemotorové vozidlo a električka, vozovkou spevnená časť cesty určená predovšetkým na premávku motorových vozidiel, Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 cit. zákona účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 cit. zákona účastník cestnej premávky je ďalej povinný a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, b) poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písm. b/ cit. zákona vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 cit. zákona prevádzkovateľ vozidla 16) nesmie zveriť vedenie vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na jeho vedenie ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom, 17) nemá pri sebe platné doklady ustanovené na vedenie vozidla, je pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, osobe, ktorej schopnosť na vedenie je inak znížená, alebo osobe, ktorej totožnosť nepozná. Podľa ustanovenia § 6 ods. 5 cit. zákona prevádzkovateľ vozidla je povinný v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok oznámiť osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 cit. zákona vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 cit. zákona na krajnicu smie vodič motorového vozidla vojsť len pri zastavení a státí alebo pri obchádzaní a vyhýbaní sa prekážke cestnej premávky; pritom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 cit. zákona vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. 19. Súd na základe vykonaného dokazovania žalobe v celom rozsahu vyhovel vo vzťahu k žalovanému v druhom rade. Súd z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu mal za preukázané, že dňa 27.2.2013 viedol motorové vozidlo, prevádzkovateľom ktorého je žalobca, po miestnej komunikácií - Dobšinského ulici v Bratislave, ktorá je zaradená ako komunikácia 3. triedy a ako taká bola zverená do správy žalovaného v druhom rade, ktorý podľa ustanovenia § 7a zákona č. 377/1990 Zb. vykonáva jej údržbu, zabezpečuje jej zjazdnosť a schodnosť. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu mal súd preukázané, že rýchlosť jazdy prispôsobil stavu vozovky a poveternostným podmienkam v daný deň. Cez vozovku prechádzal zníženou rýchlosťou vzhľadom na jej nepriaznivý technický stav. Pri obchádzaní výmoľu na ceste nemohol predpokladať, že na vozovke pod snehom sú kusy asfaltu a inej sute, ktoré správcom komunikácie - žalovaným neboli označené ako prekážka v cestnej komunikácií. Rozhodujúce bolo že tieto kusy asfaltu a inej sute tvorili prekážku v zjazdnosti cestnej komunikácie, po ktorej s motorovým vozidlom žalobcu prechádzal štatutárny zástupca žalobcu. Po nehode bola privolaná polícia, ktorá situáciu vyhodnotila tak, že určila za príčinu nehody síce výtlk na ceste avšak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že takto všeobecne mohla byť príčina nehody vyhodnotená, keďže nachádzajúci sa výtlk
na cestnej komunikácií bol primárnou príčinou vznikajúceho škodového deja v tom, že štatutárny zástupca žalobcu sa začal s motorovým vozidlom, ktoré viedol predmetnému výltku vyhýbať a nemohol predpokladať, že krajnica vozovky nie je bezpečne zjazdná. Žalovaný v druhom rade ako správca cestnej komunikácie porušil právnu povinnosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v tom, že ako správca komunikácie mal povinnosť závady v zjazdnosti cestnej komunikácie bez prieťahov odstrániť a ak to nebolo možné, mal povinnosť prekážku na cestnej komunikácií riadne označiť. Žalovaný v druhom rade teda nezabezpečil zjazdnosť vozovky, resp. aby existujúce vady vozovky boli riadne označené tak, aby vodiči, ktorí cez vozovku prechádzali bezpečne o nich vedeli a mohli prispôsobiť prejazd takýmto úsekom vozovky tak, aby nedošlo k poškodeniu morových vozidiel. Žalovaný v druhom rade bol povinný výtlk opraviť, keďže o jeho existencií vedel. Túto skutočnosť potvrdil v priestupkovom konaní zamestnanec žalovaného. Keď žalovaný v druhom rade výtlk opraviť, vzhľadom na poveternostné podmienky nemohol /čo uviedol zamestnanec žalovaného v druhom rade/, mal byť výtlk a z neho odstránený asfalt ponechaný na vozovke riadne označený prenosným dopravným značením. Ak by tak žalovaný v druhom rade urobil, na prekážku v zjazdnosti by bol vodič motorového vozidla žalobcu včas upozornený a nebolo by prišlo z jeho strany ani k mylnému vyhodnoteniu stavu vozovky v tom smere, že by včas mohol predpokladať, že pod snehom je prekážka na ceste brániaca bezpečnému prejazdu s motorovým vozidlo. Štatutárny zástupca žalobcu mohol bez takého označenia predpokladať, že na ceste sa nachádza len sneh, cez ktorý môže s vozidlom prejsť. 20. V konaní nebolo preukázané, že by vznikla škoda na vozidle nesprávnym vedením vozidla žalobcu alebo nejakou inou okolnosťou. Z vykonaného dokazovania teda vyplynul jednoznačný záver, že dňa 27.2.2013 vznikla na motorovom vozidle žalobcu škoda spôsobená prekážkou zjazdnosti pozemnej komunikácie. V zmysle ustanovenia § 9a, ods. 2 Zákona 135/1961 Zb. za škodu spôsobenú prekážkou zjazdnosti zodpovedá správca komunikácie, teda žalovaný v druhom rade. Z obsahu výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu a z preložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca za opravu motorového vozidla ešte doplatil sumu 381,79 € autoservisu, ktorému poisťovňou bola poukázaná len suma 855,23 €. V konaní teda bolo nesporné, že žalobca si vozidlo nechal opraviť. Náklady za opravu vozidla, ktoré nebolo hradené z havarijného poistenia boli preňho škodou, a to v časti, ktorá mu nebola nahradená - to je vo výške spoluúčasti v sume 165,- € z nezaplatenej sumy 10,- €. 21. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácii sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácii spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostnými podmienkami, vlastnosťami vozidla a nákladu, vlastnými schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje. Žalovaný v druhom rade porušil ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb., keď nezabezpečil závadu v zjazdnosti vozovky jej označením predpísaným spôsobom a právnu povinnosť upravenú v § 3d ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb., keď ako správca tejto frekventovanej komunikácie túto neudržoval v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zákonnými predpokladmi zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné chápať:
- porušenie právnej povinnosti
- škodu ako majetkovú ujmu
- príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou
- zavinenie (úmysel alebo nedbalosť). Pre posúdenie zodpovednosti žalovaného v druhom rade je v danom prípade potrebné aplikovať vyššie citovaný § 420 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, ktorý upravuje, tzv. všeobecnú zodpovednosť za škodu. V konaní bolo skutkovo nepochybné, že žalovaný v druhom rade porušil právnu povinnosť vyplývajúcu mu z vyššie cit. Cestného zákona z nedbanlivosti tým, že nezabezpečil zjazdnosť cestnej komunikácie - Dobšinského ul., ktorá sa nachádza v mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, a ktorá je v správe žalovaného v druhom rade, jej riadnou údržbou a tiež tým, že na komunikácii ojedinelý výtlk neoznačil v zmysle vyhlášky č. 35/1984 Zb. predpísaným spôsobom tak, aby vodičov motorových vozidiel včas upozornil na poškodenie komunikácie. V príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti vznikla žalobcovi majetková škoda - poškodenie motorového vozidla K. XXX, D.: G. XXX O.. Konkrétna škoda spočíva v zmenšení majetku žalobcu zodpovedajúca vynaloženým nákladom žalobcom na opravu vozidla a v nepreplatenej spoluúčasti žalobcu a v nezaplatenej škode v sume 10,- €. Na základe
vykonaného dokazovania nebol teda možný postup podľa ustanovenia § 441 OZ, nakoľko škoda nebola spôsobená aj zavinením poškodeného - žalobcom, ktorý by mal škodu znášať pomerne, resp. výlučne sám. Štatutárny zástupca žalobcu neporušil pravidlá cestnej premávky, čo je zrejmé z priestupkového spisu a z jeho výpovede počas konania. Súd žalobe na základe vyššie uvedených skutkových okolností a v zmysle citovanej právnej úpravy zaviazal žalovaného v druhom rade na náhradu škody v prospech žalobcu v celkovej sume 175,62 € v lehote určenej vo výroku rozsudku. 22. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Súd na základe vykonaného dokazovania žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného v druhom rade na náhradu škody v žalovanej výške. Podľa § 563 OZ ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 23. O príslušenstve k istine súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zák. v znení platnom ku dňu omeškania. Základná úroková sadzba ECB bola v rozhodnom období vo výške 0,5%. So zohľadnením jej navýšenia o 5 percentuálnych bodov tak činí výška úrokov z omeškania k 30.5.2013 celkom 5,05% ročne. Žalovaný v druhom rade nenamietol výšku uplatneného príslušenstva a ani žalované obdobie. 24. Podľa ustanovenia § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. 25. Súd priznal žalovanému v prvom rade vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže súd žalobu vo vzťahu žalovanému v prvom rade zamietol, v dôsledku čoho bol žalovaný v prvom rade vo vzťahu k žalobcovi úspešný. 26. Vo vzťahu k žalovanému v druhom rade súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, keďže vo vzťahu k žalovanému v druhom rade mal žalobca plný úspech.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania/§ 364 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1 CSP/. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/.