Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoPr/8/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: Ing. S. J., bytom C. B. XXX, zastúpeného JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Trhová 1 proti žalovanému: N. družstvo podielnikov C. B., so sídlom C. B., IČO: 00 205 869, zastúpenému JUDr. Ctiborom Stachom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Košovská 1, o vyslovenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, určenie, že pracovný pomer trvá a náhradu mzdy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. marca 2015, č. k. 5CPr/2/2011-225, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti žaloby o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného ďalej trvá zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 580,63 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v zastavujúcej časti ust. § 96 ods. 1 O.s.p. a tou skutočnosťou, že žalobca vzal žalobu v časti o určenie, že pracovný pomer trvá späť na pojednávaní dňa 02.06.2014. Pokiaľ ide o zamietajúcu časť, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané právnemu predchodcovi žalobcu žalovaným listom zo dňa 21.10.2011 s účinkami doručenia dňa 24.10.2011 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, je neplatné, v tejto časti súd prvej inštancie poukázal na ust. § 68 ods. 1 písm. b/ ods. 2, § 70, § 77, § 78 ods. 1, § 81 písm. a/, e/, f/, § 82 písm. f/ Zákonníka práce, § 17 Obchodného zákonníka a výsledky vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že po formálnej stránke boli splnené podmienky uvedené v § 70 Zákonníka práce. Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru bolo urobené písomne, bolo právnemu predchodcovi žalobcu riadne doručené dňa 24.10.2011, pričom je zrejmé, že rozhodol štatutárny orgán družstva - predstavenstvo. V oznámení o skončení pracovného pomeru bol označený a aj skutkovo vymedzený dôvod tak, aby nebol zameniteľný. To, že tento dôvod je vymedzený a označený nezameniteľne vyplýva z toho, že je označený dátumom uskutočnenia skutku a jeho popisom dostatočne konkrétne na to, aby mal možnosť zamestnanec sa k dôvodom vyjadriť. Súd uviedol, že zamestnávateľ nie je povinný uvádzať všetky jemu známe zistenia, o ktorých v čase oznámenia má vedomosť, ale popísať skutok tak, aby bolo zrejmé, o aký dôvod z dôvodov podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ okamžité skončenie pracovného pomeru opiera a dostatočne konkrétne, aby bol identifikovateľný. Zamestnávateľ dôvod podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce skutkovo vymedzil tak, že dňa 29.09.2011 v dopoludňajších hodinách bol daný právnym predchodcom žalobcu podriadenému zamestnancovi príkaz na odoslanie interných informácií tretej

osobe, pričom tieto informácie mali byť predmetom obchodného tajomstva, čím došlo k hrubému porušeniu povinnosti zamestnanca ako aj vedúceho zamestnanca. Pokiaľ zamestnávateľ uviedol, kedy a akým spôsobom došlo k porušeniu akých konkrétnych povinností zamestnanca - dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru dostatočne špecifikoval, pretože umožnil aj možnosť zamestnancovi na daný skutok reagovať. Že právnemu predchodcovi žalobcu boli známe dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva už zo zápisnice z 19. zasadnutia predstavenstva z 21.10.2011, kde bol pri rokovaní o bode 3. tento prítomný a z písomného oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru. Rovnako bolo preukázané, že zamestnávateľ doručil oznámenie o skončení pracovného pomeru zamestnancovi včas v dvojmesačnej lehote, odkedy sa dozvedel o dôvode pre okamžité skončenie pracovného pomeru (oznámenie bolo doručené 24.10.2011, pričom o dôvode skončenia pracovného pomeru sa mohol dozvedieť najskôr 29.09.2011). Zamestnanec si svoj nárok uplatnil na súde včas 07.12.2011 v dvojmesačnej lehote uvedenej v § 77 Zákonníka práce a plynúcej od 25.10.2011. Ďalej súd konštatoval, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania ( jednak zo svedeckých výpovedí, ako aj z listinných dôkazov) mal preukázané, že dňa 29.09.2011 právny predchodca žalobcu skutočne dal pokyn podriadeným zamestnancom, a to S. J., aby zhromaždila a vyhotovila tabuľky ku dňu 31.08.2011, išlo o zhromaždenie údajov, a to súvahu, výkaz ziskov a strát, výsledovky jednotlivých úsekov žalovaného ako živočíšna výroba, pekáreň, rastlinná a zamestnankyni S. H., aby tieto odoslala na e-mailovú adresu Ing. K. I., čo táto aj uskutočnila, ako vyplýva z výpovede svedkyne H. a E. W.. Obsah dokumentov, ktoré boli odoslané, nie sú bežne zverejňované, pričom ani ich obsah ani forma akou boli poskytnuté nenaznačujú, že išlo o bežnú komunikáciu medzi riaditeľom a bankovými inštitúciami, čo vyplýva aj z výpovede Ing. T. C., ekonóma družstva v čase skutku. Z výpovedí svedkýň H., J., Evy W., zástupcu žalovaného a v čase skutku podpredsedu predstavenstva S. S.°rka vyplynulo, že takéto počínanie právneho predchodcu žalobcu malo zostať utajené práve pred predstavenstvom družstva, čo zasa poukazuje na možné dôvody počínania právneho predchodcu žalobcu, ktoré žalovaný označil za snahu právneho predchodcu žalobcu o ovládnutie družstva, pričom pravdivosti týchto tvrdení nasvedčujú výpovede svedkov Ing. C. I., Ing. S. C., ktorí ako majitelia významného členského podielu boli oslovení právnym predchodcom žalobcu, ktorý prejavil záujem o jeho odkúpenie, pričom aj uvádzal, že nemá k dispozícii kapitál na odkúpenie podielov. Neštandardná je aj snaha o zahladenie stôp o odosielaní predmetných informácií, či upozornenia alebo výstrahy smerujúce k podriadeným, smerujúce k zabezpečeniu mlčanlivosti podriadených (svedkyňa H., J.). Svedok S. A. ako člen predstavenstva zase vypovedal o pomeroch v družstve a o znemožňovaní členov predstavenstva, najmä vtedajšieho podpredsedu predstavenstva byť informovaný o konaní riaditeľa. Z výpisov z obchodného registra vyplynulo, že osoba, ktorej mali byť predmetné informácie odoslané, bola spoločníkom či konateľom v troch spoločnostiach, pričom nejde o bankové inštitúcie, ale o spoločnosti s rozličným predmetom činnosti. Podklady, ktoré právny predchodca žalobcu dal vyhotoviť, teda výkaz ziskov a strát, súvaha a výsledovka podniku podľa jednotlivých stredísk k 31.08.2011 obsahujú informácie zodpovedajúce obchodnému tajomstvu, čo vyplýva z ich obsahu - je zrejmé, že ide o informácie v takomto rozsahu nezverejňované, obsahujúce údaje o majetku, záväzkoch, pohľadávkach, obchodných partneroch a ich vzťahu k žalovanému. Súd zdôraznil, že nie akákoľvek informácia je spôsobilá byť obchodným tajomstvom, pričom v danej veci bolo preukázané, že tretej osobe boli sprístupnené informácie obchodnej povahy súvisiace s podnikom žalovaného, tieto ako vyplýva z vyjadrenia zástupcu žalovaného S. S.°rka a ekonóma Ing. C. a aj záverov členskej schôdze družstva zo 16.03.2012, na ktorej bol schválený postup predstavenstva v súvislosti vo veci odvolania právneho predchodcu žalobcu, sú informácie hodnotné, pretože sú spôsobilé zistiť tzv. kondíciu družstva. Sú aj informáciami, ktoré sú podkladom pre bankové inštitúcie, ktoré sú smerodajné pre zistenie, či a v akej výške je družstvo schopné splácať úver, ktorý mu bol alebo môže byť poskytnutý a zároveň možno získať informácie o platobnej schopnosti družstva, či veriteľoch družstva. Rovnako bolo preukázané, že takéto informácie nie sú bežne dostupné ani zverejňované. Sprístupnené informácie boli zostavené k 31.08.2011, teda nie v čase, kedy sa pravidelne zostavovali, ale na pokyn právneho predchodcu žalobcu. Znakom obchodného tajomstva je aj to, že ide o údaje, ktoré majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. Súd nemal za to, že vôľa utajiť určitú informáciu by mala byť výslovne upravená interným dokumentom, o ktorom by mali byť zamestnanci oboznámení, zamestnávateľ však musí preukázať, že zamestnanec musel mať vedomosť, že informácia, ktorou disponuje, nie je informáciu verejne prístupnou a zverejniteľnou. Pokiaľ bol právny predchodca žalobcu riaditeľom družstva je zrejmé, že bol osobou odborne spôsobilou rozpoznať obsah a hodnotu informácie, ktorú mal k dispozícii. V rozsahu svojich kompetencií vedúceho zamestnanca bol taktiež osobou, ktorá bola oprávnená riadiť podriadených zamestnancov, teda aj ukladať úlohy ako zhromaždiť, či zabezpečiť si prístup k akejkoľvek informácii, ktorá by spadala pod určitý režim

utajenia. Tiež je zrejmé, že žalovaný mal ako vyplýva z dokazovania zabezpečenie slúžiace na obmedzenie možnosti sprístupňovať informácie družstva na verejnosť - e-mailová komunikácia v sieti internet nebola možná z každého počítača, ale len z vedenia družstva a kancelárie riaditeľa. Aj z tohto dôvodu poverená podriadená nemohla odoslať dokumenty zo svojho počítača, ale musela použiť počítač sekretárky riaditeľa družstva. Berúc v úvahu uvedené skutočnosti s poukazom na ust. § 81, § 82 Zákonníka práce a čl. 10 bod 2, písm. c/ stanov družstva, pokiaľ právny predchodca žalobcu sprístupnil údaje majúce charakter obchodného tajomstva tretej osobe, pričom je preukázané, že tak nečinil dobromyseľne a štandardným spôsobom v prospech družstva, ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a aj majetkových nárokov. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., majúc za to, že žalovaný bol procesne úspešný, čo možno vzťahovať na celý predmet konania, bez ohľadu na účinky späťvzatia žaloby, následné zastavenie konania v časti žaloby a vzťah rozhodnutia o zastavení konania na trovy konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p., pretože výrok o zamietnutý žaloby na vyslovenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je pre ďalšie nároky určujúci. Súd priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 580,63 eur ( z uplatnených v sume 582,24 eur), keď rozdiel medzi sumou uplatnených a priznaných trov právneho zastúpenia predstavuje suma nepriznaného režijného paušálu za úkon právnej služby vyčíslený v dvojnásobku za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 26.09.2014.

2. Proti tomuto rozsudku, jeho zamietajúcej časti, podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 1 písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p. za použitia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p.. Uviedol, že jeho právnemu predchodcovi bol okamžite skončený pracovný pomer z dôvodu, že mal dňa 29.09.2011 v dopoludňajších hodinách vydať príkaz podriadenému zamestnancovi na zaslanie a poskytnutie interných informácií ekonomického charakteru v prospech inej spoločnosti, týkajúcich sa majetkovej podstaty spoločnosti PDP C. B. a jej finančnej situácie, pričom tieto informácie boli internej povahy a tvorili predmet obchodného tajomstva družstva a ich poskytnutie tretej osobe bez vedomia a súhlasu štatutárneho orgánu družstva je v absolútnom rozpore so záujmami členov, pretože tieto môžu byť hrubo zneužité proti podnikateľským, ale aj existenčným záujmom družstva, jeho majetku, záujmu jeho podielnikov, čím bola ohrozená samotná existencia družstva. Týmto malo byť zo strany právneho predchodcu žalobcu porušené ust. § 81, § 82 Zákonníka práce ako aj stanovy spoločnosti. Je na škodu, že jeho právny predchodca sa v danom spore nemohol sám brániť a uvádzať skutočnosti, ktoré by osvetlili pravdivosť tvrdení štatutárov družstva k obsahu a dôvodom samotného skončenia pracovného pomeru. Je zrejmé, že mali protichodné záujmy na ďalšom smerovaní družstva, pričom snahu jeho právneho predchodcu získať nové úvery a tak stabilizovať družstvo zneužili v tomto spore v jeho neprospech. Z rozsudku vyplýva záver, že účtovné doklady uvedené na č.l. 176 a 199, pokiaľ boli odoslané pánovi I. právnym predchodcom žalobcu v rozsahu, v akom boli predložené svedkyňou H., mohli spôsobiť ohrozenie majetku a záujmov PDP C. B.. Z dôvodov rozsudku však nie je možné zisť, ako súd túto skutočnosť zdôvodnil. Zdôraznil, že tieto podklady boli predložené žalovaným súdu až po skoro štyroch rokoch od skončenia pracovného pomeru, pričom nie je možné overiť, či sú to tie, ktoré boli dňa 29.09.2011 súčasťou prílohy e-mailu, ktorý bol odoslaný na adresu p. I., a či boli skutočne p. I. aj doručené. Mal za to, že súd nesprávne vec právne posúdil, nezistil riadne skutkový stav, nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, nezadovážil tak mzdové listy na vyčíslenie uplatnených mzdových nárokov a svojim opatrením, ktorým mu znemožnil si urobiť fotokópie dokladov na č.l. 176 až 199 spisu, ktoré predložil žalovaný, mu neumožnil vykonať odbornú ekonomickú analýzu týchto dokladov a porušil tak ust. § 44 ods. 1 O.s.p., pretože iba vyhlásenie žalovaného o tom, že ich považuje za obchodné tajomstvo nemôže privodiť ochranu podľa § 44 O.s.p. druhá veta. Podľa neho je sporné, či skutočne boli e-mailom doručené p. I. uvádzané podklady a či reálne došlo ku konaniu, ktoré bolo predmetom skutku uvedeného v listine o okamžitom skončení pracovného pomeru alebo iba celá vec zostala v rovine tvrdenia žalovaného o tom, že došlo k odoslaniu e-mailu na adresu tejto osoby, pričom reálne tento e-mail nemusel byť doručený. Súd sa s touto otázkou vôbec nevyporiadal a vychádzal iba z tvrdenia žalovaného, že k údajnému porušeniu obchodného tajomstva postačilo zaslať tieto podklady na e-mailovú adresu adresáta a už netreba skúmať či skutočne došlo k ich doručeniu. Na túto skutočnosť navrhol vypočuť svedka pána I., avšak súd tento dôkaz nevykonal. Žalovaný v priebehu konania dokazoval, že jeho právny predchodca mal akýsi zlý úmysel zmocniť sa družstva, pričom nie je zrejmé, akým spôsobom tak mal urobiť, že zaslaním týchto podkladov porušil obchodné tajomstvo a povinnosť mlčanlivosti, ktorú dôvodil z ust. § 81 a § 82 Zákonníka práce a ohrozil tak záujmy družstva. Síce v trhovej ekonomike môžu niektoré

ekonomické údaje byť predmetom obchodného tajomstva, ale musia byť takého charakteru a žalovaný by ich musel tak chrániť ako to vyplýva z ustanovenia § 17 Obchodného zákonníka. V danom prípade účtovné doklady, o ktorých žalovaný tvrdí, že požívali ochranu obchodného tajomstva k takémuto režimu a v rozsahu tvrdenom žalovaným takúto ochranu nepožívali. Dodal, že súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka I. a nezadovážil mzdové listy, ktorým postupom mu bola odňatá možnosť uplatňovať mzdové nároky v ďalšom konaní. Pokiaľ súd nevykoná dokazovanie ohľadne predmetu celej žaloby, nemôže vo veci rozhodnúť, pretože jeho rozsudok sa stane neúplným a nepreskúmateľným.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 87,50 eur. Zdôraznil, že žalobca v odvolaní v podstate neuviedol nič, čím by neargumentoval už pred súdom prvej inštancie a ide v podstate iba o krátke výňatky toho, čo bolo z jeho strany už prednášané. Nemôže sa stotožniť s tým, že toto konanie nie je vedené zo strany žalobcu pre peniaze, ale pre akési očistenie mena otca - právneho predchodcu žalobcu. Aj keď ľudskú dôstojnosť nikoho neznižuje a nemá v úmysle sa jej dotýkať, musí opätovne zdôrazniť, že právny predchodca žalobcu si po pracovnej stránke, ako aj v ľudských vzťahoch v ich lokalite tak pokazil povesť a svoju osobnú hodnotu, že viac sa už ani nedá. Potvrdzuje to fakt, že za jeho vedenia družstva vládla v družstve nepriateľská a nekonštruktívna atmosféra, kde pracovníci sa vzájomne rozoštvávali a všetci sa museli báť nebohého otca žalobcu. Neriadil a nespravoval spoločný majetok podielnikov ako jeden z nich, ale ako uzurpátor moci, ktorému to všetko patrí a je lokálnym pánom nad všetkým, pričom tak sa správal nielen k majetku, ale aj ku kolegom v orgánoch, teda v predstavenstve a kontrolnej komisii, ignoroval a po pracovnej stránke podvádzal svojich kolegov, nerešpektoval uznesenia tohto orgánu a podvádzal aj podielnikov, ktorí boli po majetkovej stránke väčší podielnici ako on. Družstvo viedol do obrovského zadlženia, insolventnosti a krachu. Svojou činnosťou ohrozil a aj reálne ničil majetok a hodnoty ostatných podielnikov, ktorí ich do družstva vkladali a budovali ho. Keď miera všetkých lapsusov a nezákonných postupov právneho predchodcu žalobcu dosiahla vrchol, bolo povinnosťou orgánov družstva konať. Jednoznačné stanovisko zaujali členovia predstavenstva kontrolnej komisie, radoví členovia, ale aj celá členská schôdza podielnikov, ktorí sa bez výhrad a 100%-tami hlasov rozhodli k takémuto postupu a tento schválili. Zdôraznil, že všetky formálno-právne náležitosti skončenia pracovného pomeru splnené boli. Už podanie žaloby na jeho preskúmanie a určenie neplatnosti zo strany nebohého právneho predchodcu žalobcu považoval za amorálne, čo dokáže iba človek bez chrbtovej kosti, ignorujúci názor a práva všetkých ostatných. Aj podaním žaloby sa zachoval tak, ako v spoločnosti konal. Chcel ju ovládnuť nie čistým, amorálnym spôsobom, finančné prostriedky chcel získať pre svoju osobnú potrebu na ovládnutie firmy, odhalil celú podstatu spoločnosti tretím osobám, ktoré podľa dostupných registrov figurujú v toľkých subjektoch s predmetom činnosti, čo jasne preukazuje špekulatívnosť takéhoto postupu, konal bez vedomia a schválenia štatutárneho a výkonného orgánu, hoci tak konať nesmel. Postupoval v rozpore s princípmi slušnosti, morálky, Zákonníka práce, stanov družstva a záujmov jej podielnikov. Prikazoval vykonať úkony, ktoré bez ohľadu na to, či by boli alebo neboli dotiahnuté do konca, boli nečestné a nezákonné (napr. príkaz na vymazanie e-mailov z pošty a ich odstránenie, zákaz informovať o tom ostatných členov predstavenstva a hlavne vtedajšieho podpredsedu p. S.°rka ako najväčšieho podielnika, zákaz informovať svoju vlastnú sekretárku o takomto postupe). Už všetky tieto postupy boli nezákonné, boli hrubými porušeniami povinností ako aj zodpovednosti voči ostatným členom a majetku. Je úplne evidentné, že domnelých svedkov, na ktorých sa žalobca v odvolaní odvoláva, by na súdne konanie takpovediac nikto nedostal, pretože nemali záujem svedčiť a s danou vecou nechceli mať nič spoločné. Nie je zrejmé, čo tým chcel žalobca dokazovať, pretože mu mali postačovať dôkazy nielen listinné, ale hlavne výpovede svedkov, zamestnancov, pre ktorých s odstupom času bolo nepríjemné, že sa musia k osobe právneho predchodcu žalobcu vôbec v myšlienkach vrátiť a vypovedať o jeho spôsoboch dosť krutú pravdu. Nakoniec sám Ing. T. C. jednoznačne na súde potvrdil, že keby išlo o normálnu legálnu snahu získať finančný úver, muselo by to byť schválené predstavenstvom družstva, musel by on o tom vedieť, musel by to on štandardne vybavovať s inou bankou zaužívaným spôsobom určeným bankou a išlo by o podanie informácií obchodného, majetkového a finančného charakteru, v podstate v menšom rozsahu ako to nariadil nebohý žalobca. Svedok jednoznačne potvrdil, že išlo o rozsah informácií, ktoré sa štandardne nedávali ani bankám pri vybavovaní úverov a že tento rozsah samozrejme ohrozoval podstatu celej firmy. Informácie vyplývajúce z listín, ktoré prikázal zamestnancom tajne odoslať, nemali slúžiť banke na podanie úveru, ale subjektom, ktoré špekulatívnym spôsobom mali zabezpečiť finančné prostriedky na kuloárne odkúpenie rozhodujúcich podielov, alebo mali tieto informácie slúžiť ako podklad pre rozhodnutie, akým iným spôsobom právny predchodca žalobcu družstvo ovládne, s následným

predajom a pod.. V nepovolaných rukách by postačovalo nahliadnuť do zoznamu veriteľov, skúpiť od nich dve pohľadávky a za 72 hodín mohol byť podaný napr. návrh na konkurz. Toto všetko vedel aj právny predchodca žalobcu, ktorý podľa následného odhalenia uskutočňoval pre družstvo nevýhodné obchodné transakcie, na čo používal inú spoločnosť. Niektorí obchodní partneri sa až následne sami priznali, kam museli posielať provízie, resp. časti kúpnej ceny. Zdôraznil, že podľa jeho názoru súd vykonal mimoriadne rozsiahle dokazovanie, kde obidve sporové strany mali priestor preukázať všetko, čo by s vecou súviselo. To, že dôkazy sú jednoznačne proti žalobcovi, resp. činnosti jeho právneho predchodcu, je fakt, s ktorým sa žalobca nechce zmieriť. Výpoveď Ing. I. o akoby tajnom jednaní na odkúpenie akcií, o pokútnom získaní finančných prostriedkov na jeho vyplatenie, svedectvá členov predstavenstva aj bežných zamestnancov, výpoveď bývalého ekonóma, názor členskej schôdze odzrkadľujúci vôľu a záujmy podielnikov, to všetko sú fakty, z ktorých je zložená mozaika činnosti právneho predchodcu žalobcu a taktiež existencia oprávnenosti rozhodovania, čo považuje alebo nepovažuje za hrubé porušenie pracovných povinností, ako aj čo považuje za predmet ochrany svojich záujmov ako obchodného tajomstva. Žalobca veľmi dobre vie, že neexistuje žiadna norma, ktorá by taxatívne určovala, čo môže a nemôže byť predmetom obchodného tajomstva a či je alebo nie je povinnosťou mať toto naformulované v akýchsi dokumentoch vo firme. Všetky tieto skutočnosti si dobre uvedomovali aj príbuzní právneho predchodcu žalobcu, teda ďalšie dve deti ako jeho právni nástupcovia, ktorí sa k žalobe nepripojili a radšej sa od ďalšieho konania následne dištancovali. Dodal, že podielnikom družstva bolo dobre známe aj to, že keby právny predchodca žalobcu nebol nebohý, tak predstavenstvo spoločnosti spolu s kontrolnou komisiou pripravovalo podanie trestného oznámenia za veľmi závažné ekonomické delikty nebohého žalobcu, kde výška spôsobenej škody by znamenala naplnenie skutkových podstát v najťažších odsekoch podľa Trestného zákona.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 v napadnutej časti, teda vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v závislom výroku o náhrade trov konania a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v tejto napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle § 385 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

5. Odvolaním žalobcu nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zastavení konania v časti žaloby o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného ďalej trvá. V tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 .

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky týkajúce sa preskúmavanej veci, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobcu sú v podstate totožné s námietkami, ktoré už uplatnil pred súdom prvej inštancie, a s ktorými sa v dostatočnom rozsahu už vyporiadal súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval správne citované zákonné ustanovenia a vo veci aj správne rozhodol. Odvolací súd si osvojuje dôvody rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti a na tieto v celom rozsahu poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, pričom na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

7. V prvom rade je potrebné konštatovať, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z.

- Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) s tým, že z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá vyplýva, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

8. V danej veci žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p.

9. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (teraz ust. § 365 ods. 1 písm. f/ spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

10. Nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teraz ust. § 365 ods. 1 písm. h/ , ktoré ako ďalší dôvod na odvolanie uplatnil žalobca, je podľa súdnej praxe daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

11. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani jedného z uvedených dôvodov na odvolanie.

12. V danej veci s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania (výsluchy viacerých svedkov, predložené listinné dôkazy) bol zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd toho názoru, že boli splnené všetky zákonné predpoklady v zmysle Zákonníka práce pre okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného s právnym predchodcom žalobcu. Aj odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že pokiaľ právny predchodca žalobcu sprístupnil tretej osobe údaje, ktoré majú nepochybne charakter obchodného tajomstva, pričom je rovnako nepochybné, že tak nerobil štandardne a v prospech žalovaného, ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorá môže mať a v danom prípade aj malo za následok okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného s právnym predchodcom žalobcu. Námietku žalobcu, že z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či vôbec predmetný e-mail s prílohami (a akými) bol na pokyn právneho predchodcu žalobcu odoslaný, jednoznačne vyvracia výpoveď svedkyne H. a listinný dôkaz - potvrdenie o odoslaní e-mailu zo sekretariátu žalovaného s označením príloh, pričom išlo o 10 listov, obsahom ktorých boli súvaha, výkaz ziskov a strát, tabuľky z rozborov (výpis pohľadávok a záväzkov). Je teda nepochybné, že tretej osobe boli týmto spôsobom sprístupnené informácie obchodnej povahy, ktoré sú nepochybne hodnotnými, spôsobilými preveriť obchodnú situáciu v družstve a z týchto informácií je možné zistiť prípadnú platobnú schopnosť družstva, resp. jej veriteľov. Poskytnutie takýchto informácií tretej osobe bez vedomia a súhlasu štatutárneho orgánu a vedenia družstva je nepochybne v rozpore so záujmami členov družstva, keďže tieto informácie sú zneužiteľné proti záujmom družstva. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nepochybne správne vyhodnotil a v ostatnom odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti.

13. Pokiaľ žalobca v odvolaní uplatnil ako odvolací dôvod ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (teraz ust. § 365 ods. 1 písm. d/ , z dôvodov odvolania nie je zrejmé, aké porušenie procesných práv účastníka malo v konaní nastať. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s názorom žalobcu, že v danej veci je daný dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (teraz § 365 ods. 1 písm. e/ , teda že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ako je zrejmé z obsahu spisu, súd prvej inštancie nevykonal dôkaz výsluchom svedka Dávida N. z dôvodu, že nie je osobou priamo účastnou na odosielaní, či prijatí e-mailu na pokyn právneho predchodcu žalobcu, vo vzťahu k predmetu konania je označovaný iba žalobcom ako konečný príjemca odosielaných e-mailov, pričom mal súd za to, že pre zistenie rozhodných skutočností bolo dostatočné identifikovanie tretej osoby, ktorej e-mail bol adresovaný, a to Ing. I., o ktorom právny predchodca žalobcu sám uvádzal, že ide o bývalého zamestnanca Tatra banky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je v zásade v kompetencii súdu - vec prejednávajúceho sudcu, ktorý v zmysle vedenia pojednávania a vykonávania dokazovania podľa pôvodného ustanovenia § 120 ods. 1 vety druhej O.s.p. rozhoduje, ktoré z označených dôkazov aj vykoná. Zásadne nevykoná dôkazy, ktoré nemajú význam pre vec samú alebo ktoré by potvrdzovali len zhodné tvrdenia účastníkov. Za situácie, že išlo následne až o konečného príjemcu odosielaných e- mailov bol aj odvolací súd toho názoru, že vykonávanie tohto dôkazu nemalo v podstate pre vec samú význam. V tomto smere teda súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ predmetný dôkaz nevykonal.

14. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch svedka Ing. I., z obsahu zápisnice o pojednávaní pred vyhlásením rozhodnutia a po poučení podľa § 120 ods. 4 vtedy platného O.s.p. vyplýva, že žalobca o takýto dôkaz nežiadal a ďalšie dokazovanie v predmetnej veci nenavrhol. Zhodne so súdom prvej inštancie je taktiež odvolací súd toho názoru, že tým, že v rámci konania neumožnil vyhotoviť žalobcovi fotokópie so spisu, neodňal mu možnosť konať pred súdom. Je nepochybné, že žalobca bol oboznámený s predmetnými listinami na pojednávaní a mal kedykoľvek možnosť nahliadnuť do spisu a aj takýmto spôsobom sa s predmetnými listinami detailne oboznámiť.

15. V predmetnej veci teda odvolací súd nezistil, že by bol daný niektorý zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .