Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoKR/14/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Ing. Milan Cibulka, PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX S. Q., štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom, so sídlom M. S. XX, XXX XX W., proti žalovanej: Mgr. Marína Gallová, so sídlom kancelárie D. XX, XXX XX E., správkyňa úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422, zastúpenej právnym zástupcom Mgr. Richardom Karkóom, advokátom, so sídlom J. na J. XXXX/XX, XXX XX W., v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 20Cbi/5/2012-91 zo dňa 1. decembra 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20Cbi/5/2012-91 zo dňa 1. decembra 2015 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalobca je voči úpadcovi CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422 veriteľom pohľadávky v popretej výške 12.351,81 Eur titulom nevyplatenej mzdy za roky 2010 a 2011 prihlásenej do konkurzu na majetok úpadcu vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011 prihláškou pohľadávky poradové číslo 1 zo dňa 05.01.2012, zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom pohľadávky 127. Súčasne bolo rozhodnuté, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 246,67 Eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je veriteľom prihlásenej pohľadávky na sumu 17.031,92 Eur titulom nevyplatenej mzdy za roky 2010 a 2011, ktorá je zapísaná v konečnom zozname pohľadávok úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422 (ďalej aj len „úpadca") pod por. č. 127, a to čo do popretej výšky 12.351,81 Eur zistenej vo výške 12.351,81 Eur. Žalobca poukázal na to, že správkyňa úpadcu čo do výšky prihlásenú pohľadávku poprela v sume 12.351,81 Eur, keď bol uvedený deň a dôvod popretia právneho dôvodu 6.2.2012, popretá do výšky 12.351,81 Eur (časť mzdy vyplatenej za mesiac október 2011), odporovateľný právny úkon podľa ust. § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z."). Žalovaná poprela pohľadávku žalobcu v časti 12.351,81 Eur čo do výšky z dôvodu, že sa jedná o nárok vzniknutý na základe odporovateľného právneho úkonu podľa ust. § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., t.j. že ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia. Žalovaná poukázala na to, že uzavretie Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011 je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia podľa ust. § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., keďže úpadca počas

celého roku 2011 reálnu činnosť nevykonával. Vzhľadom na žalovanej vymedzený dôvod popretia časti výšky žalobcom prihlásenej pohľadávky rozhodol okresný súd uznesením zo dňa 07. mája 2014, č.k. 20Cbi/5/2012-50 o prerušení konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cbi/29/2012, v ktorom sa žalovaná v procesnom postavení žalobkyne podaným návrhom doručeným okresnému súdu dňa 24.05.2012 domáhala voči žalobcovi v procesnom postavení žalovaného vyslovenia právnej neúčinnosti právneho úkonu voči veriteľom v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011, a to Dodatku k pracovnej zmluve, ktorý bol uzatvorený dňa 30.09.2011 medzi úpadcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom. Na odôvodnenie tohto podaného návrhu bolo uvedené, že označeným dodatkom úpadca zvýšil mzdu žalovaného na sumu 1.000 Eur z pôvodne dohodnutej minimálnej mzdy a súčasne sa zaviazal zaplatiť v označenom konaní žalovanému zálohu na odmenu vo výške 15.000 Eur. V označenom konaní žalovaný bol v danom čase konateľom a spoločníkom úpadcu a súčasne sa považoval za osobu spriaznenú. V označenom konaní žalobkyňa mala za to, že napadnutým úkonom úpadcu zvýšením mzdy na sumu 1.000 Eur mesačne a dohodou o zálohovej platbe vo výške 15.000 Eur došlo k právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia a taktiež k ukracujúcemu právnemu úkonu. Uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.06.2014.

2. Okresný súd v ďalšom uviedol, že pokračoval po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 22.01.2014, č.k. 11Cbi/29/2012-63, ktorým okresný súd zamietol návrh žalobkyne Mgr. Maríny Gallovej, správkyne úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., IČO: 31 615 422 proti žalovanému Milanovi Cibulkovi o určenie neúčinnosti Dodatku k pracovnej zmluve uzatvoreného dňa 30.09.2011 medzi úpadcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom voči veriteľom v konkurznom konaní. Rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť dňa 27.05.2015 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.04.2015, č.k. 14CoKR/36/2014-116.

3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní, aplikácii ust. § 32 ods. 1, 3, 4, 6, a 9, § 62 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2011) dospel k záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť. Žalobca sa v predmetnej veci domáhal určenia, že ním prihlásená pohľadávka na sumu 17.031,92 Eur titulom nevyplatenej mzdy za roky 2010 a 2011, ktorá je v konečnom zozname pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu zapísaná pod por. č. 127, je čo do popretej výšky 12.351,81 Eur zistená a vo výške 12.351,81 Eur je voči veriteľom úpadcu účinná. I napriek nesprávnej formulácii žalobného návrhu, kedy zistenie popretej pohľadávky je priamo zákonným dôsledkom právoplatného rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky (§ 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z.), z obsahu podanej žaloby bolo zrejmé, že žalobca sa domáhal určenia podľa ust. § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z., že je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky titulom nevyplatenej mzdy za roky 2010 a 2011 v popretej výške 12.351,81 Eur, prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 05.01.2012 v konkurze vedenom na majetok úpadcu na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011, zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod č. pohľadávky 127. Zákonu zodpovedajúcim spôsobom okresný súd následne formuloval vo výroku súdneho rozhodnutia žalobcom uplatnený nárok, pričom mal za to, že tým nerozhodol nad rámec ani mimo rámca návrhu na začatie konania, ktorým bol v prejednávanej veci viazaný.

4. Podľa vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázané, že žalobca si prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 05.01.2012 prihlásil v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011 pohľadávku vo výške istiny 17.031,92 Eur s vymedzeným právnym dôvodom vzniku nevyplatená mzda za roky 2010 a 2011. Oboznámením sa s výňatkom z konečného zoznamu pohľadávok v hodnote pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu, týkajúceho sa žalobcom prihlásenej pohľadávky, zapísanej v konečnom zozname pod č. 127 mal okresný súd zistené, že sporná prihlásená pohľadávka žalobcu bola zo strany žalovanej ako správkyne úpadcu čiastočne popretá čo do výšky v sume 12.351,81 Eur, predstavujúcej časť mzdy vyplatenej za mesiac október 2011 s odkazom na odporovateľný právny úkon podľa ust. § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Určenia výšky prihlásenej pohľadávky v popretom rozsahu sa žalobca môže domáhať incidenčnou žalobou podľa ust. § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011. Okresný súd poukázal na to, že pokiaľ správca uplatní právo odporovať právnemu úkonu podľa ust. § 62 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z., tento postup možno považovať len za uplatnenie odporovacieho práva u povinného, a pokiaľ veriteľ takto uplatnenú odporovateľnosť neuzná, správca musí toto právo v prekluzívnej lehote uplatniť na súde, a to buď samostatnou žalobou alebo vzájomným návrhom, ak veriteľ podá určovaciu žalobu o určenie popretej pohľadávky. V súlade s uvedeným, žalovaná ako správkyňa úpadcu uplatnila právo odporovať

právnemu úkonu, na základe ktorého žalobca nadobudol spornú prihlásenú pohľadávku v popretom rozsahu samostatnou žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cbi/29/2012. Okresný súd skonštatoval, že popretie časti výšky spornej pohľadávky žalobcu, zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod č. pohľadávky 127 nebolo zmätočné a toto zodpovedalo postupu správcu podľa ust. § 62 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. Okresný súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené hmotno-právne podmienky podania incidenčnej žaloby podľa ust. § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z., a síce, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok, kedy posledným dňom lehoty na podanie incidenčnej žaloby bol 09.03.2012, pričom žaloba bola podaná na Okresnom súde Žilina dňa 06.03.2012. Žaloba bola podaná aktívne legitimovaným subjektom, a to žalobcom ako veriteľom popretej pohľadávky a smeruje proti pasívne legitimovanému subjektu, a to žalovanej ako správkyni úpadcu. Zároveň okresný súd skonštatoval, že bola naplnená dikcia ust. § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z., veta za bodkočiarkou, v zmysle ktorej v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že medze prieskumu pohľadávok v incidenčnom konaní o určení popretej pohľadávky podľa ust. § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. sú primárne limitované dôvodom a rozsahom popretia spornej pohľadávky zo strany správcu úpadcu, uskutočneným v zákonnej lehote 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok v zmysle ust. § 32 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, vo vzťahu k pohľadávke žalobcu, prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 05.01.2012, zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod č. pohľadávky 127 žalovaná v postavení správkyne úpadcu v súlade s ust. § 62 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. čiastočne poprela prihlásenú pohľadávku žalobcu čo do výšky v sume 12.351,81 Eur z dôvodu, že v tejto časti má ísť o pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu. Zároveň správkyňa odporovateľnosť právneho úkonu uplatnila samostatnou žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cbi/29/2012. Otázka neúčinnosti právneho úkonu, ktorý je právnym základom žalobcom prihlásenej pohľadávky, určenia výšky ktorej sa v prejednávanej veci žalobca domáha, v konkurze voči veriteľom dlžníka v zmysle ust. § 57 a nasledujúce zákona č. 7/2005 Z.z., nemôže byť v prejednávanej veci riešená ako otázka predbežná a zároveň táto bola predmetom konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cbi/29/2012. Právnym účinkom odporovateľnosti právneho úkonu je právna neúčinnosť napadnutého právneho úkonu voči konkurzným veriteľom, ktorí si v konkurze prihlásili svoje pohľadávky. Vyslovenie právnej neúčinnosti napadnutého právneho úkonu v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cbi/29/2012 by tak znamenalo, že pohľadávka, ktorú žalobca nadobudol na základe odporovateľného právneho úkonu, sa nebude v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011 uspokojovať celkom alebo v určitom rozsahu. Pokiaľ by v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cbi/29/2012 došlo k právoplatnému vysloveniu právnej neúčinnosti právneho úkonu, na základe ktorého žalobca nadobudol pohľadávku, určenia výšky ktorej sa domáha v prejednávanej veci, bolo by to dôvodom na zamietnutie žaloby žalobcu v prejednávanej veci. Vzhľadom k uvedenému okresný súd uviedol, že pokiaľ bolo konanie v prejednávanej veci prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cbi/29/2012, ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 22.01.2014 č.k. 11Cbi/29/2012-63, ktorým okresný súd zamietol návrh žalobkyne o určenie neúčinnosti voči konkurzným veriteľom v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011 Dodatku k pracovnej zmluve uzatvoreného dňa 30.09.2011 medzi úpadcom ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom, tak v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cbi/29/2012 bola meritórne vyriešená otázka dôvodnosti vymedzeného dôvodu popretia časti výšky žalobcom priznanej pohľadávky, kedy existencia žalovanou tvrdeného dôvodu popretia, t.j. že v časti sumy 12.351,81 Eur ide o pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu podľa ust. § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., nebola v označenom konaní preukázaná. Z tohto dôvodu preto žalobe žalobcu v tejto prejednávanej veci bolo v celom rozsahu vyhovené.

6. Okresný súd v prejednávanej veci uviedol, že sa nemohol zaoberať tvrdeniami žalovanej, ktoré boli prezentované prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 01.12.2015, že Dodatky k pracovnej zmluve zo dňa 01.08.1996, uzatvorené medzi úpadcom ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom dňa 30.09.2011 a 31.08.2010 sú neplatnými právnymi úkonmi z dôvodu zmätočnosti (neurčitosti) a rozporu s dobrými mravmi. Tieto tvrdenia žalovanej smerovali k napadnutiu právneho dôvodu žalobcom prihlásenej pohľadávky, ktoré však, ako vyplynulo z konečného zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu č. pohľadávky 127, žalovaná v zákonnej lehote podľa ust. § 32 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. nepoprela. V konečnom zozname pohľadávok bol

uvedený deň zistenia právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky 06.02.2012, pričom podľa ust. § 32 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú, t.j. v pomeroch prejednávanej veci sa považuje za zistený právny dôvod spornej prihlásenej pohľadávky žalobcu. Okresný súd v tejto súvislosti odkázal na odôvodnenie Nálezu Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11. septembra 2014, zo záverov ktorého vyplýva ...„Správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne alebo v určitej časti alebo v určitom poradí). Výklad, podľa ktorého by popretie v akomkoľvek rozsahu (čo do dôvodu, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia) automaticky aktivovalo prieskumnú právomoc súdu konajúceho v incidenčnom konaní v celom rozsahu, by znamenalo podstatné znevýhodnenie veriteľov tých pohľadávok, ktoré boli popreté čo do dôvodu alebo vymáhateľnosti. Z § 32 ods. 4, piatej vety Konkurzného zákona totiž vyplýva, že popretie pohľadávky len čo do výšky (teda čiastočné popretie jej výšky) znamená zároveň uznanie vo zvyšnej výške a popretie len čo do poradia znamená uznanie oprávnenosti pohľadávky v celej výške, len v inom poradí. Predmetom incidenčného konania v prvom prípade sa tak stáva len popretá časť pohľadávky a v druhom len otázka poradia pohľadávky, teda ostatné otázky (právny dôvod alebo vymáhateľnosť) sú z jeho kognície vylúčené, keďže v tomto rozsahu sú pohľadávky považované za uznané. Z ust. § 32 Konkurzného zákona pritom nevyplýva, že by práve len popretie čo do právneho dôvodu alebo čo vymáhateľnosti malo mať privilegované postavenie, pri ktorom by kognícia súdu konajúceho o incidenčnej žalobe mala siahať ďalej než pri ostatných nárokoch (bod 12.2 Nálezu). Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ (žalobca) uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi (žalovanému) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu (§ 32 Konkurzného zákona), ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie" (vyjadrenie) o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 Konkurzného zákona je zrejmé, že „rozhodnutie" (vyjadrenie) správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí (teda uznanie prihlásenej pohľadávky) je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy. Uznanie určitej pohľadávky správcom v rámci konkurzu postupom podľa § 32 ods. 4 Konkurzného zákona má teda na postavenie konkurzného veriteľa takmer totožné účinky ako keby danú pohľadávku správca uznal pred súdom konajúcim o incidenčnej žalobe. Nie je preto zrejmé, prečo by mal byť incidenčný súd povolaný nahrádzať, resp. preskúmavať úkon správcu, ktorý zákonom ustanoveným postupom urobil prejav k uznaniu pohľadávky konkurzného veriteľa, s ktorým zákon spája účinky konečného a v procesnom rámci samotného konkurzného konania nenapadnuteľného zaradenia danej pohľadávky medzi uspokojované pohľadávky (§ 32 ods. 4 a § 95 ods. 1 Konkurzného zákona) (bod 12.3 Nálezu)". V zhode aj s týmto Nálezom Ústavného súdu SR okresný súd konštatoval, že správca v konaní o incidenčnej žalobe nebol oprávnený rozširovať rozsah a dôvody popretia prihlásenej pohľadávky nad rámec rozsahu a dôvodov popretia, ktoré boli vymedzené v zákonnej lehote 30-tich dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok podľa ust. § 32 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. a na dôvody popretia uvedené po tejto zákonnej lehote už nemohol prihliadať.

7. O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanú ako neúspešnú stranu sporu zaviazal nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 246,67 Eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za štyri úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, vyjadrenie, účasť na pojednávaní dňa 01.12.2015, vrátane režijného paušálu.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p., keďže mala za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná namietala, že rozhodnutie okresného súdu je formalistické voči

žalovanej, keďže jej prvoradou povinnosťou ako správkyne je v medziach zákona brániť práva a záujmy všetkých veriteľov. Správca pri popieraní pohľadávky je obmedzený najmä zákonnou lehotou na popieranie pohľadávok. Zákon č. 7/2005 Z.z. na jednej strane prikazuje správcovi preskúmať každú prihlásenú pohľadávku s odbornou starostlivosťou a na druhej strane mu stanovuje na preskúmanie týchto pohľadávok lehotu 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Vychádzajúc z rozsudku okresného súdu povinnosťou správcu v momente popierania pohľadávok je tiež predvídať budúcu obranu veriteľov v sporoch vyvolaných konkurzom tak, aby na neskoršiu obranu veriteľov mohol správca kvalifikovaným spôsobom reagovať už pri uvedení dôvodov a rozsahu popretia pohľadávok. Vzhľadom na to, že súčasná rozhodovacia prax súdov SR umožňuje veriteľovi dodatočne, najneskôr však do skončenia prvého pojednávania vo veci predkladať nové dôkazy a uvádzať nové skutočnosti rozhodné pre priznanie uplatneného nároku, je zrejmé, že zatiaľ, čo veriteľ má právo predkladať nové dôkazy, listiny a uvádzať nové tvrdenia aj v incidenčnom konaní, správca je povinný uvádzať len tie skutočnosti, ktoré uviedol pri popretí pohľadávky. Z tohto vyplýva, že podľa súčasnej rozhodovacej praxe súdov SR pre správcu platí koncentračná zásada, pre veriteľa takáto zásada neplatí, teda je oprávnený uvádzať nové skutočnosti aj počas súdneho konania, na ktoré však správca nie je v zmysle napádaného rozhodnutia oprávnený reagovať, keďže tieto skutočnosti neuviedol pri popretí.

9. Žalovaná poprela pohľadávku žalobcu čo do výšky 12.351,81 Eur z dôvodu, že podľa jej názoru ide o nárok vzniknutý na základe odporovateľného právneho úkonu podľa § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalovaná má za to, že Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011 je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia. Vzhľadom k tomuto sa žalovaná samostatnou žalobou domáhala neúčinnosti tohto právneho úkonu v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 11Cbi/29/2012. Žalovaná v čase popretia pohľadávky nemohla predvídať právne závery okresného súdu v konaní sp. zn. 11Cbi/29/2012. Napriek tomu, že došlo ku splneniu všetkých podmienok vyžadovaných § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., okresný súd žalobu žalovanej zamietol. Žalovaná tento názor okresného súdu v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 11Cbi/29/2012 rešpektuje, avšak aj napriek tomu je podľa jej názoru namieste sa zaoberať otázkou, či je tento právny úkon v súlade s dobrými mravmi, čo žalovaná namietala v súdnom konaní. Podľa jej názoru Dodatok k Pracovnej zmluve zo dňa 30.9.2011 je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a teda sa jedná o absolútne neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Doposiaľ zo strany žalobcu nebolo ozrejmené a ani preukázané akými konkrétnymi pracovnými výkonmi si mal žalobca „zaslúžiť" zvýšenie mzdy, keď po dobu viac ako 14 rokov pred podpisom dodatku bol príjem žalobcu na úrovni minimálnej mzdy a pre žalobcu až do uzatvorenia sporného dodatku bol tento príjem aj postačujúci, a tiež aký bol dôvod pre posunutie splatnosti odmeny na obdobie po vyhlásení konkurzu. Rovnako v tom čase bolo zrejmé, že úpadca mal neuhradené splatné záväzky vo výške cca 5,5 mil. Eur. Z logiky veci je preto zrejmý zámer uzatvorenia tohto dodatku, a to jednak zvýšenie mzdy, ale najmä dosiahnutie výhodnejšieho postavenia žalobcu v konkurznom konaní. Okresný súd i napriek uvedenému sa nezaoberal týmito podstatnými skutočnosťami, resp. argumenty žalovanej zamietol so záverom, že správca nie je oprávnený rozširovať v incidenčnom konaní rozsah a dôvody popretia prihlásenej pohľadávky. Žalovaná žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá a žalovanej priznaná náhrada trov súdneho konania.

10. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žaloba prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom podaní zo dňa 04.04.2016. Žalobca mal za to, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie okresného súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalobca žiadal rozsudok potvrdiť v plnom rozsahu. Tvrdenia žalovanej v podanom odvolaní sú čisto účelové tvrdenia, ktoré nemajú oporu v skutkovom, právnom ani dôkaznom stave veci. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu je dostatočné a je podkladom pre vecne správne rozhodovanie, ktoré žalobca žiadal potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania vo výške 89,50 Eur.

11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP") prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/14/2016-124 zo dňa 25.08.2016, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 11.10.2016 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

13. Podľa ust. § 380 ods. 1 odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenie, ktoré sa aplikuje na konanie pred krajským súdom v rámci právnej úpravy Civilného sporového poriadku, keďže v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preto sa krajský súd zaoberal dôvodmi odvolania žalovanej, vyjadrenými v podanom odvolaní zo dňa 16.02.2016.

15. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 sa krajský súd ako súd odvolací môže v dôvodoch svojho rozhodnutia obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a dopĺňa ďalšie dôvody len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia. Bolo nesporné, že žalobca sa žalobou domáhal konania v zmysle ust. § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2011), keďže z titulu popretia prihlásenej pohľadávky do výšky 12.351,81 Eur žiadal určiť, že ako žalobca je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky v popretej výške 12.351,81 Eur titulom nevyplatenej mzdy za roky 2010 a 2011 prihlásenej do konkurzu na majetok úpadcu vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011 prihláškou pohľadávky poradové číslo 1 zo dňa 05.01.2012, zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod č. pohľadávky 127. Okresný súd pri vyhovení žaloby žalobcu postupoval vecne správne, v súlade aj s Nálezom Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11. septembra 2014, keď v rámci rozsahu vykonávaného dokazovania a zisťovania uviedol, že vo vyvolanom incidenčnom konaní bol povinný sa zaoberať len tým, či dôvod popretia žalobcom prihlásenej pohľadávky čo do výšky 12.351,81 Eur, ktoré uskutočnila správkyňa úpadcu, obstojí alebo nie, keď okresný súd sa zaoberal len týmto popierajúcim prejavom správkyne, pretože dôvody popretia už nebolo možné dodatočne rozširovať v rámci vyvolaného incidenčného konania. Okresný súd preto správne skonštatoval, že medze prieskumu pohľadávok v incidenčnom konaní o určení popretej pohľadávky podľa ust. § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. sú primárne limitované dôvodom a rozsahom popretia spornej pohľadávky zo strany správcu úpadcu, uskutočneným v zákonnej lehote 30-tich dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok v zmysle ust. § 32 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a preto tento vecne správny záver opätovne zvýraznil v odôvodnení svojho rozhodnutia aj krajský súd.

16. Okresný súd súčasne vecne správne vychádzal aj z právoplatného rozhodnutia vydaného v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 11Cbi/29/2012. Práve v tomto konaní bol posudzovaný právny úkon Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011, od ktorého dodatku odvodzoval žalobca svoju pohľadávku. Ak o tomto Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011 už prebehlo súdne konanie s právoplatným rozhodnutím, tak bolo nevyhnutné z neho v rámci tohto sporového konania vychádzať, čo vecne správne urobil aj okresný súd. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 11Cbi/29/2012-63 zo dňa 22.01.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoKR/36/2014 zo dňa 23.04.2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Žilina, bola žaloba žalobkyne, a to správkyne úpadcu o určenie, že Dodatok k pracovnej zmluve uzavretý dňa 30.09.2011 medzi úpadcom ako zamestnávateľom a Milanom Cibulkom ako zamestnancom, je voči veriteľom v konkurznom konaní neúčinný, zamietnutá. Z tohto právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2015, bolo nevyhnutné vychádzať ako z rozhodnutia, ktoré riešilo, či práve tento úkon je úkonom právne neúčinným, so záverom vyjadreným v právoplatnom súdnom rozhodnutí, ktorým bola žaloba správkyne úpadcu zamietnutá, pretože ide o úkon, u ktorého nebolo preukázané splnenie základnej podmienky zakotvenej v ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., teda nebolo preukázané, že napadnutým právnym úkonom dodatku k pracovnej zmluve došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov úpadcu. V samostatnom konaní vedenom pred Okresným súdom

Žilina pod sp. zn. 11Cbi/29/2012 nebola konštatovaná neúčinnosť právneho úkonu Dodatku k pracovnej zmluve, uzatvoreného dňa 30.09.2011, ktorý tvoril základ prihlásenej pohľadávky žalobcu, preto z tohto právoplatne skončeného súdneho konania, vedeného pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 11Cbi/29/2012 bolo nevyhnutné vychádzať. Súčasne v danom incidenčnom konaní sa okresný súd nemohol zaoberať tými tvrdeniami žalovanej, ktoré neuviedla ako popierajúce v zákonnej lehote podľa ust. § 32 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., t.j. okresný súd zvolil vecne správny postup, keď v rámci vyvolaného incidenčného sporu sa nemohol zaoberať námietkami neplatnosti právnych úkonov zo dňa 30.09.2011 a 31.08.2010, ktoré námietky neplatnosti neuviedla správkyňa úpadcu v rámci popierajúceho prejavu, ktoré mali smerovať k právnemu dôvodu žalobcom prihlásenej pohľadávky. Zo strany žalovanej bol uvedený deň a dôvod popretia výšky pohľadávky 6.2.2012, popretá do výšky 12.351,81 Eur (časť mzdy vyplatenej za mesiac október 2011), odporovateľný právny úkon podľa ust. § 58 ods. 1 ZKR. Krajský súd v súvislosti s postupom v tejto sporovej právnej veci poukazuje aj na svoju rozhodovaciu činnosť v konaní vedenom pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 13CoKR/39/2014.

17. Vzhľadom k vyššie uvedenému a rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nebola relevantná odvolacia námietka žalovanej v tom, že postup a rozhodnutie súdu prvej inštancie je formalistické. Okresný súd napadnutým rozsudkom v jeho odôvodnení reagoval na relevantné okolnosti súvisiace s predmetom súdnej ochrany, a preto nemožno postup okresného súdu a jeho rozhodnutie hodnotiť ako formalistické. Bolo zachované právo tak žalobcu, ako aj žalovanej na spravodlivý proces, pretože boli uvedené dostatočné dôvody, na ktorých je napadnuté rozhodnutie okresného súdu založené. Z dôvodu, že neboli zistené podmienky na zmenu rozsudku okresného súdu ani na jeho zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie, vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie, v spojení aj so závislým výrokom o trovách konania pred okresným súdom, ktorý, pokiaľ osobitne odvolaním žalovanej nebol napadnutý, tento ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému z obsahu spisového materiálu, a to písomného vyjadrenia k odvolaniu vyplýval vznik trov odvolacieho konania v rovine trov právneho zastúpenia, preto Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozhodol, že žalobca ako úspešná strana sporu má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.