Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-29Cb/105/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v právnej veci žalobcu: ČEZ Slovensko s.r.o., so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 797 332, zast. RELEVANS, s.r.o., Dvořákovo nábr. 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovaným: I/ PENTA INVESTMENTS LIMITED o.z., Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 678 201, II/ Digital Park Einsteinova, a.s., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 844 418, III/ OZETA NEO, a.s., so sídlom Veľkomoravská 9, 911 05 Trenčín, IČO: 36 329 843, IV/ PM ZBROJNÍKY, a.s., so sídlom Skuteckého 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 34 149 244, V/ CMT- Real, s.r.o., so sídlom Nevädzova 5, 821 01 Bratislava, IČO: 36 725 269, VI/ Penta REALITY, a.s. v likvidácii, so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 31 322 069, VII/ MECOM GROUP, s.r.o., so sídlom Poľná 4, 066 01 Humenné, IČO: 31 735 151, všetci zast. JUDr. Valériou Haščákovou, advokátkou, Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, o zaplatenie 1.059.960,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie voči žalovanému v 1/rade z a s t a v u j e .

II. Súd žalobu voči žalovaným v 2-7/rade z a m i e t a .

III. Žalovaní majú nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca svojím návrhom zo dňa 17.03.2010 žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1-7/rade povinnosť zaplatiť mu 1.816.824 Eur s príslušenstvom a trovy konania. Svoj návrhu odôvodnil tým, že žalovaný v 1/rade v júni 2008 vyhlásil výberové konanie na dodávateľa elektrickej energie a služieb s tým spojených pre spoločnosti patriace do skupiny Penta v Slovenskej republike pre rok 2009, variante 2010 a 2011. Písomnosťou zo dňa 14.07.2008 označenou ako „Výberové konanie na dodávateľa elektrickej energie 2009 pre spoločnosti v skupine Penta“ žalovaný v 1/rade v súvislosti s vyhláseným výberovým konaním oslovil žalobcu a požiadal ho o vypracovanie cenovej ponuky na poskytovanie dodávok elektrickej energie a služieb s tým spojených. Žalovaný v rámci výberového konania uviedol, že predpokladané množstvo odberu elektrickej energie pre jednotlivé spoločnosti je 64,77 GWh ročne. Žalovaný na predmetnú ponuku reagoval písomnosťou zo dňa 31.10.2008 označenou ako „Prijatie ponuky na dodávku elektriny č.: CEZ-SK“, v zmysle ktorej prijal ponuku žalobcu, a teda práve od žalobcu mal odoberať elektrickú energiu pre vybraté spoločnosti. V rámci prijatia ponuky žalovaný uviedol, že mieni od žalobcu odobrať elektrickú energiu v objeme 48 GWh ročne, čo znamenalo oproti požadovanému objemu pokles o 11,286 GWh ročne, pričom akceptovateľná cena za dodávku elektrickej energie predstavovala sumu vo výške 80,80 Eur/MWh za rok 2009 a sumu vo výške 83,80 Eur/MWh. Žalobca prijatie ponuky akceptoval s podmienkou zvýšenia pôvodne navrhovanej ceny o 0,50 Eur/ MWh, čo bol zo strany žalobcu ústretový krok vzhľadom na to, že pokles objemu nebol v plnej miere kompenzovaný nárastom ceny. Vzhľadom na to, že vybrané spoločnosti patriace do skupiny žalovaného odoberali od 01.01.2009 elektrickú energiu vrátane distribučných služieb bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny, teda v rozpore s ustanoveniami zákona č.656/2004 Z.z. o energetike a

o zmene niektorých zákonov, bolo snahou žalobcu odstrániť vzniknutý protiprávny stav a žalovanému písomnosťou zo dňa 04.06.2009 zaslal nový návrh zmluvy o združenej dodávke elektriny, znižujúci pôvodne navrhovanú cenu dodávky elektrickej energie na sumu vo výške 79,90 Eur/MWh za rok 2009 a sumu vo výške 82,80 Eur/MWh za rok 2010 pri odobratí aspoň 55% dohodnutého objemu elektrickej energie. Žalovaný aj napriek zníženiu ceny na predmetný návrh nereagoval a zmluvu o združenej dodávke elektriny so žalobcom neuzavrel, a to aj napriek skutočnosti, že od 01.01.2009 riadne odoberal elektrickú energiu od žalobcu. Dňa 05.11.2009 sa uskutočnilo ďalšie osobné stretnutie, v rámci ktorého žalovaný vyslovil požiadavku na zníženie ceny dodávky elektrickej energie o cca 20 Eur/MWh a zároveň deklaroval úmysel nedodržať výsledky výberového konania aj napriek skutočnosti, že pripustil vedomie protiprávnosti takéhoto konania. Dňa 16.02.2010 bola žalovanému zo strany právneho zástupcu žalobcu zaslaná písomnosť označená ako „Opakovaná výzva na uzatvorenie zmluvy o združenej dodávky elektriny“, v zmysle ktorej bol žalovaný opätovne vyzvaný na uzatvorenie zmluvy o združenej dodávke elektriny a zaslanie jedného jej vyhotovenia podpísaného štatutárnymi zástupcami žalovaného a to tak, aby bola žalobcovi doručená do 25.02.2010. Žalovaný na opakovanú výzvu reagoval písomnosťou zo dňa 05.03.2010 označenou ako „Odpoveď na list „Opakovaná výzva na uzatvorenie zmluvy o združenej dodávke elektriny“, v zmysle ktorej sa vyjadril, že spomenutý dokument a skutočnosti v ňom uvedené berie na vedomie a podľa jeho slov sú predmetom podrobnej analýzy s ambíciou vyriešiť vec mimosúdne. Bolo nesporné, že žalovaný si ako vyhlasovateľ tendra vybral ponuku žalobcu ako najvhodnejší z predložených návrhov a túto skutočnosť oznámil samotnému žalobcovi prijatím ponuky zo dňa 31.10.2008. Akceptáciou vybraného návrhu uskutočnil právny úkon, ktorým bol proces kontraktácie v prípade tendra zavŕšený a okamihom, keď vyjadrenie o prijatí návrhu došlo žalobcovi, teda dňom 31.10.2008 bola zmluva medzi žalobcom v zmluvnej pozícii dodávateľa a žalovaným v zmluvnej pozícii odberateľa uzatvorená. Žalovaný sa prijatím ponuky zaviazal uzatvoriť zmluvu o združenej dodávke elektriny na rok 2009 a 2010, za cenu a za podmienok špecifikovaných v samotnom prijatí ponuky. Žalovaný prijatím ponuky zároveň potvrdil, že porušením vyššie uvedeného záväzku je žalobca oprávnený od neho požadovať náhradu škody, ktorá mu vznikla z takéhoto porušenia. Na základe vyššie uvedeného si žalobca začal plniť povinnosti vyplývajúce pre neho z pozície dodávateľa a nakúpil pre žalovaného podstatnú časť dohodnutého objemu elektrickej energie pre roky 2009 a 2010, čo je v súlade s obchodnými zvyklosťami pre obdobne uzatvárané zmluvy za obdobne dohodnutých podmienok.

2. Žalovaný nespochybnil uzatvorenie zmluvy o združenej dodávky elektriny na základe prijatia ponuky za podmienok v nej uvedených, je však nepochopiteľné, na základe čoho zastával stanovisko, že predmetná zmluva bola medzi zúčastnenými stranami uzatvorená len na rok 2009. Žalovaný týmto uvádzal nepravdivé informácie, nakoľko sa sám v prijatí ponuky zaviazal uzatvoriť zmluvu o združenej dodávke elektriny na rok 2009 a 2010. Uvedeným konaním zo strany žalovaného vznikla pre žalobcu komplikovaná situácia, nakoľko už v tom čase objem elektrickej energie vo veľkosti 43 800 MWh za trhovú cenu 75,13 Eur/1MWh (spolu za cenu vo výške 3.290.694 Eur) pre žalovaného nakúpil. Práve pre vzniknutý stav bol žalobca nútený trvať na uzatvorení/podpísaní zmluvy o združenej dodávke elektrickej energie. Nakoľko žalovaný na výzvy nereagoval a nebo ochotný plniť si svoje povinnosti aj naďalej, žalobca si bol vedomý skutočnosti, že za daných podmienok vznikne škoda veľkého rozsahu, ktorú bude v konečnom dôsledku povinný nahradiť žalovaný. Žalovanému táto povinnosť vyplývala jednak z prijatia ponuky, v rámci ktorej potvrdil, že porušením svojho záväzku je povinný nahradiť škodu z toho vzniknutú, a jednak z citovaných ustanovení Obchodného zákonníka o náhrade škody.

3. Dňa 13.12.2009 bol žalobca upozornený na skutočnosť, že žalovaný realizoval proces zmeny dodávateľa. Dňa 13.12.2009 bola na PXE cena produktu SK BL 2010 vo výške 42,32 Eur/MWH. Nakoľko žalobca nakúpil 1 MWH za cenu 75,13 Eur a dňa 13.12.2009, t.j. v deň kedy sa dozvedel o skutočnosti, že žalovaný nemal záujem odoberať elektrickú energiu od žalobcu bola a PXE cena produktu SK BL 2010 vo výške 42,32 Eur/MWH, vznikla mu škoda vo výške 1.437,078 eur, predstavujúca rozdiel medzi cenou, za ktorú žalobca dohodnutý objem elektrickej energie nakúpil a cenou, za ktorú bolo možné v deň kedy sa dozvedel, že žalovaný nemal záujem o odobratie elektrickej energie, dohodnutý objem elektrickej energie predať (42,32Eur/MWh). Nakoľko bola v zmysle prijatia ponuky medzi zmluvnými stranami dohodnutá cena vo výške 83,80 Eur/MWh pre rok 2010, ušlý zisk žalobcu predstavoval rozdiel medzi zmluvne dohodnutou cenou (83,80Eur/MWh) a cenou, za ktorú žalobca dohodnutý objem elektrickej energie nakúpil (75,13Eur/MWh) sumu vo výške 379.746 Eur. Na základe vyššie uvedeného máme za to, že žalovaný bol porušením svojej povinnosti zo záväzkového vzťahu povinný žalobcovi nahradiť vzniknutú škodu a ušlý zisk, ktorý mohol žalobca dosiahnuť spravidla v poctivom obchodnom styku za

podmienok obdobným podmienkam porušeného záväzkového vzťahu, a to spolu vo výške 1.816.824 Eur.

4. Súd vo veci vydal dňa 16.04.2010 platobný rozkaz, voči ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor. Odpor odôvodnil tým, že na objasnenie celkového skutkového stavu a okolností predchádzajúcich tomuto sporu bolo predovšetkým potrebné uviesť, že ak by aj platilo, že údajný záväzok žalovaného uzatvoriť so žalobcom zmluvu o dodávke elektrickej energie mal, ako tvrdil žalobca, nejakú súvislosť s výberovým konaním vyhláseným žalovaným v lete roku 2009 - čo žalovaný, ako bude uvedené ďalej, popieral toto výberové konanie na dodávateľa elektrickej energie vyhlásené žalovaným v polovici roka 2009 sa nad akúkoľvek pochybnosť týkalo len roka 2009. Táto skutočnosť napokon vyplývala aj z príloh pripojených k návrhu na vydanie platobného rozkazu samotným žalobcom - priamo v záhlaví listu žalobcu zo dňa 14.08.2008 označenom ako „Výberové konanie na dodávateľa elektrickej energie 2009 pre spoločnosť v skupine Penta“ sa uvádzal rok 2009, rovnako tak aj v texte samotného listu sa hovorilo o oslovení žalobcu „v súvislosti s vyhláseným výberovým konaním na dodávateľa elektrickej energie pre rok 2009 vo vybratých spoločnostiach skupiny Penta“. Rovnako v priložených súťažných podkladoch vypracovaných žalovaným a doručených žalobcovi sa v bode 1.4.2 uvádzalo, že požadovaný termín poskytovania služby bol rok 2009. Pokiaľ aj otázka dodávky elektrickej energie na rok 2010 bola predmetom rokovaní medzi žalobcom a žalovaným - čo žalovaný nepopieral - táto možnosť bola analyzovaná a diskutovaná ako alternatíva, resp. ako možnosť, ktorú žalovaný zvažoval, avšak o realizácii ktorej nebol definitívne rozhodnutý (v súťažných podkladoch uvádzal variantne záujem o výber dodávateľa na roky 2010 a 2011). Pritom nebola pravda, že - ako uvádzal žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu - žalobca predložil žalovanému cenovú ponuku, ktorú mu zaslal 27.10.2008. Žalobca sa len zúčastnil elektronickej aukcie a následne so žalovaným opakovane rokoval o viacerých úpravách svojich návrhov, pričom výsledkom týchto rokovaní bolo predloženie dokumentu označeného ako „Prijatie ponuky na dodávku elektriny č.: CEZ-SK XX/XX/XXXX“.

5. Výberové konanie žalovaného v žiadnom prípade nebolo obchodnou verejnou súťažou v zmysle ustanovenia §281 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko žalovaný nevyhlásil súťaž o predkladanie návrhov na uzavretie zmluvy, čo bolo predpokladom aplikácie citovaného ustanovenia.

6. Jediným relevantným písomným dokladom potenciálne zakladajúcim údajný zväzok žalovaného odoberať od žalobcu elektrinu teda môže byť spomínaný dokument označený ako ,,Prijatie ponuky na dodávku elektriny č.: ČEZ-SK XX/XX/XXXX“. Tomuto dokumentu ale nepredchádzala žiadna písomná komunikácia medzi žalobcom a žalovaným spresňujúca obsah a podmienky ponuky žalobcu z elektronickej aukcie. Uvedený dokument bol pripravený žalobcom a predložený na podpis v tom čase neexistujúcemu subjektu ,,spoločnosti skupiny Penta Investment s.r.o.“

7. Naviac, v čase predloženia uvedeného dokumentu už spoločnosť Penta Investment, s.r.o. neexistovala. Už táto samotná skutočnosť zakladá neplatnosť uvedeného dokumentu. Žalovaný nemohol byť viazaný prejavom vôle neexistujúceho subjektu. Avšak, aj v prípade, ak by súd vyhodnotil tento nedostatok ako formálny a bez vplyvu na platnosť spomenutého dokumentu a teda uvedený dokument ,,Prijatie ponuky na dodávku elektriny č. ČEZ-SK XX/XX/XXXX“ by považoval z tohto dôvodu za uzatvorený v mene spoločnosti patriacich do skupiny PENTA INVESTMENTS LIMITED, i v takom prípade bolo potrebné považovať prípadný záväzok obsiahnutý v spomenutom dokumente za neplatný z dôvodu neurčitosti jeho obsahu.

8. ,,Prijatie ponuky na dodávku elektriny č.: ČEZ-SK XX/XX/XXXX“ nemožno považovať za zmluvu o budúcej zmluve ďalej aj z dôvodu, že neobsahovalo určenie doby pre uzavretie budúcej zmluvy, ktorá bola v zmysle vyššie citovaného ust. § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka jej obligatórnou súčasťou a tiež predpokladom jej platnosti. V našom prípade doba, v ktorej mala byť zmluva uzavretá nebola určená vôbec.

9. Takisto nebolo možné tvrdiť, že by zmluvné strany vedeli, na akú zmluvu uvedené ustanovenie dokazuje, keďže návrh takejto zmluvy nebol žalobcom žalovanému do ,,Prijatie ponuky“ nikdy predložený. Zmluvné strany sa rovnako nemohli dovolávať akýchkoľvek špecifikácií navrhovaného predmetu plnenia uvádzaných žalobcom v rámci výberového konania z júla - augusta 2008, nakoľko toto výberové konanie skončilo márnym uplynutím všetkých lehôt bez uzavretia akejkoľvek dohody

žalovaného so žalobcom a s dokumentom označeným ako ,,Prijatie ponuky na dodávku elektriny č.: ČEZ-SK XX/XX/XXXX“ nemá nič spoločné.

10. V rozpore s týmto záverom nebola ani skutočnosť, že v roku 2009 došlo zo strany žalovaného (resp. spoločností ním priamo či nepriamo ovládaných) k odberu elektrickej energie od žalobcu. Tento odber sa totiž uskutočnil na základe ústnych, resp. konkludentne uzatvorených dohôd špecifikovaných v priebehu ich plnenia. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 35Cb/194/2009-75 si osvojil stanovisko žalovaného, že k uzavretiu zmluvy o dodávke elektriny medzi žalobcom a žalovaným pre rok 2009, a že takáto zmluva nemusela byť písomná.

11. Pokiaľ ale žalovaný, resp. spoločnosti v jeho skupine odmietali odoberať od žalobcu elektrickú energiu v roku 2010 bolo zrejmé, že k ďalšiemu uzatváraniu dohôd o dodávke a odbere elektrickej energie už nedochádzalo. Keďže, ako už bolo uvedené, záväzok žalovaného odoberať od žalobcu elektrickú energiu aj v roku 2010 nevznikol ani z oného dôvodu, vyčíslený nárok žalobcu na náhradu škody z dôvodu porušenia právnej povinnosti žalovaného bol neodôvodnený.

12. Avšak, ak by sa aj výlučne pre účely argumentácie pripustilo, že škoda žalobcovi vznikla, jej vyčíslenie a preukázanie žalobca vo svojom návrhu nijako nepreukázal. Objem elektrickej energie, ktorú mal žalovaný od žalobcu údajne odoberať bol v ,,Prijatí ponuky“ definovaný až so 45% intervalom tolerancie, pričom nebolo zrejmé, či sa stanovený objem 48GWh týkal len roku 2009, alebo aj roku 2010. Žalobca navyše nijak nepreukázal, či uvedené množstvo elektrickej energie v ním tvrdenom čase naozaj nakúpil a za akú cenu.

13. K podanému odporu sa písomne vyjadril žalobca a uviedol, že zaslal žalovanému dňa 15.12.2009 prostredníctvom mailu upravený návrh Zmluvy o združenej dodávke elektriny vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku č. 31/CEZ - SK/XXXX (v ďalšom texte tiež ,,návrh zmluvy o združenej dodávke elektriny“) a rámcovú zmluvu k združenej dodávke elektriny č. 31/CEZ-SK/2009 (v ďalšom texte tiež ,,rámcová zmluva o združenej dodávke elektriny“). V zmysle článku X návrhu zmluvy o združenej dodávke elektriny sa zmluvné strany dohodli na cene za dodávku elektriny nasledovne: pre rok 2009 vo výške 80,80 Eur/MWH a pre rok 2010 vo výške 83,80 Eur/MWH. V zmysle článku XV ods. 1 rámcovej zmluvy k združenej dodávke elektriny sa mala predmetná zmluva uzavrieť na dobu určitú a to od 1.1.2009 do 31.12.2010.

14. Na základe uvedeného teda v žiadnom prípade nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že výberové konanie na dodávateľa elektrickej energie sa týkalo len roku 2009.

15. Nakoľko žalobca rešpektoval riziko vypovedania predmetnej zmluvy o dodávke elektrickej energie zo strany žalovaného, navrhoval odobratie aspoň minimálneho množstva elektrickej energie aj na úkor jednoznačnej finančnej straty.

16. Dňa 22.12.2010 žalovaný zaslal pripomienkovaný návrh zmluvy o združenej dodávke elektriny a rámcovú zmluvu k združenej dodávke elektriny. Pripomienkovaných bolo viacero ustanovení predmetných zmlúv, či už boli vypustené alebo pozmenené. Čo bolo však podstatné, žalovaný nepripomienkoval zásadné ustanovenia, ktoré boli zachované v nezmenenej forme tak, ako ich navrhoval žalobca. Pre doplnenie si dovoľujú uviesť, že v zmysle čl. VII pripomienkované ho návrhu zmluvy o združenej dodávke elektriny bol dátum a obchodná hodina začiatku určená na deň 01.01.2009, 00:00 hod a dátum a obchodná hodina ukončenia dodávky na deň 31.12.2010, 24:00 hod. V zmysle čl. X pripomienkovaného návrhu zmluvy o združenej dodávke elektriny sa zmluvné strany dohodli na cene za dodávku elektrickej energie a prevzatí zodpovednosti za odchýlku nasledovne: pre rok 2009 vo výške 80,80 Eur/MWH a pre rok 2010 vo výške 83,80 Eur/MWH. Žalovaný teda s uvedenými podmienkami súhlasil.

17. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením žalovaného, že výberové konanie na dodávateľa elektrickej energie vyhlásené žalovaným sa týkalo len roku 2009.

18. Žalobca sa predmetného výberového konania zúčastnil a vypracoval cenovú ponuku, ktorú žalovanému zaslal dňa 27.10.2008, prejavil tak vôľu smerujúcu k uzavretiu zmluvy. Žalovaný na predmetný návrh reagoval písomnosťou zo dňa 31.10.2008 označenou ako ,,Prijatie ponuky na dodávku

elektriny č.: CEZ-SK“, v zmysle ktorej podľa názoru prijal návrh žalobcu smerujúci k uzatvoreniu zmluvy. Ako bolo už vyššie spomínané, žalovaný sa prijatím návrhu zaviazal, že so žalobcom uzatvorí zmluvu o združenej dodávke elektriny vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku na rok 2009 a 2010 za cenu a podmienok uvedených v dokumente ,,Prijatie ponuky na dodávku elektriny č.: CEZ-SK“. Žalovaný zároveň potvrdil, že porušením tohto záväzku je žalobca oprávnený od neho požadovať náhradu škody, ktorá mu vznikla z takého porušenia.

19. Žalobca už v samotnej žalobe o náhradu škody poukázal na to, že pri rokovaní o uzatvorení zmluvy o združenej dodávke elektriny prejavil vôľu, aby bola táto zmluva uzavretá v písomnej forme.

20. Napriek uvedenému a neúspešným výzvam zo strany žalobcu na uzatvorenie písomnej zmluvy o združenej dodávke elektriny si svoje povinnosti, vyplývajúce pre neho z údajne ústne uzatvorenej zmluvy v plnom rozsahu plnil.

21. Ak mali byť podmienky uzatvorenia zmluvy o združenej dodávke elektriny ústnej forme špecifikované v rámci písomnej komunikácie medzi obomi zmluvnými stranami, opätovne možno aj v tomto prípade jednoznačne tvrdiť, že čas odberu elektrickej energie bol dohodnutý nielen pre rok 2009 ale aj pre rok 2010. Tvrdená skutočnosť vyplýva z návrhu zmluvy o združenej dodávke elektriny ako aj z rámcovej zmluvy k združenej dodávke elektriny, ktoré boli zaslané žalovanému na pripomienkovanie, a ktoré žalovaný po úprave zaslal žalobcovi.

22. Ak teda žalovaný tvrdil, že odoberal elektrickú energiu na základe ústne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny, mali sme za to, že bol viazaný odoberať elektrickú energiu aj v roku 2010 a v rozsahu a za cenu dohodnutých v jednak v rámci rokovaní medzi oboma zmluvnými stranami a jednak v zmysle návrhu zmluvy o združenej dodávke elektriny.

23. Výpočet vyššie uvedenej náhrady škody vychádzal z metodiky kalkulácie MtM, t.j. použitia trhových cien produktov v danom čase dostupných na hore uvedenej transparentnej obchodnej platforme, čo pre obchodovanie na Slovensku (zóna SEPS) predstavuje burza PXE.

24. Nakoľko bola v zmysle Prijatia ponuky medzi zmluvnými stranami dohodnutá cena vo výške 83,80 Eur/MWh pre rok 2010, žalobcovi vznikol ušlý zisk vo výške 379.746 Eur predstavujúci rozdiel medzi zmluvne dohodnutou cenou (83,80 Eur/MWh) a cenou z času akceptácie ponuky zo strany žalovaného (75,13 Eur/MWh). 25. Dňa 09.03.2011 podal vo veci žalobca doplňujúce podanie, v ktorom uviedol, že ekonomickou podstatou a motiváciou žalobcu a žalovaného vstúpiť v roku 2008 do vzájomného zmluvného vzťahu bola snaha žalovaného chrániť sa pred kolísaním (zvyšovaním) cien elektriny pre obdobie kalendárnych rokov 2009 a 2010 a snaha žalobcu zabezpečiť si odbyt elektriny žalovaným, to všetko za fixných cenových podmienok, ktoré boli pre žalobcu a žalovaného prijateľné.

26. Takto sledované ciele bolo možné dosiahnuť zásadne jedine prostredníctvom fixnej zmluvy - t.j. dohody o dodávkach a odbere elektriny s dostatočným časovým predstihom na vopred dohodnuté obdobie (kalendárnych rokov 2009 a 2010) zo vopred dohodnutú cenu a pri presne stanovenom množstve dodanej a odobratej elektriny.

27. Žalobca dokázal ponúknuť žalovanému výhodnú cenu elektriny pre roky 2009 a 2010 práve vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mal záujem o odber veľkého množstva elektriny (pôvodne cca 65 GWh pre rok 2009, následne znížených na cca 59 GWh pre rok 2009 a pridaný objem cca 59 GWh pre rok 2010, nakoniec znížené na cca 48 GWh pre rok 2009 a cca 48 GWh pre rok 2010).

28. Žalovaný adresoval dňa 14.07.2008 žalobcovi výzvu na predloženie ponuky na dodávku elektriny (písomne a zároveň e-mailom).

29. Ako reakciu na Výzvu 1 adresoval žalobca dňa 08.08.2008 žalovanému ponuku zohľadňujúcu požiadavky žalovaného obsiahnuté vo Výzve 1 (ďalej ako Ponuka 1). Ponuka 1 sa stále týkala len dodávok elektriny pre rok 2009 v celkovom objeme 64,77 GWh, pričom navrhovaná cena za MWh sa líšila v závislosti od konkrétneho odberateľa a od tarify.

30. Na internetovej stránke (internetovom sídle), prostredníctvom ktorej realizoval žalovaný druhé kolo výberového konania, boli opätovne uvedené konkrétne špecifikácie požiadaviek na dodávky elektriny pre spoločnosti zo skupiny žalovaného (ďalej ako Výzva v e-aukcii). Výzva v e-aukcii obsahovala jednu podstatnú modifikáciu vo vzťahu k Výzve 2, a to konkrétne aj požiadavku na predkladanie ponúk pre roky 2009 a 2010, pričom celkový požadovaný objem elektrickej energie pre spoločnosti v SR podľa Výzvy v e-aukcii bol 59,286 GWh pre rok 2009 a 59,286 GWh pre rok 2010.

31. Ponuka vo svojej podstate predstavovala prispôsobenie Ponuky 1 podľa požiadaviek žalovaného sformulovaných vo Výzve v e-akcii, keďže v Ponuke 2 došlo k zmene hlavných parametrov - bola ponúknutá cena vo výške 80,30 Eur/MWh pre dodávky v roku 2009 a 83,30 Eur/MWh pre dodávky v roku 2010 vzťahujúce sa na odoberaný objem 59,285 GWh na každý rok (t.j. 59,285 GWh na rok 2009 a 59,285 GWh na rok 2010. Ponuka 2 bola dňa 27. 10.2008 zo strany žalovaného predbežne ústne akceptovaná.

32. Obsahom Ponuky 3 bola teda okrem iného hlavne zmenená cena 80,80 Eur/MWh pre dodávky elektriny v roku 2009 a 83,80 Eur/MWh pre dodávky elektriny v roku 2010 vzťahujúce sa na objem 48 GWh na každý rok (t.j. 48 GWh pre rok 2009 a 48 GWh pre rok 2010). Takto sformulovanú Ponuku 3 žalovaný ešte v ten istý deň písomne akceptoval prostredníctvo akceptačného protokolu sumarizujúceho hlavné parametre Ponuky 3 (ďalej ako Akceptácia).

33. Zároveň bolo potrebné podotknúť, že výberové konania na dodávateľa elektriny iniciované žalovaným v júli 2008 neboli nikdy zrušené.

34. Zo skutočností uvedených a preukázaných vyššie nepochybne vyplýva, že žalovaný postupne formuloval svoje požiadavky na dodávateľa elektriny vo Výzve 1, Výzve 2 , Výzve v e-aukcii a na stretnutí 31.10.2008. Ako reakciu na vývoj požiadaviek žalovaného žalobca priebežne formuloval a predkladal žalovanému Ponuku 1, upravenú Ponukou 2 a následne ešte upravenú Ponuku 3. Finálne znenie ponuky žalobcu (Ponuky 3), ktoré bolo výsledkom rokovaní a kompromisov medzi žalobcom a žalovaným, bolo následne 31.10.2008 akceptované žalovaným prostredníctvom Akceptácie.

35. Ako reakciu na Ponuku 3 žalovaný dňa 31.10.2008 podpísal Akceptáciu. Obsah zmluvy bol determinovaný obsahom finálnej Ponuky 3, ktorá bola akceptovaná žalovaným. Týmto dňom teda vznikol medzi žalobcom a žalovaným platný zmluvný vzťah, v ktorom sa žalobca zaviazal dodávať žalovanému na obdobie kalendárnych rokov 2009 a 2010 dohodnuté množstvom elektriny a žalovaný sa zaviazal odoberať počas tohto obdobia dohodnuté množstvo elektriny a platiť dohodnutú cenu.

36. Je pravda, že v záhlaví Akceptácie bola pri identifikácii žalovaného uvedený nesprávny dodatok obchodného mena označujúci právnu formu, išlo však iba o zjavnú chybu v písaní. Z textu Výzvy 1, Výzvy 2, Výzvy v e-aukcii, e-mailového podpisu zástupcu žalovaného (pán U..), a aj z Ponuky 1 bolo jasné, že všetky úkony v rámci výberového konania boli realizované vo vzťahu k žalovanému a jeho organizačnej zložke v SR - k PENTA INVESTMENTS o.z.. Adresa žalovaného bola v Akceptácii uvedená správne. Vzhľadom na to, že v čase podpisu Akceptácie už spoločnosť s ručením obmedzeným „Penta Investments, s.r.o.“ neexistovala, bolo jasné, že muselo ísť o žalovaného, resp. jeho organizačnú zložku. Zároveň je potrebné podotknúť, že spoločnosť „Penta Investments, s.r.o.“ zanikla cezhraničným zlúčením so žalovaným, t.j. žalovaný bol vo vzťahu k nej univerzálnym právnym nástupcom.

37. Zo samotných výziev formulovaných žalovaným, ako aj z ponúk predkladaných bolo nepochybné, že žalovaný centrálne obstarával dodávky elektriny pre určité spoločnosti zo skupiny žalovaného podnikajúce na území Slovenskej republiky. V zmysle Výzvy v e-aukcii modifikovanej na stretnutí dňa 31.10.2008, následne Ponuky 3 a jej prijatia Akceptáciou boli týmito spoločnosťami: 1/ AVC Čadca, a.s.; 2/ PM ZBROJNÍKY, a.s.; 3/ VelveTex, a.s.; 4/ OZETA NEO, a.s.; 5/ Digital Park Einsteinova, a.s.; 6/ AGRO - MOVINO, spol. s.r.o.;

7/ MECOM a.s. Humenné - táto spoločnosť sa následne transformovala na MECOM Humenné, s.r.o., ktorá následne zanikla zlúčením so spoločnosťou MECOM Group, s.r.o., t.j. MECOM Group, s.r.o. je univerzálnym právnym nástupcom; 8/ Decubar, a.s., ktorá bola následne nahradená spoločnosťou CMT-Real s.r.o., ktorá podľa informácii od žalovaného odkúpila majetok spoločnosti Decubar, a.s. a v tej súvislosti požiadala žalovaného o zaregistrovanie zmeny odberateľa (z Decubar na CMT-Real) 9/ O3 Invest s.r.o.; 10/ PPC POWER a.s. - iba pre rok 2010.

38. S prihliadnutím na argumenty ako aj pri aplikácii výkladového pravidla §266 ods.3 Obchodného zákonníka, bolo následne potrebné dospieť k záveru, že spoločnosti Penta REALITY, a.s., Digital Park Einsteinova, a.s., OZETA NEO, a.s., PM ZBROJNÍKY, a.s., CMT-Real s.r.o. a MECOM Group, s.r.o. si boli vedomé vzniknutého vzťahu medzi nimi a žalobcom, poznali obsah tohto vzťahu, potvrdili oprávnenie žalovaného akceptovať ponuku žalobcu prostredníctvom Akceptácie, a teda boli rovnako stranami tohto zmluvného vzťahu.

39. Obsah zmluvy vrátane jej hlavných parametrov - obdobie dodávok 01.01.2009 až 31.12.2010, zmluvný objem elektriny 48 GWh v roku 2009 a 48 GWh v roku 2010 a dohodnutá cena - sa teda rovnako vzťahoval na a bol záväzný aj pre spoločnosti Penta REALITY, a.s., Digital Park Einsteinova, a.s., OZETA NEO, a.s., PM ZBROJNÍKY, a.s., CMT-Real s.r.o. a MECOM Group, s.r.o.

40. Vo vzťahu k predpokladu porušenia právnej povinnosti bolo potrebné uviesť, že žalovaní v 1-7/ rade porušili niekoľko svojich právnych povinností. Jednak porušili zmluvnú povinnosť odobrať elektrickú energiu počas kalendárneho roka 2010, ďalej porušili povinnosť odoberať dohodnutý objem elektriny v roku 2010 a v neposlednom rade porušili svoju povinnosť vyplývajúcu z bodu 2. Akceptácie uzavrieť písomnú zmluvu za dohodnutých podmienok. Zároveň žalovaní v 1-7/rade porušili aj svoju zákonnú povinnosť prevziať žalobcom riadne ponúkané plnenie, čím žalovaným v 1/-7/rade podľa ustanovení §370 v spojení s §371 ods. 2 Obchodného zákonníka vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi škodu spôsobenú takýmto omeškaním.

41. V nadväznosti na kritérium škody žalobca uvádzal, že porušením právnych povinností žalovaných v 1-7/rade utrpel žalobca rozsiahlu majetkovú ujmu. Utrpená ujma spočívala jednak v skutočnej škode, t.j. v objektívnom a reálnom zmenšení majetku žalobcu, a v ušlom zisku, t.j. v tom, že žalobca nedosiahol pozitívny ekonomický výsledok, ktorý by bol býval dosiahol, nebyť porušenia povinností na strane žalovaných v 1-7/rade.

42. Týmto podaním zároveň navrhol žalobca vstup žalovaných v 2/ až 7/rade do konania. Uznesením zo dňa 28.03.2011 pripustil súd vstup týchto žalovaných do konania.

43. Podaním zo dňa 25.05.2011 sa vo veci vyjadrili žalovaní a uviedli, že žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 09.03.2011 odôvodnil svoj nárok na náhradu škody vyčíslený v znaleckom posudku č.9/2011 Znaleckej a poradenskej kancelárie, s.r.o. zo dňa 02.05.2011 existenciou záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ako aj ostatným spoločnosťami označenými v návrhu na vstup ďalších účastníkov do konania na strane.

44. Podanie žalobcu zjavne zavádzajúco poukazovalo napríklad na Ponuku 3 predchádzajúcu Výzvu v e-aukcii ako na dokument obsahujúci požiadavku na predkladanie ponúk pre roky 2009 a 2010, žalovaný uvádzal na pravú mieru ľahko overiteľnú skutočnosť, v zmysle ktorej Výzva na e-aukciu obsahovala hodnotiace kritériá pre výber najvýhodnejšej ponuky, medzi ktoré patrilo aj obdobie nákupu elektrickej energie tam definované ako „rok 2009 resp. 2009-2010“. A to bolo vlastne jadro celého sporu medzi žalobcom a žalovaným. Zatiaľ čo žalobca zavádzajúco tvrdil, že požiadavka žalovaného na dodávku elektrickej energie smerovala k obdobiu rokov 2009 a 2010, žalovaný jednoznačne uvádzal, že celý čas išlo o požiadavku obdržania alternatívnej ponuky na rok 2009 a rok 2009 a 2010, z ktorých si žalovaný potom vybral najvhodnejšiu ponuku.

45. Prijatie ponuky, ktorá bola rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie existencie záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bol záväzne uvádzaný len rok 2009 ako obdobie výberu dodávateľa elektrickej energie. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že zástupca žalovaného pán U. T. v

rámci emailovej komunikácie so žalobcom o návrhu Rámcovej zmluvy k združenej dodávke elektriny nespochybňoval odber elektrickej energie na rok 2010, pretože táto otázka ešte zostávala otvorenou v rámci internetového posudzovania vrcholového manažmentu žalovaného a bola stále predmetom rozhodovania. Žalovaný napokon nemal záujem uzatvoriť rámcovú zmluvu na rok 2010, a keďže podľa jeho názoru sa k žiadnemu k takejto povinnosti nikdy nezaviazal, takúto zmluvu neuzatvoril.

46. Pokiaľ ide o posúdenie obsahu dokumentu - Ponuky 3, resp. Prijatia ponuky, žalovaný trval na svojom pôvodnom stanovisku v odpore proti platobnému rozkazu, v zmysle ktorého išlo o neplatný právny úkon z dôvodu jeho neurčitosti a rozporu s kogentným ustanovením § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúcim náležitosti zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy.

47. Je zrejmé, že uvedený dokument nebol kúpnou zmluvou, ale zmluvou o budúcej zmluve (podľa názoru žalovaného neplatnou). Inak by totiž neobsahoval ustanovenie bodu 2 o uzatvorení Zmluvy o združenej dodávke elektriny a žiadne rokovania medzi žalobcom a žalovaným by po Akceptácii neprebiehal. Avšak aj v prípade, ak by súd považoval Ponuku 3 za platne uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve, žalovaný mal za to, že právo na náhradu škody v zmysle § 290 ods. 2 Obchodného zákonníka vzniknutej v dôsledku neuzavretia budúcej zmluvy bolo premlčané. V zmysle § 292 ods. 1 Obchodného zákonníka sa právo na náhradu škody premlčuje uplynutím jedného roka odo dňa, keď oprávnená strana vyzvala zaviazanú stranu na uzavretie zmluvy.

48. Pokiaľ žalobca tvrdil, že lehota na uzavretie budúcej zmluvy ,,vyplýva z charakteru budúcej zmluvy a z obdobia, na ktoré sa malo vzťahovať plnenie zmluvných strán“, potom - v prípade, že súd neakceptoval argumentáciu žalovaného o neplatnosti Ponuky 3 z dôvodu neexistencie dohody ohľadom doby, v ktorej mala byť zmluvy uzatvorená - táto lehota musela uplynúť najneskôr 31.12.2008 - keďže malo ísť o uzatvorenie zmluvy na rok 2009, príp. rok 2009 a 2010.

49. Spoločnosti pristupujúce k návrhu na vydanie predbežného opatrenia v ňom jasne uviedli, že zmluvu o odbere elektrickej energie uzatvorili na rok 2009 s tým, že fakticky v uvedenom období odoberali elektrickú energiu - explicitne však vylúčili, že by takúto zmluvu uzatvorili písomne.

50. Na pojednávaní dňa 02.06.2011 sa strany sporu pridržiavali svojich doterajších písomných vyjadrení. Právny zástupca žalovaných uviedol, že pokiaľ ide o skutkové tvrdenia žalobcu žalovaní rozporujú, že výberové konanie uskutočnené prostredníctvom elektronickej aukcie sa týkalo rokov 2009 a 2010 avšak jeho presné znenie bolo „2009 resp. 2009 a 2010“ z čoho je zjavná alternatíva. Rovnako rozporovali, že návrhy zmluvy jednoznačne stanovovali obdobie dodávok rokov 2009 a 2010 súčasne. Žalobca vychádzal z toho, že p. U. T. nevykonal pripomienky návrhov zmlúv pre rok 2009 a2010, nevykonal pripomienky k návrhom zmlúv ktoré sa týkali dodávok 2009 2010 súčasne, avšak tento proces upomienkovania nebol ukončený. Žalovaní zvážili situáciu , ktorá je na trhu elektriny a v roku 2009, žalovaní v 2/ až 7/rade odoberali elektrickú elektrinu od žalobcu na základe ústnych dohôd a nemožno tento ich vzťah k žalobcovi odvíjať od rámcovej zmluvy. Takáto zmluva nebola nikdy podpísaná a ani proces rokovania nebol nikdy ukončený. Ak bol p. T. oprávnený za niekoho konať ako riaditeľ obstarávania, mohol konať za svojho zamestnávateľa a to Penta Investment, s.r.o. v júli 2008 a neskôr za Cyperskú Penta Investment Limited, resp. jej organizačnú zložku na území SR. Skutočnosť, že p. T. zahrnul, resp. že sa verejné výberové konanie vyhlasovalo aj k ostatným spoločnostiam, ktoré patrili do skupiny PENTA, je len skutočnosťou faktickou a nemožno z toho vyvodzovať žiadne právne dôsledky. Žalovaní v 2/ až 7/rade sú samostatné právnické osoby, a skutočnosť, že na konci reťazca je nejaký väčšinový vlastník neznamená, že by právny poriadok SR akýmkoľvek spôsobom umožňoval vlastníkovi spoločnosti aby prikázal osobám oprávneným konať v ich mene takým či onakým spôsobom. Ak nedošlo k platnému záväzku odoberať elektrickú energiu 2010 nemohlo ani dôjsť k porušeniu takejto povinnosti. Čo sa týka prevenčnej povinnosti, uviedli, že nie je im zrejmé aké kroky mali vykonať na to aby splnili svoju povinnosť ich všeobecnej prevenčnej povinnosti. Takáto povinnosť bola i na strane žalobcu, ktorý ak nakúpil elektrinu i na rok 2010 a zistil že žalovaní nemajú záujem za rok 2010 túto elektrickú energiu odoberať, mal túto elektrinu na trhu predať a tak znížiť škodu, ktorá na jeho strane podľa neho vznikla.

51. Žalobca uviedol, že čo sa týka tvrdenia žalovaných, že p. U. T. mohol konať len v mene svojho zamestnávateľa a jeho konanie nemohlo zaväzovať dcérske spoločnosti a tieto spoločnosti nikdy nepristúpili k vyrokovanej podobe zmluvy, poukazuje na posledný odstavec prílohy 16 nášho podania zo dňa 09.03.2011 v spise č. l. 268, z ktorého priamo vyplýva, že výberové konanie žalobca neorganizoval

svojvoľne, ale jednoznačne po udelení súhlasu prípadne na základe uzavretých zmlúv s jednotlivými dcérskymi spoločnosťami. Čo sa týka prevenčnej povinnosti, uviedol, že túto povinnosť definuje Občiansky zákonník v §415. Či už išlo o konanie v procese výberového konania, faktického odberu elektrickej energie v roku 2009 ako aj v procese rokovania o uzavretí zmluvy, zodpovedalo toto konanie právnej zodpovednosti uvedenej v § 415 O. z. Pokiaľ žalovaní v tomto konaní argumentujú určitou nejasnosťou, neurčitosťou, neistotou spôsobenou či už všetkými žalovanými alebo len žalovaným v1/ rade, poukazuje to práve na porušenie prevenčnej povinnosti ale aj na výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

52. Právny zástupca žalobcov uviedol, že čo sa týka argumentu oprávnenia p. T. konať za žalovaných v 1/ až 7/rade, udáva, že skutočnosť, že žalovaný v1/rade mal oprávnenia organizovať výberové konanie za žalovaných v 2/ až 7/rade v žiadnom prípade neznamená, že mohol v mene týchto žalovaných uzavrieť zmluvy alebo iným spôsobom nahradiť vôľu týchto žalovaných vo vzťahu k výsledku výberového konania.

53. K priebehu pojednávania sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že výberové konanie na dodávku elektrickej energie pre spoločnosti zo skupiny Penta prebiehalo kontinuálne vo viacerých kolách od júla do októbra 2008. Toto výberové konanie ako také nebolo nikdy zrušené. Počas celého procesu výberového konania boli úkony na strane žalovaného v 1/rade vykonávané pánom U. T.. Tento pán bol vo vzájomnej komunikácii označený ako “procurement specialist - špecialista obstarávateľ“ alebo “HQ head of procurement CEE - vedúci obstarávania zodpovedným za región strednej a východnej Európy“ Jeho oprávnenie konať v mene žalovaných nebolo až do sporu podaného žalovaným v 1/rade nikdy spochybnené.

54. Aj keby pán U. T. konal nad rámec svojich právomocí (čo nebolo preukázané), jeho konanie stále zaväzovalo žalovaných, nakoľko žalobca s prihliadnutím na všetky okolnosti výberového konania nemal dôvod spochybňovať jeho právomoc. (§ 15 ods. 2 .

55. Písomnou akceptáciou Ponuky 3 zo dňa 31.10.2008 došlo k platnému založeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanými. Tento zmluvný vzťah mal povahu inominátnej zmluvy, ktorá obsahovala dva navzájom súvisiace piliere dohody zmluvných strán.

56. Prvým pilierom bola jednoduchá kúpna zmluva vyplývajúca priamo z textu Akceptácie.

57. Druhým pilierom bol záväzok strán upraviť svoje zmluvné vzťahy v detailnejšej podobe, a to uzatvorením jednej písomnej zmluvy o združenej dodávke elektriny na roky 2009 a 2010. Išlo teda o zmluvu o budúcej zmluve, ktorá však existovala popri jednoduchej kúpnej zmluve vyplývajúcej z prvého piliera. Žalovaní namietali, že takáto zmluva o zmluve budúcej bola neplatná, keďže nestanovovala lehotu, do ktorej majú strany budúcu zmluvu uzatvoriť. K touto stačilo uviesť, že ak sa mala budúca zmluva týkať plnenia, ku ktorému malo začať dochádzať od 01.01.2009 tak tým z podstaty veci jednoznačne vyplývalo, že budúca zmluva mala byť uzatvorená do tohto dátumu.

58. Ak žalovaní namietali, že došlo k premlčaniu práva na náhradu škody spôsobenej porušením zmluvy o budúcej zmluve, treba k tomu uviesť nasledovné. V prvom rade bolo potrebné spomenúť, že nárok žalobcu na náhradu škody bol založený na troch spolu súvisiacich aj keď právne samostatných právnych základoch. Tými boli porušenie jednoduchej kúpnej zmluvy, porušenie zmluvy o budúcej zmluve a v neposlednom rade aj porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti.

59. Do konca roka 2009 mali žalovaní ešte stále možnosť splniť svoj záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve aspoň čiastočne tým, že by uzatvorili detailnú zmluvu o dodávke elektriny na rok 2010. Ohľadom tejto časti budúcej zmluvy tak premlčacia lehota mohla začať plynúť až v decembri 2009, keď zlyhali posledné zmierovacie konania medzi stranami. Keďže žalobca podal žalobu dňa 17.03.2010 k uplynutiu jednoročnej premlčacej lehoty podľa § 292 ods. 2 nedošlo.

60. Svedkyňa N.. T. S., zamestnaná ako obchodná zástupkyňa žalobcu na pojednávaní vypovedala, že žalobca bol víťazom výberového konania avšak zo strany žalovaného došlo k neochote podpísať zmluvu na rok 2010 a nebol a podpísaná ani zmluva na rok 2009. Svedkyňa spracovávala požiadavku žalovaného, zúčastňovala sa troch kôl rokovaní a to písomného, elektronickej aukcie a osobného

rokovania príprav návrhu zmluvy p. T. pozná, bol kontaktnou osobou žalovaného pri všetkých rokovaniach, bol uvedený ako osoba zodpovedná za všetky rokovania a rokovala len s ním. Vystupoval aj v mene všetkých spoločností za skupinu Penta. Nikdy sa nevyjadril, že nemá oprávnenie zorganizovať výberového konanie pre členov skupiny Penta. Pri elektronickej aukcii musí odberateľ dodávateľa vyzvať, čo aj urobil emailom, potom sa vypracuje ponuka, zadávajú sa do elektronickej aukcie podklady. V aukcii bola zadávaná ponuka na rok 2009 a rok 2010. Pri treťom kole rokovaní bola za žalobcu prítomná ona a bývalý konateľ p. V., zo strany žalovaného p. T. a zástupca spol. PM Zbrojniky a ešte dvaja zástupcovia spoločnosti ktorí sa zúčastnili výberového konania a predtým rokovaní boli roky 2009 a 2010. Výsledkom tohto rokovania bola dohoda, že žalobca bude dodávať elektrinu za rok 2009 a 2010 a následne zašle akceptáciu, čo aj na druhý deň urobil. Akceptácia pripravovaná na rok 2009 a 2010. Následne došlo k úprave textu akceptácie v dôsledku vykonávania zmien.

61. Poslednú úpravu akceptácie vykonal p. T.. Dodávka elektrickej energie zo strany žalobcu od 01.01.2009 bola realizovana základe akceptácie a rokovaní uzavretí zmluvy. Žalobca považoval akceptáciu z záväznú. Ďalšie rokovania boli 29.01.2009 v Bojniciach, kde sa zúčastnil p. T. a rokovalo sa o výške ceny. Odvolávali sa na vývoj cien na trhu a tvrdili že je príliš vysoká, ale nehovorili o tom, že nedôjde k uzavretiu zmluvy. Požiadali o prehodnotenie ceny uvedenej v akceptácii, my sme však akceptáciu považovali za záväznú. Boli aj rokovaní v sídle Penty, žalobca dostal aj informáciu o tom o koľko chcú znížiť cenu a žalobca však trval na cene uvedenej v akceptácii. Na to, či sa p. T. vyjadril, že má právo uzatvárať a podpisovať zmluvy za spoločnosti skupiny Penta zúčastnené na tendry sa nepamätá. Nikdy sa nepreukázal písomným plnomocenstvom na uzavretie takýchto zmlúv a žalobca si takéto plnomocenstvo nepýtal.

62. Na stretnutí 27.10.2008 sa žalobca pýtal, na koho má akceptáciu smerovať a kto ju bude podpisovať. Dostal odpoveď, že to bude smerovať na Penta Investment a podpisovať ju bude p. T.. Toto nám oznámili všetci traja spoločne.

63. Štatutárny zástupca žalobcu N. B. uviedol, že sa zúčastnili prvého kola tohto tendra. Ponuku na dodávku elektriny predložili asi začiatkom augusta 2008, následne boli zo strany zákazníka zmenené podmienky výberového konania a druhé kolo bolo realizované formou elektronickej aukcie, tejto sa takisto zúčastnili, bolo to v októbri r. 2008. Podstatnou zmenou medzi I. a II. kolom bolo, že zákazník požadoval predložiť ponuku na rok 2009 a 2010. Pri komunikáciách za skupinu Penta vystupoval len p. T., ktorý v tom čase bol šéfom obstarávania skupiny PENTA. Zúčastnili sme sa aj II. kola, predložili ponuku a po vyhodnotení zo strany zákazníka nám bolo oznámené, že sme tento tender vyhrali na dodávku elektrickej energie na rok 2009 a 2010. Osobného stretnutia v Centrále Penty sa nezúčastnil, do toho vstúpil prostredníctvom telefonického hovoru, kedy si dohodli definitívne podmienky pre nový objem elektriny na oba roky. Návrh bol odsúhlasený oboma stranami, čoho dôkazom je, že následne po stretnutí bola zo strany žalobcu vyhotovená akceptácia- akceptačný protokol a po odoslaní zákazníkovi z jeho strany podpísaná. Ďalší postup bol taký, že zo strany ČEZ Slovensko bola vypracovaná zmluva, do ktorej boli preklopené všetky podmienky dohodnuté a potvrdené akceptačným protokolom a asi v pol. decembra r. 2008 bola odoslaná zákazníkovi. Do 2 týždňov dostal žalobca od protistrany pripomienky, ktoré sa týkali nejakých iných článkov alebo ustanovení zmluvy. Pripomienky, ktoré boli obsiahnuté v zmluve boli akceptované zákazníkom. Základné náležitosti ako cena a termín dodania - roky 2009 a 2010 pripomienkované neboli. Komunikácia prebiehala len s p. T., ktorý sa na žalobcu obrátil okolo 20.12. s otázkou, či sa nedá niečo robiť s cenou na rok 2010 a to z dôvodu, že v dôsledku hospodárskej krízy nastal pokles cien elektriny na trhu. Jeho argument bol jednoznačný v tom, že pre rok 2009 ich to netrápi, lebo ich konkurenti rovnako nakupovali za vyššie ceny, ale pre rok 2010 otvára túto otázku, lebo sa obáva, že ak ich konkurencia nakúpi lacnejšie elektrinu, oni nebudú na trhu konkurencie schopní. Následne v roku 2009 Penta odoberala podľa podmienok dohodnutých a potvrdených akceptačným protokolom, ale opakovane otvárala otázku výšky ceny 2010 a to na viacerých stretnutiach. To bolo koncom januára, v máji a nejaké stretnutie v októbri, kde opakovane komunikovali požiadavku znížiť cenu na 2010 a v máji to konkretizovali na zníženie ceny o 20 Eur na megawatovú hodinu, čo zo strany žalobcu bolo neakceptovateľné, nakoľko v čase keď sa dohodli, pre nich žalobca nakúpil podstatnú časť spotreby. Pri procese výbere dodávateľa so žalobcom nikto iný okrem p. T. nekomunikoval . Vystupoval jednoznačne ako kompetentná zodpovedná osoba na výber dodávateľa pre podniky skupiny Penta, čo viac krát zdôraznil a presne tak ako to prebiehalo rok vopred, počas roku 2007 pri výbere dodávateľa na rok 2008.P. T. povedal, že pokiaľ žalobca neakceptuje ich návrh na výšku ceny na rok 2010, zmluvné dokumenty nepodpíšu.

64. Žalobca vo svojom doplňujúcom vyjadrení zo dňa 14.03.2012 uviedol, že žalovaní vo svojich vyjadreniach okrem iného spochybňujú oprávnenie pána U. T. právne záväzným spôsobom akceptovať ponuku žalobcu na dodávku elektrickej energie adresovanú žalovaným. Spochybňovali teda jeho oprávnenie zaväzovať žalovaného v 1/rade a najmä žalovaných v 1-7/rade. Žalobca poukazoval, že všetka komunikácia sa výberu a zazmluvnenia žalobcu ako dodávateľa pre spoločnosti skupiny Penta prebiehala vždy prostredníctvom pána U. T.. Pán U. T. konal voči žalobcovi spôsobom nevzbudzujúcim žiadnu pochybnosť o tom, že bol oprávnený v roku 2008 právne záväzným spôsobom v mene žalovaných realizovať výberové konanie na dodávateľa elektriny pre roky 2009 a 2010 (ďalej ako Výberové konanie). Až do podania žaloby v tomto konaní ani jeden zo žalovaných nespochybnil záväznosť úkonov pána U. T. vykonaním v rámci Výberového konania 2008.

65. Ako už žalobca preukázal v žalobe a vo svojom doplňujúcom podaní z 09.03.2011, výberové konanie 2008 bolo po troch kolách zavŕšené výberom žalobcu ako dodávateľa elektriny pre spoločnosti skupiny Penta v rokoch 2009 a 2010. K ukončeniu výberového konania 2008 došlo prijatím ponuky žalobcu. Samotná akceptácia ponuky žalobcu z 31.10.2008 bola taktiež podpísaná pánom U. T..

66. Aj komunikácia nasledujúca po 31.10.2008 (t.j. po akceptácii ponuky žalobcu) týkajúca sa ( pripomienkovania návrhov komplexných písomných zmlúv o dodávke elektriny pre roky 2009 a 2010 medzi žalobcom a žalovaným, ako aj pokus o vyriešenie situácie medzi žalobcom a žalovanými ohľadom dávok pre rok 2010, prebiehal vždy s pánom U. T., ktorý komunikoval za žalovaných. Okrem iného, aj samotní žalovaní v 2., 3., 4. a 6. rade v liste adresovanom regionálnej distribučnej sústave (ZSE Distribúcia, a.s.) uviedli, že práve pán U. T. bol osoba zodpovedná za oblasť dodávok elektriny pre žalovaných.

67. V neposlednom rade, aj po začatí konania bol žalobca v októbri 2010 opäť oslovený s požiadavkou na zaslanie ponuky na dodávku elektrickej energie pre spoločnosti skupiny Penta pre rok 2011, pričom za spoločnosti skupiny Penta opätovne vystupoval pán U. T..

68. Podaním zo dňa 31.05.2012 žalovaní reagovali na doplňujúce podanie žalobcu zo dňa 14.03.2012, v rámci ktorého žalobca poukazoval na skutkové okolnosti ako aj právnu kvalifikáciu konania pána U. T..

69. Pre pripomenutie a zhrnutie argumentácie žalovaných - prijatie ponuky zostával jediný písomný prejav vôle, ktorý v prípade splnenia všetkých náležitostí kladených na právny úkon bolo možné považovať za zmluvu. Tento prejav vôle nebol vôbec uskutočnený v mene žalovaných v 1-7/rade, resp. týmito subjektmi, ale bol uskutočnený v mene bližšie neurčených ,,spoločností skupiny Penta Investment, s.r.o.“, teda bližšie neidentifikovateľných spoločností skupiny neexistujúceho subjektu. Z tohto dôvodu preto pasívna vecná legitimácia žalovaných v 1-7/rade nebola daná a akékoľvek ďalšie spory o ďalších obsahových náležitostiach tohto prejavu vôle označovanom ako akceptačný protokol, resp. prijatie ponuky boli preto bezpredmetné.

70. Zároveň naďalej platilo, že z dôvodu uvádzaných žalovaným v 1. rade už v odpore bolo zrejmé, že náležitosti zmluvy o budúcej zmluve v zmysle Obchodného zákonníka neboli v prípade prijatia ponuky splnené ani z iných dôvod a súčasne nedošlo ani k uzatvoreniu platnej kúpnej zmluvy.

71. V súlade s argumentáciou uvádzanou žalovaným v 1. rade v odpore, žalovaní pripomínali a opakovali, že zo skutočnosti, že žalovaní prejavili vôľu odoberať elektrickú energiu za rok 2009 nemožno odvodzovať žiadne závery o existencii, či dokonca pokračovaní zmluvného vzťahu. Keďže k právne relevantnému určitému súhlasu prejavu vôle o rozsahu a podmienkach odberu tejto súvislosti u žalobcu ani k vzniku škody. Ak by však súd dospel k záveru, že k takejto škode u žalobcu došlo, nárok na jej náhradu je premlčaný v zmysle § 292 ods. 1 v zmysle argumentácie uvádzanej žalovanými vo vyjadrení zo dňa 18.05.2011.

72. Navyše vôbec nebola pravda, že by sa komunikácia žalobcu so žalovanými odohrávala výlučne prostredníctvom pána U. T. - viacerých rokovaní vrátane rokovania dňa 27.10.2008 sa zúčastnili aj iní zástupcovia zo žalovaných poverení obstarávaním v týchto spoločnostiach a aj z týchto okolností mohlo a malo byť žalobcovi zrejmé, že osoba pána T. nebola oprávnená zaväzovať tieto subjekty a akákoľvek ponuka podliehala ďalšiemu schvaľovaniu v rámci týchto spoločností.

73. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 15.07.2013 uviedol, že podľa jeho názoru bol správnym taký názor, že z prijatia ponuky podpísaného p. U. T. vo funkcii Head of procurement bol zaviazaný priamo žalovaný v 1/rade, ktorý poveril p. U. T. výkonom funkcie Head of procurement.

74. Z opatrnosti žalobca priznával, že žalovaní v 2-7/rade neboli (od začiatku) zaviazaní z prijatia ponuky podpísaného p. U. T.. K tomu žalobca pristupoval s ohľadom na to, že p. U. T. nebol priamo poverený centrálnym obstarávaním zo strany žalovaných v 2-7/rade. Naopak poverenie centrálnym obstarávaním vyplývalo pre žalovaného v 1/rade zo zmluvy o spoločnom postupe pri výbere dodávateľov tovarov a služieb, ktorú žalovaní v konaní pre Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 35C/194/2009.

75. Osoby, pre ktorých mal žalobca dodávať elektrickú energiu boli označené ako spoločnosti patriace do skupiny Penta v Slovenskej republike. V prijatí ponuky sa určenie odberateľov - prejavilo práve tak, že boli označené súhrnne(zjednodušene) ako spoločnosti Penta Investments.

76. To, že bola použitá táto ,,skratka“ (a teda v prijatí ponuky neboli priamo identifikovaní svojim obchodným menom, prípadne ďalšími identifikačnými údajmi), nespôsobovalo neurčitosť vymedzenia odberateľov v prospech ktorých mala byť dodávaná elektrická energia. Presný zoznam odberateľov, ktorí boli označení skrátene ako spoločnosti skupiny Penta Investments, bolo možné jednoznačne určiť na základe podkladov vo výberovom konaní.

77. V prípade, že žalovaný v 1/rade pri prijatí ponuky nekonal v mene žalovaných v 2-7/rade a žalovaní v 2-7/rade neboli zaviazaní z jeho konania, platí, že prijatím ponuky žalobcu došlo k uzatvoreniu zmluvy o dodávke elektrickej energie v prospech tretích osôb (§50 - v prospech spoločností skupiny Penta Investments Limited, o.z..

78. Svoj záver opierali o skutočnosť, že v celom procese výberového konania bolo zrejmé, že žalovaný v 1/rade neobstarával dodávku elektrickej energie pre seba, ale pre spoločnosti skupiny Penta (určené žalovaným v 1/rade).

79. Zmluva predpokladala vyjadrenie súhlasu tretích osôb (odberateľov, v prospech ktorých bola uzatvorená) spôsobom uvedeným v bode 2 prijatia ponuky, t.j. uzavretím zmlúv o združenej dodávke elektrickej energie s prevzatím zodpovednosti za odchýlku.

80. Medzi žalobcom a žalovanými v 2-7/rade bola platne uzatvorená zmluva o združenej dodávke elektrickej energie s prevzatím zodpovednosti za odchýlku, hoci nie písomnou formou, ale konkludentným spôsobom.

81. Žalovaní v 2-7/rade, v prospech ktorých žalovaný v 1/rade prijal ponuku žalobcu, teda vyjadril svoj súhlas so zmluvou (ktorá vznikla prijatím ponuky dňa 31.10.2008), a to práve tým, že následne konkludentne uzatvorili zmluvu o dodávke elektrickej energie so žalobcom.

82. Žalobca nikdy nepodmienil plnenie dodávky uzatvorením osobitnej zmluvy o združenej dodávke v písomnej forme.

83. Bez toho, aby bola uzatvorená zmluva o združenej dodávke v písomnej forme, žalobca dodával elektrickú energiu s účinnosťou od 01.01.2009 žalovaným v 2-7/rade, a žalovaní v 2-7/rade elektrickú energiu odoberali.

84. Bolo pravdou, že žalobca z dôvodu právnej istoty ohľadom obsahu zmluvy požadoval písomnú zmluvu. Táto požiadavka však neznamenala, že písomná forma zmluvy by bola podmienkou platnosti a účinnosti zmluvy.

85. Vznik zmluvy o dodávke elektrickej energie medzi žalobcom a žalovanými v 2-7/rade nebolo sporným. Sporným medzi účastníkmi konania bol len obsah zmluvy o dodávke elektrickej energie.

86. Žalobca tvrdil, že obsahom konkludentne uzatvorenej zmluvy bola dodávka elektrickej energie na roky 2009 a 2010.

87. Samotní žalovaní teda potvrdili, že k uzatvoreniu zmluvy o dodávke došlo na základe výberového konania, organizovaného žalovaným v 1/rade.

88. Podľa písomných návrhov mal žalobca dodávať elektrickú energiu (okrem iných) pre žalovaných v 2-7/rade, v období od 01.01.2009 do 31.12.2010, za cenu 80,80 Eur/MWh platnú v roku 2009 a za cenu 83,870 Eur/MWh platnú v roku 2010.K uzavretiu zmluvy v písomnej forme nedošlo, žalobca a žalovaní v 2-7/rade po prijatí ponuky konkludentne uzavreli zmluvu o združenej dodávke elektrickej energie s prevzatím zodpovednosti za odchýlku. Od 01.01.2009 žalovaní v 2-7/rade (resp. ich právni predchodcovia) odoberali elektrickú energiu dodanú žalobcom a platili za ňu. Medzi žalobcom a žalovanými v 2-7/rade neprebehli žiadne iné rokovania o zmluvných podmienkach dodávky elektrickej energie. Rokovania o zmluvných podmienkach dodávky elektrickej energie viedol so žalobcom výlučne žalovaný v 1/rade.

89. Bolo síce pravdou, že dňa 21.01.2009 p. U. T. informoval p. T. W. o tom, že spoločnosti v skupine Penta boli ochotné a schopné podpísať zmluvu na dodávku len pre rok 2009. Nebolo to však podstatné. Jednalo sa však o okolnosť, ktorá nastala až po konkludentnom uzatvorení zmluvy o dodávke elektrickej energie na dobu od 01.01.2009 do 31.12.2010 medzi žalobcom a žalovanými v 2-7/rade. Ako taká teda nemala význam pre posúdenie dĺžky zmluvného obdobia konkludentne uzatvorenej zmluvy.

90. Podstatným bolo, že plnenie zmluvy o združenej dodávke elektrickej energie, ktorá vznikla konkludentne, sa začalo od 01.01.2009. Počas rokovaní boli medzi účastníkmi robené návrhy na uzatvorenie zmluvy vždy s dodávkovým obdobím od 01.01.2009 do 31.12.2010.

91. Boli toho názoru, že za škodu spôsobenú neodobratím elektrickej energie v celkovom objeme 48GWh v roku 2010 nepochybne zodpovedali (aj) žalovaní v 2-7/rade.

92. Za škodu spôsobenú neodobratím elektrickej energie v celkovom objeme 48GWh v roku 2010 ďalej zodpovedal aj žalovaný v 1/rade. Žalovaný v 1/rade uzatvoril so žalobcom zmluvu o dodávke elektrickej energie na obdobie rokov 2009 až 2010 v prospech tretích osôb.

93. V doplňujúcom vyjadrení žalobcu zo dňa 05.11.2014 tento uviedol, že odo dňa 01.01.2010 žalovaní neodoberali od žalobcu elektrickú energiu. Túto skutočnosť zhodne tvrdili aj žalovaní. Žalovaní zmenili dodávateľa elektrickej energie na rok 2010, hoci podľa zmluvy o dodávke elektriny boli povinní odoberať od žalobcu elektrickú energiu v období od 01.01.2009 až do 31.12.2010. O tom, že proces zmeny dodávateľa bol zahájený, bol žalobca informovaný zo strany Východoslovenskej distribučnej, a.s. dňa 31.12.2009. Ako žalobca uviedol - žalovaní počas roka 2010 v rozpore so zmluvou o dodávke elektrickej energie neodoberali elektrickú energiu ani v minimálnom objeme 26.400 MWh.

94. Všetky výpočty uplatneného nároku na náhradu škody vychádzali z nesplnenia povinnosti žalovaných vykonať odber elektrickej energie od žalobcu počas roka 2010 práve v objem 26.400 MWh.

95. Žalobcovi sa ani nepodarilo uskutočniť náhradný predaj tejto elektrickej energie, ktorá mu zostala v rukách v dôsledku porušenia povinnosti žalovaných, inému subjektu.

96. Pokiaľ by žalovaní splnili svoju povinnosť a odoberali by od žalobcu v roku 2010 elektrickú energiu v objeme 26.400 MWh, žalobca by v priebehu roka 2010 pre svojich ostatných zákazníkov dokupoval lacnú elektrickú energiu v objeme vyššom, a to vyššom práve o 26.400 MWh. Tento objem elektrickej energie by však v priebehu roka 2010 mohol žalobca nakúpiť na trhu za výhodnejšie ceny. Tak by žalobca realizoval zisk z predaja elektrickej energie namiesto straty. S ohľadom na konanie žalovaných však žalobca musel draho nakúpiť elektrickú energiu za primeranú cenu vo výške 65,011 Eur/MWh predať svojim ostatným zákazníkom za primeranú cenu uvedenú nižšie( týmto mu vznikla škoda).

97. Dňa 13.11.2014 doručil žalobca súdu návrh na zmenu účastníka konania na strane žalovaného v 1/rade a navrhol, aby do konania namiesto spoločnosti PENTA INVESTMENTS LIMITED vstúpila na strane žalovaného v 1/rade spoločnosť Penta Investments, s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 46 393 226, zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 76681/B.

98. Súd uznesením zo dňa 21.11.2014 nepripustil zmenu účastníka na strane žalovaného v1/rade., toto uznesenie bolo Krajským súdom v Bratislave potvrdené a nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2015.

99. K odôvodneniu uznesenia Krajského súdu sa vyjadril žalobca a uviedol, že označenie žalovaného obsiahnuté v žalobe mohlo z hľadiska tejto otázky predstavovať nanajvýš odstrániteľný nedostatok podmienok konania, ktorý odôvodňoval postup súdu podľa § 104 ods. 2 OSP.

100. Vychádzali z toho, že označenie žalovaného v žalobe nemohlo viesť k jednoznačnému a nespochybniteľnému záveru, že žalovaným je Organizačná zložka. Uvedené označenie žalovaného umožňovalo aj iný výklad, a to taký, že žalovaným bol zriaďovateľ Organizačnej zložky.

101. Neodstrániteľnou prekážkou bolo nesprávne označenie len vtedy, ak žalobca označí jednoznačne, nezameniteľne a definitívne niekoho, kto nemôže byť účastníkom konania - teda ak označenie nemožno doplniť (zhojiť) bez narušenia jeho podstaty.

102. V písomnom vyjadrení zo dňa 18.10.2016 žalovaní aj naďalej zastávali názor, že medzi žalobcom a žalovaným nevznikla žiadna zmluva, resp. platný záväzkový vzťah, z ktorého by jednoznačne vyplývala akákoľvek povinnosť odoberať od žalobcu v roku 2010 akékoľvek množstvo elektriny. Nemohli byť splnené všetky predpoklady pre vznik práva na náhradu škody, keďže žalovaní neodobratím elektriny v roku 2010 od žalobcu neporušili voči žalobcovi žiadnu povinnosť. Potrebnejšiu právnu argumentáciu uvádzali žalovaní v jednotlivých podmienkach už tvoriacich súčasť súdneho spisu v tejto veci a tiež aj v tomto vyjadrení nižšie. Pre rozhodnutie vo veci samej bolo podľa názoru žalovaných rozhodujúce posúdenie otázky, či žalovaným, resp. niektorému z nich vznikol alebo či vôbec mohol vzniknúť platný záväzok odoberať od žalobcu v roku 2010 elektrinu.

103. Názory žalobcu na všetky otázky, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, treba podľa žalovaných považovať za právne nesprávne. Ako už bolo spomenuté vyššie, v tomto konaní je sporné najmä to, či žalovaní vôbec mali akýkoľvek platný záväzok voči žalobcovi, obsahom ktorého by bola povinnosť žalovaných, resp. čo i len niektorého z nich odoberať od žalobcu elektrinu v roku 2009 a v roku 2010, a teda či takýto záväzok žalovaní (niektorí z nich) mohli vôbec porušiť tým, že od žalobcu v roku 2010 žiadnu elektrinu neodoberali. Žalobca pri svojom presvedčení o tom, že žalovaní takýto záväzok mali, zjavne vychádzal najmä z obsahu Prijatia ponuky a zo zodpovednosti, že túto listinu podpísal p. T. ako zamestnanec právneho predchodcu žalovaného v 1/rade pri plnení jeho pracovných povinností.

104. Rozhodujúce pre správne rozhodnutie vo veci samej v súdnom spore bolo posúdenie právnej otázky, či samotný dokument Prijatie ponuky bol spôsobilý medzi stranami založiť akýkoľvek záväzkový vzťah, a ak áno, tak aký. V rámci posudzovania tejto otázky bolo zároveň nevyhnutné odpovedať aj na otázku, či p. T. vôbec mohol svojim konaním v podobe podpisu Prijatia ponuky právneho predchodcu v 1/rade a prípadne aj iných žalovaných vôbec na čokoľvek zaviazať.

105. Pre chýbajúce formálne aj obsahové náležitosti a tiež aj pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť v žiadnom prípade nemožno Prijatie ponuky považovať za niečo, na základe čoho možno založiť akýkoľvek záväzkový vzťah. Obsah prijatia ponuky bol neurčitý najmä z dôvodu absencie údajov týkajúcich sa režimu dodávky elektriny, ako aj pre neurčitosť údajov o objeme elektriny, z ktorých nebolo jasné, či išlo o údaje vzťahujúce sa výlučne k roku 2009, resp. roku 2010, príp. k roku 2009 a zároveň aj k roku 2010.

106. V texte pôvodného Prijatia ponuky bol ako štatutárny orgán konajúci za žalobcu označený len jeden z troch konateľov žalobcu, a to konkrétne p. N.. T. V., pričom za žalobcu v tom čase (t.j. v októbri 2008) mohli konať ako konatelia vždy najmenej dvaja konatelia spoločne. Ak by sa teda aj napriek absencii podpisu osoby konajúcej za žalobcu na Prijatí ponuky s prihliadnutím na obsah Prijatia ponuky vyvodzovalo, že za žalobcu nekonali najmenej dvaja konatelia spoločne. V tejto súvislosti však žalobca opomínal skutočnosť, že p. T. nepodpísal pôvodné Prijatie ponuky zo dňa 27.10.2008, ktoré mu dňa 28.10.2008 emailom zaslala p. S.. V texte pôvodného Prijatia ponuky urobil p. T. zmeny v údajoch o cene a objeme elektriny, čo potvrdila aj p. S. vo svojej výpovedi na pojednávaní, ktoré sa v tejto veci konalo dňa 26.10.2011.

107. P. T. teda nepodpísal pôvodné Prijatie ponuky v znení, v akom mu došlo od žalobcu, ale do Prijatia ponuky urobil obsahové zmeny. Z tohto dôvodu tak Prijatie ponuky v žiadnom prípade nemohlo predstavovať akceptáciu návrhu žalobcu na uzavretie zmluvy zo strany žalovaných a bolo ho potrebné považovať za odmietnutie návrhu žalobcu a za protinávrh (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V tomto konaní nepochybne nebolo preukázané, že by žalobca Prijatie ponuky ako (kvázi) protinávrh žalovaných akceptoval. Ani z tohto dôvodu tak Prijatie ponuky nemohlo medzi stranami založiť žiadny záväzkový vzťah.

108. Žalovaní tak tým, že od žalobcu v roku 2010 neodoberali žiadnu elektrinu, neporušili žiadny záväzok, v dôsledku čoho v predmetnej veci nemohol byť naplnený jeden zo základných predpokladov pre vznik práva žalobcu na náhradu škody, a to porušenie povinnosti zo strany žalovaných.

109. Vo vzťahu k vyššie spomínanej argumentácii žalobcu, že Prijatím ponuky mala byť uzavretá aj zmluva o budúcej zmluve možno uviesť, že absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o budúcej zmluve v podobe dojednania doby, v ktorej malo dôjsť k uzavretiu budúcej zmluvy, nemožno s poukazom na závery vyššie citovanej judikatúry v žiadnom prípade nahrádzať výkladom zohľadňujúcim skutkové okolnosti týkajúce sa rokovania strán.

110. V súdnom konaní ale podľa názoru žalovaných nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by u žalovaných v 2-7/rade bola v súvislosti s faktickým odberom elektriny od žalobcu skutočne daná vôľa dať súhlas s (údajnou) zmluvou v prospech tretieho. Inými slovami, z faktického odberu elektriny nemožno bez ďalšieho vyvodzovať, že by žalovaní v 2/ až 7/rade mali vôľu dať súhlas s (údajnou) zmluvou v prospech tretieho. V danom prípade išlo len o faktický odber bez akejkoľvek viazanosti Prijatia ponuky a bez akéhokoľvek záväzného prejavu (záujmu) odoberať elektrinu aj v roku 2010.

111. S výkonom funkcie p. T. už ale nikdy nebolo spojené rozhodnutie o tom, či sa má s konkrétnym vybraným dodávateľom tovarov alebo služieb podpísať zmluva a už vôbec nie oprávnenie akúkoľvek zmenu s takýmto dodávateľom uzavrieť (bez osobitného plnomocenstva), či už v mene zamestnávateľa

- právneho predchodcu žalovaného v 1/rade alebo ktorejkoľvek spoločnosti zo skupiny Penta. Niečo také nebolo ani obvyklé a ani to nebolo možno rozumne predpokladať, najmä nie zo strany vybraného dodávateľa tovarov alebo služieb pri rokovaniach o uzavretí zmluvy na ich dodávku.

112. V tejto súvislosti možno poukázať aj na rámcovú zmluvu k združenej dodávke elektriny č.: CEZ- SK/XXXX. Uvedenú rámcovú zmluvu však za jednotlivé spoločnosti zo skupiny Penta so žalobcom uzavierali osoby vykonávajúce funkcie štatutárnych orgánov dotknutých spoločností zo skupiny Penta, a nie p. T. ako splnomocnenec.

113. Bolo teda zrejmé, že uzavieranie zmlúv s vybranými dodávateľmi tovarov alebo služieb rozhodne nepatrilo do rámca obvyklých úkonov, ktoré p. T. vykonával pri výkone činnosti, ktorou bol poverený právnym predchodcom žalovaného v 1/rade ba základe jeho pracovného zaradenia. Zo žiadneho konania p. T. pri procese výberu dodávateľa elektriny, a to vrátane podpísania Prijatia ponuky, tak nemohla vzniknúť žiadna zmluva, ktorá by žalovaných akokoľvek zaväzovala.

114. Podľa § 161 ak tento zákon neustanovuje inak, sud kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“)

115. Podľa § 61 procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

116. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

117. Podľa § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do Obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v Obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba.

118. Podľa § 7 ods. 2 Obch. zákonníka, obdobné postavenie ako odštepný závod , má aj iná organizačná zložka, ak zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra.

119. Spôsobilosťou byť stranou sporu, sa rozumie mať spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon priznáva stranám sporu. Spôsobilosť byť stranou sporu má zásadne ten, kto má podľa hmotného práva, spôsobilosť mať práva a povinnosti (tzv. právnu subjektivitu). Ten, kto nemá podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti, je spôsobilým stranou sporu len vtedy, ak mu zákon túto spôsobilosť priznáva. Podnikanie zahraničných osôb na území Slovenskej republiky, upravuje . Zahraničná osoba, ktorou sa rozumie fyzická osoba s bydliskom, alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, sa čo do možnosti a rozsahu podnikania na území Slovenskej republiky, stavia zásadne na rovinu slovenským osobám. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky, sa rozumie podnikanie zahraničnej osoby pomocou, resp. prostredníctvom organizačnej zložky, umiestnenej na území Slovenskej republiky. Organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby, nie je možné zamieňať s právnickou osobou, zriadenou v Slovenskej republike zahraničnou osobou (o ktorú ide aj v preskúmavanej veci). Povinnosť zápisu organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra, na tom nič nemení. Vzhľadom k nutnosti jej zápisu do obchodného registra, má organizačná zložka zahraničnej osoby rovnaké postavenie, ako odštepný závod (§ 7 ods. 2 Obch .zákonníka). Z toho vyplýva nielen to, že pri prevádzkovaní tejto organizačnej zložky, sa užíva obchodná firma podnikateľa (zahraničná osoba) s dodatkom, že ide o organizačnú zložku (§ 7 ods. 1 Obch .zákonníka) a že vedúci organizačnej zložky zahraničnej osoby, zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený robiť za zahraničnú osobu všetky právne úkony, týkajúce sa tejto organizačnej zložky, ale i to, že zápisom organizačnej zložky zahraničnej osoby, nevzniká rovnako ako v prípade odštepného závodu, právnická osoba; zahraničnej osobe týmto zápisom vzniká len právo podnikať na území Slovenskej republiky. Skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej, a to či už fyzickej, alebo právnickej osoby umiestnená na území Slovenskej republiky, je zapísaná do obchodného registra neznamená, že táto organizačná zložka, je nositeľom právnej subjektivity a spôsobilým účastníkom konania. Vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa tejto organizačnej zložky, je vždy nositeľom práv a povinností zahraničná osoba, ktorej je organizačná zložka súčasťou. Právnu subjektivitu, a teda spôsobilosť byť stranou sporu má preto vo všetkých prípadoch výlučne zahraničná osoba a nie jej organizačná zložka.

120. Súd najskôr skúmal, či žalovaný v 1/rade má spôsobilosť byť účastníkom konania. Žalobca v žalobe označil žalovaného v 1/rade PENTA INVESTMENTS LIMITED o.z., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 678 201. Žalobca, teda ako stranu sporu označil organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby zapísanú v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. Spôsobilosť byť stranou sporu má však iba zahraničná fyzická alebo právnická osoba nie , organizačná zložka právnickej osoby. Organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, pričom ju nenadobúda ani zápisom do Obchodného registra. Nedostatok spôsobilosti byť stranou sporu je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Súd preto konanie voči žalovanému v 1/rade zastavil.

121. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušil právnej povinnosti.

122. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

123. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

124. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

125. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné

predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. 126. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel. 127. Právna úprava zodpovednosti za škodu v Obchodnom zákonníku je upravená ako zodpovednosť za porušenie zodpovednosti zo záväzku. Za škodu zodpovedá ten, kto poruší povinnosť zo záväzku, a to z obchodných záväzkov tak, ako sú vymedzené v § 261 a § 262 Obchodného zákonníka. Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou a pre jej vznik sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre jej vznik je porušenie povinnosti zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a povinnosti. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovaným v 2/ až 7/rade náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že žalovaní si nesplnili svoje povinnosti zo zmluvných dojednaní a neodobrali od žalobcu elektrinu napriek akceptácii návrhu zmluvy o dodávke elektrickej energie v roku 2010. Žalobca však v priebehu celého konania zameral svoju argumentáciu takmer výlučne na porušenie povinnosti odoberať elektrickú energiu žalovaným v 1/rade. Žalobca opakovane poukazoval na skutočnosť, že žalovaný v1/ rade vyvíjal aktivity k zabezpečeniu dodávky elektriny pre tzv. podniky skupiny Penta. Prostredníctvom svojho zástupcu p. T. inicioval žalovaný v1/rade vyhlásenie tendra na dodávku elektrickej energie, elektronickú aukciu a rokoval so zástupcami žalobcu o uzavretí zmluvy o dodávke elektrickej energie a to aj v mene žalovaných v 2/ až 7/rade. Žalobca považoval za preukázanie vzniku záväzkového vzťahu jediný písomný dokument označený ako prijatie ponuky na dodávku energie č. CEZ-SK XX/XX/XXXX zo dňa 31.10.2008 podpísaný p. U. T.. V tento dokumente, ktorého autorom je žalobca je ako odberateľ označený : spoločnosti skupiny PENTA INVESTMENTS, s.r.o., Križkova 9, 811 04 Bratislava, zastúpená p. U. T.. Z tohto dokumentu nevyplýva, ktoré spoločnosti skupiny PENTA INVESTMENTS, s.r.o. má na mysli a teda, či sa jedná práve o žalovaných v 2/ až 7/rade. Z tohto dokumentu v žiadnom prípade nemôže vyplývať, žeby akýmkoľvek spôsobom zaväzoval žalovaných v 2/ až 7/rade na odber elektrickej energie od žalobcu v roku 2010. Taktiež treba uviesť, že žalobca sám vyhotovil dokument a označil v ňom svojho zmluvného partnera. Tento dokument bol podpísaný p. T. dňa 31.10.2008. Ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súd Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 48475/B, spoločnosť PENTA INVESTMENTS, s.r.o., Križkova 1, Bratislava, IČO: 35 898 194 bola zrušená dňa 31.03.2008 a dňa 15.08.2008 teda pred podpísaním uvádzaného dokumentu bola vymazaná z Obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť PENTA INVESTMENTS LIMITED, Cyprus. V čase podpisu tohto dokumentu, teda ani žalobcom označený zmluvný partner nemal právnu subjektivitu. V roku 2011 bola do Obchodného registra opäť zapísaná spoločnosť s identickým obchodným menom PENTA INVESTMENTS, s.r.o, avšak ide o novovzniknutú spoločnosť s odlišným IČO-m.. Aj z tohto dôvodu tento dokument nemôže zaväzovať neexistujúci právny subjekt a ani žalovaných v2/ až 7/rade. Žiaden iný podpísaný listinný dôkaz sa v spise nenachádza.

128. Žalovaní v 2/ až 7/rade sú samostatnými právnickými osobami s vlastnou právnou subjektivitou a konajú vo vlastnom mene. Žalobca v konaní nepreukázal vznik akéhokoľvek právneho vzťahu týkajúci sa odberu elektriny v roku 2010 s týmito spoločnosťami. Žalovaní v 2/ až 7/rade sa nezúčastnili výberového konania na dodávateľa elektrickej energie, ani elektronickej aukcie. Žalobca taktiež nepreukázal žiadnym spôsobom, že p. T. mal oprávnenie konať za žalovaných v 2/ až 7/rade, o čom svedčí aj skutočnosť, že do vyhlásenia rozsudku nepredložil súdu žiadnu plnú moc, na základe ktorej by mohol konať v ich mene. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa, ktorá uviedla, že žalobcovi nebola nikdy predložená a ani ju nežiadal. Z toho vyplýva, že žalovaní v 2/ až 7/rade nikoho nesplnomocnili, a tým pádom nemali

záujem na uzatvorení zmluvného vzťahu so žalobcom. Je nesporné, že v roku 2009 síce žalovaní v 2/ až 7/ rade odoberali elektrickú energiu u žalobcu vo svojom mene a to bez písomnej zmluvy, a za túto aj riadne uhrádzali faktúry vystavené žalobcom. V roku 2008 platný zákon o energetike č.656/2004 Z.z. písomnú formu Zmluvy o dodávke elektrickej energie nevyžadoval a v roku 2009 došlo k uzavretiu ústnej zmluvy konkludentným spôsobom. Žalobca v konaní nepreukázal, že medzi ním a žalovanými v 2/ až 7/rade došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dodávke elektrickej energie pre rok 2010. Žalobca v konaní nepreukázal vznik záväzkového vzťahu medzi ním a žalovanými v 2/ až 7/rade, nepreukázal dohodu o základných náležitostiach zmluvy o odbere elektriny pre rok 2010 medzi ním a žalovanými v 2/ až 7/rade a teda žalovaní svojím konaním, resp. nekonaním nemohli porušiť žiadnu povinnosť zo záväzkového vzťahu. V dôsledku toho nie je splnená jedna z troch kumulatívnych podmienok pre vznik nároku na náhradu škody t.j. porušenie právnej povinnosti

129. Žalobca v konaní namietal, že žalovaní si nesplnili svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzať vzniku škody.

130. Podľa názoru súdu si túto povinnosť nesplnil predovšetkým žalobca, ktorý nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri nákupe elektrickej energie pre rok 2010, nakoľko v tomto čase mal vedomosť, že p. T., ktorého považovali za zástupcu žalovaných v 2/ až 7/ rade má výhrady voči cene elektrickej energie pre rok 2010. Napriek tomu , že nemal uzavretú písomnú zmluvu so žalovanými v 2/ až 7/rade nikdy s týmito subjektmi nerokoval, nakúpil elektrickú energiu pre tieto subjekty pre rok 2010, bez ich súhlasu a vedomia. O neodbornosti žalobcu svedčí i to, že pred nákupom takéhoto veľkého objemu elektrickej energie skutočne nepreveril dané subjekty, či sú vôbec zapísané v Obchodnom registri a kto je oprávnený za nich konať. O laxnom prístupe žalobcu v tomto spore svedčí aj jediný podpísaný písomný dokument založený v spise vyhotovený žalobcom s označením neexistujúceho subjektu na strane odberateľa.

131. Nakoľko žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a nepreukázal vznik záväzkového vzťahu medzi ním a žalovanými v 2/ až 7/rade, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu povinnosti vyplývajúcich z tohto vzťahu a teda ani k vzniku škody spôsobenej konaním žalovaných v 2/ až 7/rade, súd žalobu voči žalovaným 2/ až 7/rade zamietol. Z tohto dôvodu sa nezaoberal ani ďalšími tvrdeniami žalobcu týkajúcich sa výšky škody, ako ani námietkou premlčania žalovaných. A nevykonal ani ďalšie navrhované dôkazy, nakoľko by tieto nepreukázali žiadne skutočnosti majúce vplyv na neexistenciu záväzkového vzťahu.

132. Podľa § 255 Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

133. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

134. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%.

135. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).