Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_5T-50-2013.pdf
PDF · 170.87 KB
No categories available
5T/50/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. októbra 2016 samosudcom JUDr. Máriou Petruškovou takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý :
Q. T. H. Y. S. Q. Y. - nar. XX.XX.XXXX Q. W., trvale bytom N. A. M., F. X, prechodne bytom W. W. J.. Y. Č.. XX,
j e v i n n ý
- z trestného činu podvodu § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona účinného do 01.01.2006, vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006,
p r e t o ž e
- po predchádzajúcej vzájomnej dohode s U. T., rod. W., nar. XX.XX.XXXX oslovili Š. Q., A.. XX.XX.XXXX, bytom D. S., ktorý bol vtedy výlučným vlastníkom rodinného domu č. XXX s príslušenstvom, postavenom na pozemku parc. číslo XXXX/X a pozemku - parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 800m2, zapísaného na LV č. XXX, v kat. území Liptovská Teplička na str. B 1 v 3/4 a na str. B 2 v 1 spolu v celosti s tým, že by túto nehnuteľnosť odpredal Š. Q. U. T., s čím Š. Q. súhlasil a dňa 28.04.2005 na Notárskom úrade v Poprade, u notárky P.. E. F. podpísal ako predávajúci kúpnu zmluvu spísanú formou notárskej zápisnice č. N 102/2005 a č. NZ 18408/2005, pričom kupujúcim bola U. T. a v kúpnej zmluve bolo uvedené, že kúpna cena bola Š. Q. vyplatená pri podpísaní tejto zmluvy, k čomu však v skutočnosti nedošlo a kúpna cena Š. Q., využijúc tak jeho dôverčivosť mu nebola vyplatená ani doposiaľ a v roku 2010 Š.S. Q. z tohto rodinného domu vysťahovali, čím takto Š. Q. uviedli do omylu a spôsobili mu škodu vo výške 36 701,52,--eur,
t e d a
- spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu.
Za to mu
u k l a d á
Podľa § 250 ods. 4 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 trest odňatia slobody v trvaní 2 / dvoch/ rokov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona účinného do 01.01.2006 mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku účinného od 01.01.2006 mu zároveň u k l a d á povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť poškodenému Š. Q., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom F. Č.. XX, E. Ž. škodu vo výške 36 701,52,--eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku účinného od 01.01.2006 poškodeného Š. Q., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom F. Č.. XX, E. Ž. o d k a z u j e so zvyškom jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Obžalovaný Q. T. v prípravnom konaní k podstatným okolnostiam žalovaného skutku uviedol, že na kúpe rodinného domu č. XXX s prísl., postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X v obci Liptovská Teplička, okres Poprad sa poškodený Š. Q. dohodol s jeho matkou U. T., na notárskom úrade P.. F. v Poprade i za jeho účasti po predložení príslušných dokladov podpísali v dopoludňajších hodinách dňa 28.04.2005 kúpnu zmluvu, jej koncept dohodli vopred a že pracovníčka notárskeho úradu ho následne prepísala do úradnej formy. Podľa obžalovaného sa zmluvné strany bez znaleckého posudku dohodli na kúpnej cene cca vo výške 1 100 000,--Sk, ktorú poškodený Š. Q. osobne prevzal od jeho matky U. T. po podpise kúpnej zmluvy. Obžalovaný ďalej tvrdil, že peniaze boli v obálke a v igelitovom sáčku, poškodený si ich prepočítal a následne vložil do vrecka koženej bundy, pracovníčka notárskeho úradu predmetnú zmluvu zaregistrovala v centrálnom registri, im odovzdala odpisy notárskych zápisníc, pričom originál zápisnice zostal v depozite úradu. Obžalovaný síce tvrdil, že s kúpou predmetnej nehnuteľnosti jeho matkou U. T. nesúhlasil, pripustil však, že o úkony súvisiace tak s uzatvorením kúpno-predajnej zmluvy ako aj nájomnej zmluvy viažucej sa na predmetnú nehnuteľnosť a uzatvorenej toho istého t. j. dňa 28.04.2005 medzi poškodeným Š. Q. ako prenajímateľom a U. T., H.. P. ako nájomcom sa osobne a ešte pred ich podpisom na notárskom úrade P.. F. „zaujímal“ i to, že návrh na vklad na zápis do správy katastra o zmene vlastníka nehnuteľnosti mohol doručiť on sám. Listinný dôkaz v podobe faktúry č. F30/2005 a faktúry č. F31/2005 vystavených P.. G. P. - pracovníčkou notárskeho úradu P.. E. F. dňa 28.04.2005, teda ešte v ten istý deň ako boli uzatvorené aj kúpno-predajná zmluva a nájomná zmluva nasvedčujú tomu, že notársky úrad za spísanie notárskych zápisníc a ďalších s tým súvisiacich právnych úkonov
- N 101/2005, NZ 18403/2005 a N 102/2005 a NZ 18408/2005 vystavil predmetné faktúry na meno obžalovaného. Listinné dôkazy v podobe príjmových pokladničných dokladov č. 415638 a 415639 zo dňa 09.08.2005 svedčia preto, že obžalovaný za predmetné faktúry čiastky 8 639,50,--Sk a 3 284,40,-- Sk aj zaplatil. Obžalovaný pripustil aj to, že doplňujúce ustanovenia notárskej zmluvy č. N 101/2005 a NZ 18403/2005 podpísal preto, že predmetná nehnuteľnosť - rodinný dom č. XXX s prísl., parc. č. XXXX/X a pozemok parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2, zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom území Liptovská Teplička mali v budúcnosti slúžiť na výstavbu hotelového zariadenia spol. AQUA-STAVING, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici, v ktorej U. T., H.. P. bola spoločníkom a konateľom a on spoločníkom. Obžalovaný potvrdil aj to, že mal vedomosti o tom, že po odpredaji predmetného rodinného domu mal poškodený Š. Q. doživotné právo túto nehnuteľnosť užívať v rámci tzv. dohody o zabezpečení náhradného bývania uzatvorenej medzi poškodeným Š. Q. a spol. AQUA-STAVING, s.r.o., /súd poukazuje nato, že to bolo až v roku 2008/ i o tom, že poškodený sa zaviazal zrušiť trvalý pobyt na adrese Liptovská Teplička č. XXX. Obžalovaný potvrdil, že poškodeného Š. Q. s U. T., H.. P. zoznámil on a zároveň aj to, že poškodenému osobne zabezpečil i náhradné bývanie. Obžalovaný tieto skutočnosti potvrdil aj pri konfrontácii s poškodeným Š. Q. tvrdiac, že to bol práve poškodený, ktorý jeho matke opakovane ponúkal predmetnú nehnuteľnosť na predaj, na notárskom úrade P.. F. v Poprade on zabezpečil len úkony súvisiace s uzatvorením kúpnej zmluvy a že poškodený osobne prevzal kúpnu cenu vo výške 1 100 000,--Sk. Obžalovaný aj v konaní pred súdom opäť tvrdil, že uzatvorenie kúpnej zmluvy na predmetný rodinný dom inicioval poškodený Š. Q., že on zabezpečil len dovoz jeho matky U. T. na notársky úrad P.. F. a že bol prítomný podpísania kúpnej zmluvy i vyplatenia kúpnej ceny poškodenému Š. Q. jeho matkou U. T. presahujúcej čiastku 1 000 000,--Sk a na ktorú sa poskladal on i jeho súrodenci, každý po čiastke 300 000,--Sk. Rovnako tak tvrdil, že poškodený zostal bývať v predmetnom rodinnom dome, ktorého zariadenie však postupne devastoval
a rozpredával až do roku 2008, kedy so spoločnosťou AQUA-STAVING, s.r.o., ktorej bol spoločníkom podpísal zmluvu o náhradnom bývaní i to, že jeho matka U. T. poškodenému v roku 2010 zrušila trvalý pobyt na adrese D. S. Č.. XXX, resp. že hoci mal vedomosť o tom, že U. T., H.. P. dňa 28.04.2005, teda v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi jeho matkou U. T. a poškodeným Š. Q., uzatvorila s poškodeným súčasne aj „iný“ druh zmluvy - nájomnú zmluvu, svoju matku o tom neinformoval a poukazoval jej len na samotnú osobu poškodeného a spôsob jeho života. Podľa tvrdenia obžalovaného obe zmluvy boli síce podpísané zmluvnými stranami v jeden deň, ale len preto, že tento dátum na notárskom úrade P.. F. bol ním alebo jeho matkou U. T. alebo U. T., H.. P. dohodnutý vopred. Určité rozdiely v jednotlivých výpovediach obžalovaného, na ktoré ho súd postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku upozornil bolo možné objektívne vyhodnotiť jednak ako rozpory vzniknuté z dôvodu časového odstupu od skutku do prvých výpovedí a tvrdení obžalovaného vykonaných v prípravnom konaní až po jeho výsluch súdom na hlavnom pojednávaní a jednak ako spôsob obrany a obhajoby, s ktorou sa súd vyporiadal v rámci ďalšieho dokazovania. Obžaloba bola pôvodne podaná aj na obžalovanú U. T., ktorej procesné postavenie spoluobžalovanej osoby v tejto trestnej veci zaniklo vylúčením veci na samostatné konanie na základe uznesenia Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6T 66/2014 zo dňa 10.04.2014, ktorým bolo podľa § 283 ods. 1 Trestného poriadku a z dôvodov uvedených v § 228 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku trestné stíhanie menovanej prerušené a tento dôkaz v predmetnej trestnej veci súd vykonal prečítaním jej výpovede z prípravného konania, v ktorom menovaná bola vypočutá v procesnom postavení spoluobvinenej osoby v zmysle ustanovenia § 263 ods. 3 písm. a/ Trestného poriadku. Spoluobvinená U. T. v prvej svojej výpovedi prípravného konania využila svoje právo a vo veci nevypovedala, v ďalšej svojej výpovedi k podstatným okolnostiam žalovaného skutku uviedla, že sa na návrh poškodeného Š. Q. dohodli na kúpe jeho rodinného domu č. XXX za sumu 1 150 000,--Sk, asi po 3 až 4 mesiacoch od ich dohody uzatvorili na notárskom úrade P.. F. za prítomnosti pracovníčky notárskeho úradu U.. Š. a obžalovaného predmetnú kúpnu zmluvu i to, že ešte pred jej podpisom poškodenému vyplatila v hotovosti kúpnu cenu buď vo výške 1 150 000,--Sk alebo 1 105 000,--Sk, svedkom čoho bol obžalovaný i U.. Š. a ktorej pred podpisom zmluvy predložili príslušné listiny - list vlastníctva a osobné doklady. Menovaná ďalej tvrdila, že kúpnu zmluvu si prečítala tak ona ako aj poškodený, ktorý s jej obsahom súhlasil a ktorý si ňou odovzdané peniaze aj prepočítal a následne odložil do menšej pánskej kabely i to, že kúpna zmluva bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice, ktorej 4 odpisy im boli vydané. Spoluobvinená sa nevedela vyjadriť k tomu, akým spôsobom sa na notársky úrad dostal poškodený a tvrdila, že ona na notársky úrad prišla s obžalovaným okolo 10:00 hod. a že s obžalovaným z notárskeho úradu okolo 11:00 hod. aj spoločne odišla a že poškodený šiel domov autobusom. Z jej výpovede vyplynulo aj to, že na kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť jej prispeli deti medzi nimi aj obžalovaný, že s poškodeným bolo len ústnou formou dohodnuté jeho doživotné právo užívať túto nehnuteľnosť, ktorú obžalovaný po podpise kúpnej zmluvy aj zariadil tak, aby bola obývateľná. Spoluobvinená tvrdila, že nemá vedomosti o okolnostiach nájomnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice dňa 28.04.2005 a uzatvorenej medzi Š. Q. a U. T., rod. P. tvrdiac, že o jej existencii sa dozvedela až pri jej výsluchu dňa 18.06.2012 i to, že U. T., H.. P. dňa 28.04.2005 pri podpise kúpnej zmluvy na notárskom úrade nebola prítomná. Podľa jej ďalších tvrdení predmetný rodinný dom predala neskôr manželom X. za kúpnu cenu okolo 3 000 000,--Sk jednak preto, že poškodený, ktorý zostal v nehnuteľnosti bývať jej zariadenie v priebehu dvoch rokov po odpredaní domu postupne rozpredával a jednak preto, že obžalovaný spolu s manželmi X. túto nehnuteľnosť spoločne a za pomoci úveru rekonštruovali. Spoluobvinená U. T. pri konfrontácii s poškodeným už tvrdila, že kúpnu cenu vo výške 1 105 000,--Sk mu vyplatila až po podpise kúpno-predajnej zmluvy za prítomnosti obžalovaného a U.. Š.. Z prečítaných výpovedí spoluobvinenej U. T. vyplynulo, že menovaná vypovedala k podstatným okolnostiam žalovaného skutku týkajúcich sa toho, či a kedy poškodenému vyplatila kúpnu cenu za predaj rodinného domu rozdielne oproti výpovediam poškodeného i obžalovaného i to, že o týchto relevantných okolnostiach rozporuplne vypovedala i ona sama. Poškodený vo všetkých svojich výpovediach tvrdil, že kúpna cena mu U. T. alebo obžalovaným nebola nikdy vyplatená. Obžalovaný zasa tvrdil, že kúpnu cenu vo výške 1 100 000,--Sk vyplatila U. T. poškodenému po podpise kúpnej zmluvy, že peniaze boli v obálke a igelitovom sáčku a že si ich poškodený po prepočítaní vložil do vrecka koženej bundy. Samotná spoluobvinená U. T. najprv tvrdila, že poškodenému kúpnu cenu vo výške 1 150 000,--Sk vyplatila pred podpisom kúpnej zmluvy a neskôr už uvádzala, že peniaze poškodenému vyplatila až po podpise kúpnej zmluvy, že poškodený si peniaze po ich prepočítaní vložil do menšej pánskej kabely. Predmetné rozpory vo výpovediach spoluobvinenej U. T., týkajúce sa relevantných a pre konajúci súd rozhodujúcich skutočností odôvodňovali také dôvodné pochybnosti o ich
hodnovernosti, že tvrdenia spoluobvinenej U. T. vyhodnotil ako účelové, použité v rámci jej obrany ako osoby spoluobvinenej zo žalovaného skutku a v snahe pomôcť vyviniť sa z následkov trestno-právnej zodpovednosti obžalovanému Q. T. ako svojmu synovi, teda osobe blízkej, aj vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplynuli z ďalších dôkazných prostriedkov vykonaných v rámci celého dokazovania. Poškodený Š. Q. v prípravnom konaní k podstatným okolnostiam žalovaného skutku a konania obžalovaného Q. T. v prvých svojich výpovediach tvrdil, že obžalovaný Q. T. ho po smrti jeho matky opakovane a intenzívne žiadal o spoločné podnikanie, resp. o dlhodobý prenájom jeho rodinného domu, s čím pre svoju vtedajšiu zlú finančnú situáciu súhlasil za podmienok, že obžalovaný na vlastné náklady vykoná rekonštrukčné práce na rodinnom dome č. XXX Q. E. D. S., že o výnos z podnikania získaný z prenájmu sa budú deliť spoločne a že v predmetnom rodinnom dome mu zostane doživotné právo obývať ho a užívať. Poškodený ďalej tvrdil, že v prvej polovici roku 2005 za prítomnosti obžalovaného, U. T. a ďalšieho jemu neznámeho muža uzatvoril s U. T., H.. P. zmluvu o dlhodobom /33 rokov/ prenájme rodinného domu č. 460, v čase jej podpisu na listine podpis nájomcu chýbal a že sa viac o ďalšie náležitosti súvisiace s touto zmluvou nezaujímal, hoci niekedy v roku 2007 bol upozornený nato, že jeho rodinný dom je predávaný prostredníctvom internetu. Poškodený ďalej tvrdil, že až v priebehu roka 2010 sa z úradnej tabule obce Liptovská Teplička dozvedel, že je odhlásený z trvalého pobytu na adrese D. S. Č.. XXX, že ho odhlásil obžalovaný i to, že rodinný dom bol formou notárskej zápisnice zo dňa 28.04.2010 /správne 28.04.2005/ ním odpredaný U. T., matke obžalovaného Q. T. za kúpnu cenu vo výške 1 105 670,--Sk, čo však nebola podľa neho pravda, pretože žiadnu kúpno-predajnú zmluvu na predaj rodinného domu neuzatvoril a nepodpísal dodajúc, že v predmetnej notárskej zápisnici o predaji rodinného domu bolo uvedené nesprávne číslo jeho pôvodného /starého/ občianskeho preukazu, že nový občiansky preukaz mu mal vybaviť obžalovaný alebo jeho manželka práve v období mesiaca apríla 2005, kedy bola spísaná notárska zápisnica o predaji rodinného domu i to, že na notárskej zápisnici bolo uvedené nesprávne aj jeho priezvisko ako „Q.“. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na listinný dôkaz v podobe správy OR PZ Poprad /na čl. 286 až 289 vyšetrovacieho spisu/ z ktorej síce vyplýva, že poškodenému bol na jeho požiadanie vystavený dňa 21.04.2005 nový občiansky preukaz s č. OP: XXX XXX X., nie aj to, že by mu bol aj osobne odovzdaný, keďže v tom čase sa takáto evidencia políciou neviedla, ale aj na dôkaz nachádzajúci sa na čl. 408 vyšetrovacieho spisu - fotokópiu občianskeho preukazu, podľa ktorého poškodený aj pri svojom výsluchu dňa 02.02.2011, dňa 27.07.2011 a dňa 25.10.2011 /čl. 59, čl. 67 a čl. 71 vyšetrovacieho spisu/ vyšetrovateľovi predložil občiansky preukaz s č.: XXX XXX X., teda starý občiansky preukaz, ktorým ešte stále disponoval. Poškodený zároveň uviedol, že v tom období zistil aj to, že na jeho rodinný dom je zriadené záložné právo v prospech Istrobanky, a.s. na sumu 4 000 000,--Sk za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky peňažným ústavom voči F. X. Y. X. X., bytom Šumiac ako veriteľmi. Poškodený nevedel uviesť kedy a za akých okolností bola konkrétna kúpno-predajná zmluva o predaji rodinného domu č. XXX ním podpísaná, ale nepoprel, že podpis na zmluve je jeho. Zároveň tvrdil, že nikdy predaj rodinného domu matke obžalovaného U. T. nerealizoval, nikdy ho nepredal a že ani od U. T. ani od obžalovaného žiadne peniaze z údajného predaja rodinného domu neprevzal. Poškodený trval aj na tom, že dňa 28.04.2005 podpísal na notárskom úrade len nájomnú zmluvu vo forme notárskej zápisnice s uvedením ťarchy v podobe jeho doživotného práva nehnuteľnosť užívať a že je možné, že vtedy mu boli podvodným spôsobom dané k podpisu aj ďalšie zmluvy, okrem iného aj táto kúpno-predajná zmluva o predaji jeho rodinného domu. Poškodený tvrdil aj to, že v čase podpisu nájomnej zmluvy U. T. na notárskom úrade nebola prítomná, že tam boli iba pracovníčka notárskeho úradu U.. Š. a obžalovaný, resp. S. T. - syn obžalovaného, ktorý ho spolu s obžalovaným zaviezol motorovým vozidlom na notársky úrad v meste Poprad. Poškodený uviedol i to, že obžalovaný ako jediný predmetné zmluvy prevzal, tieto boli vyhotovené vo viacerých a najmenej 4 kópiách a z ktorých si on prečítal len text jednej z nich, hoci podpísal 4 listiny. Podľa neho celý právny úkon spojený s podpísaním zmluvy trval maximálne 15 minút. Poškodený ďalej tvrdil, že ani obžalovaný ani U. T., H.. P. od roku 2005 do roku 2010 na jeho rodinnom dome žiadne rekonštrukčne práce nerealizovali, s ich realizáciou začal obžalovaný až v roku 2010, kedy ho požiadal, aby sa z rodinného domu vysťahoval do „unimobunky“ a ktorú obžalovaný doviezol na svoj pozemok, umiestnený asi 700 m od jeho rodinného domu, s čím on súhlasil. Podľa tvrdenia poškodeného obžalovaný alebo U. T., H.. P. mu mali hradiť za prenájom rodinného domu mesačne 1 000,--Sk, nájom však neuhrádzali a keďže on nemal príjem, nemohol platiť úhrady spojené s užívaním rodinného domu, čo viedlo k odpojeniu rodinného domu od elektrickej energie a vody. Poškodený vo svojej poslednej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že dňa 28.04.2005 na notársky úrad P.. F. prišiel spoločne s obžalovaným, jeho matkou U. T. Y. X. U. T., H.. P., že oba typy zmlúv už boli vopred pripravené vo forme notárskych zápisníc, že si zbežne prečítal každú z nich a spoľahnúc sa nato, že v oboch zmluvách je uvedené jeho doživotné právo užívať rodinný dom, že s obžalovaným je
dohodnutý, že po uplynutí dlhoročného nájmu /33 rokov/ mu predmetný rodinný dom opätovne prevedie na jeho osobu, ďalej nato, že obžalovaný mu prisľúbil vyplatiť kúpnu cenu vo výške 1 105 670,--Sk po platnosti kúpnej alebo nájomnej zmluvy a nato, že v rekonštruovanom rodinnom dome prerobenom na penzión bude vykonávať funkciu správcu s trvalým platom a zabezpečeným bývaním buď priamo v rodinnom dome - penzióne alebo v obžalovanom vystavenom záhradnom dome, podpísal tak nájomnú zmluvu s U. T., H.. P. ako prenajímateľkou i kúpno-predajnú zmluvu na rodinný dom č. XXX, domnievajúc sa, že kúpno-predajnú zmluvu uzatvára s obžalovaným Q. T., a nie s jeho matkou U. T.. Túto skutočnosť zistil až dňa 26.05.2005, kedy mu bola kúpna zmluva doručená Správou katastra Poprad a obžalovaného niekoľkokrát upozornil, že kúpna zmluva je z toho dôvodu neplatná, že ju musí anulovať, obžalovaný ho však opakovane a dlhodobo zavádzal tvrdeniami - „že sa nič nestalo, že je to v pohode, že z rodinného domu bude po jeho obnove penzión, kde bude bývať a pracovať, aby sa tým netrápil, že to dá do poriadku, že mu kúpnu cenu vyplatí a že to vybaví“. Poškodený však naďalej trval na tom, že ani obžalovaný a ani U. T. mu kúpnu cenu za predaj rodinného domu uvedenú v kúpno-predajnej zmluve nevyplatili ani pri jej uzatvorení ani doposiaľ. Pri konfrontácii s obžalovaným poškodený potvrdil, že v predmetný deň ho na notársky úrad P.. F. doviezol syn obžalovaného, že na úrade už bolo „všetko prichystané“, že tam už bola aj U. T. spolu s U. T., H.. P. a s jej priateľom a že síce zmluvy podpísal, ale peniaze nedostal i to, že ako kupujúca bola v kúpno-predajnej zmluve uvedená U. T., H.. P.. Pri konfrontácii so spoluobvinenou U. T. poškodený opäť tvrdil, že žiadne peniaze mu za predaj alebo prenájom rodinného domu vyplatené neboli, či však v jeden deň podpísal aj kúpno-predajnú zmluvu aj nájomnú zmluvu, to s určitosťou potvrdiť nevedel tvrdiac, že „bol vtedy z toho celého popletený“. Poškodený Š. Q. v konaní pred súdom opäť tvrdil, že o kúpno-predajnej zmluve uzatvorenej s U. T. dňa 28.04.2005 nemal vedomosť, že o jej existencii sa dozvedel náhodou až v roku 2011, kedy zistil, že vo svojom rodinnom dome nemá trvalý pobyt, že vlastníkom rodinného domu je obžalovaný a jeho matka U. T. i to, že dňa 28.04.2005 na notárskom úrade P.. F. na návrh obžalovaného podpísal s U. T., H.. P. len nájomnú zmluvu na dobu 33 rokov s tým, že ako prenajímateľka zafinancuje prestavbu rodinného domu, že po uplynutí tejto doby mu bude rodinný dom obžalovaným vrátený, ako aj to, že rekonštrukčné práce na rodinnom dome začal obžalovaný spoločne s manželmi X. až v roku 2010, kedy sa z rodinného domu na žiadosť obžalovaného vysťahoval do tzv. unimobunky, dovtedy rodinný dom riadne obýval, aj keď za jeho užívanie žiadne náklady, až na miestne dane, neuhrádzal. Poškodený zhodne so svojou poslednou výpoveďou urobenou v prípravnom konaní opäť tvrdil, že síce U. T. na notárskom úrade prítomná bola, ale s menovanou žiadnu kúpno-predajnú zmluvu neuzatvoril a že jej meno bolo podľa neho uvedené len na nájomnej zmluve. Poškodený ďalej uviedol, že osobne žiadne návrhy na povolenie vkladu vo vzťahu k zmene či zániku vlastníckeho práva rod. domu č. XXX na Katastrálny úrad v Poprade nepodával, žiadne kópie nájomnej zmluvy po jej podpise neprevzal, tieto si mal vziať len obžalovaný, že dňa 28.04.2005 ani od obžalovaného ani od U. T. hotovosť vo výške 1 100 000,--Sk neprevzal, že za nájom rodinného domu žiadne peniaze nedostával ani od obžalovaného, ani od U. T. a ani od U. T., H.. P., obžalovaný mu dňa 28.04.2005 dal len 1 000,--Sk za účelom overenia jeho podpisu na inom notárskom úrade, sídliacom vedľa hotela Gerlach v Poprade. Poškodený nemal vedomosť o tom, aby obžalovaný alebo jeho firma uzatvorili s ním v roku 2008 zmluvu o náhradnom bývaní a tvrdil, že s obžalovaným uzavrel len zmluvu o tom, že mu „do roka a do dňa“ postaví rodinný dom v rámci náhradného ubytovania. Poškodený Š. Q. vypovedal pred súdom aj dňa 14.09.2016, jeho výsluch bol však zameraný výlučne k obsahu listinného dôkazu na čl. 779 trestného spisu, ktorý predložil obžalovaný na hlavnom pojednávaní vykonanom dňa 15.06.2016 a s týmito tvrdeniami poškodeného sa súd vyporiadal v rámci hodnotenia predmetného listinného dôkazu v ďalšej časti tohto rozhodnutia. Rozpory vo výpovediach poškodeného, na ktoré ho súd postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku upozornil a ktoré sa týkali toho, či dňa 28.04.2005 podpísal alebo nepodpísal kúpno-predajnú zmluvu č. N 102/2005, NZ 18408/2005 síce poškodený relevantným spôsobom nevedel zdôvodniť, ale v neprospech jeho tvrdení, že predmetnú kúpno-predajnú zmluvu dňa 28.04.2005 nepodpísal, svedčili objektívne skutočnosti vyplývajúce z predmetného listinného dôkazu, zo svedeckých výpovedí, na obsah ktorých súd poukazuje v ďalšej časti tohto rozhodnutia i zo samotných výpovedí obžalovaného i poškodeného, ktorý nakoniec nepopieral, že podpis na zmluve nie je jeho. Poškodený v prvých výpovediach prípravného konania tvrdil, že dňa 28.04.2005 uzatvoril s U. T., H.. P. len nájomnú zmluvu na dlhodobý prenájom jeho rodinného domu a v poslednej výpovedi prípravného konania a v konaní pred súdom už tvrdil, že dňa 28.04.2005 uzatvoril aj kúpno-predajnú zmluvu na jeho rodinný dom, nie však s U. T., ale s obžalovaným, a že až v neskoršom období - po doručení kúpno-predajnej zmluvy z jej obsahu zistil, že kupcom rodinného domu je U. T., a nie obžalovaný Q. T.. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa potom
súd musel prikloniť k tvrdeniam obsiahnutých už v samotnom obžalobnom návrhu, že poškodený Š. Q. osobne dňa 28.04.2005 na notárskom úrade P.. E. F.Í. v Poprade s U. T. uzatvoril kúpno-predajnú zmluvu na rodinný dom č. XXX s prísl. v katastrálnom území obce Liptovská Teplička par. č. XXXX/X, LV č. XXX. Ďalšie a pre konajúci súd rozhodujúce tvrdenia poškodeného spočívajúce v tom, že od obžalovaného alebo od U. T. neprevzal ani dňa 28.04.2005 a ani doposiaľ kúpnu cenu uvedenú v notárskej zápisnici č. N 102/2005, NZ 18408/2005 vo výške 1 105 670,--Sk súd považoval za pravdivé a hodnoverné, aj s poukazom na skutočnosti uvedené v ďalšej časti tohto rozhodnutia a ktoré vyplynuli z dôkazných prostriedkov vykonaných v rámci dokazovania. Poškodený od začiatku trestného stíhania vo veci vždy zhodne tvrdil, že kúpnu cenu za rodinný dom predaný, či už U. T. alebo obžalovanému neprevzal a že mu ju nedal ani obžalovaný ani U. T.. Súd v rámci vykonaného dokazovania objektívny dôkaz o tom, aby poškodený mal v úmysle zo žalovaného skutku obžalovaného, či ďalšiu pôvodne spoluobvinenú osobu krivo alebo nepravdivo obviniť, nezistil i napriek tomu, že obžalovaný v rámci svojej obhajoby poukazoval na to, že poškodený má záujem svojimi tvrdeniami získať na jeho úkor majetkový prospech alebo iné výhody, na samotnú osobu i spôsob života poškodeného, či na jeho minulé alebo súčasné majetkové a finančné pomery. Súdom vykonané dokazovanie v podobe ďalších dôkazných prostriedkov objektívne preukázalo, že to bol práve obžalovaný, ktorý využil a zneužil osobu poškodeného, spôsob jeho života a zamestnania ako jeho oficiálny alebo neoficiálny zamestnávateľ, jeho majetkové a finančné pomery i to, že boli dlhoroční známi, ale predovšetkým však jeho dôveru v tvrdenia obžalovaného, že mu „pomáhal“ tým, že ho v čase skutku i po ňom zamestnával alebo v budúcnosti zamestná, ďalej tým, že mu zabezpečí náhradné bývanie, či ubytovanie alebo tým, že za neho v čase pred žalovaným skutkom zaplatil isté nedoplatky na pôžičkách či úveroch, čo nakoniec nepopieral ani samotný obžalovaný. Svedok G.. S. T. - syn obžalovaného v konaní pred súdom uviedol, že pre odstup času a svoj vek v čase žalovaného skutku si na jeho okolnosti nepamätá a preto súd jeho výpovede z prípravného konania za splnenia podmienok uvedených v § 264 ods. 1 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní iba prečítal. Podľa prečítaných výpovedí svedok nemal žiadnu priamu vedomosť o žalovanom skutku a tvrdil len to, že predmetnú nehnuteľnosť - rodinný dom, ktorý predtým vlastnil poškodený kúpil dňa 27.10.2010 od U. T. - svojej starej mamy na základe kúpnej zmluvy. V žalovaný deň svedok nevlastnil vodičské oprávnenie a preto nemohol obžalovaného s poškodeným zaviesť osobným motorovým vozidlom na notársky úrad do Popradu. Svedkyňa P. F. ako sestra obžalovaného v konaní pred súdom využila svoje právo a nevypovedala a preto bol tento dôkaz vykonaný prečítaním jej výpovede v zmysle ustanovenia § 263 ods. 4 Trestného poriadku. Svedkyňa v prípravnom konaní uviedla, že niekedy v roku 2005 jej obžalovaný povedal, že má záujem odkúpiť rodinný dom poškodeného, aby mu tým pomohol vyplatiť dlhy i to, že za týmto účelom obžalovanému spolu so svojim bratom U. poskytli čiastky 120 000,--Sk až 130 000,--Sk, resp. 60 000,-- Sk až 80 000,--Sk, ktoré odovzdala svojej matke U. T. a o celú vec sa viac nezaujímala. Svedkyňa uviedla i to, že má vedomosť o tom, že rodinný dom poškodeného zakúpila jej matka U. T., nie obžalovaný. Svedkovia U. T. Y. U. U. ako súrodenci obžalovaného, využili svoje právo a v prípravnom konaní i v konaní pred súdom nevypovedali. Z výpovede svedkyne P. W. - sestry poškodeného Š. Q. urobenej v prípravnom konaní vyplynulo, že obžalovaný alebo U. T. niekedy v roku 2005 uzatvorili s poškodeným kúpno-predajnú zmluvu o predaji rodinného domu za podmienky, že obžalovaný poškodenému na tom istom pozemku vystaví náhradné ubytovanie i to, že poškodenému peniaze za predaj rodinného domu neboli doposiaľ vyplatené, čo svedkyňa v podstate uviedla aj v konaní pred súdom dodajúc, že určité rozpory v jej výpovedi oproti prípravnému konaniu a na ktoré ju súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku upozornil, vznikli len v dôsledku odstupu času a v dôsledku toho, že na niektoré skutočnosti, ku ktorým vypovedala predtým si už nepamätá a čo súd pri hodnotení hodnovernosti jej výpovedí akceptoval ako objektívne zdôvodnenie uvedených rozporov. Svedkyne P.. G. P. Y. U.. B. Š. - pracovníčky notárskeho úradu P.. F. v konaní pred súdom uviedli, že na okolnosti skutku si vzhľadom na svoje pracovné zaradenie a odstup času nepamätajú a preto aj ich výpovede boli v zmysle ustanovenia § 264 ods. 1 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní iba prečítané. Obe svedkyne v prípravnom konaní potvrdili, že nemajú vedomosti o tom, či bola alebo nebola poškodenému Š. Q. kúpna cena za predaj rodinného domu vyplatená pred podpisom kúpnej zmluvy alebo pri podpise zmluvy alebo po jej podpísaní zmluvnými stranami s poukazom na text notárskej zápisnice č. N 102/2005, NZ 18408/2005 v čl. III uzatvorenej dňa 28.04.2005 na Notárskom úrade P.. E. F., podľa ktorého jej účastníci prehlásili, že dohodnutá kúpna cena bola vyplatená pri podpísaní kúpnej zmluvy a že jej prevzatie predávajúci potvrdil svojim podpisom na predmetnej zmluve. Svedkyňa U. T., H.. P. v prvej výpovedi prípravného konania dňa 22.02.2011 uviedla, že poškodeného Š. Q. nepozná, že v apríli roku 2005, keď bola spoločníčkou v spol. AQUA STAVING, s.r.o. ju obžalovaný
Q. T. požiadal o spoločné podnikanie, ktoré malo spočívať v tom, že ona ako nájomca uzatvorí na dva mesiace nájomnú zmluvu s poškodeným ako jeho známym, ktorý má finančné problémy so splácaním úveru, poskytnutého mu na jeho rodinný dom, čím mu takto pomôže splatiť dlh. Svedkyňa ďalej uviedla, že s jej podpisom súhlasila, keďže jej obžalovaný zároveň tvrdil, že po dovŕšení 18 roku veku jeho syna prepíše rodinný dom poškodeného na neho. Z opatrnosti a pre neúplnú dôveru v tvrdenia obžalovaného mu pri podpise nájomnej zmluvy č. N 101/2005, NZ 17403/2005, ku ktorému došlo dňa 28.04.2005 na notárskom úrade v Poprade a za prítomnosti obžalovaného, U. T. Y. H. X. dala podpísať doplňujúce ustanovenie k notárskej zmluve, že nájomná zmluva bude platiť len 2 mesiace. Podľa svedkyne v texte zmluvy bolo vtedy uvedené doživotné užívacie právo pre osobu poškodeného. Z jej výpovede vyplynulo aj to, že poškodený pri podpise nájomnej zmluvy v daný deň na notárskom úrade prítomný nebol i to, že svedkyňa nemá vedomosti ani o okolnostiach uzatvorenia predmetnej kúpno-predajnej zmluvy na rodinný dom poškodeného, ani o tom, či mu bola alebo nebola vyplatená kúpna cena, vyslovujúc pritom pochybnosť, že by obžalovaný v danom období disponoval finančnou hotovosťou vo výške 1 105 670,--Sk aj preto, že v tom čase si na zaplatenie príslušných odvodov do Sociálnej poisťovne musel peniaze sám požičať. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na listinný dôkaz nachádzajúci sa na čl. 467 vyšetrovacieho spisu, podľa ktorého spoločnosť AQUA-STAVING, s.r.o. v období od 01.01.2006 do 30.04.2009 mala len 4 zamestnancov, medzi inými i obžalovaného zamestnaného ako zamestnanec vo firme od 01.01.2006 do 31.03.2006 a na listinný dôkaz nachádzajúci sa na čl. 541 až 542 vyšetrovacieho spisu - výpis z obchodného registra, podľa ktorého sa obžalovaný stal spoločníkom vo firme od 30.01.1998, svedkyňa U. T., H.. P. od 15.09.2004 do 08.03.2005 a svedkyňa X. X. spoločníčkou a konateľkou spoločnosti od 20.03.2009. V ďalšej svojej výpovedi zo dňa 05.09.2011 svedkyňa k podstatným okolnostiam skutku uviedla, že spolu s obžalovaným a ďalšími tromi osobami bola spoločníčkou vo firme AQUA STAVING, s.r.o., ktorá mala realizovať projekt - hotel v Liptovskej Tepličke i to, že keď na notárskom úrade P.. F. po úradných hodinách dňa 28.04.2005 podpisovala nájomnú zmluvu, v predmetnej obchodnej spoločnosti ešte žiadnu funkciu nevykonávala, že notárska zápisnica o nájomnej zmluve bola pripravená vopred i to, že z jej textu vyplývalo, že má dôjsť na predmete nájmu k jeho rekonštrukcii, čo obžalovaný zdôvodnil tým, že táto skutočnosť tam musí byť uvedená preto, že má v úmysle požiadať o úver vo výške 5 000 000,--Sk. Svedkyňa sa síce iba domnievala, že v tom čase nájomná zmluva poškodeným ešte podpísaná nebola, opätovne však tvrdila, že poškodený na notárskom úrade prítomný nebol. V ďalšej svojej výpovedi zo dňa 25.11.2011 svedkyňa okrem iného opäť tvrdila, že predmetnú nájomnú zmluvu na notárskom úrade podpisovala po úradných hodinách a v čase od 15.00 hod. do 16.00 hod., že po overení jej podpisu a podpisov obžalovaného a U. T. bol notársky úrad P.. F.O. uzamknutý. Z registrácie predmetnej nájomnej zmluvy síce preukázateľne vyplývalo, že nájomná zmluva bola zaregistrovaná v notárskom registri dňa 28.04.2005 už v čase o 11:41 hod., čo svedkyňa bližšie objasniť nevedela dodajúc, že keď sa v osvedčovacej knihe podpisovala do kolónky s poradovým č. 1163, kolónky pod týmto číslom boli už podpísané. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na listinný dôkaz v podobe fotokópie osvedčovacej knihy, podľa ktorej je podpis poškodeného uvedený nad podpisom svedkyne /viď čl. 281 až 282 vyšetrovacieho spisu/ i na listinné dôkazy v podobe záverečného ustanovenia k notárskej zmluve č. N 101/2005 a NZ 18403/2005 zo dňa 28.04.2005 podpísaných okrem svedkyne aj osobou obžalovaného /na čl. 408 vyšetrovacieho spisu/ a v podobe dohody o skončení nájmu predmetnej nehnuteľnosti zo dňa 07.02.2006 podpísaný svedkyňou /čl. 406 až 407 vyšetrovacieho spisu/. Aj v ďalšej svojej výpovedi zo dňa 30.11.2012 svedkyňa tvrdila, že o existencii kúpnej zmluvy na rodinný dom poškodeného v deň, keď ona podpísala nájomnú zmluvu nemala vedomosť i to, že ani obžalovaný ani U. T. poškodenému nemohli kúpnu cenu vyplatiť dňa 28.04.2005 preto, že ten na notárskom úrade v ten deň nebol prítomný a preto, že obžalovaný si v tej dobe sám požičiaval peniaze na splatenie svojich dlhov voči Sociálnej poisťovni. Svedkyňa v konaní pred súdom vypovedala k podstatným okolnostiam žalovaného skutku zhodne so svojimi výpoveďami z prípravného konania v dňoch 25.11.2011 a 30.11.2012 a rozpory vo svojich tvrdeniach oproti pôvodným výpovediam zo dňa 22.02.2011 a 05.09.2011 odôvodnila len odstupom času a tým, že si na niektoré okolnosti nepamätá. Z hľadiska hodnovernosti jej výpovede mal súd zato, že svedkyňa k relevantným skutočnostiam týkajúcich sa žalovaného skutku či konania obžalovaného vypovedala pravdivo a objektívne, aj keď niektoré, nie však podstatné skutočnosti už v konaní pred súdom neuviedla alebo ich neuvádzala detailne a presne. Svedkyňa v každej jednej svojej výpovedí tvrdila, že o kúpnej zmluve uzatvorenej medzi U. T. a poškodeným Š. Q. dňa 28.04.2005 vedomosť nemala i to, že počas jej prítomnosti poškodený na notárskom úrade nebol prítomný. Z jej výpovede však vyplynulo aj to, načo súd poukázal v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia a v ktorej hodnotil mieru hodnovernosti a pravdivosti tvrdení tak obžalovaného ako aj poškodeného a teda, že obžalovaný už v čase, keď poškodený uzatváral s U. T. predmetnú kúpnu zmluvu vedel a musel
vedieť, že skutočnosti uvedené v kúpnej zmluve a týkajúce sa vyplatenia kúpnej ceny poškodenému sú nepravdivé, zavádzajúce a klamlivé aj s poukazom nato, čo svedkyňa tvrdila o vtedajších majetkových pomeroch obžalovaného a na to, že možným účelom kúpy nehnuteľnosti bola snaha obžalovaného získať úveru a ručiť ním nehnuteľnosťou poškodeného. Svedkyňa P. U. ako suseda poškodeného zhodne vo všetkých svojich výpovediach uvádzala, že sa až v roku 2007 dozvedela, že rodinný dom poškodeného bol predaný U. T.. Svedkyňa nemala vedomosti za akých okolností bola nehnuteľnosť predaná poškodeným ani o tom, či poškodenému bola alebo nebola za predaj domu kúpna cena vyplatená dodajúc zároveň, že v žalovanom období si nevšimla, aby poškodený zmenil svoj životný štýl v dôsledku disponovania s väčšou sumou peňazí a potvrdila, že poškodený pre obžalovaného pracoval, že jeho rodinný dom bol asi v roku 2005 odpojený od prívodu elektrickej energie a vody i to, že poškodený častejšie požíval alkoholické nápoje. Svedok N. F. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní potvrdil, že poškodený pre obžalovaného alebo jeho firmu v určitom období pracoval a hoci o okolnostiach žalovaného skutku bližšie vedomosti nemal dodával, že ak by poškodený získal nejaké peniaze z predaja rodinného domu - „upil by sa k smrti“. Poškodený sa svedkovi zmienil len o nájomnej zmluve uzatvorenej s obžalovaným s tým, že v prenajatom rodinnom dome bude s obžalovaným spoločne podnikať. Svedok Š. P. v prípravnom konaní uviedol, že má vedomosti o tom, že poškodený obžalovanému svoj rodinný dom predal a že obžalovaný na dome vykonával rekonštrukčné práce dodajúc i to, že obžalovaný na jeho pozemku neoprávnene postavil „unimobunku“, ktorá mala slúžiť pre poškodeného a že „nejaké peniaze“ obžalovaný poškodenému dal. Svedok v konaní pred súdom už uviedol, že nemá vedomosti o tom, či poškodený obžalovanému svoj rodinný dom predal alebo prenajal ani o tom, či obžalovaný poškodenému prisľúbil náhradné bývanie. Predmetné rozpory, na ktoré ho súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku upozornil, svedok odôvodnil len tým, že na predmetné skutočnosti si už nepamätá. Svedok U. Š. v prípravnom konaní i v konaní pred súdom zhodne tvrdil, že nemá vedomosti o predmetnom skutku, či konaní kladeného za vinu obžalovanému dodajúc, že obžalovaný obdobným spôsobom „získal“ aj jeho rodinný dom a to, že si je istý tým, že obžalovaný poškodenému žiadne peniaze za predaj nehnuteľnosti nedal. Týmto tvrdeniam svedka korešponduje aj listinný dôkaz v podobe notárskej zápisnice napísanej na notárskom úrade v Brezne N 74/2006, NZ 18767/2006 dňa 16.05.2006 uzatvorenej medzi obžalovaným ako veriteľom a svedkom U. Š. ako dlžníkom a týkajúcej sa kúpy nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. Banská Bystrica. Svedok P. F. v prípravnom konaní tvrdil, že nemá vedomosti o žalovanom skutku a dodal, že keby poškodený od U. T. prevzal sumu viac než 1 000 000,--Sk, on by o tom vedel, že poškodený pre obžalovaného pracoval a že obžalovaný poškodeného pri predaji domu „oklamal“. Svedok v konaní pred súdom už tvrdil, že nemá vedomosť o tom, či obžalovaný poškodenému vyplatil čiastku cez 1 000 000,-- Sk i to, že ak by mu ju obžalovaný vyplatil, nevedel by o tom. Tieto rozpory, na ktoré ho súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku upozornil svedok odôvodnil tým, že pre odstup času si na tieto skutočnosti, ku ktorým vypovedal v prípravnom konaní nepamätá. Svedok P. Q. - bratranec poškodeného počas konania vo veci zomrel a preto bol dôkaz vykonaný prečítaním jeho výpovede z prípravného konania v zmysle ustanovenia § 263 ods. 3 písm. a/ Trestného poriadku. Zo svedeckej výpovede P.A. Q. vyplývalo, že poškodený nikdy žiadne peniaze od obžalovaného neprevzal i to, že poškodený mu opakovane tvrdil, že obžalovaný mu dlhuje peniaze za predaj rodinného domu U. T. - matke obžalovaného. Súd za súhlasu obžalovaného a prokurátora ďalšie dôkazy v podobe výsluchov svedkov vykonal v zmysle § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaním svedeckých výpovedí F. X., X. X., P. P., H. Č., Y. P., P. O., Y. Š., C. O., P. O., P. O., X. U.Í., U. P. Y. W. C.. postavený na pozemku parc. č. XXXX/X v katastrálnom území Liptovská Teplička. Svedkovia F. X. Y. X. X. v prípravnom konaní uviedli, že o žalovanom skutku vedomosť nemajú, že nevedia za akých okolností bola uzatvorená kúpno-predajná zmluva a nájomná zmluva na dom poškodeného dodajúc, že obžalovaný v ich mene niekedy v roku 2008 „vybavoval“ v Istrobanke, a.s. /teraz ČSOB, a.s./ úver vo výške 4 000 000,--Sk, ktorý mal byť použitý na prestavbu alebo rekonštrukciu rodinného domu v Liptovskej Tepličke, čomu zodpovedali listinné dôkazy v podobe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 19.12.2008 uzatvorenej medzi U. T. a Istrobankou, a.s. /čl. 393 až 397 vyšetrovacieho spisu/, v podobe dodatku č. 1 zmluvy o zriadení záložného práva /čl. 398 vyšetrovacieho spisu/ a úverovej zmluvy uzatvorenej medzi F. X. a X. X. a Istrobankou, a.s. /čl. 399 až 403 vyšetrovacieho spisu/, predmetom ktorých bol úver vo výške 4 000 000,--Sk a zabezpečený v rámci záložného práva - rodinným domom poškodeného, v tom čase vlastnícky patriaci U. T.. Svedkovia ďalej uviedli, že až pri podpise príslušných listín spoznali matku obžalovaného U. T. a domnievali sa, že
vlastníkom predmetného rodinného domu je obžalovaný. Svedok F. X. zároveň uviedol, že až dodatočne sa dozvedel o náhradnom ubytovaní pre poškodeného, ktoré mala zabezpečiť spoločnosť AQUA- STAVING, s.r.o., v ktorej jeho manželka X. X., figurovala, avšak len formálne. Tvrdenia svedkov týkajúce sa úveru a následnej zmluvy o zriadenie založeného práva k predmetnej nehnuteľnosti poškodeného potvrdzovali aj listinné dôkazy v podobe kúpnej zmluvy zo dňa 27.10.2010, dohody o zabezpečení náhradného bývania zo dňa 25.09.2008 a vyjadrenia ČSOB, a.s. /pôvodne Istrobanka, a.s./ a U. T., podľa ktorých svedkovia spoločne s obžalovaným, G. O. Y. S. T. dňa 27.10.2010 odkúpili spoluvlastnícke podiely na predmetnej nehnuteľnosti od U. T., čo korešponduje aj s ďalšími listinnými dôkazmi v podobe žiadosti, oznámenia o vinkulácii poistných plnení, návrhu poistnej zmluvy uzatvorenej U. T. dňa 26.05.2008 s príslušným peňažným a poistným subjektom, zmluvy o poskytnutí a využití vlastných zmeniek uzatvorenej dňa 01.10.2008 medzi obžalovaným a X. X. Y. F. X., zmeniek zo dňa 15.01.2009 vystavenej na rad obžalovaného a F. X. Y. X. X. ako dlžníkov na čiastku každá po 265 551,35,--eur. Kúpna zmluva zo dňa 27.10.2010 a vyššie uvedené ďalšie listiny sú však v rozpore s listinným dôkazom v podobe notárskej zápisnice - závet N 90/2010, NZ 12614/2010 uzatvorenej na Notárskom úrade v Brezne U. T. dňa 14.04.2010 a podľa ktorého menovaná po svojej smrti odkazuje rodinný dom súp. č. XXX, zapísaný LV č. XXX v kat. úz. Liptovská Teplička spoločnosti AQUA-STAVING, s.r.o. v zastúpení konateľom spoločnosti X. X.. Svedkyňa P. P. ako bývalá manželka obžalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že má vedomosti len o tom, že obžalovaný s poškodeným „podnikali kroky“ týkajúce sa nehnuteľnosti poškodeného. Svedok H. Č. ako bývalý spolupracovník poškodeného uviedol, že dňa 25.09.2008 spoločne s T. X. podpísal ako prítomný svedok na žiadosť obžalovaného alebo poškodeného dohodu o zabezpečení náhradného bývania a že sa o ďalšie záležitosti týkajúce sa predmetnej dohody nezaujímal, dodajúc, že rodinný dom poškodeného opravil obžalovaný. Tvrdeniu svedka korešpondoval aj listinný dôkaz v podobe dohody o zabezpečení náhradného bývania uzatvorenej dňa 25.09.2008 medzi poškodeným ako oprávneným a spoločnosťou AQUA-STAVING, s.r.o. sídlo Banská Bystrica, v zastúpení konateľom Q. T. ako povinným. Svedkyňa Y. P. nemala priame vedomosti o žalovanom skutku a uviedla len to, že U. T. za prítomnosti obžalovaného dňa 07.07.2010 predložila na Obecný úrad v Liptovskej Tepličke návrh na zrušenie trvalého pobytu poškodeného z dôvodu zmeny vlastníka nehnuteľnosti - rodinného domu č. XXX spolu s listom vlastníctva vyhotoveného v ten istý deň t. j. 07.07.2010, s čím však neskôr poškodený nesúhlasil, pričom bol prekvapený, že vlastníkom jeho rodinného domu je U. T.. Svedkyňa ďalej dodala, že poškodený podľa jej vedomostí nedisponoval v roku 2005 väčšou sumou peňazí i to, že v roku 2010 až 2011 prespával v unimobunke a žil túlavým spôsobom života. Tvrdeniam svedkyne korešpondovali aj listinné dôkazy v podobe návrhu na zrušenie trvalého pobytu poškodeného podaný U. T. na OcÚ Liptovská Teplička dňa 07.07.2010, oznámenia o zrušení trvalého pobytu poškodenému a v podobe správy obce Liptovská Teplička o priebehu rekonštrukcie a stavebných úpravách na predmetnej nehnuteľnosti poškodeného, ako aj o úhradách a platbách týkajúcich sa platenia dane z nehnuteľností a ďalších miestnych poplatkov /na čl. 426 až 435 vyšetrovacieho spisu/. Svedok P. O. priame vedomosti o žalovanom skutku nemal a dodal, že s obžalovaným v minulosti plánoval spoločné podnikanie s nehnuteľnosťou poškodeného, ktoré však nevyšlo, či však túto nehnuteľnosť mal obžalovaný vo vlastníctve alebo nájme, to uviesť nevedel, aj podľa jeho tvrednia poškodený istý čas pracoval ako brigádnik vo firme obžalovaného. Svedkovia Y. Š., C. O., P. O., P. O., X. U., U. P. G. W. C. ako susedia poškodeného a obyvatelia obce Liptovská Teplička vo svojich výpovediach tvrdili, že o odpredaji domu poškodeného obžalovanému alebo U. T. v čase podpisu kúpno-predajnej zmluvy vedomosť nemali, o tejto skutočnosti sa dozvedeli až neskôr, resp. počas vyšetrovania tejto trestnej veci i to, že poškodený v tom čase nezmenil spôsob svojho života v dôsledku toho, aby získal väčšiu sumu peňazí a že nemíňal väčšie finančné čiastky, že rodinný dom poškodeného bol dokonca odpojený od prívodu elektrickej energie a vody preto, že poškodený úhrady za užívanie domu neplatil, postupne rozpredával aj jeho zariadenie aby mal na živobytie a alkohol. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na listinný dôkaz v podobe správy VSE, a.s. Košice na čl. 469 vyšetrovacieho spisu, podľa ktorého obchodným partnerom pre túto spoločnosť bol poškodený od 20.02.2009 do 02.11.2010 na odbernom mieste Liptovská Teplička XXX, bez evidovania odberného miesta ako odpojené a obžalovaný od 03.11.2010 do 30.10.2011 s tým, že predmetné odberné miesto / rodinný dom č. XXX/ bolo pre neplatenie príslušných poplatkov odpojené dňom 22.03.2011 a pripojené dňom 12.04.2011, kedy obžalovaný uhradil pohľadávku i poplatok za opätovné pripojenie odberného miesta. V konaní pred súdom dňa 15.06.2016 obžalovaný predložil ako listinný dôkaz fotokópie výpisov prijatých a neprijatých hovorov na jeho mobilnom telefóne a vyhlásenie poškodeného /čl. 779 až 782 trestného
spisu/, že poškodený dňa 28.04.2005 prevzal od U. T. za predaj rodinného domu a pozemku kúpnu cenu vo výške 1 105 670,--Sk, podpísané okrem poškodeného aj svedkom F.. U. F.. Poškodený pri dopočutí k tomuto listinnému dôkazu uviedol, že obžalovanému niekedy v apríli 2016 podpísal čistý papier formátu A4 s tým, že potvrdzuje prevzatie pracovného oblečenia a jeho ďalší obsah súvisiaci s prevzatím kúpnej ceny odmietol. Svedok F.. U. F. k predmetnému listinnému dôkazu uviedol, že obžalovaný niekedy začiatkom apríla 2016 dal toto vyhlásenie poškodenému podpísať v dvoch kópiách i to, že on ich ako svedok podpísal po tom, čo sa oboznámil s jeho obsahom, podľa ktorého poškodený prevzal od U. T. - matky obžalovaného kúpnu cenu. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, kto a kedy vyhlásenie vyhotovil a dodal len to, že vyhlásenie bolo napísané na počítači, kópia ktorého mu bola po jeho overení odovzdaná k dispozícii. Z listinného dôkazu v podobe notárskej zápisnice N 102/2005 a NZ 18408/2005 zo dňa 28.04.2005, napísanej na notárskom úrade P.. E. F. so sídlom v Poprade, Š. XX/XX vyplýva, že poškodený ako predávajúci predal U. T. ako kupujúcej rodinný dom č. XXX s prísl. postavený na pozemku parc. č. XXXX/X v katastrálnom území Liptovská Teplička a z listinného dôkazu v podobe návrhu na vykonanie zmeny v príslušnom liste vlastníctva zo dňa 28.04.2005 vyplýva, že tento návrh na Katastrálny úrad v Prešove, Správa katastra Poprad podali poškodený Š. Q. Y. U. T.. Z listinného dôkazu v podobe notárskej zápisnice N 101/2005 a NZ 18403/2005 zo dňa 28.04.2005 napísanej na notárskom úrade P.. E. F. so sídlom v Poprade, Štefánikova 96/63 vyplýva, že poškodený ako prenajímateľ uzatvoril s U. P. ako nájomcom nájomnú zmluvu na rodinný dom č. XXX s prísl. postavený na pozemku parc. č. XXXX/X v katastrálnom území Liptovská Teplička na dobu od 15.04.2005 do 15.04.2038 /33 rokov/ za sumu 1 000,--Sk mesačne, pričom poškodený ako prenajímateľ súhlasil, že U. P. ako nájomca na vlastné finančné náklady zabezpečí rozsiahle stavebné úpravy a stavebnú rekonštrukciu prenajatej nehnuteľnosti a U. P. ako nájomca prehlásila, že v rámci rekonštrukcie rodinného domu na ubytovacie zariadenie - penzión bude v objekte vytvorený byt správcu, ktorý bude v doživotnom užívaní prenajímateľa - poškodeného Š. Q. a z listinného dôkazu v podobe návrhu na vykonanie zmeny v príslušnom liste vlastníctva zo dňa 28.04.2005 vyplýva, že tento návrh na Katastrálny úrad v Prešove, Správa katastra Poprad podali poškodený Š. Q. Y. U. T., rod. P.. Listinnému dôkazu v podobe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie zmeny v príslušnom liste vlastníctva odporuje listinný dôkaz v podobe dohody o zabezpečení náhradného bývania zo dňa 25.09.2008 uzatvorenej medzi poškodeným ako oprávneným a AQUA-STAVING, s.r.o. ako povinným. Z textu čl. I. tejto dohody totiž vyplýva, že poškodený previedol vlastníctvo svojho rodinného domu v Liptovskej Tepličke súp. č. XXX na U. T.. Pri prevode vlastníctva bolo dohodnuté právo doživotného bývania a užívania predmetného rodinného domu vrátane pozemkov v prospech Š. Q.. Táto dohoda nemá vecný charakter a nie je zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Liptovská Teplička. Z textu čl. II. tejto dohody vyplýva, že U. T. je po dohode s predstaviteľmi spoločnosti AQUA-STAVING, s.r.o. pripravená previesť vlastníctvo k domu súp. č. XXX v Liptovskej Tepličke, ktorý je zapísaný na LV č. XXX na menovanú obchodnú spoločnosť. Spoločnosť AQUA-STAVING, s.r.o. plne rešpektuje právo p. Š. Q. na zabezpečenie doživotného bývania. Zo správy Notárskej komory Slovenskej republiky vyplýva, že notárska zápisnica N 101/2005, NZ 18403/2005 bola do registra zaregistrovaná dňa 28.04.2005 o 11:41 hod. a notárska zápisnica N 102/2005, NZ 18408/2005 bola do registra zaregistrovaná dňa 28.04.2005 o 11:53 hod.
Po takto vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že bol ním skutkový stav zistený spoľahlivo a tak, že o ňom dôvodné pochybnosti neboli a že jeho rozsah mu postačuje na rozhodnutie o veci. Vyššie uvedené dôkazy súdom vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v Trestnom poriadku a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarala obžaloba alebo obhajoba, viedli potom súd k záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný Q. T. spoločne s ďalšou osobou tým, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode s U. T., rod. W., nar. XX.XX.XXXX oslovili Š. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. S., ktorý bol vtedy výlučným vlastníkom rodinného domu č. XXX s príslušenstvom, postavenom na pozemku parc. číslo XXXX/X a pozemku - parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 800m2, zapísaného na LV č. XXX, v kat. území Liptovská Teplička na str. B 1 v 3/4 a na str. B 2 v 1 spolu v celosti s tým, že by túto nehnuteľnosť odpredal Š. Q. U. T., s čím Š. Q. súhlasil a dňa 28.04.2005 na Notárskom úrade v Poprade, u notárky P.. E. F. podpísal ako predávajúci kúpnu zmluvu spísanú formou notárskej zápisnice č. N 102/2005 a č. NZ 18408/2005, pričom kupujúcim bola U. T. a v kúpnej zmluve bolo uvedené, že kúpna cena bola Š. Q. vyplatená pri podpísaní tejto zmluvy, k čomu však v skutočnosti nedošlo a kúpna cena Š. Q., využijúc tak jeho dôverčivosť mu nebola vyplatená
ani doposiaľ a v roku 2010 Š. Q. z tohto rodinného domu vysťahovali, čím takto Š. Q. uviedli do omylu a spôsobili mu škodu vo výške 36 701,52,--eur. Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako konanie, ktoré po všetkých stránkach naplnilo znaky trestného činu kvalifikovaného ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005, vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pretože obžalovaný spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu. Pri ustálení predmetného skutkového stavu uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku a záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný spoločne s ďalšou osobou bolo súdom vychádzané predovšetkým z výpovede poškodeného Š. Q., napriek jeho prvým zmätočným tvrdeniam, s ktorými sa súd pri hodnotení dôveryhodnosti a hodnovernosti jeho tvrdení v kontexte celého dokazovania vyporiadal v predchádzajúcich častí tohto rozhodnutia, ďalej z výpovedí svedkov U. T., H.. P., P. W., P.. G. P., U.. B. Š., P. U., N. F., Š. P., U. Š., P. F., P. Q., F. X., X. X., P. P., H. Č., Y. P., P. O., Y. Š., C. O., P. O., P. O.J., X. U., U. P. Y. W. C., aj keď títo svedkovia priamo nemohli potvrdiť, či obžalovaný alebo U. T. poškodenému kúpnu cenu za predaj rodinného domu v obci Liptovská Teplička č. XXX vyplatiť, keďže objektívne o tejto skutočnosti vedomosť nemali. S poukazom na tieto jednoznačné tvrdenia poškodeného, že kúpnu cenu za predaj rodinného domu s prísl. od obžalovaného alebo od U. T. neprevzal ani v deň podpisu kúpno-predajnej zmluvy ani neskôr a na predmetné svedecké výpovede, ktoré spolu s listinnými dôkazmi, na obsah ktorých súd podrobnejším spôsobom poukázal v predchádzajúcich častí tohto rozhodnutia dávali podľa súdu jednoznačný, spoľahlivý a objektívny podklad pre záver, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku. V kontexte výpovedí poškodeného, výpovedí svedkov i listinných dôkazov neobstojí potom obrana obžalovaného a ani výpoveď pôvodne spoluobvinenej osoby U. T., či svedectvo G.. S. T., P. F. Y. F.. U. F., že poškodenému bola U. T. kúpna cena za predaj jeho rodinného domu vo výške 1 105 670,--Sk vyplatená pri podpise kúpno-predajnej zmluvy dňa 28.04.2005. Súd už v predchádzajúcej časti pri hodnotení objektívnosti a dôveryhodnosti ich výpovedí poukázal nato, z akého dôvodu a prečo sa mu javia byť obrana obžalovaného i tvrdenia týchto svedkov ako účelové. V tejto súvislosti poukazuje ešte na absolútnu nedôveryhodnosť výpovede svedka F.. U. F.O. i obžalovaným predložený listinný dôkaz v podobe vyhlásenia poškodeného zo dňa 05.04.2016, že kúpnu cenu prevzal dňom 28.04.2005, hraničiacu dokonca s dôvodným podozrením, že bola naplnená skutková podstata trestného činu podľa § 344 Trestného zákona. Pri ustálení právnej kvalifikácie bolo súdom vychádzané z ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona účinného od 01.01.2006, teda v čase, keď o žalovanom skutku bolo rozhodované, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, v konkrétnom prípade teda ustanovenie § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a ustanovenie § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Podľa § 89 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 značnou škodou sa rozumela suma dosahujúca najmenej stonásobok minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej vtedy platným zákonom č. 90/1990 Zb.z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Cudzím majetkom sa rozumejú veci, pohľadávky, ako aj iné majetkové práva a hodnoty, ktoré vlastnícky nepatria páchateľovi. Škodou na takomto majetku je majetková ujma alebo reálny úbytok z hmotnej podstaty, ako aj ujma na zisku. Obohatením sa rozumie neoprávnené zväčšenie svojho majetku alebo majetku iného. Omylom je nezhoda vedomostí alebo predstáv poškodeného so skutočným stavom veci, páchateľ uvádza niekoho do omylu spravidla aktívnym konaním, keď predstiera existenciu určitých okolností, ktoré sú v rozpore so skutočným stavom veci. Vykonané dokazovanie teda spoľahlivo a objektívne preukázalo, že obžalovaný Q. T. po dohode so svojou matkou U. T. inicioval a zorganizoval predaj rodinného domu č. XXX s prísl., v obci Liptovská Teplička poškodeného vo forme notárskej zápisnice N 102/2005, NZ 18408/2005, ktorú poškodený Š. Q. uzatvoril s U. T., využijúc pritom osobu poškodeného, ich známosť, jeho zlú osobnú, materiálnu i sociálnu situáciu a predovšetkým však jeho dôveru v prísľuby, že poškodenému tým zabezpečí aj doživotné bývanie aj pravidelný príjem, čo však v skutočnosti a reálne pravda nebola, pretože obžalovaný s takto pre jeho matku získaným rodinným domom poškodeného naďalej manipuloval napr. prostredníctvom nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi poškodeným a U. T., H.. P. dňa 28.04.2005 výlučne na jeho podnet, prostredníctvom založenia predmetnej nehnuteľnosti za účelom získania úveru vybaveného výlučne len
na jeho podnet pre ďalšie osoby ako vlastníkov alebo spoluvlastníkov nehnuteľnosti - F. X., X. X. alebo spoločnosť AQUA-STAVING, s.r.o., čomu nasvedčujú aj dva znalecké posudky vypracované G.. U. F. / čl. 326 až 357 vyšetrovacieho spisu/ a z ktorých vyplýva, že znalecký posudok i cena nehnuteľnosti poškodeného bola znalcom stanovená pre účely získania úveru na následnú rekonštrukciu nehnuteľnosti poškodeného a o čom obžalovaný musel vedieť už v čase uzatvorenia predmetnej kúpno-predajnej zmluvy. Z hľadiska subjektívnej stránky súd potom konanie obžalovaného vyhodnotil ako konanie spáchané v priamom úmysle podľa § 4 písm. a/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania tento záujem aj porušil. Keďže trestný čin bol spáchaný spoločným konaním dvoch osôb, za ktoré zodpovedá každá z nich, súd toto jeho konanie kvalifikoval ako spolupáchateľstvo podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, v evidencii priestupkov má viacero záznamov, všetky za porušenie pravidiel cestnej premávky, z miesta trvalého bydliska je hodnotený len všeobecne. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal súd do úvahy všetky všeobecné i individuálne zásady platné pre ukladanie trestov za pôsobnosti ustanovenia § 31 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a dospel k záveru, že účel trestu v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 sa u obžalovaného dosiahne aj uložením trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby stanovenej pri trestnom čine podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a teda vo výmere 2 /dvoch/ rokov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka, berúc do úvahy predovšetkým riadny spôsob života obžalovaného pred i po spáchaní skutku i odstup času od jeho spáchania po rozhodnutie súdu o žalovanom skutku. Súd v adhéznom konaní rozhodol aj o nároku poškodeného Š. Q. a obžalovanému uložil aj povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu škodu vo výške 36 701,52,--eur, pričom so zvyškom nároku poškodeného odkázal na občianske súdne konanie /civilný proces/.
- spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.