Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-155-2014.pdf
PDF · 125.72 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/155/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I. samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu: P. zastúpený JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokátom so sídlom Mlynská č. 1, Košice proti žalovanému: Univerzita Veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, Komenského 73, Košice o zaplatenie 2.209,19 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Strany sporu n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.6.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.209,19 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z tejto sumy od 6.6.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania s odôvodnením, že je užívateľom poľovného revíru v katastrálnom území V., kde mu na poľnohospodárskych plodinách pestovaných na pozemkoch vznikla škoda vo výške 2.209,19 EUR spôsobená lesnou zverou, prevažne diviačou. Túto škodu žalobca vyčíslil na základe znaleckého posúdenia takto : škoda na zemiakoch v sume 1.409,19 EUR, škoda na sadbe cvikly a uhoriek v sume 200 EUR a škoda na obilí v sume 500 EUR, ďalej náklady za spracovanie posudku v sume 100 EUR. Žalobca v žalobe tvrdil, že toto poškodenie poľnohospodárskych plodín zistil 5.6.2013 na zemiakovom poraste, sadbe zeleniny a zrna, pričom poškodzovanie poľnohospodárskych plodín prebiehalo aj počas mesiacoch júl, august, september až do zberu plodín, ktorú si následne uplatnil ústne komunikáciou so starostom obce V., kompetentným zástupcom žalovaného. Vo veci hlásenia škôd a na základe ústnych požiadaviek komunikoval žalobca s pánom N.. Následne dňa 25.6.2013 žalobca si uplatnil náhradu škody voči K. združeniu V., ktorú prevzal žalovaný v B. v V. spolu so znaleckým posudkom č.. znalca IJ. dňa 26.6.2013. Listom doručeným dňa 1.10.2013 adresovanom Inštitútu vzdelávania, avšak prevzatom žalovaným spolu s prílohami, žiadal žalobca o písomné vyjadrenie k jeho žiadosti z 25.6.2013, to je viac ako po 90 - dňoch od jej podania. Vo veci bol žalovaný pozvaný listom starostu obce V.o dňa 23.8.2013 na stretnutie dňa 30.8.2013, ktorého cieľom bolo nájsť spôsob eliminácie škôd spôsobených zverou na majetku občanov obce. Uvedeného stretnutia sa však žiaden zástupca žalovaného nezúčastnil. Žalobca chránil svoj majetok, t.j. sadbu zemiakov, obilia a zeleniny, ako aj kvetov odporúčanými ochrannými prostriedkami a to strašiakmi, ľudskými vlasmi, zvukmi produkovanými z tranzistora, sprejom proti zveri a v kritickom období aj strážením osobne. Dňa 5.11.2013 žalobca doručil žalovanému doplnenie žiadosti o náhradu škody (z 27.10.2013), na ktorý žalovaný odpovedal listom pod značkou XXX/XXB. z 28.11.2013 (viac ako 150 dní od prijatia žiadosti o náhradu škody) zamietavo. Týmto nekonaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda, ktorú si uplatňuje v tomto konaní. 2. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 22.7.2014, k žalobe sa vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 5.8.2014 v ktorom uviedol, že žalovaný vykonáva právo poľovníctva v poľovnom revíri N.
V. na základe rozhodnutia Obvodného lesného úradu Košice P. zo dňa 14.7.2009 (ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.8.2009), v zmysle ktorého platí nájomné podľa čl. II odsek 11 zákona č. 99/1993 Zb. zákonov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 23/1992 Zb. zákonov o poľovníctve obci V. v katastri ktorej sa tieto pozemky nachádzajú a podľa Zmluvy č. j. XXX/XXXX UVLF zo dňa 2.7.2014 o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri. V zmysle tejto zmluvy boli dohodnuté povinnosti žalovaného ako užívateľa poľovného revíru a povinnosti užívateľa poľovných pozemkov. Na základe tejto zmluvy a náhrade prípadných škôd spôsobených zverou a na zveri podieľa jednak užívateľ poľovného revíru, ako aj užívateľ poľovných pozemkov, pričom pomer náhrady škody je výsledkom vzájomnej dohody. Vzhľadom na to, že s užívateľom poľovných pozemkov nebola doriešená náhrada škody požadovaná žalobcom, žalovaný uviedol, že túto prerokuje s obcou V. v zmysle čl. 5 bodu 2 zmluvy do 30.9.2014.
Súd sa oboznámil s obsahom listín pripojených k žalobe, vyjadreniam, a nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie oboznámení obsahu listinných dôkazov založených v spise, výsluchom žalobcu, prednesmi právneho zástupcu žalobcu a zástupkyne žalovaného, písomnými podaniami strán sporu a zistil tento skutkový stav: 3. Rozhodnutím Okresného úradu Košice - okolie, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 2.2.2001, číslo XXXX/XXXXX/K. bol schválený zjednodušený rozdeľovací plán a boli vytýčené náhradné pozemky, nachádzajúce sa v katastrálnom území I. parcela katastra nehnuteľností číslo XXXX/X, lokalita za N. pre XX užívateľov, medzi ktorými je aj žalobca, ktorému bola vyčlenená z tejto parcely orná pôda vo výmere X,XXXX ha a to z dôvodu, že sa ukázala potreba vyčlenenia týchto pozemkov z dôvodov, že im vlastnícky patriace pozemky sú v nájme poľnohospodárskeho podniku M. ku ktorým skončil nájomný vzťah ku dňu 1.10.1997 a tieto sú neprístupné a z toho dôvodu boli pre týchto užívateľov vytýčené náhradné pozemky a to na pozemkoch, ktoré sú v nájme poľnohospodárskeho podniku. 4. Rozhodnutím Lesného úradu Košice číslo: XXXX/XXXX zo dňa 30.12.1994 bola uznaná samostatná bažantnica s názvom „. V. pozostávajúca z pozemkov tam uvedených, ktorej výmera je X.XXX ha. . 5. Rozhodnutím Obvodného lesného úradu Košice zo dňa 30.6.2008 číslo XXXX/XXXXX . bol zabezpečený výkon práva poľovníctva v samostatnej G. tak, že ním bola poverená Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach na dobu od doručenia tohto rozhodnutia do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení zmlúv podľa § 16 odsek 1 zákona o poľovníctve, najdlhšie však na dobu 10 rokov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo doručené žalovanej dňa 14.7.2008. 6. Dňa 2.7.2014 bola uzavretá Zmluva č.j. XXX/XXXX/UVLF o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri (zverejnená dňa 7.7.2014) medzi užívateľom poľovného revíru Univerzitou veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach a užívateľom poľovných pozemkov obcou V., ktorej predmetom bola dohoda o spôsobe a forme minimalizácie škôd (§ 25 písm. g/, § 26 ods. 1 písm. l/ Zákona) spôsobovaných zverou na poľnohospodárskych kultúrach a škôd spôsobených užívateľmi poľovných pozemkov a na poľovnej zveri pri obhospodarovaní pozemkov použitím mechanizačných, technických a chemických prostriedkov v rozpore so zákonom o poľovníctve v poľovnom revíri samostatná bažantnica V. uznanom rozhodnutím Obvodného lesného úradu Košice pod P. z 9.8.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.10.2007. Žalovaný, ako užívateľ poľovného revíru sa v čl. III, bode 1 tejto zmluvy zaviazal priebežne a v súlade s platnou legislatívou plniť schválený plán lovu raticovej zveri a plán starostlivosti o zver. Obec V. ako užívateľ poľovného pozemku sa v čl. IV, bode 1 tejto zmluvy zaviazal priebežne a v súlade s platnou legislatívou vykonávať primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou a na zveri. 7. Dňa 25.6.2013 žalobca písomne požiadal Poľovnícke združenie V. (prevzatie podpisom potvrdila pani N.ňa 26.6.2013) o náhradu škody vo výške 1.409,19 EUR, plus 100 EUR (náklady na ZP), spolu 1.509,19 EUR a to za zničenú úrodu zemiakov o výmere cca 20 á v zmysle znaleckého posudku. 8. Zo Znaleckého posudku P. (znalca v odbore poľnohospodárstvo, ochrana životného prostredia, odvetvia rastlinná produkcia, živočíšna produkcia, odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, odhad škôd poľnohospodárskej škody, odhad škôd v životnom prostredí) zo dňa 24.6.2013 vyplýva, že priemerná úroda konzumných zemiakov v Slovenskej republike za posledné roky 18,49 t/ha a priemerná cena bola 254 EUR/tonu. Znalec vypočítal, že žalobcovi vznikla škoda na zemiakoch takto: pri predpokladanej úrode na výmere 1,50 ha bola 27,74 t/ha, produkcia v sume 7.045,96 EUR (27,74 t/ha x 254 EUR/t) a pri predpokladanej strate 20% je výška škody 20% zo sumy 7.045,96 EUR je 1.409,19 EUR. 9. Dňa 1.10.2013 žalobca požiadal žalovaného (potvrdené prevzatie dňa 1.10.2013) o jeho vyjadrenie k uplatnenej náhrade škody. Uviedol, že diviačia zver mu aj potom ďalej ničila úrodu, zemiaky aj 1 ha zrna.
10. Dňa 27.10.2013 žalobca k výzve na náhradu škody adresovanú žalovanému (prevzaté dňa 5.11.2013) doplnil, že zver mu zničila úrodu od 1. júna do konca júna, čo bol na G. sa boli osobne pozrieť na miesto samé, čo aj zdokumentovali na svojich mobiloch. Dňa 5.6.2013 požiadal o súdnoznalecký posudok na žiadosť pána N. ktorý mu oznámil, že po jeho vyhotovení mu bude škoda nahradená ihneď. Tento posudok odovzdal 26.6.2013, ale aj po tomto termíne mu zver zničila ešte 1 ha zrna, na čo bol sa opätovne pozrieť pán N. 11. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.11.2013 uviedol, že nesúhlasí s náhradou škody v zmysle zákona č. 274/2008 Zb. zákonov o poľovníctve z dôvodu, že si ju žalobca neuplatnil v lehotách podľa § 70 ods. 1 písm. a/ Zákona a že neuviedol opatrenia, ktoré sa vykonali na zabránenie škôd spôsobených zverou podľa § 70 ods. 2 Zákona a nedohodol si spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverov a na zveri podľa § 25 písm. g/ Zákona. 12. Dňa 12.1.2014 žalobca zastúpeným právnym zástupcom opätovne vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady škody vo výške 1.409,19 EUR, ako škodu spôsobenú lesnou zverou na poľnohospodárskej plodine, na zemiakoch a to na základe znaleckého posudku, ktorý si dal vypracovať. 13. Žalovaný listom zo dňa 23.4.2014 oznámil právnemu zástupcovi žalobcovi, že s náhradou škody nesúhlasí a trvá na svojich ústnych a písomných vyjadreniach. 14. Právny zástupca žalobcu dňa 12.11.2014 vo svojom písomnom vyjadrení k veci uviedol, že žalobca si uplatňuje škodu za obdobie roku 2013, pričom niekoľkokrát písomne a ústne požadoval od žalovaného, ako aj od obce V. uzavretie zmluvy na riešenie škôd, resp. zmluvy o nájme a dohody o spôsobe a forme minimalizácie škôd. Uviedol, že súhlasí s pomernou náhradou škody prostredníctvom užívateľa poľovných pozemkov, a že jeho tvrdenie, že na škode sa majú podieľať spoločne užívateľ poľovných pozemkov, užívateľ poľovného revíru a aj žalobca, tak toto konanie považuje za konanie v rozpore so zákonom, ak žalovaný neuzavrel dohodu v zmysle zákona a to konaním resp. nekonaním na jeho strane v čase vzniku škody resp. uzatvoril zmluvu s určitými podmienkami viac, ako rok po vzniku škody s tým, že táto zmluva má platiť spätne. 15. Žalovaný sa dňa 16.2.2015 vyjadril tak, že v snahe dodržať termín zaslania výsledku pre rokovanie o náhrade škody požadovanej žalobcom niekoľkokrát ústne, telefonicky aj písomne urgoval starostu obce V., ktorý následne doručil zápisnicu z pracovného rokovania konaného dňa 10.2.2015 a stanovisko obce dňa 17.2.2015. 16. Zo zápisnice z pracovného rokovania z 10.2.2015, na ktorom sa zúčastnil aj žalobca, vyplýva, že predmetom tohto pracovného rokovania bolo prerokovanie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy č. P. o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených zverov a na zveri, ktorá bola uzavretá medzi ÚVLF v Košiciach a obcou V. 2.7.2014. Žalobca a A. H. skonštatovali, že z ich strany boli dodržané opatrenia na eliminovanie škôd spôsobených zverou, čo neplatí o žalovanom, preto budú trvať na žalobe. 17. Zo stanoviska starostu obce V. zo dňa 17.2.2015 vyplýva, že požiadavka M. týkajúca sa náhrady škody spôsobenej zverou na ich úrode v poľovnom revíri N. je do istej miery akceptovateľná, nakoľko ani jedna zo strán súdneho sporu nevyužila všetky možnosti na elimináciu škôd spôsobených zverou. Konečné stanovisko by mal zaujať nezávislý súd, ktorého rozhodnutie by mali rešpektovať obe strany. 18. Na pojednávaní dňa 13.11.2015 právny zástupca žalobcu tvrdil, že žalobca žaluje o zaplatenie sumy 2.209,19 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný zverou spôsobil na poľnohospodárskych plodinách škody na majetku žalobcu, pričom prvá žiadosť o náhradu škody bola žalovanému doručovaná dňa 25.6.2013, ktorú však doručil nesprávnemu subjektu, Inštitútu vzdelávania veterinárnych lekárov. Predtým prebehli jednania a výzvy na zaplatenie náhrady škody s pánom N. s pánom starostom, kde vyhotovili aj fotodokumentáciu. 19. Na pojednávaní dňa 13.11.2015 poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že rozhodnutím Obvodného lesného úradu Košice pod spisovou značkou XXXX/XXXXX-X. bolo rozhodnuté o zriadení samostatnej bažantnice na katastrálnom území V. v roku 2008 rozhodnutím Obvodného lesného úradu Košice pod spisovou značkou XXXX/XXXXX zo dňa 30.6.2008 Obvodný lesný úrad Košice rozhodol o zabezpečení výkonu práva poľovníctva a poveril tým Univerzitu veterinárneho lekárstva v Košiciach, a to samostatnej bažantnice v katastrálnom území V.. Následne v roku 2008 rozhodnutím Obvodného lesného úradu Košice pod sp. zn. XXXX/XXXXX zo dňa 30.6.2008 Obvodný lesný úrad Košice rozhodol o zabezpečení výkonu práva poľovníctva a poveril tým Univerzitu veterinárneho lekárstva v Košiciach k samostatnej bažantnici V. na dobu od doručenia tohto rozhodnutia (14.7.2008 na dobu 10 rokov) od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutím Obvodného lesného úradu Košice pod sp. zn. XXXX/XXXXX-X zo dňa 14.7.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.8.2009, Obvodný lesný úrad Košice na základe žiadosti Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach o schválenie zmluvy o nájme výkonu práva v poľovníctve, doručenej 8.6.2009, doplnenej 29.6.2009 schválil zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri samostatnej bažantnici V. medzi Univerzitou veterinárneho
lekárstva a správcami poľovných pozemkov, resp. nimi splnomocnenými osobami ďalej tam uvedenými. Na základe toho, boli uzavreté nájomné zmluvy so správcami veľkých pozemkov, t.j. z 3358 ha bolo 2100 ha zmluvne pokrytých, zvyšných, nepokrytých vlastníkov, resp. správcov pozemkov do 10 ha zastupuje obec, preto v tomto prípade žalovaný nevystupuje vo vzťahu k žalobcovi, ale vo vzťahu k obci V. ktorá zastupuje žalobcu ako správcu pozemkov do 10 ha zmluvne nepokrytých nájomnou zmluvou. Čo sa týka V. tak žalovaný má zriadené účelové zariadenie v V. čo je samostatná zložka univerzity, ktorá nemá samostatnú právnu subjektivitu. Vedúcim tohto účelového zariadenia bol v čase, keď sa riešila záležitosť so žalobcom, v roku 2013, F. K osobám uvádzaným v žalobe uviedla, Z. je veterinár a zároveň je hospodár poľovného revíru G., pani N. je administratívnou pracovníčkou účelového zariadenia žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný platí za užívanie týchto pozemkov obci, ktorá zastupuje zmluvne nepokrytých správcov jednotlivých pozemkov a ktorá tieto peniaze rozdelí podľa vzájomného vzťahu medzi správcov a vlastníkov pozemkov. 20. Žalobca na pojednávaní dňa 13.11.2015 uviedol, že škodu si uplatnil písomne a ústne u pánov N. pretože s nimi veľmi často o probléme rozprával už aj pred tým, pretože škoda vznikala aj predtým. Teda deň, keď žalobca zistil škodu bol pondelok 5.6.2013, veľmi pršalo, stretol sa s pánom N. hospodárom na svojom pozemku, kde prišiel aj pán N., ukázal im škodu, všetko si pofotili, a uviedol, že tam umiestňuje strašiakov, porozhadzované vlasy po zemi, aby to odpudzovalo zver, ale že to nepomáha. K. mu potvrdil škodu a poradil, aby si dal vyhotoviť znalecký posudok s tým, že škoda mu bude zaplatená do jedného týždňa. Čo sa ale nestalo. Dal si vyhotoviť znalecký posudok a doručil žalovanému žiadosť 26.6.2013 na nesprávnu adresu. 21. Z písomného vyjadrenia svedka F. zo dňa 9.3.2016 vyplýva, že žalovaná užíval v danom čase nehnuteľný majetok v katastrálnom území V. na základe nájomných zmlúv s vlastníkmi týchto pozemkov, ako aj na základe postúpenia výkonu práva poľovníctva od týchto vlastníkov, v rámci poľovného revíru N. t.j. aj na pozemku žalobcu. Žalovaný v katastrálnom území V. prevádzkuje aj svoje samostatné účelové zariadenie pre chov bažantov, ktorej lov realizuje v dotknutom poľovnom revíri, ktorý je voľným revírom, s pohybom voľne žijúcej zveri. Svedok bol v uvedenom čase vedúcim tohto účelového zariadenia, poľovníckym hospodárom, ako aj osobou zodpovednou zo zákona za poľovnú problematiku v tomto poľovnom revíri bol a aj v súčasnosti je S. zamestnanec univerzity, ktorý je aj v súčasnej dobe vedúci tohto účelového zariadenia. Svedok uviedol, že zabezpečenie ochrany pozemkov proti škodám spôsobených poľovnou zverou musí zabezpečovať a je za to zodpovedný rovnakou mierou tak vlastník, ako aj subjekt realizujúci výkon poľovného práva. Bol to poľovný hospodár, ktorý sa zúčastnil obhliadky poškodenej plochy u žalobcu, a ktorý túto skutočnosť aj písomne zdokumentoval. Svedok uviedol, že aj on bol tejto ohliadky účastný, avšak iba ako osoba registrujúca výkon tejto činnosti podriadeným zamestnancom v pracovnej dobe tak, aby vedel problematiku tlmočiť štatutárovi inštitúcie, nie však ako osoba zodpovedná a kompetentná zo zákona, akou poľovnícky hospodár je, pričom o tejto ohliadke existujú písomné podklady, ktoré má k dispozícií univerzita. 22. Na pojednávaní dňa 10.6.2016 svedok S. vo svojej výpovedi uviedol, že je zamestnancom žalovaného, pracuje ako vedúci účelového zariadenia a poľovný hospodár v bažantnici V. kde je zároveň aj pozemok žalobcu, kde sa udiala škoda, ktorú si uplatňuje. Potvrdil, že žalobca ho v júni 2013 oslovil ako poľnohospodárskeho hospodára, a zároveň ako zamestnanca žalovaného s tým, že mu zverou vznikla škoda na pozemku, o čom však žiaden záznam nespísal, na ďalší deň sa stretli, vykonali obhliadku na parcele so zemiakmi, ktorá bola dotknutá, písomnú správu nevyhotovil, ale urobil si pár fotografií do svojho telefónu. Na tejto obhliadke, na ktorej bol prítomný aj F., svedok zistil, že na parcele boli krátko predtým prívalové dažde, preto nebolo možné na mieste samom prečítať príčinu škody, t.j. či škodu spôsobila zver, pretože stopy po zveri neoblo možné zreteľne vidieť, alebo či nevyklíčili zemiaky, alebo či boli zemiaky vyplavené prívalovou vodou. Požiadal žalobcu, aby si škodu vyčíslil, pretože žalobca nevedel povedať, v akej rozlohe je jeho pozemok, na ktorom stáli, ani uviesť percentuálne poškodenie pozemku, ani vyčísliť škodu. Svedok však uznal, že pozemok bol čiastočne poškodený, preto ponúkol žalobcovi náhradu škody vo zveríne, ale žalobca požadoval náhradu obilím. Oboznámil žalobcu s tým, že buď sa dohodnú o eliminácii tejto škody, alebo si dá žalobca vyčísliť škodu, ktorá mu vznikla a až potom nastane jednanie o škode. Svedok uviedol, že osobne bol len na pozemku so zemiakmi, avšak žalobca žiada aj náhradu za inú zeleninu, ktorá mu mala vzniknúť na sadbe, k čomu sa preto nevedel vyjadriť, vôbec o inom, ako o škode na zemiakoch nehovorili. Uviedol, že zver v revíri je vec „nikoho“ a vlastníctvo k tomuto zvieraťu vzniká až potom, ako je ulovené, avšak žalovaný je ochotný hradiť škody, ktoré vzniknú zverou len v prípade, že je to oprávnený nárok a že ide o diviačiu zver, o ktorej elimináciu sa každý rok žalovaný pokúša dodržiavaním stanoveného odstrelu danej zveri, ktorý je v tomto revíri plánovaný okresnými úradmi, štátnou správou, ktorá má na starosti poľovníctvo. V revíri samostatná bažantnica V. nie je bonitovaný chov a lov diviačej zveri a žalovaný ju môže loviť iba na základe mimoriadneho
povolenia, ktoré každoročne vydáva Okresný úrad poľovníctva a lesného hospodárstva. Každoročne je umožnené toto povolenie vydať, na základe požiadania zo strany užívateľov poľovného revíru alebo užívateľov poľovných pozemkov v tomto revíri, preto sa každoročne musí počkať, kým Ministerstvo pôdohospodárstva vydá tzv. usmernenie diviačej zveri na daný poľovnícky rok. Z tohto titulu, keďže bežný poľovnícky rok končí k 1.3., tak o povolenie je možné požiadať o mesiac, dva neskôr, podľa toho, kedy ministerstvo vydá toto povolenie, alebo usmernenie. Svedok potvrdil, že diviačia zver v tomto revíri je prítomná vo vysokom počte, preto každoročne žiadajú o povolenie na odstrel, na základe čoho môžu diviačiu zver loviť, ale len v medziach zákona, to znamená, že pri rešpektovaní doby lovu, vekových kategórií, atď. Poukázal na to, že aj užívatelia poľovných pozemkov sú taktiež zo zákona povinní chrániť si svoje pozemky pred voľne žijúcou zverou alebo poľovnou zverou, pričom pri nízkych výmerách, ako má žalobca je najvýhodnejšie tieto poľovné pozemky oplotiť, resp. využiť elektrický oplotok, ktorý 100 % zabráni vniknutiu zveri na danú parcelu a pri zlomku z tejto ceny, o ktorú sa tu jedná sa dali takéto opatrenia použiť. 23. Žalobca na pojednávaní dňa 10.6.2016 uviedol, že svedok N. bol na jeho poli opakovane, nie len jeden krát, aj so zástupcom, pánom N.. Nesúhlasil s tým, že na pozemku nebolo rozoznať stopy, že by bolo po búrke, ale že tam boli jasné stopy po zveri. Uviedol, že nie je pravda ani to, že nevedel o škode na zrne, ktoré videl aj s pánom N.. K. mu predtým poradil, aby sial ostnaté zrno, ktoré diviačia zver nespasie, ale spásali to nie diviaky, ale daniele, ktoré im unikli z bažantnice. Dňa 6.6.2013 deň potom, ako zistil škodu sa stretol s pánom N. aj s dvoma zverostážcami, ktorí sa prišli pozrieť na škodu, ktorí uznali, že toto bola škoda spôsobená diviačou zverou, avšak svedok S. neuznal, že to urobila zver. Žalobca pri stretnutí na poli povedal S., aké opatrenia urobil, čo aj mohol vidieť, bol tam strašiak, ľudské vlasy, uviedol mu, že púšťal v noci rádio, kúpil si sprej, načo mu S. povedal, že robí málo, že oni nemusia nič, je to škodná zver. 24. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 10.6.2016 uviedol, že žalobca nie je len veľkovýrobca plodín, ale zároveň aj predajca, preto plodiny ohodnotené v znaleckom posudku sú značne podhodnotené s ohľadom k tomu, aká by mu v skutočnosti vznikla ušlá škoda. Tento znalecký posudok bol žalovanému dodaný načas, aby sa k nemu riadne vyjadril, jeho spochybňovanie teraz nie je na mieste. 25. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 10.6.2016 uviedla, že S. nerozhoduje, či bude odstrel diviačej zveri alebo nebude, nie je na to kompetentný. K znaleckému posudku, ktorý predložil žalobca do konania uviedla, že tento je nezrozumiteľný, nie je tam určená výmera a rozsah pôdy, na ktorej došlo k poškodeniu poľnohospodárskych plodín, okrem toho sa týka len zemiakov, pričom žalobca si uplatnil aj náhradu škody za ostatnú zeleninu, cvikly, uhoriek a iné. Čísla v znaleckom posudku sú okrem toho neprehľadné. Doposiaľ sa k posudku nevyjadrovali, lebo trvali na tom, že nárok žalobcu zanikol, pretože ho neuplatnil podľa § 70 Zákona o poľovníctve. 26. Na pojednávaní dňa 19.10.2016 strany sporu nenavrhli vykonať ďalšie dôkazy, preto súd v súlade s § 182 CSP vyhlásil dokazovanie za skončené.
Súd spor právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona : 27. Podľa § 69 ods.1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve (v znení účinnom od 01.04.2012 do 30.06.2013) užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely tohto zákona sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m). 28. Podľa § 69 ods.2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo na lesných porastoch. 29. Podľa § 69 ods.5 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver zraňovať. Za primerané opatrenia sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch. Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa miery jeho zavinenia.43) 30. Podľa § 70 ods.1 zákona č. 274/2009 Z.z. o nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na a) poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla, b) lesných porastoch, ak škody vznikli od 1. júla predchádzajúceho kalendárneho roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, v lehote 30 dní od uplynutia uvedeného obdobia.
31. Podľa § 70 ods.2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu.
Na základe zisteného skutkového stavu súd nárok žalobcu právne posúdil : 32. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si v tomto spore uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej lesnou zverou, prevažne diviačou na poľnohospodárskych plodinách nachádzajúcich sa na pozemku, ktorý obhospodaruje v katastrálnom území V. a to vo výške 2.209,19 EUR. 33. Zo zhodných tvrdení strán v súlade s ust. § 186 ods.2 súd mal za preukázané, že žalobcovi na poľnohospodárskych plodinách vznikla škoda, avšak spornou zostala skutočnosť v akej sume a či v dôsledku konania žalovaného. Žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu neuznal. 34. Súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že žalobca dňa 5.6.2013 zistil, že mu bola spôsobená škoda na poľnohospodárskych plodinách, ktorú vyčíslil na základe Znaleckého posudku P.o dňa 26.6.2013 tak, že na zemiakoch vznikla škoda vo výške 1.409,19 EUR, na sadbe cvikly a uhoriek vznikla škoda vo výške 200 EUR a na obilí vznikla škoda vo výške 500 EUR. Súčasne si žalobca uplatnil aj náklady za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 100 EUR. Žalobca v žalobe tvrdil, že toto poškodenie poľnohospodárskych plodín prebiehalo aj počas mesiacov júl, august, september až do zberu plodín, ktorú si následne uplatnil ústne komunikáciou so starostom obce V. ako aj s pánom N., kompetentným zástupcom žalovaného, toto tvrdenie žalobcu poverení zamestnanci žalovaného nepotvrdili. vo veci hlásenia škôd a na základe ústnych požiadaviek komunikoval žalobca s pánom N. V spore je preukázané, že dňa 25.6.2013 žalobca písomne spolu so znaleckým posudkom P. z 26.6.2013 si uplatnil náhradu škody voči K., o čom svedčí potvrdenie prijatia B. a choroby zvery, rýb a včiel v V.. Listom doručeným dňa 1.10.2013 adresovanom Inštitútu vzdelávania, avšak prevzatom žalovaným spolu s prílohami, žiadal žalobca o písomné vyjadrenie k jeho žiadosti z 25.6.2013, to je viac ako po 90 - dňoch od jej podania. Vo veci bol žalovaný pozvaný listom starostu obce V. zo dňa 23.8.2013 na stretnutie dňa 30.8.2013, ktorého cieľom bolo nájsť spôsob eliminácie škôd spôsobených zverov na majetku občanov obce, uvedeného stretnutia sa však žalovaný nezúčastnil. Žalobca v žalobe a na pojednávaní tvrdil, že chránil svoj majetok a to sadbu zemiakov, obilia a zeleniny, ako aj kvetov odporúčanými ochrannými prostriedkami a to strašiakmi, ľudskými vlasmi, produkovanými zvukmi z tranzistora, ako aj sprejom proti zveri, v kritickom období aj strážením osobne. Je preukázané, že dňa 5.11.2013 žalobca doručil žalovanému list z 27.10.2013 ako doplnenie žiadosti o náhradu škody, na ktorý žalovaný odpovedal listom pod značkou XXX/XXXX-.. z 28.11.2013 (viac ako 150 dní od prijatia žiadosti o náhradu škody) zamietavo.
35. Systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu tvoria okrem všeobecnej zodpovednosti za škodu upravenej v § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka aj prípady osobitnej zodpovednosti za škodu upravené jednak v Občianskom zákonníku a iných zákonoch. 36. Nárok na náhradu škody v zmysle zákona o poľovníctve predstavuje prípad osobitnej zodpovednosti za škodu, pričom zákon o poľovníctve je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tento zákon o poľovníctve v ustanoveniach § 69 a § 70 ustanovuje subjekt zodpovedný za náhradu škody, subjekt oprávnený domáhať sa škody, ako aj podmienky vzniku zodpovednosti za škodu a osobitné predpoklady pre uplatnenie tohto nároku. V ostatných, zákonom o poľovníctve neupravených otázkach, sa subsidiárne uplatnia všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. 37. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 69 zodpovednosť užívateľa poľovného revíru za škodu na poľovných pozemkoch alebo plodinách na takýchto pozemkoch vysadených spôsobenú užívaním poľovného revíru, je podľa zákona o poľovníctve ustanovená ako objektívna, čo znamená, že užívateľ poľovného revíru za vzniknutú škodu zodpovedá bez ohľadu na jeho zavinenie, teda aj vtedy, keď svojím konaním alebo opomenutím škodu nezavinil. Užívateľ poľovného revíru je teda povinný uhradiť škodu, ktorá bola v poľovnom revíri spôsobená výkonom práva poľovníctva na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách, ktorú spôsobila zver, ktorej chov a lov bol v poľovnom revíri plánovaný alebo ktorej lov bol povolený. Postup užívateľa poľovných pozemkov pri uplatňovaní náhrady škody voči užívateľovi poľovného revíru upravuje citované ust. § 70 zákona. Užívateľ poľovného pozemku je povinný prijať opatrenia na zabránenie škody spôsobenej zverou pričom nesmie nimi zver zraňovať. Ak užívateľ takéto
opatrenia neprijme, znižuje sa náhrada škody podľa miery zavinenia. Rovnaké opatrenia môže prijať užívateľ poľovného revíru.
38. Súd sa v prvom rade zaoberal posúdením plynutia prekluzívnych lehôt a posúdením splnenia podmienok podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve. 39. Prekluzívna lehota znamená zánik práva uplynutím prepadnej lehoty, t.j. lehoty výslovne ustanovenej zákonom. Súdy či iné príslušné orgány prihliadajú na preklúziu ex offo, teda z úradnej povinnosti. Plnením prekludovaného práva vzniká protiprávny stav, ak by sa plnila napr. prekludovaná pohľadávka, ten, komu sa plnilo, by sa bezdôvodne obohatil, išlo by o plnenie bez právneho dôvodu. Včasným uplatnením práva by bolo možné preklúzii zabrániť. Uplatnením práva stanoveným spôsobom, v určenej lehote a u príslušnej fyzickej alebo právnickej osoby má vplyv na začiatok premlčacej doby. Naopak, neuplatnenie práva má v takýchto prípadoch za následok nielen zánik (preklúziu) práva, ale aj nemožnosť začatia plynutia premlčacej doby. 40. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd je povinný prihliadať na plynutie prekluzívnej lehoty ex offo, zo svojej úradnej povinnosti, pričom zákonom ustanovené prekluzívne lehoty majú kogentnú povahu a nemožno ich preto predĺžiť ani dohodou, preto po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty súd sa už nemôže zaoberať posúdením dôvodnosti nároku žalobcu. 41. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca, tak ako to sám v žalobe a aj na pojednávaní uviedol, škodu na poľnohospodárskych plodinách (na zemiakovom poraste, sadbe zeleniny a zrna) pestovaných na pozemkoch v katastrálnom území V. ktoré mu mala spôsobiť lesná, prevažne diviačia zistil dňa 5.6.2013, pričom túto škodu si u žalovaného uplatnil až dňa 26.6.2013 (aj to u nesprávneho subjektu, prevzatie podpísala K. čo je po márnom uplynutí subjektívnej prekluzívnej lehoty 15 dní (od kedy sa o škode dozvedel) dňom 20.6.2013, stanovenej § 70 ods.1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve. 42. Súd preto skonštatoval márne uplynutie prekluzívnej 15- dňovej lehoty v zmysle § 70 ods.1 zákona o poľovníctve dňom 20.6.2013, čo bol dôvod na zamietnutie žaloby. 43. Žalobca ďalej tvrdil, že poškodzovanie poľnohospodárskych plodín prebiehalo aj počas mesiacov júl, august, september až do zberu plodín, čo nie je dostatočne určené časové ohraničenie vzniku škody tak, aby sa dala posúdiť aj objektívna 2-mesačná lehota podľa § 70 ods.1 zákona o poľovníctve (od kedy škoda vznikla). Aj napriek tomu však súd uvádza, že nie je možné plynutie objektívnej prekluzívnej lehoty potom, ako subjektívna prekluzívna lehota už márne uplynula. Teda, ak subjektívna prekluzívna 15- dňová lehota už uplynula, aplikácia 2-mesačnej objektívnej prekluzívnej lehoty (počítanej odo dňa, kedy k porušeniu povinnosti došlo) je už vylúčená. Platí to aj opačne s tým, že subjektívna 15- dňová lehota môže uplynúť len v rámci objektívnej 2-mesačnej lehoty.
44. Zo spisu súd mal preukázané, že žalobca si správne v Žiadosti zo dňa 25.6.2016 škodu uplatnil u žalovaného, ako u užívateľa poľovného revíru, správne v súlade s § 70 ods.2 zákona o poľovníctve uviedol aj požadovanú výšku škody, avšak neuviedol žiadne opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, čo je jednou z nevyhnutných podmienok, ktoré zákon v tomto prípade vyžaduje. 45. Nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej diviačou zverou na poľnohospodárskych plodinách zakladá zodpovednosť podľa zákona č. 274/2009 Z.z., na základe čoho uplatnenie nároku musí spĺňať zákonné podmienky ustanovené v tomto zákone. 46. Keďže žalobca pri uplatnení nároku na náhradu škody nedodržal zákonom upravený postup vyplývajúci z ust. § 70 ods.2 zákona o poľovníctve, ktorý požaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov (po 1. uplatnenie nároku na náhradu škody v lehotách uvedených v odseku 1, po 2. uvedenie výšky škody, a po 3. uvedenie opatrení, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou), jeho nárok na náhradu škody zanikol, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to bez ďalšieho skúmania žalobcom tvrdeného porušovania právnych povinností žalovaným podľa § 26 a nasl. zákona o poľovníctve nesprávnym užívaním poľovného revíru V., ktoré pre posúdenie žalovaného nároku nemalo žiaden vplyv.
O trovách konania súd rozhodol : 47. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 48. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 49. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) súd rozhodol, že strany nemajú nárok na náhradu trov konania preto, že žalobcovi nárok nevznikol a žalovaný si ich náhradu neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).