Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-29-2016.pdf
PDF · 95.88 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/29/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: S. O., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, C.
- S., zastúpená JUDr. Vladimírom Grznárom, advokátom, Pri starej prachárni 13, Bratislava, a ďalšieho účastníka konania: A. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, C. - S., doručovacia adresa: T. 7, C., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej O. O., nar. X.X.XXXX, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., pracovisko C., takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo S. O., rod. A., a A. O., uzavreté dňa X.X.XXXX v C., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C., vo zväzku Q.., ročník XXXX, na str. XXX, pod p. č. XX, r o z v á d z a .
II. Súd zveruje maloletú O., nar. X.X.XXXX, na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloleté dieťa budú zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 250 eur mesačne vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou O. každú prvú sobotu kalendárneho mesiaca v dobe od 15,00 hod. do 17,00 hod. s tým, že si maloletú v určenom čase prevezme v mieste jej bydliska a po ukončení styku maloletú opäť odovzdá matke na rovnakom mieste. Matka je povinná maloletú k styku riadne pripraviť.
III. Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 13.4.2016, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol ich manželstvo, nakoľko je hlboko a trvalo rozvrátené a obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy. Navrhovateľka zároveň žiadala o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s ich sobášnym listom, s rodným listom maloletej O., s potvrdeniami o výške pracovného príjmu navrhovateľky a manžela navrhovateľky, ako aj s ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX pred matričným úradom C.. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo, obaja účastníci sú slovenskej národnosti. V ich manželstve sa narodili dve deti, z toho dňa 5.4.2002 maloletá dcéra O.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v C., kde v súčasnej dobe aj naďalej bývajú, čím bola daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku.
Navrhovateľka uviedla, že manželstvo uzavreli po niekoľkoročnej známosti. Už v prvých rokoch sa nevedeli dohodnúť na spoločných veciach a tak často dochádzalo k hádkam, pretože manžel navrhovateľky si nárokoval, aby všetko bolo podľa neho. Boli dohodnutí, že z jej výplaty sa budú platiť všetky výdavky a strava, takže jej výplata sa mesačne minula, pričom výplata manžela sa odkladala na stavbu domu. Postupom času zistila, že akonáhle nebolo po vôli manžela, alebo sa mu vzoprela v tom, že deti potrebujú niečo kúpiť, začal jej oplzlo nadávať, kričal, fyzicky ju napádal. Takto sa správal vždy, keď mala spolu s deťmi svoje nároky a tak teda takéto jeho správanie bolo takmer na dennom poriadku. Preto vždy všetko bolo tak, ako chcel on a deti poznali len hádky. Celý ich spoločný život manžel uprednostňoval svoje koníčky, chodil na ryby, mal drahú loď, psi, a na výlety chodili aj s deťmi len na kynologické výstavy. Pre svojho manžela bola vždy nerovnocenným partnerom. Nikdy nevedela koľko jej manžel zarába, nikdy nemala žiadne peniaze, ak jej na niečo koncom mesiaca nezvýšili peniaze, požičala si od mamy. Túto pôžičku následne musela vrátiť, takže ďalší mesiac opäť ostala bez peňazí. Postupne prestali s manželom spolu komunikovať, naposledy sa spolu nerozprávali asi dva roky. Od roku 2015 má navrhovateľka priateľa, ku ktorému bola nútená aj s maloletou O. sa v júli odsťahovať z dôvodu, že manžel prestal platiť elektrinu a dal domácnosť odpojiť od elektriny. Spočiatku sa otec s maloletou O. stretávali, naposledy sa však pohádali kvôli peniazom na birmovku, a odvtedy sa nestretli. Na jej výživu od odchodu zo spoločnej domácnosti matke neprispel. Maloletá O. je žiačkou 9.ročníka Základnej školy v C., výdavky má matka najmä na stravovanie v škole 21 eur mesačne, na cestovné do školy 13 eur mesačne, na doučovanie anglického jazyka 56 eur mesačne, na doučovanie slovenčiny a matematiky 10 eur mesačne, na hudobnú školu 10 eur mesačne. Maloletá chodí dvakrát do týždňa do fitness, kde platí za vstup 2,50 eur a za trénera 5 eur. S priateľom sa spoločne podieľajú na výdavkoch na vedenie domácnosti, keď platí nájom za bývanie 160 eur a poplatok za plyn 60 eur, priateľ platí elektrinu, pôžičku a stravu. Mesačne platí aj spoločnú poistku vo výške 35 eur, telefón, internet a TV 40 eur mesačne, cestovné do práce 30 eur, a spláca pôžičku od zamestnávateľa 68 eur mesačne. Matka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 628,65 eur, ďalší príjem nemá, prídavky na dieťa poberá manžel. Navrhovateľka žiadala na čas po rozvode manželstva zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné vo výške 300 eur mesačne. Matka s úpravou styku otca s maloletou O. nesúhlasila, keď bola toho názoru, že v danej veci nie je potrebné styk otca s dieťaťom upraviť, pretože otcovi v styku s maloletou nikdy nebránila, tiež bola toho názoru, že treba prihliadnuť aj na vek O., nakoľko určený styk s otcom by jej narušil program.
Manžel navrhovateľky považoval ich manželstvo za bezproblémové do roku 2008, kedy začali u navrhovateľky vznikať náznaky správania, ktoré neboli v súlade s ich dovtedajším spôsobom života. V tej dobe stavali dom, mali veľa pôžičiek a všetky výdavky mali na halier vypočítané. Navrhovateľka však prišla s iniciatívou, že chce chodiť na výlety a chce začať normálne žiť. I keď dochádzalo k hádkam pre nedostatok peňazí, nikdy nedošlo k fyzickým útokom. V tomto období navrhovateľka zdedila veľa peňazí a začala žiť takým spôsobom, že si kúpila auto, míňala peniaze na kaderníčku, pilates, začala chodiť na dovolenky. Odchádzala z domu od piatka do nedele údajne ku svojej sestre. V roku 2008 si našla priateľa a tento vzťah trval do roku 2010, následne si našla priateľa v roku 2015. Začiatkom augusta 2016 opustila aj s dieťaťom spoločnú domácnosť. Manžel navrhovateľky býva v súčasnej dobe u svojich rodičov, spláca pôžičku 62 eur mesačne, platí 156 eur poplatok za plyn, 18 eur za vodu, cestovné do práce autom ho stojí 160 eur mesačne. V auguste a v septembri poslal matke mesačne po 30 eur na výživu dieťaťa, tieto sumy sa mu vrátili nedoručené späť. Mesačne dosahuje príjem vo výške 1.324 eur, ďalší príjem nemá. So zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasil a navrhol určiť mu výživné na dieťa sumou 160 eur, ktorá suma na dieťa v jej veku je postačujúca. Zároveň žiadal, aby mu bol upravený styk s dieťaťom na čas po rozvode manželstva každú prvú sobotu v mesiaci v dobe od 14,00 hod. do 17,00 hod.
Procesný opatrovník so zverením maloletej do starostlivosti matky súhlasil. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s dieťaťom, maloletá sa vyjadrila v tom zmysle, že sa s otcom chce stretávať, nechce však, aby jej styk s otcom bol pevne stanovený určitou hodinou v určitom dni, ale aby to bolo po dohode s otcom. Procesný opatrovník bol však toho názoru, že styk v navrhovanom rozsahu môže byť upravený s tým, že pokiaľ to nebude vyhovovať maloletej alebo otcovi, dohodnú si náhradný termín.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Zákon o rodine upravuje rozvod manželstva ako jeden zo spôsobov zániku manželstva, na ktorý však zo zákona nie je právny nárok. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadať najmä na to, či je medzi manželmi vážny, a hlavne trvalý rozvrat, pre ktorý manželstvo už nemôže plniť svoj účel, a pre ktorý už nemožno od manželov očakávať ani obnovenie manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu je teda daná jeho intenzitou a trvaním. Intenzita rozvratu je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá manželského spolužitia. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je teda odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný stav vzhľadom na výsledok zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo účastníkov už dlhšiu dobu neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií tak ako to Zákon o rodine predpokladá, keď manželia nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2016, nehospodária spolu rovnako dlhú dobu, nezúčastňujú sa spolu ani na výchove detí narodených v manželstve a ich manželstvo je už len formálnym zväzkom. Manžel navrhovateľky s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, a preto vzhľadom na dĺžku trvania tohto stavu, ako aj na intenzitu odcudzenia účastníkov, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo ako trvale rozvrátené rozviedol.
S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o výchove a výžive rodičov k maloletým deťom, ktoré sa v manželstve narodili ( § 100 Civilného mimosporového poriadku).
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Matka žiadala na čas po rozvode manželstva zveriť maloletú O. do svojej osobnej starostlivosti a otcovi určiť povinnosť prispievať na jej výživu sumou 300 eur mesačne. Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a ani spoločne nehospodária, a to od júla 2016. Matka je zamestnaná s čistým príjmom 628,65 eur, ďalší príjem nemá. Býva spolu s maloletou u svojho priateľa, s ktorým sa spoločne podieľajú na chode domácnosti. Mesačne vynakladá na výživu a starostlivosť o maloletú sumu v priemernej výške 170 eur (stravovanie v škole 21 eur, cestovné do školy 13 eur, doučovanie anglického jazyka 56 eur, doučovanie slovenčiny a matematiky 10 eur, hudobná škola 10 eur, fitness 60 eur). Okrem toho má navrhovateľka výdavky aj na svoje osobné potreby. Odporca je zamestnaný a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.324 eur. Jeho mesačné výdavky dosahujú sumu priemerne 396 eur (pôžička 62 eur, 156 eur poplatok za plyn, 18 eur za vodu, cestovné 160 eur), okrem toho má taktiež výdavky na svoje osobné potreby. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len voči maloletej dcére. Maloletá O. je žiačkou 9. ročníka základnej školy, osobne sa o ňu stará matka, ktorá riadne zabezpečuje jej výchovu. Procesný opatrovník nezistil nedostatky v starostlivosti o dieťa, rovnako aj otec so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasil, preto súd nevidel dôvod aby menil jej výchovné prostredie a rozhodol o zverení maloletej O. do osobnej starostlivosti matky. Matka žiadala určiť výživné na dieťa
300 eur mesačne, otec žiadal určiť výživné vo výške 160 eur mesačne s poukazom na to, že výživné v takejto výške je vzhľadom na vek dieťaťa postačujúce. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo schopností a možností výchovou povinných rodičov platiť výživné v určenej výške, prihliadnuc na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, a zohľadnil aj právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V danom prípade súd zistil, že o dieťa sa osobne stará matka, ktorá má nižší príjem ako otec a z jej strany je podiel na výžive dieťaťa pokrytý hlavne jej osobnou starostlivosťou. Otec dieťaťa dosahuje príjem vo výške 1.324 eur v priemere, takže súd videl možnosť finančného pokrytia potrieb dieťaťa hlavne z výživného, ktoré bude matke platiť otec. Podľa názoru súdu, otec je vzhľadom na svoj príjem a pomery výživné v určenej výške 250 eur schopný platiť, keď táto výška nepredstavuje ani 25% z jeho príjmu ktorý mesačne dosahuje (25% z príjmu otca 1.324 eur predstavuje sumu 331 eur). Súd vychádzal pri určení výšky výživného nielen zo zákonných ustanovení, v zmysle ktorých majú deti právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ale aj z ustálenej súdnej praxe pri rozhodovaní o výživnom na maloleté deti, v zmysle ktorej sa výživou povinný rodič má podieľať na výžive svojich detí sumou predstavujúcou 25% - 30% z jeho príjmu, čo v danom prípade ide o výživné v takomto rozpätí vzhľadom na príjmy otca. Na základe tohto rozhodnutia má otec prispievať na výživu maloletej vo výške 250 eur, čo je výživné vo výške, ktoré zodpovedá aj súčasným potrebám dieťaťa podľa vyjadrenia matky, najmä s poukazom na jej vek, keď v ďalšom období možno predpokladať zvýšenie jej potrieb v dôsledku nástupu maloletej na štúdium na strednej škole. Takto určené výživné spolu s rodinnými prídavkami na maloletú, pokryje výdavky dieťaťa vzhľadom na jej vek a potreby, keď výživné má mať predovšetkým spotrebný charakter.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 Zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2010, č. k. I. ÚS 120/2010-15)
Účastníci konania v priebehu konania nedospeli k dohode o rozsahu styku otca s maloletou, z toho dôvodu na žiadosť otca, rozsah jeho styku s dieťaťom upravil súd. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol o úprave styku otca s dieťaťom aspoň v takom rozsahu, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, keď v takomto minimálnom rozsahu navrhoval upraviť styk s maloletou jej otec. Súd mal pri rozhodovaní za to, že je potrebné, aby maloleté dieťa malo kontakt s oboma rodičmi, pravidelne sa s nimi stretávalo, aby sa nepretrhla citová väzba medzi otcom a maloletou, mal však pritom na zreteli aj záujem dieťaťa, keď prihliadol na jeho vek a záujmy.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, v ktorom bolo manželstvo zapísané, že opäť prijíma priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva.