Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/163/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. č. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 419,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 6. decembra 2012, č. k. 11Er/673/2012 - 12, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v časti uplatneného zmenkového úroku. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 2 v spojení s ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v príslušnom znení a s poukazom na Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Sb. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie požiadal vyššie menovaný súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny vo výške 419,28 Eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 844,01 Eur za obdobie od 13.07.2011 do 11.08.2011, zo sumy 755,01 Eur od 12.08.2011 do 15.08.2011, zo sumy 689,01 Eur od 16.08.2011 do 12.09.2011, zo sumy 623,01 Eur 13.09.2011 do 12.10.2011, zo sumy 557,01 Eur od 13.10.2011 do 11.11.2011, zo sumy 491,01 Eur od 12.11.2011 do 12.12.2011, zo sumy 425,01 Eur od 13.12.2011 do 12.01.2012, zo sumy 359,01 Eur od 13.01.2012 do 10.02.2012, zo sumy 293,01 Eur od 11.02.2012 do 13.03.2012, zo sumy 227,01 Eur od 14.03.2012 do 11.04.2012 a zo sumy 161,01 Eur od 12.04.2012 do zaplatenia, zákonného úroku 6 % ročne z dlžnej sumy po zohľadnení čiastkových úhrad, trov súdneho konania a trov exekúcie. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., sp. zn. SR 08571/11 zo dňa 07.09.2011 (ďalej len „exekučný titul“), ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému okrem iného aj vyššie uvedený zmenkový úrok. Súd prvej inštancie dôvodil, že z exekučného titulu vyplýva, že ním boli priznané nároky zo zabezpečovacej vlastnej zmenky, vystavenej povinným dňa 22.10.2010. Zmenka bola vystavená ako blankozmenka bez uvedenia sumy a dátumu začiatku jej úročenia. Pre neplnenie vlastného záväzku oprávnený zmenku vyplnil v súlade s vyplňovacím právom a dňa 16.05.2011 predložil povinnému na zaplatenie. Zmenka bola splatná na videnie, teda predložením dňa 16.05.2011. Keďže povinný nároky zo zmenky nesplnil, domáhal sa oprávnený plnenia v rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, preto je možné v exekučnom konaní aj posudzovanie ním priznaného plnenia okrem iného aj z hľadiska jeho dovolenosti. Súd prvej inštancie následne dospel k záveru, že exekučným titulom priznaný úrok 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 844,01 Eur je v časti pripadajúcej na obdobie od splatnosti zmenky do zaplatenia zmenkovej sumy nedovoleným plnením. Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Sb. totiž úročenie zmenkovej sumy po splatnosti zmenky nepripúšťa (s výnimkou

zákonného 6 % úroku). Uvedený zákaz nie je v uvedenom zákone uvedený priamo, avšak vyplýva z výkladu zákona. Keďže zmenkový úrok po splatnosti zmenky zákon nepripúšťa, je toto plnenie plnením nedovoleným a oprávnenému nepatrí zmenkový úrok od 13.07.2011 do zaplatenia, teda po dni splatnosti zmenky, preto súd prvej inštancie žiadosť o vydanie poverenia v časti priznaného zmenkového úroku zamietol. Uviedol, že vo zvyšnej časti, v ktorej nebola žiadosť o vydanie poverenia zamietnutá, bude vydané poverenie na vykonanie exekúcie.

2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní vyčítal súdu prvej inštancie predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že súd prvej inštancie prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Zastával názor, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému, alebo k niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Za procesnú vadu považoval aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej normy (ust. § 52 Občianskeho zákonníka). V odôvodnení rozhodnutia absentuje postup súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, vôbec sa nezaoberal so splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa. Mal za to, že súd musí pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského mať napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. Súd prvej inštancie sa však týmito závermi neriadil a v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával. Ďalej bol toho názoru, že keď exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky

- teda vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom, potom mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tom zmysle aj vykonávať dokazovanie. Navyše súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť podľa § 391 ods. 1 C.s.p. na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

5. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v danej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, spísaným do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. dňa 03.05.2012, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 419,28 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 07.09.2011, sp. zn. SR 08571/11, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 17.10.2011 a vykonateľnosť dňa 20.10.2011. Zo spisového materiálu odvolací súd mal tiež za preukázané, že právny vzťah medzi

oprávneným a povinným bol založený dňa 22.10.2010 zmluvou označenou ako Zmluva o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

6. Z predloženého rozhodcovského rozsudku odvolací súd ďalej zistil, že právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi v prejednávanom prípade mala byť založená samostatnou rozhodcovskou zmluvou.

7. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti uplatneného zmenkového úroku.

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v platnom znení exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

11. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

12. Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, teda v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní“), z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v ustanovení § 40 písm. a/ a b/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

13. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť predovšetkým otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

14. Ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia, resp. exekúciu. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medziiným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky v zmluve. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle §

44 ods. 2 Exekučného poriadku v príslušnom znení, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť, nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012).

15. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, ako sa konajúci súd vysporiadal s otázkou právomoci rozhodcovského súdu vydať rozhodnutie, ktoré bolo oprávneným v danom konaní predložené ako exekučný titul. Otázka existencie, resp. neexistencie právomoci rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie je pritom prioritnou otázkou, ktorou sa exekučný súd musí zaoberať ešte pred tým, ako rieši otázku, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom.

16. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že ak by rozhodcovský súd vydal rozhodnutie napriek tomu, že na to nemal právomoc (založenú platne uzavretou rozhodcovskou zmluvou), takéto ním vydané rozhodnutie by nebolo spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku v príslušnom znení, pretože by išlo o nulitný právny akt. V preskúmavanej veci je preto namieste, aj s prihliadnutím na rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných veciach, predovšetkým taký postup exekučného súdu, ktorý spočíva v skúmaní, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať a rozhodnúť daný spor, ktorú skutočnosť možno preukázať iba riadnym preskúmaním rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky v zmluve. Až následne, v prípade, ak vydal rozhodcovský rozsudok orgán s riadne založenou právomocou, prichádza do úvahy ďalšie skúmanie, či plnenie priznané takýmto rozhodcovským súdom je právom dovolené alebo neodporujúce dobrým mravom.

17. Otázku existencie právomoci rozhodcovského súdu na konanie môže súd vyriešiť nepochybne len posúdením kompletnej úverovej zmluvy, vrátane príslušných všeobecných zmluvných podmienok, alebo iných obdobných zmluvných dojednaní a kompletnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.

18. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie, ktorý je právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný, bude v ďalšom konaní prioritne preskúmať právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom v danej veci, a to preskúmaním kompletnej rozhodcovskej zmluvy, ktorú bude potrebné do spisu vyžiadať a následne opätovne posúdiť, či sú alebo nie sú dané dôvody na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).