Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozhodnutie_2C-52-2009.pdf
PDF · 164.96 KB
No categories available
2C/52/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo samosudcom JUDr. Miroslavom Jagnešákom v právnej veci žalobkyne: Q. E., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, XXX XX K., právne zastúpená Mgr. Ivanom Košťálom, advokátom, so sídlom Štúrova 11, 949 01 Nitra proti žalovaným: 1/ X. Q., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. č. XXX/X, XXX XX K., právne zastúpená JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom Mieru 312/13, 029 01 Námestovo, 2/ G. F., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ul. Z. č. XX, XXX XX Y., 3/ I. W., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ul. X.. XXX,., v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I/ Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.
II/ Žalovaní v 1/ až 3/ rade majú nárok na náhrada trov konania v celom rozsahu.
III/ Žalobkyňa je povinná uhradiť štátu trovy konania vo výške vo výške 134,62 Eur a to na účet IBAN: W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom doručeným na tunajší súd dňa 17. 04. 2009 v spojení s pripustenou zmenou žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností uvedených v uznesení Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2C/52/2009-77 zo dňa 13. 01. 2011 nachádzajúcich sa v k.ú. Y.. V priebehu konania žalobkyňa podala návrh na zmenu petitu zo dňa 05. 09. 2011, doručený súdu dňa 07. 09. 2011, ktorú súd pripustil uznesením 2C/52/2009-136 zo dňa 26. 10. 2011, ktorým už žiadala priznať vlastnícke právo k tam uvedeným nehnuteľnostiam a to v celosti (bez vymedzenia resp. uvedenia veľkosti vlastníckeho podielu v petite žaloby). Následne v priebehu konania žalobkyňa cestou zvoleného právneho zástupcu podala dňa 12. 10. 2012 ďalší návrh na zmenu petitu žaloby, ktorú zmenu súd pripustil uznesením č.k. 2C/52/2009-238 zo dňa 18. 10. 2012 v nasledovnom znení: I/ žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele XX/XXX-ín z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Y. ako pozemok parcela KN-E č.XXXX/X-trvalé trávnaté porasty o výmere XX m2, parcela KN-E č.XXXX/X trvalé trávnaté porasty o výmere XX m2, parcela KN-E č.XXXX/X trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m, pod B X v podiele X/ X-ina zapísané na žalovanú v 1/ rade. II/ Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele XX/XXX- ín z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. Y., ako pozemok parcela KN- E: číslo XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parcela KN-E č. XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parcela KN-E č.XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parcela KN-E č. XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parcela KN-E č.XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parcela KN-E č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, parcela KN-E č. XXXX/X orná pôda o výmere XX m2, parcela KN-E č.XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela KN-E č.XXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, parcela KN-E č. XXXX/X orná pôda o výmere XX m2, parcela KN-E č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, parcela KN-E č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela KN-E č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, pod B X v podiele X/X-ina zapísané na žalovanú v 3/ rade, pod B X v podiele X/X-ina zapísané na žalovanú v 2/ rade a pod B X
v podiele X/X-ina zapísané na žalovanú v 1/ rade. H./ G. je podielovou spoluvlastníčkou v podiele XX/ XXX-ín z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Y. ako pozemok parcela KN-E č. XXXX lesné porasty vo výmere XXXX m2, parcela KN-E č. XXXX lesné pozemky vo výmere XXX m2, parcela KN- E č. XXXX orná pôda vo výmere XXXXX m2, parcela KN-E č. XXXX lesné pozemky vo výmere XXXX m2, parcela KN-E č. XXXX lesné pozemky vo výmere XXXXX m2, parcela KN-E č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parcela KN-E č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parcela KN-E č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parcela KN-E č. L. orná pôda o výmere XXXX m2, parcela KN-E č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parcela KN-E č. XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parcela KN- E č. XXXX/X orná pôda o výmere XX m2, parcela KN-E č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parcela KN-E č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parcela KN-E č. XXXX/ X trvalé trávne porasty o výmere XX m2, parcela KN-E č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, pod B X v podiele X/XX-ina zapísané na žalovanú v 1/ rade. IV/ G. je podielovou spoluvlastníčkou v podiele XX/XXX-ín z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Y. ako pozemok parcela KN-E č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, pod B X v podiele X/X-ina zapísané na žalovanú v 2/ rade. V/ G. je podielovou spoluvlastníčkou v podiele XX/XXX-ín z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Y. ako pozemok parcela KN-E č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2, pod B X v podiele X/X-ica zapísané na žalovanú v 3/ rade a pod B X v podiele X/X-ica zapísané na žalovanú v 2/ rade. VI/ G. je podielovou spoluvlastníčkou v podiele XX/XXX-ín z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Y. ako pozemok parcela KN-E č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2, pod B X v podiele X/ X-ine zapísané na žalovanú v 3/ rade.
2. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že na základe osvedčenia o dedičstve vydaného Okresným súdom v Nitre sp. zn. D 1432/01, D not 114/01 dňa 20. 06. 2002, právoplatným 08. 07. 2002, nadobudla po poručiteľovi H. Y., zomrelom XX. XX. XXXX, spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam v k.ú. Y., zapísané v pk prot. č. XX, r.č. 1 až 9 a to podiely pod B XX a XX v X/XX úč. (XX/XXX) a pod B XX v XX/XXX úč, spolu v podiele XX/XXX úč. P. žalobkyne však nebolo v plnom rozsahu zapísané do katastra nehnuteľnosti a to z dôvodu, že Správa katastra v Námestove žalobkyni oznámila listom zo dňa 17. 07. 2003, že na pk prot. č. XX na podiely pod B XX, XX a XX už bolo dňa 09. 02. 2001 zapísané osvedčenie o držbe č. Z XXXX/XXXX (NZ XXX/XX) v prospech X. W. a I. W., Y. XXX. Na pk prot. č. XX k.ú. Y. boli založené LV č. XX a XXXX, na ktorých boli ako spoluvlastníci evidovaní aj H. Y. v podiele XX/XXX úč. a X. Y. v podiele XX/XXX úč., ktoré boli predmetom dedičstva a ktoré mala nadobudnúť žalobkyňa. Podľa súčasných údajov katastra na nehnuteľnosti bol medzičasom založený nový LV č. XXXX pre k.ú. Y. a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam a vlastníkom pôvodne zapísaných na LV č. XXXX a nový LV č. XXXX pre k.ú. Y. vo vzťahu k nehnuteľnostiam a vlastníkom pôvodne zapísaných na LV č. XX. Na obidvoch nových LV č. XXXX a XXXX je zapísaná žalovaná v 1/ rade ako spoluvlastníčka, ktorá predmetné nehnuteľnosti dostala darom v roku XXXX od rodičov X. a I. W.. V danom prípade ide o podiely, ktoré mali byť predmetom osvedčenia o držbe č. Z XXX/XXXX (NZ XXX/XX), podľa prípisu Správy katastra Námestovo zo dňa 17. 07. 2003 vo vzťahu k pk prot. č. XX podiely pod B XX, XX a XX, ktoré boli predmetom dedičstva a patria žalobkyni. Žalovaná v 1/ rade a ani jej právni predchodcovia neboli a nie sú oprávnenými držiteľmi podielov, ktoré osvedčovali, t.j. podielov H. Y. vo výške XX/XXX úč. a X. Y. vo výške XX/XXX úč. z pk prot. XX pod B XX, XX a XX. Jedinou oprávnenou osobou k týmto podielom titulom dedenia je žalobkyňa. Žalobkyňa má teda naliehavý právny záujem na podanej žalobe, nakoľko žalovaná v 1/ rade je zapísaná ako vlastníčka sporných nehnuteľnosti a zmenu tohto stavu môže privodiť len súdne rozhodnutie v tejto veci ako podklad pre vykonanie zápisu v katastri nehnuteľnosti.
3. Podaním doručeným súdu 10. 12. 2010 žalobkyňa žiadala pripustiť ďalších účastníkov do konania a to na strane žalovaných o žalovanú v 2/ a 3/ rade a taktiež aj rozšírenie pôvodného petitu žaloby. Dôvodom bola skutočnosť, že žalovaná časť parciel, ktoré boli predmetom sporu previedla na tieto žalované v 2/ a 3/ rade a geometrickým plánom boli vytvorené aj nové parcely z pôvodných parciel. Súd teda uznesením 2C/52/2009-77 zo dňa 13. 01. 2011 pripustil do konania žalované v 2/ a 3/ rade a taktiež aj zmenu petitu pôvodnej žaloby.
4. Žalobkyňa teda v priebehu konania žiadala určiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaných v pk prot. č. XX k.ú. Y. a to najskôr k podielom pod B XX, XX a XX - celkový spoluvlastnícky podiel XX/ XXX úč., následne pripustenou zmenou petitu (uznesením XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 26. 10. 2011) vlastníctvo v celosti, ďalšou pripustenou zmenou petitu (2C/52/2009-238 zo dňa 18. 10. 2012) opätovne v spoluvlastníckom podiele XX/XXX úč., ale už k parcelám reg. "E" resp. reg. "C" na jednotlivých LV tak, ako je to uvedené v úvodnej časti tohto odôvodnenia rozsudku.
5. Vo veci prvostupňový súd rozhodol rozsudkom č.k. 2C/52/2009-468 zo dňa 12. 03. 2014 tak, že návrh žalobkyne zamietol a to z dôvodu, že žalovanú v 3/ rade a jej manžela X. W. považoval za dobromyseľných nadobúdateľov spoluvlastníckeho podielu XX/XXX úč. po H. Y. v pk. prot. č. XX k.ú. Y. minimálne od XX. XX. XXXX, ktorí si usporiadali vzťah k tomuto spoluvlastníckemu podielu v roku 2000 a to notárskym osvedčením N XXX/XX NZ XXX/XX na Notárskom úrade (NÚ) JUDr. Kakačkovej v Dolnom Kubíne, ktoré bolo dňa 09. 02. 2001 zapísané v katastri nehnuteľnosti pod č. Z XXXX/XXXX. Následne manželia W. darovacou zmluvou zo dňa 10. 07. 2003 takto zapísané spoluvlastnícke podiely (Z 3232/2000) v celkovom spoluvlastníckom podiele XX/ XXX úč. previedli na svoju dcéru X. W. , nar. XX. XX. XXXX - žalovanú v 1/ rade (B ktorá sa stala vlastníčkou tohto spoluvlastníckeho podielu s poukazom na ust. § 134 ods. 1, 3 OZ.
6. Po podaní odvolania žalobkyňou Krajský súd v Žiline uznesením 6Co/314/2014 zo dňa 26. 11. 2014 rozsudok prvostupňového súdu č.k. 2C/52/2009-468 zo dňa 12. 03. 2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že prvostupňový súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. V ďalšom sa prvostupňový súd mal dôsledne oboznámiť s obsahom notárskej zápisnice N 187/00 NZ 296/00 spísanej NÚ JUDr. Kakačkovej v Dolnom Kubíne a opätovne vyhodnotiť spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam žalovanou v 3/ rade a jej manželom. Po vypočutí svedkov navrhnutých žalobkyňou opätovne vyhodnotil dokazovanie a vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 2C/52/2009-551 zo dňa 18. 05. 2015 tak, že návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
7. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline uznesením číslo konania 6CO/494/2015-571 zo dňa 26. 08. 2015 rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/52/2009-551 zo dňa 18. 05. 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uvedenom uznesení odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd sa dôsledne neriadil vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení najmä pokiaľ ide o zákonné predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, ku ktorým bezpochyby patrí právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, pričom ústna zmluva o prevode nehnuteľnosti nemôže byť právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva a to ani v prípade, ak je držiteľ s ohľadom na všetky okolnosti presvedčený, že je vlastníkom veci.
8. Podľa § 391 ods. 2, 3 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. (3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
9. S ohľadom na uvedený procesný stav vo veci okresný súd ako prvostupňový súd po zrušení a vrátení veci krajským súdom opätovne vyhodnotil vykonané dokazovanie.
10. Žalobkyňa pred súdom uviedla, že jej otcom bol V. Y., nar. XX. XX. XXXX, otcom V. Y. bol H. Y. a matka I., rod. V.. Podľa dedičského rozhodnutia Okresného súdu Nitra č. k. D 1432/01, D not 114/01 po H. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX, menovaný bol bratom žalobkyne a on nadobudol v dedičskom konaní po otcovi V. Y. všetky pozemky v k. ú. Y., okrem iného aj pozemky zapísané v pk prot. č. XX. Predmetom toho súdneho konania sú teda len pozemky, ktoré boli zapísané v pk prot. č. XX k. ú. Y.. Iné nehnuteľnosti z iných protokolov nie sú predmetom tohto konania. Do dedičstva po bratovi H., ktorý mal deti, sa dostala tak, že brat H. zanechal závet, kde ju určil za preberateľku nehnuteľností. V rámci vyporiadania dedičstva po bratovi sa s jeho deťmi ako zákonnými dedičmi dohodla tak, že im prenechala dedičstvo vo B. G. a ona prebrala dedičstvo po bratovi v k. ú. Y., s tým, že to vysporiada. R. V. Y. zomrel XX. XX. XXXX. Po ňom prebehlo dedičské konanie v Nitre pod č.k. D 884/70. Predmetom tohto sporu sú iba nehnuteľnosti z protokolu XX k. ú. Y., ktoré nadobudla po bratovi H. v podiele pod B XX, XX, v podiele X/XX (XX/XXX), + pod B XX v podiele XX/XXX, spolu teda v podiele XX/XXX úč. Žalobu podala z toho dôvodu, že zo Správy katastra Námestovo jej bolo doručené oznámenie zo dňa 17. 07. 2003, že dedičské rozhodnutie po bratovi H. č.k. D 1432/01 nebolo možné zapísať v plnom rozsahu, týkalo sa to nehnuteľnosti zapísaných v protokole č. XX pod B XX, XX, XX. Správa katastra jej oznámila, že u týchto podielov bol urobený zápis titulom osvedčenia o držbe Z XXXX/XXXX v prospech X. W. a I. W., Y. XXX. Na to sa stretla so žalovanými a to s p. W. v júni XXXX, aby jej ona ozrejmila, čo z majetku jej predal brat H.. Vtedy jej ukázala na mapke, že kúpila pozemok pod rodinný dom za 13.000,-Sk a potom si dokúpila ďalší pozemok nad už kúpeným pozemkom za 18.000,- Sk. V žiadnom prípade to
však nebolo pole tiahnuce sa smerom do potoka. Taktiež jej povedala, že kúpila časť pozemku vedľa Z. v časti pod cestou za 30.000,- Sk. Vtedy jej neukázala že kúpila smerom až ku rieke.
11. Žalovaná v 2/ rade pred súdom uviedla, že je vlastníčkou pozemku č. XXX/X o výmere XXXX m2, ktorý bol vymeraný GP a tento pozemok si vysporiadala tak, že má jednak dedičský podiel po otcovi XX/ XXX, potom výmena so sestrou (žalovaná v 3/ rade) a jej dcérou X. Q. na podiel XX/XXX, potom XX/XXX jej podpísal spoluvlastník X. E., a XX/XXX výmena medzi V. Y. a dedkom X. S.- F.. Bola tam vzájomná zámena. Tento pozemok si vyporiadala v roku 2009 podľa GP z marca 2009. Rodičia mali pozemky v tzv. šnúre, ktorá sa delila na X časti, rodičia mali ? úč., Y. X/X úč., ale v tej časti, kde má zameraný pozemok bola vzájomná výmena, potom ? úč. mali W. a ? mali E.. Výmena medzi V. Y. a dedkom X. S.
- F. sa týkala výmeny podľa súčasných parciel na GP. Y. mali celú parcelu XXXX/X a XXXX/X, 2, čiže pozemok, na ktorom je teraz postavený Z. a ten pozemok, ktorý odkúpila sestra I. od Y.. Za to V. Y. pustil dolu svoj pás poniže Z. smerom ku rieke.
12. Žalovaná v 3/ rade pred súdom uviedla, že pozemky pôvodne zapísané v protokole XX k. ú. Y. boli v spoluvlastníctve, kde jej rodičia mali podiel, ktorý odkúpili od W. v ? úč., Y. mali taktiež ? úč., E. X. v ? úč., a S. X. - otec po X. S. (dedkovi) v ? úč.. Otec potom mal X podiely, čiže X/X úč.. V roku 1982 stavali rodinný dom a boli za H. Y. v K., vtedy predal obci, ktorá to vykupovala pod rodinný dom, bolo to možno tých XXX m2. Vtedy mu dali 2.000,- Sk. Vzhľadom na to, že nad domom boli pozemky, ktoré mali v páse smerom do potoka rodičia aj Y. tak boli za H. Y. s tým, že to odkúpia. V roku 1993 kúpili od H. Y. jeho podiel od svojho pozemku smerom ku potoku a vyplatili mu vyplatili 10.500,- Sk. Rodičia mali problémy s prístupom na pozemky nižšie hlavnej cesty v obci Y. nakoľko H. Y. predal stavebný pozemok Z. a tak nemali prístup na pozemky niže domu Z.. Toto sa urovnalo v roku 1995, kedy boli opäť za H. Y. odkúpili vedľa Z. domu, kde mali Y. svoj rodinný dom a vtedy mu dali 20.000,- Sk doma a 30.000,- Sk mu poslali domov, pričom kupovali z protokolu č. XX aj les. V rámci vyporiadania podielu H. Y. v protokole č. XX odkúpili do neho aj hriadu nad riekou za 3.500,- Sk. Pokiaľ ide o pozemok zvaný bory v časti pozemkov pod Z. domom, tak tieto nekupovali, nakoľko tie boli dávno vymenené ešte dedom X. S. - F. s V. Y. a to tak, že dedo im nechal pozemky pri ceste, aby mali väčší dvor pri dome a Y. nechal dedovi časť pozemkov, ktoré sa užívajú ako tzv. bory. V tejto časti má dnes pozemok jej sestra F. - žalovaná v 2/ rade. Ohľadom týchto pozemkov sa stretli v roku 2003 na Obecnom úrade v Y., kde bola prítomná aj žalobkyňa a dcéra X. Q., ktorá bola vtedy ešte slobodná. Rozoberali sa pozemky z protokolu č. XX. Dohodli sa tak, že doplatili žalobkyni sumu 30.000,- Sk, čo bol to doplatok za les. Odvtedy bol pokoj a až v roku 2008 obdŕžala žalobu. Medzi tým jej chodili listy od pani E., kde žiadala doplatenie sumy 61.000 Sk, údajne za les, ktorý mal väčšiu výmeru. Ďalej uviedla, že sa považuje za vlastníčku podielu v protokole č. 47, ktorý kupovala s manželom a tento podiel po Y. aj osvedčovali a predstavoval výmeru cca X,X hektára.
13. Žalovaná na doplnenie v zmysle usmernenia krajského súdu pred súdom ďalej uviedla, že ohľadom kúpy pozemkov v Y. jednali s H. Y., ktorý bol zapísaný ako vlastník pozemkov. Predtým ohľadom kúpy jej otec X. S. jednal s jeho otcom V. Y.. Y. mali postavený rodinný dom pod cestou a aby mali väčší dvor pri tomto rodinnom dome, tak X. S. im vymenil pozemok v ich dvore za ich pozemok na boroch (pozemky nad riekou). To boli parcely č. XXX, XXX. Pozemok patriaci Y. pri rodinnom dome rodičov, ktorí ho užívali ako záhradu ( parcely č XXX, XXX) rodičia odkúpili ešte v r. 1963 za 1900,- Sk. Potom čo sa žalovaná vydala, tak spolu s manželom začali stavať rodinný dom a to asi v r. 1984. V tejto súvislosti išli do G. aj s E., nakoľko potrebovali vysporiadať pozemok pod rodinným domom (parc. č. XXX, XXX) a H. Y. vyplatili 2000,- Sk, pričom on to predával MNV Y. a ten im potom predelil stavebný pozemok. Keďže pozemky Y. susedili s ich pozemkami (boli podelené na pásy), tak žalovaná s manželom mali záujem usporiadať vlastníctvo k týmto pozemkom, tak H. Y. vyplatili v r. XXXX za pozemok od ich rodinného domu po potok 10500,- Sk a 3500,- Sk za pozemok zvaný hrada nad riekou. V r. XXXX potom odkúpili a vyplatili zostatok a to aj les (parc. č. XXX). O kúpe pozemkov sa mala robiť aj písomná zmluvu a za tým účelom H. Y. prišiel aj do Y. v r. XXXX, nedoniesol však žiadne papiere - doklady. V roku 2000 jej H. Y. napísal list a priložil aj dedičské rozhodnutie, ktoré svedčilo o tom, že on je vlastníkom. V tomto liste aj uviedol: " že dúfa, že budeme spokojní a že to bude v poriadku". Ďalej uviedla, že so žalobkyňou prišla do kontaktu až v r. XXXX, keď už H. Y. nežil. Na obecnom úrade v Y., kde bola prítomná žalobkyňa so svojimi súrodencami, si vysvetľovali situáciu ohľadne pozemkov v pk protokole č. XX. B. im predložila doklady, na základe ktorých hradila ich bratovi H. Y.. Y. žiadali doplatiť za les parc. č. XXX, nakoľko už vyplatená cena ich bratovi sa im málila. Vtedy žalovaná aj s manželom doplatili sumu 30 000,- Sk, pričom potvrdenie a prehlásenie žalobkyne bolo doložené súdu. Žalovaná v 3/ rade ďalej uviedla, že o pozemky získané od H. Y. sa stará nepretržite od r. XXXX, sadia tam stromky, orú ich. Cítia sa ako
ich vlastníci. Prvýkrát boli rušení v užívaní týchto pozemkov po H. Y. v r. 2003 a to žalobkyňou, keď jej a manželovi začala vypisovať listy, že je tam veľa hektárov, že pole nemali v jednom pásiku, ale v štyroch. Vyvrcholilo to v r. 2008, keď podala žalobu na súd. K údajom uvádzaným v notárskej zápisnici N 187/2000 (kúpa v r. 1985 od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov O O I. F. X/XXX a XXB Z. F. X/XXX) žalovaná uviedla, že títo boli vtedy už mŕtvi a ona mala po otcovi ? čo predstavovalo XX/XXX úč., ale zapísané v skutočnosti mala len XX/XXX úč. a F. mali XX/XXX úč. a Q. Y., ktorá bola z rodu W., mala tiež X/XXX úč., tak mi to dopočítali do podielu po otcovi. F. boli v ich roli a ich podiel užívali vždy rodičia. V tejto notárskej zápisnici malo byť uvedené, že tieto nehnuteľnosti nadobúdali od r. 1985. Samotná žalobkyňa nespochybňovala kúpu pozemkov od jej brata, ale žiadala zaplatiť vyššiu cenu, nakoľko sa jej málila cena za les.
14. W. X. Z. pred súdom uviedol, že so žalobkyňou nie v príbuzenskom vzťahu, žalované v 2/ a 3/ rade sú susedami. V roku 1977 sa oženil a rodinný dom staval okolo roku 1980 na pozemku, ktorý užíval H. Y., ktorý býval vo B. G., pri K.. Za H. Y. bol osobne s jeho strýkom X. Y.. X. Y. mu ponúkol stavebný pozemok, nakoľko chcel stavať v Y., išlo o pozemok, ktorý v celosti užíval H. Y. a tento pozemok bol široký XX m a dĺžka to bola asi XX m smerom od cesty k rieke. S H. Y. sa dohodol tak, že zobral šírku XX m a dĺžku XX m. Za jeho rodinným domom H. Y. zostala ešte šírka XX m jeho pozemku, plus tam bolo ešte pričlenených X m na šírku z S. pozemku, čo mal byť pozemok pre H. Y., nakoľko on si to prial, aby tam mal ešte jeden stavebný pozemok. Postup bol taký, že H. Y. predal pozemok obci a obec to potom previedla na neho a manželku. Za tento pozemok zaplatil H. Y. 20 tisíc Sk, samozrejme, že výkup od neho sa realizoval za úradnú cenu. To bolo niečo cez 4 tisíc Sk. Za jeho rodinným domom stál ešte starý dom, ktorý patril H. Y. a asi tak 10 rokov potom, čo začal stavať dom tento starý dom patriaci H. Y. začali búrať W. a vtedy sa od nich dozvedel, že to kúpili od H. Y.. Ďalej sa o situáciu nezaujímal. Svedok ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že W. odkúpili od H. Y. pozemky jednak smerom ku rieke pod jeho domom a jednak do chotára nad ich domom nad cestou. Po nejakej dobe sa ozval starý pán S., otec žalovaných, ktorý mu povedal, že má postavený rodinný dom na pozemku, kde on má tiež účasť. Vtedy mu oponoval, že predsa jednal s H. Y., ktorý to užíval. Svedok sa vtedy dozvedel, že v tom hone boli štyria účastníci a starý S. zrejme tam mal vlastnícky ? účasti. Nejako nevychádzali, ale k hádkam ohľadne toho nedošlo. X. E. starší má postavený dom nad cestou zarovno s jeho domom v tom istom hone. V. H. Y. mal nejaký les, tak v tom hone to od neho kúpili W.. Svedok ďalej uviedol, že pozemky pod jeho domom po roku 1990 užívali W., nakoľko to kúpili od H. Y. a do uvedenej doby to užívala A. Y.. Nad cestou H. Y. užíval jeho strýko X. Y. a potom, čo to W. kúpili, tak to začali užívať celé oni.
15. Svedok Q. Q. pred súdom uviedol, že žalobkyňu si pamätá, keď mala asi štyri alebo päť rokov, lebo potom odišli do K.. Jej otca V. Y. poznal. Mal 5 detí, najstarší bol H., potom bol I., X., Q., žalobkyňa a ešte dcéra, ktorá zomrela. V tom hone, čo bola Y., to kúpil S. od W., potom tam mal Y., čo kúpili W. a E.. Svedok bol účastníkom v susednej roli, zvanej V.. X. Z. je jeho zať a má postavený dom na pozemku, ktorý kupoval od Y., konkrétne od H. Y. a V. Y. (otec H. a žalobkyne), ktorý ešte v tej dobe žil. Zať Z. kupoval pozemok pod dom tak, že to išlo ešte cez bývalý Q. v Y.. Svedok ďalej uviedol, že má vedomosť, že H. Y. pozemky v susednej roli predal W.. Podiel, ktorý tam mali W., kúpil otec W. a F. X. S..
16. Svedok X. Y., brat žalobkyne pred súdom uviedol, že boli siedmi súrodenci, jeden sa utopil. Najstarší brat sa volal H., najmladšia je žalobkyňa. Z Y. sa sťahovali v roku 1956. Mali rodinný dom pod cestou. Hore nad cestou býval S., E.. Rodičia mali pozemok smerom nad cestou smerom do potoka, pričom z jednej strany bol susedom Q. (G.), mali postavený taký dom pri javore. Otec predal pozemky na U., v tej časti, kde mali dom nepredal nič. V roku XXXX boli opravovať strechu na rodičovskom dome pod cestou. Po otcovi V. zdedil pozemky brat H. Y., jemu to fakticky otec podpísal, ktorý sa potom tiež odsťahoval na P.. O tom, či predával a čo predával brat H. svedok nevedel nič uviesť. Brat chodieval do Y. vždy sám. Potom, čo boli opravovať strechu na dome, tak uvažoval s bratom, že by mali z toho chalupu. No neskôr sa dozvedel, že predal určitú časť ich pozemku, ktorá slúžila ako vchod do dvora a to susedovi, ktorý tam staval rodinný dom (Z.). Pole nad cestou a pod cestou nepredal určite, ale len tú časť, čo slúžila ako stavebný pozemok. Svedok ďalej uviedol, že chodieval na R. služobne po dosky do R. V. a vtedy si všimol, že sa niečo robí na ich rodičovskom pozemku. Pýtal sa na to brata, ktorý mu povedal, že predal nejakú časť pozemku. On sa však nezaujímal o pole a nevedel ako brat nakladal s týmito pozemkami, ktoré boli napísané na neho. O tom už s ním nevravel a to po tom, ako mu vytýkal to, čo urobil s pozemkom pri ich rodinnom dome. Svedok ďalej na otázky odpovedal tak, že z nich vyplynulo, že ohľadom predaja pozemkov H. Y. sa stretli so žalovanými v 1/ a 3/ rade na Obecnom úrade v Y. a to spolu so žalobkyňou a ďalšou sestrou F. K., kde sa riešil rozpor o výmeru lesa a cena pozemkov. Vtedy
bol urobený taký záver, že zo strany W. im doplatili cenu 30 tisíc Sk. Jednalo sa vlastne o doplatok do ceny, ktoré pozemky im predal brat H. Y.. W. mali na to aj papier. Z jednania sa rozišli v dobrom, neboli hádky a nedorozumenia. Vyplatené peniaze si rozdelili ako súrodenci po 10 tis. Sk.
17. Svedkyňa J. Y. pred súdom uviedla, že žalobkyňa je sesternicou jej manžela a žalované sú susedami. F. teraz býva v inej časti obce, ale predtým bývala v susedstve pri rodičoch. Vyrastala v susedstve sporných pozemkov, kde mali taktiež pole a poznala všetkých súrodencov žalobkyne. Otec žalobkyne sa volal V. Y., ktorý s rodinou odišiel do B. G., okres K., keď žalobkyňa mala asi 5 rokov. V roku 1960 sa vydala do Y. - X. Y. a jej manžel sa volal U. Y.. Potom čo V. Y. s rodinou odišiel do K., tak svoje pozemky v tej časti dal do užívania - svokrovi X. Y.. Tieto pozemky boli v roli, kde boli spoluvlastníci S. X. - právny predchodca W., W., E. a samozrejme podiel V. Y., ktorý užíval svokor s jeho súhlasom. Všetci štyria mali rovnaký podiel. Ona s manželom robila na tých pozemkoch a vlastne ona aj bola za W., rod. S. s ponukou, aby si tieto pozemky od Y. kúpila. Svedkyňa ďalej uviedla, že má vedomosť o tom, že W. ohľadne kúpy pozemkov po V. Y. jednala s H. Y., ktorý bol najstarším bratom žalobkyne. Taktiež má vedomosť, že H. Y. predal W. celý podiel, ktorý mal v tej roli. H. Y. chodieval na R., hocikedy prespával aj u nich, aj u S., odkiaľ pochádza W.. Vie, že W. boli za ním aj v K.. Taktiež má vedomosť o tom, že H. Y. predal pozemok X. Z. pod výstavbu rodinného domu, bolo to pod cestou. V tej dobe bola ona poslankyňou MNV v Y.. Svedkyňa nevedela uviesť číslo protokolu, na ktorom boli zapísané pozemky H. Y. - brata žalobkyne. Pamätá si, keď na pole v tej roli chodili robiť W. a ich podiel v roli potom kúpil X. S. - otec W. a F.. Taktiež pozná aj X. E., ktorý je susedom, t.č. je chorý a imobilný. Q. Q. je svokrom X. Z., ktorý kúpil pozemok pod rodinný dom od H. Y.. Q. Q. nemá žiadne vlastnícke práva k pozemkom v tej roli, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, ide o pozemky po H. Y., resp. S. a E.. Ďalej uviedla, že predaj pozemkov H. Y. sa týkal aj lesných pozemkov, ktoré sa nachádzali v roli spolu s S.. H. Y. vravel, že predáva celý podiel v roli.
18. Svedok V. V. pred súdom uviedol, že je spoluvlastníkom určitých nehnuteľnosti v obci Y., ktoré nadobudol ako dedičstvo po otcovi X. V., ktorý zomrel pred rokom. Presne nevedel uviesť LV, kde figuruje jeho meno, ale pri dedičskom konaní si podelili pozemky po parcelách a má vedomosť o tom, že má spoluvlastnícke podiely v pozemkoch v časti okolo ,, W." v obci Y. v roli E.. Nepamätá si, že by v tej časti robili rodičia na pozemkoch, a nevie sa vyjadriť, či pred založením družstva v obci otec v tejto časti niečo užíval.
19. Svedkyňa Q. B., rod. E. pred súdom uviedla, že je dcérou X. E., ktorý je spoluvlastníkom v pk protokole č. XX. Má len vedomosť o tom, keď bola dieťa vo veku 6-8 rokov, že W. išla niečo kupovať od H. Y., ale čo nevedela špecifikovať. Na pozemkoch, ktoré sa tiahnu od rodinného domu W. smerom do potoka pracovali len W. a predtým jej rodičia S.. Pozemky pod cestou smerom ku rieke užívali W. a kúsok pri nich mal aj jej otec X. E.. Ďalej uviedla, že ona má postavený rodinný dom v tej istej roli so W., s ktorými vysporiadavala pozemok pod svojím domom v r. 2008. Pozemok jej podpisovali aj O..
20. Svedkyňa Q. E., rod. O., pred súdom uviedla, že jej otec sa volal Q. O. a mal pôdu v časti obce Y. zvanej W. (miestny názov reštaurácie v Y.), ktoré neboli na jednom mieste, ale boli roztrúsené. Nevedela sa vyjadriť, kto bol v susedstve týchto pozemkov nakoľko tam vôbec nebola a zdedila ich po otcovi v roku 2000. V okolí tam bývali Y., W., E..
21. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, ktoré sú založené v spise. Z pk protokolu č. XX k.ú. Y. (čl. 11-14) súd zistil, že pod B XX a XX bolo zapísané vlastníctvo k nehnuteľnostiam v tomto protokole vedenom na S. Y. rod. Q. a to v podiele 2x po XX/XXX úč., pod B XX bolo vedené vlastníctvo na V. Y. v podiele XX/XXX úč. Na pk protokol č. XX boli vedené LV č. XXXX na pk parcely pod r.č. X-X a LV č. XX na pk parcely pod r.č. X-X,X, v ktorých LV bol ako spoluvlastník vedený Y. H. v podiele XX/XXX úč. a Y. X. v podiele XX/XXX úč. Z dedičského rozhodnutia
- osvedčenie o dedičstve vedeného Okresným súdom v Nitre sp. zn. D 1432/01 zo dňa 20. 06. 2002 (čl. 15-18) súd ďalej zistil, že spoluvlastnícke podiely v pk prot č. XX k.ú. Y. pod B XX, XX a XX nadobudol H. Y. titulom dedenia D XXX/XX a po jeho smrti (zomrel XX. XX. XXXX) predmetné nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa v podiele XX/XXX úč. V uvedenom osvedčení o dedičstve je uvedené, že na prot. č. XX sú založené LV č. XX a XXXX. Z prípisu zo Správy katastra Námestovo zo dňa 17. 07. 2003 (čl. 19) adresovanom žalobkyni súd zistil, že na spoluvlastnícke podiely v pk prot. č. XX k,ú. Y. pod B XX, XX a XX bolo dňa XX. XX. XXXX zapísané osvedčenie o držbe č. Z XXXX/XXXX (čl. XXX-XXX) v prospech X. W. a I. W., Y. XXX. R. o držbe N 187/00 NZ 296/00 bolo spísané na Notárskom úrade notárky JUDr.
Kakačkovej v Dolnom Kubíne dňa 09. 10. 2000, kde X. W. a I. W. rod. S., okrem iného osvedčovali skutočnosti ohľadom nadobudnutia nehnuteľnosti zapísaných aj v pk prot. č. XX k.ú. Y. pod A I r.č. X-X, pod B XX, XXa, XXb a na LV č. XX pod B X na meno H. Y. v XX/XXX úč. a pod B X na meno X. Y. v XX/XXX úč., ktoré mali nadobudnúť kúpou v roku 1985 od pozemnoknižných vlastníkov. Žalobkyňa bola teda upozornená správou katastra na možnosť riešenia nezrovnalosti súdnou cestou. Taktiež sa súd oboznámil s listinami predloženými žalovanou v 3/ rade a to: s obsahom zápisnice zo dňa 26. 05. 1963 (čl. 29), na ktorej V. Y. potvrdzuje, že večným právom predal záhon poniže domu X. S. ako záhradu za sumu 1.900,- Sk, ktorú X. S. ihneď vyplatil, s predajnou zmluvou zo dňa 17. 10. 1993 (čl. 30), ktorou H. Y. písomne potvrdil, že predal X. W. záhon okolo ulice od rodinného domu až po potok za cenu 14. tis (10.500 + 3.500) Sk, s potvrdením zo dňa 01. 06. 1995 (čl. 31), ktorým H. Y. súhlasí s prepisom parcely č. XXX pri predaji na X. W., Y. XX a za to prevzal zálohu vo výške 20.000,- Sk a dňa 02. 06. 1995 mu bol poštovou zloženkou (čl. 32) zaslaný doplatok v sumu 30.000,- Sk, s čestným prehlásením žalobkyne zo dňa 16. 07. 2003 (čl. 33), ktorým žalobkyňa vyhlásila, že osobne prevzala sumu 30.000,- Sk za pozemky v k.ú. Y. prot. č. XX, a les parc. č. XXX, ktoré dobrovoľne predala X. W. a jeho manželke I. rod. S. s tým, že v budúcnosti si nebude viac nárokovať na výplatu za odpredaj.
22. Ďalej sa súd oboznámil s darovacou zmluvou zo dňa 10. 07. 2003 (čl. 113-116), ktorou spoluvlastnícky podiel XX/XXX úč. u nehnuteľnosti zapísaných v pk prot. č. XX k.ú. Y. pod A r.č. 1-9, teda aj podiel XX/XXX úč. zapísaný záznamom Z XXXX/XXXX bol prevedený na X. W. , nar. XX. XX. XXXX
- žalovanú v 1/ rade, ktorej vklad bol Správou katastra Námestovo povolený pod B dňa 01. 08. 2013. S obsahom listu právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 03. 05. 2005 (čl. 129), z ktorého nesporne vyplýva, že žalobkyňa obdŕžala od žalovanej v 3/ sumu 30.000,- Sk a to dňa 16. 07. 2003 ako doplatok ceny za nehnuteľnosti, ktoré odpredal H. Y. z pk. prot. č. XX k.ú. Y. pod B XX, XX, XX, pričom z obsahu tohto listu nesporne vyplýva, že rozpor bol ohľadom výmery PK parc. č. XXX - lesný pozemok, ktorý mal celkovú výmeru XX.XXX m2 (podľa identifikácie parciel), čo na podiel žalobkyne XX/XXX úč. údajne prestavuje XX.XXX m2 (nebola však zohľadnená skutočnosť, že ide o PK parcelu zapísanú v tzv. konštitučnom protokole č. XXX k.ú. Y., podľa ktorého spoluvlastníkmi PK parc. č. XXX sú aj vlastníci (okrem prot. XX) zapísaní na PK prot. č. XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX - viď čl. XXX spisu). Z obsahu LV č. XXXX pre k.ú. Y. (čl. XXX, XXX) zistil, že vlastníkom parciel registra "E" je okrem žalovaných (pod B 1, 2, 4) aj E. X. v podiele ? úč., na LV č. XXXX pre k.ú. Y. (čl. XXX, XXX) je vlastníkom parciel reg. "E" okrem žalovaných (pod B X, X, X) aj E. X. v podiele ? úč. pod B X a X. I. v podiele X/X úč., na LV č. XXXX pre k.ú. Y. (čl. XXX- XXX) je vlastníkom parciel reg. "E" okrem žalovaných v 1/ a 3/ rade (pod B X, X) aj E. X. v podiele ? úč. pod B X a X. I. v podiele X/XX úč. a ďalší spoluvlastníci, na LV č. XXXX pre k.ú. Y. (čl. XXX) je vlastníkom parcely reg. "C" KN č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2 žalovaná v 2/ rade v celosti, na LV č. XXXX (čl. XXX) je vlastníkom parcely reg. "C" KN č. XXXX/XX TTP o výmere XXX m2 žalovaná v 2/ a 3/ rade - každá v podiele po ? úč., na LV č. XXXX pre k.ú. Y. (čl. 151) je vlastníkom parcely reg. "C" KN č. XXXX TTP o výmere XXXX m2 a parc. reg. "E" KN č. XXXX/X TTP o výmere XX m2 žalovaná v 3/ rade v celosti, ktoré predmetné nehnuteľnosti nadobudli sčasti kúpnymi zmluvami od ďalších spoluvlastníkov nehnuteľnosti zapísaných v pôvodnom pk protokole č. XX k.ú. Y., Súd sa oboznámil aj so spismi Správy katastra Námestovo pod č. VXXX/XX a č. V XXX/XX (čl. 308-325), ktorými žalovaná v 1/ rade previedla na podklade geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 20.3.2009 (viď iné údaje na LV č. XXXX a XXXX na čl. 149 a 150), ktorými boli vytvorené uvedené parcely registra "C" pre žalované v 2/ a 3/ rade. Ďalej sa súd oboznámil s obsahom LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX (čl. 247 až 254), na ktorých sú zapísané nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu po pripustení zmeny uznesením č.k. 2C/52/2009-238 zo dňa 18. 10. 2012, s nákresom stavby nehnuteľnosti pre V. Y. z XX. XX. XXXX (čl. 259), s kópiou katastrálnej ako aj pozemnoknižnej mapy (čl.260-263), s obsahom kúpnej zmluvy zo dňa 26. 01. 1979 (čl. 259), ktorou H. Y. odpredal obci časť pozemku z pk prot. č. XX parc. č. XXX a časť z pk prot č. XX parc. č. XXX, z ktorých sa vytvoril podľa geometrického plánu stavebný pozemok parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, s listinami predloženými Správou katastra Námestovo a to: so spisom V XXXX/XXXX - kúpnou zmluvou zo dňa 10. 06. 2000 a pripojenými listinami (čl. 294 až 307), ktorou žalovaná v 3/ rade kupovala nehnuteľnosti zapísané v pk prot. č. XX a XX k.ú. Y. podľa geometrického plánu č. XXXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 11. 05. 2000, so spisom V XXX/XXXX - kúpnou zmluvou zo dňa 19. 06. 2009 a pripojenými listinami (čl. 308-316), ktorou žalovaná v 3/ rade kupovala nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. Y. a to podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 20. 03. 2009, so spisom V XXX/XX - kúpnou zmluvou zo dňa 19. 06. 2009 a pripojenými listinami (čl. 317-324), ktorou žalovaná v 2/ rade kupovala nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, XXXX k.ú. Y. a to podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 20. 03. 2009. Ďalej sa súd oboznámil s kópiou katastrálnej mapy časti obce Y., na ktorej sú zobrazené nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom sporu a to podľa stavu po Y., ktorú predložila súdu Správa katastra Námestovo (čl. 385-392), so zväčšeninou tejto mapy (čl. 395-408), s obsahom prípisu Správy katastra Námestovo zo dňa 11. 04. 2012 (čl. 442-444), ktorým bola žalobkyňa vyrozumené ohľadom pozemkov zapísaných v pk prot. č. XX k.ú. Y. r.č. 1, 7, X a 9, okrem iného aj pk prac. č. XXX, ktorej po ROJEP zodpovedajú E- KN parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. Y.. Predtým sa pk parc. č. XXX nachádzala v konštitučnom protokole č. XXX k.ú. Y., k pk prot č. XX k.ú. Y. - sem patrí ? úč. Ďalej sa súd oboznámil s obsahom dedičského rozhodnutia ŠN v Nitre č.k. D 384/70-15, na základe ktorého nehnuteľnosti po V. Y., okrem iného aj z pk prot. č. XX k.ú. Y., nadobudol H. Y., nar. XX. XX. XXXX (čl. 450), s listom rodiny H. Y. (čl. 451), ktorý adresoval rodine W. a doručil im dedičské rozhodnutie D 384/70 na vybavenia kúpy pozemkov, v ktorom okrem iného uvádza " myslím, že to všetko vybavíte a s kúpou budete spokojní." Ďalej sa súd oboznámil s kópiou katastrálnej mapy zobrazujúcej sporné pozemky (čl. 452). Súd sa taktiež oboznámil s obsahom spisu Správy katastra Námestovo V1035/03, z obsahu ktorého zistil, že manželia W. darovacou zmluvou zo dňa 10. 07. 2003 previedli spoluvlastnícky podiel XX/XXX úč. u nehnuteľnosti zapísaných pk prot. č. XX k.ú. Y. pod A r.č. X-X, teda aj podiel XX/ XXX úč. zapísaný záznamom Z XXXX/XXXX na svoju dcéru X. W. , nar. XX. XX. XXXX - žalovanú v 1/ rade, ktorej vklad bol Správou katastra Námestovo povolený pod V1035/2003 dňa 01. 08. 2013.
23. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
24. Podľa § 36a Katastrálneho zákona (č. 162/1995 Z. z. v platnom znení) ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa katastra nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti.
25. Podľa § 130 ods. 1 OZ, účinným od 1.1.1992, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
26. Podľa § 134 ods. 1 OZ, účinným od 1.1.1992, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
27. Podľa § 134 ods. 3 OZ, účinným od 1.1.1992, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
28. Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
29. Podľa § 872 ods. 6 OZ, účinného od 01. 01. 1992, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona (zák. č. 509/1991 Zb., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník s účinnosťou od 01. 01. 1992), kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
30. Podľa § 133 OZ, účinného do 31. 12. 1991, osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
31. Podľa § 134 ods. 2 OZ, účinného do 31. 12. 1991, ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.
32. Podľa § 2 ods. 1 až 3 zák. č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam (účinného do 30. 11. 2000), na základe osvedčenia notára 4) (ďalej len "osvedčenie")
vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení. (2) Ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov 5) vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania; 6) to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení. (3) Po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa. 7)
33. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
34. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
35. Ak je teda predmetom konania žaloba o určenie, či tu určitý vzťah alebo právo je alebo nie je, ustanovenie § 137 písm. c/ CSP (pred 01. 07. 2016 § 80 písm. c/ OSP) vyžaduje sa pre úspešnosť takejto žaloby okrem vecnej dôvodnosti aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Otázkou naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení je súd povinný zaoberať sa v každom štádiu konania a teda musí existovať aj v dobe vyhlásenia rozsudku. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení je potrebné chápať stav, kedy by bez určujúceho rozhodnutia súdu bolo ohrozené právo žalobcu alebo právny vzťah žalobcu, na ktorom je žalobca zúčastnený a ktorému je týmto rozhodnutím potrebné poskytnúť ochranu, lebo mu hrozí porušenie, alebo ak by sa žalobcovo právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým.
36. Na strane žalobkyne stav naliehavosti v tomto konaní existuje. Z dedičského rozhodnutia Okresného súdu Nitra sp. zn. D 1432/01 zo dňa 20. 06. 2002 (čl. 15-18) súd zistil, že spoluvlastnícke podiely v pk prot č. XX k.ú. Y. pod B XX, XX a XX nadobudol H. Y. titulom dedenia D XXX/XX a po jeho smrti (zomrel XX. XX. XXXX) predmetné nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa v podiele XX/XXX úč. V uvedenom rozhodnutí je uvedené, že na prot. č. XX sú založené LV č. XX a XXXX. Z prípisu zo W. katastra K. zo dňa 17. 07. 2003 (čl. 19) adresovanom žalobkyni súd zistil, že na spoluvlastnícke podiely v pk prot. č. XX k,ú. Y. pod B XX, XX a XX bolo dňa XX. XX. XXXX zapísané osvedčenie o držbe č. Z XXXX/XXXX (čl. 222-223) vydané v prospech žalovanej 3/ a jej manžela.
37. Z vykonaného dokazovania je nesporne, že ešte V. Y. ( právny predchodca H. Y. a žalobkyne ) v roku 1963 odpredal X. S. pozemok poniže svojho domu (záhradu) za sumu 1900,- Sk a právny predchodca žalobkyne H. Y. ako spoluvlastník nehnuteľnosti zapísaných v pk prot. č. XX k.ú. Y. v podiele XX/XXX úč., ktoré nadobudol titulom dedenia po poručiteľovi V. Y. v dedičskom konaní D 884/70 ešte za svojho života (zomrel XX. XX. XXXX) tento spoluvlastnícky podiel na jednotlivých pozemkoch predal a to jednak R. Y. pod výstavbu rodinných domov pre X. Z. a X. a I. W., ktorým boli tieto pozemky následne odovzdané do osobného užívania. Následne v roku 1993 odpredal svoj podiel na týchto nehnuteľnostiach v časti od stavebného pozemku W. do potoka, časť pod cestou za rodinným domom X. Z. a hradu pri rieke za sumu 14.000 Sk (10500+3500), v roku 1995 odpredal W. ďalšiu časť smerom na chotár, kde je zahnutý aj les (PK parc. XXX) za sumu 50.000 Sk (20000 + 30000). Listiny preukazujúce vyplatenie kúpnej ceny pre V. Y. a následne aj pre H. Y. sú založené v spise na čl. 29-32. Na základe uvedených listín sa žalovaná v 3/ rade spolu so svojím manželom X. W. stali oprávnenými držiteľmi v zmysle § 129 ods. 1 OZ, nakoľko vyplatením kúpnej ceny za spoluvlastnícky podiel V. Y. a jeho dediča H. Y. (XX/XXX úč.) nakladali s uvedenou vecou ako s vlastnou a vykonávali vlastnícke právo pre seba. Do oprávnenej držby vstúpili minimálne od 1.6.1995 a boli dobromyseľní v tom, že takto nadobudli spoluvlastnícky podiel XX/XXX úč. po H. Y. v pk prot. č. XX k.ú. Y. a teda že im tento podiel patrí. Do uvedenej lehoty je potrebné započítať aj oprávnenú držbu X. S. k spoluvlastníckemu podielu v pozemku pod svojim rodinným domom (záhrada), ktorý odkúpil ešte od V. Y. (právny predchodca H. Y.) v roku 1963 za použitia § 134 ods. 3 OZ.
38. Za normálnych okolnosti na základe vyššie uvedených skutočnosti by sa vlastne žalovaná v 3/ rade s manželom, resp. žalovaná v 1/ rade (dcéra žalovanej v 3/ rade) mali domáhať určenia vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu titulom vydržania. V súdenom prípade však ide o situáciu, keď vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam je zapísané v katastri nehnuteľnosti na príslušných LV na žalovaných a žalobkyňa žiada určiť vlastníctvo v spoluvlastníckom podiele XX/XXX úč. k týmto nehnuteľnostiam a to titulom dedičskej listiny po poručiteľovi H. Y., ktorý počas svojho života postupne odpredával tento spoluvlastnícky podiel na jednotlivých pozemkoch v PK prot. č. XX k.ú. Y. a preukázateľne obdŕžal zaň (za podiel) finančnú hotovosť. V prospech uvedeného svedčia listiny predložené žalovanou v 3/ rade a to: zápisnica zo dňa 6.5.1963 (čl. 29), na ktorej V. Y. potvrdzuje, že večným právom predal poniže domu X. S. záhon - záhradu za sumu 1.900,- Sk, ktorú X. S. ihneď vyplatil, doklad označený ako predajná zmluva zo dňa 17. 10. 1993 (čl. 30), ktorou H. Y. písomne potvrdil, že predal X. W. záhon okolo ulice od rodinného domu až po potok za cenu 14. tis (10.500 + 3.500) Sk, potvrdenie zo dňa 01. 06. 1995 (čl. 31), ktorým H. Y. súhlasí s prepisom parcely č. XXX pri predaji na X. W., Y. XX za čo prevzal zálohu vo výške 20.000,- Sk a dňa 02. 06. 1995 mu bol poštovou zloženkou (čl. 32) zaslaný doplatok v sumu 30.000,- Sk, čestné prehlásenie žalobkyne zo dňa 16. 07. 2003 (čl. 33), ktorým žalobkyňa vyhlásila, že osobne prevzala sumu 30.000,- Sk za pozemky v k.ú. Y. prot. č. XX, a les parc. č. XXX, ktoré dobrovoľne predala X. W. a jeho manželke I. rod. S. s tým, že v budúcnosti si nebude viac nárokovať na výplatu za odpredaj.
39. Počas trvania oprávnenej a dobromyseľnej držby si manželia W. právne usporiadali vzťah k tomuto spoluvlastníckemu podielu v roku 2000 a to cez notárske osvedčenie N XXX/XX NZ XXX/XX NÚ JUDr. Kakačkovej v Dolnom Kubíne, ktoré bolo dňa 09. 02. 2001 zapísané v katastri nehnuteľnosti pod č. Z XXXX/XXXX. Následne manželia W. darovacou zmluvou zo dňa 10. 07. 2003 takto zapísané spoluvlastnícke podiely (Z XXXX/XXXX) v celkovom spoluvlastníckom podiele XX/XXX úč. previedli na svoju dcéru X. W. , nar. XX. XX. XXXX - žalovanú v 1/ rade, ktorej vklad bol Správou katastra Námestovo povolený pod V1035/2003. V zmysle § 134 ods. 1 OZ sa teda žalovaná v 1/ rade stala vlastníčkou tohto spoluvlastníckeho podielu začiatkom mesiaca jún 2005, kedy mala tento podiel nepretržite v nerušenej držbe desať rokov a to aj s prihliadnutím na ust. § 134 ods. 3 OZ, teda so započítaním dobromyseľnej a oprávnenej držby rodičov - manželov W.. Súd je toho názoru, že vydanie notárskeho osvedčenia N 187/00 NZ 296/00 NÚ JUDr. Kakačkovej v Dolnom Kubíne, ktoré bolo dňa 09. 02. 2001 zapísané v katastri nehnuteľnosti pod č. Z 3232/2000, neprerušilo plynutie lehoty na vydržanie , ale iba umožnilo, aby doterajší oprávnení držiteľa preniesli toto svoje právo na ďalšieho oprávneného držiteľa, ktorým bola ich dcéra - žalovaná v 1/ rade. Žalovaná v 1/ rade bola až následne účastníčkou kúpnych zmlúv na strane predávajúcej a to zo dňa 19. 06. 2009, vklad ktorej bol povolený pod V XXX/ XX v prospech žalovanej v 3/ rade (čl. 308-316), zo dňa 19. 06. 2009, vklad ktorej bol povolený pod V XXX/XX v prospech žalovanej v 2/ rade (čl. 317-325), ktorými prevádzala časti nehnuteľnosti z bývalého pk prot. č. XX k.ú. Y. a to už v stave po Y. a podľa geometrického plánu. Čím je vlastne daný okruh účastníkov na strane žalovaných.
40. Oprávnenosť dobromyseľnej držby v zmysle § 130 ods. 1 OZ u žalovanej v 3/ rade a jej manžela (manželov W.) potvrdzujú jednak tzv. predajná zmluva zo dňa 17. 10. 1993, ktorou H. Y. potvrdil prevzatie sumy 10.500 Kčs a 3.500,- Kčs, potvrdenie zo dňa 01. 06. 1995, na ktorom potvrdil prevzatie sumy 20.000,- Sk a následne mu bola poštovou zloženkou č. 00032 zo dňa 02. 06. 1995 zaslaná suma 30.000 Sk. Oprávnenosť držby a jej dobromyseľnosť zo strany manželov W. taktiež potvrdzuje aj čestné vyhlásenie samotnej žalobkyne zo dňa 16. 07. 2003, v ktorom potvrdila, že od manželov W. prevzala sumu 30.000,- Sk za odpredané nehnuteľnosti protokolu č. XX k.ú. Y. a les s tým, že v budúcnosti si nebude viac robiť nároky na výplatu za odpredaj.
41. Odpredaj spoluvlastníckeho podielu XX/XXX úč. z pk prot. č. XX k.ú. Y. H. Y. manželom W. potvrdili aj svedkovia J. Y., ktorá sa zúčastnila rokovaní medzi H. Y. a W., brat žalobkyne X. Y., ktorý vo svojej výpovedi výslovne aj uviedol, že na Obecnom úrade v Y. boli spolu so žalobkyňou a ďalšou sestrou F. K., kde sa riešil rozpor o cenu pozemkov a lesa, ktoré odpredal W. ich brat H. Y.. Vtedy bol urobený záver ohľadom týchto pozemkov, že zo strany W. im bola doplatená suma 30 tis. Sk. Jednalo sa vlastne o doplatok ceny, ktoré pozemky - les im (W.) predal brat H. Y. a tieto peniaze si rozdelili ako súrodenci každý po 10 tis. Sk. Nepriamo to potvrdili aj svedkovia Q. Q. a X. Z., ktorí sú v susedstve týchto pozemkov a mali vedomosť o tom, že H. Y. ich odpredal W.. Kúpa spoluvlastníckeho podielu H. Y. v pk. prot. č. XX k.ú. Y. bola zavŕšená v roku XXXX. Odpredaj realizovaný H. Y. nespochybnila ani samotná žalobkyňa a pod ťarchou listinných dôkazov žiadala len doplatok ceny spoluvlastníckeho podielu, ktorý jej bol manželmi W. vyplatený 16.7.2003, čo potvrdila samotná žalobkyňa a jej brat X. Y..
42. Podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa občianskeho zákonníka bolo a je to, aby občan mal nehnuteľnosť nepretržite v držbe po dobu desiatich rokov. "Mať v držbe" však nemožno
chápať len tak, že príslušný občan nehnuteľnosť užíva. Ten musí s príslušnou nehnuteľnosťou nakladať ako s vlastnou, t. j. so zreteľom na všetky okolnosti musí byť dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť, v súdenom prípade spoluvlastnícky podiel XX/XXX úč. z pk prot. č. XX k.ú. Y. patrí. Na naplnenie obsahu dobrej viery (dobromyseľnosť) nemôže postačovať tvrdenie držiteľa, že je presvedčený o tom, že mu vec patrí. Toto tvrdenie musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá reálne usúdiť, že presvedčenie držiteľa po celú vydržaciu dobu bolo dôvodné. Okresnému súdu je známy obsah Rozsudku NS SR sp.zn. 5Cdo 49/2010 zo dňa 29. 03. 2011, na ktorý poukázal aj krajský súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 26. 08. 2015. V súdenej veci je však potrebné poukázať aj na správanie právneho predchodcu žalobkyne H. Y. po odpredaji spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zapísaných v pk prot. č. XX k.ú. Y. v podiele XX/XXX úč. W.. Po usporiadaní vzťahu zo strany W. k uvedenému spoluvlastníckemu podielu v roku 2000 cez notárske osvedčenie N XXX/XX NZ 296/00 vydané 09. 10. 2000 NÚ JUDr. Kakačkovej v Dolnom Kubíne H. Y. nerobil žiadne právne kroky voči tomu nakoľko bol uzrozumený s tým, že tieto pozemky skutočne odpredal. Správanie žalobkyne v súvislosti s vydaným notárskym osvedčením (jej vedomosť o tom zo Správy katastra Námestovo) a so zisťovaním, čo vlastne jej brat H. Y. odpredal W. svedčilo tomu, že je uzrozumená s odpredajom spoluvlastníckeho podielu XX/XXX úč. u nehnuteľnosti v pk prot č. XX k.ú. Y., teda aj s tým, že jej brat H. - právny predchodca za odpredaj spoluvlastníckeho podielu preukázateľne prevzal aj finančnú protihodnotu. So situáciou po vydaní notárskeho osvedčenia v prospech manželov W. bola žalobkyňa uzrozumená aj za fyzickej prítomnosti svojich súrodencov X. Y. a F. K.. Preukazuje to čestné prehlásenie žalobkyne zo dňa 16.7.2003 (čl. 33), ktorým žalobkyňa vyhlásila za prítomnosti súrodencov, že osobne prevzala ako doplatok k cene sumu 30.000,- Sk za pozemky v k.ú. Y. prot. č. XX, a les parc. č. XXX, ktoré dobrovoľne predala X. W. a jeho manželke I. rod. S. s tým, že v budúcnosti si nebude viac nárokovať na výplatu za odpredaj. Bol teda ponechaný aktuálny právny stav zapísaný v katastri nehnuteľnosti už po zápise ROJEP. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že rodina žalobkyne sa z obce Y. odsťahovala v roku XXXX, pričom v Y. zostal bývať len H. Y., ktorému otec V. Y. pozemky v Y. podpísal. Neskôr sa aj H. Y. odsťahoval na P.. Bolo teda v záujme právnych predchodcov žalobkyne pozemky odpredať, keďže bývali preč a nemali záujem vrátiť sa. Manželia W. s vedomím právneho predchodcu žalobkyne usporiadali právne vzťahy k odkúpeným pozemkom (spoluvlastníckym podielom). Následne žalovaní medzi sebou a so spoluvlastníckym podielom po rodičoch (S.) v tej istej roli a za účasti ďalšieho spoluvlastníka v roli (E.) usporiadajú vzťahy k jednotlivým pozemkom a to sčasti podľa geometrických plánov do stavu reg. "C".
43. Podanie žaloby na určenie vlastníckeho práva zo strany žalobkyne až dňa 10.4.2009 je vlastne konaním v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zo strany žalobkyne takým spôsobom dochádza vlastne k zneužitiu práva vo svoj prospech a to na úkor žalovaných. Zjavne ju k tomu vedú ekonomické dôvody a to bez rešpektovania toho, že žalovaní resp. W. už do odkúpenia pozemkov a usporiadania vzťahov k ním investovali nemalé finančné prostriedky. Takým spôsobom žalobkyňa zasahuje aj do už existujúcich spoluvlastníckych vzťahov k pozemkom, ktoré sú predmetom sporu a ku ktorým sú právne pomery v katastri nateraz usporiadané s čím sú spoluvlastníci uzrozumení. Teda záverom možno zhrnúť, že právu žalobkyne uplatnenému v tomto konaní žalobou na určenie vlastníckeho práva súd neposkytol ochranu pre jeho rozpor s dobrými mravmi.
44. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 258 ods. 1 CSP svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.
47. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
48. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. V tomto súdnom konaní vznikli štátu trovy konania vyplatením svedočného svedkovi X. Y. vo výške 134,62 Eur a to na základe uznesenia č.k. 2C/52/2009-419 zo dňa 20. 12. 2013, ktorá suma mu bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. Žalobkyňa v tomto konaní nemala úspech a tak jej bola uložená povinnosť tieto trovy štátu uhradiť a to za použitia § 259 CSP s odkazom na § 258 ods. 1 CSP. Štát v tomto konaní vystupuje v pozícii inej osoby, ktorá doposiaľ hradila výdavky spojené s dokazovaním - svedočné.
50. Žalovaní mali v tomto konaní plný úspech a teda v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP majú teda právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.