Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/115/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: MACKONTROL engineering, s.r.o., Ondavská 13935/32, 080 05 Prešov - Solivar, IČO: 44 325 461, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Vladimíra Houdek Běhalová, so sídlom Brezová 10, Košice, proti žalovaným v 1. rade: S.. Y. D., V.. X.X.XXXX, bytom Y. V. XX, Y., v 2. rade: D. D., V.. XX.XX.XXXX, bytom Y. V. XX, Y., obaja žalovaní právne zastúpení: JUDr. Lýdia Farbakyová, Advokátska kancelária so sídlom Floriánova 12, Prešov, v konaní o zaplatenie 10.224,90 EUR s prísl. takto

rozhodol:

I. žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 477,19 EUR spolu s 9 %-tným ročným úrokom z omeškania od 18.5.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. p r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 90,8 %,

IV. p r i z n á v a štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 95,4 % a voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 4,6 % .

odôvodnenie:

Žalobou súdu doručenou dňa 8.4.2011 navrhol právny predchodca žalobcu (spoločnosť ULTRA Prešov, s.r.o.) uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 10.224,90 EUR spolu s 9%-tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 436,06 EUR od 30.10.2009 do zaplatenia a zo sumy 9.788,84 EUR od 11.12.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. V rámci žaloby poukázal na to, že na základe objednávky žalovaných vykonal rekonštrukciu ich bytu a ako cenu diela vyfakturoval sumu 10.788,84 EUR s tým, že faktúra bola splatná dňa 10.12.2009. Ďalej poukázal na to, že vykonanie prác v tejto cene potvrdil žalovaný svojím podpisom a doposiaľ však cenu diela neuhradil, uhradil iba sumu 1.000 EUR. Okrem dlžnej sumy 9.788,84 EUR žalobca žiadal aj zaplatenie sumy 436,06 EUR z dôvodu, že poisťovňa UNIQUA vyplatila žalovaným sumu 823,54 EUR, z čoho práce realizované žalobcom predstavovali sumu 436,06 EUR, ktorú žalovaní doposiaľ nezaplatili. Žalobca zároveň citoval ustanovenia §§ 631 a 451 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, žiadali ju zamietnuť, keďže v dôsledku stavebnej činnosti žalobcu (podľa kontextu sa má na mysli prevažne právny predchodca žalobcu), ktorý realizoval nadstavbu bytov došlo k vzniku škody, za ktorú zodpovedá žalobca v plnej výške, pričom žalobca vlastne iba odstraňoval vzniknuté škody, ktoré mal povinnosť odstrániť a keďže žalobca vlastne iba odstraňoval vzniknuté škody, preto je žaloba nedôvodná.

3. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, ako aj oboznámením listinných dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, faktúry 217/2009, 182/2009, oznámenie o výške poistného plnenia zo dňa 17.12.2008, odpor žalovaných zo dňa 19.5.2011, zmluva o nadstavbe domu zo dňa 20.6.2007, oznámenia - upozornenia žalovaného v 1. rade adresované konateľovi žalobcu zo dňa 25.3.2009, 6.8.2009, 25.8.2009, 7.9.2009, 10.12.2009, listiny predložené právnou zástupkyňou žalovaných - článok z denníka Korzár zo dňa 6.8.2008, z novín Echo zo dňa 15.8.2008, zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 18.9.2008, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 27.5.2010, rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 30.10.2007, stavebné povolenie zo dňa 20.3.2008, uzavretie škodovej udalosti zo dňa 19.6.2009, fotodokumentácia z č.l. 104-113, záznam zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 5.8.2008, fotodokumentácia z prílohovej obálky z č.l. 121, vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaných zo dňa 27.3.2012, záznam zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 22.7.2008, žiadosť R. adresovaná konateľovi žalobcu zo dňa 22.7.2008, záznamy zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 29.7.2008, 5.8.2008, 16.9.2008, zápis z kontrolného dňa zo dňa 28.10.2009, vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaných zo dňa 30.4.2012 a zo dňa 8.8.2012, znalecký posudok č. 6/2013 znalkyne S.. R. R., vyjadrenie žalobcu k zn. posudku zo dňa 24.6.2013, vyjadrenie žalovaných k zn. posudku zo dňa 7.11.2013, vyjadrenie žalovaných zo dňa 20.1.2014, vyjadrenie znalkyne S.. R.I. R. zo dňa 21.1.2014, vyjadrenie Slovenského hydrometeorologického ústavu Košice zo dňa 23.1.2014, pôdorys bytu žalovaných, výňatok zo stavebného denníka predložený konateľom žalobcu na dnešnom pojednávaní, podanie žalovaných zo dňa 5.2.2014, vyjadrenie právneho predchodcu žalobcu zo dňa 10.2.2014 a prílohy tohto vyjadrenia, vyjadrenie žalovaných zo dňa 9.4.2014, ako aj ostatný obsah spisu a obsah pripojeného spisu sp. zn. 18Cb/31/2011, pričom zistil tento skutkový stav:

4. Na základe zmluvy o nadstavbe domu zo dňa 20.6.2007 realizoval žalobca nadstavbu bytového domu na ul. Y. V. Č.. XX, XX, XX, XX, pričom z článku X - Osobitné dojednania, bod 7 vyplýva, že stavebník je zodpovedný za škody spôsobené súčasným vlastníkom bytov pri realizácii stavby v plnej výške. V prípade vzniku škôd zapríčinených stavebnými prácami pri nadstavbe bytov na streche bytového domu na majetku doterajších vlastníkov, zamočením, elektrickým skratom, požiarom alebo inými okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke stavebníka, nahradí stavebník poškodeným škodu im spôsobenú v plnom rozsahu, podľa preukázania výšky. Stavebník je poistený pre prípad vzniku škôd spôsobených jeho činnosťou v poisťovni UNIQUA.

5. Vykonaným dokazovaním (výsluchom svedkov, pripojenou fotodokumentáciou, vyjadrením Slovenského hydrometeorologického ústavu) súd nepochybne a jednoznačne zistil, že pri realizácii nadstavby, po odkrytí strechy došlo v dôsledku dažďov a búrok k viacnásobnému zatečeniu do bytov vlastníkov jednotlivých bytov, a to v najväčšom rozsahu do bytov nachádzajúcich sa na najvyššom poschodí t.j. vrátane bytu žalovaných. O týchto skutočnostiach svedčia taktiež žiadosti, resp. upozornenia žalovaného v 1. rade adresované konateľovi žalobcu S.. K. E., konkrétne sa jedná o listy zo dňa 25.3.2009, 6.8.2009, 25.8.2009, 7.9.2009 a 10.12.2009 (č.l. 25-29 spisu). Zároveň o týchto skutočnostiach nepochybne svedčia aj zápisy vlastníkov bytov (č.l.78, 88, 131, 133, 134 spisu), pričom napr. zo zápisu zo dňa 18.9.2008 vyplýva, že pri daždi zo soboty 13.9. na nedeľu 14.9.2008 došlo k opätovnému zatečeniu do bytov (X., Y., S.. D.) a Y.. Y. uviedla, že spomínanú noc a v nedeľu vyliala 50 vedier vody a od začiatku realizácie nadstavby (jún 2008) bola vytopená už 19-krát.

6. Svedok X. v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že keď sa realizovala nadstavba dochádzalo k zatečeniu vždy keď pršalo, keďže strecha nebola dostatočne zabezpečená. Na streche bolo 20 - 30 cm vody, pričom on s Y.. T. lopatami vyhadzovali vodu na dvor. V byte mal 15 - 20 vedier, kde stekala voda, ktorú priebežne vylieval. Z týchto dôvodov bol nútený aj vysťahovať rodinu a v byte sa zdržiaval iba on, práve z dôvodu, aby zabránil väčšiemu vzniku škôd. Uviedol, že v zime všetko teplo unikalo cez strechu, kúrenie nestíhalo a byt bol stále vlhký, plesnel a steny boli ešte dlhšie obdobie namoknuté a presiaknuté vodou. Tento svedok taktiež poukázal na to, že konateľ žalobcu p. E. mu ponúkol možnosť odstránenia škôd, čo on ale kategoricky odmietol, keďže videl ako nekvalitne sa realizuje táto nadstavba, a to aj s ohľadom na to, aké škody vlastne vznikli na bytoch, preto riešil odstránenie škôd inou firmou.

7. Svedkyňa S.. D.. R. I. vypovedala, že táto býva na 2. poschodí bytového domu, pričom žalobca naraz odkryl tri sekcie strechy a veľké problémy nastali vtedy, keď pršalo, pretože voda pretekala až k nim na 2. poschodie. Uviedla, že uvedenie bytu do pôvodného stavu realizovala sama, na úkor svojej dovolenky a samozrejme nebola odškodnená z titulu všetkých útrap, ktoré v tejto súvislosti absolvovala.

8. Svedok R.. D. T. vypovedal, že v čase realizácie nadstavby prežívali skutočne veľmi krušné chvíle, doma mal možno 30 hrncov a vedier, všade kvapkala voda, nedalo sa nájsť ani miesto napr. pre dve postele, aby si mohli ľahnúť, pričom každé dve hodiny museli deň a noc vylievať vodu z nádob, avšak aj tak nezabránili vzniku škôd, pretože steny boli mokré, začali plesnivieť, preto to bolo potrebné striekať chemikáliami, potom sa ale v byte ťažko dýchalo a skutočne to bolo veľmi ťažké. Potvrdil, že zatekanie bolo vlastne pri každom daždi, trvalo to skoro celý rok, pričom vždy navlhli steny a tvorila sa pleseň, ktorá tam bola až do času, kým sa neodstránili omietky. Zároveň uviedol, že s Y.. E. sa dohodol tak, že tento mu odstráni škody, ktoré mu vznikli v byte v dôsledku zatečenia a keďže mal záujem aj vymeniť podlahy, zárubne, prerobiť kúpeľňu, WC, a dohodol sa s ním, že mu zrealizuje aj rekonštrukciu bytu, pričom očakával, že za túto zaplatí nižšiu sumu, než mu žalobca vyúčtoval, ale keďže on nemal nejaký prehľad o stavebných prácach, resp. čo koľko stojí, nejako to akceptoval a zaplatil sumu asi 10.200 - 10.500 EUR. Potvrdil, že mu boli menené vchodové dvere za nové, pretože staré boli zatečené, keďže po nich stekala voda z oboch strán.

9. Svedok R. Q. obdobne potvrdil, že keď sa likvidovala strecha, bolo zlé počasie a dochádzalo k zatečeniu do bytov, pričom tieto zatečenia boli sledované, hlásené, stav bol veľmi zlý, dochádzalo aj k výpadkom elektriny, pričom v tom čase mali malé dieťa a byt bol totálne nefunkčný, preto ho museli opustiť s tým, že následne potom Y.. E. dával byt do pôvodného stavbu.

10. Svedkyňa F. V. taktiež potvrdila, že celá situácia bola dá sa povedať nešťastná a beznádejná, keďže po odstránení strechy došlo k prietrži mračien, následne aj celý rok bol daždivý, preto vznikali v bytoch škody, hlavne na vrchných poschodiach a táto situácia sa stále po dažďoch opakovala, pričom ona bola raz pozrieť aj u manželov D. a všimla si, že bola značne poškodená kuchyňa, chodba, ako aj plafón v celom byte. Viackrát bola aj u Q. D. T., pričom T. aj osobne pomáhala s odstraňovaním vody. Potvrdila, že v bytoch sa tvorili plesne, že Y.. Q. sa s rodinou odsťahoval, u T. ostal iba mladý T. D. D. nemali kam ísť, preto museli v byte ostať a taktiež jej bolo veľmi ľúto manželov Y., ktorí už boli starí a celá situácia im určite nedodala na zdraví, pričom sú už obaja po smrti.

11. Svedkyňa Q. K., zamestnaná ako predajca u žalobcu uviedla, že osobne zabezpečovala písomnú objednávku na dodanie vchodových dverí a ich výmenu a taktiež interiérových dverí do bytu žalovaných. Uviedla, že osobne vystavila žalovaným faktúry. Jedna faktúra sa týkala prác, ktoré súviseli s odstránením škôd a druhá prác vykonaných v rámci rekonštrukcie bytu. Svedkyňa nevedela uviesť, či existovala písomná objednávka rekonštrukcie bytu, ale uviedla, že veci, ktoré sa objednávali cez predajňu sa objednávali vždy na základe písomnej objednávky. Nevedela uviesť, či k zákazke pre žalovaných bol robený nejaký rozpočet.

12. Svedok L. Q. uviedol, že pracoval ako zamestnanec a stavbyvedúci na uvedenej stavbe. Osobne bol svedkom skutočnosti, keď S.. D. dohadoval s Y.. E.Á. odstraňovanie škôd v byte a v rámci toho sa dohodli aj na tom, že sa bude jeho byt rekonštruovať, teda že sa prerobí jadro, urobia sa stierky, podlahy, kuchynská linka, zmení sa dispozícia jadra a kúpeľne, osadí sa presvetľovacie okienko, nový prechod z kuchyne do jednej izby a taktiež komplet celá elektrina.

13. Z faktúr vystavených žalobcom vyplýva, aký materiál a aké práce boli vyúčtované žalovaným za rekonštrukciu bytu (faktúra č. 217/2009) a aký materiál a práce boli vykonané v súvislosti s odstraňovaním škôd v byte žalovaných (faktúra č. 182/2009).

14. Z oznámenia o výške poistného plnenia UNIQUA poisťovne, a.s. zo dňa 17.12.2008 okrem iného vyplýva, že v zmysle všeobecných poistných podmienok pre zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu

- 2004 (ďalej VPP) čl. 5 ods. 1), ktoré tvoria prílohu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX sa poistenie nevzťahuje na škody vzniknuté v dôsledku úmyselného konania a hrubej nedbanlivosti poisteného, jeho zástupcov ako aj iných osôb konajúcich z podnetu poisteného. Pod úmyselným konaním sa rozumie konanie, nekonanie alebo zanedbanie konania, pri ktorom bol poistený uzrozumený tým, že toto môže s veľkou pravdepodobnosťou viesť ku vzniku škody a aj napriek tomu tento stav riskoval. V zmysle ustanovenia § 788 ods. 1 zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, sa poistnou zmluvnou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená. Za náhodnú udalosť je možné považovať udalosť budúcu, možnú avšak neistú. Vzhľadom na to, že pri realizácii nadstavby obytného domu z rovnakej príčiny, ale v rôznych termínoch došlo k

opätovnému poškodeniu, uvedené znaky nespĺňajú znaky náhodilosti a je konaním v zmysle uvedeného čl. 5, ods. 1 VPP a teda jedná sa o výluku z poistného plnenia. Z uvedeného dôvodu opakované poškodenie bytu zrážkovou vodou do náhrady škody nezapočítavame.

15. Z vyjadrenia žalovaných zo dňa 27.3.2012 (č.l. 122 - 124 spisu) a zo dňa 8.8.2012 (č.l. 143 - 144 spisu) zároveň vyplýva, aký materiál bol žalovanými zakúpený. Z týchto vyjadrení zároveň vyplýva, že žalovaný v 1. rade pracovníkom žalobcu Y.. J. a bratovi Y.. K. zaplatil za osadenie laminátovej podlahy a dlažieb sumu cca 300 EUR. Z týchto vyjadrení taktiež vyplýva, že rozvod vody a odpadu realizovala iná firma, nie žalobca, za čo im žalovaní taktiež riadne zaplatili.

16. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 3 ods. 2 OZ, fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

17. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 54 ods. 3 OZ, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

18. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420a ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

19. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

20. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

22. Podľa § 631 OZ, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 632 OZ, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia. Podľa § 633 ods. 1 OZ, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme. Podľa § 633 ods. 2 OZ, od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne alebo či je oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť. Podľa § 634 ods. 1 OZ, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Podľa § 634 ods. 2 OZ, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky. Podľa § 635 ods. 1 OZ, ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal. Podľa § 635 ods. 2 OZ, ak v čase od uzavretia zmluvy do jej splnenia došlo k zmene cenového predpisu, podľa ktorého sa cena dohodla, je zhotoviteľ na to povinný objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novú cenu. Podľa § 635 ods. 3 OZ, objednávateľ je oprávnený po oznámení novej ceny od zmluvy odstúpiť; ak bez zbytočného odkladu od zmluvy neodstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi novú cenu, ibaže k zvýšeniu ceny došlo po prekročení dohodnutej doby vykonania diela. Podľa § 635 ods. 4 OZ, ak objednávateľ odstúpi od zmluvy, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny, iba ak mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech. Podľa § 636 ods. 1 OZ, ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu; inak nemá právo za zaplatenie rozdielu v cene. Podľa § 636 ods. 2 OZ, objednávateľ je oprávnený po oznámení novourčenej ceny od zmluvy odstúpiť; ak od zmluvy odstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne určenej ceny, len pokiaľ mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech. Odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo objednávateľa na náhradu škody. Podľa § 636 ods. 3 OZ, ak objednávateľ neodstúpi od zmluvy bez zbytočného odkladu, je povinný zaplatiť za poskytnutú službu novourčenú vyššiu cenu.

23. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 - Civilný sporový poriadok (CSP), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Podľa čl. 6 ods. 2 CSP, súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

24. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

25. Podľa § 206 CSP, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. Podľa § 207 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.

26. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne a nepochybne preukázané, že pri realizácii nadstavby bytov žalobca porušil minimálne prevenčnú povinnosť pri zabezpečení odkrytej strechy tak, aby nedošlo pri zrážkovej činnosti k zatečeniu do bytov, na ktorých realizoval nadstavbu a v tejto príčinnej súvislosti v dôsledku minimálne nedbanlivostného konania žalobcu vznikla žalovaným škoda. Z vykonaného dokazovania mal súd zároveň za úplne jednoznačne preukázané, že v čase, odkedy žalobca začal realizovať nadstavbu, teda cca od júna roku 2008 došlo, hlavne v letných mesiacoch, k takej silnej zrážkovej činnosti, že z dôvodu, že po odkrytí strechy tento priestor nebol dostatočne zabezpečený proti dažďu, došlo v dôsledku zatečení do bytov, vrátane bytu žalovaných k veľkým škodám, ktorých rozsah by bol nepochybne väčší, pokiaľ by tieto osoby, vrátane žalovaných, nevyvinuli maximálnu iniciatívu a nezabezpečovali počas dňa aj noci taký stav, aby škody boli čo najmenšie, a to podkladaním vedier, zvádzaním vody fóliami, handrami a pomocou rôznych pomôcok tak, aby zmenšili rozsah škôd. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že byty na najvyššom poschodí boli tak poškodené, že sa v nich ani nedalo bývať, pričom keďže žalovaní nemali inú možnosť bývania, museli v byte zotrvávať aj za týchto podmienok. Z výsluchu svedka T. napr. vyplynulo, že bol problém nájsť vôbec miesto pre posteľ tak, aby na ňu nekvapkalo. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 18Cb/31/2011, v rámci ktorého bol voči spoločnosti ULTRA Prešov, s.r.o. uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu meškania s dokončením bytu, ktorý bol súčasťou nadstavby, pričom v tomto konaní obrana žalovaného spočívala práve v tom, že z dôvodu „vyššej moci“, t.j. nepredvídaných a dlhotrvajúcich silných zrážok, došlo k meškaniu s odovzdaním stavby, teda aj táto skutočnosť jednoznačne potvrdzuje závery súdu, ku ktorým dospel na základe vykonaného dokazovania a to, že situácia v bytoch nachádzajúcich sa na najvyššom poschodí, vrátane bytu žalovaných bola skutočne alarmujúca a neúnosná a v dôsledku zatečení vodou došlo k značným škodám jednak na majetku žalovaných, avšak nie iba na ich majetku, ale dá sa povedať, že aj na ich psychickom a duševnom zdraví, čo potvrdzujú výpovede svedkov.

27. Súd v prejednávanej veci prvotne rozhodol rozsudkom zo dňa 5.12.2014 tak, že žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 5.094,98 EUR s prísl. v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Pri určení tejto sumy vychádzal z vykonaného dokazovania a to, z výsluchu oboch strán sporu a porovnania jednotlivých položiek, ktoré boli účtované faktúrami žalobcu z titulu odstraňovania škôd a z titulu rekonštrukcie bytu. Žalovaní jednoznačne počas celého konania poukazovali na to, že žiadna rekonštrukcia dohodnutá nebola, vždy sa jednalo iba o odstraňovanie škôd, pričom žalovaný v 1. rade, nad rámec odstraňovania škôd uznal iba to, že medzi kuchyňou a kúpeľňou žalobca montoval presvetľovacie okienko. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu poukazovala na to, že žalovaný v 1. rade potvrdil, že boli vykonané práce z titulu rekonštrukcie, tak žalovaný síce potvrdil vykonanie prác, ale nikdy netvrdil, že sú to práce z titulu rekonštrukcie, ale z titulu odstraňovania škôd. Na základe pokynu súdu druhej inštancie, súd prvej inštancie skúmal, či medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými došlo alebo nedošlo, hoci aj ústne alebo konkludentne k uzatvoreniu dohody na vykonanie rekonštrukčných prác, pričom v tejto súvislosti mal za jednoznačne preukázané iba to, že žalovaný v 1. rade sa so žalobcom dohodol ústne a konkludentne aj došlo k montáži presvetľovacieho okna, pričom sa jednalo o položku č. 46 (montáž okna) faktúry č. 217/2009 zo dňa 26.11.2009 v sume 34,86 EUR + 19 % DPH. V súvislosti s ostatnými položkami súd nemal za preukázané, aby medzi účastníkmi došlo čo aj konkludentne, k uzavretiu dohody na vykonanie rekonštrukčných prác, teda prác, ktoré by boli nad rozsah odstraňovania škôd resp. by nesúviseli s odstraňovaním škôd.

28. V súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadom skutočnosti, že bola ústne uzavretá zmluva o dielo, súd poukazuje na to, že toto nemal za preukázané, pričom pokiaľ odvolací súd konštatuje, že na č.l. 50 súdneho spisu sám žalovaný pripustil rekonštrukčné práce bytového jadra, tak podľa názoru prvostupňového súdu na tomto č.l. žalovaný „nepripustil“ rekonštrukčné práce bytového jadra (nevyplýva to zo spisu) a taktiež ani z výsluchu svedka T. na č.l. 127 nevyplýva, že malo dôjsť ústne k dohode na rekonštrukciu bytu žalovaných. Jediný svedok, ktorý sa vyjadril ku skutočnosti, že došlo k ústnej dohode o rekonštrukcii bytu žalovaných bol svedok Q., ktorý uviedol, že mal byť osobne prítomný pri rozhovore konateľa právneho predchodcu žalobcu Y.. E. a žalovaného v 1. rade. V tomto ohľade ale súd poukazuje na skutočnosť, že svedok Q. bol zamestnancom právneho predchodcu žalobcu a na stavbe pracoval ako stavbyvedúci, takže jeho výsluch možno považovať za tendenčný v snahe neuškodiť svojmu zamestnávateľovi, a to aj s poukazom na už spomínanú skutočnosť, že práve tento svedok pracoval na stavbe ako stavbyvedúci, a teda aj on mal osobnú zodpovednosť za stav realizácie nadstavby, resp. odstraňovanie škôd, ktoré vznikli vlastníkom bytov, vrátane žalovaných. V súvislosti s

hodnovernosťou výpovede tohto svedka, súd taktiež poukazuje na to, že tento svedok sa vyjadril, že v rámci dohody konateľa právneho predchodcu žalobcu a žalovaného v 1. rade sa malo dohodnúť napr. aj to, že urobia podlahy a kuchynskú linku, pričom tieto skutočnosti nie sú pravdivé, pretože tieto práce vykonal sám žalovaný v 1. rade svojpomocne.

29. Pokiaľ odvolací súd dal za pravdu žalobcovi jeho argumentáciu vyplývajúcu z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obdo 31/2008 teda, že súd nemôže preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov znalca, lebo k tomu nemá odborné znalosti alebo ich nemá v takej miere aby mohol toto preskúmavanie zodpovedne urobiť, súd poukazuje na to, že znalecký posudok S.. R. je nepochybne pre účely tohto konania nepoužiteľný, pričom k takémuto záveru nie sú, podľa názoru súdu, potrebné odborné znalosti v takej miere, aby nebolo možné jednoznačne uzavrieť, že tento posudok je pre účely tohto konania skutočne nepoužiteľný. V tejto súvislosti súd poukazuje na už uvedené skutočnosti a teda, že znalkyňa jednoznačne a nepochybne neobjasnila základnú úlohu t.j. vyčíslenie a odlíšenie výšky nákladov vynaložených na odstránenie škôd v dôsledku zatečení a výšku nákladov potrebných na rekonštrukciu bytu. Znalkyňa zároveň v posudku uviedla skutočnosti, ktoré boli nad rámec znaleckých úloh a ktoré zneprehliadnili závery posudku a taktiež jasne neodpovedala na zadané úlohy. Záver, že z posudku nemožno vychádzať, vyplýva minimálne zo skutočnosti, že pri výpočte škody uplatnila znalkyňa amortizáciu 90% nielen z materiálu, ale aj z hodnoty vykonaných prác, čo potvrdila aj ústne v rámci svojho výsluchu, čo však ale súd považuje za úplne absurdné a nesprávne, pretože je nepochybné a aj všeobecne známe, že pri určení výšky náhrady škody sa amortizuje iba materiál, nie je vykonaná práca, keďže táto je vykonaná vždy v určitom čase a pokiaľ sa týka, v danom prípade výlučne odstránenia škôd (uvedenia veci do pôvodného stavu), tak takáto účelne vynaložená práca, sa určí bez akéhokoľvek odpočtu (amortizácie), čo v danom prípade znalkyňa nerealizovala a tým podľa názoru súdu nepochybne dospela k nesprávnym záverom. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že každému (vrátane žalobcu) musí byť jasné, že z hľadiska technickej životnosti materiálu, možno uvažovať o jeho zhodnotení, resp. znehodnotení (amortizácia v závislosti od veku a opotrebenia vecí), avšak z hľadiska pracovného výkonu resp. pracovnej činnosti o týchto aspektoch nemožno uvažovať, teda práca amortizácii nepodlieha.

30. V súvislosti s posúdením znaleckého posudku, súd poukazuje na to, že z citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva aj to, že aj keď súd nemá odborné znalosti alebo ich nemá v takej miere, aby mohol preskúmanie takejto veci zodpovedne urobiť, neznamená to zároveň ale, že je viazaný takýmto znaleckým posudkom a že ho musí bez ďalšieho prevziať. Závery o nepoužiteľnosti znaleckého posudku jednoznačne vyplynuli z odôvodnenia pôvodného prvostupňového rozsudku (súd v prvotnom rozsudku, aj s ohľadom na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania, rozhodol nie na základe znaleckého posudku, ale na základe výsluchu strán sporu a predložených listinných dôkazov) a aj odvolací súd v závere svojho rozhodnutia poukazuje na to, že pokiaľ vznikne potreba riešenia odborných otázok, je potrebné vypracovanie znaleckého posudku resp. zaujatie stanoviska znalca. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané dňa 22.3.2016, teda ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom s účinnosťou od 1.7.2016 platí Civilný sporový poriadok a v zmysle jeho ustanovenia § 206, resp. § 207 ods. 1, súd vyžiada odborné vyjadrenie resp. nariadi znalecké dokazovanie iba na návrh, teda v tomto ohľade sa režim dokazovania riadi princípom tzv. formálnej pravdy (jedna zo základných zásad sporového konania, pokiaľ sa netýka ochrany tzv. slabšej strany, teda zodpovednosť strany, nie súdu, za preukázanie svojich tvrdení), pričom pokiaľ súd jednoznačne konštatoval, že pôvodný znalecký posudok je nepoužiteľný, a to bez ohľadu na potrebu nejakých významných odborných znalostí (posudok vykazoval základné pochybenia), súd vo vzťahu k žalobcovi, ktorý nie je spotrebiteľom, nemohol suplovať jeho iniciatívu týkajúcu sa návrhu na zaobstaranie odborného vyjadrenia, resp. nového znaleckého posudku. Právna zástupkyňa žalobcu sa v tomto ohľade vyjadrila iba tak, že považuje za nehospodárne, aby súd ešte dotazoval nejakého odborníka resp. znalca na zistenie vyčíslenia vnesených investícií do predmetného bytu resp. jeho zhodnotenia. Súd v tomto ohľade opätovne konštatuje iba to, že z vykonaného dokazovania mal za jednoznačne preukázané iba to, že strany sporu sa dohodli na montáži presvetľovacieho okna, ktoré pôvodne v byte žalovaných nebolo a keďže žalobca nepreukázal jednoznačne a nepochybne odôvodnenosť zostávajúcej časti svojho nároku, v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, čo má za následok zamietnutie žaloby.

31. Súd taktiež poukazuje na to, že pokiaľ by aj pripustil, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu konkludentnej dohody na vykonanie rekonštrukčných prác resp. ku konkludentnému uzavretiu zmluvy o dielo, tak keďže žalobca by túto zmluvu uzatváral ako dodávateľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti a žalovaní by boli ako spotrebitelia, ktorí nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti, tak takáto zmluva by bola nepochybne zmluvou spotrebiteľskou na ktorú sa vzťahujú citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 platí, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V tejto súvislosti súd zvýrazňuje, že vlastníci bytov vrátane žalovaných uzavreli so žalobcom dňa 20.6.2007 zmluvu o nadstavbe domu, ktorá je taktiež nepochybne zmluvou spotrebiteľskou a v ktorej sa žalobca jednoznačne zaviazal nahradiť vlastníkom bytov v plnom rozsahu všetky škody, ktoré vzniknú v súvislosti s jeho stavebnou činnosťou. V tomto ohľade súd opätovne poukazuje, hlavne na výsluchy svedkov, ako aj predloženú fotodokumentáciu, z ktorých nepochybne a jednoznačne vyplýva, že v bytoch jednotlivých vlastníkov, vrátane žalovaných, došlo k značným škodám a nebyť ich iniciatívy a nadmerného úsilia, škody by boli v oveľa väčšom rozsahu a aj keď možno hodnotiť, že sa jednalo o okolnosti, ktoré žalobca nemohol objektívne ovplyvniť, nijakým spôsobom to neznižuje jeho zodpovednosť za spôsobené škody, pričom z výsluchu žalovaných taktiež jednoznačne vyplynulo, že títo, napr. na rozdiel od svedka T., neplánovali žiadnu rekonštrukciu bytu, avšak za okolností, že celý ich byt ostal premočený, boli nútení vymeniť kuchynskú linku, vybrúsiť a nanovo nalakovať podlahy, vymaľovať celý byt a vykonať ďalšie práce, ktoré boli nevyhnutne súviseli so škodami, ktoré vznikli v dôsledku stavebnej činnosti žalobcu.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu taktiež vyplýva, že súd mal skúmať dôvodnosť uplatneného nároku v sume 436,06 EUR v súvislosti s výplatou poistného plnenia žalovaným z poisťovne UNIQA, pričom v súvislosti s touto sumou súd poukazuje na to, že táto medzi účastníkmi nebola nikdy sporná a aj žalovaný v 1. rade uznal jej dôvodnosť, preto súd nemal pochybnosť o tom, že túto sumu je dôvodné žalobcovi priznať. Táto suma predstavuje hodnotu prác, ktoré preplatila poisťovňa v súvislosti s odstraňovaním škôd, pričom celkovo bola žalovanému v 1. rade vyplatená suma 741,19 EUR, z čoho suma 436,06 EUR predstavovala práce potrebné na odstránenie škôd, ktoré vykonal právny predchodca žalobcu a zostávajúca suma predstavovala materiál.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd priznal žalobcovi sumu 436,06 EUR a sumu 34,86 EUR + 19 % DPH t.j. 41,13 EUR t.j. celkovo 477,19 EUR spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania, s poukazom na ustanovenie § 563 OZ, od 18.5.2011, keďže až dňa 17.5.2011 bol žalovanej v 2. rade doručený platobný rozkaz spolu so žalobou, teda až doručením týchto písomností zo strany súdu možno mať za to, že žalovaní boli vyzvaní na zaplatenie dlhu. V prevyšujúcej časti ohľadom istiny, ako aj príslušenstva súd žalobu zamietol.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom úspech žalobcu predstavoval 95,4 % a neúspech 4,6 %, preto súd žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,8 %.

35. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení súd zároveň rozhodol podľa pomeru úspechu aj o nároku na náhradu trov štátu, ktoré boli vyplatené preddavkovo zo štátnych prostriedkov z titulu znalečného, za účasť znalkyne na pojednávaní konanom dňa 21.11.2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).