Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8C/54/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu Československá obchodní banka, a. s., IČO: 000 01 350, so sídlom Praha, Radlická 333/150, právne zastúpeného Mgr. Petrom Olejárom, advokátom, Bratislava, Miletičova 21 proti žalovanej K.Í. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Y. v spore o zaplatenie 229 819,80 Kč s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 150.050,- Kč spolu s úrokom z úveru vo výške 8,9% ročne zo sumy 149.900,- Kč od 21.10.2011 do 20.1.2012 vo výške 3.362,68 Kč a úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 150.050,- Kč od 21.1.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,58%.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou zo dňa 7.3.2014, doručenou konajúcemu súdu dňa 14.3.2014, na základe skutočností uvedených v žalobe domáhal voči označenej žalovanej zaplatenia sumy 229.819,80 € (istina predstavuje 151.950,- Kč, kapitalizovaný úrok 55.015,65 Kč, kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania 22.854,15 Kč) spolu s úrokom vo výške 8,09% ročne zo sumy 150.000,- Kč od 11.2.2014 do zaplatenia a zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 151,950 Kč od 11.2.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2.Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. k. 8C/54/2014-38 zo dňa 18.6.2014, ktorý bol uznesením č. k. 8C/54/2014-50 zo dňa 12.3.2015 pre jeho nemožnosť doručenia do vlastných rúk žalovanej zrušený. Súd podľa právnej úpravy účinnej do 30.6.2016 za splnenia zákonných podmienok uznesením č. k. 8C/54/2014-70 zo dňa 18.3.2016 rozhodol, že písomnosti určené žalovanej, naposledy bytom Oščadnica 1262, t. č. Obec Oščadnica, sa budú doručovať uložením v súdnom spise. Nakoľko žaloba s prílohami nebola do uvedeného dňa rozhodnutia súdu žalovanej doručená, súd ju doručoval žalovanej opätovne na adresu naposledy evidovanú v registri obyvateľov (zásielka sa vrátila ako nedoručená - neprevzatá v odbernej lehote) a následne podľa právnej úpravy účinnej od 1.7.2016, konkrétne § 116 v spojení s § 106 ods. CSP, doručoval žalovanej žalobu s prílohami a procesným poučením, ako aj s ostatnými listinami a predvolaním na termín pojednávania, oznámením na úradnej tabuli súdu, ktoré bolo vyvesené dňa 20.9.2016 a zvesené dňa 4.10.2016, týmto dňom považoval žalobu žalovanej za účinne doručenú. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3.Súd v súlade s § 178 ods. 1 vec prejednal a rozhodol v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v súlade s § 180 v neprítomnosti žalovanej. Vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov,

najmä Zmluvou o úvere čl. 10, prílohou č. 1 k Zmluve o úvere čl. 13, čerpaním čl. 14, oznámením o zosplatnení úveru čl. 15, opakovanou výzvou čl. 16, kópiami doručeniek čl. 17-18, tabuľkou čl. 19-25, obchodnými podmienkami čl. 26-29, vyjadrením k výzve čl. 75, Sadzobníkom ČSOB čl. 79-82, prílohou č. 2 k Zmluve čl. 86, historickým výpisom z účtu žalovanej čl. 84-98 a vyjadrením právneho zástupcu žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

4.Dňa 7.9.2011 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXR, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 150.000 Kč, ktorý mohla čerpať ku dňu 7.9.2011. Účelom úveru bola rekonštrukcia, resp. modernizácia domu/bytu, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v 120 mesačných anuitných splátkach vo výške 1899,- Kč s tým, že prvá splátka sa mala stať splatnou dňa 20.10.2011 a posledná dňa 20.9.2021. Výska poslednej anuitnej splátky mala závisieť na priebehu splácania. Celková suma, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť, predstavovala 234.420 Kč. Vyčerpaný a nesplatený úver mal byť úročený pevnou úrokovou sadzbou vo výške 8,9%. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 100% pri čerpaní úveru vo výške úverového limitu (150.000 Kč), za správu úveru žalobca účtoval podľa zmluvy mesačne poplatok vo výške 50,- Kč za každý, aj začatý kalendárny mesiac. Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky ČSOB a obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery. Poskytnutý úver bol vedený na úverovom účte č. 246931278, pretože žalovaná povinnosti dohodnuté v zmluve riadne neplnila a dlžné splátky úveru a poplatkov neuhradila, žalobca listom zo dňa 22.1.2012 uvedený úver zosplatnil ku dňu 20.1.2012. Zosplatneniu úveru predchádzala opakovaná výzva k zaplateniu dlžnej sumy zo dňa 22.11.2011. Žalovaná splatnú pohľadávku žalobcovi nezaplatila. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 25.8.2016, ktorým reagoval na výzvu súdu vyplýva, že žalovaná uhradila jedinú splátku úveru dňa 21.10.2011 vo výške 150,08 Kč, z ktorej bolo započítané na istinu 100,08 Kč a na poplatky 50 Kč. S odkazom na historický výpis žalobca uviedol, že žalovanej účtoval dňa 23.10.2011 poplatok vo výške 300,- Kč za zaslanie upomienky a dňa 4.11., 23.11. a 21.12. v roku 2011 poplatky výške 500,- Kč za zaslanie výzvy, opakovanej výzvy a poslednej výzvy k zaplateniu dlžnej sumy, spolu teda vo výške 1.800,- Kč. S poukazom na oznámenie o zosplatnení úveru, z ktorého vyplýva, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou zanikol ku dňu 20.1.2012, žalobca bol oprávnený žalovanej účtovať poplatok za správu úveru za 3 mesiace, teda poplatok spolu vo výške 150 Kč (od dátumu, keď boli vynulované dlžné poplatky 21.10.2011 do dňa zániku zmluvného vzťahu 20.1.2012). Dlžná suma vo výške 151.950,- Kč tak predstavuje dlžnú istinu vo výške 150.000 Kč a poplatky vo výške 1.950 Kč. Žalobca vyčíslil úrok z úveru pri výške zmluvného úroku z úveru 8,09% ročne za obdobie od 20.10.2011 do 10.2.2014 vo výške 55.015,65 Kč. Ďalej žiadal priznať úrok z dlžnej istiny vo výške 8,9% od 11.2.2004 do zaplatenia. Vzhľadom k omeškaniu žalovanej s úhradou jej splatného dlhu žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mala žalovaná uhradiť splátku, t.j. odo dňa 21.10.2011 do zaplatenia. Ku dňu 10.2.2014 žalobca tento úrok vyčíslil na sumu 22.854,15 Kč, odo dňa 11.2.2014 žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 8,05% až do zaplatenia.

5.Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy (7.9.2011) súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných k tomuto dátumu.

6.Žalobca je právnickou osobou so sídlom na území ČR, žalovaná má bydlisko na území SR, súd sa preto najskôr zaoberal otázkou rozhodného práva, ktoré je potrebné na uvedený spor aplikovať. Úprava rozhodného práva je obsiahnutá v článku 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 593/2008.

7. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa článku 16 ods. 2 Nariadenia rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa článku 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo

výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a/ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b/ akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

Podľa čl. 6 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku1 rozhodným.

Podľa čl. 6 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a/ alebo b/, ručí sa rozhodné právo pre zmluvu medzi spotrebiteľom a podnikateľom podľa článkov 3 a 4.

Podľa čl. 6 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na: a/ zmluvu o poskytovaní služieb, ak sa služby majú poskytnúť spotrebiteľovi výlučne v krajine, ktorá nie je krajinou jeho obvyklého pobytu, b/ zmluvou o preprave, okrem zmluvy, ktorej predmetom je poskytovanie balíku cestovných služieb v zmysel smernice Rady 90/314/ EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných , dovolenkových a výletných služieb, c/ zmluvu, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, okrem zmluvy, ktorej predmetom je právo na časovo vymedzené užívanie nehnuteľnosti v zmysle smernice 94/47/ES, d/ práva a povinnosti, ktoré predstavujú finančný nástroj, a práva a povinnosti predstavujúce podmienky, ktorým sa spravujú emisie alebo verejné ponuky či verejné ponuky na prevzatie prevoditeľných cenných papierov a upisovanie a vyplatenie podielov v podnikoch kolektívneho investovania, pokiaľ tieto činnosti neznamenajú poskytovanie finančnej služby, e/ zmluva uzavretá v rámci takého druhu systému, na ktorý sa vzťahuje článok 4 ods. 1 písm. h/. Podľa § 497 z. č. 513/1991 Sb. Obchodního zákonníku účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len ČR) smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné.

Podľa § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka ČR ve vztazích podle § 261 nebo podřízených obchodnímu zákoníku dohodou podle odstavce 1 se použijí, nevyplývá-li z tohoto zákona nebo ze zvláštních právních předpisů něco jiného, ustanovení této části na obě strany; ustanovení občanského zákoníku nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských smlouvách, adhezních smlouvách, zneužívajících klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je však třeba použít vždy, je-li to ve prospěch smluvní strany, která není podnikatelem. Smluvní strana, která není podnikatelem, nese odpovědnost za porušení povinností z těchto vztahů podle občanského zákoníku a na její společné závazky se použijí ustanovení občanského zákoníku.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 321/2001 Sb. o některých podmínkach sjednávaní spotřebitelského úveru a o změne zákona č. 64/1986 Sb. na účely tohoto zákona se rozumí spotřebitelem fyzická osoba, která při uzavíraní a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti a v jejiž prospěch je spotřebitelský úvěr sjednáván.

Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 321/2001 Sb. na účely tohto zákona se rozumí věřitelem fyzická nebo právnická osoba poskytujúcí spotřebitelský úvěr v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo sdružení takovýchto osob.

Podľa § 52 ods. 1 Občanskeho zákoníku účinného v čase uzatvorenia zmluvy Spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel.

Podľa § 52 ods. 2 Občanskeho zákoníku účinného v čase uzatvorenia zmluvy dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občanskeho zákonníku účinného v čase uzatvorenia zmluvy spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.

Podľa § 55 ods. 1 Občanskeho zákonníku účinného v čase uzatvorenia zmluvy smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení.

Podľa § 55 ods. 2 Občanskeho zákonníku účinného v čase uzatvorenia zmluvy ujednání ve spotřebitelských smlouvách podle § 56 <http://business.center.cz/business/pravo/zakony/obcanzak/ cast1.aspx> jsou neplatná.

Podľa § 55 ods. 1 Občanskeho zákonníku účinného v čase uzatvorenia zmluvy v pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodního zákonníku je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.

8.Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaná uzatvorili Zmluvu o úvere v zmysle ust. § 497 a násl. Obchodního zákonníku č. 511991 Sb. Súd túto zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú a postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, keď pri uzatváraní zmluvy nevystupovala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, úver si brala ako fyzická osoba, zatiaľ čo žalobca ako veriteľ vystupoval v rámci svojej obchodnej činnosti. Zmluva bola uzatvorená v súlade s právnymi predpismi ČR. Zmluvné strany si zvolili právo, ktorým sa má ich zmluvný vzťah riadiť, a to právo platné na území Českej republike. Vzhľadom k tomu, že medzi zmluvnými stranami došlo k voľbe rozhodného práva, súd na zistený skutkový stav aplikoval právne predpisy platné v Českej republike.

9.Na základe výsledkov dokazovania, vychádzajúc predovšetkým z listinných dôkazov, mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol uzatvorením zmluvy o úvere zo dňa 7.9.2011 záväzkový vzťah, v rámci ktorého sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 150.000 Kč a žalovaná sa zaviazala uvedený úver splácať v pravidelných mesačných splátkach v počte 120 vo výške 1899,- Kč, spolu s úverom sa zaviazala platiť aj úrok z úveru vo výške 8,9% ročne a platiť za správu úveru mesačný poplatok vo výške 50 Kč. Keďže žalovaná svoju povinnosť zo zmluvy riadne a včas neplnila, žalobca využil svoje právo, keď v postavení veriteľa poskytnutý úver jednorázovo zosplantil oznámením o zosplatnení úveru, ku dňu 20.1.2012. Žalovaná v súvislosti s poskytnutým úverom uhradila do predčasného zosplatnenia úveru sumu celkom vo výške 150 Kč. Túto skutočnosť však zrejme žalobca nezohľadnil s poukazom na výšku žalovanej istiny (150.000 Kč = výška poskytnutého úveru). Úradu zo strany žalovanej započítal na istinu v rozsahu 100 Kč a na poplatky v rozsahu 50,08 Kč. Zostatok istiny do zosplatnenia tak predstavuje 149.900 Kč. Žalobca žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatku za správu úveru za 3 mesiace (3x50 Kč), ktorý už po zosplatnení úveru ďalej neúčtoval. Poplatok za správu úveru súd považoval za dojednaný individuálne, nakoľko je súčasťou zmluvy o úvere, ktorá bola žalovanou podpísaná. K zostatku úveru 149.900 Kč preto pripočítal 150 Kč z titulu poplatkov za správu úveru do zosplatnenia. Vo vzťahu k uplatneným poplatkom za upomienky a výzvy spolu v sume 1.800,- Kč súd žalobu zamietol, je toho názoru, že na tieto poplatky žalobca nemá nárok, nakoľko nepreukázal ich individuálne dojednanie. Pokiaľ aj odkázal v žalobe na sadzobník poplatkov, ktorý mal tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, súd je toho

názoru, že sadzobník poplatkov nemôže žalovanú ako spotrebiteľku zaväzovať. Súd nemal v tejto časti preukázané ani to, že by išlo o poplatky, na ktoré by žalobcovi prináležal nárok, pretože za ne poskytoval žalovanej primerané protiplnenie. Žalobca nepreukázal, aké plnenie v hodnote 1.800 Kč žalovanej poskytol, ani z predloženého historického prehľadu nevyplýva, o aké konkrétne poplatky v tejto sume sa jedná. Je zrejmé, že žalobca uvedenými poplatkami sledoval predovšetkým svoj ekonomický záujem. Súd k uvedenému uvádza, že pojem náklady sa nedá stotožniť s pojmom poplatok. Poplatok uvádzaný v sadzobníku podľa názoru súdu prevyšuje reálne náklady za zaslanie upomienky, či výzvy zo strany žalobcu. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Napokon žalobca náklady na zaslanie výziev či upomienok ani nepreukázal.

10.Súd zamietol žalobu aj v časti žalobcom uplatneného nároku na zmluvné úroky za časové obdobie po predčasnom zosplatnení úveru, teda za obdobie od 21.1.2012. Pri predčasnom zosplatnení úveru a požadovaní jeho splnenia naraz podľa názoru súdu už žalobcovi úrok z úveru neprináleží. Prináleží mu úrok z omeškania. Zosplatnením úveru dochádza k jeho predčasnej splatnosti, v dôsledku čoho dochádza k zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý, preto ďalej po takomto predčasnom zosplatnení už zmluvné úroky z úveru požadovať nemožno. Súd poukazuje v tomto smere aj na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR IV.ÚS 476/2012, podľa ktorého má veriteľ nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka. Zmluvný úrok ako odplata veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky patrí len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, preto súd žalobcovi úrok po zosplatnení úveru nepriznal z dôvodu, že celý dlh žalovaného sa stal splatným dňa 20.1.2012. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, teda dňom 21.1.2012. Pokiaľ žalobca na pojednávaní tvrdil, že sa so žalovanou zmluvne dohodli na tom, že úver sa bude úročiť aj po zosplatnení, súd nemal konkretizované a preukázané, že by takéto výslovné dojednanie bolo súčasťou zmluvy alebo či bolo súčasťou všeobecných zmluvných podmienok. V prípade, že bolo súčasťou všeobecných obchodných podmienok, súd nemal preukázané ani to, že by sa s nimi žalovaná oboznámila a na znak súhlasu ich podpísala. Sú vopred pripravené, dlžník nemá možnosť ich obsah ovplyvniť. Podľa názoru súdu by však všeobecné obchodné podmienky mali riešiť len otázky technického, či vysvetľovacieho charakteru. Ak by aj bola žalovaná s nimi oboznámená, na názore súdu produkovanom vyššie to však nič nezmení. Ide o neprimeranú sankciu. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom. Niet zákonného kogentného ustanovenia, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva zadržiavanie finančných prostriedkov, sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne ustanoveným limitom) alebo zmluvné (napríklad zmluvná pokuta). Podľa ustálenej judikatúry totiž oneskoreným zaplatením úrokom nevzniká právo na úroky z omeškania, preto súd priznal žalobcovi z uplatneného a vyčísleného úroku z úveru len úrok za obdobie od 21.10.2011, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti prvej splátky do 20.1.2012, teda do dňa zosplatnenia úveru, spolu vo výške 3.362,68 Kč (úrok vo výške 8,9% ročne dojednaný zmluve z dlžnej istiny). Keďže sa žalovaná dostala preukázateľne s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej umy od 21.1.2012, teda odo dňa nasledujúceho po dni predčasného zosplatnenia až do zaplatenia. Uvedený úrok považoval za zákonný. Úrok z úveru bol počítaný len zo zostatku úveru, teda zo sumy 149.900 Kč. Pri úroku z omeškania bol počítaný už zo sumy 150.050 Kč, teda zo sumy predstavujúcej tak dlžnú sumu na úvere, ako aj z poplatku za správu úveru. V prevyšujúcej časti súd uplatnený úrok z omeškania zamietol. Súd poukazuje na to, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca vyčísľoval úrok (tak úrok z úveru, ako aj úrok z omeškania) ku dňu 10.2.2014. Vo vzťahu k tomuto údaju absentujú akékoľvek tvrdenia či dôkazy. Nie je povinnosťou súdu, aby ich sám vyvodzoval z pripojených listinných dôkazov, čo v danom prípade ani nebolo možné.

11.Súd rozhodol o plnení v cudzej mene v súlade s § 218 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP) ako procesnej normy upravujúcej postup konajúceho súdu.

12.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď rozhodol najskôr o nároku na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca sa domáhal žalobou zaplatenia sumy spolu vo výške 229.819,80 Kč (istina 151.950 Kč + vyčíslený úrok z úveru 55.015,65 Kč a vyčíslený úrok z omeškania vo výške 22.854,15 Kč), čo predstavuje 100%. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 150.050 Kč, čo predstavuje 65,29%. V tomto rozsahu bol žalobca úspešný, vo zvyšku predstavujúcom 34,71 % bola úspešná žalovaná. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 30,58%, v tomto rozsahu súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa §125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.