Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_18C-13-2019.pdf
PDF · 191.87 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., t. času prechodne bytom J.. J. XXX/X, XXX XX E., občan SR, právne zastúpený spoločnosťou ŠKODA LEGAL, s. r. o., IČO: 47 244 259, Jarabinková 17563/2C, 921 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanej: R. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., občan SR, právne zastúpená JUDr. Anna Poničanová, advokát, IČO: 17 061 075, Dvorníky 107, 962 68 Hontianske Tesáre, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I/ Konanie sa v časti:
- o vydanie vecí zlatá obrúčka, prsteň, strieborná retiazka s krížikom, kufrík - skrutkovač Makyta,
- o vyporiadanie bytového zariadenia v hodnote 5.000,-- Eur v rámci BSM z a s t a v u - j e .
II/ Súd u r č u j e, že z vecí, ktoré mali sporové strany v BSM:
- do výlučného vlastníctva žalobcu patrí osobné motorové vozidlo zn. KIA CEED, rok výroby 2012, L. C., F.. Č.. Q.,
- do výlučného vlastníctva žalovanej patrí nehnuteľnosti a to byt č. XX vo vchode č. X, na X. poschodí, v obytnej budove so súp. číslom XXX, postavenej na parc. registra „C“, parc. číslo XXXX/X D. Y.. Č.. XXXX/ XX, druh pozemkov jednotne pre všetky vyššie uvedené parcelné čísla: zastavaná plocha a nádvorie, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, príslušenstve, zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX - in. Byt s výmerou 84,25 m2 pozostáva z 3 obytných miestností a príslušenstva. Príslušenstvom bytu je kuchyňa, chodba, WC, kúpeľňa, balkón a pivnica. S vlastníctvom bytu je spojené aj spoluvlastníctvo spoločných častí, ktorými sú obvodové múry, strecha, chodby, priečelia, vstupy schodištia, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie, ktoré sú nevyhnutné pre jeho podstatu a bezpečnosť a spoločných zariadení bytu, ktorými sú rozvodňa, STA, bleskozvody, existujúce kanalizačné, elektrické, telefónne, teplonosné domové prípojky a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu a slúžia domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza príslušenstva a pozemkov
- parc. registra „C“, parcelné čísla: -XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvorie o výmere 242 m2, -XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvorie o výmere 243 m2, -XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvorie o výmere 97 m2, -XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere 1674 m2, -XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere 121 m2, -XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvorie o výmere 174 m2, pričom veľkosť ideálneho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve a pozemkoch účastníkov je XXXX/XXXXXX - in v pomere k celku, evidované Okresným úradom Krupina, katastrálny odbor na LV č. XXX a LV č. XXX pre k. ú. X. B., N. B., N. Q.
III/ Žalovaná je p o v i n n á splatiť samostatne zostatok spoločného úveru zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX - úver na bývanie uzavretý medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a stranami sporu dňa 29. 03. 2016 a to v zostatku 15.375,37 Eur ku dňu 26. 07. 2022.
IV/ Na konečné vyrovnanie podielov BSM je žalovaná p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 15.430,23 Eur v lehote do 90 (deväťdesiat) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V/ Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd o návrhu žalobcu na vyporiadanie BSM medzi sporovými stranami rozhodol v poradí prvým rozsudkom dňa 30. 09. 2020, proti ktorému sa obe strany odvolali. Odvolací súd zrušil prvoinštančný rozsudok a v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu súd doplnil dokazovanie a zistil nasledujúci skutkový stav veci.
2. Žalobca žiadal, aby súd vyporiadal BSM sporových strán po rozvode manželstva. Do BSM označil ako aktíva:
2.1. nehnuteľnosť a to byt č. XX, vchod č. X na X. poschodí, nachádzajúci sa v obytnej budove súp. č. XXX, postavené na označených parcelách, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, príslušenstve a zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX-in, evidované na LV č. XXX a XXX Okresným úradom Q., katastrálny odbor pre k. ú. X. B., N. B., N. Q.. Aktuálnu hodnotu nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu ustálili strany na 38.800,-- Eur (znalecký odhad predložený žalovanou čl. 492, s ktorým žalobca súhlasil).
2.2. hnuteľnú vec - OMV zn. Kia Ceed, rok výroby 2012 v hodnote 4.900,-- Eur. Do BSM zaradil aj pasíva:
2.3. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX - úver na bývanie, uzavretý medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a sporovými stranami dňa 29. 03. 2016. Výška úveru bola 18.630,-- Eur, konečná splatnosť úveru pripadla na 25. 03. 2041. Prvotný úver bol uzavretý v Slovenskej sporiteľni v rokoch 2007/2008. Z dôvodu poklesu úrokových sadzieb v roku 2016 došlo k opätovnému refinancovaniu. Finančné prostriedky z úveu boli použité postupne na rekonštrukciu bytu a na splácanie predchádzajúcich úverov. Toho času od rozvodu manželstva spláca tento úver výlučne sám. Žiadal, pokiaľ byt bude prisúdený do vlastníctva žalovanej, aby prevzala zostatok úveru a na vyrovnanie mu uhradila polovicu splátok, ktoré uhradil od právoplatnosti rozvodu manželstva.
2.4. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX - spotrebiteľský úver, uzavretý medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom dňa 09. 11. 2016. Výška úveru bola 13.000,-- Eur, splatná na 8 rokov, t. j. konečná splatnosť úveru je 25. 11. 2024. Úver bol použitý na zakúpenie motorového vozidla a na rekonštrukciu spoločného bytu. Je ochotný zvyšok úveru doplatiť, žiadal však uvedené zohľadniť pri vzájomnom finančnom vyrovnaní.
2.5 Žalobca navrhol vydať súdu rozsudok, podľa ktorého do výlučného vlastníctva žalovaného (pozn. súdu - správne žalobcu) sa prikazuje osobné motorové vozidlo, žalobca nadobúda do výlučného vlastníctva: zlatú obrúčku, zlatý prsteň, strieborná retiazka s krížikom, skrutkovač Makyta. Žalovanej sa prikazuje do výlučného vlastníctva označená nehnuteľnosť a kompletné vybavenie bytu - zariadenie obývacej izby, spálne, detskej izby, kuchyne vrátane spotrebičov, kúpeľne, vstupnej chodby cca v hodnote 5.000,-- Eur. Na vyrovnanie majetkovej hodnoty je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi hodnotu polovice zaplatených splátok na splátkovom úvere a na úvere na bývanie. Ďalej je žalovaná povinná na vyrovnanie majetkovej hodnoty zaplatiť žalobcovi 2.500,-- Eur ako polovicu hodnoty vybavenia bytu. Žalobca ďalej navrhol, aby zvyšok spotrebného úveru zo dňa 09. 11. 2016 uhradili obe strany v splátkach každý v 1, t. j. 92,97 Eur vždy k 25-temu dňu v mesiaci až do úplného zaplatenia úveru. Vyporiadanie nehnuteľnosti - bytu žalobca navrhoval za podmienky, že sa žalovaná bezodkladne zamestná a do 6- tich mesiacov od právoplatnosti rozsudku bude uhrádzať pravidelnú mesačnú splátku po 84,42 Eur na príslušný splátkový účet v Slovenskej sporiteľni. Výlučným vlastníkom nehnuteľnosti sa žalovaná stane až nadobudnutím účinnosti vkladu do katastra, ktorý nastane po právoplatnosti zmeny v Zmluve o splátkovom úvere a to takej, že žalobca bude ako dlžník z tejto zmluvy vypustený. V prípade, že sa žalovaná omešká čo len s jednou splátkou alebo sa nezamestná, uvedená nehnuteľnosť sa stane
predmetom predaja a z výťažku z predaja bude splatený splátkový úver na bývanie a zo zvyšku predaja bude čiastočne uhradený splátkový úver z 09. 11. 2016.
2.5. V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu sa žalobca vyjadril k hnuteľným veciam: zlatú obrúčku, zlatý prsteň, strieborná retiazka s krížikom, skrutkovač Makyta a vybavenia bytu tak, že v tejto časti na svojom návrhu netrvá a berie v tejto časti žalobu späť, žalovaná voči späťvzatiu nevzniesla žiadne námietky. Preto súd rozhodol o zastavení konania v tejto časti (výrok I.), rozhodol tak podľa § 144, § 145 ods. 1, 2, § 146 C.s.p.
3. Žalovaná sa prostredníctvom právneho zástupcu k žalobe vyjadrila tak, že nesúhlasí so všetkými skutočnosťami uvádzanými žalobcom.
3.1. K nehnuteľnosti - bytu žalovaná uviedla, že túto nadobudli formálne na základe kúpnej zmluvy, avšak pôvodným úmyslom vlastníkov nehnuteľnosti, rodičov žalovanej, bolo tento byt darovať výlučne dcére, t. j. žalovanej. Dôkazom toho je Darovacia zmluva zo dňa 25. 02. 2005, kde sú overené podpisy darcov aj obdarovanej. Žalobca však rodičov žalovanej presvedčil, že je nutné uzavrieť kúpnu zmluvu kvôli vyplateniu úveru. Finančné prostriedky na kúpnej zmluve však predávajúcim nikdy neboli vyplatené. Finančné prostriedky poskytnuté bankou nikdy neboli použité na vyplatenie kúpnej ceny predávajúcim. Poukázala na právne posúdenie podľa § 41a ods.2 OZ, v zmysle ktorého ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak zodpovedá vôli účastníkov a sú splnené všetky jeho náležitosti. Preto žiadala, aby súd pri vyporiadaní prihliadol na to, že kúpnou zmluvou bolo zastreté darovanie nehnuteľnosti rodičmi žalovanej. Spoločné financie po celú dobu spravoval len žalobca a žalovanej obmedzoval prístup s tým, že sú to len jeho finančné prostriedky. Žalovaná nikdy nedostala odpoveď, na čo boli spoločné finančné prostriedky z úveru poskytnuté, nemohla otvárať obálky o výpisoch z účtu, ktoré zneli len na meno žalobcu. Z uvedeného možno konštatovať, že manželia reálne do BSM žiadnu nehnuteľnosť nenadobudli.
3.2. V rámci odvolacieho konania žalovaná predložila odstúpenie od kúpnej zmluvy pôvodných predávajúcich - rodičov žalovanej z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny. Poukázala na § 48 Občianskeho zákonníka a čl. IV. 5.ods. Zmluvy. Zdokladovala, že toto odstúpenie od zmluvy bolo predložené na zápis Katastru nehnuteľností, ktorý však o zápise doposiaľ nerozhodol, preto navrhla prerušenie konania do skončenia katastrálneho konania. Ona sama toto odstúpenie od zmluvy nenamieta. Kúpna cena mala byť zaplatená v hotovosti v deň podpisu kúpnej zmluvy, k čomu nedošlo, formulácia zaplatenia kúpnej ceny smerovala do budúcna.
3.3. K osobnému motorovému vozidlu žalovaná nesúhlasí so zostatkovou cenou 4.200,-- Eur, podľa jej vedomosti, obdobné motorové vozidlá sa predávajú na internete od 5.800,-- do 8.000,-- Eur, t. j. priemerná hodnota auta je minimálne 7.000,-- Eur.
3.4. K úveru na bývanie na základe zmluvy zo dňa 29. 03. 2016, tieto finančné prostriedky neboli použité na kúpu bytu, žalovaná má vedomosť o úhrade dlhu nájmu na byt 3.000,-- Eur, doplatenie kúpnej ceny druhého auta 4.000,-- Eur, o účele použitia ostatných prostriedkov z úveru vo výške 11.000,-- Eur nemá vedomosť. Tieto neboli použité na pokrytie nákladov na domácnosť, ani spoločné výdavky manželov. Bolo by potom v priamom rozpore s dobrými mravmi, aby žalovaná uhrádzala polovicu dlžnej sumy.
3.5. Čo sa týkalo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 09. 11. 2016 vo výške 13.000,-- Eur, o tomto žalovaná nemala vedomosť, žalobca urobil právny úkon bez jej súhlasu a keďže s nejedná o bežné hospodárenie, tento záväzok zaväzuje výlučne žalobcu a nepatrí do masy BSM.
3.6. Žalovaná považuje za spravodlivé, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do jej vlastníctva, pretože v ňom žalovaná žije spolu s maloletými deťmi, ďalej žiadala, aby súd prihliadol na to, že pôvodný úmysel predávajúcich rodičov žalovanej bolo nehnuteľnosť darovať výlučne žalovanej, žalovaná väčšinu trvania manželstva zabezpečovala obstarávanie spoločnej domácnosti, nepretržitú starostlivosť o rodinu, o tri maloleté deti, a napokon na skutočnosť, že k rozvratu manželstva došlo v dôsledku dlhodobo udržiavaného mimomanželského pomeru žalobcu a správanie žalobcu viedlo u žalovanej k ťažkým psychickým problémom, ktoré sa podpísali pod jej zdravie, v dôsledku čoho má sťaženú možnosť zamestnať sa. Uvedené následky naďalej u nej pretrvávajú a majú vážny dopad na hospodárenie a finančnú situáciu jej rodiny, čo nie je v súlade s dobrými mravmi. Preto žalobcovi v tomto prípade
neprináleží vyrovnávací podiel z predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaná súhlasila s tým, aby do vlastníctva žalobcu bolo prikázané motorové vozidlo a žalobca bol zaviazaný vyplatiť žalovanej polovicu hodnoty vozidla titulom vyrovnávacieho podielu. Rovnako žalovaná považuje za spravodlivé, aby žalobcovi bol prikázaný zostatok úveru na bývanie.
4. K vyjadreniu žalovanej žalobca v písomnom podaní uviedol, že navrhovanú nehnuteľnosť nadobudli rodičia žalovanej v roku 2002, byty patrili JRD B.. Vlastník sa rozhodol predať byty do osobného vlastníctva pôvodným obyvateľom za zostatkovú hodnotu cca 65.000,-- Sk. V tom období žalobca a žalovaná nemohli sami odkúpiť predmetný byt a tak sa dohodli s rodičmi žalovanej, že oni im ten byt prenechajú a žalobca finančné prostriedky na odkúpenie bytu čiastočne zarobil a čiastočne si požičal od známych a rodinných príslušníkov. Tieto finančné prostriedky odovzdal nevlastnému otcovi žalovanej a tento kupovaný byt vyplatil JRD Terany. Počas celé toto obdobie žalobca a žalovaná v byte bývali, investovali do rekonštrukcie bytu nemalé finančné prostriedky. Už v roku 2008 na základe hypotekárneho úveru vo výške 210.000,-- Sk sa prerobili okná a došlo ku kompletnej rekonštrukcii obývačky. O finančné zabezpečenie rodiny sa staral výlučne žalobca, ktorý pracoval a aj splácal úvery. V roku 2013 došlo k refinancovaniu hypotekárneho úveru a teda navýšeniu finančných prostriedkov kvôli rekonštrukcii bytu, časť finančných prostriedkov bola použitá na bežný chod rodiny z dôvodu, že sporové strany mali dve maloleté deti a žalovaná pracovala výlučne v období od 2/2008 do 3/2009, 2x po pol roku v Kúpeľoch E. a nakoniec v období 4/2017 do 2/2019, z čoho jeden rok bola PN. Na finančné zabezpečenie rodiny tak v podstate neprispievala a celé finančné zabezpečenie zostávalo na žalobcovi. Žalobca uviedol, že všetky spotrebiče do kuchyne boli zakupované z úveru, na chladničku boli zapožičané finančné prostriedky matkou žalovanej, avšak žalobca jej tieto finančné prostriedky vrátil v sume 100,-- Eur a ostatné splatil v hotovosti, rekonštrukcia obývačky bola financovaná z poskytnutého úveru. V roku 2006 žalobca pracoval vo Francúzsku, kde zarobil asi 50.000,-- Sk a po návrate na Slovensko kompletne rekonštruovali spálňu aj detskú izbu, pričom matka žalobcu zakúpila deťom ako dar dve postele do detskej izby. Po navýšení úveru na sumu 18.630,-- Eur boli finančné prostriedky použité tak, že čiastka 9.505,77 Eur - vyplatenie splátkového úveru z predchádzajúceho obdobia, čiastka 2.352,-- Eur vyplatenie splátkového úveru z predchádzajúceho obdobia, čiastka 2.463,-- Eur vyplatenie splátkového úveru z predchádzajúceho obdobia - to všetko vyplácala banka. Zostatok 4.198,63 Eur bol vyplatený na účet žalobcu. Táto suma bola použitá na kúpu nábytku 150,-- Eur, spotrebičov do kuchyne 550,-- Eur a suma 3.500,-- Eur bola použitá na splatenie dlhov a bežný chod domácnosti. To znamená, že všetky finančné prostriedky boli použité na splatenie úverov, ktoré manželia nadobudli počas trvania manželstva a teda za ne zodpovedali spoločne a nerozdielne ako aj na bežný chod rodiny. Žalovaná mala možnosť byť informovaná o pohybe finančných prostriedkov na účte, pretože cez mobilný telefón boli zasielané informácie o pohyboch na účte a žalovaná mala dispozičné právo k účtu žalobcu. Čo sa týkalo splátkového úveru z 09. 11. 2016, úver bol použitý na kúpu motorového vozidla vo výške 5.547,97 Eur, splatenie staršieho úveru od spoločnosti CFH vo výške 2.321,85 Eur a ostatné finančné prostriedky vo výške 5.130,-- Eur boli použité na rekonštrukciu bytového jadra. O tomto splátkovom úvere bola žalovaná informovaná. Aj keď tento právny úkon bol urobený len jedným z manželov, zaväzuje oboch spoločne a nerozdielne a teda patrí do masy BSM. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ sa žalovaná starala o deti a domácnosť, zabezpečenie rodiny po finančnej stránke bolo výlučne na pleciach žalobcu. V tej súvislosti žalobca naopak považoval za spravodlivé, aby súd zostatok úveru na bývanie prikázal žalovanej. V takom prípade žalobca nepožaduje od žalovanej vyrovnávací podiel z predmetnej nehnuteľnosti a tak nemožno od neho spravodlivo požadovať vyrovnávací podiel k zostatku úveru. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol vydať rozsudok, ktorým by súd do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal osobné motorové vozidlo, zostatok splátkového úveru z 09. 11. 2016. Zároveň by žalovanú zaviazal povinnosťou do 60-tich dní od právoplatnosti rozsudku, uhradiť mu na vyrovnanie podielov 3.726,-- Eur ako polovicu z finančných prostriedkov poskytnutých zo splátkového úveru zo dňa 09. 11. 2016. Ďalej žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vydať hnuteľné veci, ktoré nepatria do masy BSM. Navrhol do výlučného vlastníctva žalovanej prikázať nehnuteľnosť - byt a zostatok úveru - úver na bývanie. Zároveň žalovaná nadobudla do výlučného vlastníctva hnuteľný majetok a to kompletné vybavenie bytu. Vyrovnávací podiel z nehnuteľnosti žalovaná nie je žalobcovi povinná vyplatiť, vyrovnávací podiel z úveru na bývanie žalobca nie je žalovanej povinný vyplatiť. Žalovaná je povinná ďalej vyplatiť žalobcovi vyrovnávací podiel z hnuteľného majetku a to zariadenia bytu vo výške 2.500,-- Eur.
5. Keďže v rámci odvolacieho konania žalovaná poukázala na odstúpenie od kúpnej zmluvy z 19. 11. 2020 zo strany pôvodných predávajúcich, žalobca poprel dôvod odstúpenia od zmluvy, t. j. nezaplatenie
kúpnej ceny, ktorá bola dojednaná vo výške 2.000,-- Eur. Poukázal na to, že úhradu kúpnej ceny v konaní preukázal svedeckými výpoveďami a čestnými prehláseniami svedkov s overenými podpismi. Postup bývalých predávajúcich považoval za rozporný s dobrými mravmi. Poukázal na to, že zaplatenie kúpnej ceny potvrdili svojimi podpismi na kúpnej zmluve, preto namietal platnosť odstúpenia od zmluvy a vzniesol tiež námietku premlčania. Poukázal na to, že predávajúci mohli využiť svoje právo najneskôr do 08. 12. 2018. Počas celého obdobia nikdy nežiadali zaplatenie kúpnej ceny, ani pred odstúpením do zmluvy nebol vyzvaný na zaplatenie kúpnej ceny. Mal zato, že odstúpenie od zmluvy zo strany predávajúcich je neplatné, z dôvodu hospodárnosti konania nemá dôvod podať samostatnú žalobu o neplatnosť odstúpenia od zmluvy, poukázal na to, že súd môže rozhodnúť aj v tomto konaní.
6. Žalobca na pojednávaní vypovedal k okolnostiam nadobudnutia bytu, že so žalovanou na začiatku manželstva bývali u jeho starej matky a rodičia žalovanej bývali v uvedenom byte. Po rodinnej tragédii sa z bytu odsťahovali a následne sa tam nasťahovali oni ako manželia. Jednalo sa o družstevný byt. V čase možnosti odkúpenia tohto bytu rodičmi žalovanej ako posledných nájomníkov, im prispeli na toto odkúpenie. Žalobca mal sám na vkladnej knižke úspory, čo mu šetrili rodičia od detstva cca 5.000,-- až 6.000,-- Sk, rodičia žalobcu poskytli čiastku 10.000,-- až 15.000,-- Sk, sestra žalobcu poskytla cca 15.000,-- Sk a jej kamarátka im požičala čiastku 25.000,-- Sk podľa predloženého čestného prehlásenia (čl. 154). Zostatková cena bytu v tom čase bola 65.000,-- až 70.000,-- Sk, či niečo priplácali aj svokrovci, si už s odstupom času nepamätal. Tvrdil však, že všetky tieto peniaze odovzdal svokrovcom a následne oni odkúpili byt do svojho osobného vlastníctva. Ak by v tom čase chceli oni s manželkou odkúpiť byt, museli by zaplatiť trhovú cenu, preto sa takto dohodli. Reálne od roku 2002 však v byte bývali ako rodina, platili poplatky za bývanie a byt rekonštruovali. V roku 2008 vzali úver, ktorý znel na jeho meno s tým, že sa zakladal byt so súhlasom svokrovcov. Tento úver sa neskôr refinancoval v roku 2015 alebo 2016 a vtedy to chceli dať do poriadku a tak sa podpísala kúpna zmluva. Je pravdou, že kúpna cena reálne vyplatená nebola, pretože sa zohľadnilo to, čo poskytovali svokrovcom v čase, keď oni odkupovali byt. Žalobca poukázal na to, že počas trvania manželstva zarábal prakticky iba on, preto rekonštrukcia bytu sa vykonávala z tohto príjmu, prípadne z pôžičiek, avšak žalovaná o všetkom vedela. K príčinám rozvratu manželstva žalobca uviedol, že podľa jeho názoru, manželstvo bolo spočiatku dobré, avšak dochádzalo k hádkam najmä kvôli peniazom, keďže pracoval len on. Manželka vždy vydržala v zamestnaní len krátko a tvrdila, že chyba je v zamestnávateľovi, v kolegoch, vo vedúcom. Časom to v manželstve prestalo klapať a aj po intímnej stránke a postupom času stratil chuť to riešiť. Vo februári 2018 došlo k udalosti, kedy manželka zjedla lieky spolu s alkoholom a to pred deťmi a následne bola hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici. Uviedla mu, že to urobila kvôli nemu, lebo je voči nej chladný, avšak už 6 rokov predtým aj ona sama sa voči žalobcovi správala chladne a postupom času on stratil chuť byť voči nej milý. Po návrate z nemocnice jej povedal, že pokiaľ to, čo urobila, urobila pred deťmi, tak v jeho očiach poklesla ako manželka aj ako matka, pretože milujúca osoba by toto neurobila. V máji 2018 ho manželka po incidente vyhodila z bytu a tak šiel bývať ku svojej sestre, v decembri 2018 na základe jeho návrhu bolo manželstvo rozvedené. Pred rozvodom manželstva boli obaja zamestnaní u jedného zamestnávateľa, kde on robil už 12 rokov, mal priateľské vzťahy s kolegami a aj sa kamarátsky správal ku kolegyniam, čo mu však manželka vykrikovala, že má s nimi pomer. Poprel, že by mal počas manželstva akýkoľvek mimomanželský pomer. Asi 1 a pol roka pred rozvodom sa snažil o záchranu manželstva najmä kvôli deťom, keďže mali malého syna. Chcel nájsť radu, t. j. ženský pohľad a tak sa o tom rozprával s jednou kolegyňou, ktorá sama mala doma problémy a naopak sa spytovala na jeho mužský pohľad. V jej rodine sa neskôr stala tragédia, kedy sa jej manžel zastrelil, vtedy ho žalovaná začala obviňovať, že to bolo kvôli nim, že je vrah a vulgárne sa začala vyjadrovať aj na adresu tejto kolegyne. Až po rozvode s touto kolegyňou nadviazali bližší vzťah, začali spolu chodiť a dňa 03. 07. 2020 uzavreli manželstvo, žijú v spoločnej domácnosti. Z tohto vzťahu nepochádza žiadne dieťa, ani neočakávajú narodenie dieťaťa. K spotrebiteľskému úveru vo výške 13.000,-- Eur žalobca uviedol, že kupovali auto zn. Kia cez AAA Auto, kde zložili akontáciu vo forme protihodnoty doterajšieho vozidla a zvyšok kúpnej ceny cca 5.000,-- až 6.000,-- Eur sa mal uhradiť v splátkach, bol tam však vysoký úrok. Preto sa bol informovať v Slovenskej sporiteľni o možnostiach, kde mu bol poskytnutý výhodnejší úver vo výške 13.000,-- Eur. Z toho uhradil zostatkovú hodnotu auta ako aj spoločné úvery, ktoré mali na domácnosť a zostatok bol použitý na prerábku jadra, o tomto manželka vedela. Úver bol vyplatený na jeho účet, ku ktorému mala dispozičné právo aj žalovaná, dispozičné právo jej zrušil až v roku 2018, keď odišiel z domu. Vyplácaný bol úver od spoločnosti Consumer Finance Holding vzatý na bežný chod domácnosti, kde bol taktiež vyšší úrok. Kúpu auta riešil s najstarším synom a aj po konzultácii s manželkou šli vybrať konkrétne auto. Zostatok financií z tohto úveru bol použitý na rekonštrukciu bytového jadra, pričom niektoré položky uhrádzal aj v hotovosti, k čomu už na tento čas doklady nemá. Časť financií bol použitý aj na bežný chod domácnosti,
na benzín do auta, v januári 2017 sa dokončievala kuchyňa, kde podľa účtu uhrádzal čiastku 385,-- Eur. Poukázal na to, že v danom čase bol zamestnaný iba on a tak im nevychádzali finančné prostriedky či už na splatenie nájmu alebo nákup potravín a takýmto spôsobom vykrývali nedostatok finančných prostriedkov, čo aj manželke hovoril, ona však len mykla plecom. K hypotekárnemu úveru žalobca uviedol, že po prvý krát brali úver v roku 2008 cca vo výške 200.000,-- Sk. Tieto financie boli použité na plastové okná na byte, niečo cez 100.000,-- Sk a zvyšok bol použitý na chod domácnosti. Dlžníkom na zmluve bol výlučne žalobca, pretože žalovaná nemala žiaden príjem a tak nemohla byť účastná zmluvy. Zmluva bola výhodne uzavretá na 30 rokov a splátky splácal žalobca zo svojho príjmu. Na úver bol založený aj byt so súhlasom svokrovcov ako vtedajších majiteľov. Po uplynutí času dostali ponuku z banky na refinancovanie úveru, s čím súhlasili a úver sa navýšil cca o 1.500,-- až 2.000,-- Eur, ktoré im boli vyplatené. Zvyšok peňazí bol použitý na splatenie predchádzajúceho úveru. V tom čase prerábali byt, kedy sa prerábala detská izba vrátane nábytku a mohli sa kupovať aj skrine do spálne. Druhý krát bol úver refinancovaný v roku 2016 a bol navýšený na čiastku 18.000,-- Eur s tým, že suma 9.500,-- Eur bola použitá na splatenie predchádzajúceho úveru, iných úverov z nebankoviek, zvyšok vo výške 4.198,63 Eur mu bol vyplatený na účet. Tieto financie boli použité na prerábku obývačky, kedy sa komplet robili podlahy, plafón, steny, vypínače, svetlá, kupovalo sa zariadenie do obývačky, o čom má doklady
- výpisy z účtu, avšak niečo sa platilo aj v hotovosti. On sám pred uzavretím manželstva nemal žiadne vlastné úvery.
7. Žalovaná na pojednávaní vypovedala, že po uzavretí manželstva so žalobcom šli bývať k jeho starej matke. V ich rodine došlo k udalosti, na základe čoho jej rodičia šli bývať do domu starej matky a do bytu rodičov sa nasťahovali oni ako rodina. S ich súhlasom na vlastné náklady robili výmenu okien a je pravdou, že sa to financovalo cez pôžičku, čo mohlo byť cca 82.000,-- Sk. Táto pôžička sa neskôr refinancovala a jej rodičia sa zaručili týmto bytom. Keď sa mal úver opätovne navyšovať, aby to nemuseli rodičia vybavovať, dohodli sa na kúpnej zmluve, kde bola stanovená kúpna cena 2.000,-- Eur. V zmluve je uvedené, že peniaze boli vyplatené na ruku, rodičom sa však nič nevyplácalo. Oni povedali, že im majú dať peniaze, keď budú mať. Avšak táto čiastka im nikdy nebola vyplatená napriek tomu, že podľa bodu 2 kúpnej zmluvy, ak sa peniaze nevyplatia, kúpna zmluva sa ruší. Žalovaná poprela, že by im bola poskytnutá pôžička 15.000,-- Sk od sestry žalobcu. Raz im poskytla pôžičku 5.000,-- Sk na zaplatenie dlhu na elektrine v byte starej matky žalobcu, avšak jej to do mesiaca vrátili tak, že otec žalovanej im poskytol peniaze na vrátenie tejto pôžičky. Zo strany rodiny žalobcu počas trvania manželstva nemali žiadnu pomoc ani do domácnosti, ani v starostlivosti o rodinu. Byt odkupovali jej rodičia za sumu cca 60.000,-- Sk, pričom mali vlastné peniaze a niečo si sami požičiavali, ale nie od nich, ani od žalobcu, ani od jeho rodiny. Prvotné zariadenie bytu financovali z čiastky 20.000,-- Sk, ktoré žalovaná dostala od svojej matky zo sporenia na vkladnej knižke. Keď boli vo finančnej tiesni, vždy im finančne vypomáhala matka alebo otčim, zo strany rodiny žalobcu nebola žiadna finančná pomoc. Tak isto pri rekonštrukcii bývania jej matka dala peniaze z poistky, ktorú jej šetrila a to 1.600,-- Eur na prerábku obývačky. Pokiaľ žalobca riešil nejaké úvery, týkalo sa to áut, ktoré postupne zakupoval a neskôr aj na prerábku jadra. Za auto sa platilo cca 7.000,-- až 8.000,-- Eur a jadro stálo cca 2.000,-- Eur, toto prerábali svojpomocne. Počas manželstva mali spoločný účet a väčšinu výdavkov uhrádzal žalobca. Na byte však boli dlžoby. Počas manželstva má vedomosť o pôžičke na okná, ktorá sa postupne refinancovala. Žalobca počas manželstva riešil rôzne úvery ohľadom kúpy auta a to opakovane, avšak s peniazmi narábal iba on. Keď sa ho na to pýtala, dochádzalo k hádkam. Nemala vedomosť o tom, že by si brali pôžičky na financovanie nákladov na domácnosť, pretože ohľadne financií jednal hlavne žalobca. Počas trvania manželstva bola aj ona zamestnaná a to po narodení detí cca 3 mesiace v Jednote, potom 2x po pol roku robila v Liečebnom ústave E., privyrábala si aj rôzne brigádnicky, robila aj v zariadení C. R.. Posledné roky robila na píle a toho času je zamestnaná v Kúpeľoch E. na zmluvu od septembra 2020 do konca tohto roka. Čo sa týkalo manželstva, žalovaná uviedla, že počas manželstva boli pekné chvíle, boli aj hádky. Problém však nastal vtedy, keď si žalobca našiel milenku. Toto sa dozvedela až neskôr, že ju mal už od roku 2014. Dozvedela sa to od ľudí tesne po pokuse o samovraždu. Keď nastupovala do zamestnania, kde ju žalobca tlačil, nastali problémy. Lekár jej neodporučil nástup do práce zo zdravotných dôvodov, avšak žalobca na tom trval, preto v apríli 2017 do zamestnania nastúpila. Boli so žalobcom zamestnaní u toho istého zamestnávateľa. Následne v máji alebo v júni 2017 jej žalobca vykričal, že mu v práci zničila vzťah, o čo sa malo jednať, jej však nepovedal. Odvtedy boli hádky, žalobca bol neustále podráždený a nevysvetlil jej, čo sa deje. Bol voči nej odmeraný, odmietal komunikovať, čo pociťovala ako psychické deptanie. V spálni si neustále vypisoval SMS-ky, neskôr z výpisu zistila, že sa jednalo opakovane o SMS-ky pre jednu osobu, o ktorej tvrdil, že s ňou nič nemá. Od ľudí sa dozvedela, že ho bolo vídať s inou ženou. Vo februári 2018 sa pokúsila o samovraždu a skončila v PN Hronovce. Neskôr sa dozvedela, že
sa mal dohodnúť s lekárom, aby tam bola dlhšie, avšak na základe pomoci iných sa odtiaľ o dva týždne dostala. Keď prišla domov, tak jej vykričal, že tam nebude bývať, odišla bývať k matke a po návrate do domácnosti sa k nej žalobca opäť takto správal. V máji 2018 došlo k incidentu, kedy sa naťahovali o kľúče od auta, keďže tam mala aj ona a deti svoje veci, a keď on nevedel ako ich má dostať, uhryzol ju do prsníka a následne odišiel. Ona šla na ošetrenie na pohotovosť. Tvrdil, že ide k sestre porozmýšľať o nich. Neskôr podal návrh na rozvod manželstva. Čo sa týka rozpadu manželstva, hoci je spravidla chyba u oboch, hlavným dôvodom rozpadu ich manželstva žalovaná považuje, že si žalobca našiel milenku. Zrejme chceli zostať spolu a takto to vyriešili. Aj partner jeho súčasnej manželky spáchal samovraždu, zastrelil sa. K okolnostiam úverov žalovaná uviedla, že mala vedomosť o úvere na bývanie, z ktorého sa financovali okná a následne došlo k refinancovaniu. Ako sa však naložilo so zvyškom finančných prostriedkov, to nevedela, pretože s peniazmi nakladal výlučne žalobca. Keď sa ho pýtala, tvrdil, že platil šeky a iné. Čo sa týka rekonštrukcie bytu, robili len čiastočnú rekonštrukciu bytu a napríklad okolo elektriny im pomáhal otčim zdarma, ktorý aj zabezpečil veľa materiálu. Obývačka sa prerábala cca v roku 2016, na čo boli použité finančné prostriedky z jej poistky. Kúpeľňa a kuchyňa mohla stáť cca 2.000,-- Eur, na čo prispel R. X. sumou 1.000,-- Eur, ktorý im dal financie do domácnosti, pretože vedel, že chcú prerábať kuchyňu, jedná sa o jej kmotra. Matka žalobcu v tom čase dala pre vnúčatá čiastku 500,-- Eur, ktorá bola tiež použitá na prerábku kuchyne. Čo mal žalobca ušetrené pred vstupom do manželstva, tieto peniaze boli použité na svadbu. Keď sa jednalo o rekonštrukciu spálne, pri zakúpení zariadenia jej brat bol v Kanade, ktorý na to posielal peniaze. Pri detskej izbe sa prerábala iba podlaha za 200,-- Eur, postele poskytla matka žalobcu a skrine v detskej izbe zostali pôvodné po jej rodičoch. K finančným prostriedkom zo spotrebiteľského úveru vo výške 13.000,-- Eur uviedla žalovaná, že časť týchto financií sa použila na auto, o čom vedela a o zvyšku žalobca uvádzal, že platil rôzne, ale čo konkrétne, na to jej odmietol odpovedať, či ho kontroluje. Túto zmluvu ona nepodpísala, vybavoval si to on sám. Ku kúpe auta žalovaná uviedla, že na prvé auto dávala matka žalobcovi čiastku 1.000,-- Eur a výslovne uviedla, že to dáva len jemu. On však chcel časom iné auto a tak kupoval auto cca za 3.000,-- Eur, ktoré však nebolo dobré, tak ho vrátil a potom kupoval iné auto cez AAA a následne zabezpečil súčasné auto. Nevedela o tom, že by jeho rodina niečo iné doplácala. Čo sa týkalo financovania domácnosti, o domácnosť a rodinu sa starala ona, prispievala aj finančne, či už pôrodným, materskými dávkami. Podľa jej názoru fungovali ako bežná rodina, kde manžel zarábal a ona vychovávala deti, spočiatku aj robila nákupy, keď však sa hádali kvôli tomu, kde sa míňajú peniaze, robil nákupy aj manžel, venoval sa deťom a tvrdil, že je hrdý na to, ako ona vychovala deti.
8. Svedkyňa F. Y. - matka žalovanej uviedla, že s manželom dostali družstevný byt, v ktorom bývali ako rodina. Následne nastala situácia, kedy sa museli nasťahovať k jej matke, ktorá ochorela a byt nechali dcére, pretože potrebovali bývanie, pretože stará matka žalobcu ich vyhodila. Po zrušení družstva odkupovali tento byt spolu s manželom za čiastku 60.000,-- Sk, pričom časť týchto financií mali vlastné a časť si požičiavali od jej brata. Žiadne financie od žalobcu alebo jeho rodiny na odkúpenie bytu neobdržali. Byt pôvodne chceli darovať dcére, ale žalobca s tým nesúhlasil, pretože ho chcel prerábať a tak byt prepísali na nich obidvoch. V kúpnej zmluve bola uvedená kúpna cena za byt vo výške 2.000,-- Eur, pretože sa jednalo o cenu, ktorú aj oni platili za odkúpenie bytu. Kúpna cena dohodnutá v zmluve im však nikdy nebola vyplatená, dohodli sa tak, že im bude vyplatená, keď budú mať, doposiaľ im nič nezaplatili a tak svedkyňa vyslovila žiadosť, aby im byt vrátili, pretože v zmluve bola dojednaná možnosť odstúpenia od zmluvy pri nezaplatení kúpnej ceny. Je pravdou, že spolu s manželom žiaden právny úkon doposiaľ v tomto smere nevykonali. K otázke finančného hospodárenia sporových strán počas manželstva sa svedkyňa vyjadrila tak, že keď potrebovali peniaze, z ich strany išla pomoc, t. j. poskytli im pôžičku, ktorú im následne vrátili. V akej konkrétnej finančnej situácii boli, do toho sa však ona nestarala. Ohľadne rekonštrukcie predmetného bytu mala vedomosť, že mali prerábať kúpeľňu, o inom nevedela, na otázku, či na toto aj oni prispievali, uviedla, že má vedomosť o tom, že si brali úver. Svedkyňa potvrdila, že aj žalobca im pomáhal, či už v záhrade alebo pri chorobe, keď vozil manžela autom, nežiadal za to nič, na druhej strane im však aj oni pomáhali. Od svojej dcéry sa dozvedela, že príčinou rozpadu manželstva mala byť nevera zo strany žalobcu. Pokiaľ ona vedela, žili tak, že o domácnosť a výchovu detí sa starala dcéra, ktorá bola doma, mali spolu 3 deti a žalobca zarábal. Pokiaľ kupovali obývačku, to bolo z peňazí z poistky, ktoré ona sporila pre dcéru, mali od nich aj chladničku. Je pravdou, že jej syn, t. j. brat žalovanej bol v Kanade a aj jej posielal nejaké peniaze, či z týchto dávala niečo aj žalovanej, na to si už nepamätala. Svedkyňa bola opätovne vypočutá dňa 26. 07. 2022, kde k okolnostiam predaja bytu sporovým stranám uviedla, že pôvodne v tomto byte bývala s manželom, jednalo sa o družstevný byt, ktorý s manželom odkúpili, kedy mali k dispozícii vlastné peniaze od rodičov manžela a časť si ona požičala od svojho brata. Určite im neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky zo strany žalobcu
alebo jeho rodiny. Tento byt chceli darovať dcére, avšak žalobca tvrdil, že si ide zobrať úver, chcel spísať kúpnu zmluvu. Svedkyňa vyslovila názor, že žalobca ich podviedol, pretože už vtedy to mal naplánované, nakoľko cca po 2 rokoch sa rozviedol. Je pravdou, že kúpnu zmluvu podpísali dobrovoľne. Do kúpnej zmluvy sa dala kúpna cena 2.000,-- Eur, čo bolo zhruba toľko, za koľko odkupovali byt a dohodli sa, že keď budú mať financie, tak tieto peniaze im dajú. Ona sa rozprávala s dcérou, kedy im kúpnu cenu zaplatia, dcéra len hovorila, že nemajú, že keď budú mať, tak im dajú, to bolo ešte kým boli manželia. Svedkyňa uviedla, že sa s manželom rozhodli odstúpiť od kúpnej zmluvy, keďže nemali vyplatenú kúpnu cenu a aktuálne žalobca chce pripraviť deti o bývanie, chce, aby sa byt predal a oni nebudú mať kde bývať. Dcéra jej hovorila, že žalobca chce, aby ho vyplatila z polovice bytu, preto sa s manželom rozhodli odstúpiť od kúpnej zmluvy. Po rozvode manželstva sa už nepokúšala získať kúpnu cenu, ale rozhodla sa podať návrh na kataster o vrátenie majetku.
9. Svedkyňa J. Z. - matka žalobcu uviedla, že v čase, keď sa svatovci odsťahovali do rodinného domu, ponúkli žalobcovi a žalovanej, aby šli bývať do ich družstevného bytu. Ten však bolo treba odkúpiť a prišiel za ňou syn, t. j. žalobca, aby im finančne pomohli. V tom čase mu šetrila životnú poistku, ktorú zrušila a mali nejaké peniaze aj oni, nejaké peniaze mala aj jeho sestra a požičiavala im aj sestrina kamarátka. Takto peniaze zozbierali, svedkyňa ich dala synovi na odkúpenie bytu. Syn jej povedal, že tieto peniaze dal svokrovcom do rúk, ona však osobne pri tom nebola. Vedela však, že byt sa odkúpil a žalobca a žalovaná tam bývali. Svedkyňa uviedla, že z ich strany im pomáhali ako sa dalo, po svadbe kupovala obývaciu stenu, neskôr kupovala válendy deťom, keď povyrástli. Synovi dala staršie auto a neskôr mu pomohla pri zabezpečení kúpy iného auta, keďže syn ju žiadal, aby mu v tom pomohla, dala mu z ušetrených peňazí, čo šetrila pre vnúčatá 1.500,-- Eur. Aj keď prerábali byt a syn ju žiadal, či by im vedela pomôcť, u svatovcov im dávala 500,-- Eur na prerábku kuchyne s tým, že 100,-- Eur malo byť pre malého a zbytok na kuchynskú linku. Predmetný byt videla aj pred rekonštrukciou, aj po rekonštrukcii a videla, že mali prerobenú kuchynskú linku, obývačku, kde mali nové veci ako sedačka, obývacia stena, znížené stropy, kúpeľňa a podobne. Čo sa týkalo finančného hospodárenia sporových strán a prípadných pôžičiek, o tomto sa veľmi nerozprávali, pretože sa ani veľmi nenavštevovali, nakoľko bývalá nevesta ich veľmi nemusela. Svedkyňa vedela, že syn pracoval a jeho manželka bola skôr doma.
10. Podľa čiastočných výpisov z LV č. XXX a č. XXX, pre okres Q., obec B., k. ú. X. B.rany, sú sporové strany evidované ako spoluvlastníci v spoluvlastníckom podiele 1/1, nehnuteľností a to stavby a bytu č. XX vo vchode č. X na X. poschodí, ako aj spoluvlastníci pozemkov v podiele XXXX/XXXXXX-in. Aktuálne (čl. 514) je na LV pri vlastníctve sporových strán vyznačená plomba na základe Z-123/2021.
11. Podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 07. 12. 2015, kde predávajúcimi boli Y. Š.efan s manželkou ( ich podpisy úradne overené dňa 07.12.2018). Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania BSM. V článku III. bola dojednaná kúpna cena vo výške 2.000,-- Eur, ktorú sa kupujúci zaviazali uhradiť v deň podpísania zmluvy v hotovosti k rukám predávajúcich a to v okamihu, keď predávajúci potrebný počet vyhotovení zmluvy s podpisom overeným podľa osobitných predpisov odovzdá kupujúcemu. Podľa článku IV. 5. odsek bolo dojednané „len v prípade porušenia dohodnutých podmienok a vyhlásení vyplývajúcich z tejto zmluvy si zmluvné strany vyhradzujú právo odstúpiť od tejto zmluvy v zmysle ustanovenia § 48 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka a vzniká im povinnosť vrátiť si bezodkladne vzájomné plnenia, inak možno od zmluvy odstúpiť len na základe vzájomnej písomnej dohody oboch zmluvných strán“.
12. Podľa Odstúpenia od zmluvy zo dňa 19. 11. 2020 adresované žalobcovi a žalovanej, osoby Š. Y. s manželkou F. uviedli, že odstupujú od kúpnej zmluvy zo dňa 07. 12. 2015 z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny za nehnuteľnosť s poukazom na § 48 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka a článok 4, 5. odsek zmluvy. K tomu doložili kópie doručeniek adresované žalovanému.
13. Podľa predloženého technického preukazu je žalobca evidovaný ako držiteľ osobného motorového vozidla zn. Kia Ceed, ev. č. Q.Z.
14. Podľa Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 29. 03. 2016, uzavrela Slovenská sporiteľňa ako banka a žalobca a žalovaná ako dlžníci zmluvu, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť im úver vo výške 18.630,-- Eur, ako úver na bývanie, účel v súvislosti s nehnuteľnosťou. Dlžník sa zaviazal úver vrátiť, zaplatiť úroky. Bolo dojednané splácanie úveru v mesačných splátkach po 84,42 Eur mesačne, vždy do 25-teho dňa v kalendárnom mesiaci, od prvej splátky 25. 04. 2016 v počte 300 splátok, s
konečnou splatnosťou úveru dňa 25. 03. 2041. V článku 2 bolo dojednané, že banka poskytuje dlžníkovi úver na účel uvedený v základných podmienkach, predmetom ktorého je nehnuteľnosť a to byt (ktorý je predmetom vyporiadania v tomto konaní), úver bude ďalej použitý na vyplatenie záväzkov: splátkový úver SLSP s aktuálnym zostatkom 9.505,77 Eur , splátkového úveru v inej banke v aktuálnom zostatku 2.352,-- Eur, splátkového úveru v inej banke v aktuálnom zostatku 2.463,-- Eur. Žalobca doložil výpis z internetu zo dňa 30. 04. 2019 o prehľade úveru, kde zostatok istiny činí 16.908,82 Eur. Na výzvu súdu žalobca doložil doklady k splácaniu úveru po rozvode manželstva vyčíslil splátky, ako aj aktuálny zostatok k 04. 04. 2022 (čl. 442 - 445): splátky od 19.12.2018 do30.09.2020: 559,34 Eur, od 01. 10. 2020 do 04.04.2022: 984,94 Eur, celkom 1.543,28 Eur, zostatok: 15.605,24 Eur. Ku dňu 26.07.2022 (čl.531): splátky od 1/2019 do 3/2020: 1.263,30 Eur, (4-9/2020 - žiadne splátky), od 10/2020 do 03/2021: 512,40 Eur, od 4/2021 do 7/2022: 1.232,96 Eur, celkom 3.008,66 Eur, zostatok: 15.375,37 Eur.
15. Podľa Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 09. 11. 2016 uzavretý medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a dlžníkom Y. Q. - žalobca, sa banka zaviazala poskytnúť dlžníkovi splátkový úver vo výške 13.000,-- Eur, spotrebný úver na čokoľvek. Dlžník sa zaviazal úver vrátiť a zaplatiť úroky. Bolo dojednané splácanie úveru v splátkach po 185,94 Eur mesačne, vždy 25-teho dňa v kalendárnom mesiaci od 25. 12. 2016 v počte splátok 96, konečná splatnosť úveru 25. 11. 2024. K tomu žalobca doložil výtlačok z internetu k 30. 04. 2019, kde zostatok istiny činí 9.837,76 Eur. Aktuálny zostatok k 04. 04. 2022 ( čl. 446 - 447): splátky vyplácané zo spoločných prostriedkov: 2.613,45 Eur, splátky od 19.12.2018 do 30.09.2020: 1.653,57 Eur, od 01. 10. 2020 do 04.04.2022: 2.519,38 Eur, celkom 4.172,95 Eur, zostatok: 6.253,47 Eur. Ku dňu 26.07.2022 (čl.531): 1/2019: splátka 193,72 Eur, od 2/2019 do 3.2020: 2.604,42 Eur, 4 - 9/2020. 49,08 Eur, 10/2020 - 7/2022: 4.235 Eur, celkom 7.082,22 Eur, zostatok: 5.658,42 Eur.
16. Podľa potvrdenia spoločnosti Autokavos, s. r. o. Krupina, k ohodnoteniu auta Kia Ceed zo dňa 23. 01. 2020 bolo uvedené, že po ohliadnutí a vyskúšaní auta Kia Ceed, VIN C., rok výroby 2012 je ponúkaná výkupná cena 4.900,-- Eur. Právny zástupca žalovanej spochybnil tento dôkaz, nakoľko sa nejedná o spoločnosť, ktorá by sa zaoberala oceňovaním vozidiel. Žalovaná k hodnote vozidla doložila výpis inzercie k motorovým vozidlám zn. Kia Ceed, ročník 2012 (čl. 175), kde sa cena inzerátov pohybuje v sumách 7.000,-- Eur, 7.100,-- Eur. Právny zástupca žalobcu namietol uvedený dôkaz, nakoľko ním nie je preukázaná hodnota konkrétneho vozidla tak, ako bolo vykonané dôkazom žalobcu.
17. Žalovaná predložila ako dôkaz čestné vyhlásenia R. X.raňa - kmotra žalobkyne, ktorý dňa 09. 06. 2019 prehlásil, že televízor a sumu 1.000,-- Eur daroval deťom E., I. D. Z. Q., peniaze boli použité na prerábku kuchyne. Čestné prehlásenie E. Q., spoločného syna účastníkov konania, ktorý dňa 09. 06. 2019 čestne prehlásil, že 500,-- Eur darovala J. Z. na oslave 2. narodenín mladšieho brata svojim vnúčatám a tieto peniaze boli použité na prerábku kuchyne, čestné prehlásenie F. Y. - matky žalobkyne zo dňa 09. 06. 2019 o tom, že zakúpili chladničku a darovali ju dcére, o tom, že našetrila na vkladnej knižke sumu 700,-- Eur, ktoré darovala dcére na zakúpenie skríň do bytu. Čestné prehlásenie matky žalovanej zo 04. 12. 2018 (čl. 80), ktorá prehlásila, že od mája toho roku finančne pomáha dcére a keďže čerpala z úspor, žiadala dlžnú sumu vrátiť od navrhovateľa, keďže sa stará o jeho rodinu. Čestné vyhlásenie S. N. - brata žalovanej zo dňa 09. 06. 2019 o tom, že zakúpil manželskú posteľ a daroval ju sestre. Žalobca obsah tohto čestného prehlásenia poprel, nakoľko manželskú posteľ zakupovali pri rekonštrukcii spálne, v tom čase brat žalovanej bol v Kanade.
18. Žalovaný predložil čestné prehlásenie Anny Veselej zo dňa 05. 08. 2019 (čl. 154), ktorej vlastnoručný podpis bol úradne overený v ČR, a ktorá prehlásila, že v roku 2002 poskytla sporovým stranám ako manželom pôžičku vo výške 25.000,-- Sk na kúpu bytu v B. a títo sa zaviazali pôžičku splatiť po 1.000,-- Sk. Poskytnutá pôžička jej bola vrátená včas a v plnej výške.
19. Žalobca doložil výpismi z účtu použitie finančných prostriedkov v súvislosti s rekonštrukciou byt (čl. 115-151), vrátane sumarizácie použitia finančných prostriedkov (čl. 206).
20. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 17P/22/2018 z 18.12.2018 , právoplatný dňa 05.01.2019, bolo manželstvo sporových strán rozvedené, mal. deti pochádzajúce z manželstva boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný vyživovacou povinnosťou. 21. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
21.1. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
21.2. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
21.3. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21.4. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
21.5. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ods. 2, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
21.5. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
22. V predmetnej veci súd rozhodoval o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, ktoré zaniklo na základe právoplatného rozsudku o rozvode manželstva ku dňu 05. 01. 2019. Rozsah BSM súd stanovil na základe návrhov oboch sporových strán s prihliadnutím na zákonnú úpravu § 143 OZ, v zmysle ktorej v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Nesporné bolo, že do aktív BSM patrí hnuteľná vec - osobné motorové vozidlo zn. KIA CEED označené v žalobe samotnej. Súd vychádzal zo zhodného stanoviska oboch sporových strán, ktoré navrhovali prisúdiť označenú označenú hnuteľnú vec - osobné motorové vozidlo zn. KIA CEED do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd v súlade takto vyjadrenou vôľou sporových strán rozhodol tak, že označené osobné motorové vozidlo zn. KIA CEED prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Pri určení hodnoty hnuteľnej veci - motorového vozidla zn. KIA CEED súd vychádzal z hodnoty 4.900,-- Eur, ktorú hodnotu žalobca preukázal písomným vyjadrením spoločnosti Autokavos, s. r. o. Krupina. Žalovaná namietala takéto vyčíslenie s poukazom na to, že predmetná spoločnosť sa nezaoberá ohodnotením vozidiel a žiadala, aby súd zohľadnil hodnotu vypriadavaného vozidla vo výške 7.000,-- Eur, ktorá zodpovedá inzercii k obdobným motorovým vozidlám, ktoré inzeráty predložila ako dôkaz. Súd k námietkam žalovanej uvádza, že z predloženého potvrdenia spoločnosti Autokavos, s. r. o. vyplýva, že táto hodnotila konkrétne motorové vozidlo, ktoré je predmetom vyporiadania BSM a je zrejmé, že sa zaoberá výkupom takýchto vozidiel a stanovená hodnota vozidla je individualizovaná v konkrétnom čase (v čase vyporiadania BSM súdom) a v danom mieste, teda zodpovedá všeobecnej hodnote veci. Inzercia predložená žalovanou bola všeobecná, nevyplýva z nej, či je porovnateľná stavu motorového vozidla, ktoré je predmetom konania, preto súd vychádzal z dôkazu predloženého žalobcom.
23. Sporným bolo zaradenie nehnuteľnosti - bytu do BSM. Tvrdenia žalovanej, kedy súd by mal právny úkon - kúpnu zmluvu hodnotiť ako darovanie v prospech žalovanej vyznieval zmätočne, nakoľko žalovaná neuviedla žiaden právne relevantný dôvod na takéto hodnotenie preto súd tieto námietky považoval za nedôvodné a nepreukázané. Ďalej po vynesení prvého rozsudku vo veci žalovaná namietala zaradenie nehnuteľnosti do masy BSM z dôvodu, že pôvodný predávajúci odstúpili od kúpnej zmluvy a aktuálne sa vedie katastrálne konanie o ich spätnom zápise ako vlastníkov
nehnuteľnej veci. Žalovaná tiež žiadala prerušiť súdne konanie do skončenia katastrálneho konania. Súd návrh na prerušenie konania uznesením zamietol na pojednávaní dňa 26. 07. 2022 ako nedôvodný. Súd konštatuje, že otázku vlastníckeho práva je súd oprávnený riešiť v každom konaní ako otázku predbežnú( § 194 C.s.p.), rovnako otázku platnosti právneho úkonu, ktorý má vplyv na postavenie vlastníkov. Žalobca namietal odstúpenie pôvodných predávajúcich od kúpnej zmluvy s poukazom na to, že nebol dôvod na odstúpenie od zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny. Žalobca tvrdil, že kúpna cena podľa kúpnej zmluvy bola uhradená takým spôsobom, že v čase, keď pôvodní predávajúci, t. j. rodičia žalovanej odkupovali byt do svojho osobného vlastníctva, poskytol im spolu so svojou rodinou pôžičku na odkúpenie bytu a v čase, keď rodičia žalovanej prevádzali byt do ich bezpodielového spoluvlastníctva, bolo dojednané, že sa uvedené započíta v rámci zaplatenia kúpnej ceny. Na podporu tvrdenia žalobcu bola svedecká výpoveď jeho matky, ktorá potvrdila poskytnutie pôžičky na kúpu bytu ako aj čestné prehlásenia o poskytnutí pôžičky v tom čase obom manželom za účelom kúpy bytu. Žalovaná tieto tvrdenia ako aj dôkazy poprela a namietala, z výsluchu matky žalovanej vyplynulo tvrdenie, že pri odkúpení bytu mali k dispozícii vlastné finančné prostriedky a to pôžičku od rodičov manžela svedkyne a brata svedkyne. Tieto tvrdenia žiadnym ďalším dôkazom podporené neboli. Z uvedeného teda vyplýva a žalobca nepoprel, že v čase podpisu kúpnej zmluvy a odovzdaní podpísaných kúpnych zmlúv nedošlo reálne k úhrade kúpnej ceny tak, ako je uvedené v zmluve. Je treba povedať, že tvrdeniu žalobcu nasvedčujú dôkazy v jeho prospech, na druhej strane tvrdeniu žalovanej, že k zaplateniu kúpnej ceny nedošlo žalobcom tvrdeným spôsobom a preto nie je splnená podmienka zaplatenia kúpnej ceny, nasvedčuje výpoveď priamej účastníčky zmluvného vzťahu svedkyne Prísažnej, ktorá poprela tvrdenia žalovaného o dohode ohľadne započítania poskytnutých finančných prostriedkov v predchádzajúcom období na kúpnu cenu, ako aj samotné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany žalobcu a jeho rodiny. Svedkyňa ďalej pred súdom uviedla, že od podpisu kúpnej zmluvy sa len v rozhovore so svojou dcérou - žalovanou dotazovala, kedy bude uhradená kúpna cena, neuviedla, že by akokoľvek samotného žalobcu vyzývala na zaplatenie kúpnej ceny. Svedkyňa pred súdom tiež uviedla, že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy pristúpila na základe toho, že predmetný byt je aktuálne sporom medzi žalobcom a žalovanou, pričom z tvrdenia žalovanej vyplýva, že žalobca si uplatňuje voči nej nárok na polovicu hodnoty bytu a svedkyňa sa domnievala, že žalobca takýmto spôsobom chce pripraviť žalovanú a jej deti o byt. Vyslovila svoj predpoklad, že žalobca ich pri predaji podviedol. To bol dôvod, prečo spolu s manželom pristúpili k odstúpeniu od zmluvy v priebehu konania o vyporiadaní BSM. Súd konštatuje, že v tomto smere sa prikláňa k tvrdeniu žalobcu, že účelom odstúpenia od zmluvy je predovšetkým dosiahnutie zo strany rodiny žalovanej vylúčenia dotknutého bytu z vyporiadania BSM. O uvedenom svedčí skutočnosť, že pôvodní predávajúci nepreukázali, že by sa akokoľvek najmä vo vzťahu k žalobcovi domáhali zaplatenia kúpnej ceny za byt. Opodstatnenou je tiež námietka premlčania žalobcu, nakoľko všetky majetkové práva, do ktorých patria aj práva vyplývajúce zo záväzkov, sa premlčujú vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote. Hoci žalovaná tvrdila, že úprava zaplatenia kúpnej ceny bola stanovená do budúcna, zo znenia splatnosti kúpnej ceny celkom jednoznačne vyplýva miesto a čas splatnosti kúpnej ceny, t. j. pri podpise kúpnej zmluvy a odovzdaní overených kópií kúpnej zmluvy zmluvným stranám. Podpisom kúpnej zmluvy obe zmluvné strany potvrdili takúto dohodu o splatnosti kúpnej ceny, to znamená, že v čase podpisu kúpnej zmluvy, kde sú overené podpisy predávajúcich, a jej odovzdaní kupujúcim došlo k splatnosti kúpnej ceny. Pokiaľ v zmysle tvrdenia pôvodných predávajúcich kúpa cena nebola uhradená, mohli si uplatniť z tohto dôvodu právo na odstúpenie od zmluvy vo všeobecnej premlčacej lehote 3 rokov, ktorá uplynula dňom 07. 12. 2018. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania dôvodne, na takýto právny úkon prihliadnuť súd nemohol. Okrem toho je zjavné, že účelom odstúpenia od zmluvy, tak ako vyplynulo zo svedeckej výpovede svedkyne Prísažnej, nebolo dosiahnutie nápravy pre nezaplatenia kúpnej ceny, ale naopak, pomoc dcére v tom, aby byt nebol predmetom vyporiadania BSM. Takéto konanie však možno označiť za rozporné s dobrými mravmi s poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka a takýto úkon je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto predložené odstúpenie od zmluvy hodnotí ako neplatný právny úkon, voči ktorému žalobca úspešne vzniesol námietku premlčania, preto na tento právny úkon nebolo možné prihliadať. Súd tak uzatvára, že nehnuteľnosť patrí do BSM sporových strán a súd ho vyporiadal. Pri vyporiadaní bytu súd prihliadol na zhodné vyjadrenia oboch sporových strán a prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovanej. Pokiaľ v priebehu konania sa riešila prípadná otázka prikázania veci do podielového spoluvlastníctva obom sporovým stranám, každému v 1, súd vzal do úvahy vyjadrenie žalobcu, že takéto vyporiadanie by neviedlo k vyriešeniu veci ani z pohľadu nepriaznivej finančnej situácie žalovanej, nakoľko z postoja žalovanej je zrejmé, že uvedené vyporiadanie by viedlo len k ďalšiemu neúmerne dlhému sporu pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, preto súd za danej situácie považoval za najvhodnejšie prikázať vec do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalovaná takýmto
spôsobom nadobudne nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva, čím má zabezpečenú otázku bývania pre seba a mal. syna a ktorá pre ňu predstavuje majetok, z ktorého môže riešiť konečné vyrovnanie medzi sporovými stranami z titulu BSM. Žalovaná uviedla a zdokladovala, že jej aktuálna situácia inak neumožňuje vyrovnanie so žalobcom z titulu BSM.
24. Medzi sporovými stranami bola sporná otázka vzájomného vyrovnania po takomto vyporiadaní. Žalovaná žiadala, aby súd jej neuložil povinnosť vyplatiť žalobcovi vyrovnávací podiel z nehnuteľnosti a poukazovala na svoju zásluhovosť na nadobudnutí nehnuteľnosti, ďalej poukazovala na konanie žalobcu, kedy výlučne na základe jeho konania, keď si našiel mimomanželský pomer, došlo k rozpadu manželstva. Súd konštatuje, že nemožno postupovať v zmysle návrhu žalobkyne, kedy súd otázku zásluhovosti nerieši len výlučne k jednotlivej veci tvoriacej masu BSM, súd otázku zásluhovosti rieši všeobecne vo vzťahu k nadobudnutiu všetkých vecí, ktoré tvoria masu BSM. Z výpovedí oboch strán vyplynulo, že počas trvania manželstva v podstatnej miere žalobca finančne zabezpečoval chod domácnosti, žalovaná sa starala o udržiavanie domácnosti a o deti, v čom ale bol nápomocný aj žalobca, žalobca taktiež pripustil, že čiastočne aj žalovaná sa podieľala na financovaní potrieb rodiny. Súd preto konštatuje, že z hľadiska zásluhovosti možno obom stranám pripísať rovnaké zásluhy na nadobudnutí a udržiavaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré je predmetom tohto vyporiadania. Samotná okolnosť, na ktorú poukazovala žalovaná, t. j. nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti, keď nehnuteľnosť bola predtým v spoluvlastníctve rodičov žalovanej, sama o sebe neznamená vyššiu zásluhovosť žalovanej na nadobudnutí nehnuteľnosti. Žalobca tvrdil, že v podstatnej miere finančne prispel pri nadobudnutí nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva rodičov žalovanej, žalovaná toto tvrdenie poprela. V prospel tvrdenia oboch strán vyzneli svedecké výpovede rodičov sporových strán, kedy matky žalobcu aj žalovanej podporili tvrdenie tej ktorej strany. Súd preto uvádza, že táto skutková okolnosť nebola pred súdom preukázaná, ani vyvrátená. Vo vzťahu k ďalšej námietke žalovanej, aby súd z hľadiska dobrých mravov hodnotil konanie žalobcu, ktorý sa výlučne pričinil o rozpad manželstva tým, že nadviazal mimomanželský pomer, súd konštatuje, že toto tvrdenie žalovanej v konaní nebolo preukázané, z rozvodového spisu táto skutočnosť nevyplýva. Žalobca poprel, že by v priebehu manželstva mal mimomanželský vzťah, uviedol, že tvrdenia manželky sa zakladajú na nepodložených rečiach, až po rozvode manželstva nadviazal pomer s inou ženou, s ktorou t. času aj uzavrel manželstvo. Súd preto konštatuje, že žalovaná toto skutkové tvrdenie pred súdom nepreukázala, preto súd naň nemohol prihliadnuť. Napriek snahe súdu v priebehu pojednávania nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM, preto súd sám pristúpil k vyporiadaniu BSM v zmysle zásad uvedených Občianskym zákonníkom. Základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.). Kritérium miery pričinenia o nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva, mieru pričinenia treba hodnotiť zásadne ako kvantitatívne, a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. Z uvedených dôvodov súd pristúpil k vyporiadaniu BSM v zmysle zásad Občianskeho zákonníka s tým, že podiely oboch manželov sú rovnaké a teda každý z bývalých manželov má nárok na polovicu hodnoty spoločného majetku. Pri určení hodnoty nehnuteľnosti súd vychádzal z nespornej hodnoty nehnuteľnosti vo výške 38.000,-- Eur a súdom ustálenej hodnoty hnuteľnej veci - auto v hodnote 4.900,-- Eur.. Celková hodnota vyporiadavaného majetku tak činí 42.900,-- Eur (38.000,-- Eur + 4.900,-- Eur). Polovica hodnoty vyporiadavaného majetku, ktorá má pripadnúť na každú sporovú stranu činí 21.450,-- Eur. Pokiaľ žalobca nadobudol zo spoločného majetku do výlučného vlastníctva majetok v hodnote 4.900,-- Eur, na spravodlivé vyporiadanie je žalovaná povinná doplatiť žalobcovi sumu 16.550 Eur (21.450,-- Eur - 4.900,-- Eur ).
25. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa môže vykonať ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva sporových strán a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi bývalými manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie. Týmto osobám preto zostáva zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z dlžníkov. Žalobca v žalobe navrhol vyporiadanie BSM v tzv. širšom zmysle, a to spoločný úver - Zmluva o splátkovom úvere z 29. 03. 2016, ako aj Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09. 11. 2016, kde dlžníkom bol výlučne žalobca. S prihliadnutím na právne závery druhoinštatnčného súdu a po doplnení dokazovania k aktuálnemu stavu úverov ku dňu vynesenia rozhodnutia súd vykonal nasledovné vyporiadanie úverov.
26. Žalobca žiadal vyporiadať Zmluvu o úvere na bývanie zo dňa 29. 03. 2016 tak, že by žalovaná prevzala splácanie zvyšku úveru, ktorý podľa posledného vyčíslenia činil 15.375,37 Eur s tým, že by súd zohľadnil prisúdenie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej a zároveň by žalovanú zaviazal uhradiť žalobcovi polovicu splátok, ktoré uhradil do zániku BSM vo výške 337,68 Eur a splátky, ktoré uhradil na úvere od zániku BSM vo výške 3.008,66 Eur (a ďalej požadoval aj úhradu časti istiny zo splátkového úveru). Žalovaná žiadala, aby súd rozhodol o povinnosti žalobcu spoločný úver dosplácať sám s poukazom na to, že finančné prostriedky z úveru použil výlučne žalobca, pričom žalovaná nemala vedomosť na aký účel. Návrhy sporových strán súd nemohol zohľadniť. Súd nevidel žiaden dôvod na to, aby žalovaná uhrádzala žalobcovi akékoľvek splátky, ktoré uhradil do zániku BSM, nakoľko žalobca nepreukázal, že by sa jednalo o splácanie z jeho výlučného majetku, ktoré by súd mohol započítať. Pokiaľ boli splátky uhrádzané z príjmov žalobcu, tento patril do BSM, čím sa znížil aj spoločný dlh a súd uvedené pri vyporiadaní BSM zohľadniť nemôže. Iná situácia je pri splátkach, ktoré uhradil žalobca po zániku BSM, kedy je zrejmé, že ich uhrádzal výlučne sám zo svojho vlastného príjmu. Súd nemohol prihliadnuť ani na námietky žalovanej, ktorá tvrdila, že nemá vedomosť o tom, na čo boli použité finančné prostriedky z úveru a z tohto dôvodu by mal úver dosplácať výlučne žalobca. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že mala vedomosť o tom, že sa mal zaplatiť z týchto finančných prostriedkov aj dlh na nájme (t.j. spoločný dlh), že jej žalobca mal uvádzať, že z úveru splácal aj rôzne šeky, t.j. mala vedomosť o použití týchto finančných prostriedkov tak ako tvrdil žalobca. Ak žalovaná tvrdila, že by ich žalobca mal použiť výlučne pre seba, v zmysle zásady dôkazného tvrdenia a dôkazného bremena bolo jej povinnosťou bližšie uviesť skutočnosti, na aký osobný účel ich mal žalobca použiť a predložiť alebo navrhnúť k tomu dôkaz, čo však žalovaná neučinila. Žalobca v konaní predložil dôkazy o použití finančných prostriedkov (tieto skutočnosti sú v samotnej Zmluve o úvere, ktorú podpisovala aj žalovaná), kedy došlo k refinancovaniu predchádzajúceho úveru, o ktorom žalovaná vedomosť mala, sama potvrdila, že si brali úver po prvý krát na účely rekonštrukcie bytu - výmena okien a neskôr bol tento úver opakovane refinancovaný a splatenie ďalších úverov. Refinancovanie úveru znamená, že z časti úveru sa splatí predchádzajúci úver, tak ako uvádzal v tomto prípade žalobca a zvyšné finančné prostriedky boli použité na úhradu ďalších úverov a zostatok 4.309,23 Eur bol vyplatený žiadateľom o úver. Žalobca uvádzal, že finančné prostriedky boli čiastočne použité na splatenie úverov, ktoré si bral on, prípadne spoločne so žalovanou za účelom financovania bežného chodu domácnosti. Žalobca uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že bol po dlhé obdobie počas trvania manželstva jediným zárobkovo činným, boli finančné problémy v rodine so zabezpečením všetkých potrieb. Žalovaná tieto okolnosti nijako nevyvrátila, sama vo svojej výpovedi potvrdila, že pokiaľ sa spytovala žalobcu, na čo sa minuli finančné prostriedky, uvádzal, že do domácnosti, hoci tieto okolnosti v tu prejednávanej veci spochybnila, nepredložila súdu žiaden dôkaz, na čo iné by žalobca mal tieto finančné prostriedky použiť, ani o tom neuviedla žiadne tvrdenie. Aj z výpovede svedkyne - matky žalovanej vyplynulo, že si sporové strany za trvania manželstva požičiavali od nej finančné prostriedky a tieto jej následne vrátili, čo svedčí v prospech tvrdeniu žalobcu o spôsobe financovania bežných potrieb domácnosti aj formou rôznych pôžičiek Preto súd konštatuje, že takéto popretie žalovanou považuje za neúčinné. Naopak, žalobca výpismi z účtu preukázal, že podstatnú časť finančných prostriedkov investoval do rekonštrukcie bytu. Žalovaná tieto dôkazy nijako nespochybnila, ani nevyvrátila, preto súd konštatuje a považuje za preukázané tvrdenie žalobcu, že predmetný úver bol použitý na spoločné účely. Z úveru sú ako dlžníci vo vzťahu k veriteľovi zaviazané obe sporové strany a to spoločne a nerozdielne. Pri vyporiadaní tohto úveru vzal súd do úvahy, že žalovanej je prikázaná do výlučné vlastníctva nehnuteľnosť, na ktorú je tento úver viazaný záložným právom, aj s prihliadnutím na aktuálnu finančnú situáciu žalovanej a aktuálne splátky úveru (po 77,06 Eur) súd nezistil, že by sa žalovaná mala týmto dostať do neriešiteľnej pozície z hľadiska financií tak, ako to prezentovala v konaní, Obaja rodičia majú v starostlivosti po rozvode manželstva každý jedno mal. dieťa pochádzajúce z manželstva a navzájom si plnia vyživovaciu povinnosť k týmto deťom. Súd nezistil lepšiu finančnú situáciu toho ktorého bývalého manžela, preto považoval za spravodlivé, aby žalovaná prevzala povinnosť samostatne dosplácať úver viažuci sa na nehnuteľnosť. Zároveň súd vykonal vyporiadanie z tohto úveru tak, že žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi 1 splátok, ktoré splácal po rozvode manželstva z vlastných finančných prostriedkov celkom 3.008,66 Eur, z čoho 1-vica činí: 1.504,33 Eur. Splácanie úveru čiastočne preukázal dokladmi, žalovaná nevzniesla námietky voči tomuto tvrdeniu, preto súd z neho vychádzal. Žalobca je však povinný uhradiť 1-vicu zo zvyšku dlhu žalovanej, ktorej bola prikázaná povinnosť úhrady, zo sumy 15.375,37 Eur, čo činí: 7.687,69 Eur. Po vzájomnom započítaní je povinný uhradiť žalobca žalovanej na úvere sumu: 6.183,36 Eur (.687,69 Eur - 1.504,33 Eur).
27. Záväzok zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 09. 11. 2016 žalovaná namietla, že sa jedná o výlučný záväzok žalobcu a tento nemá byť predmetom vyporiadania BSM. Žalobca vo svojej výpovedi tvrdil, že sám uzavrel Zmluvu o splátkovom úvere, avšak žalovaná o tomto mala vedomosť, nakoľko úver bol vyplatený na účet, ku ktorému dispozičné právo mala aj žalovaná, rovnako mala informácie o pohyboch na účte formou SMS, čo žalovaná nepoprela. Je pravdou, že pokiaľ za trvania manželstva, ktorýkoľvek z manželov uzavrie Zmluvu o úvere, vo vzťahu k veriteľovi sa jedná o jeho samostatný záväzok. Je však treba si uvedomiť, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM (§ 147 ods.1 OZ). Pokiaľ žalovaná namietla, že o predmetnom úvere nemala žiadnu vedomosť, na druhej strane uviedla, že mala vedomosť o tom, že z tohto úveru bolo vyplatené auto, namietla však použitie zostatku finančných prostriedkov. Súd konštatuje, že ak by aj žalovaná nedala súhlas na uvedený právny úkon ( § 145 ods.1 OZ), v danom prípade sa jedná o relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a OZ) a žalovaná neplatnosť právneho úkonu nenapadla, preto ho súd považuje za platný. Žalobca tvrdil, že prostriedky z úveru boli použité jednak na kúpu motorového vozidla, jednak na splatenie iných spotrebiteľských úverov a zvyšok bol použitý na rekonštrukciu bytu - kúpeľňa, čo dokladoval výpismi z účtu a časť financií bola použitá aj na bežný chod domácnosti, či už na benzín do auta, dokončievala sa kuchyňa. Navrhol také vyporiadanie, aby od sumy úveru bola odpočítaná čiastka, ktorá bola zaplatená na kúpu motorového vozidla, nakoľko motorové vozidlo bolo vyporiadané medzi sporovými stranami a zvyšok použitých finančných prostriedkov mu žalovaná uhradila v polovici s tým, že predmetný úver sám dospláca. Žalovaná okrem námietky zaradenia záväzku do vyporiadania BSM iné návrhy vo vzťahu k tomuto vyporiadaniu nemala. Súd preto konštatuje, že žalobca preukázal použitie finančných prostriedkov na spoločné účely s tým, že pokiaľ je sám dlžníkom predmetného úveru, vo vzťahu k veriteľovi je povinný si tento záväzok aj splniť. Keďže finančné prostriedky zo samostatného záväzku žalobcu boli použité na spoločný majetok, mal žalobca oprávnenie žiadať započítať toto použitie finančných prostriedkov. V súlade s posúdením odvolacieho súdu, súd vykonal započítanie tak, že na splátkach uhrádzaných počas trvania manželstva zo spoločných prostriedkov na samostatný záväzok žalobcu má žalobca povinnosť uhradiť žalovanej 1-vicu, t.j. zo sumy 2.613,45 Eur, čo činí: 1.306,73 Eur. Žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi 1 -vicu z uhradených splátok po rozvode manželstva v sume 7.082,22 Eur, čo činí: 3.541,11 Eur a 1-vicu zostatku úveru zo sumy 5.658,42 Eur, čo činí: 2.829,21 Eur, spolu 6.370,32 Eur (3.541,11 Eur + 2.829,21 Eur). Na konečnom vyrovnaní úveru je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi 5.063,59 Eur ( 6.370,32 Eur -1.306,73 Eur).
28. Súd vykonal konečné vyúčtovanie z vyporiadania BSM, kde žalovaná má uhradiť žalobcovi z titulu vyporiadania aktív sumu: 16.550 Eur a z titulu vyporiadania zmluvy o úvere z 09. 11. 2016 v sume 5.063,59 Eur, spolu: 21. 613,59 Eur. Žalobca z titulu vyporiadania zmluvy o úvere z 29. 03. 2016 má uhradiť žalovanej sumu 6.183,36 Eur . Po započítaní má žalovaná uhradiť na konečné vyrovnanie BSM žalobcovi sumu: 15.430,23 Eur (21. 613,59 Eur - 6.183,36 Eur). Súd uložil žalovanej túto povinnosť splniť v lehote do 90-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd stanovil dlhšiu lehotu na splatenie dlhu s poukazom na výšku dlhu, ako aj súčasnú situáciu na strane žalovanej, ktorá zrejme nie je ihneď schopná uhradiť finančný záväzok. Navrhované splátky po 100,-- Eur súd považoval za neprimerané. V prípade právoplatnosti rozsudku však žalovaná nadobudne nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva, ktorý majetok vytvára možnosť na finančné vyrovnanie a žalobca poukázal na to, že si potrebuje zabezpečiť bývanie aj on a práve z tohto dôvodu žiadal žalovanú o čo možno najrýchlejšie vyporiadanie zaniknutého BSM. Súd vzhľadom na situáciu na oboch stranách považoval uvedenú lehotu na plnenie za primeranú (výrok č. IV.).
29. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p. v spojení s § 257 C. s. p., keďže súd nezistil úspech ani u jednej zo sporových strán, pričom súd návrhmi strán ani nebol viazaný, čo možno považovať za dôvod osobitného zreteľa, vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.